ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
zo 4. februára 2016 (*)
„Program na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007) – Podpora nadnárodnej distribúcie európskych filmov – Výzva na predkladanie návrhov v rámci ‚selektívneho‘ systému 2013 – Akt EACEA, ktorým bola žalobkyňa informovaná o zamietnutí jej žiadosti v súvislosti s filmom ‚Only God Forgives‘ – Akt EACEA, ktorým bolo zamietnutie potvrdené, pričom však obsahoval nové dôvody – Právomoc – Rozdelenie úloh medzi Komisiu a EACEA – Presne vymedzená právomoc – Žaloba o neplatnosť – Napadnuteľný akt – Prípustnosť – Povinnosť odôvodnenia – Stále usmernenia na roky 2012 – 2013 – Dohoda o hmotnej alebo fyzickej distribúcii – Absencia predchádzajúceho oznámenia adresovaného EACEA – Žiadosť, ktorá nespĺňa kritériá“
Vo veci T‑676/13,
Italian International Film Srl, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: A. Fratini, B. Bettelli a M. Bottino, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Výkonnej agentúre pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), v zastúpení: H. Monet a D. Homann, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Fosselard a A. Duron, avocats,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia, ktorým sa zamieta žiadosť žalobkyne týkajúca sa priznania dotácie na film „Only God Forgives“ v rámci výzvy na predkladanie návrhov EACEA/21/12 MEDIA 2007 – Podpora nadnárodnej distribúcie európskych filmov – „selektívny“ systém 2013 (Ú. v. EÚ C 300, 2012, s. 5) uverejnenej v rámci rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007) (Ú. v. EÚ L 327, s. 12) vytvoreného na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kănčeva a C. Wetter (spravodajca),
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. septembra 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 5. októbra 2012 bola zverejnená výzva na predkladanie návrhov EACEA/21/12 MEDIA 2007 – Podpora nadnárodnej distribúcie európskych filmov – „selektívny“ systém 2013 (Ú. v. EÚ C 300, s. 5), v rámci „selektívneho“ systému, ktorého cieľom bolo zvoliť istý počet projektov a poskytnúť im dotáciu, aby sa stimulovala a podporila širšia nadnárodná distribúcia aktuálnych európskych filmov, ktoré nemajú domáci charakter.
2 Táto výzva spadala do rámca rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007) (Ú. v. EÚ L 327, s. 12) vytvoreného na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013, ktorého obsah spresňujú stále usmernenia programu MEDIA 2007, pripojené k uvedenej výzve na predkladanie návrhov (ďalej len „usmernenia“).
3 Bod 5 usmernení nazvaný „Kritériá výberu“ obsahuje bod 5.1 s názvom „Spoločnosti spĺňajúce kritériá“, ktorý stanovuje:
„…
Filmový distribútor/distribútor zabezpečujúci distribúciu do kinosál musí spĺňať nasledujúce kritériá:
1. musí mať distribučné práva na premietanie filmu na dotknutom území;
2. musí zabezpečiť distribúciu filmu do kinosál na dotknutom území (stanoviť dátum premiéry, plánovať, koordinovať a realizovať distribúciu a reklamnú kampaň) a
3. zaplatiť sumy vyplývajúce z nákladov spojených s distribúciou (pozri tiež bod 5.5 ‚Návrhy, ktoré spĺňajú kritériá‘).
Obmedzené využitie subdodávateľských služieb je dovolené pod podmienkou, že:
– je o ňom informovaná Agentúra,
– má oporu v zaplatených faktúrach,
– je v súlade s pravidlami o subdodávke stanovenými v bode 10.
Ak distribučné činnosti vykonáva viacero spoločností, musia byť zmluvy/dohody medzi nimi oznámené Agentúre. Za spoločnosť spĺňajúcu kritériá bude Agentúra považovať za bežných okolností spoločnosť, ktorá na dotknutom území skutočne vykonáva distribúciu filmu. Proti rozhodnutiu Agentúry nie je možné podať opravný prostriedok.
Povoľuje sa využívanie ‚fyzických distribútorov‘, pokiaľ ide o konkrétne služby, ako sú rezervácia miestností, obeh kópií a výber vstupného. Uvedení fyzickí distribútori nie sú oprávnení na získanie finančnej podpory.
…“
4 Bod 5.5 usmernení, nazvaný „Návrhy spĺňajúce kritériá“, stanovuje:
„…
K formuláru žiadosti musí byť pripojený úradný list žiadateľa a všetky ostatné dokumenty, ktoré sú v tomto formulári uvedené
…“
Agentúra si vyhradzuje právo požiadať žiadateľa o dodatočné informácie.
…“
5 Bodu 13 usmernení, nazvaný „Postup pri predkladaní návrhov“, uvádza:
„…
13.2 Formulár žiadosti
…
Okrem toho je potrebné v súvislosti s každou žiadosťou zaslať poštou súbornú zásielku, v ktorej sa nachádza:
– vytlačená verzia elektronického formulára,
– všetky dokumenty číselne označené v súhrnnom zozname.
…
13.3 Podanie žiadosti o dotáciu
…
Po zaslaní žiadosti nemožno v spise uskutočniť nijaké zmeny. Agentúra však v prípade, že je potrebné objasniť niektoré skutočnosti, môže žiadateľa kontaktovať.
…
Neúspešní žiadatelia budú informovaní písomne.
Žiadateľ je povinný predložiť všetky relevantné distribučné dohody v súvislosti so svojou žiadosťou, a to vrátane dohôd, ktoré už predložil pri príležitosti podania žiadostí o finančnú podporu v rámci predchádzajúcej výzvy na predkladanie návrhov v programe MEDIA. Neúplné žiadosti sa považujú za žiadosti, ktoré nespĺňajú kritériá.
…“
6 Žalobkyňa, Italian International Film Srl, podala 22. marca 2013 žiadosť, ktorej cieľom bolo získanie dotácie na distribúciu filmu „Only God Forgives“ („Len boh odpúšťa“, ďalej len „film“) v Taliansku.
7 Dňa 4. júna 2013 jeden zo zamestnancov Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), zodpovedný za preskúmanie žiadostí o dotácie, požiadal žalobkyňu o predloženie viacerých dodatočných dokumentov. Žalobkyňa predložila 6. júna 2013 niektoré písomnosti, ktoré EACEA následne pripojila k jej žiadosti, aby sa mohlo pristúpiť k jej posúdeniu.
8 Výbor poverený posúdením žiadostí o dotácie (ďalej len „hodnotiaci výbor“) poukázal na svojich zasadnutiach z 20. a 21. júna 2013 na to, že film v Taliansku distribuuje spoločnosť 01 Distribution, a nie žalobkyňa, takže jej žiadosti nie je možné vyhovieť. Hodnotiaci výbor preto Európskej komisii zaslal návrh rozhodnutia o zamietnutí.
9 Výbor MEDIA 2007 vytvorený pri Generálnom riaditeľstve (GR) Komisie pre vzdelávanie a kultúru prijal na svojom zasadnutí 26. júla 2013 stanovisko, v ktorom preberá návrh hodnotiaceho výboru, s výnimkou dvoch zmien, ktoré sa žalobkyne netýkali.
10 Komisia sa vo svojom vykonávacom rozhodnutí K(2013) 5212 final z 2. augusta 2013 týkajúcom sa individuálneho rozhodnutia o priznaní dotácie v rámci programu MEDIA 2007 – Selektívna podpora distribúcie (ďalej len „rozhodnutie z 2. augusta 2013“), riadila stanoviskom výboru MEDIA 2007 (odôvodnenie 3 tohto rozhodnutia), keďže žalobkyňa nepatrila medzi žiadateľov, ktorí získali na distribúciu filmu podporu a boli uvedení v prílohe uvedeného rozhodnutia.
11 Dňa 7. augusta 2013 oznámila EACEA žalobkyni obsah rozhodnutia z 2. augusta 2013 na štandardnom formulári s pečiatkou EACEA, pričom uviedla, že „žiadateľ nebude sám zabezpečovať distribúciu filmu v kinosálach“.
12 Listom zo 4. septembra 2013 žalobkyňa tento dôvod zamietnutia spochybnila a predniesla pred EACEA niekoľko pripomienok. Predovšetkým poukázala na to, že skutočne je distribútorkou dotknutého filmu v kinosálach a že to vyplýva z dokumentov pripojených v prílohe k uvedenému listu. V liste ďalej vysvetlila obchodné dôvody, pre ktoré sa ako hlavné logo uvádzalo logo 01 Distribution, a vyhlásila, že ľutuje, že to mohlo Komisiu viesť k záveru, že nie je distribútorkou filmu. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa požiadala o opätovné preskúmanie rozhodnutia z 2. augusta 2013, ktorého obsah jej bol oznámený 7. augusta 2013.
13 Listom z 8. októbra 2013 EACEA odpovedala na pripomienky žalobkyne, pričom ich zamietla s odôvodnením, že podľa bodu 5.1 usmernení je síce povolené, aby fakturačné činnosti a výber vstupného zabezpečil fyzický distribútor na základe subdodávky, toto povolenie však podlieha oznámeniu príslušných dohôd EACEA. Ako zdôraznila EACEA, žalobkyňu síce kontaktovala 4. júna 2013 s cieľom získať doplňujúce vysvetlenia (pozri bod 7 vyššie), tá ju však neoboznámila s dohodou, ktorú podpísala 26. apríla 2013 so spoločnosťou 01 Distribution a týkala sa distribúcie filmu, pričom uvedená informácia bola nevyhnutná, aby mohol hodnotiaci výbor správne posúdiť možnosť poskytnúť žalobkyni dotáciu. Na záver EACEA uviedla, že „s ľútosťou musí potvrdiť neoprávnenosť vyššie uvedeného projektu, tak ako to pôvodne odporúčal hodnotiaci výbor“.
14 EACEA vo svojom liste žalobkyňu informovala aj o opravných prostriedkoch, ktoré má proti „tomuto rozhodnutiu“ k dispozícii, a o lehotách, v ktorých majú byť podané (ďalej len „list z 8. októbra 2013“).
Konanie a návrhy účastníkov konania
15 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 18. decembra 2013 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
16 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 14. marca 2014 vzniesla EACEA námietku neprípustnosti na základe článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991.
17 Vo svojich písomných pripomienkach doručených do kancelárie Všeobecného súdu 24. apríla 2014, žalobkyňa spochybnila prekážky konania, ktoré namietala EACEA.
18 Uznesením z 15. septembra 2014 Všeobecný súd v zmysle článku 114 od. 4 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 spojil rozhodnutie o námietke neprípustnosti vznesenej EACEA na spoločné konanie vo veci samej.
19 Dňa 27. októbra 2014 EACEA predložila vyjadrenie k žalobe. Dňa 12. decembra 2014 bola podaná replika a 26. januára 2015 duplika.
20 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil „rozhodnutie… z 8. októbra 2013“,
– zaviazal EACEA, aby prijala „následné opatrenia“,
– zaviazal EACEA na náhradu trov konania.
21 EACEA navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako zjavne neprípustnú alebo prinajmenšom ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
O predmete žaloby
22 Je potrebné poukázať na to, že žaloba je namierená proti rozhodnutiu, ktoré sa podľa tvrdenia žalobkyne nachádza v liste z 8. októbra 2013, a nie proti rozhodnutiu z 2. augusta 2013. To výslovne vyplýva zo žaloby. Ďalej, aj keď je nepochybné, že 4. septembra 2013 žalobkyňa požiadala o opätovné preskúmanie naposledy uvedeného rozhodnutia, poznala len význam a dôvody tohto rozhodnutia, s ktorým sa oboznámila na základe štandardného formulára, ktorý jej bol doručený 7. augusta 2013, ale neoboznámila sa so samotným rozhodnutím z 2. augusta 2013, ktoré v predmetnom formulári nebolo uvedené a v súvislosti so žalobkyňou bolo identifikované až v námietke neprípustnosti vznesenej EACEA.
O prípustnosti
23 EACEA uvádza tri prekážky konania, ktoré sú založené po prvé na preklúzii žaloby za predpokladu, že je potrebné na ňu nazerať ako na žalobu namierenú proti rozhodnutiu z 2. augusta 2013, po druhé na skutočnosti, že list z 8. októbra 2013 nebol aktom spôsobujúcim ujmu, keďže takúto povahu malo len rozhodnutie z 2. augusta 2013 oznámené 7. augusta 2013, a po tretie na výhradne potvrdzujúcom charaktere listu z 8. októbra 2013 vo vzťahu k rozhodnutiu z 2. augusta 2013.
24 Žalobkyňa tieto prekážky konania spochybňuje a považuje svoju žalobu za prípustnú.
O preklúzii žaloby
25 Z bodu 22 vyššie vyplýva, že žaloba je namierená proti rozhodnutiu, ktoré má byť podľa žalobkyne obsahom listu z 8. októbra 2013, a proti nijakému inému. Námietka neprípustnosti, ktorá je založená na preklúzii žaloby v rozsahu, v ako bola podaná proti rozhodnutiu z 2. augusta 2013, pričom je potrebné zdôrazniť, že uvedené rozhodnutie nebolo v súvislosti so žalobkyňou pred začatím tohto súdneho konania identifikované ani pokiaľ ide o jeho dátum, ani pokiaľ ide o jeho formu, sa musí zamietnuť.
O tom, či má list z 8. októbra 2013 povahu rozhodnutia
26 Je potrebné pripomenúť, že na to, aby mohol byť list označený za rozhodnutie v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a aby tak mohla vzniknúť možnosť podať žalobu o neplatnosť, nestačí, aby takýto list zaslala inštitúcia, orgán alebo agentúra Európskej únie jeho adresátovi ako odpoveď na jeho žiadosť (pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. januára 1993, Miethke/Parlament, C‑25/92, Zb., EU:C:1993:32, bod 10; rozsudok z 22. mája 1996, AITEC/Komisia, T‑277/94, Zb., EU:T:1996:66, bod 50, a uznesenie z 5. novembra 2003, Kronoply/Komisia, T‑130/02, Zb., EU:T:2003:293, bod 42).
27 Aj keď žalobu o neplatnosť možno podať proti všetkým ustanoveniam prijatým inštitúciami Únie bez ohľadu na to, akú majú povahu alebo formu, ako aj, podľa okolností, proti ustanoveniam prijatým orgánmi a agentúrami Únie, a to za podmienok a osobitnými spôsobmi stanovenými v článku 263 piatom odseku ZFEÚ, podmienkou je, že ak žalobu podáva fyzická alebo právnická osoba, tieto ustanovenia musia mať za cieľ vytvárať záväzné právne účinky, ktoré môžu ovplyvniť jej záujmy tým, že podstatným spôsobom zmenia jej právne postavenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb., EU:C:1981:264, body 9 a 10; z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, Zb., EU:C:2011:656, bod 37 a citovanú judikatúru, a uznesenie z 13. marca 2015, European Coalition to End Animal Experiments/ECHA, T‑673/13, Zb., EU:T:2015:167, bod 22).
28 EACEA je agentúra Únie, ktorá má právnu subjektivitu (rozsudok z 21. októbra 2010, Agapiou Joséphidès/Komisia a EACEA, T‑439/08, EU:T:2010:442, bod 35) a bola vytvorená rozhodnutím Komisie 2005/56/ES zo 14. januára 2005, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru na riadenie činnosti Spoločenstva v oblasti vzdelávania, audiovizuálneho sektora a kultúry pri uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 (Ú. v. EÚ L 24, s. 35), pričom uvedené rozhodnutie bolo zrušené a nahradené rozhodnutím Komisie 2009/336/ES z 20. apríla 2009, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru na riadenie činnosti Spoločenstva v oblasti vzdelávania, audiovizuálneho sektora a kultúry pri uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 (Ú. v. EÚ L 101, s. 26). Aj rozhodnutie 2009/336, zmenené a doplnené vykonávacím rozhodnutím Komisie 2012/797/EÚ z 18. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 349, s. 68), bolo medzičasom zrušené, avšak uplatňuje sa na prejednávaný spor, pričom neobsahuje nijaké ustanovenie, ktoré by bolo prijaté podľa článku 263 piateho odseku ZFEÚ.
29 Podanie žaloby o neplatnosť namierenej proti listu z 8. októbra 2013 by bolo zo strany žalobkyne prípustné len vtedy, ak by sa preukázalo, že uvedený list vytvoril vo vzťahu k žalobkyni záväzné právne účinky, ktoré sa dotýkajú jej záujmov a podstatným spôsobom tak menia jej právne postavenie (pozri v tomto zmysle rozsudky IBM/Komisia, už citovaný v bode 27 vyššie, EU:C:1981:264, bod 9; z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, T‑351/02, Zb., EU:T:2006:104, bod 35, a uznesenie z 19. novembra 2013, 1. garantovaná/Komisia, T‑42/13, EU:T:2013:621, bod 20).
30 Aby bolo možné zistiť, či akt vytvára uvedené účinky, je potrebné sa sústrediť na jeho podstatu (rozsudok IBM/Komisia, už citovaný v bode 27 vyššie, EU:C:1981:264, bod 9; uznesenia z 29. apríla 2004, SGL Carbon/Komisia, T‑308/02, Zb., EU:T:2004:119, bod 39, a z 9. októbra 2012, Région Poitou‑Charentes/Komisia, T‑31/12, EU:T:2012:528, bod 32).
31 Z toho na jednej strane vyplýva, že skutočnosť, že EACEA použila v liste z 8. októbra 2013 výraz „rozhodnutie“, je len jednou z viacerých indícií, ktoré môže súd Únie vziať do úvahy, aby definoval podstatu dotknutého aktu, no sama osebe mu nedovoľuje označiť tento list za rozhodnutie v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Na druhej strane EACEA nemôže na účely prekážky konania účinne poukazovať na svoj údajný nedostatok právomoci prijať takéto rozhodnutie, pretože v prípade, že analýza okolností prejednávanej veci bude viesť k záveru, že list z 8. októbra 2013 má povahu rozhodnutia, bude sa musieť právomoc jeho autora preskúmať z hľadiska formálnej zákonnosti rozhodnutia, ktoré tento list obsahuje, a teda v rámci veci samej, a nie v rámci prípustnosti.
32 V prejednávanej veci je potrebné poukázať na to, že EACEA v liste z 8. októbra 2013 išla nad rámec jednoduchého vysvetlenia rozhodnutia z 2. augusta 2013, ktorého obsah a dôvody oznámila. Neobmedzila sa len na vysvetlenie tohto rozhodnutia, ale zaujala vlastné stanovisko podporujúce zamietnutie žiadosti o dotáciu, ktorú podala žalobkyňa.
33 List z 8. októbra 2013 síce obsahuje výklad bodu 5.1 usmernení, avšak cieľom tohto výkladu nie je oboznámiť žalobkyňu s dôvodmi prijatia rozhodnutia z 2. augusta 2013, ktoré napokon ani nie je v tomto liste citované (pozri bod 22 vyššie), ale podporiť zamietnutie formulované samotnou EACEA „v súlade s pôvodným odporúčaním hodnotiaceho výboru“.
34 Z preskúmania tohto listu teda vyplýva, že EACEA mala v úmysle s ním spojiť záväzné právne účinky, keď trvala na odmietnutí žiadosti žalobkyne o dotáciu, pričom tak ovplyvnila záujmy žalobkyne, keďže ju týmto spôsobom pripravila o možnosť dotácie na účely distribúcie filmu na talianskom území. Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 26 až 30 vyššie je preto potrebné dospieť k záveru, že list z 8. októbra 2013 skutočne predstavuje rozhodnutie v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (ďalej len „rozhodnutie z 8. októbra 2013“), a teda odmietnuť druhú prekážku konania namietanú EACEA.
O potvrdzujúcej povahe rozhodnutia z 8. októbra 2013
35 Podľa ustálenej judikatúry rozhodnutie iba potvrdzuje skoršie rozhodnutie vtedy, ak neobsahuje nijaký nový prvok v porovnaní so skorším aktom a nepredchádzalo mu opätovné preskúmanie situácie osoby, ktorej bol tento skorší akt určený (rozsudky zo 14. apríla 1970, Nebe/Komisia, 24/69, Zb., EU:C:1970:22, bod 8; z 10. decembra 1980, Grasselli/Komisia, 23/80, Zb., EU:C:1980:284, bod 18, a z 11. júna 2002, AICS/Parlament, T‑365/00, Zb., EU:T:2002:151, bod 30).
36 Je potrebné konštatovať, že EACEA pred prijatím rozhodnutia z 8. októbra 2013 preskúmala údaje, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom liste zo 4. septembra 2013, a následne poukázala na to, že v zmysle bodu 5.1 usmernení jej mali byť tieto údaje oznámené, keď žalobkyňu kontaktovala, teda 4. júna 2013, s cieľom získať „rozsiahlejšie vysvetlenia týkajúce sa operačných možností spoločnosti súvisiacich s uvedením filmu“, pretože takéto oznámenie by umožnilo hodnotiacemu výboru pristúpiť k „presnému posúdeniu projektu“. Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, že aj keď rozhodnutie z 2. augusta 2013, ktorého obsah bol oznámený 7. augusta 2013 na štandardnom formulári, bolo založené na tom, že žalobkyňa nezabezpečí sama distribúciu filmu do kinosál, rozhodnutie z 8. októbra 2013 spočívalo na odôvodnení, že žalobkyňa neoboznámila EACEA s údajmi, ktoré boli nevyhnutné na presné posúdenie projektu. V tejto súvislosti EACEA spresnila, že obmedzené využitie subdodávateľských služieb, napríklad na účely predaja lístkov a na fakturovanie, mohlo byť dovolené, avšak pod podmienkou, že s tým bude oboznámená. Rozhodnutie z 8. októbra 2013, ktoré obsahuje iný dôvod, ako je ten, ktorý je uvedený v rozhodnutí z 2. augusta 2013, a vyplýva z neho, že boli zohľadnené nové informácie, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom liste zo 4. septembra 2013, preto nemá potvrdzujúcu povahu.
37 Tretiu prekážku konania namietanú EACEA je preto potrebné zamietnuť a žalobu vyhlásiť za prípustnú.
O veci samej
38 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, pričom prvý z nich je založený na porušení povinnosti odôvodnenia a druhý na zjavne nesprávnom posúdení, ktoré poznačilo zákonnosť rozhodnutia z 8. októbra 2013.
39 Nijaký z uvedených žalobných dôvodov nie je podľa EACEA dôvodný.
O právomoci EACEA prijať rozhodnutie z 8. októbra 2013
40 Predtým ako bude podľa okolností potrebné preskúmať oba žalobné dôvody, treba preskúmať ex offo, či EACEA mala právomoc prijať rozhodnutie z 8. októbra 2013 (pokiaľ ide o kogentný charakter žalobného dôvodu založeného na nedostatku právomoci autora rozhodnutia, ktoré podlieha preskúmaniu súdu Únie z hľadiska zákonnosti, pozri rozsudky z 10. mája 1960, Nemecko/Vysoký úrad, 19/58, Zb., EU:C:1960:19, s. 488; z 28. januára 2003, Laboratoires Servier/Komisia, T‑147/00, Zb., EU:T:2003:17, bod 45, a z 13. decembra 2013, Maďarsko/Komisia, T‑240/10, Zb., EU:T:2013:645, bod 70), pričom je vhodné spresniť, že po prvé účastníci konania mali možnosť sa k tejto otázke kontradiktórne vyjadriť, keďže ako uvádza samotná EACEA vo svojej námietke neprípustnosti, nemala právomoc prijať rozhodnutie, ako je rozhodnutie z 8. októbra 2013, a po druhé na pojednávaní boli EACEA položené viaceré otázky, najmä pokiaľ ide o to, či má príslušnosť vykonať opätovné preskúmanie rozhodnutí, akým je aj rozhodnutie z 2. augusta 2013, a či v oblasti zamietnutia žiadosti o dotáciu existovali prípady presne vymedzenej právomoci. Žalobkyňa bola na pojednávaní požiadaná, aby predniesla svoje stanovisko k týmto otázkam, a tiež k odpovediam, ktoré na uvedené otázky zazneli zo strany EACEA. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o právny dôvod uplatnený ex offo, bola zásada kontradiktórnosti v súvislosti so žalobným dôvodom založeným na nedostatku právomoci autora napadnutého aktu dodržaná tak počas písomnej, ako aj počas ústnej časti konania, a to v súlade s judikatúrou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, Zb., EU:C:2009:742, body 57 a 60).
41 Predovšetkým je potrebné pripomenúť, že podľa odôvodnenia 7 rozhodnutia 2009/336 v znení zmien a doplnení, „na výkonnú agentúru je možné delegovať úlohy súvisiace s vykonávaním programov, pričom treba jasne rozlišovať medzi stupňami programovania projektov a prijatím rozhodnutí o financovaní na jednej strane…, a uskutočnením projektov na druhej strane, čím môže byť poverená výkonná agentúra.“ Okrem toho odôvodnenie 8 uvedeného rozhodnutia stanovuje, že „zriadenie výkonnej agentúry neovplyvňuje poverenie Komisie Radou riadením niektorých fáz činností vykonávaných v rámci rozličných programov“.
42 Článok 4 ods. 1 tohto rozhodnutia 2009/336 v znení zmien a doplnení stanovuje, že EACEA „je zodpovedná za riadenie určitých častí týchto programov Spoločenstva:…
28. program na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007) (2007 – 2013), schválený rozhodnutím… č. 1718/2006/ES…“.
43 Článok 4 ods. 2 rovnakého rozhodnutia v znení zmien a doplnení stanovuje, že v rámci riadenia častí programov Spoločenstva, ktoré sú uvedené v odseku 1, je EACEA „poverená týmito úlohami:
a) riadenie zverených projektov počas celého obdobia trvania, v rámci uskutočňovania programov Spoločenstva…;
b) prijímanie nástrojov na implementáciu rozpočtu v príjmoch a výdavkoch a na základe poverenia Komisie na vykonávanie niektorých alebo všetkých operácií potrebných na riadenie programov Spoločenstva, a najmä takých operácií, ktoré súvisia s prideľovaním subvencií a zákaziek“.
44 Rozhodnutie 2009/336 bolo vykonané rozhodnutím Komisie zo 6. mája 2009 K(2009) 3355 v konečnom znení o delegovaní právomoci na Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) s cieľom výkonu úloh súvisiacich s realizáciou programov Spoločenstva v oblasti vzdelávania, kultúry a v audiovizuálnej oblasti najmä pokiaľ ide o použitie položiek rozpočtu Spoločenstva, v znení rozhodnutia K(2010) 7095 v konečnom znení. Program MEDIA 2007 je uvedený v bode 28 odôvodnení rozhodnutia K(2009) 3355 v konečnom znení. Článok 5 tohto rozhodnutia, nazvaný „Úlohy súvisiace s plnením rozpočtu“, vo svojom odseku 1 písm. a) spresňuje, že EACEA „priznáva dotácie a zabezpečuje s nimi súvisiace dohody a rozhodnutia“ a že „je s uvedeným cieľom poverená Komisiou, aby uskutočnila niektoré alebo všetky operácie nevyhnutné na začatie a ukončenie konaní o priznaní dotácií, ktorých podrobnosti sú uvedené v prílohe III“.
45 Príloha I ods. 26 tretia zarážka zmeneného a doplneného rozhodnutia K(2009) 3355 v konečnom znení pripomína, že EACEA sa zúčastňuje na realizácii a riadení väčšiny častí programu MEDIA 2007, vrátane distribúcie.
46 Príloha III tohto rozhodnutia stanovuje úlohy, ktoré boli na EACEA delegované a medzi ktorými sa nachádza podľa bodu A 5 „výber projektov alebo príprava návrhu výberu, ktorý napokon uskutoční Komisia v súlade s postupom komitológie v prípade, že v [zmysle právneho základu programov] prináleží výber projektov Komisii“, podľa bodu A 6 „oznámenie individuálnych rozhodnutí [o priznaní dotácií ich adresátom]“ a podľa bodu A 7 „[spracovanie] žiadostí [v súvislosti s opätovným preskúmaním rozhodnutí o priznaní dotácií]“.
47 Napokon rozhodnutie č. 1718/2006 (pozri bod 2 vyššie) stanovuje vo svojom článku 10 ods. 2 písm. e), že každý návrh na pridelenie finančných prostriedkov Spoločenstva vo výške presahujúcej 300 000 eur v prípade distribúcie, sa riadi postupom stanoveným v článku 11 ods. 2 tohto rozhodnutia, kým v článku 10 ods. 3 tohto rozhodnutia sa uvádza, že „opatrenia nevyhnutné na vykonávanie tohto rozhodnutia, týkajúce sa všetkých ostatných vecí, sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3“ rozhodnutia 1718/2006, čo zahŕňa predovšetkým návrhy na pridelenie finančných prostriedkov Spoločenstva vo výške nepresahujúcej 300 000 eur v oblasti distribúcie. Článok 11 rozhodnutia 1718/2006 vo svojom odseku 1 spresňuje, že Komisii pomáha výbor, pričom vo svojom odseku 2 odkazuje na články 4 a 7 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, s. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124), a vo svojom odseku 4 odkazuje na články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468. Článok 3 tohto rozhodnutia definuje konzultačný postup, kým článok 4 vymedzuje riadiaci postup. Rozhodnutie 1999/468 však bolo zrušené článkom 12 prvým odsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, s. 13), ktorého článok 13 spresňuje, že ak sa odkazuje na článok 3 rozhodnutia 1999/468, uplatňuje sa konzultačný postup uvedený v článku 4 nariadenia č. 182/2011, a ak sa odkazuje na článok 4 rozhodnutia 1999/468, uplatňuje sa postup preskúmania uvedený v článku 5 nariadenia č. 182/2011 s výnimkou druhého a tretieho pododseku článku 5 ods. 4.
48 V tejto súvislosti je vhodné dodať, že bod 4 predposledný odsek usmernení stanovuje maximálnu výšku dotácie 150 000 eur na distribútora a na film, a že bod 4 posledný odsek usmernení spresňuje, že EACEA si vyhradzuje právo nerozdeliť všetky finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii. Uvedená hranica a uvedené rezerva boli zahrnuté do bodu 5 tretieho a štvrtého odseku výzvy na predkladanie návrhov EACEA/21/12.
49 Zo všetkých uvedených ustanovení vyplýva, že právomoc EACEA v oblasti dotácií pridelených na základe výzvy na predkladanie návrhov EACEA/21/12 prijatej v rámci implementácie programu MEDIA 2007, bola obmedzená po prvé na preskúmanie spisu každého žiadateľa s cieľom pripraviť „návrh výberu, ktorý napokon uskutoční Komisia v súlade s postupom komitológie“ v zmysle druhej alternatívy uvedenej v bode A 5 prílohy III zmeneného a doplneného rozhodnutia K(2009) 3355, po druhé na „oznámenie individuálnych rozhodnutí o priznaní dotácií [ich adresátom]“ podľa bodu A 6 uvedenej prílohy a po tretie na „[spracovanie] žiadostí [v súvislosti s opätovným preskúmaním rozhodnutí o priznaní dotácií]“ podľa bodu A 7 rovnakej prílohy.
50 V prejednávanej veci EACEA preskúmala spis žalobkyne podľa informácií, ktoré jej žalobkyňa predložila, a 4. júna 2013 ju e‑mailom požiadala o dodatočné informácie. V odpovedi na tento e‑mail žalobkyňa v e‑maile z rovnakého dňa potvrdila, že je „talianskou distribútorkou tohto filmu“, pričom však v tejto súvislosti nepredložila nijaké doklady a 6. júna 2013 zaslala EACEA dodatočné informácie týkajúce sa jej skúseností ako distribútorky najmä počas posledných piatich rokov. EACEA po analýze celého spisu navrhla Komisii, aby dotáciu zamietla, pričom Komisia prijala rozhodnutie 2. augusta 2013 na základe konzultačného postupu stanoveného v článku 4 nariadenia č. 182/2011, v súvislosti s návrhom na pridelenie finančných prostriedkov Únie nepresahujúcich 300 000 eur v oblasti distribúcie, tak ako to vyplýva zo spojených ustanovení článku 10 ods. 2 a 3 rozhodnutia č. 1718/2006. Odôvodnenie 3 rozhodnutia z 2. augusta 2013 preberá dôvody, ktoré výbor MEDIA 2007 formuloval vo svojom stanovisku z 26. júla 2013, pričom uvedené stanovisko zas prebralo v súvislosti so žalobkyňou návrh hodnotiaceho výboru (pozri body 8 až 10 vyššie), podľa ktorého film v Taliansku distribuovala spoločnosť 01 Distribution, a nie žalobkyňa, takže nebolo možné vyhovieť jej žiadosti. EACEA prebrala tento dôvod zamietnutia 7. augusta 2013 a v štandardnom formulári zaškrtla políčko s týmto popisom: „žiadateľ nebude sám zabezpečovať distribúciu filmu v kinosálach“. Žalobkyňa zaslala 4. septembra 2013 EACEA list, ktorý musí byť jasne kvalifikovaný ako návrh na opätovné preskúmanie rozhodnutia o priznaní dotácie v zmysle bodu A 7 prílohy III zmeneného a doplneného rozhodnutia K(2009) 3355 v konečnom znení.
51 Za okolností, aké boli vo veci samej, mala preto EACEA pri ďalšom spracovaní žiadosti na výber medzi vysvetlením rozhodnutia z 2. augusta 2013 alebo návrhom adresovaným Komisii, aby toto rozhodnutie zmenila buď v tom zmysle, že dotácia bude pridelená, alebo v tom zmysle, že bude zamietnutá, avšak z iných ako pôvodne stanovených dôvodov. EACEA totiž nemala za nijakých okolností právomoc meniť rozhodnutie, ktoré nemala právomoc prijať.
52 Je pravda, že bod 5. 1 usmernení stanovuje, že v prípade, ak distribučné činnosti vykonáva viacero spoločností, musia byť zmluvy/dohody medzi nimi oznámené EACEA, ktorá za bežných okolností ako oprávnenú kvalifikuje spoločnosť, ktorá na dotknutom území skutočne vykonáva distribúciu filmu, a prijme v tejto súvislosti „rozhodnutie…, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok“, avšak znenie tohto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že EACEA musí pri preskúmaní žiadostí s konečnou platnosťou prijať svoje stanovisko, aby mohla Komisii predložiť návrh výberu, pričom nie je dotknutá možnosť žiadateľa následne rozhodnutie tejto inštitúcie napadnúť na základe správneho opravného prostriedku. Akýkoľvek iný výklad by bol v rozpore s výslovným znením bodu A 7 prílohy III zmeneného a doplneného rozhodnutia K(2009) 3355 v konečnom znení, v ktorom je právo na uvedený opravný prostriedok zakotvené.
53 Z toho vyplýva, že keď EACEA sama pristúpila k zamietnutiu na základe dôvodu, ktorý Komisia nekonštatovala, poznačila tým rozhodnutie z 8. októbra 2013 nedostatkom právomoci.
54 Z ustálenej judikatúry týkajúcej sa vecí, v ktorých boli okolnosti porovnateľné s okolnosťami v prejednávanej veci, však vyplýva, že v prípade presne vymedzenej právomoci nemôže spôsobiť nedostatok právomoci zrušenie napadnutého rozhodnutia, ak by toto zrušenie spôsobeného nedostatkom právomoci autora uvedeného rozhodnutia mohlo po náprave uvedeného nedostatku k dátumu, kedy k nemu došlo, viesť len k prijatiu rovnakého rozhodnutia vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júla 1983, Geist/Komisia, 117/81, Zb., EU:C:1983:191, body 6 a 7; z 9. októbra 1992, De Persio/Komisia, T‑50/91, Zb., EU:T:1992:104, body 10, 22 a 24, a z 19. januára 2010, De Fays/Komisia, T‑355/08 P, Zb. VS, EU:T:2010:16, body 57 a 58).
55 Je preto potrebné zistiť, či sa v prejednávanej veci Komisia nachádzala v situácii presne vymedzenej právomoci, takže keď EACEA nahradila dôvod zamietnutia žiadosti žalobkyne formulovaný Komisiou v rozhodnutí z 2. augusta 2013 svojim vlastným dôvodom, prijala tak vo veci samej rovnaké rozhodnutie, aké by riadne prijala Komisia na základe rovnakých informácií, ako boli tie, ktoré jej boli oznámené v liste zo 4. septembra 2013.
56 Ako vyplýva z bodu 5.1 usmernení citovaných v bode 3 vyššie, priznanie dotácie na účely distribúcie predpokladá, že distribúciu do kinosál na dotknutom území zabezpečí samotný žiadateľ. Toto ustanovenie však predpokladá aj možnosť distribútora pristúpiť v obmedzenej miere k dohodám o subdodávateľských službách, a to pod podmienkou, že o nich „je informovaná [EACEA]“. Uvedená oznamovacia povinnosť sa opakuje aj v ďalšej časti bodu 5.1 v súvislosti s rozdelením činnosti, pričom je formulovaná takto: „ak distribučné činnosti vykonáva naraz viacero spoločností, musia byť zmluvy/dohody medzi nimi oznámené [EACEA].“ Rovnaký bod spresňuje, že sa povoľuje využívanie fyzických distribútorov, pokiaľ ide o konkrétne služby, ako sú rezervácia miestností a výber vstupného.
57 Žalobkyňa tvrdí, že skutočne je distribútorkou filmu, a že dohoda, ktorú uzavrela so spoločnosťou 01 Distribution v súvislosti s rezerváciou kinosál, obehom kópií filmu, výberom vstupného, ako aj s prezentáciou filmu pod hlavným logom 01, nemala byť EACEA oznámená, pretože táto dohoda má byť pravdepodobne kvalifikovaná ako delegovanie činnosti nazývanej „hmotná distribúcia“ na tretiu osobu a má v každom prípade inú povahu ako subdodávka.
58 EACEA takýto výklad spochybňuje.
59 Je potrebné poukázať na to, že ako vyplýva z bodu 56 vyššie, bod 5.1 usmernení v skutočnosti obsahuje rozdelenie distribučných dohôd do troch kategórií, ktorými sú subdodávateľské dohody, dohody o rozdelení distribučných činností medzi viaceré subjekty, ako aj dohody, ktorých predmetom je využívanie „fyzických distribútorov“ na osobitné služby, ktoré nemožno podporiť dotáciami. Skutočnosť, že fyzickým distribútorom nemožno udeliť dotáciu, však neznamená, že nie je potrebné oznámiť EACEA dohody, na základe ktorých uvedení distribútori poskytujú osobitné služby. Okrem toho je každý žiadateľ povinný v čo najširšej miere vysvetliť EACEA všetky údaje, ktoré sú potrebné na preskúmanie žiadosti o dotáciu, vrátane údajov, ktoré by vzhľadom na nesprávne pochopenie ich rozsahu mohli zabrániť priaznivému vybaveniu žiadosti o dotáciu, pričom túto povinnosť musí rešpektovať, aj keby z nej malo vyplynúť len overenie reálnej existencie uvedenej dohody o fyzickej distribúcii a skutočnosti, že neprekračuje presne vymedzený rámec.
60 Tento výklad platí o to viac, že skutočnosť, že distribútor využíva na základe zmluvy tretie spoločnosti s cieľom zabezpečiť distribučné činnosti, predstavuje výnimku zo zásady, podľa ktorej má sám zabezpečiť distribúciu filmu, z čoho vyplýva, že ide o reštriktívny výklad (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. septembra 2014, Baltic Agro, C‑3/13, Zb., EU:C:2014:2227, bod 24 a citovanú judikatúru, a z 22. mája 2012, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, T‑300/10, Zb., EU:T:2012:247, bod 90 a citovanú judikatúru). Okrem toho bod 13.3 usmernení uvádza povinnosť „predložiť všetky relevantné distribučné dohody“ a pripomína tak dôležitosť správnych informácií pre EACEA.
61 Je potrebné dodať, že žalobkyňa mala v prejednávanej veci dodatočnú možnosť doplniť svoj spis, keď ju EACEA požiadala, aby predložila isté dokumenty. To malo upriamiť jej pozornosť na možnú neúplnosť jej spisu a vyvolať v nej snahu, aby ho doplnila čo najvyčerpávajúcejším spôsobom.
62 Inak povedané, aj keby bola zmluva spájajúca žalobkyňu so spoločnosťou 01 Distribution iba zmluvou o fyzickej distribúcii v zmysle bodu 5.1 usmernení, čo zo spisu nevyplýva, mala žalobkyňa povinnosť o nej informovať EACEA už pri podaní žiadosti o dotáciu, aby EACEA, rovnako ako Komisia, mohli na základe všetkých potrebných informácií dospieť k rozhodnutiu v súvislosti s prítomnosťou loga spoločnosti 01 Distribution v rámci filmovej upútavky a na plagátoch k filmu. EACEA však bola o existencii dohody podpísanej 26. apríla 2013 medzi žalobkyňou a spoločnosťou 01 Distribution informovaná až na základe dokumentu, ktorý bol v prílohe k listu žalobkyne zo 4. septembra 2013, teda viac ako mesiac po prijatí rozhodnutia z 2. augusta 2013.
63 So zásadou riadnej správy vecí verejných, a osobitne so zásadou riadneho finančného hospodárenia a kontroly použitia rozpočtových prostriedkov Únie na stanovené účely je v súlade jedine výklad, podľa ktorého majú byť informácie EACEA v najväčšej možnej miere úplné a aktuálne (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júna 2010, CEVA/Komisia, T‑428/07 a T‑455/07, Zb., EU:T:2010:240, bod 126 a citovanú judikatúru, a z 19. apríla 2013, Aecops/Komisia, T‑53/11, EU:T:2013:205, bod 45 a citovanú judikatúru). EACEA totiž nemôže na základe neúplnej alebo nesprávnej informácie, ktorú jej poskytol žiadateľ, odporúčať Komisii financovanie distribúcie filmu, keď existuje pochybnosť, či distribútor spĺňa podmienky stanovené uplatniteľnou právnou úpravou. To napokon vyplýva aj z bodu 13.3 usmernení, podľa ktorého sa neúplné žiadosti považujú za žiadosti, ktoré nespĺňajú kritériá. Preto keď EACEA zamietla žiadosť o dotáciu z dôvodu neoznámenia dohody uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou 01 Distribution, pričom žalobkyňa skutkový základ tohto dôvodu nespochybňuje, konala EACEA v situácii, v ktorej by Komisia ako inštitúcia, ktorá má právomoc na prijatie takéhoto rozhodnutia, konala rovnako na základe presne vymedzenej právomoci.
64 Z toho vyplýva, že v zmysle judikatúry citovanej v bode 54 vyššie nemôže spôsobiť nedostatok právomoci zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože by toto zrušenie spôsobeného nedostatkom právomoci autora uvedeného rozhodnutia mohlo po náprave uvedeného nedostatku k dátumu, kedy k nemu došlo, viesť len k prijatiu rovnakého rozhodnutia vo veci samej.
O žalobných dôvodoch
65 Z judikatúry citovanej v bode 54 vyššie vyplýva, že v prípade zistenia, že správny orgán konal v situácii presne vymedzenej právomoci, musia byť všetky žalobné dôvody namierené proti jeho rozhodnutiu zamietnuté ako irelevantné. To isté platí, najmä pokiaľ ide o žalobné dôvody založené na neexistujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení (rozsudky z 29. septembra 1976, Morello/Komisia, 9/76, Zb., EU:C:1976:129, bod 11, a Geist/Komisia, už citovaný v bode 54 vyššie, EU:C:1983:191, body 6 a 7) a nevyhnutne aj pokiaľ ide o žalobné dôvody založené na skutkovom omyle, nesprávnom právnom posúdení alebo na zjavne nesprávnom posúdení (pozri v tomto zmysle rozsudok Morello/Komisia, už citovaný, EU:C:1976:129, bod 11), pretože správny orgán bol povinný dospieť k záveru, ktorý prijal.
66 Pre úplnosť je potrebné spresniť, že rozporné odôvodnenie, ktoré uvádza žalobkyňa, vyplýva práve z dôvodu zamietnutia, ktorý sa líši od dôvodu v rozhodnutí z 2. augusta 2013 formulovaného EACEA (pozri bod 36 vyššie), z čoho Všeobecný súd vyvodil dôsledky formuláciou záveru, že rozhodnutie z 8. októbra 2013 nemá povahu potvrdzujúceho aktu. Ako bolo uvedené v bode 63 vyššie, žalobkyňa nemôže účinne spochybniť takéto odôvodnenie, pretože zodpovedá odôvodneniu, ktoré by musela použiť Komisia, ak by sama konala.
67 Napokon, pokiaľ ide o návrh, aby Všeobecný súd zaviazal EACEA na prijatie „následných opatrení“, je potrebné pripomenúť, že v rámci preskúmania zákonnosti založenej na článku 263 ZFEÚ, nemá Všeobecný súd právomoc rozhodovať o príkazoch inštitúciám, orgánom a agentúram Únie (rozsudok z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T‑374/94, T‑375/94, T‑384/94 a T‑388/94, Zb., EU:T:1998:198, bod 53, a uznesenie z 27. januára 2014, Stolz/Parlament a Komisia, T‑582/13, EU:T:2014:69, bod 10).
68 Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že žaloba je neodôvodnená a musí byť zamietnutá v celom rozsahu.
O trovách
69 Podľa článku 135 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu tento súd môže účastníkovi konania uložiť povinnosť nahradiť časť alebo celé trovy konania, aj keď mal vo veci úspech, pokiaľ to odôvodňuje jeho správanie vrátane správania pred podaním žaloby, najmä ak druhému účastníkovi konania spôsobil vznik trov konania, ktoré Všeobecný súd považuje za úmyselne spôsobené.
70 V prejednávanej veci z dokumentov v spise vyplýva, že žalobkyňa sa z oznámenia zo 7. augusta 2013, na ktorom sa správne nachádzala pečiatka EACEA, nedozvedela ani skutočnosť, že autorkou rozhodnutia o zamietnutí dotácie, ktoré sa jej týkalo, bola Komisia, ani dátum tohto rozhodnutia, ktorým bol 2. august 2013. Žalobkyňa tieto informácie získala až po podaní tejto žaloby. Okrem toho EACEA tým, že prijala 8. októbra 2013 rozhodnutie vo svojom mene, avšak z iného dôvodu, ako bol dôvod formulovaný Komisiou, pričom následne poprela, že by jej akt mal povahu rozhodnutia, a tiež tým, že sa na Komisiu neobrátila, aby opravila svoje rozhodnutie, vytvorila u žalobkyne situáciu neistoty, ktorú mohla žalobkyňa rozptýliť len podaním žaloby na Všeobecný súd.
71 Na druhej strane túto neistotu podporilo aj správanie žalobkyne, ktorá tým, že pri podaní svojej žiadosti o dotáciu nepredložila informácie požadované usmerneniami, ktoré by umožnili EACEA, aby predniesla Komisii primeraný návrh, ktorý by bol v každom prípade založený na všetkých prvkoch spisu, neumožnila uvedenej agentúre a uvedenej inštitúcii, aby zistili, či dohoda uzavretá so spoločnosťou 01 Distribution bola len dohodou o hmotnej distribúcii, a teda či bola žalobkyňa jedinou distribútorkou filmu.
72 Vzhľadom na uvedené budú okolnosti prejednávanej veci správne posúdené rozhodnutím, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Italian International Film Srl a Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) znášajú svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. februára 2016.
Podpisy