Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PRIIT PIKAMÄE
prednesené 13. júna 2024(1)
Vec C‑379/23
Guldbrev AB
proti
Konsumentombudsmannen
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Svea hovrätt, Patent ‑ och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci, Švédsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Nekalé obchodné praktiky – Smernica 2005/29/ES – Článok 2 písm. c), d) a i) a článok 3 ods. 1 – Viazaná ponuka spočívajúca v ocenení a nákupe zlata – Pojmy ‚produkt‘ a ‚obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom‘“
1. Uplatňuje sa smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom(2) na situáciu, v ktorej obchodník kupuje od spotrebiteľa produkt (v prejednávanej veci zlato), pričom táto kúpa si vopred vyžaduje službu ocenenia tohto výrobku, ktorú poskytuje samotný obchodník, ktorý tak stanovuje kúpnu cenu?
2. To je v podstate otázka, ktorou sa má Súdny dvor zaoberať v prejednávanej veci, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Svea Hovrätt, Patent ‑ och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci, Švédsko), týkajúci sa výkladu článku 2 písm. c), d) a i) a článku 3 ods. 1 smernice 2005/29.
3. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi Guldbrev AB, akciovou spoločnosťou založenou podľa švédskeho práva, a Konsumentombudsmannen (ombudsman pre ochranu spotrebiteľov, Švédsko, ďalej len „KO“) vo veci žaloby podanej týmto orgánom, ktorou sa domáha, aby bola spoločnosti Guldbrev uložená povinnosť ukončiť určité nekalé obchodné praktiky týkajúce sa oceňovania a nákupu zlata od spotrebiteľov.
4. Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť spresniť svoju judikatúru týkajúcu sa pojmov „produkt“ a „nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom“ v zmysle smernice 2005/29, osobitne v bezprecedentnej situácii, v ktorej obchodník kupuje od spotrebiteľa produkt, a nie naopak, ako je to obvykle.
I. Právny rámec
A. Právo Únie
5. Článok 2 smernice 2005/29, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:
„Na účely tejto smernice:
…
c) ‚produkt‘ je akýkoľvek tovar alebo služba vrátane nehnuteľností, práva a záväzku;
d) ‚obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom‘ (ďalej tiež ‚obchodné praktiky‘) sú akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom;
…
i) ‚výzva na kúpu‘ je akákoľvek obchodná komunikácia, ktorá obsahuje opis základných znakov produktu a jeho cenu spôsobom zodpovedajúcim charakteru použitej obchodnej komunikácie, a tým umožňuje spotrebiteľovi uskutočniť kúpu;
…“
6. Článok 3 tej istej smernice s názvom „Rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 uvádza:
„Táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu.“
B. Švédske právo
7. Vo švédskom právnom poriadku bola smernica 2005/29 prebratá do marknadsföringslagen (2008:486) [zákon (2008:486) o obchodných praktikách, ďalej len „zákon o obchodných praktikách“)].
II. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
8. Guldbrev je spoločnosť, ktorá nakupuje zlato on‑line a ktorej činnosť spočíva v oceňovaní a nákupe zlata od spotrebiteľov. Guldbrev nemá žiadne kamenné predajne, ale svoju nákupnú činnosť a službu porovnávania cien vykonáva na rôznych internetových stránkach. Tvrdenia a iné praktiky, ktorých sa týka žaloba prejednávaná na vnútroštátnom súde, sa objavili na internetových stránkach spoločnosti Guldbrev, na sociálnych sieťach a v listoch zaslaných spotrebiteľom spoločnosťou Guldbrev.
9. KO sa domáhal zákazu určitej marketingovej činnosti a uloženia povinnosti spoločnosti Guldbrev poskytovať určité informácie spotrebiteľom.
10. KO tvrdí, že produkt propagovaný spoločnosťou Guldbrev treba považovať za viazanú ponuku spočívajúcu v ponuke ocenenia a nákupu zlata. V tomto ohľade sa marketingová činnosť spoločnosti Guldbrev, ktorá sa vykonávala prostredníctvom reklám na Google a na internetových stránkach obsahujúcich nástroj na porovnávanie cien, mala riadiť zákonom o obchodných praktikách a bola klamlivá a nekalá v zmysle smernice 2005/29,(3) ako aj uvedeného zákona(4).
11. Podľa KO reklama na cenu zlata predstavuje vábivú reklamu a reklamu typu nalákať a zmeniť, ktoré sú v rozpore s viacerými ustanoveniami prílohy I smernice 2005/29.(5) Spoločnosť Guldbrev dostatočne jasne neoznačila internetové stránky ako súčasť reklamy a neuviedla, že je zadávateľom tejto reklamy. Najvyššie ceny propagované spoločnosťou Guldbrev v jej reklame sú neprimerané a nepredvídateľné alebo ich ani nemožno dosiahnuť z dôvodu požiadaviek stanovených spoločnosťou Guldbrev. Guldbrev sú tiež vytýkané klamlivé cenové tvrdenia, ktoré ohrozujú schopnosť spotrebiteľov prijať informované rozhodnutie.
12. Spoločnosť Guldbrev spochybnila požiadavky KO, pričom v podstate tvrdila, že skutkové okolnosti prejednávanej veci neobsahujú nič, čo by odôvodňovalo uplatniteľnosť smernice 2005/29 alebo zákona o obchodných praktikách, keďže predmetné konania sa týkali služieb spojených s nákupom. V každom prípade podľa Guldbrev nebol marketing ani klamlivý, ani nekalý.
13. Súd prvej inštancie Patent ‑ och marknadsdomstolen (Súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci, Švédsko) rozhodol, že konanie spoločnosti Guldbrev v rámci jej činnosti predstavuje obchodné praktiky, ktoré patria do pôsobnosti smernice 2005/29. Konštatoval, že konanie, na ktoré sa vzťahujú požiadavky zo strany KO, nie je možné považovať z podstaty veci za vylúčené z pôsobnosti zákona o obchodných praktikách. Zakázal tak určité marketingové činnosti a nariadil spoločnosti Guldbrev, aby vo svojej reklame uvádzala určité informácie.
14. Spoločnosť Guldbrev podala proti niektorým častiam rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, a navrhuje, aby žaloba zo strany KO bola zamietnutá.
15. Tento súd sa musí okrem iného vyjadriť k otázke, či konanie spoločnosti Guldbrev predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Na to, aby mohol rozhodnúť o tejto hmotnoprávnej otázke, musí najprv určiť, či sa smernica 2005/29 a zákon o obchodných praktikách uplatňujú na skutkové okolnosti prejednávanej veci. Musí teda rozhodnúť o tom, v akom rozsahu možno na základe článku 2 písm. c), d) a i), ako aj článku 3 ods. 1 smernice 2005/29 považovať oceňovanie a nákup zlata od spotrebiteľa a konanie, o aké ide v prejednávanej veci, za obchodnú praktiku v zmysle smernice 2005/29.
16. V tejto súvislosti sa uvedený súd domnieva, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že predmetná marketingová činnosť môže zo svojej podstaty predstavovať obchodnú praktiku v zmysle smernice 2005/29 za predpokladu, že sa týka produktu v zmysle uvedenej smernice. Zdá sa, že Súdny dvor sa zatiaľ nevyjadril k otázke, či ponuka obchodníka, o ktorú ide v prejednávanej veci, sa týka „produktu“ v zmysle smernice 2005/29, čo je otázka, ktorá má význam pre to, či ustanovenia vnútroštátneho práva, konkrétne zákona o obchodných praktikách, treba vykladať z hľadiska hmotnoprávnych pravidiel smernice 2005/29.
17. Za týchto podmienok Svea hovrätt, Patent ‑ och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Predstavuje oceňovanie a nákup zlata od spotrebiteľov produkt (viazaný produkt) v zmysle článku 2 písm. c), d) a i) a článku 3 ods. 1 [smernice 2005/29] o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu v situácii, o akú ide vo veci samej na vnútroštátnom súde?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku predstavuje oceňovanie zlata v situácii, o ktorú ide vo veci samej, produkt v zmysle smernice 2005/29?“
18. Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru spoločnosti Guldbrev, KO a Európska komisia.
III. Analýza
A. O prvej otázke
19. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 písm. c), d) a i) a článok 3 ods. 1 smernice 2005/29 majú vykladať v tom zmysle, že obchodné konanie spočívajúce vo viazanej ponuke ocenenia tovaru, v prejednávanej veci zlata, ktoré obchodník vykonal u spotrebiteľa, a nákupu tohto tovaru týmto obchodníkom od toho istého spotrebiteľa predstavuje „produkt“ v zmysle týchto ustanovení.
20. Vnútroštátny súd kladie túto otázku s cieľom určiť, či je smernica 2005/29 uplatniteľná vo veci, ktorú prejednáva, takže relevantné ustanovenia vnútroštátneho zákona o obchodných praktikách by sa mali vykladať s prihliadnutím na hmotnoprávne pravidlá tejto smernice. Uvedená prejudiciálna otázka sa teda týka výlučne pôsobnosti smernice 2005/29 a nie prípadnej nekalej povahy obchodnej činnosti, o akú ide vo veci samej. Moja analýza sa tak zameria na tento aspekt.
21. Účastníci konania, ktorí predložili Súdnemu dvoru svoje pripomienky, majú rôzne názory na to, ako odpovedať na túto otázku. Zatiaľ čo KO a Komisia tvrdia, že na túto otázku treba odpovedať kladne, Guldbrev naopak tvrdí, že v danom prípade obchodné konanie, ktoré predstavuje spojenie ocenenia a nákupu zlata, nemôže predstavovať „produkt“ v zmysle smernice 2005/29.
22. Na účely odpovede na prvú prejudiciálnu otázku položenú vnútroštátnym súdom je potrebné najprv pripomenúť, že – ako je zrejmé z judikatúry Súdneho dvora – najmä z článku 1 a odôvodnenia 23 smernice 2005/29 vyplýva, že jej cieľom je zaistiť vysokú spoločnú úroveň ochrany spotrebiteľa úplnou harmonizáciou pravidiel o nekalých obchodných praktikách.(6)
23. Súdny dvor ďalej tiež konštatoval, že smernica 2005/29 sa vyznačuje mimoriadne širokým vecným rozsahom pôsobnosti, pričom normotvorca Únie definoval veľmi širokú koncepciu pojmu „obchodná praktika“ v zmysle tejto smernice, pretože článok 2 písm. d) tejto smernice ju definuje ako „akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka“.(7)
24. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že jediné kritérium stanovené v článku 2 písm. d) smernice 2005/29 spočíva v tom, aby praktika obchodníka bola priamo spojená s podporou, predajom alebo dodávkou produktu alebo služby spotrebiteľovi.(8)
25. V kontexte prejednávanej veci treba takisto pripomenúť, že Súdny dvor tiež rozhodol, že viazané ponuky, ktoré sú založené na spojení najmenej dvoch odlišných výrobkov alebo služieb do jednej ponuky, predstavujú obchodné konanie, ktoré jasne patrí do rámca obchodnej stratégie hospodárskeho subjektu a priamo súvisí s podporou odbytu a predaja. Z toho vyplýva, že predstavujú obchodné praktiky v zmysle článku 2 písm. d) smernice 2005/29 a v dôsledku toho patria do pôsobnosti tejto smernice.(9)
26. Práve na základe týchto poznatkov uvedených v judikatúre treba overiť, či také obchodné konanie, o aké ide vo veci prejednávanej vnútroštátnym súdom, patrí do pôsobnosti smernice 2005/29.
27. V prejednávanej veci pritom toto obchodné konanie spočíva na jednej strane v službe oceňovania zlata, ktorú obchodník poskytuje spotrebiteľovi, a na druhej strane v kúpe zlata týmto obchodníkom od toho istého spotrebiteľa na základe tohto ocenenia.
28. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v obchodnej ponuke dotknutého obchodníka sú tieto dve konania spoločné a neoddeliteľné v tom zmysle, že jedno je od druhého závislé. Z uvedeného rozhodnutia totiž vyplýva, že obchodník je pripravený kúpiť zlato od spotrebiteľa len pod podmienkou, že spotrebiteľ prijme službu ocenenia poskytnutú uvedeným obchodníkom na účely určenia kvality a kúpnej ceny predmetného zlata. Cena zlata sa určuje v čase ocenenia a na to, aby sa uskutočnil predaj zlata, musí spotrebiteľ prijať túto cenu.
29. V tejto súvislosti – ako správne tvrdí Komisia – niet pochýb o tom, že služba oceňovania zlata, ktorú obchodník poskytuje spotrebiteľovi, predstavuje „produkt“ v zmysle článku 2 písm. c) smernice 2005/29, ktorý pojmovo zahŕňa „každú službu“. V dôsledku toho obchodné praktiky voči spotrebiteľom týkajúce sa takéhoto produktu podľa článku 2 písm. d) smernice 2005/29 jednoznačne patria do pôsobnosti tejto smernice.
30. Naopak, pokiaľ ide o obchodné konanie spočívajúce v kúpe zlata obchodníkom od spotrebiteľa, môžu pretrvávať pochybnosti. Možno sa totiž domnievať, že v prípade kúpy produktu obchodníkom od spotrebiteľa neexistuje „priam[e] spojen[ie] s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom“, ako to vyžaduje judikatúra uvedená v bode 24 vyššie. Takéto obchodné konanie v skutočnosti skôr naopak spočíva v dodávke produktu spotrebiteľom obchodníkovi.
31. Z dôvodu spoločnej a neoddeliteľnej povahy oboch predmetných obchodných konaní zmienenej v bode 28 vyššie sa však podľa môjho názoru treba domnievať, že v prejednávanej veci existuje „priame spojenie“ medzi obchodným konaním spočívajúcim v kúpe zlata obchodníkom od spotrebiteľa na jednej strane a na druhej strane predmetným „produktom“ podľa definície uvedenej v článku 2 písm. c) smernice 2005/29, konkrétne službou ocenenia zlata, ktorú obchodník poskytuje spotrebiteľovi.
32. Keďže obchodník je ochotný kúpiť zlato od spotrebiteľa len pod podmienkou, že spotrebiteľ prijme službu spočívajúcu v ocenení a poskytnutú obchodníkom na účely určenia kvality a ceny predmetného zlata, treba konštatovať, že tieto dve neoddeliteľné obchodné konania predstavujú jediný produkt, ktorý – ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 25 vyššie – jasne patrí do rámca obchodnej stratégie obchodníka, ktorá priamo súvisí s podporou odbytu a predaja tohto výrobku. Z toho vyplýva, že viazaná ponuka nákupu zlata podmienená prijatím služby oceňovania zlata predstavuje obchodnú praktiku v zmysle článku 2 písm. d) smernice 2005/29, a preto musí patriť do jej pôsobnosti.
33. V tejto súvislosti uvádzam, po prvé že vyššie uvedený výklad je jediný, ktorý môže zaistiť plný účinok smernice 2005/29 tým, že zaručuje, že v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov sa bude účinne bojovať proti nekalým obchodným praktikám.(10) Opačný výklad, ktorý by vylučoval uplatniteľnosť smernice 2005/29, by totiž ponechal bez ochrany ekonomické záujmy predmetných spotrebiteľov tým, že by ponechal mimo pôsobnosti tejto smernice obchodné praktiky, ktorých cieľom je priamo ovplyvňovať rozhodnutia spotrebiteľov, čo by bolo zjavne v rozpore s cieľmi tejto smernice.(11)
34. Po druhé, mnou navrhnutý výklad relevantných ustanovení smernice 2005/29 je tiež v súlade s veľmi širokým rozsahom pôsobnosti, ktorý – ako som uviedol v bode 22 vyššie – bol v judikatúre priznaný tejto smernici, pokiaľ ide o vecný rozsah jej pôsobnosti.(12)
35. Po tretie, výklad, ktorý som navrhol, je v súlade so stanoviskom, ktoré Komisia vyjadrila vo svojom oznámení „Usmernenie k výkladu a uplatňovaniu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu“.(13)
36. V bode 2.3.2 tohto usmernenia Komisia na jednej strane berie do úvahy, že môžu nastať situácie podobné tomuto prípadu, keď „možno nájsť súvis medzi predajom produktu spotrebiteľom obchodníkovi a podporou, predajom alebo dodávkou (iného) produktu spotrebiteľovi“. Podľa Komisie sa preto na takéto situácie vzťahuje smernica 2005/29.
37. Na druhej strane Komisia v tom istom bode uvedených usmernení výslovne uvádza, že za určitých okolností možno preukázať dostatočne priamy vzťah medzi predajom zlata zo strany spotrebiteľa a predajom alebo poskytnutím služby ocenenia zlata obchodníkom spotrebiteľovi.
38. Také dokumenty, ako tieto usmernenia, síce nie sú záväzné a nijako nezaväzujú Súdny dvor, ale podľa judikatúry môžu predstavovať pomoc pri výklade sekundárneho práva Únie, akým je smernica 2005/29.(14)
39. Na záver zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že podľa môjho názoru treba na prvú prejudiciálnu otázku položenú vnútroštátnym súdom odpovedať tak, že článok 2 písm. c), d) a i) a článok 3 ods. 1 smernice 2005/29 sa majú vykladať v tom zmysle, že služba oceňovania tovaru poskytnutá obchodníkom spotrebiteľovi na jednej strane a na druhej strane kúpa tohto produktu týmto obchodníkom od toho istého spotrebiteľa, podmienená prijatím ceny určenej na základe uvedeného ocenenia, predstavujú „produkt“ v zmysle týchto ustanovení.
B. O druhej otázke
40. Keďže táto otázka bola položená pre prípad zápornej odpovede na prvú otázku, ak Súdny dvor vykladá ustanovenia článku 2 písm. c), d) a i) a článku 3 ods. 1 smernice 2005/29 v zmysle, ktorý som navrhol v bode 39 vyššie, nie je potrebné na ňu odpovedať.
41. V každom prípade z úvah, ktoré som uviedol v bode 29 týchto návrhov, vyplýva, že aj na druhú prejudiciálnu otázku treba podľa môjho názoru odpovedať kladne.
IV. Návrh
42. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Svea hovrätt, Patent ‑ och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci, Švédsko), odpovedal takto:
Článok 2 písm. c), d) a i) a článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004, sa majú vykladať v tomto zmysle, že:
služba oceňovania tovaru na jednej strane, ktorú obchodník poskytuje spotrebiteľovi, a na druhej strane kúpa tohto výrobku týmto obchodníkom od toho istého spotrebiteľa, podmienená prijatím ceny určenej na základe uvedeného ocenenia, predstavujú „produkt“ v zmysle týchto ustanovení.