Vec T‑680/13
Dr. K. Chrysostomides & Co. LLC a i.
proti
Rade Európskej únie a i.
„Mimozmluvná zodpovednosť – Hospodárska a menová politika – Program podpory stability Cypru – Rozhodnutie rady guvernérov ECB o poskytnutí naliehavo potrebnej likvidity v nadväznosti na žiadosť Cyperskej centrálnej banky – Vyhlásenia euroskupiny z 25. marca, 12. apríla, 13.mája a 13. septembra 2013 týkajúce sa Cypru – Rozhodnutie 2013/236/EÚ – Memorandum o porozumení z 26. apríla 2013 o špecifických podmienkach hospodárskej politiky uzavreté medzi Cyprom a Európskym mechanizmom pre stabilitu – Právomoc Všeobecného súdu – Prípustnosť – Formálne požiadavky – Vyčerpanie vnútroštátnych opravných prostriedkov – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Právo vlastniť majetok – Legitímna dôvera – Rovnosť zaobchádzania“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 13. júla 2018
1. Žaloba o náhradu škody – Predmet – Návrh na náhradu škody pripísateľnej Únii – Právomoc súdu Únie – Návrh na náhradu škody spôsobenej vnútroštátnymi orgánmi – Právomoc vnútroštátnych súdov
(Článok 13 ods. 1 ZEÚ; článok 268 a článok 340 druhý a tretí odsek ZFEÚ)
2. Žaloba o náhradu škody – Predmet – Návrh na náhradu škody spôsobenej Komisiou alebo Európskou centrálnou bankou pri výkone úloh zverených zmluvou, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu – Prípustnosť
(Článok 268 ZFEÚ a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
3. Žaloba o náhradu škody – Autonómna povaha – Rozdiel vo vzťahu k žalobe o neplatnosť – Postavenie žalovaného – Kritériá určenia
(Články 263 a 268 ZFEÚ a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
4. Žaloba o náhradu škody – Predmet – Návrh na náhradu škody spôsobenej euroskupinou pri výkone právomocí zverených právom Únie – Prípustnosť
(Článok 3 ZEÚ, článok 119 ods. 2 ZFEÚ, články 137 a 268 ZFEÚ; protokol č. 14 pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ, článok 1)
5. Hospodárska a menová politika – Menová politika – Koordinácia menových politík – Neformálne stretnutie členských štátov s eurom ako menou, v rámci euroskupiny – Predmet – Zloženie
(Článok 137 ZFEÚ; protokol č. 14 pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ, článok 1; zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, článok 5 ods. 1)
6. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Koordinácia hospodárskych politík – Európsky mechanizmus pre stabilitu – Prenesenie právomocí v oblasti poskytnutia finančnej pomoci – Podliehanie medzinárodnému verejnému právu – Pripísateľnosť činov vykonaných Komisiou a Európskou centrálnou bankou na základe funkcií zverených zmluvou o mechanizme pre stabilitu týmto dvom inštitúciám – Vylúčenie
(Zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, článok 13 ods. 4)
7. Hospodárska a menová politika – Menová politika – Uplatňovanie – Osobitné opatrenia na obnovenie finančnej stability a udržateľného rastu určené Cypru – Začlenenie činností vnútroštátnej banky do Centrálnej národnej banky a konverzia vkladov na akcie v tejto centrálnej národnej banke – Neexistencia miery voľnej úvahy dotknutého členského štátu
[Článok 136 ods. 1 ZFEÚ; rozhodnutie Rady 2013/236, článok 2 ods. 6 písm. b) a d)]
8. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Koordinácia hospodárskych politík – Európsky mechanizmus pre stabilitu – Uloženie nových úloh Komisii a Európskej centrálnej banke – Neexistencia vplyvu na právomoci priznané týmto inštitúciám Zmluvou o EÚ a Zmluvou o FEÚ – Možnosť uplatňovať protiprávny charakter výkonu uvedených úloh v rámci žaloby o náhradu škody
(Článok 17 ods. 1 ZEÚ; článok 282 ods. 2 ZFEÚ; zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, článok 13 ods. 3, 4 a 7)
9. Právo Európskej únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky – Presné uistenia poskytnuté administratívou – Pojem – Uistenia poskytnuté euroskupinou – Zahrnutie
10. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne požiadavky – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Žaloba o náhradu škody údajne spôsobenej inštitúciou Únie – Skutočnosti, ktoré umožňujú identifikovať konanie vytýkané inštitúcii, príčinnú súvislosť a skutočnosť a určitosť spôsobenej škody
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu (1991), článok 44 ods. 1 písm. c)]
11. Žaloba o náhradu škody – Autonómna povaha – Vyčerpanie vnútroštátnych opravných prostriedkov – Námietka – Možnosť súdu Únie určiť povahu a rozsah uvádzanej škody
[Článok 268 ZFEÚ a článok 340 druhý a tretí odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu (1991), článok 44 ods. 1 písm. c)]
12. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Nezákonnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Neexistencia jednej z podmienok – Zamietnutie žaloby o náhradu škody v celom rozsahu
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
13. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Koordinácia hospodárskych politík – Európsky mechanizmus pre stabilitu – Uzavretie memoranda o porozumení stanovujúceho konverziu nepoistených vkladov vnútroštátnej banky na akcie a dočasné zmrazenie iných nepoistených vkladov tejto banky – Zlučiteľnosť s právom majiteľov vkladov vlastniť majetok – Posúdenie existencie menej obmedzujúcich opatrení – Zohľadnenie naliehavosti situácie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 17 ods. 1 a článok 52 ods. 1; zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, článok 12)
14. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Obmedzenie výkonu práv a slobôd zakotvených v Charte – Podmienky – Požiadavka týkajúca sa zavedenia obmedzenia zákonom – Dosah
(Charta základných práv Európskej únie, článok 52 ods. 1 a 3)
15. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Normatívny akt zahŕňajúci technické rozhodnutia a komplexné posúdenia – Dostatočne závažné porušenie vyššej právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Požiadavka zjavného a závažného nedodržania širokej miery voľnej úvahy normotvorcu Únie
(Článok 340 ZFEÚ)
16. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Koordinácia hospodárskych politík – Európsky mechanizmus pre stabilitu – Uzavretie memoranda o porozumení stanovujúceho konverziu nepoistených vkladov vnútroštátnej banky na akcie a dočasné zmrazenie iných nepoistených vkladov tejto banky – Zlučiteľnosť s právom majiteľov vkladov vlastniť majetok – Existencia porovnateľných situácií – Odlišné zaobchádzanie s inými členskými štátmi v eurozóne, ktoré získali finančnú pomoc – Porušenie – Podmienky
(Charta základných práv Európskej únie, článok 17 ods. 1; zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, článok 12)
17. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Porušenie podstatných formálnych náležitostí – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Preskúmanie súdom bez návrhu
(Články 263 a 296 ZFEÚ)
18. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Dosah – Posúdenie povinnosti odôvodnenia vzhľadom na okolnosti daného prípadu – Nevyhnutnosť uviesť presne všetky relevantné právne a skutkové okolnosti – Neexistencia
(Článok 296 ZFEÚ)
19. Európska centrálna banka – Právomoc Európskeho systému centrálnych bánk – Určenie podmienok rekapitalizácie a riešenia kríz finančných inštitúcií – Vylúčenie
(Článok 282 ods. 1 ZFEÚ; protokol č. 4 pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ, článok 14.4)
20. Akty inštitúcií – Právna povaha – Určenie vzhľadom na obsah aktu – Vyjadrenie úmyslu, ktoré nebolo uverejnené v sérii L alebo C Úradného vestníka Európskej únie – Neexistencia právnych účinkov
21. Právo Európskej únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky – Poskytnutie finančnej pomoci členskému štátu v ťažkostiach podmienené prijatím určitých opatrení tohto štátu na obnovenie finančnej stability – Neuloženie takýchto opatrení pri poskytovaní finančnej pomoci iným členským štátom – Porušenie – Neexistencia
(Rozhodnutie Rady 2013/236)
22. Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Pojem – Dôkazné bremeno
(Charta základných práv Európskej únie, články 20 a 21)
23. Hospodárska a menová politika – Menová politika – Uplatňovanie – Osobitné opatrenia na obnovenie finančnej stability a udržateľného rastu určené Cypru – Likvidácia banky v ťažkostiach a rekapitalizácia inej banky v ťažkostiach prostredníctvom konverzie nepoistených vkladov prvej banky na vlastné zdroje – Prevzatie dlhu pochádzajúceho z finančnej pomoci prvej banky druhou bankou – Rozdielne zaobchádzanie s vlastníkmi nepoistených vkladov oboch bánk v porovnaní s veriteľmi, ktorých nároky majú základ vo finančnej pomoci – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia
(Rozhodnutie Rady 2013/236; memorandum o porozumení z 26. apríla 2013)
24. Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Diskriminácia založená na štátnej príslušnosti – Zákaz – Neuplatniteľnosť na čisto vnútornú situáciu členského štátu – Hranice – Účasť inštitúcie Únie na zachovaní alebo pokračovaní takéhoto zaobchádzania – Neprípustnosť
(Článok 18 ZFEÚ)
25. Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Porušenie – Pojem
26. Hospodárska a menová politika – Menová politika – Uplatňovanie – Osobitné opatrenia na obnovenie finančnej stability a udržateľného rastu určené Cypru – Likvidácia banky v ťažkostiach a rekapitalizácia inej banky v ťažkostiach prostredníctvom konverzie nepoistených vkladov prvej banky na vlastné zdroje – Rozdielne zaobchádzanie s vlastníkmi nepoistených vkladov oboch bánk v porovnaní s vlastníkmi vkladov v gréckych pobočkách týchto bánk – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia
(Rozhodnutie Rady 2013/236; memorandum o porozumení z 26. apríla 2013)
27. Hospodárska a menová politika – Menová politika – Uplatňovanie – Osobitné opatrenia na obnovenie finančnej stability a udržateľného rastu určené Cypru – Likvidácia banky v ťažkostiach a rekapitalizácia inej banky v ťažkostiach prostredníctvom konverzie nepoistených vkladov prvej banky na vlastné zdroje – Prevod vkladov do druhej banky spojený s hranicou 100 000 eur na vkladateľa – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19, zmenená smernicami 2005/1 a 2009/14, odôvodnenie 16 a článok 17 ods. 1a; rozhodnutie Rady 2013/236; memorandum o porozumení z 26. apríla 2013)
28. Súdne konanie – Dôkaz – Dôkazné bremeno
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu (2015), článok 85]
29. Hospodárska a menová politika – Menová politika – Uplatňovanie – Osobitné opatrenia na obnovenie finančnej stability a udržateľného rastu určené Cypru – Likvidácia banky v ťažkostiach a rekapitalizácia inej banky v ťažkostiach prostredníctvom konverzie nepoistených vkladov prvej banky na vlastné zdroje – Rozdielne zaobchádzanie s vlastníkmi nepoistených vkladov oboch bánk v porovnaní so spoločnosťami družstevného bankového sektora, ktorých sa netýkala záchrana pomocou vnútorných zdrojov – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia
(Rozhodnutie Rady 2013/236)
1. Podľa článku 268 a článku 340 druhého a tretieho odseku ZFEÚ má súd Únie v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti právomoc rozhodovať iba v sporoch o náhradu škody spôsobenej inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie alebo ich pracovníkmi pri výkone ich funkcií. Pojem „orgán“ použitý v článku 340 druhého odseku ZFEÚ nemožno chápať v tom zmysle, že sa týka iba inštitúcií Únie vymenovaných v článku 13 ods. 1 ZEÚ. Tento pojem zahŕňa tiež, s ohľadom na systém mimozmluvnej zodpovednosti stanovený Zmluvou o FEÚ, všetky ďalšie orgány a úrady alebo agentúry Únie zriadené Zmluvami, ktoré majú prispieť k realizácii cieľov Únie. Na základe toho treba akty prijaté týmito orgánmi, úradmi alebo agentúrami pri výkone právomocí, ktoré im boli zverené právom Únie, považovať za akty Únie v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre členské štáty uvedenými v článku 340 druhom odseku ZFEÚ.
Vyplýva z toho, že Všeobecný súd nemôže rozhodovať o návrhu na náhradu škody smerujúcom proti Únii a založenom na protiprávnosti aktu alebo konania, ktorého autorom nie je inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie, ani jeden z ich pracovníkov pri výkone svojich funkcií. Škody spôsobené vnútroštátnymi orgánmi pri výkone svojich vlastných právomocí môžu preto viesť iba k zodpovednosti týchto orgánov a vnútroštátne súdy majú naďalej výlučnú právomoc stanoviť povinnosť náhrady tejto škody. Naproti tomu nie je vylúčené, že súd Únie môže rozhodnúť o žalobe o náhradu škody spôsobenej aktom alebo konaním, ktorým vnútroštátny orgán zabezpečuje výkon právnej úpravy Únie. V takom prípade treba overiť, na účely založenia právomoci súdu Únie, či protiprávnosť uvádzaná na podporu žaloby pochádza skutočne od inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie alebo od jedného z ich pracovníkov pri výkone jeho funkcií a nemožno ju v skutočnosti pripísať predmetnému vnútroštátnemu orgánu. Takým je prípad, keď vnútroštátne orgány nemajú k dispozícii žiadnu mieru voľnej úvahy pri výkone právnej úpravy Únie, ktorá je protiprávna.
(pozri body 81 – 84)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 85)
3. Právomoc, ktorú súd Únie vykonáva v rámci sporov o preskúmaní zákonnosti podľa článku 263 ZFEÚ, sa líši tak svojím predmetom, ako aj výhradami, ktoré možno vzniesť, od právomoci, ktorú má v prípade sporov o mimozmluvnej zodpovednosti podľa článkov 268 a 340 ZFEÚ. Žaloba o náhradu škody týkajúca sa mimozmluvnej zodpovednosti Únie za konanie alebo nekonanie jej inštitúcií bola totiž zavedená ako samostatný opravný prostriedok v porovnaní s inými súdnymi prostriedkami, ktorý má svoju osobitnú funkciu v rámci systému opravných prostriedkov a ktorý podlieha podmienkam výkonu stanoveným na účely jej osobitného cieľa. Zatiaľ čo žaloba o neplatnosť stanovená v článku 263 ZFEÚ smeruje k zrušeniu určitého opatrenia, predmetom žaloby o náhradu škody založenej na článku 340 ZFEÚ je náhrada ujmy spôsobenej inštitúciou.
Preto nezávisle na tom, či ide o napadnuteľný akt, proti ktorému možno namietať žalobou o neplatnosť podľa článku 236 ZFEÚ, každý akt inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie alebo jedného z ich pracovníkov pri výkone svojich funkcií môže byť v zásade predmetom žaloby o náhradu škody podľa článku 268 ZFEÚ. Rovnako správanie, ktoré nemá charakter rozhodnutia, ktoré môže viesť k mimozmluvnej zodpovednosti Únie, môže založiť žalobu o náhradu škody, hoci nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť. Vyplýva z toho, že v systéme opravných prostriedkov založenom Zmluvou o FEÚ sleduje žaloba o mimozmluvnú zodpovednosť kompenzačný cieľ, zameraný najmä na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany osobe podliehajúcej súdnej právomoci aj voči aktom a konaniam inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie alebo jedného z ich pracovníkov pri výkone svojich funkcií, ktoré by nemohli byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ. Preto vzhľadom na odlišné a doplňujúce sa ciele týchto dvoch žalôb sa nemožno domnievať, že znenie pojmu „orgán“ v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ sa nevyhnutne obmedzuje na inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie uvedené v článku 263 prvý odsek ZFEÚ.
Naopak, určenie subjektov Únie, ktoré možno kvalifikovať za „orgány“ v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ, sa musí vykonať podľa kritérií vlastných tomuto ustanoveniu, ktoré sa odlišujú od tých, ktoré upravujú určenie orgánov, úradov alebo agentúr Únie stanovených v článku 263 prvého odseku ZFEÚ. Pre potreby článku 263 ZFEÚ sa relevantné kritérium týka možnosti žalovaného subjektu prijímať akty, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky voči tretím osobám. Naproti tomu, pre potreby článku 340 druhého odseku ZFEÚ je dôležité určiť, či subjekt Únie, ktorému je vytýkaný akt alebo správanie pripísané, bol založený Zmluvami a jeho úlohou je prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie.
(pozri body 109 – 112)
4. Únii preto možno pripísať zodpovednosť za akty a správania euroskupiny v rámci výkonu právomocí, ktoré jej priznáva právo Únie. Článok 1 protokolu č. 14 o euroskupine v prílohe Zmluvy o FEÚ totiž stanovuje, že euroskupina sa stretáva na prediskutovanie otázok týkajúcich sa osobitných povinností, ktoré majú ministri, ktorí ju tvoria spoločné v súvislosti s jednotnou menou. Tieto otázky patria podľa článku 119 ods. 2 ZFEÚ pod činnosti Únie zamerané na splnenie cieľov vymedzených v článku 3 ZEÚ, medzi ktorými sa nachádza vytvorenie hospodárskej a menovej únie, ktorej menou je euro. Vyplýva z toho, že euroskupina je útvarom Únie formálne založeným Zmluvami, ktorý prispieva k dosahovaniu cieľov Únie.
(pozri bod 113)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 123 – 125)
6. Vytvorením Európskeho mechanizmu pre stabilitu si členské štáty, ktorých menou je euro, zvolili priznať tejto medzinárodnej organizácii, ktorá má právnu subjektivitu, konkrétne a výlučné právomoci v oblasti poskytovania finančnej pomoci uvedeným členským štátom, ktoré majú ťažkosti. Výkon týchto právomocí podlieha pravidlám medzinárodného verejného práva, ktoré sú vlastné medzivládnej organizácii pre spoluprácu, keďže právo Únie sa uplatňuje iba v rozsahu, v akom to zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, výslovne ustanovuje. Členské štáty, ktorých menou je euro, teda jasne umiestnili poskytnutie nástroja finančnej pomoci tak mimo sféru činnosti Únie, ako aj mimo jej normatívneho rámca.
Je síce pravda, že členské štáty, ktorých menou je euro, sa obrátili na inštitúcie Únie, a síce na Komisiu a Európsku centrálnu banku, na účely splnenia niektorých úloh v prospech Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Funkcie zverené týmto inštitúciám zmluvou, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, však nezahŕňajú nijakú vlastnú rozhodovaciu právomoc, a činnosť vykonávaná týmito uvedenými inštitúciami v rámci tej istej zmluvy zaväzuje len Európsky mechanizmus pre stabilitu. Preto, pokiaľ ide o memorandum o porozumení uzavretom medzi mechanizmus pre stabilitu a členským štátom, ktorého menou je euro, požiadavky, ktoré sú uvedené v tomto memorande o porozumení, možno pripísať iba Európskemu mechanizmu pre stabilitu, a nie Komisii.
(pozri body 128, 129, 167)
7. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 178 – 181, 186, 191)
8. Úlohy zverené Komisii a Európskej centrálnej banke zmluvou, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, neskresľujú právomoci, ktoré Zmluva o EÚ a Zmluva o FEÚ priznávajú týmto inštitúciám. Pokiaľ ide konkrétne o Komisiu, článok 13 ods. 3 a 4 zmluvy, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, jej ukladajú povinnosť dohliadať na súlad memoránd o porozumení uzatvorených zo strany Európskeho mechanizmu pre stabilitu s právom Únie, na základe čoho si zachováva, v rámci zmluvy, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, svoju úlohu strážkyne zmlúv, ako vyplýva z článku 17 ods. 1 ZEÚ. Je teda povinná nepodpísať memorandum o porozumení, ak má pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Únie.
Na základe toho je žalujúca strana oprávnená vytýkať Komisii protiprávne správania súvisiace s prijatím memoranda o porozumení v mene Európskeho mechanizmu pre stabilitu v rámci žaloby o náhradu škody. V tejto súvislosti nezákonné správania Komisie súvisiace s prijatím memoranda o porozumení nie sú jedinými nezákonnými správaniami inštitúcie Únie v rámci zmluvy, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, ktoré môžu viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie. Európskej centrálnej banke a Komisii totiž možno vytýkať nezákonné správania spojené s monitorovaním uplatňovania opatrení stanovených v memorande o porozumení v rámci žaloby o náhradu škody. Rokovanie a podpísanie memoranda o porozumení Komisiou, ako aj monitorovanie uplatňovania opatrení stanovených v tomto memorande zo strany Európskej centrálnej banky a Komisie podľa článku 13 ods. 7 zmluvy, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, môžu teda viesť k vzniku zodpovednosti Únie.
(pozri body 201 – 204)
9. Zásada ochrany legitímnej dôvery je všeobecnou právnou zásadou Únie vyššej úrovne, sledujúcou ochranu jednotlivcov, ktorej porušenie zo strany inštitúcie Únie môže viesť k vzniku zodpovednosti Únie. Právo odvolávať sa na túto zásadu predpokladá, že dotknutej osobe boli príslušnými orgánmi Únie poskytnuté konkrétne, nepodmienené a zhodujúce sa ubezpečenia z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Toto právo sa totiž vzťahuje na každú osobu podliehajúcu súdnej právomoci v situácii, keď inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie spôsobila vznik dôvodných očakávaní tým, že tejto osobe poskytla konkrétne záruky.
Preto oznámenie, zo strany euroskupiny, konkrétnych ubezpečení o opatreniach stanovených v memorande o porozumení uzavretom medzi Európskym mechanizmom pre stabilitu a členským štátom, ktorého menou je euro, môže viesť k vzniku zodpovednosti Únie. Pokiaľ však ide o ubezpečenia v oblasti poskytovania nástroja finančnej pomoci takémuto členskému štátu, tieto ubezpečenia nevychádzali od príslušného orgánu, keďže poskytnutie takéhoto nástroja patrí do právomocí Európskeho mechanizmu pre stabilitu, a nie euroskupiny.
(pozri body 205, 206, 404, 427)
10. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 215, 216)
11. Žaloba o náhradu škody podľa článku 268 a článku 340 druhého a tretieho odseku ZFEÚ sa musí posúdiť s ohľadom na celkový systém súdnej ochrany jednotlivcov, a teda jej prípustnosť môže byť v určitých prípadoch podmienená vyčerpaním vnútroštátnych opravných prostriedkov, ktoré sú dostupné na účely dosiahnutia zrušenia rozhodnutia vnútroštátneho orgánu, pokiaľ tieto vnútroštátne opravné prostriedky účinným spôsobom zabezpečujú ochranu práv dotknutých osôb a môžu viesť k dosiahnutiu náhrady uvádzanej škody.
Neprípustnosť vyplývajúca z nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy sa obmedzuje na možnosť, keď toto nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy znemožňuje súdu Únie identifikovať povahu a rozsah škody nárokovanej pred ním, takže požiadavky článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku tak neboli splnené. Ak vie súd Únie určiť povahu a rozsah uvádzanej škody, nemožno sa domnievať, že žaloba je neprípustná len z dôvodu, že žalobca nevyčerpal vnútroštátne opravné prostriedky, a to bez toho, aby bolo potrebné určiť, či akty a dotknuté správania mohli byť predmetom žaloby pred vnútroštátnymi súdmi.
Nanajvýš by sa za týchto podmienok bolo možné domnievať, že podanie žaloby jedným alebo viacerými žalobcami na vnútroštátnom súde, ktorá smeruje k náhrade tej istej škody ako žaloba na súde Únie, môže mať vplyv na preskúmanie dôvodnosti tejto žaloby. V tejto súvislosti, keď v prvom rade osoba podá dve žaloby smerujúce k náhrade tej istej škody, jednu podanú proti vnútroštátnemu orgánu na vnútroštátnom súde a druhú proti inštitúcii Únie na súde Únie, a v druhom rade existuje riziko, že z dôvodu rozdielneho posúdenia tejto škody dvoma súdmi, na ktorých sa začalo konanie, bude uvedenej osobe poskytnutá buď nedostatočná alebo nadmerná náhrada škody, súd Únie musí predtým, ako rozhodne o škode, počkať, kým vnútroštátny súd rozhodne o žalobe podanej na ňom právoplatným rozhodnutím. V takomto prípade je súd Únie povinný vyčkať, kým vnútroštátny súd rozhodne predtým, ako sa sám vyjadrí k existencii a rozsahu škody. Naproti tomu môže, dokonca predtým, ako rozhodne vnútroštátny súd, určiť, či konanie vytýkané žalovanej inštitúcii je takej povahy, že by vznikla mimozmluvná zodpovednosť Únie.
(pozri body 238 – 241)
12. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 245)
13. Obmedzenie práva vlastniť majetok nesmie byť neprimerané. Na jednej strane obmedzenie musí zodpovedať sledovanému cieľu všeobecného záujmu a musí byť potrebné a primerané tomuto cieľu. Na druhej strane nesmie zasiahnuť do základného obsahu, teda podstaty práva vlastniť majetok.
Pokiaľ ide o memorandum o porozumení uzavretom medzi Európskym mechanizmom pre stabilitu a členským štátom vo finančných ťažkostiach, z článku 12 zmluvy, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu, vyplýva, že prijatie takéhoto memoranda zodpovedá cieľu všeobecného záujmu sledovanému Úniou, a to cieľu zabezpečiť stabilitu bankového sektora eurozóny ako celku. Finančné služby totiž zohrávajú ústrednú úlohu v hospodárstve Únie. V rozsahu, v akom sú banky, základný zdroj financovania pre podniky, často navzájom prepojené, zlyhanie jednej alebo viacerých bánk sa môže rýchlo rozšíriť aj na ďalšie banky, či už v dotknutom členskom štáte alebo v iných členských štátoch a negatívne účinky sa potom môžu prejaviť aj v ostatných odvetviach hospodárstva.
V tejto súvislosti v prípade memoranda o porozumení stanovujúcom okrem iného rekapitalizáciu banky prostredníctvom konverzie nepoistených vkladov na vlastné zdroje, treba na účely posúdenia existencie opatrení menej obmedzujúcich právo vlastniť majetok zohľadniť potrebu vnútroštátnych orgánov konať pri prijímaní opatrení stanovených memorandom o porozumení rýchlo. Rýchlosť, s akou sú tieto opatrenia prijaté, ktorá ani zďaleka nepredstavuje ukazovateľ porušenia práva na riadnu správu vecí verejných, svedčí o naliehavosti situácie, v ktorej sa nachádza dotknutý členský štát. Cieľom je totiž predísť bezprostrednému riziku krachu dotknutých bánk na účely zachovania stability vnútroštátneho finančného systému a tým zabrániť nákaze ostatných členských štátov eurozóny. Vypracovanie iného systému odpisu v tomto kontexte by vyžadoval, aby vnútroštátne orgány uskutočnili osobitne citlivý a neistý postup na zabezpečenie toho, aby zvolené percentuálne hodnoty a minimálne úrovne umožnili rekapitalizovanej banke dosiahnuť minimálnu úroveň vlastných zdrojov uvedenú v memorande o porozumení, vystaviac tým rekapitalizáciu tejto banky veľkým rizikám.
Okrem toho pokiaľ ide o požiadavku ponúknuť dotknutým osobám primeranú príležitosť predložiť ich vec príslušným orgánom, túto požiadavku nemožno vykladať v tom zmysle, že dotknuté osoby musia za každých okolností vyjadriť svoje stanovisko pred príslušnými orgánmi pred prijatím opatrení, ktoré narúšajú ich právo vlastniť majetok. To je najmä prípad, keď predmetné opatrenia nepredstavujú sankciu a radia sa do kontextu osobitnej naliehavosti. V tejto súvislosti zavedenie postupu predbežnej konzultácie, v rámci ktorého by tisíce majiteľov vkladov a akcionárov v dotknutých bankách mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko v centrálnej banke dotknutého členského štátu pred prijatím vnútroštátnych ustanovení uplatňovania opatrení stanovených v memorande o porozumení, by nevyhnutne spomalilo uplatnenie opatrení smerujúcich k predchádzaniu tomuto krachu. Uskutočnenie cieľa pozostávajúceho v zachovaní stability vnútroštátneho finančného sektora a tým v zabránení nákaze ostatných členských štátov eurozóny by tak bolo vystavené veľkým rizikám.
(pozri body 255, 282, 290, 310)
14. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 272)
15. V prípade, keď sú inštitúcie Únie vyzvané, aby v zložitom a vyvíjajúcom sa kontexte urobili technické rozhodnutia a uskutočnili odhady a komplexné posúdenia, je potrebné priznať týmto inštitúciám veľkú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o povahu a rozsah opatrení, ktoré tieto inštitúcie podporujú alebo ktorých zachovanie či nepretržité vykonávanie vyžadujú. V tomto kontexte podmienka týkajúca sa protiprávnosti vytýkaného správania vyžaduje, aby bolo preukázané zjavné a závažné prekročenie hraníc právomoci voľnej úvahy zo strany dotknutej inštitúcie.
(pozri bod 291)
16. Opatrenia, ktorým môže podliehať poskytnutie finančnej pomoci zo strany Európskeho mechanizmu pre stabilitu (alebo iných medzinárodných organizácií, orgánov a inštitúcií Únie alebo štátov) na účely vyriešenia finančných ťažkostí štátu, ktorý čelí potrebe rekapitalizácie svojho bankového systému, sa môžu podstatne líšiť od prípadu k prípadu v závislosti od nadobudnutej skúsenosti a všetkých konkrétnych okolností. Medzi nimi sa môže nachádzať najmä hospodárska situácia štátu prijímajúceho pomoc, význam pomoci z hľadiska celého jeho hospodárstva, perspektívy obnovy ekonomickej životaschopnosti dotknutých bánk a dôvody, ktoré viedli k daným ťažkostiam, vrátane, prípadne, nadmernej veľkosti bankového sektora štátu prijímajúceho pomoc s ohľadom na jeho vnútroštátne hospodárstvo, vývoj medzinárodnej ekonomickej konjunktúry alebo zvýšenej pravdepodobnosti budúcich zásahov Európskeho mechanizmu pre stabilitu (alebo iných medzinárodných organizácií, orgánov a inštitúcií Únie alebo štátov) na podporu iných štátov v ťažkostiach, ktoré by mohli vyžadovať preventívne obmedzenie súm vyhradených na jednotlivý zásah.
Následne, pokiaľ ide o zlučiteľnosť memoranda o porozumení uzavretého medzi Európskym mechanizmom pre stabilitu a štátom, ktorý získal finančnú pomoc, s právom vlastniť majetok, porovnanie významu (absolútneho a relatívneho) finančnej pomoci, ktorá bola priznaná na jednej strane uvedenému štátu, ktorý získal finančnú pomoc, a na druhej strane inými štátmi, ktoré získali finančnú pomoc, nemôže byť oprávnene uskutočnené bez preukázania, že finančné sektory ostatných štátov, ktorých menou je euro, ktoré získali finančnú pomoc, boli nadmerne veľké vo vzťahu k veľkosti jednotlivých národných ekonomík týchto štátov. Okrem toho treba preukázať, že nadobudnutá skúsenosť a rozdiely týkajúce sa hospodárskej situácie dotknutých štátov, ktorých menou je euro, alebo perspektív obnovenia životaschopnosti dotknutých bánk, vývoj medzinárodnej ekonomickej konjunktúry alebo zvýšená pravdepodobnosť budúcich zásahov Európskeho mechanizmu pre stabilitu na podporu iných štátov v ťažkostiach, ktoré by mohli vyžadovať preventívne obmedzenie súm vyhradených na jednotlivý zásah, nemohli založiť rozdiel v zaobchádzaní medzi štátom, ktorý získal finančnú pomoc, a inými štátmi, ktoré získali finančnú pomoc.
(pozri body 311 – 313)
17. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 390)
18. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 392 – 395)
19. Národné centrálne banky vykonávajú dva druhy funkcií, a síce, po prvé, tie, ktoré sú stanovené štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a po druhé tie, ktoré tam stanovené nie sú. Tieto druhé funkcie nemožno pripísať Európskemu systému centrálnych bánk ani Eurosystému. Článok 14.4 štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky totiž stanovuje, že národné centrálne banky môžu vykonávať aj iné funkcie než tie, ktoré sú uvedené v uvedenom štatúte, za predpokladu, že Rada guvernérov Európskej centrálnej banky dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov nerozhodne, že ide o zasahovanie do cieľov a úloh Európskeho systému centrálnych bánk. Funkcie, ktoré národné centrálne banky vykonávajú na vlastnú zodpovednosť a vlastné riziko, sa nepokladajú za súčasť funkcií Európskeho systému centrálnych bánk.
V tejto súvislosti štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky neuvádzal medzi úlohami Európskej centrálnej banky alebo Európskeho systému centrálnych bánk určenie podmienok rekapitalizácie alebo riešenia krízových situácií finančných inštitúcií. Ide teda o funkcie, ktoré národné centrálne banky vykonávajú na vlastnú zodpovednosť a vlastné riziko. Za týchto podmienok sa opatrný a obozretný čitateľ nemohol odôvodnene domnievať, že tvrdenie vnútroštátnej centrálnej banky v súvislosti s určením podmienok rekapitalizácie alebo riešenia kríz finančných inštitúcií bolo možné pripísať Eurosystému a že ho zaväzovalo. Článok 282 ods. 1 ZFEÚ ani vyhlásenie cieľa Eurosystému nespochybňujú tento záver. Z článku 282 ods. 1 ZFEÚ teda nemožno oprávnene vyvodiť, že Eurosystém zaručoval zachovanie hodnoty vkladov zverených vnútroštátnym bankám v prípade ich rekapitalizácie alebo riešenia ich krízových situácií.
(pozri body 415 – 417, 419)
20. Vyhlásenie cieľa Európskej centrálnej banky a Eurosystému predstavuje jednoduché vyjadrenie úmyslu, ktoré nemá žiadne právne účinky, a nebolo z tohto titulu uverejnené ani v sérii L Úradného vestníka Európskej únie, v ktorej sa uverejňujú právne záväzné akty, ani v jeho sérii C, ktorá uverejňuje informácie, odporúčania a oznámenia týkajúce sa Únie. Toto vyhlásenie má totiž zo svojej samotnej podstaty iba charakter úmyslu a nemá za cieľ stanoviť povinnosti svojim autorom, ani vyčerpávajúcim spôsobom vymenovať všetky úlohy a právomoci členov Eurosystému.
(pozri bod 420)
21. Samotnú skutočnosť, že počas fázy predchádzajúcej medzinárodnej finančnej kríze nebolo poskytnutie finančnej pomoci Európskym mechanizmom pre stabilitu podmienené prijatím opatrení porovnateľných s opatreniami uloženými štátu, ktorý získal finančnú pomoc, nemožno ako takú považovať za presné, nepodmienečné a zhodné ubezpečenie, ktoré by v akcionároch a majiteľoch vkladov v bankách dotknutých týmito opatreniami, mohlo vyvolať legitímne očakávanie, že poskytnutie finančnej pomoci uvedenému štátu také nebude.
V tejto súvislosti opatrenia, ktorým môže podliehať poskytnutie finančnej pomoci zo strany Európskeho mechanizmu pre stabilitu (alebo iných medzinárodných organizácií, orgánov a inštitúcií Únie alebo štátov) na účely vyriešenia finančných ťažkostí štátu, ktorý čelí potrebe rekapitalizovať svoj bankový systém, sa môžu podstatne líšiť od prípadu k prípadu v závislosti od nadobudnutej skúsenosti a všetkých konkrétnych okolností. Za týchto podmienok, pri absencii jasného a výslovného záväzku príslušných orgánov nie je možné domnievať sa, že akcionári a majitelia vkladov v bankách dotknutých týmito opatreniami mohli legitímne očakávať, že poskytnutie nástroja finančnej pomoci bude podliehať rovnakým alebo podobným podmienkam ako sú tie, ktorým podliehalo poskytnutie finančnej pomoci iným členským štátom, ktorých menou je euro.
(pozri body 432, 433)
22. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 440 – 442)
23. V rozdielnej situácii sa na účely uplatnenia zásady rovnosti zaobchádzania nachádza na jednej strane súkromný subjekt, ktorý, tak ako vlastníci nepoistených vkladov vo vnútroštátnych bankách, na ktoré sa vzťahujú opatrenia stanovené v memorande o porozumení uzavretom medzi Európskym mechanizmom pre stabilitu a akcionármi inej vnútroštátnej banky, ktorá bola rekapitalizovaná prostredníctvom uvedených nepoistených vkladov, konal iba vo svojom súkromnom majetkovom záujme a na druhej strane centrálna banka Eurosystému, ktorej rozhodnutia boli motivované výlučne cieľmi všeobecného záujmu. Samotná okolnosť, že majitelia vkladov a centrálna banka Eurosystému, ktorej rozhodnutia boli vedené týmito cieľmi, majú rovnakú pohľadávku voči tej istej banke, neumožňuje oslabiť tento záver, takže zásada rovnosti zaobchádzania nemôže vyžadovať, aby sa s týmito dvomi kategóriami osôb zaobchádzalo rovnako.
(pozri bod 449)
24. Právo Únie nebráni tomu, v situáciách, ktoré nemajú nijakú spojitosť s niektorou zo situácií, ktoré predpokladá toto právo a v prípade ktorých sa všetky relevantné skutočnosti obmedzujú iba na územie jedného členského štátu, aby sa voči štátnym príslušníkom tohto členského štátu tento členský štát správal menej výhodne ako so štátnymi príslušníkmi iného členského štátu. Toto riešenie sa však nevzťahuje na akty alebo opomenutia, ktorými jedna alebo viacero inštitúcií Únie prispeli k takému zaobchádzaniu alebo vyžadujú jeho zachovanie alebo pokračovanie v jeho výkone.
Pokiaľ ide o memorandum o porozumení uzatvorené Európskym mechanizmom pre stabilitu, ktorý okrem iného stanovuje rekapitalizáciu vnútroštátnej banky prostredníctvom nepoistených vkladov inej vnútroštátnej banky, aj za predpokladu, že by sa tvrdenia o diskriminácii medzi majiteľmi vkladov v bankách dotknutého členského štátu a majiteľmi vkladov v pobočkách tých istých bánk v inom členskom štáte mohli považovať za tvrdenia týkajúce sa situácie, v ktorej sa všetky relevantné skutočnosti obmedzujú iba na územie jedného členského štátu, nemožno oprávnene tvrdiť, že každá diskriminácia, ktorú utrpeli akcionári a majitelia vkladov v dotknutých bankách, by sa mala považovať za obrátenú diskrimináciu, ktorá nie je zakázaná právom Únie.
(pozri body 461 – 463)
25. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 465)
26. Rozdiel v zaobchádzaní je odôvodnený, ak je jednak založený na objektívnom a primeranom kritériu, to znamená, ak je v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným predmetnou právnou úpravou a tento rozdiel je jednak primeraný cieľu, ktorý príslušné zaobchádzanie sleduje.
Pokiaľ ide o otázku, či bol rozdiel v zaobchádzaní vykonaný memorandom o porozumení uzatvoreným Európskym mechanizmom pre stabilitu medzi majiteľmi vkladov vo vnútroštátnych bankách, ktorých sa týkali opatrenia uvedené v tomto memorande a majiteľmi vkladov vložených do pobočiek týchto bánk v inom členskom štáte, založený na objektívnom a primeranom kritériu, má sa cieľ pozostávajúci v predchádzaní tomu, aby došlo k všeobecnej destabilizácii finančného systému druhého členského štátu nákazou od bankového systému prvého členského štátu, považovať za objektívny a primeraný. Pokiaľ ide o primeranosť tohto rozdielneho zaobchádzania, treba konštatovať, že je vhodný na dosiahnutie sledovaných legitímnych cieľov a nejde nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie.
Z tohto dôvodu okolnosť, že nástroj finančnej pomoci bol na jednej strane memorandom o porozumení podmienený prijatím, zo strany vnútroštátnych orgánov druhého členského štátu, opatrenia nariaďujúceho odpis vkladov v dotknutých bankách vložených v tomto členkom štáte a na druhej strane nepodliehal podobnej podmienke v súvislosti s vkladmi vloženými v prvom členskom štáte, je objektívne odôvodnená a nepredstavuje teda porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.
(pozri body 469 – 473)
27. Pokiaľ ide o opatrenie stanovené v memorande o porozumení uzatvorenom Európskym mechanizmom pre stabilitu, ktoré stanovuje, že do vnútroštátnej banky v ťažkostiach sa prevedú dlhy inej vnútroštátnej banky voči každému z jej majiteľov vkladov do výšky 100 000 eur, pričom vklady prevyšujúce 100 000 eur ostanú v druhej banke až do jej likvidácie, treba konštatovať, že toto opatrenie sa vzťahuje bez rozdielu na všetkých majiteľov vkladov druhej banky, takže nie je žiaden rozdiel v zaobchádzaní medzi týmito majiteľmi vkladov v závislosti od výšky vkladov, ktoré zverili tejto banke.
Samotná okolnosť, že prevod vkladov do prvej banky zverených druhej banke sa spája s jednotnou hranicou 100 000 eur na vkladateľa a môže mať z tohto dôvodu rôzne dopady na týchto majiteľov vkladov v závislosti od výšky ich vkladov, nemôže spochybniť tento záver. Každý rozdiel tejto povahy totiž vyplýva z uplatnenia garantovanej hranice 100 000 eur stanovenej v článku 7 ods. 1a smernice 94/19 o systémoch ochrany vkladov zmenenej smernicami 2005/1 a 2009/14. Ide tu pritom o kritérium, ktoré je súčasne objektívne a prispôsobené potrebám fungovania bankového systému Únie.
Pokiaľ ide o opatrenie konverzie akcií prvej banky stanovené v memorande o porozumení, podľa ktorého odpis nepoistených vkladov tejto banky sa uplatňuje len na majiteľov vkladov v tejto banke, ktorých vklady presahujú 100 000 eur, vyplýva z toho rozdiel v zaobchádzaní medzi majiteľmi vkladov v uvedenej banke podľa toho, či výška vkladov, ktoré zverili tejto banke, presahuje alebo nepresahuje 100 000 eur. Tento rozdiel v zaobchádzaní však nezakladá žiadnu nerovnosť zaobchádzania zakázanú právom Únie, pokiaľ majitelia vkladov, ktorých vklady v dotknutých bankách presahujú 100 000 eur, sa nachádzajú v právnej odlišnej situácii, než je situácia majiteľov vkladov, ktorých vklady v dotknutých bankách nepresahujú túto sumu. V súlade s článkom 7 ods. 1a smernice 94/19 totiž vklady tých druhých sú v prípade nedostupnosti vkladov v celom rozsahu kryté vnútroštátnym systémom ochrany vkladov, zatiaľ čo vklady prvých boli kryté iba do sumy 100 000 eur.
(pozri body 482 – 485)
28. V zásade prislúcha osobe, ktorá na podporu svojho návrhu predkladá skutkové tvrdenia, aby preukázala, že tieto okolnosti skutočne nastali.
(pozri bod 501)
29. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 504 – 508)