Language of document : ECLI:EU:T:2016:62

Vec T‑676/13

Italian International Film Srl

proti

Výkonnej agentúre pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA)

„Program na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007) – Podpora nadnárodnej distribúcie európskych filmov – Výzva na predkladanie návrhov v rámci ‚selektívneho‘ systému 2013 – Akt EACEA, ktorým bola žalobkyňa informovaná o zamietnutí jej žiadosti v súvislosti s filmom ‚Only God Forgives‘ – Akt EACEA, ktorým bolo zamietnutie potvrdené, pričom však obsahoval nové dôvody – Právomoc – Rozdelenie úloh medzi Komisiu a EACEA – Presne vymedzená právomoc – Žaloba o neplatnosť – Napadnuteľný akt – Prípustnosť – Povinnosť odôvodnenia – Stále usmernenia na roky 2012 – 2013 – Dohoda o hmotnej alebo fyzickej distribúcii – Absencia predchádzajúceho oznámenia adresovaného EACEA – Žiadosť, ktorá nespĺňa kritériá“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 4. februára 2016

1.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – List Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), v ktorom je potvrdené zamietnutie Komisie týkajúce sa žiadosti o dotáciu, pričom však obsahuje nové dôvody – Zahrnutie

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006)

2.      Žaloba o neplatnosť – Žaloba proti rozhodnutiu, ktoré iba potvrdzuje predchádzajúce rozhodnutie – Neprípustnosť – Pojem potvrdzujúce rozhodnutie

(Článok 263 ZFEÚ)

3.      Kultúra – Programy Únie – Program MEDIA – Žiadosti o financovanie distribúcie filmov – Spracovanie zo strany Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) – Právomoc EACEA – Rozsah – Rozhodnutie po podaní žiadosti o opätovné preskúmanie, ktoré bolo prijaté na základe dôvodu, ktorý Komisia v pôvodnom zamietajúcom rozhodnutí nekonštatovala – Vylúčenie

(Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006)

4.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Nedostatok právomoci inštitúcie, ktorá je pôvodcom napadnutého aktu – Zrušenie, ktoré môže viesť iba k vecne zhodnému novému rozhodnutiu – Neúčinný dôvod

(Článok 263 ZFEÚ)

5.      Kultúra – Programy Únie – Program MEDIA – Žiadosti o financovanie distribúcie filmov – Povinnosť žiadateľa poskytnúť úplné informácie – Rozsah

(Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006)

6.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Návrhy smerujúce k tomu, aby bol inštitúcii udelený príkaz – Neprípustnosť

(Článok 263 ZFEÚ)

1.      Na to, aby mohol byť list označený za rozhodnutie v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a aby tak mohla vzniknúť možnosť podať žalobu o neplatnosť, nestačí, aby takýto list zaslala inštitúcia, orgán alebo agentúra Únie jeho adresátovi ako odpoveď na jeho žiadosť. Aj keď žalobu o neplatnosť možno podať proti všetkým ustanoveniam prijatým inštitúciami Únie bez ohľadu na to, akú majú povahu alebo formu, ako aj, podľa okolností, proti ustanoveniam prijatým orgánmi a agentúrami Únie, a to za podmienok a osobitnými spôsobmi stanovenými v článku 263 piatom odseku ZFEÚ, podmienkou je, že ak žalobu podáva fyzická alebo právnická osoba, tieto ustanovenia musia mať za cieľ vytvárať záväzné právne účinky, ktoré môžu ovplyvniť jej záujmy tým, že podstatným spôsobom zmenia jej právne postavenie.

O takúto situáciu ide v prípade listu Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), v ktorom je potvrdené zamietnutie žiadosti podniku o dotáciu na film podanej na základe výzvy na predkladanie návrhov uverejnenej v rámci rozhodnutia č. 1718/2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007), keďže EACEA išla v tomto liste nad rámec jednoduchého vysvetlenia skoršieho zamietavého rozhodnutia Komisie a neobmedzila sa len na vysvetlenie tohto rozhodnutia, ale zaujala stanovisko podporujúce zamietnutie žiadosti o dotáciu, ktorú podal podnik. Takýto list v skutočnosti predstavuje rozhodnutie v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ

(pozri body 26, 27, 32, 34)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 35)

3.      Právomoc Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) v oblasti dotácií pridelených na základe výzvy na predkladanie návrhov uverejnenej v rámci rozhodnutia č. 1718/2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007) sa obmedzuje po prvé na preskúmanie spisu každého žiadateľa s cieľom pripraviť návrh výberu, ktorý napokon uskutoční Komisia v súlade s postupom komitológie, po druhé na oznámenie individuálnych rozhodnutí o priznaní dotácií ich adresátom a po tretie na spracovanie žiadostí v súvislosti s opätovným preskúmaním rozhodnutí o priznaní dotácií.

Preto v situácii, keď žiadateľ požiadal o opätovné preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí, má EACEA pri ďalšom spracovaní tejto žiadosti na výber medzi vysvetlením rozhodnutia o zamietnutí alebo návrhom adresovaným Komisii, aby toto rozhodnutie zmenila buď v tom zmysle, že dotácia bude pridelená, alebo v tom zmysle, že bude zamietnutá, avšak z iných ako pôvodne stanovených dôvodov. V tejto súvislosti EACEA nemala za nijakých okolností právomoc meniť rozhodnutie, ktoré nemala právomoc prijať. Z toho vyplýva, že keď EACEA po podaní žiadosti o opätovné preskúmanie sama pristúpila k zamietnutiu na základe dôvodu, ktorý Komisia nekonštatovala, poznačila tým rozhodnutie nedostatkom právomoci.

(pozri body 49, 51, 53)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 54, 65)

5.      Ako vyplýva z bodu 5.1 stálych usmernení programu MEDIA 2007, ktoré boli pripojené k výzve na predkladanie návrhov spadajúcej do rámca rozhodnutia č. 1718/2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007), priznanie dotácie na účely distribúcie predpokladá, že distribúciu do kinosál na dotknutom území zabezpečí samotný žiadateľ. Toto ustanovenie však predpokladá aj možnosť distribútora pristúpiť v obmedzenej miere k dohodám o subdodávateľských službách, a to pod podmienkou, že o nich je informovaná Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA). V tomto kontexte bod 5.1 v skutočnosti obsahuje rozdelenie distribučných dohôd do troch kategórií, ktorými sú subdodávateľské dohody, dohody o rozdelení distribučných činností medzi viaceré subjekty, ako aj dohody, ktorých predmetom je využívanie fyzických distribútorov na osobitné služby, ktoré nemožno podporiť dotáciami. Skutočnosť, že fyzickým distribútorom nemožno udeliť dotáciu, však neznamená, že nie je potrebné oznámiť EACEA dohody, na základe ktorých uvedení distribútori poskytujú osobitné služby. Okrem toho je každý žiadateľ povinný v čo najširšej miere vysvetliť EACEA údaje, ktoré sú potrebné na preskúmanie žiadosti o dotáciu, vrátane údajov, ktoré by vzhľadom na nesprávne pochopenie ich rozsahu mohli zabrániť priaznivému vybaveniu žiadosti o dotáciu, pričom túto povinnosť musí rešpektovať, aj keby z nej malo vyplynúť len overenie reálnej existencie uvedenej dohody o fyzickej distribúcii a skutočnosti, že neprekračuje presne vymedzený rámec.

Tento výklad platí o to viac, že skutočnosť, že distribútor využíva na základe zmluvy tretie spoločnosti s cieľom zabezpečiť distribučné činnosti, predstavuje výnimku zo zásady, podľa ktorej má sám zabezpečiť distribúciu filmu, z čoho vyplýva, že ide o reštriktívny výklad. So zásadou riadnej správy vecí verejných a osobitne so zásadou riadneho finančného hospodárenia a kontroly použitia rozpočtových prostriedkov Únie na stanovené účely je v súlade jedine výklad, podľa ktorého majú byť informácie EACEA v najväčšej možnej miere úplné a aktuálne. EACEA totiž nemôže na základe neúplnej alebo nesprávnej informácie, ktorú jej poskytol žiadateľ, odporúčať Komisii financovanie distribúcie filmu, keď existuje pochybnosť, či distribútor spĺňa podmienky stanovené uplatniteľnou právnou úpravou.

(pozri body 56, 59, 60, 63)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 67)