ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
zo 7. apríla 2016 (*)
„Odvolanie – Dumping – Nariadenie (ES) č. 384/96 – Článok 3 ods. 5, 7 a 9 – Článok 6 ods. 1 – Nariadenie (ES) č. 926/2009 – Dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Číne – Konečné antidumpingové clo – Určenie existencie hrozby ujmy – Zohľadnenie údajov vzťahujúcich sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania“
V spojených veciach C‑186/14 P a C‑193/14 P,
ktorých predmetom sú dve odvolania podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 14. apríla 2014 (C‑186/14 P) a 15. apríla 2014 (C‑193/14 P),
ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a.s., so sídlom v Ostrave‑Kunčiciach (Česká republika),
ArcelorMittal Tubular Products Roman SA, so sídlom v Romane (Rumunsko),
Benteler Deutschland GmbH, predtým Benteler Stahl/Rohr GmbH, so sídlom v Paderborne (Nemecko),
Ovako Tube & Ring AB, so sídlom v Hoforse (Švédsko),
Rohrwerk Maxhütte GmbH, so sídlom v Sulzbachu‑Rosenbergu (Nemecko),
Dalmine SpA, so sídlom v Dalmine (Taliansko),
Silcotub SA, so sídlom v Zalău (Rumunsko),
TMK‑Artrom SA, so sídlom v Slatine (Rumunsko),
Tubos Reunidos SA, so sídlom v Amurriu (Španielsko),
Vallourec Oil and Gas France SAS, predtým Vallourec Mannesmann Oil & Gas France SAS, so sídlom v Aulnoye‑Aymeries (Francúzsko),
Vallourec Tubes France SAS, predtým V & M France SAS, so sídlom v Boulogne‑Billancourte (Francúzsko),
Vallourec Deutschland GmbH, predtým V & M Deutschland GmbH, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko),
Voestalpine Tubulars GmbH & Co. KG, so sídlom v Kindbergu (Rakúsko),
Železiarne Podbrezová a.s., so sídlom v Podbrezovej (Slovensko),
v zastúpení: G. Berrisch, Rechtsanwalt, a B. Byrne, solicitor,
odvolateľky,
ďalší účastníci konania:
Hubei Xinyegang Steel Co. Ltd, so sídlom v Chuang Ši (Čína), v zastúpení: N. Niejahr, Rechtsanwältin, Q. Azau a H. Wiame, advokáti, a F. Carlin, barrister,
žalobkyňa v prvostupňovom konaní,
Rada Európskej únie, v zastúpení: J.‑P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci B. O’Connor, solicitor, a S. Gubel, advokát,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
Európska komisia, v zastúpení: J.‑F. Brakeland a M. França, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
vedľajší účastník v prvostupňovom konaní (C‑186/14 P),
a
Rada Európskej únie, v zastúpení: J.‑P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci B. O’Connor, solicitor, a S. Gubel, advokát,
odvolateľka,
ktorú v konaní podporujú:
Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci A. Collabolletta, avvocato dello Stato,
ďalší účastníci konania:
Hubei Xinyegang Steel Co. Ltd, so sídlom v Chuang Ši, v zastúpení: F. Carlin, barrister, M. Healy, solicitor, N. Niejahr, Rechtsanwältin, Q. Azau a H. Wiame, advokáti,
žalobkyňa v prvostupňovom konaní,
Európska komisia, v zastúpení: J.‑F. Brakeland a M. França, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a.s., so sídlom v Ostrave‑Kunčiciach,
ArcelorMittal Tubular Products Roman SA, so sídlom v Romane,
Benteler Deutschland GmbH, predtým Benteler Stahl/Rohr GmbH, so sídlom v Paderborne,
Ovako Tube & Ring AB, so sídlom v Hoforse,
Rohrwerk Maxhütte GmbH, so sídlom v Sulzbachu‑Rosenbergu,
Dalmine SpA, so sídlom v Dalmine,
Silcotub SA, so sídlom v Zalău,
TMK‑Artrom SA, so sídlom v Slatine,
Tubos Reunidos SA, so sídlom v Amurriu,
Vallourec Oil and Gas France SAS, predtým Vallourec Mannesmann Oil & Gas France SAS, so sídlom v Aulnoye‑Aymeries,
Vallourec Tubes France SAS, predtým V & M France SAS, so sídlom v Boulogne‑Billancourte,
Vallourec Deutschland GmbH, predtým V & M Deutschland GmbH, so sídlom v Düsseldorfe,
Voestalpine Tubulars GmbH & Co. KG, so sídlom v Kindbergu,
Železiarne Podbrezová a.s., so sídlom v Podbrezovej,
v zastúpení: G. Berrisch, Rechtsanwalt, a B. Byrne, solicitor,
vedľajší účastníci v prvostupňovom konaní (C‑193/14 P),
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka prvej komory R. Silva de Lapuerta, vykonávajúca funkciu predsedníčky druhej komory, sudcovia J. L. da Cruz Vilaça (spravodajca), A. Arabadžiev, C. Lycourgos a J.‑C. Bonichot,
generálny advokát: P. Mengozzi,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. júna 2015,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. novembra 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a. s., ArcelorMittal Tubular Products Roman SA, Benteler Deutschland GmbH, predtým Benteler Stahl/Rohr GmbH, Ovako Tube & Ring AB, Rohrwerk Maxhütte GmbH, Dalmine SpA, Silcotub SA, TMK‑Artrom SA, Tubos Reunidos SA, Vallourec Oil and Gas France SAS, predtým Vallourec Mannesmann Oil & Gas France SAS, Vallourec Tubes France SAS, predtým V & M France SAS, Vallourec Deutschland GmbH, predtým V & M Deutschland GmbH, Voestalpine Tubulars GmbH & Co. KG, Železiarne Podbrezová a.s. (ďalej spolu len „ArcelorMittal a i.“) a Rada Európskej únie sa svojimi odvolaniami domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 29. januára 2014, Hubei Xinyegang Steel/Rada (T‑528/09, EU:T:2014:35, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd vyhovel návrhu spoločnosti Hubei Xinyegang Steel Co. Ltd (ďalej len „Hubei“) na zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 926/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 262, s. 19, ďalej len „sporné nariadenie“).
Právny rámec
2 Nariadenie Rady č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), bolo nahradené a kodifikované nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51). Vzhľadom na dátum prijatia sporného nariadenia sa odvolania musia skúmať na základe nariadenia č. 384/96, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 21. decembra 2005 (Ú. v. EÚ L 340, s. 17, ďalej len „základné nariadenie“).
3 Základné nariadenie stanovovalo v článku 3 ods. 1, 5, 7 a 9:
„1. Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem ,ujma‘ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu spoločenstva, značnú ujmu hroziacu výrobnému odvetviu spoločenstva alebo značnú prekážku v založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.
…
5. Vyhodnotenie dopadu dumpingových dovozov na príslušné výrobné odvetvie spoločenstva zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia vrátane skutočnosti, že výrobné odvetvie je ešte stále v procese zotavovania sa z účinkov minulého dumpingu alebo subvencovania, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia, skutočného alebo potenciálneho poklesu odbytu, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií, využitia kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny v spoločenstve; skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť navýšenia kapitálu alebo investícií. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, ani nemôžu byť jeden alebo viaceré z týchto faktorov nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.
…
7. Iné známe faktory ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu spoločenstva sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. Medzi faktory, ktoré možno v tomto ohľade zvážiť, patrí objem a ceny dovozu nepredávané za dumpingové ceny, pokles dopytu alebo zmeny modelov spotreby, postupy obmedzujúce obchod a hospodársku súťaž medzi výrobcami spoločenstva a tretej krajiny a rozvoj technológií a exportná výkonnosť a produktivita výrobného odvetvia spoločenstva.
…
9. Určenie hrozby značnej ujmy sa zakladá na skutočnostiach a nielen na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialenej možnosti. Zmena okolností, ktoré vytvoria situáciu, za ktorej by dumping spôsobil ujmu, musí byť jasne predvídateľná a bezprostredne hroziaca.
Pri určovaní toho, či ide o existenciu hrozby značnej ujmy, je potrebné zvážiť takéto faktory:
a) významné tempo rastu dumpingových dovozov na trh spoločenstva, ktoré naznačuje pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dovozov;
b) dostatočná, voľne disponibilná kapacita vývozcu alebo bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktoré naznačujú pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dumpingových vývozov do spoločenstva, pričom sa zohľadní dostupnosť ďalších vývozných trhov, ktoré sú schopné absorbovať dodatočné vývozy;
c) či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch;
a
d) zásoby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.
Ani jeden z vyššie uvedených faktorov nemôže byť sám osebe nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, ale súhrn posudzovaných faktorov musí viesť k záveru, že ďalšie dumpingové vývozy bezprostredne hrozia a že, pokiaľ nie sú prijaté ochranné opatrenia, dôjde k značnej ujme.“
4 Článok 6 ods. 1 základného nariadenia stanovoval:
„Po začatí konania Komisia v spolupráci s členskými štátmi začne prešetrovanie na úrovni spoločenstva. Toto prešetrovanie sa vzťahuje na dumping aj ujmu, pričom obe tieto skutočnosti sa skúmajú súčasne. Na účely reprezentatívneho zistenia sa stanoví obdobie prešetrovania, ktoré v prípade dumpingu trvá bežne najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania. Informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa [bežne – neoficiálny preklad] nezohľadnia.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
5 Dňa 9. júla 2008 Komisia v nadväznosti na sťažnosť predloženú Obranným výborom priemyslu bezšvových oceľových rúr Európskej únie zverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 174, s. 7).
6 V súlade s článkom 17 základného nariadenia sa Komisia rozhodla obmedziť svoje prešetrovanie na vzorku. V tomto rámci vybrala štyroch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavovali 70 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Únie. Medzi týmito vyvážajúcimi výrobcami bola aj Hubei.
7 Dňa 7. apríla 2009 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 289/2009, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 94, s. 48, ďalej len „dočasné nariadenie“).
8 V odôvodnení 13 dočasného nariadenia Komisia uviedla, že prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie tendencií užitočných na posúdenie ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2005 až do konca obdobia prešetrovania.
9 V odôvodneniach 89 a 126 dočasného nariadenia dospela Komisia k záveru, že výrobnému odvetviu Únie nevznikla ujma, ale uznala existenciu hrozby ujmy pre toto výrobné odvetvie.
10 Dňa 24. septembra 2009 Rada prijala sporné nariadenie.
11 V odôvodneniach 35 až 81 tohto nariadenia Rada potvrdila zistenia Komisie obsiahnuté v dočasnom nariadení o neexistencii ujmy a existencii hrozby ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Rada v tejto súvislosti vzala do úvahy údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, teda týkajúce sa obdobia od júla 2008 do marca 2009.
Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
12 Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 30. decembra 2009 Hubei navrhla zrušiť sporné nariadenie. Komisia a ArcelorMittal a i. vstúpili do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Rady.
13 Hubei uviedla na podporu svojej žaloby tri žalobné dôvody. Tretí z týchto žalobných dôvodov bol založený na porušení článku 3 ods. 9, článku 9 ods. 4 a článku 10 ods. 2 základného nariadenia z dôvodu, že sporné nariadenie bolo založené na zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa existencie hrozby značnej ujmy.
14 Všeobecný súd sa venoval len tretiemu žalobnému dôvodu, ktorý uviedla Hubei, a vyhovel mu, pričom v podstate dospel k záveru, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia jednak tým, že potvrdila záver Komisie, podľa ktorého výrobné odvetvie Únie sa nachádzalo v zraniteľnej situácii na konci obdobia prešetrovania, a jednak tým, že uznala, že v predmetnom prípade existuje hrozba ujmy.
15 Všeobecný súd v dôsledku toho zrušil sporné nariadenie.
Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania
16 ArcelorMittal a i. a Rada navrhujú, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– vrátil vec Všeobecnému súdu a
– zaviazal Hubei na náhradu trov konania o odvolaní a trov konania na prvom stupni.
17 Hubei navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolania a
– zaviazal odvolateľov na náhradu trov konania.
18 Na základe článku 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora predložila Komisia vyjadrenie k odvolaniu v ktorom navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– vrátil vec Všeobecnému súdu a
– zaviazal Hubei na náhradu trov konania.
19 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 28. júla 2014 boli veci C‑186/14 P a C‑193/14 P spojené na spoločné konanie na účely ústnej časti konania a rozsudku.
20 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 21. augusta 2014 bol povolený vstup Talianskej republiky do konania ako vedľajšieho účastníka konania na podporu návrhov Rady vo veci C‑193/14 P.
O odvolaniach
O prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑186/14 P a o prvom a štvrtom odvolacom dôvode vo veci C‑193/14 P
Argumentácia účastníkov konania
21 ArcelorMittal a i. tvrdia, že v bodoch 61 a 63 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď udelil pojmu „oslabenie“ autonómny význam a dôležitosť, ktoré tento pojem nemá. Základné nariadenie totiž neuvádza pojmy „oslabený“ alebo „oslabenie“, a už vôbec nestanovuje podmienku, podľa ktorej na konštatovanie existencie hrozby ujmy musí byť výrobné odvetvie Únie v „oslabenom“ stave na konci obdobia prešetrovania.
22 ArcelorMittal a i. dodávajú, že dôvody uvedené v bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku týkajúce sa jednak ochoty výrobného odvetvia Únie investovať a rozširovať výrobnú kapacitu a jednak nezotavenia uvedeného výrobného odvetvia po dumpingových praktikách predchádzajúcich praktikám, ktoré boli predmetom sporného nariadenia, sú nesprávne.
23 Rada, ktorú v konaní podporuje Talianska republika, sa domnieva, že hoci pojem „oslabenie“ nie je uvedený v článku 3 základného nariadenia, možno ho aj tak použiť, tak ako v predmetnom prípade, s cieľom preukázať existenciu hrozby ujmy. Skúmanie situácie výrobného odvetvia Únie vzhľadom na faktory stanovené v článku 3 ods. 5 základného nariadenia teda začalo posúdením jeho oslabenia.
24 Rada takisto tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku podujal na neúplné a selektívne posúdenie relevantných faktorov a ekonomických ukazovateľov, ako sú stav zásob, objem predaja, trhový podiel výrobného odvetvia Únie, úroveň zamestnanosti, predajné ceny, návratnosť investícií a zisky tohto výrobného odvetvia. Podľa Rady nepreskúmanie všetkých faktorov Všeobecným súdom znamená, že Všeobecný súd skreslil dôkazy predložené mu na posúdenie a nepreskúmal v plnom rozsahu otázku oslabenia.
25 Okrem toho Rada, ktorú v konaní podporuje Komisia, tvrdí, že skúmanie situácie výrobného odvetvia Únie a následné určenie hrozby ujmy sú komplexnými činnosťami hospodárskej povahy. Z toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že inštitúcie Únie majú na tieto účely širokú mieru voľnej úvahy, pričom súdne preskúmanie jej výkonu je obmedzené na overenie dodržania procesných pravidiel, toho, či skutočnosti, na ktorých je založená spochybňovaná voľba, boli správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutočností alebo k zneužitiu právomoci. V napadnutom rozsudku bez toho, aby sa Všeobecný súd uspokojil s takýmto preskúmaním, nahradil svojím vlastným posúdením komplexných ekonomických faktorov posúdenia, ktoré vykonala Rada a Komisia.
26 Komisia dodáva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď urobil z pojmu „oslabenie“ nové právne kritérium na základe základného nariadenia.
27 Hubei spochybňuje argumentáciu spoločnosti ArcelorMittal a i. a Rady.
Posúdenie Súdnym dvorom
28 Všeobecný súd rozhodol v bode 66 napadnutého rozsudku, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď potvrdila záver Komisie uvedený v dočasnom nariadení, podľa ktorého sa výrobné odvetvie Únie nachádzalo ku koncu obdobia prešetrovania v oslabenom stave.
29 Na účely tohto záveru Všeobecný súd konštatoval v bode 61 napadnutého rozsudku, že hospodárske údaje, o ktoré sa opierali Rada a Komisia, nepodporujú záver, ku ktorému dospeli tieto inštitúcie, ale naopak v súhrne vytvárajú profil výrobného odvetvia v silnom postavení a nie v stave nestálosti alebo oslabenia.
30 Hneď na úvod treba uviesť, že Všeobecný súd nepovažoval oslabenie výrobného odvetvia Únie za podmienku umožňujúcu konštatovať hrozbu ujmy.
31 V tejto súvislosti treba konštatovať, ako uviedol generálny advokát v bode 48 návrhov, že na to, aby mohli inštitúcie Únie určiť, či existuje hrozba značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie, treba zistiť aktuálnu situáciu tohto odvetvia. Len vzhľadom na túto situáciu môžu totiž tieto inštitúcie určiť, či v prípade, ak nebude prijaté nijaké ochranné obchodné opatrenie, môže bezprostredný nárast budúcich dumpingových dovozov spôsobiť značnú ujmu tomuto odvetviu.
32 Okrem toho v odôvodnení 126 dočasného nariadenia Komisia konštatovala, že v prípade, ak nebude prijaté nijaké ochranné obchodné opatrenie, dumpingové dovozy z Číny spôsobia vo veľmi krátkom čase značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie, ktoré je už oslabené. Tento predbežný záver bol potvrdený Radou v odôvodnení 81 sporného nariadenia. Zdá sa teda, že inštitúcie Únie vzali do úvahy údajnú situáciu oslabenia výrobného odvetvia Únie v rámci svojho posúdenia hrozby ujmy.
33 Rada navyše v odvolaní tvrdí, že posúdenie oslabenia sa týka situácie výrobného odvetvia Únie a predstavuje prvú fázu skúmania umožňujúceho dospieť k záveru o existencii hrozby ujmy.
34 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení disponujú inštitúcie Únie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Čo sa týka súdneho preskúmania takéhoto posúdenia, musí sa teda obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či sú skutkové zistenia, ktoré sa zohľadnili pri spornej voľbe, vecne presné a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových zistení alebo k zneužitiu právomoci (pozri najmä rozsudky Simon, Evers & Co., C‑21/13, EU:C:2014:2154, bod 29, a Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 44).
35 Súdny dvor takisto rozhodol, že preskúmanie dôkazov Všeobecným súdom, na ktorých inštitúcie Únie založili svoje konštatovania, nepredstavuje nové posúdenie skutkových okolností nahrádzajúce posúdenie vykonané týmito inštitúciami. Toto preskúmanie nenarúša širokú mieru voľnej úvahy týchto inštitúcií v oblasti obchodnej politiky, ale obmedzuje sa na zistenie, či tieto prvky sú takej povahy, že podporujú závery vyvodené inštitúciami (pozri v tomto zmysle rozsudok Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 68).
36 Z toho vyplýva, že v bode 53 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd mohol domnievať bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, že mu prináleží nielen preskúmať vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súlad, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery uvedené v odôvodnení 89 dočasného nariadenia a v odôvodnení 49 sporného nariadenia, podľa ktorého sa nachádzalo výrobné odvetvie Únie v situácii oslabenia na konci obdobia prešetrovania.
37 Treba však preveriť, či v rámci takéhoto preskúmania Všeobecný súd neskreslil uvedené prvky.
38 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise, čiže bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok Europäisch‑Iranische Handelsbank/Rada, C‑585/13 P, EU:C:2015:145, bod 49 a citovaná judikatúra). Takéto posúdenie totiž presahuje rozsah právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania.
39 Rada vytýka Všeobecnému súdu, že vykonal selektívne preskúmanie prvkov, ktoré Rada bola povinná posúdiť podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia na účely konštatovania existencie situácie oslabenia výrobného odvetvia Únie. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnil všetky faktory, ktoré mali byť zohľadnené na zistenie existencie nielen ujmy, ale aj situácie oslabenia.
40 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecný súd nie je povinný odôvodniť každú zo svojich volieb, keď na podporu svojho rozhodnutia určitý dôkaz uzná a určitý dôkaz nie (pozri v tomto zmysle rozsudok Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 161).
41 V predmetnom prípade Všeobecný súd s úmyslom prezentovať vývoj situácie výrobného odvetvia Únie v priebehu obdobia prešetrovania pripomenul v bode 59 napadnutého rozsudku relevantné ekonomické informácie identifikované na základe článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisiou v dočasnom nariadení a prevzaté Radou v spornom nariadení.
42 V bode 61 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že s výnimkou vývoja časti trhu výrobného odvetvia Únie všetkých dvanásť iných identifikovaných ekonomických prvkov bolo pozitívnych a vytvárali ako celok profil výrobného odvetvia v silnom postavení a nie v stave nestálosti alebo oslabenia.
43 Keďže Všeobecný súd len prebral uvedené prvky tak, ako boli identifikované Komisiou v dočasnom nariadení, nemožno mu vytýkať zjavne nesprávne posúdenie dôkazov.
44 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd nenahradil svojím vlastným posúdením posúdenia inštitúcií Únie a že výhrada Rady založená na skreslení dôkazov je nedôvodná.
45 Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie inštitúcií Únie, podľa ktorého zvýšenie dovozu tovarov s pôvodom z Číny narušilo ochotu výrobného odvetvia Únie investovať a rozširovať výrobnú kapacitu s cieľom expanzie trhu, prebraté aj spoločnosťami ArcelorMittal a i., Všeobecný súd rozhodol v bode 64 napadnutého rozsudku, že toto tvrdenie nie je v predmetnom prípade podporené relevantnými dôkazmi.
46 Pokiaľ ide o tvrdenia uvedených inštitúcií, podľa ktorých sa výrobné odvetvie Únie ešte úplne nespamätalo zo skoršej dumpingovej praxe pred rokom 2006, Všeobecný súd uviedol v bode 65 napadnutého rozsudku, že tieto tvrdenia nie sú založené na žiadnom konkrétnom prvku.
47 Ako uviedol generálny advokát v bode 112 svojich návrhov, zámerom výhrady tých istých inštitúcií, týkajúcich sa bodov 64 a 65 napadnutého rozsudku, je bez toho, aby identifikovali akékoľvek skreslenie dôkazov, dosiahnuť, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkových okolností, ktoré však nepatrí do rámca preskúmania, ktoré vykonáva Súdny dvor, keď posudzuje odvolanie.
48 Preto treba tieto výhrady zamietnuť.
49 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba zamietnuť prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑186/14 P a prvý a štvrtý odvolací dôvod vo veci C‑193/14 P.
O prvom odvolacom dôvode vo veci C‑186/14 P a druhom odvolacom dôvode vo veci C‑193/14 P
Argumentácia účastníkov konania
50 ArcelorMittal a i. a Rada vytýkajú Všeobecnému súdu, že v bode 63 napadnutého rozsudku rozhodol, že zohľadnenie na účely určenia existencie hrozby ujmy zhoršenia hospodárskeho kontextu bolo založené na nesprávnom právnom posúdení z dôvodu, že článok 3 ods. 7 základného nariadenia vylučuje, aby také faktory ako pokles dopytu boli pripisované dumpingovým dovozom.
51 V tejto súvislosti odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nesprávnym spôsobom vyložil uvedené ustanovenie a nesprávne vychádzal z rozsudku Komisia/NTN a Koyo Seiko (C‑245/95 P, EU:C:1998:46). Zatiaľ čo totiž vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, inštitúcie Únie uznali ako relevantný prvok situáciu recesie na účely určenia existencie ujmy pre výrobné odvetvie Únie, v tejto veci sa na takúto situáciu neodvolávali s cieľom podporiť konštatovanie hrozby ujmy. Nedomnievali sa ani, že by účinky recesie zodpovedali dumpingovým dovozom. Naopak konštatovali, že výnimočne vysoký dopyt zamaskoval skutočné škodlivé účinky dumpingových dovozov a že tieto účinky by sa prejavili, keby sa dopyt vrátil na obvyklú úroveň.
52 Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď neprávom skombinoval určenie existencie „hrozby ujmy“ s identifikáciou „príčinnej súvislosti“, hoci základné nariadenie rozlišuje jasne medzi týmito dvoma pojmami.
53 Hubei spochybňuje argumentáciu spoločnosti ArcelorMittal a i. a Rady.
Posúdenie Súdnym dvorom
54 Podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom. Medzi týmito faktormi spomína toto ustanovenie pokles dopytu.
55 Inštitúcie Európskej únie majú povinnosť preskúmať, či ujma, z ktorej chcú vychádzať, vyplýva skutočne z dumpingových dovozov, a musia vylúčiť akúkoľvek ujmu vyplývajúcu z iných faktorov, najmä ujmu, ktorá má pôvod v poklese dopytu (pozri v tomto zmysle rozsudky Transnational Company „Kazchrome“ a ENRC Marketing/Rada, C‑10/12 P, EU:C:2013:865, bod 23, ako aj TMK Europe, C‑143/14, EU:C:2015:236, bod 35).
56 Ak sa nemá narušiť potrebný účinok článku 3 ods. 7 základného nariadenia, uplatnenie judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudku Komisia/NTN a Koyo Seiko (C‑245/95 P, EU:C:1998:46, bod 43), citovaného v bode 63 napadnutého rozsudku, nemožno vylúčiť len preto, že na rozdiel od tejto veci, vec, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/NTN a Koyo Seiko (C‑245/95 P, EU:C:1998:46) patrila do kontextu recesie výrobného odvetvia Únie.
57 Okrem toho tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého na rozdiel od toho, ako Všeobecný súd rozhodol, predvídateľný pokles dopytu bol skúmaný inštitúciami Únie nie v rámci analýzy príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou, ale v rámci identifikácie hrozby ujmy, spočíva na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku.
58 V bode 63 napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd dospel k záveru, že okolnosť, ktorej sa dovolávali inštitúcie Únie, podľa ktorej by bolo výrobné odvetvie Únie vystavené možnému poškodzujúcemu vplyvu dumpingového dovozu, ak by sa mal hospodársky trend obrátiť, umožňuje prípadne určiť len budúci oslabený stav. Všeobecný súd dodal, že takáto okolnosť je neúčinná na účely záveru, že výrobné odvetvie Únie sa nachádzalo v oslabenom postavení na konci obdobia prešetrovania.
59 Z toho vyplýva, že dôvody uvedené v bode 63 napadnutého rozsudku nie sú postihnuté žiadnym nesprávnym právnym posúdením.
60 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý odvolací dôvod vo veci C‑186/14 P a druhý odvolací dôvod vo veci C‑193/14 P musia byť zamietnuté.
O druhom odvolacom dôvode a druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑186/14 P a treťom odvolacom dôvode vo veci C‑193/14 P
Argumentácia účastníkov konania
61 ArcelorMittal a i. sa domnievajú, že Všeobecný súd porušil tak článok 3 ods. 9 základného nariadenia, ako aj článok 6 ods. 1 tohto nariadenia, keď sa opieral o nezrovnalosti medzi údajmi vzťahujúcimi sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, a údajmi získanými počas obdobia prešetrovania. Používanie údajov vzťahujúcich sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania v rámci skúmania hrozby ujmy nie je spoľahlivé, pretože tieto údaje reflektujú správanie dotknutých výrobcov v nadväznosti na začatie antidumpingového konania. Takéto údaje je možné použiť len v prípade, že preukazujú, že zavedenie antidumpingových ciel je zjavne neprimerané. V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde.
62 Za týchto podmienok sa ArcelorMittal a i. domnievajú, že netreba určiť, či bola Rada oprávnená analyzovať údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania. Skutočnosť, že tieto údaje potvrdzujú predpovede Komisie vypracované v dočasnom nariadení na základe údajov z obdobia prešetrovania, je totiž irelevantná. Preto aj keby Rada nesprávne dospela k záveru, že údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, potvrdzujú závery dočasného nariadenia, toto nesprávne posúdenie nemôže viesť k zrušeniu sporného nariadenia.
63 Rada tvrdí, že v bode 92 napadnutého rozsudku Všeobecný súd porušil článok 3 ods. 9 základného nariadenia, keď rozhodol, že inštitúcie Únie sa dopustili v predmetnom prípade zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospeli k záveru o existencii hrozby ujmy.
64 V tejto súvislosti Rada uvádza, že hoci sa určenie hrozby ujmy musí zakladať na skutočnostiach a bezprostredne hroziacej zmene okolností, analýza tejto hrozby je nevyhnutne analýzou budúceho vývoja. Preto sa môže stať, že predpovede inštitúcií Únie sa nesplnia, ale neznamená to, že by sa tieto inštitúcie pri výkone svojej právomoci posudzovať zložité hospodárske situácie dopustili nesprávneho právneho posúdenia. Je nevyhnutné, aby bola príslušným orgánom povereným komplexným posúdením budúcich udalostí v kontexte politiky ochrany obchodu priznaná široká miera voľnej úvahy.
65 Podľa Rady preskúmanie štyroch osobitných faktorov stanovených v článku 3 ods. 9 základného nariadenia odhalilo „nejednoznačnú situáciu“ v súvislosti s existenciou hrozby ujmy. Vzhľadom na presnú formuláciu tohto ustanovenia a širokú mieru voľnej úvahy, ktorú majú inštitúcie Únie v oblasti ochranných obchodných opatrení, sú tieto inštitúcie oprávnené využívať svoju voľnú úvahu na účely záveru o existencii hrozby ujmy na základe tejto „nejednoznačnej situácie“.
66 V tejto súvislosti Rada vysvetľuje, že práve so zreteľom na „nejednoznačnú“ povahu predmetnej situácie na konci obdobia prešetrovania inštitúcie Únie síce neobvykle, ale v záujme riadnej správy vecí verejných naďalej sledovali situáciu na trhu Únie v období po skončení obdobia prešetrovania, od júla 2008 do marca 2009, pričom sústredili svoju pozornosť na zmenu okolností a hlavné hospodárske ukazovatele. Tento dohľad umožnil týmto inštitúciám nezmýliť sa, pokiaľ ide o vývoj na tomto trhu.
67 Hubei spochybňuje argumentáciu ArcelorMittal a i. a Rady.
Posúdenie Súdnym dvorom
68 V prvom rade treba posúdiť výhradu, podľa ktorej Všeobecný súd porušil článok 3 ods. 9 a článok 6 ods. 1 základného nariadenia v rozsahu, v akom vychádzal v bode 91 napadnutého rozsudku z nesúladov, ktoré existovali medzi odhadmi uvedenými v dočasnom nariadení a údajmi vzťahujúcimi sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania.
69 Treba pripomenúť, že podľa článku 6 ods. 1 základného nariadenia „po začatí konania Komisia v spolupráci s členskými štátmi začne prešetrovanie na úrovni [Únie]. Toto prešetrovanie sa vzťahuje na dumping aj ujmu, pričom obe tieto skutočnosti sa skúmajú súčasne. Na účely reprezentatívneho zistenia sa stanoví obdobie prešetrovania, ktoré v prípade dumpingu trvá bežne najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania. Informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa [bežne] nezohľadnia“.
70 Hoci je pravda, že z tohto ustanovenia vyplýva, že údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa v zásade nezohľadňujú na účely prešetrovania dumpingu a ujmy, nič to nemení na tom, že normotvorca Únie nechcel použitím príslovky „bežne“ úplne vylúčiť takéto zohľadnenie.
71 Inštitúcie Únie sú teda oprávnené zohľadniť za určitých okolností údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania. Takéto oprávnenie je odôvodnené o to viac v rámci prešetrovania, ktorého predmetom nie je konštatovanie ujmy, ale určenie hrozby ujmy, ktorá už z hľadiska svojej povahy predstavuje analýzu budúcnosti. Existencia hrozby ujmy, rovnako ako existencia ujmy, sa musí stanoviť k dátumu prijatia antidumpingového opatrenia. Okrem toho z článku 3 ods. 9 základného nariadenia vyplýva, že konštatovanie hrozby značnej ujmy musí byť založené na skutočnostiach a nielen na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialenej možnosti, pričom zmena okolností, ktoré vytvoria situáciu, v ktorej by dumping spôsobil ujmu, musí byť jasne predvídateľná a bezprostredne hroziaca.
72 Za týchto podmienok údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, môžu byť použité na potvrdenie alebo vyvrátenie predpokladov uvedených v dočasnom nariadení a v prípade potvrdenia umožniť zavedenie konečného antidumpingového cla.
73 Skutočnosť, že inštitúcie Únie použili údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, však nemôže uniknúť preskúmaniu súdom Únie.
74 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 34 a 35 tohto rozsudku takéto preskúmanie musí rešpektovať širokú mieru voľnej úvahy, ktorú majú inštitúcie Únie v oblasti ochranných obchodných opatrení, Všeobecný súd neprekračuje hranice tohto preskúmania, keď overuje, či dôkazy, na ktorých uvedené inštitúcie zakladajú svoje konštatovania, potvrdzujú závery, ktoré z nich tieto inštitúcie vyvodili.
75 Z toho vyplýva, že v predmetnom prípade bol Všeobecný súd oprávnený overiť, či údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, v rozsahu, v akom sa na ne odvolávali inštitúcie Únie, potvrdzujú predpoklady uvedené v dočasnom nariadení a odôvodňujú v dôsledku toho zavedenie konečného antidumpingového cla.
76 V druhom rade treba preskúmať, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď skúmal posúdenie, ktoré vykonali inštitúcie Únie, pokiaľ ide o štyri faktory uvedené v článku 3 ods. 9 základného nariadenia, ktoré sa majú zohľadňovať pri určovaní existencie hrozby ujmy.
77 V tejto súvislosti treba uviesť, že Všeobecný súd sa v rámci tohto preskúmania bez toho, aby sa dopustil skreslenia, obmedzil na skúmanie dôkazov vzťahujúcich sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, z ktorých tieto inštitúcie vychádzali v dočasnom nariadení a potom v spornom nariadení.
78 Na tomto základe Všeobecný súd konštatoval, že dôkazy vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, na ktoré sa odvolávajú inštitúcie Únie, nemohli podporiť záver, podľa ktorého existovala hrozba ujmy, a že v dôsledku toho sa Rada dopustila v tejto súvislosti zjavne nesprávneho posúdenia.
79 Preto Všeobecný súd bez toho, aby porušil hranice súdneho preskúmania, ktoré platia v oblasti ochranných obchodných opatrení, rozhodol v bode 92 napadnutého rozsudku, že Rada porušila článok 3 ods. 9 základného nariadenia, keď uznala, že existovala hrozba ujmy.
80 Z toho vyplýva, že treba zamietnuť druhý odvolací dôvod a druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑186/14 P a tretí odvolací dôvod vo veci C‑193/14 P.
81 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba odvolania podané odvolateľkami vo veciach C‑186/14 P a C‑193/14 P zamietnuť v celom ich rozsahu.
O trovách
82 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.
83 Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
84 Keďže ArcelorMittal a i. a Rada nemali úspech vo svojich dôvodoch a Hubei ich navrhla zaviazať na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania.
85 Keďže Komisia tiež nemala úspech vo svojich návrhoch, znáša svoje vlastné trovy konania.
86 Podľa článku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. V dôsledku toho Talianska republika znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Odvolania podané vo veciach C‑186/14 P a C‑193/14 P sa zamietajú.
2. ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a. s., ArcelorMittal Tubular Products Roman SA, Benteler Deutschland GmbH, Ovako Tube & Ring AB, Rohrwerk Maxhütte GmbH, Dalmine SpA, Silcotub SA, TMK‑Artrom SA, Tubos Reunidos SA, Vallourec Oil and Gas France SAS, Vallourec Tubes France SAS, Vallourec Deutschland GmbH, Voestalpine Tubulars GmbH & Co. KG, Železiarne Podbrezová a.s. a Rada Európskej únie sú povinné nahradiť trovy konania.
3. Európska komisia a Talianska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.
Podpisy