Language of document : ECLI:EU:C:2016:209

Spojené veci C‑186/14 P a C‑193/14 P

ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a.s. a i.

proti

Hubei Xinyegang Steel Co. Ltd

a

Rada Európskej únie

proti

Hubei Xinyegang Steel Co. Ltd

„Odvolanie – Dumping – Nariadenie (ES) č. 384/96 – Článok 3 ods. 5, 7 a 9 – Článok 6 ods. 1 – Nariadenie (ES) č. 926/2009 – Dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Číne – Konečné antidumpingové clo – Určenie existencie hrozby ujmy – Zohľadnenie údajov vzťahujúcich sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 7. apríla 2016

1.        Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Hranice

2.        Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkových okolností a dôkazov – Neprípustnosť – Overenie zo strany Súdneho dvora týkajúce sa posúdenia skutkových okolností a dôkazov – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

(Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

3.        Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Preukázanie príčinnej súvislosti – Povinnosti inštitúcií – Zohľadnenie faktorov nesúvisiacich s dumpingom

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 7)

4.        Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Uloženie antidumpingových ciel – Podmienky – Ujma – Hrozba značnej ujmy – Dôkaz – Zohľadnenie údajov vzťahujúcich sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania – Súdne preskúmanie

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 9 a článok 6 ods. 1)

1.        V oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení disponujú inštitúcie Únie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Čo sa týka súdneho preskúmania takéhoto posúdenia, musí sa obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená voľba, boli správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností alebo k zneužitiu právomoci.

V tejto súvislosti preskúmanie dôkazov Všeobecným súdom, na ktorých inštitúcie Únie založili svoje konštatovania, nepredstavuje nové posúdenie skutkových okolností nahrádzajúce posúdenie vykonané týmito inštitúciami. Toto preskúmanie nenarúša širokú mieru voľnej úvahy týchto inštitúcií v oblasti obchodnej politiky, ale obmedzuje sa na zistenie, či tieto prvky sú takej povahy, že podporujú závery vyvodené inštitúciami.

(pozri body 34, 35)

2.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 38 – 48)

3.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 54 – 56)

4.        Hoci je pravda, že z článku 6 ods. 1 antidumpingového nariadenia č. 384/96 vyplýva, že údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa v zásade nezohľadňujú na účely prešetrovania dumpingu a ujmy, nič to nemení na tom, že normotvorca Únie nechcel úplne vylúčiť takéto zohľadnenie.

Inštitúcie Únie sú teda oprávnené zohľadniť za určitých okolností údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania. Takéto oprávnenie je odôvodnené o to viac v rámci prešetrovania, ktorého predmetom nie je konštatovanie ujmy, ale určenie hrozby ujmy, ktorá už z hľadiska svojej povahy predstavuje analýzu budúcnosti. Existencia hrozby ujmy, rovnako ako existencia ujmy, sa musí stanoviť k dátumu prijatia antidumpingového opatrenia. Okrem toho z článku 3 ods. 9 základného nariadenia vyplýva, že konštatovanie hrozby značnej ujmy musí byť založené na skutočnostiach a nielen na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialenej možnosti, pričom zmena okolností, ktoré vytvoria situáciu, v ktorej by dumping spôsobil ujmu, musí byť jasne predvídateľná a bezprostredne hroziaca. Za týchto podmienok údaje vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, môžu byť použité na potvrdenie alebo vyvrátenie predpokladov uvedených v dočasnom nariadení a v prípade potvrdenia umožniť zavedenie konečného antidumpingového cla.

Takéto použitie údajov vzťahujúcich sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, však nemôže uniknúť preskúmaniu súdom Únie. Hoci toto preskúmanie musí rešpektovať širokú mieru voľnej úvahy, ktorú majú inštitúcie Únie v oblasti ochranných obchodných opatrení, Všeobecný súd neprekračuje hranice tohto preskúmania, keď overuje, či dôkazy, na ktorých uvedené inštitúcie zakladajú svoje konštatovania, potvrdzujú závery, ktoré z nich tieto inštitúcie vyvodili.

(pozri body 70 – 74)