ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
zo 4. februára 2010
Vec F‑15/08
Valérie Wiame
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Nezapísanie do rezervného zoznamu – Nedostatočná známka – Oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AST/7/05 – Vykonávanie dôkazov – Záujem na konaní“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou V. Wiame navrhuje zrušenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania EPSO/AST/7/05 o pridelení známky, ktorá nie je dostatočná na jej zápis do rezervného zoznamu
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Akt s negatívnymi účinkami – Rozhodnutie prijaté po preskúmaní skoršieho rozhodnutia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 1)
2. Akty inštitúcií – Prezumpcia zákonnosti – Nepriame dôkazy, ktoré môžu spochybniť zákonnosť aktu
1. Pokiaľ uchádzač, ktorého žiadosť o pripustenie do výberového konania Spoločenstva bola zamietnutá, požiada o preskúmanie tohto rozhodnutia, jedine rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po preskúmaní je aktom spôsobujúcim ujmu. Preto uvedený uchádzač musí svoje návrhy zamerať proti tomuto rozhodnutiu.
(pozri bod 20)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 13. decembra 2006, Heus/Komisia, T‑173/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑329, II‑A‑2‑1695, bod 19
Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, Van Neyghem/Komisia, F‑73/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑441, II‑A‑1‑2515, bod 39
2. Pre administratívny akt jednak platí prezumpcia zákonnosti, jednak dôkazné bremeno v zásade znáša ten, kto niečo tvrdí, takže žalobca musí uviesť prinajmenšom dostatočne presné, objektívne a zhodujúce sa nepriame dôkazy, ktoré môžu podporiť pravdivosť alebo pravdepodobnosť skutočností jeho tvrdení. V dôsledku toho žalobca, ktorý nemá k dispozícii ani dôkazy, ani prinajmenšom súbor nepriamych dôkazov, musí akceptovať prezumpciu zákonnosti, ktorá sa týka rozhodnutí prijatých v oblasti výberového konania a nemôže požadovať od Súdu pre verejnú službu, aby sám preskúmal prihlášky úspešných uchádzačov s cieľom overiť, či niektorí úspešní uchádzači neboli neoprávnene pripustení do výberového konania.
(pozri bod 21)
Odkaz:
Súdny dvor: 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C‑274/99 P, Zb. s. I‑1611, body 113 a 114
Súd prvého stupňa: 19. novembra 1996, Brulant/Parlament, T‑272/94, Zb. VS s. I‑A‑513, II‑1397, bod 35; 13. júla 2000, Griesel/Rada, T‑157/99, Zb. VS s. I‑A‑151, II‑699, bod 25