Vec T‑95/15

Printeos, SA, a i.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh štandardných katalógových obálok a špeciálnych obálok s potlačou – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Koordinácia predajných cien a rozdelenie zákazníkov – Konanie o urovnaní – Pokuty – Základná výška – Výnimočná úprava – Horná hranica 10 % celkového obratu – Článok 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 – Povinnosť odôvodnenia – Rovnosť zaobchádzania“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 13. decembra 2016

1.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Náprava nedostatku odôvodnenia počas sporového konania – Neprípustnosť

(Článok 296 ZFEÚ)

2.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Konanie o urovnaní – Uplatniteľnosť zásad vyplývajúcich z primárneho a sekundárneho práva – Možnosť stručného odôvodnenia – Nedostatok

(Články 101, 261, 263 a 296 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a článok 31; nariadenie Komisie č. 773/2004, článok 10a; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 37, a oznámenie Komisie 2008/C 167/01, bod 41)

3.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Možnosť Komisie odchýliť sa od usmernení k metóde stanovovania pokút – O to prísnejšie požiadavky odôvodnenia

(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 37)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 44 – 46, 54)

2.      Požiadavky vyplývajúce z článku 47 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkom 263 ZFEÚ na jednej strane a článkom 261 ZFEÚ a článkom 31 nariadenia č. 1/2003 na druhej strane, ako boli pripomenuté v bode 41 oznámenia o urovnaní, sa uplatňujú mutatis mutandis na povinnosť Komisie podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ odôvodniť rozhodnutie ukladajúce pokuty, ktoré prijíma na záver konania o urovnaní a v rámci ktorého má dotknutý podnik súhlasiť iba s maximálnou sumou navrhnutej pokuty. Práve vzhľadom na uvedené ustanovenia primárneho a sekundárneho práva Súdny dvor zdôraznil osobitnú dôležitosť povinnosti Komisie odôvodniť svoje rozhodnutia ukladajúce pokuty v oblasti hospodárskej súťaže a najmä vysvetliť svoje posúdenie a hodnotenie jednotlivých okolností zohľadnených pri určení výšky pokút, ako aj povinnosť súdu z úradnej moci preveriť prítomnosť takéhoto odôvodnenia.

(pozri bod 47)

3.      Pokiaľ sa Komisia rozhodne odchýliť sa od všeobecných metód uvedených v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených na základe článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, ktorými sa sama obmedzila pri výkone svojej diskrečnej právomoci v súvislosti so stanovením pokút, pričom sa opiera o bod 37 týchto usmernení, tieto požiadavky odôvodnenia sú nastolené o to výraznejšie. V tejto súvislosti usmernenia vyjadrujú konvenčné pravidlá postupu, ktorých sa Komisia musí vo svojej praxi pridŕžať a od ktorých sa nemôže v individuálnom prípade odkloniť bez udania dôvodov, ktoré by boli v súlade najmä so zásadou rovnosti zaobchádzania. Toto odôvodnenie teda musí byť o to presnejšie, že bod 37 usmernení sa obmedzuje na všeobecný odkaz na „konkrétne okolnosti danej veci“ a ponecháva tak Komisii širokú mieru voľnej úvahy na to, aby pristúpila k výnimočnej úprave základných súm pokút dotknutých podnikov. V takomto prípade má totiž dodržanie záruk, ktoré právny poriadok Únie stanovuje pre správne konania, vrátane povinnosti odôvodnenia, Komisiou o to zásadnejší význam.

Z toho vyplýva, že pokiaľ Komisia stanovuje pokuty uložené dotknutým podnikom v rámci konania o urovnaní na základe bodu 37 usmernení, je povinná vysvetliť dostatočne jasne a presne spôsob, akým chce využiť svoju voľnú úvahu, vrátane rôznych skutkových a právnych okolností, ktoré v tejto súvislosti zohľadnila. Konkrétne vzhľadom na jej povinnosť dodržať zásadu rovnosti zaobchádzania pri stanovení výšky pokút táto povinnosť odôvodnenia zahŕňa všetky relevantné okolnosti vyžadované na to, aby sa mohlo posúdiť, či sa dotknuté podniky, ktorých základné sumy pokút boli znížené, nachádzali alebo nenachádzali v podobných situáciách, či sa s týmito situáciami zaobchádzalo rovnako alebo nerovnako a či prípadné rovnaké alebo nerovnaké zaobchádzanie s uvedenými situáciami bolo objektívne odôvodnené.

Rovnako si Komisia nesplní povinnosť odôvodnenia, ak neuvedie dôvody, prečo uplatnila na uvedené podniky rozdielne sadzby zníženia, a to najmä vtedy, ak sa tieto sadzby zreteľne vyznačujú výraznými rozdielmi vo vzťahu k celkovému obratu každého z uvedených podnikov a odchýlky nie je možné vysvetliť len tým, že Komisia chcela znížiť všetky základné sumy na percentuálnu hodnotu nachádzajúcu sa pod uvedenou hornou hranicou 10 % celkového obratu.

(pozri body 48, 49, 52)