NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
M. CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 6. júla 2017 (1)
Vec C-304/16
American Express Co.
proti
The Lords Commissioners of Her Majesty’s Treasury
vedľajší účastníci konania:
Diners Club International Ltd,
MasterCard Europe SA
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court)] [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie Queen’s Bench (správna komora), Spojené kráľovstvo]
„Nariadenie (EÚ) 2015/751 – Platobné transakcie viazané na kartu – Výmenné poplatky za platobné transakcie viazané na kartu – Štvorstranná kartová schéma – Trojstranná kartová schéma – Pojem ‚vydavateľ‘ – Trojstranná kartová schéma s partnerom v rámci spoločného označovania – Trojstranná kartová schéma prostredníctvom agenta“
1. Za každou operáciou, ktorá je taká bežná a na prvý pohľad aj jednoduchá, ako je platba platobnou kartou, sa skrýva komplexný súbor právnych vzťahov, ktoré si spotrebitelia len ťažko dokážu predstaviť. Okrem spotrebiteľa a obchodníka vstupujú do každej transakcie uskutočnenej prostredníctvom platobnej karty minimálne banka alebo banky jednej alebo druhej uvedenej strany, ako aj subjekt, ktorý kartu spravuje.
2. Poplatky(2), ktoré finančné subjekty dostávajú za služby, ktoré ponúkajú spotrebiteľom a obchodníkom za to, že zabezpečujú používanie platobných kariet, patria medzi najdôležitejšie prvky uvedeného súboru vzťahov. Odkedy Európska komisia uplatnila pravidlá ochrany slobodnej hospodárskej súťaže na „multilaterálne výmenné poplatky“(3) platobného systému MasterCard, mal Súdny dvor príležitosť vyjadriť(4) sa k týmto pravidlám.
3. Súdny dvor dnes stojí pred iným problémom, a to pred rozdielom medzi dvoma veľkými modelmi kartových schém,(5) teda medzi štvorstrannou schémou (ktorá je najčastejšia a jej zosobnením sú MasterCard a Visa) a trojstrannou schémou (ktorú zastupuje najmä American Express a Diners Club).
4. Nariadenie (EÚ) 2015/751(6) stanovuje obmedzenia výmenných poplatkov v rámci štvorstranných schém, zatiaľ čo trojstranným schémam ponecháva úplnú voľnosť pri stanovovaní výšky ich poplatkov. Vzhľadom na to, že nariadenie neumožňuje jasné stanovenie rozdielov medzi oboma schémami, Súdny dvor bol požiadaný, aby ich spresnil, za predpokladu, že je návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný.
I. Právny rámec: právo Únie
5. Výmenné poplatky patria k najvyšším nákladom pri platobných transakciách viazaných na kartu. Európska únia sa práve preto, že rozdiely medzi pravidlami členských štátov mali negatívny dosah na integráciu európskeho trhu maloobchodných platieb (ktoré sa líšia od platieb v hotovosti), rozhodla uvedené pravidlá harmonizovať, aby znížila ich počet a zlepšila kontrolu ich uplatňovania.
6. S týmto cieľom bolo prijaté nariadenie. Keďže sa uplatňuje priamo, v zásade si nevyžaduje prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by ho implementovala (s výnimkou sankcií, pri ktorých výslovné poverenie uvedené v článku 14 ods. 1 nariadenia zveruje ich určenie a uplatňovanie členským štátom).
7. Nariadenie sa týka dvoch modelov kartových schém: štvorstranných schém a trojstranných schém. V nasledujúcich odôvodneniach sa o týchto schémach uvádza:
„(28) Transakcie viazané na platobnú kartu sa všeobecne vykonávajú na základe dvoch hlavných obchodných modelov, takzvaných trojstranných kartových schém (držiteľ karty – prijímajúca a vydávajúca schéma – obchodník) a štvorstranných kartových schém (držiteľ karty – vydávajúca banka – prijímajúca banka – obchodník). Mnohé štvorstranné kartové schémy využívajú explicitný výmenný poplatok, ktorý je väčšinou mnohostranný. S cieľom uznať existenciu implicitných výmenných poplatkov a prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok pre všetkých by sa mali trojstranné kartové schémy, ktoré používajú poskytovateľov platobných služieb ako vydavateľov alebo prijímateľov, považovať za štvorstranné kartové schémy a riadiť sa rovnakými pravidlami, pričom transparentnosť a ostatné opatrenia týkajúce sa obchodných pravidiel by sa mali uplatňovať na všetkých poskytovateľov. Berúc do úvahy osobitosti existujúce aj v takýchto trojstranných schémach je však vhodné umožniť prechodné obdobie, počas ktorého môžu členské štáty rozhodnúť, že nebudú uplatňovať pravidlá týkajúce sa stropu výmenných poplatkov, ak takéto schémy majú v dotknutom členskom štáte veľmi obmedzený trhový podiel.
(29) Služba vydávania je založená na zmluvnom vzťahu medzi vydavateľom platobného nástroja a platiteľom a to bez ohľadu na to, či vydavateľ vedie finančné prostriedky v mene platiteľa. Vydavateľ poskytuje platobné karty platiteľovi, autorizuje transakcie vykonané prostredníctvom terminálov alebo obdobných zariadení a môže zaručiť platbu prijímateľovi za transakcie, ktoré sú v súlade s pravidlami príslušnej schémy. Samotná distribúcia platobných kariet alebo technické služby, ako napríklad samotné spracúvanie a uchovávanie údajov, preto nepredstavuje vydávanie.
…
(32) Spotrebitelia si väčšinou nie sú vedomí poplatkov, ktoré platia obchodníci za platobný nástroj, ktor[ý] využívajú. Rôzne motivačné praktiky, ktoré uplatňujú vydavatelia (ako sú cestovné poukážky, bonusy, rabaty, reverzné transakcie, poistenia zdarma atď.), môžu usmerňovať spotrebiteľov k využívaniu platobných nástrojov, z ktorých vydavateľom plynú vysoké poplatky. Aby sa tomu zabránilo, opatrenia, ktorými sa ukladajú obmedzenia výmenných poplatkov, by sa mali uplatňovať len na platobné karty, ktoré sa stali masovými výrobkami a ktoré obchodníci všeobecne ťažko odmietajú z dôvodu ich všeobecného vydávania a používania (t. j. spotrebiteľské debetné a kreditné karty). S cieľom zlepšiť účinné fungovanie trhu v neregulovaných častiach sektora a obmedziť presun obchodu z regulovaných do neregulovaných častí sektora je potrebné prijať súbor opatrení, ktoré okrem iného zahŕňajú oddelenie schémy od infraštruktúry, usmerňovanie platiteľa zo strany príjemcu platby a selektívne akceptovanie platobných nástrojov zo strany príjemcu platby.
(33) Oddelenie schémy od infraštruktúry by umožnilo všetkým spracovateľom súťažiť o zákazníkov schém. Keďže náklady na spracovanie tvoria významnú časť celkových nákladov na akceptáciu kariet, je dôležité, aby bola táto časť hodnotového reťazca otvorená účinnej hospodárskej súťaži. Na základe oddelenia schémy od infraštruktúry by mali byť kartové schémy a spracovateľské subjekty z hľadiska účtovníctva, organizácie a procesu rozhodovania nezávislé.
…“
8. Článok 1, ktorý je súčasťou kapitoly I nazvanej „Všeobecné ustanovenia“, obsahuje najmä tieto ustanovenia:
„1. Týmto nariadením sa stanovujú jednotné technické a obchodné požiadavky na platobné transakcie viazané na kartu uskutočňované v rámci Únie, v prípade ktorých sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby nachádza v Únii.
…
3. Kapitola II sa nevzťahuje na:
a) transakcie s komerčnými kartami;
b) výbery hotovosti z bankomatov alebo na priehradke u poskytovateľa platobných služieb a
c) transakcie s platobnými kartami, ktoré vydali trojstranné kartové schémy.
4. Článok 7 sa nevzťahuje na trojstranné kartové schémy.
5. Ak trojstranná kartová schéma udeľuje iným poskytovateľom platobných služieb povolenie na vydávanie platobných nástrojov viazaných na kartu alebo prijímanie platobných transakcií viazaných na kartu, alebo oboje, alebo vydáva platobné karty s partnerom v rámci spoločného označovania, alebo prostredníctvom agenta, považuje sa za štvorstrannú kartovú schému. V súvislosti s domácimi platobnými transakciami sa však až do 9. decembra 2018 takáto trojstranná kartová schéma môže oslobodiť od povinností uvedených v kapitole II za predpokladu, že platobné transakcie viazané na kartu uskutočnené v členskom štáte v rámci takejto trojstrannej kartovej schémy nepresahujú ročne 3 % hodnoty všetkých platobných transakcií viazaných na kartu uskutočnených v uvedenom členskom štáte.“
9. Článok 2 obsahuje dlhý zoznam definícií používaných v nariadení. Spomedzi nich vyberám definície, ktoré sa nachádzajú v bodoch 2, 10 až 12, 15 až 18 a 32, a znejú takto:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
2. ‚vydavateľ‘ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý uzatvára zmluvu, na základe ktorej sa platiteľovi poskytne platobný nástroj s cieľom iniciovať a spracovať platobné transakcie platiteľa viazané na kartu;
…
10. ‚výmenný poplatok‘ je poplatok, ktorý sa priamo alebo nepriamo (t. j. prostredníctvom tretej strany) uhrádza za každú transakciu medzi vydavateľom a prijímateľom, ktorí sa zúčastňujú na platobnej transakcii viazanej na kartu. Čistá náhrada alebo iná dohodnutá odplata sa považuje za súčasť výmenného poplatku;
11. ‚čistá náhrada‘ je celková čistá suma platieb, rabatov alebo stimulov, ktoré vydavateľ dostane od kartovej schémy, prijímateľa alebo akéhokoľvek iného sprostredkovateľa v súvislosti s platobnými transakciami viazanými na kartu alebo súvisiacimi činnosťami;
12. ‚poplatok účtovaný obchodníkovi‘ je poplatok, ktorý platí príjemca platby prijímateľovi v súvislosti s platobnými transakciami viazanými na kartu;
…
15. ‚platobná karta‘ je kategória platobného nástroja, ktorá umožňuje platiteľovi iniciovať transakciu s debetnou alebo kreditnou kartou;
16. ‚kartová schéma‘ je jednotný súbor pravidiel, postupov, noriem a/alebo vykonávacích usmernení na vykonávanie platobných transakcií viazaných na kartu, ktorý je oddelený od akejkoľvek infraštruktúry alebo platobného systému zabezpečujúcich jeho fungovanie a ktorý zahŕňa akýkoľvek osobitný rozhodovací orgán, organizáciu alebo subjekt zodpovedný za fungovanie tejto schémy;
17. ‚štvorstranná kartová schéma‘ je kartová schéma, v rámci ktorej sa platobné transakcie viazané na kartu uskutočňujú z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby prostredníctvom tejto schémy, vydavateľa (na strane platiteľa) a prijímateľa (na strane príjemcu platby);
18. ‚trojstranná kartová schéma‘ je kartová schéma, v rámci ktorej samotná schéma poskytuje služby prijímania a vydávania, pričom sa platobné transakcie viazané na kartu uskutočňujú z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby v rámci tejto schémy. Keď trojstranná kartová schéma udelí povolenie iným poskytovateľom platobných služieb na vydávanie platobných nástrojov viazaných na kartu alebo prijímanie platobných transakcií viazaných na kartu, alebo oboje alebo vydá platobné nástroje viazané na kartu s partnerom v rámci spoločného označovania, alebo prostredníctvom agenta, považuje sa za štvorstrannú kartovú schému;
…
32. ‚spoločné označovanie (‚co‑branding‘)‘ je uvádzanie aspoň jednej platobnej značky a aspoň jednej neplatobnej značky na tom istom platobnom nástroji viazanom na kartu;
…“
10. Článok 3 ods. 1 stanovuje:
„Poskytovatelia platobných služieb nesmú ponúkať ani požadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu vo výške viac ako 0,2 % hodnoty transakcie v prípade akejkoľvek transakcie s debetnou kartou.“
11. Podľa článku 4:
„Poskytovatelia platobných služieb nesmú za žiadnu transakciu s kreditnou kartou ponúkať ani požadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu vo výške viac ako 0,3 % hodnoty transakcie. V prípade domácich transakcií s kreditnou kartou môžu členské štáty stanoviť nižší strop pre výmenný poplatok za jednotlivú transakciu.“
12. V zmysle článku 5:
„Na účely uplatňovania stropov uvedených v článkoch 3 a 4 sa akákoľvek dohodnutá odplata vrátane čistej náhrady, ktorá má rovnaký cieľ alebo účinok ako výmenný poplatok a ktorú prijme vydavateľ od kartovej schémy, prijímateľa alebo akéhokoľvek iného sprostredkovateľa vo vzťahu k platobným transakciám alebo súvisiacim činnostiam, považuje za súčasť výmenného poplatku.“
13. Článok 7, ktorý sa neuplatňuje na schémy trojstranných platobných kariet, stanovuje pravidlá upravujúce oddelenie kartových schém od subjektov, ktoré spracúvajú platobné operácie.
II. Spor v konaní vo veci samej a prejudiciálna otázka
14. American Express Company (ďalej len „Amex“) je medzinárodná spoločnosť poskytujúca služby so sídlom v New Yorku, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami ponúka platobné služby, cestovné služby a výmenu peňazí, a tiež vernostnú platformu, pričom vydáva a prijíma karty na celom svete, vrátane Európskej únie.
15. Táto spoločnosť využíva kartovú schému American Express, ktorá je trojstrannou schémou. Amex uzavrela s ďalšími subjektmi v Únii niekoľko dohôd o spoločnom označovaní a o poskytovaní služieb. S výhradou iného výkladu nariadenia tieto dohody stanovujú, že na uvedené transakcie sa aj naďalej vzťahujú obmedzenia, ktoré toto nariadenie stanovuje v súvislosti s trojstrannými kartovými schémami.
16. Diners Club International Limited, dcérska spoločnosť Discover Financial Services, ktorá využíva trojstrannú kartovú schému Diners Club a v žalobe vo veci samej podporuje tvrdenie spoločnosti Amex, sa nachádza v podobnej situácii.
17. MasterCard Europe SA (ďalej len „MasterCard“), hlavná európska dcérska spoločnosť MasterCard Incorporated, je tiež stranou prejednávaného sporu. Táto spoločnosť v celosvetovom meradle prevádzkuje štvorstranné schémy kreditných a debetných kariet pod názvom MasterCard. Vnútroštátny súd jej povolil vstúpiť do konania na podporu tvrdení spoločnosti Amex.
18. Amex podala žalobu na vnútroštátny súd v súvislosti s povinnosťou alebo zámerom Her Majesty’s Treasury (Ministerstvo hospodárstva a štátneho rozpočtu, Spojené kráľovstvo)(7) vykonať a uplatniť niektoré aspekty článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 nariadenia v tomto členskom štáte.
19. Spor sa konkrétne týka dvoch z troch hypotéz uvedených v článku 1 ods. 5 a v článku 2 bode 18 uvedeného nariadenia, ktoré označujú ako štvorstranné niektoré trojstranné kartové schémy.
20. Vnútroštátny súd poukazuje na to, že účastníci konania sa zhodujú, pokiaľ ide o prvú hypotézu uvedenú v týchto ustanoveniach, a že v tejto súvislosti neexistuje nijaká pochybnosť: ak trojstranná schéma poskytuje iným dodávateľom platobných služieb povolenie, ktoré im umožňuje vydávať platobné karty alebo prijímať platobné transakcie viazané na kartu alebo im umožňuje jedno aj druhé, podlieha nariadeniu 2015/751 rovnakým spôsobom ako štvorstranná schéma.
21. Pochybnosti sa sústredia na dve ďalšie hypotézy, teda na situácie, v ktorých trojstranná schéma vydá „platobné nástroje viazané na kartu s partnerom v rámci spoločného označovania, alebo prostredníctvom agenta“. Vnútroštátny súd vyjadril želanie, aby mu Súdny dvor objasnil, či v prípade týchto hypotéz možno činnosti trojstrannej schémy postaviť na rovnakú úroveň ako činnosti štvorstranných schém na účely nariadenia vo všetkých prípadoch (v tom zmysle, že stačí samotná existencia partnera v rámci spoločného označovania alebo agenta) alebo či takéto postavenie na rovnakú úroveň vyžaduje okrem iného aj to, aby boli uvedení partneri alebo agenti poskytovateľmi platobných služieb, ktorí karty vydávajú.
22. Napokon sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na platnosť článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 uvedeného nariadenia v prípade, že z trojstrannej schémy sa stane štvorstranná vzhľadom na vstup partnera v rámci spoločného označovania alebo agenta.
23. Na základe uvedených úvah High Court of Justice of England & Wales, Queen’s Bench Division (Administrative Court) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie Queen’s Bench (správna komora), Spojené kráľovstvo] položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Uplatňuje sa požiadavka podľa článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 nariadenia (EÚ) č. 2015/751…, v zmysle ktorej sa má trojstranná kartová schéma vydávajúca platobné nástroje viazané na kartu s partnerom v rámci spoločného označovania alebo prostredníctvom agenta považovať za štvorstrannú kartovú schému, len pokiaľ partner v rámci spoločného označovania alebo agent koná ako ‚vydavateľ‘ v zmysle článku 2 bodu 2 a odôvodnenia 29 uvedeného nariadenia (konkrétne, keď takýto partner alebo agent má s platiteľom zmluvný vzťah, na základe ktorého platiteľovi poskytne platobný nástroj s cieľom iniciovať a spracovať platobné transakcie platiteľa viazané na kartu)?
2. Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, sú článok 1 ods. 5 a článok 2 bod 18 uvedeného nariadenia neplatné v rozsahu, v akom stanovujú, že takéto systémy sa majú považovať za štvorstranné kartové schémy, a to z dôvodu:
a) neuvedenia dôvodov v súlade s článkom 296 ZFEÚ;
b) zjavne nesprávneho posúdenia, a/alebo
c) porušenia zásady proporcionality?“
24. Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili Amex, MasterCard, vláda Spojeného kráľovstva, portugalská vláda, Komisia, Rada a Európsky parlament. Na pojednávaní 27. apríla 2017 sa zúčastnili spoločnosti Amex, MasterCard, ako aj vláda Spojeného kráľovstva, Komisia, Rada a Európsky parlament.
III. Analýza
25. Komisia, Európsky parlament a Rada tvrdia, že prejudiciálne otázky sú neprípustné. Najprv preskúmam dôvodnosť ich pripomienok a následne sa zameriam na preskúmanie veci samej. Ak bude potrebné vec samu priamo alebo subsidiárne preskúmať, bude takémuto preskúmaniu musieť predchádzať v záujme lepšej zrozumiteľnosti vysvetlenie právnych vzťahov súvisiacich s platbami kartou.
A. Prípustnosť prejudiciálnych otázok
26. Uvedené tri inštitúcie zakladajú svoje námietky neprípustnosti na nasledujúcich tvrdeniach: a) medzi účastníkmi konania neexistuje skutočný spor, pretože žaloba podaná s cieľom preskúmania zákonnosti („judicial review“) „povinnosti“ alebo „úmyslu“ vlády Spojeného kráľovstva uplatniť nariadenie v skutočnosti predstavuje spôsob, ktorým sa obchádza systém opravných prostriedkov stanovený ZFEÚ; b) návrh má hypotetickú povahu; c) vnútroštátny súd neuviedol relevantné skutkové a právne okolnosti a ani dôvody, ktoré ho vedú k tomu, že sa Súdneho dvora pýta na platnosť článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 uvedeného nariadenia.
27. Je nepochybné, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania je atypický a obsahuje súbor anomálií, ktoré by na základe judikatúry Súdneho dvora a článku 94 jeho rokovacieho poriadku mohli odôvodňovať jeho neprípustnosť.
28. Po prvé vnútroštátny súd neopisuje skutkové okolnosti sporu. Obmedzuje sa iba na tvrdenie, že žaloba spoločnosti Amex sa týka „povinnosti alebo úmyslu žalovaného [teda Ministerstva hospodárstva a štátneho rozpočtu Spojeného kráľovstva] uplatniť v Spojenom kráľovstve niektoré aspekty článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 nariadenia 2015/751“. Nespresňuje spôsob, akým majú britské orgány v úmysle uplatňovať sporné ustanovenia, a ani to, či už k takémuto administratívnemu uplatňovaniu došlo.
29. Po druhé vnútroštátny súd konštatuje, že žalobkyňa Amex a žalované ministerstvo hospodárstva a štátneho rozpočtu Spojeného kráľovstva sa v súvislosti s riešením sporu zhodujú. Žalovaný správny orgán nielen nenamieta proti žalobe, ktorú podala žalujúca spoločnosť, ale sa k tejto spoločnosti dokonca pripája a žiada o podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
30. Po tretie vnútroštátny súd len preberá tvrdenia účastníkov konania, pričom neuvádza dôvody, pre ktoré sa domnieva, že je potrebné obrátiť sa na Súdny dvor. Nevysvetľuje ani dôvody, pre ktoré sú odpovede na jeho otázky nevyhnutné na účely vyriešenia (údajného sporu). V skutočnosti len doručil Súdnemu dvoru dokument vypracovaný účastníkmi konania, ktorý pripojil k návrhu na začatie prejudiciálneho konania.(8)
31. Takto predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania by Súdny dvor nemal prijať.
32. Existuje však osobitná okolnosť, ktorá by konanie vnútroštátneho súdu mohla vysvetliť. Otázky sú položené v rámci súdneho preskúmania („judicial review“), ktorého cieľom je preskúmanie zákonnosti „povinnosti“ alebo „úmyslu“ Spojeného kráľovstva pri uplatňovaní normy sekundárneho práva Únie. Ide o konanie sui generis podľa britského práva, ktoré, tak ako sa uplatňuje v praxi, umožňuje jednotlivcom požiadať o výklad alebo o vyhlásenie neplatnosti normatívneho aktu, a to ešte predtým, ako sa začne uplatňovať.
33. Domnievam sa, že Súdny dvor vyhlásením prípustnosti návrhov na začatie prejudiciálneho konania podaných britskými súdmi v rámci týchto konaní, keď ide o posúdenie platnosti pravidiel Únie, prejavil dosť veľkú mieru veľkorysosti.(9) Podľa mňa týmto konaním ponúka osobám podliehajúcim súdnej právomoci v Spojenom kráľovstve možnosť spochybniť platnosť všeobecne záväzných normatívnych aktov Únie ešte predtým, ako tieto akty môžu mať právne účinky v ich vnútroštátnom právnom poriadku (pričom ide o možnosť, ktorú osoby podliehajúce súdnej právomoci v iných členských štátoch nemajú).(10)K tomuto aspektu sa vrátim neskôr.
34. V prospech prípustnosti však svedčia viaceré dôvody. Predovšetkým Súdny dvor uznáva v prípade návrhov na začatie prejudiciálneho konania prezumpciu relevantnosti, pretože vnútroštátny súd má diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o potrebu podať návrh na Súdny dvor. Ide však o vyvrátiteľnú domnienku.(11)
35. Okrem toho je príznačné, že Súdny dvor už odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré boli položené britskými súdmi v rámci rovnakého typu konaní o „judicial review(12)“. Väčšina týchto prípadov sa síce týkala výkladu smerníc, nemyslím si však, že uplatnenie na výklad a platnosť nariadenia by spôsobovalo neprekonateľný problém.(13)
36. Nariadenie je priamo uplatniteľné (článok 288 ZFEÚ druhý odsek), z čoho vyplýva, že členské štáty ho nemôžu nahradiť širšími právnymi a správnymi predpismi, okrem prípadu, že to vyžaduje samotné nariadenie.(14)V mnohých prípadoch pritom úloha uplatňovať nariadenia na administratívnej úrovni prislúcha vnútroštátnym orgánom a toto uplatňovanie často vyvoláva pochybnosti týkajúce sa spôsobu, akým je potrebné vykladať niektoré jeho ustanovenia alebo ich platnosť, pričom tieto pochybnosti sú často prednesené pred vnútroštátnymi súdmi.(15)
37. To je aj prípad prejednávanej veci, keďže existujú prinajmenšom dva spôsoby, ako vykladať článok 1 ods. 5 a článok 2 bod 18 nariadenia a uplatniť ich na trojstranné kartové schémy, pričom možno uviesť určité dôvody, ktoré spochybňujú ich platnosť.
38. Navyše judikatúra Súdneho dvora nepodmieňuje prípustnosť prejudiciálnych otázok tým, že vnútroštátny zákonodarca skutočne prijal opatrenia na uplatnenie aktu Únie. Stačí, aby vnútroštátny súd rozhodoval v skutočnom spore, v ktorom bola incidenčne vznesená otázka týkajúca sa výkladu a platnosti takého aktu.
39. Ďalej treba uviesť, že vnútroštátny súd vyhlásil žalobu za prípustnú, čo znamená, že konanie sa z jeho pohľadu začalo v súlade s platnými pravidlami jeho právneho poriadku.(16) Možnosť rozhodnúť o výklade a platnosti týchto dvoch článkov predtým, ako sa začnú uplatňovať na administratívnej úrovni, zrejme pre tento súd nepredstavuje procesný problém.
40. Napokon k spôsobu, ktorý zvolil vnútroštátny súd, keď formuloval svoje uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je zjavne možné mať isté výhrady, pretože len prevzal vysvetlenia skutkových a právnych okolností veci, ktoré mu poskytli účastníci konania, pričom ich sám nevysvetlil.(17) Uznesenie však umožňuje vytvoriť si dostatočnú predstavu o skutkových a právnych okolnostiach,(18) pričom dotknutým účastníkom konania (teda Komisii, Rade, Európskemu parlamentu, britskej a portugalskej vláde, ako aj spoločnostiam Amex a MasterCard) dáva príležitosť predložiť ich pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.
41. Napriek závažnosti týchto argumentov sa domnievam, že dva ďalšie argumenty by mohli zavážiť v prospech neprípustnosti.
42. Konania ako je toto, ponúkajú účastníkom konaní prebiehajúcich pred britskými súdmi možnosť „vyhnúť sa“ obmedzeniam aktívnej legitimácie pri žalobách o neplatnosť všeobecne záväzných aktov Únie. Využiť konanie o prejudiciálnej otázke tak, ako to urobila žalobkyňa vo veci samej, dáva účastníkom konania výhodu, ktorá z procesného hľadiska nie je zanedbateľná a spočíva v spochybnení zákonnosti uvedených aktov ešte predtým, ako sa začnú administratívne uplatňovať a s ohľadom na ich budúce, a nie súčasné účinky na právne postavenie ich adresátov.(19)
43. Vyhlásiť návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré majú tieto vlastnosti, za prípustné, by mohlo spôsobiť diskrimináciu pri využívaní mechanizmu konania o prejudiciálnej otázke, ktorá by bola na úkor jednotlivcov z iných členských štátov, ktorým musí najprv správny akt spôsobiť ujmu, a až potom môžu proti nemu iniciovať konanie a prípadne navrhnúť vyhlásenie neplatnosti tak uvedeného konkrétneho aktu, ako aj normy Únie, o ktorú sa opiera.
44. V zmysle logiky opravných prostriedkov Únie môžu podať návrh na vyhlásenie neplatnosti iba žalobcovia, ktorí majú všeobecnú aktívnu legitimáciu a jednotlivci, ktorí sú priamo a osobne dotknutí konkrétnym aktom. Aj keď uvedené osoby musia v príslušnej lehote podať (priamu) žalobu o neplatnosť na prvostupňový súd, nemajú možnosť, aby predtým alebo v rovnakom čase požiadali vnútroštátny súd o položenie prejudiciálnej otázky týkajúcej sa posúdenia platnosti.(20)
45. Všeobecné rozšírenie prejudiciálnych konaní, ako je práve toto konanie, by podľa mňa mohlo zničiť poslednú uvedenú vlastnosť systému opravných prostriedkov proti aktom Únie. Ak navrhujem neprípustnosť týchto prejudiciálnych otázok, nemalo by to ani nepriamo byť vnímané ako kritika špecifických vlastností britského konania „judicial review“, ktorého flexibilitu považujem za chvályhodnú. Autonómnosť, ktorú členské štáty majú k dispozícii pri úprave svojich procesných právnych predpisov, ich oprávňuje zorganizovať si systém opravných prostriedkov tak, ako uznajú za vhodné. Keď však kladú Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, musia nevyhnutne dodržiavať článok 267 ZFEÚ a judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa podmienok, za ktorých možno akty Únie spochybniť prostredníctvom priamej žaloby alebo v prejudiciálnom konaní.
46. Okrem toho, ako som už uviedol, medzi spoločnosťou Amex a britským správnym orgánom nevznikol v prejednávanej veci pred vnútroštátnym súdom nijaký spor. Jeden aj druhý účastník konania obhajujú rovnakú tézu a na súd sa neobrátili preto, aby vyriešil skutočný spor, na ktorého riešenie majú opačný názor, ale len preto, aby položil Súdnemu dvoru otázky, ktoré sami pripravili.
47. Charakteristickou (a podstatnou) vlastnosťou každého sporu je stret opačných postojov. V tomto prípade však ide skôr o umelú procesnú konštrukciu vytvorenú len s cieľom získať rozsudok Súdneho dvora bez toho, aby existoval skutočný spor medzi žalobkyňou a žalovaným. De facto ide o žiadosť o poradné stanovisko Súdneho dvora s cieľom rozptýliť isté pochybnosti týkajúce sa výkladu a platnosti nariadenia.
48. Za týchto okolností sa prikláňam k tomu, že Súdnemu dvoru navrhnem, aby prejudiciálne otázky vyhlásil za neprípustné. Preskúmam ich však z meritórneho hľadiska pre prípad, že by Súdny dvor môj návrh neprijal.
B. Všeobecné úvahy o kartových schémach
49. Akýkoľvek nákup, ktorý sa zrealizuje prostredníctvom platobnej karty, za normálnych okolností zahŕňa aktérov, ktorými sú: a) držiteľ karty; b) finančný subjekt, zvyčajne banka, ktorá kartu vydáva a poskytuje svojim klientom (ďalej len „vydávajúca banka“)(21); c) obchodník, ktorý predáva svoj tovar alebo poskytuje svoje služby, za ktoré sa platí kartou; d) finančný subjekt, ktorý uvedenému obchodníkovi poskytuje služby, na základe ktorých môže kartu prijať, teda aj v tomto prípade zvyčajne banka, ktorá sa v žargóne typickom pre tieto operácie nazýva „prijímajúca banka“, a e) kartové schémy, ako sú Visa, MasterCard, American Express a Diners Club. Ďalším subjektom môže byť miestna sieť spracovania platobných operácií s kartou.
50. Platba kartou so sebou prináša zložitú spleť právnych vzťahov medzi uvedenými aktérmi.(22)Po prvé uzavrie držiteľ karty s vydávajúcou bankou zmluvu o vydaní platobnej karty, za ktorú držiteľ zvyčajne zaplatí banke poplatok. Vydávajúce banky schvália príkaz spotrebiteľa a potvrdia, že má na účte dostatočné množstvo finančných prostriedok (debetná karta), alebo že platba je pokrytá kreditným limitom, ktorý je k dispozícii (kreditná karta).
51. Po druhé obchodník a prijímajúca banka uzavrú zmluvu o spolupráci, podľa ktorej banka poskytne obchodníkovi služby, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohol prijímať karty ako spôsob platby. Obchodník znáša zrážku z konečnej ceny za predaj svojho tovaru alebo služieb (táto zrážka pritom zahŕňa aj výmenný poplatok), ktorá je protihodnotou za nosič poskytnutý bankou (vo forme platobného terminálu alebo platobnej brány viazanej na internetovú stránku obchodníka) určený na prijímanie platobných príkazov spotrebiteľa a na platby v rámci nákupných transakcií, ktoré dané predajné miesto vykazuje. Prijímajúce banky okrem iného zhromažďujú údaje o transakciách, posielajú ich spracujúcim subjektom a obchodníkom odvádzajú finančné prostriedky po tom, ako si strhnú výmenné poplatky a zrážku.
52. Kartové schémy zabezpečujú vyrovnávanie a vykonanie platobných príkazov a poberajú za to poplatok od (vydávajúcich a prijímajúcich) bánk, ktoré majú licenciu na ich značky.
53. Napokon vstup subjektov, ktoré spracúvajú platby, spočíva v uzatváraní licenčných zmlúv a zmlúv o používaní značky medzi uvedenými subjektmi a kartovými schémami. Tieto subjekty, ktoré spracúvajú platby, konajú ako nástroj kolektívnej účasti finančných subjektov, ktoré medzi ne patria, a výšku výmenných poplatkov zvyčajne stanovujú na základe spoločnej dohody.
54. Kartové schémy fungujú podľa ich účastníkov na základe dvoch modelov: štvorstranné alebo otvorené schémy a trojstranné alebo uzatvorené schémy.
55. Štvorstranné schémy (Visa a MasterCard) na trhu prevažujú. V rámci týchto schém sa platby uskutočňujú z účtu platiteľa (spotrebiteľa) na účet príjemcu (obchodníka) prostredníctvom kartových schém. Zúčastňuje sa ich aj banka, ktorá vydala kartu spotrebiteľa a prijímajúca banka, ktorá ponúka technické zabezpečenie umožňujúce obchodníkovi, aby prijal platbu.(23)
56. Štvorstranné schémy odvodzujú svoje meno od toho, že okrem podniku spravujúceho platobný systém do nich vstupujú štyri strany (konkrétne držiteľ karty a jeho vydávajúca banka, ako aj prijímateľ platby a jeho prijímajúca banka). Tieto schémy sa nazývajú „otvorené“, pretože v nich okrem spoločnosti spravujúcej kartovú schému vystupujú aj dva finančné subjekty.
57. V rámci týchto schém platí vydávajúca banka prijímajúcej banke poplatok (nazvaný „výmenný poplatok“), aby sa vyrovnali jej náklady, ktoré nemôže uhradiť prostredníctvom poplatku zaplateného držiteľom karty (najmä za vydanie karty alebo za jej ročné spravovanie).
58. Tento výmenný poplatok zas prijímajúca banka prenáša na obchodníka ako poplatok, ktorý patrí k nákladom za poskytnuté finančné služby, pričom tieto náklady tvoria to, čo sa nazýva transakčným poplatkom. Výmenný poplatok predstavuje minimálny prah, ako aj dôležitú súčasť finančných nákladov, ktoré prijímajúca banka prenáša na obchodníka, ktorý zas tieto náklady zahŕňa do predajnej ceny účtovanej spotrebiteľom.
59. Druhý model kartovej schémy je trojstranná alebo uzavretá schéma, ako je napríklad American Express a Diners Club, pričom v rámci týchto schém majú spotrebiteľ (držiteľ karty) a obchodník priamy vzťah so schémou vydávajúcou kartu. Tieto schémy sa teda nazývajú trojstranné, pretože v nich nevystupuje nijaký ďalší finančný subjekt: ide o uzatvorené schémy.
60. Pri transakciách v trojstrannom systéme má jediný poskytovateľ finančných služieb dvojaké postavenie vydavateľa a príjemcu. Keďže v tomto prípade neexistuje banka, ktorá kartu vydáva, ani banka, ktorá prijíma platby, neexistuje ani nijaký výmenný poplatok. V trojstrannom režime existuje voľnosť stanoviť individuálne poplatky, ktoré tomuto režimu platia obchodníci za finančné služby, ktoré im poskytuje.
61. V Európskej únii sa v porovnaní so štvorstrannými schémami uskutočňuje v rámci trojstranných schém len veľmi obmedzený počet transakcií, ktoré sú určené pre veľmi špecifickú kategóriu spotrebiteľov. Keďže trojstranné schémy nemajú na trhu platobných kariet dominantné postavenie, obchodníci majú úplnú voľnosť prijať alebo odmietnuť ich používanie.
62. Existujú však trojstranné režimy, ktoré nie sú autentické a vymykajú sa z fungovania, ktoré som práve opísal. Ide o prípad, keď uvedené režimy uzavrú licenčné zmluvy na používanie ochrannej známky s inými finančnými subjektmi, aby tieto subjekty mohli plniť úlohu vydavateľov ich platobných kariet. V takomto prípade sú dohodnuté poplatky rovnocenné výmenným poplatkom.
63. Existujú aj tzv. „rozšírené trojstranné schémy“, ktoré vznikajú v prípadoch, keď schéma rozšíri svoju činnosť v spolupráci s tretími osobami, buď vydávaním platobných kariet „s partnerom v rámci spoločného označovania“ („rozšírenie prostredníctvom spoločného označovania“)(24), alebo „prostredníctvom agenta“ („rozšírenie prostredníctvom agenta“). V jednom aj v druhom prípade by sumy, ktoré prechádzajú medzi trojstrannou schémou a ostatnými značkami alebo agentmi mohli predstavovať poplatky rovnocenné výmenným poplatkom štvorstranných schém. Práve v tejto súvislosti žiada vnútroštátny súd o objasnenie Súdny dvor.
64. Výmenné poplatky zdražovali na úkor spotrebiteľov za poskytovanie služieb platby kartou a navyše sa ich výška v jednotlivých členských štátoch líšila.(25) Práve z týchto dôvodov sa Únia v prvom rade pokúsila znížiť ich výšku uplatnením pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže a následne pristúpila k harmonizácii právnej úpravy v rámci rozvoja spoločnej právnej úpravy v oblasti platieb.
65. Komisia uplatnila pravidlá hospodárskej súťaže na MVP Visa(26)a MasterCard(27) Tieto poplatky predstavujú spoločné náklady, ktoré nesú všetky prijímajúce banky zúčastňujúce sa na štvorstrannej schéme, pričom ich úroveň je „minimálnou cenou“, keď tieto banky rokujú so svojimi zákazníkmi (teda obchodníkmi) o cene služieb, ktoré im poskytujú.
66. Komisia vyhlásila, že dohody o MVP štvorstranných schém sú v rozpore s právom Únie najmä z dôvodu, že banky kolektívne ukladali obchodníkom minimálnu cenu, čo následne potvrdil aj Súdny dvor.(28)
67. Komisia tak dosiahla záväzok spočívajúci vo výraznom znížení MVP schém Visa a MasterCard, dosahujúcom až 0,3 % pri transakciách s kreditnou kartou a 0,2 % pri transakciách s debetnou kartou.
68. Ukázalo sa však, že tento zásah nebol dostatočný na to, aby bola zabezpečená kontrola výmenných poplatkov.(29) Rivalita medzi kartovými schémami, ktoré sa snažia presvedčiť finančné subjekty, ktoré poskytujú platobné služby, aby vydávali ich karty, paradoxne vedie k zvýšeniu, a nie k zníženiu týchto poplatkov, čo je v rozpore s efektom cenovej disciplíny, ktorý hospodárska súťaž zvyčajne v trhovom hospodárstve vyvoláva.(30)Práve táto okolnosť odôvodňuje prijatie nariadenia, ktorým sa zavádza kontrola exlege týkajúca sa stropov výmenných poplatkov, ako aj iných opatrení, ktorými sa organizujú vzťahy medzi jednotlivými aktérmi figurujúcimi v rámci transakcií s platobnou kartou. Cieľom je zabrániť tomu, aby výmenné poplatky vytvárali prekážku rozvoja jednotného trhu platobných služieb v Únii.
C. Prvá otázka: uplatnenie nariadenia na rozšírené trojstranné schémy
69. Už som uviedol, že ani vnútroštátny súd, ani účastníci konania neváhajú označiť trojstranný režim, ktorý ostatným poskytovateľom platobných služieb udeľuje licenciu na vydávanie ich kariet, prijímať platby prostredníctvom týchto kariet alebo uskutočňovať obe uvedené činnosti, za štvorstranný režim v zmysle článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 uvedeného nariadenia.(31)
70. Pochybnosti vnútroštátneho súdu a názory účastníkov konania sa sústredia na dve ďalšie hypotézy uvedené v článku 1 ods. 5 a v článku 2 bode 18 uvedeného nariadenia, teda na prípady, v ktorých trojstranný režim vydáva „platobné nástroje viazané na kartu s partnerom v rámci spoločného označovania, alebo prostredníctvom agenta“. Súdny dvor by mal určiť, či by mal byť v týchto dvoch prípadoch rozšírený trojstranný režim označený za štvorstranný alebo či to tak je len v prípade, že partner alebo agent vydávajú alebo prijímajú platby, prípadne vykonávajú oboje.
71. Znenie článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 nariadenia 2015/751 nie je vôbec jasné a jeho dvojznačnosť nemožno rozptýliť samotným prečítaním týchto ustanovení.
72. Amex a vláda Spojeného kráľovstva súhlasia s reštriktívnym výkladom týchto ustanovení. Tvrdia, že trojstranné schémy je potrebné kvalifikovať ako štvorstranné, len ak partner alebo agent, ktorí fungujú ako rozšírenie týchto trojstranných schém, vydávajú karty alebo prijímajú platby. Naopak MasterCard, portugalská vláda a Komisia obhajujú extenzívny výklad rovnakých článkov, teda výklad podľa ktorého by boli ako štvorstranné kvalifikované všetky prípady rozšírenej trojstrannej schémy s partnerom v rámci spoločného označovania, alebo prostredníctvom agenta.
73. Rozhodnúť sa pre jeden z týchto výkladov má ďalekosiahle následky. Reštriktívny výklad by znamenal, že na túto kategóriu trojstranných schém (rozšírenú o spoločné označovanie alebo pôsobenie agenta) sa neuplatnia rôzne obmedzenia stanovené v článku 1 ods. 3 a 4 uvedeného nariadenia. Konkrétne poplatky dohodnuté v rámci týchto schém by sa nepovažovali za výmenné poplatky, z čoho vyplýva, že uvedené schémy by nemuseli rešpektovať vyššie uvedené medzné hodnoty (teda 0,2 % pre debetné karty a 0,3 % pre kreditné karty). Tieto poplatky by okrem toho nepodliehali zákazu obchádzania uvedených medzných hodnôt prostredníctvom poplatkov, ktoré majú rovnaké účinky ako výmenné poplatky. Navyše by nepodliehali povinnosti oddelenia kartových schém od spracovateľských subjektov (článok 7 uvedeného nariadenia).
74. Z uvedeného vyplýva, že mám v úmysle postaviť sa za extenzívny výklad článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 nariadenia. Ako zvyčajne použijem pri odhaľovaní zmyslu týchto ustanovení výkladové kritériá doslovného, systematického a teleologického výkladu.
1. Kritérium doslovného výkladu
75. Článok 1 ods. 5 a článok 2 bod 18 nariadenia 2015/751 majú rovnaké znenie a z toho vyplýva, že štvorstranné a trojstranné schémy možno vnímať rovnako v troch prípadoch:
– trojstranné schémy, ktoré poskytujú licenciu ďalším poskytovateľom platobných služieb na účely vydávania ich kariet alebo na účely prijímania platieb, ktoré sa prostredníctvom uvedených kariet uskutočňujú (nepravý trojstranný režim),(32)
– trojstranné režimy, ktoré vydávajú platobné nástroje viazané na kartu s partnerom v rámci spoločného označovania (trojstranné režimy rozšírené o spoločné označovanie)(33) a
– trojstranné schémy, ktoré vydávajú platobné nástroje prostredníctvom agenta (trojstranné schémy rozšírené o pôsobenie agenta).
76. Dve posledné uvedené kategórie sú na trhu najčastejšie. Podnik, ktorý je majiteľom kombinovanej značky, alebo agent nie sú finančnými subjektmi alebo sa tak nesprávajú. Práve to je dôvod, pre ktorý nevydávajú karty a neprijímajú platby, ale len ponúkajú trojstranným režimom prístup k svojim databázam zákazníkov.
77. Ustanovenia, ktoré práve analyzujem, neuvádzajú, či je nevyhnutné, aby tretie osoby, ktoré uzatvárajú dohody s trojstrannou schémou, vydávali alebo prijímali platobné nástroje viazané na kartu. Práve táto okolnosť je typická pre nepravé trojstranné schémy. Ak z dohody o spoločnom označovaní alebo o pôsobení agenta vyplýva, že tretí spolupracovník koná ako vydavateľ(34)alebo prijímateľ,(35) nejde o dohody o rozšírení, ale o dohody o udelení licencie.
78. Portugalská vláda správne upozorňuje, že akýkoľvek iný výklad by nemal zmysel, pretože by znamenal, že dve posledné hypotézy uvedené v článku 1 ods. 5 a v článku 2 bode 18 uvedeného nariadenia sú zahrnuté do prvej hypotézy.
79. Doslovný výklad týchto dvoch ustanovení teda vyznieva tak, že všetky trojstranné režimy rozšírené o spoločné označovanie a pôsobenie agenta by mali byť postavené na rovnakú úroveň ako štvorstranné schémy bez ohľadu na to, či partneri alebo agenti sú alebo nie sú poskytovatelia platobných služieb(36)a či konajú alebo nekonajú ako vydavatelia kariet alebo prijímatelia platieb alebo ako jedni aj druhí.
80. Vláda Spojeného kráľovstva a Amex to však vidia inak. Článok 1 ods. 5 a článok 2 bod 18 uvedeného nariadenia podľa nich upravuje trojstranné režimy, ktoré „vydávajú… s partnerom v rámci spoločného označovania“ a ktoré „vydávajú… prostredníctvom agenta“. Domnievajú sa, že slová „s“ a „prostredníctvom“ naznačujú, že partner v rámci spoločného označovania alebo agent musia byť zahrnutí pri vydávaní karty. Na podporu tohto odôvodnenia sa odvolávajú na väzby, ktoré tieto normy majú s inými ustanoveniami nariadenia.
81. Ako som uviedol, nestotožňujem sa s týmto predpokladom, ktorý sa v skutočnosti neopiera o skutočne terminologickú analýzu, ale o systematický prístup, ktorému sa budem venovať ďalej.
2. Systematické a teleologické kritériá výkladu
82. Vláda Spojeného kráľovstva a Amex totiž vychádzajú zo systematického výkladu, keďže používajú pojmy „vydavateľ“ a „vydávanie platobných kariet“, ktoré sa nachádzajú v článku 2 bode 2 a v odôvodnení 29 uvedeného nariadenia.(37)Z týchto pojmov vyplýva, že ak partneri v rámci spoločného označovania a agenti nedajú platiteľovi k dispozícii platobnú kartu, neschvália transakcie prostredníctvom terminálov alebo podobných zariadení a nezaručia prijímateľovi platbu za uskutočnené transakcie, nemožno ich označiť za strany, s ktorými (alebo prostredníctvom ktorých) vydáva trojstranná schéma platobné nástroje viazané na kartu.
83. Amex a vláda Spojeného kráľovstva v rovnakom zmysle dodávajú, že ak partner v rámci spoločného označovania alebo agent obmedzia svoju činnosť len na distribúciu platobných kariet, na technické služby súvisiace s platbou alebo na jednoduché spracovanie a uchovávanie údajov, nekonajú ako vydavatelia, takže dohody o rozšírení trojstranných schém nespadajú do pôsobnosti článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 uvedeného nariadenia, čo bráni vnímať tieto schémy rovnako ako štvorstranné schémy.
84. Podľa vlády Spojeného kráľovstva a spoločnosti Amex odôvodnenie 28 uvedeného nariadenia(38) tento prístup podporuje. V zmysle tohto odôvodnenia údajne možno vnímať trojstranné schémy rovnako ako štvorstranné len v prípade, že prvé uvedené schémy používajú ako vydavateľa alebo prijímateľa iného poskytovateľa platobných služieb. Skutočnosť, že nie sú uvedené dohody s partnermi v rámci spoločného označovania alebo s agentmi, ktorí nekonajú ako vydavatelia alebo prijímatelia platobných kariet, vedie k záveru, že v podobných prípadoch neexistujú implicitné poplatky, ktoré by bolo možné vnímať rovnako ako výmenné poplatky. Preto neexistuje dôvod, aby sa uvedené dohody vnímali rovnako ako štvorstranné schémy.
85. Amex dopĺňa, že jeho výklad článku 1 ods. 5 uvedeného nariadenia je v súlade s logikou tohto ustanovenia, pretože tri prípady, ktoré upravuje, vyžadujú nad rámec pôsobenia trojstranného režimu vstup dodávateľa platobných služieb, ktorý by dostával poplatky, čo by viedlo k tomu, že by sa s týmito prípadmi zaobchádzalo rovnako so štvorstrannými schémami.
86. Ja sa naopak domnievam, že tento výklad pojmov „vydanie“ (platobných kariet) „spoločné označovanie“ a „agent“ vedie k výsledku, ktorý nie je v súlade ani s kontextom, ani so systematickým výkladom, a ani s cieľmi uvedeného nariadenia. Na rozdiel od ostatných pojmov totiž tieto pojmy nie sú v nariadení nijako definované a v zmysle bohatej judikatúry Súdneho dvora musia byť v celej Únii vykladané autonómne a jednotne, keďže neobsahujú nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov, ktoré by umožnilo určiť ich zmysel a rozsah pôsobnosti.(39)
87. Ako som uviedol, článok 1 ods. 5 a článok 2 bod 18 uvedeného nariadenia nijako nerozlišujú medzi prípadmi rozšírenia (prostredníctvom spoločného označovania alebo pôsobenia agenta), v ktorých je partner alebo agent poskytovateľom platobných služieb, ktorý vydáva karty alebo prijíma platby kartami na jednej strane a prípadmi, v ktorých partner alebo agent iba vykonáva inú činnosť, na strane druhej. Komisia správne zdôrazňuje, že tento rozdiel je výsledkom výkladu, ktorý navrhuje Amex, avšak vykladajúci nemôže rozlišovať tam, kde tak nerobí samotná právna norma.
88. V neprospech takéhoto rozlišovania je skutočnosť, že pojem „spoločné označovanie“ citované v článku 2 bode 32 uvedeného nariadenia toto rozlišovanie neuvádza.(40) Z tohto ustanovenia naopak vyplýva, že spoločné označovanie zahŕňa umiestnenie platobnej značky (napr. Amex) a prinajmenšom jednej „neplatobnej značky“ patriacej podniku, ktorý nie je poskytovateľom finančných služieb.(41)
89. Okrem toho rozdiel medzi oboma typmi rozšírenia podľa toho, či partner v rámci spoločného označovania alebo agent konanú ako finančné subjekty, sa zakladá na výklade článku 1 ods. 5 v spojení s článkom 2 bodom 18 pri zohľadnení odôvodnenia 29 nariadenia 2015/751, ktorý ma tiež nepresvedčil.
90. Tieto články doslovne odkazujú na trojstranné schémy, ktoré „vydávajú platobné nástroje viazané na kartu s partnerom v rámci spoločného označovania, alebo prostredníctvom agenta“. Platobné nástroje teda vydávajú trojstranné schémy. Nič v týchto dvoch článkoch nenasvedčuje tomu, že vydávanie platobných kariet alebo prijímanie platieb realizovaných ich prostredníctvom, alebo obe tieto činnosti by mali vykonávať partneri v rámci spoločného označovania alebo agenti.
91. Ako v bodoch 29 až 31 svojho rozhodnutia vysvetlil vnútroštátny súd, trojstranné schémy rozšírené o spoločné označovanie alebo účasť agenta sú schémy uzatvorené s podnikmi, ktoré neposkytujú finančné služby.(42)Tieto rozšírenia umožňujú obom subjektom spoločný marketing, pričom uvedené subjekty zdieľajú svoje databázy zákazníkov a podporujú spotrebu tovarov a služieb, ktoré ponúkajú. Využitie jedného z týchto typov rozšírenia je pre trojstranné kartové schémy dôležitý prostriedok prístupu k novým zákazníkom, pretože na rozdiel od štvorstranných schém nespolupracujú s inými finančnými subjektmi.
92. Ako upozorňuje Komisia, použitie systematického výkladu si okrem iného vyžaduje, aby vykladajúci zohľadnil pojmy, ako sú „čistá náhrada“ a „výmenný poplatok“, ktoré sú definované v článku 2 bodoch 10 a 11 uvedeného nariadenia, ako aj implicitné výmenné poplatky uvedené v odôvodnení 31(43), rovnako ako zákaz obchádzania stropov (článok 5).
93. Systematický výklad týchto ustanovení nasvedčuje tomu, že pojem „výmenný poplatok“ by sa mal chápať v širšom zmysle. V opačnom prípade by totiž trojstranné schémy mohli veľmi ľahko obísť pravidlá obmedzujúce výšku tohto poplatku, a to prostredníctvom rôznych nepriamych odmien a náhrad. Práve na také obchádzanie upozorňuje článok 5 uvedeného nariadenia, podľa ktorého sa má pojem „výmenný poplatok“ vnímať v širšom slova zmysle: zahŕňa akúkoľvek dohodnutú odmenu vrátane čistej náhrady, ktorá má rovnaký cieľ alebo účinok a dostane ju vydavateľ od kartovej schémy, príjemcu alebo akéhokoľvek sprostredkovateľa v rámci platobných transakcií alebo súvisiacich činností.
94. Pojem „výmenný poplatok“ teda musí zahŕňať celkovú čistú výšku platieb, zliav a výhod, ktoré vyplatí schéma podniku, s ktorým spolupracuje v rámci spoločného označovania, alebo agentovi (čistá náhrada). To znamená, že musí zahŕňať všetky priamo či nepriamo zaplatené poplatky alebo protiplnenia. Odôvodnenie 31 uvedeného nariadenia uvádza tak priame (na základe objemu alebo podľa transakcií), ako aj nepriame (vrátane marketingových stimulov, bonusov, rabatov za splnenie určitých objemov transakcií) protiplnenia. Uvádza konkrétne zisk vydavateľov plynúci z osobitných programov vykonávaných spoločne vydavateľmi a kartovými schémami.
95. Poplatky, ktoré by trojstranná schéma mohla priamo alebo nepriamo odvádzať podnikom alebo agentom, s ktorými vytvorí rozšírenie, by podľa mňa mali rovnaký cieľ alebo účinok ako náhrady, ktorými sú v prípade štvorstranných schém výmenné poplatky.(44)
96. Podľa logiky a cieľa nariadenia, ak trojstranná schéma zaplatí tretej osobe, ktorá s ňou spolupracuje, náhradu (ako je to v prípade podnikov v rámci spoločného označovania alebo agentov), výška tejto náhrady bude prenesená do ceny služby a zaplatí ju spotrebiteľ. Nepochybne ide o nepriame náhrady, ktorými sa odmeňuje možnosť prístupu k databáze zákazníkov týchto spolupracujúcich podnikov, avšak aj napriek tomu ide o poplatky, ktoré majú rovnaký účinok ako výmenné poplatky uplatňované v štvorstranných schémach a v nepravých trojstranných schémach.
97. Trojstranné schémy rozšírené o spoločné označovanie alebo pôsobenie agenta nezodpovedajú dôvodom, ktoré opodstatňujú neuplatňovanie stropov výmenných poplatkov v prípade pravých trojstranných schém.
98. Kontakt so spotrebiteľmi služieb spojených s platobnými kartami, ktorý sa uskutočňuje s podporou sprostredkovateľov (na rozdiel od pravých trojstranných schém), so sebou nesie riziko zvýšených poplatkov, ktoré môžu partneri v rámci spoločného označovania alebo agenti preniesť na spotrebiteľa, čo znamená zvýšenie ceny uvedených služieb. Ide o rovnaké riziko, aké existuje v štvorstranných schémach, ktoré fungujú v spolupráci s ďalšími finančnými subjektmi.
99. V jednom aj druhom prípade je logika zníženia týchto implicitných výmenných poplatkov rovnaká. Práve preto sa článok 1 ods. 5 a článok 2 bod 18 uvedeného nariadenia majú vykladať v tom zmysle, že trojstranná schéma rozšírená o spoločné označovanie alebo pôsobenie agenta sa musí vnímať rovnako ako štvorstranná schéma.
100. Nevyhnutnosť zabezpečenia lojálnej hospodárskej súťaže medzi jednotlivými kartovými schémami, čo je ďalší významný prvok systematického a teleologického výkladu nariadenia, ma privádza k rovnakému záveru.
101. Uplatnenie stropov iba na výmenné poplatky štvorstranných schém by znamenalo nielen to, že by sa tak trojstranným schémam rozšíreným o spoločné označovanie alebo pôsobenie agenta ponechala úplná voľnosť stanoviť výšku svojich výmenných poplatkov, ale aj to, že by získali výhodu, pretože by im to umožnilo získať tretie osoby na účely distribúcie ich kariet za priaznivejších podmienok.
102. Rozšírené trojstranné schémy, na ktoré by sa nevzťahovali stropy stanovené pre štvorstranné schémy, by boli bezdôvodne zvýhodnené, pretože by mali viac možností na odmeňovanie podnikov, ktoré s nimi spolupracujú pri uvádzaní svojich platobných kariet na trh.(45)Možno si dokonca predstaviť, že bankový subjekt koná ako agent trojstrannej schémy bez toho, aby vstupoval do vydávania kariet alebo prijímania platieb s cieľom získať vyššie poplatky.(46)
103. Menšia miera zastúpenia trojstranných schém odôvodňuje priaznivejšie zaobchádzanie v prípadoch, keď konajú bez účasti sprostredkovateľa. Z nariadenia pre ne vyplýva priaznivejšie zaobchádzanie spočívajúce v tom, že si môžu s obchodníkmi dojednať poplatky bez obmedzení vzťahujúcich sa na štvorstranné schémy, a to práve s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž v oblasti platieb kartami. Táto konkurenčná výhoda je však neodôvodnená v prípade nepravých trojstranných schém a v prípade schém, v ktorých figuruje partner v rámci spoločného označovania alebo agent,(47) pretože v týchto schémach existuje sprostredkovateľ, ktorý má byť odmenený, takže sa musí uplatniť strop výmenných poplatkov alebo poplatkov s rovnakým účinkom. Vlastnosti oboch schém sú v tejto súvislosti podobné,(48)takže zvýhodňovať jednu na úkor druhej nemá zmysel.
104. Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 1 ods. 5 a článok 2 bod 18 uvedeného nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že trojstranné schémy, ktoré vydávajú platobné nástroje viazané na kartu s partnerom v rámci spoločného označovania alebo prostredníctvom agenta, sa majú označiť za štvorstranné schémy bez ohľadu na to, či sa partner alebo agent zúčastňuje na vydávaní kariet alebo prijímaní platieb.
D. Druhá otázka: platnosť článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 nariadenia
105. Podobné vnímanie, ktoré som práve obhajoval, otvára cestu k druhej otázke, ktorú vnútroštátny súd položil práve pre tento prípad. Argumenty, ktoré uvádza v súvislosti s platnosťou týchto ustanovení nariadenia, vyplývajú z povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 ZFEÚ, zo zásady proporcionality a z existencie prípadného zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa údajne dopustil normotvorca Únie.
106. Nijaký z týchto dôvodov neplatnosti nepokladám za dôvodný. Pri ich analýze sa pokúsim príliš neopakovať to, čo som už doteraz uviedol.
1. Nedostatok odôvodnenia
107. Na základe tvrdení Amex vnútroštátny súd spochybňuje odôvodnenosť článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 uvedeného nariadenia. Ustanovenia tohto nariadenia ani znenie jeho odôvodnení nevysvetľujú dôvody, pre ktoré by mali byť trojstranné schémy rozšírené o spoločné označovanie alebo pôsobenie agenta vnímané rovnako ako štvorstranné schémy.
108. Presnejšie povedané niektoré z týchto odôvodnení vysvetľujú, prečo výmenné poplatky podliehajú stropom, avšak nevysvetľujú dôvody, pre ktoré sa tieto stropy majú uplatňovať na dohody o spoločnom označovaní alebo pôsobení agenta, ktoré používajú trojstranné schémy. Odôvodnenie 28 uvádza dôvody, za ktorých je za určitých okolností možné rozšírenie pôsobnosti pravidiel nariadenia týkajúcich sa štvorstranných schém na trojstranné schémy, avšak neuvádza (a to ani implicitne) dohody o spoločnom označovaní alebo dohody o pôsobení agenta.
109. V zmysle návrhu na začatie prejudiciálneho konania neuvádza ani návrh nariadenia, ani analýzu dosahu,(49)ktorá ho sprevádza, nijaké dôvody pre uvedené rozšírenie. Navyše z prípravných prác vyplýva, že na rozšírené trojstranné schémy sa nemajú uplatňovať regulačné obmedzenia, ktoré nariadenie stanovuje v súvislosti so štvorstrannými schémami, pretože trojstranné schémy majú len malý podiel na trhu, ich perspektíva rastu je obmedzená a sú určené špecifickým zákazníkom.(50)
110. Súdny dvor už povinnosť odôvodniť normatívne akty Únie stanovenú v článku 296 ods. 2 ZFEÚ podrobil vyčerpávajúcemu výkladu. Aj keď podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie aktu jasné a jednoznačné, uvedený článok nevyžaduje, aby konkretizovalo všetky relevantné právne a skutkové okolnosti. Dodržanie povinnosti odôvodnenia sa okrem iného musí posúdiť nielen vzhľadom na znenie aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť.(51)
111. Ak ide o všeobecne uplatniteľný akt, odôvodnenie sa môže obmedziť na jednej strane na uvedenie celkovej situácie, ktorá viedla k jeho prijatiu, a na strane druhej na uvedenie všeobecných cieľov, ktoré má dosiahnuť. Súdny dvor tiež pri viacerých príležitostiach vyhlásil, že by bolo neprimerané vyžadovať osobitné odôvodnenie pre každú voľbu použitých techník, pokiaľ je z napadnutého aktu zrejmý základný cieľ sledovaný inštitúciou.(52)
112. Vo svetle tejto judikatúry nevidím v prípade nariadenia nijaký nedostatok odôvodnenia, ktorý by mohol ovplyvniť jeho platnosť, pokiaľ ide o zaobchádzanie s rozšírenými trojstrannými schémami. Odôvodnenia nariadenia, najmä odôvodnenie 28, ktoré som citoval pri analýze prvej prejudiciálnej otázky, umožňuje pochopiť logiku vnímania rozšírených trojstranných schém rovnako ako štvorstranných schém. Portugalská vláda, Komisia, Parlament a Rada dospeli vo svojich pripomienkach k rovnakým záverom.
113. Skutočnosť, že prípravné práce (dosahová štúdia a návrh Komisie) k nariadeniu neobsahujú nijaký odkaz na toto rovnaké vnímanie, je spôsobená tým, že bolo zavedené neskôr na návrh Parlamentu v priebehu prijímania právneho aktu, čo je plne legitímne.
114. Uvedené odôvodnenia primerane vysvetľujú, že je nevyhnutné harmonizovať výmenné poplatky, ktoré sa uplatňujú na transakcie s kartou, a stanoviť stropy vzhľadom na rozdiely medzi členskými štátmi a na to, že je nemožné ich kontrolovať len prostredníctvom pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže.
115. Konkrétne odôvodnenie 28, ktoré Parlament zaviedol v priebehu prijímania nariadenia v spojení s poslednou vetou článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 tohto nariadenia, dostatočne vysvetľuje rozdiel medzi štvorstrannou a trojstrannou schémou. Najprv uznáva existenciu implicitných medzibankových poplatkov a následne dodáva, že v záujme vytvorenia spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže musia byť trojstranné schémy vnímané rovnako ako štvorstranné, keď spolupracujú s inými poskytovateľmi služieb.
116. Dôvody sa uzavierajú v odôvodnení 31, ktoré zdôrazňuje, aké je dôležité zabrániť tomu, aby schéma obchádzala stropy výmenných poplatkov. Takéto obchádzanie by mohlo nastať, ak by všetky platby, priame aj nepriame, ktoré schéma môže odviesť subjektom, ktoré s ňou spolupracujú pri realizácii platieb s kartami, neboli považované za výmenné poplatky.
117. Tieto dôvody, ktoré sú uvedené v nariadení, sa mi zdajú byť dostatočné a do veľkej miery spĺňajú požiadavku odôvodnenia všeobecne záväzných aktov, ako ju definoval Súdny dvor. Vysvetľujú celkovú situáciu, ktorá viedla k prijatiu nariadenia, a tiež ciele, ktorých dosiahnutie si tento právny akt vytýčil. Okrem toho uvádzajú väčšiu časť technických rozhodnutí, ktoré nariadenie obsahuje, pričom nie je nevyhnutné, aby opísali úplne všetky.
118. Rozhodnutie vnímať štvorstranné a trojstranné schémy rozšírené o spoločné označovanie alebo pôsobenie agenta rovnako, vyplýva najmä z odôvodnení 28 a 31. Nariadenie teda nie je poznačené nijakým nedostatkom odôvodnenia, ktoré by mohlo spôsobiť jeho neplatnosť.
2. Zjavne nesprávne posúdenie
119. Vnútroštátny súd, odkazujúc opäť na tvrdenia Amex, spochybňuje platnosť nariadenia a uvádza, že inštitúcie Únie sa pri jeho prijímaní mohli dopustiť zjavne nesprávneho posúdenia, keď sporné schémy vnímali rovnako.
120. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora treba normotvorcovi Únie priznať široký rozsah voľnej úvahy v oblastiach, ktoré z jeho strany predpokladajú rozhodnutia politického, ekonomického a sociálneho charakteru a v rámci ktorých má vykonať komplexné posúdenia. Zákonnosť takého opatrenia tak môže ovplyvniť zjavná neprimeranosť opatrenia prijatého v týchto oblastiach vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia zamýšľa sledovať.(53)
121. Podľa mňa sa inštitúcie Únie nedopustili nijakého nesprávneho posúdenia (a už vôbec nie zjavného), keď zahrnuli článok 1 ods. 5 a článok 2 bod 18 do uvedeného nariadenia. Tvrdenia, ktoré formuluje Amex(54) pri kritike voľby normotvorcu Únie vnímať rovnako trojstranné schémy rozšírené o spoločné označovanie alebo pôsobenie agenta a štvorstranné schémy, odrážajú záujem tejto spoločnosti zabrániť rovnakému vnímaniu, ktoré obmedzuje jej možnosť konkurovať Visa a MasterCard.
122. Inštitúcie Únie však v rámci legislatívneho konania riadne zohľadnili všetky argumenty a napokon sa rozhodli pre riešenie, ktoré sa prikláňa k postaveniu oboch schém na rovnakú úroveň. Ide o legislatívnu voľbu, ktorú príslušné orgány Únie nepochybne môžu legitímne uskutočniť vzhľadom na to, že spadá do komplexnej hospodárskej oblasti (výmenné poplatky pri platbách kartou), ak sa domnievajú, že je výhodnejšia ako opačné riešenie.
123. Ako totiž vysvetľuje Rada a Európsky parlament, inštitúcie usúdili, že neuplatnenie stropov nariadenia na trojstranné schémy rozšírené o spoločné označovanie alebo pôsobenie agenta by týmto schémam dávalo neodôvodnenú konkurenčnú výhodu oproti štvorstranným schémam, a to v situáciách, kedy sa rozdiel medzi oboma schémami stiera. Okrem toho by tak vznikol priestor na obchádzanie stropov uplatniteľných na výmenné poplatky.
124. Toto rozhodnutie prijaté v oblasti legislatívnej politiky môžu jeho adresáti nepochybene kritizovať. Ak však bolo prijaté, tak ako v prejednávanej veci, v rámci širokej miery voľnej úvahy, ktorá patrí normotvorcovi Únie a predchádzalo mu primerané posúdenie prítomných záujmov, tvrdenia spoločnosti Amex nie sú dostatočné na to, aby ho zbavili vierohodnosti a v nijakom prípade neumožňujú vyvodiť, že je poznačené zjavne nesprávnym posúdením.
3. Porušenie zásady proporcionality
125. Vnútroštátny súd, ktorý sa opäť odvoláva na tvrdenia spoločnosti Amex, spochybňuje rovnaké vnímanie trojstranných schém rozšírených o spoločné označovanie alebo pôsobenie agenta a štvorstranných schém, avšak tentokrát vychádza z pozície zásady proporcionality.
126. Pre Amex predstavujú uvedené rozšírenia, o ktorých rokovali trojstranné schémy s partnermi alebo agentmi, vhodný a primeraný spôsob dosiahnutia cieľov nariadenia. Postavenie na úroveň štvorstranných schém núti trojstranné schémy, aby drasticky znižovali ceny, a to bez akéhokoľvek dôvodu. Amex tvrdí, že táto povinnosť je zjavne neprimeraná a nie je ani vhodná, ani nevyhnutná na to, aby sa splnili ciele nariadenia, takže porušuje zásadu proporcionality (článok 5 ZEÚ a článok 5 protokolu č. 2). Je preto neplatná.
127. Podľa ustálenej judikatúry zásada proporcionality vyžaduje, aby boli akty inštitúcií Únie vhodné na dosiahnutie sledovaných cieľov a neprekračovali hranice toho, čo je potrebné na ich uskutočnenie, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu, keďže spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.(55)
128. Súdne preskúmanie, ktoré vykonáva Súdny dvor v súvislosti s dodržiavaním zásady proporcionality, je obmedzené. Podľa ustálenej judikatúry je potrebné priznať normotvorcovi Únie širokú mieru voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych a sociálnych rozhodnutí z jeho strany a v rámci ktorej musí vykonať komplexné hodnotenia. Nejde teda o určenie, či opatrenie, ktoré v takejto oblasti prijal normotvorca, bolo jediným alebo najlepším možným, pretože len zjavne neprimeraná povaha opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie sledujú, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia.(56)
129. Domnievam sa, že postavením trojstranných schém so spoločným označovaním alebo pôsobením agenta a štvorstranných schém na rovnakú úroveň inštitúcie Únie neporušili ani požiadavky zásady proporcionality, tak ako ju vykladá Súdny dvor.
130. Aj za cenu rizika, že sa budem opakovať, znovu pripomínam, že nariadenie má za cieľ znížiť mieru, v akej sú náklady súvisiace s platbou kartou, medzi ktoré patria hlavne výmenné poplatky, prenášané na spotrebiteľov. Keďže uvedené náklady nebolo možné znížiť uplatnením pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže, normotvorca Únie, ktorý si je vedomý rozdielnej výšky týchto nákladov v jednotlivých členských štátoch, sa rozhodol ustanoviť stropy ex lege. Výmenné poplatky sa dajú ľahko identifikovať pri platbách kartou uskutočnených štvorstrannými schémami, na ktoré sa uplatňuje nariadenie v celom rozsahu, pričom neexistujú v trojstranných schémach, takže tieto schémy sú síce povinné splniť ostatné podmienky určené v nariadení, ale uvedené obmedzenia sa na ne nevzťahujú.
131. Táto výnimka bola obmedzená na pravé trojstranné schémy, ktoré nespolupracujú s nijakou treťou osobou a nevznikajú pri nich nijaké medzibankové poplatky ani iné poplatky rovnakým účinkom. Normotvorca Únie však dospel k záveru, že v prípade vstupu tretieho subjektu, by mu trojstranná schéma mala ponúknuť odmenu, ktorá by mohla mať rovnaký účinok ako výmenné poplatky. Je to tak v troch hypotézach uvedených v článku 1 ods. 5 a v článku 2 bode 18 uvedeného nariadenia, teda v prípade, v ktorom trojstranná schéma udelí tretej osobe licenciu na vydanie alebo prijatie platobných nástrojov viazaných na kartu alebo keď funguje s rozšírením o spoločné označovanie alebo pôsobenie agenta.
132. Ako tvrdili Rada, Komisia a Parlament vo svojich písomných pripomienkach, normotvorca Únie týmto postupom neprijal v porovnaní so sledovaným cieľom zjavne neprimerané opatrenie. Postavenie na rovnakú úroveň v rámci obmedzení, ktoré som opísal, dodržiava zásadu proporcionality, pretože ide o opatrenie, ktoré dokáže nastoliť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže medzi jednotlivými druhmi kartových schém, ktoré svoj trhový podiel rozširujú pomocou účasti tretích osôb, pričom tieto osoby odmeňujú(57)prostredníctvom výmenných poplatkov alebo poplatkov s rovnakým účinkom. Rovnako si myslím, že toto postavenie na rovnakú úroveň je vhodným, potrebným a primeraným opatrením na to, aby sa zabránilo obchádzaniu stropov, ktoré sa na výmenné poplatky uplatňujú.
133. Amex napokon tvrdí, že toto postavenie na rovnakú úroveň je neprimeraným opatrením, keďže zasahuje do práva na slobodu podnikania, ktoré chráni článok 16 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Toto tvrdenie však možno len ťažko prijať.
134. Sloboda podnikania, tak ako sa vykladá z hľadiska článku 52 ods. 1 Charty, nie je s touto právnou úpravou nezlučiteľná. Jej výkon možno obmedziť pod podmienkou, že toto obmedzenie je stanovené zákonom, dodržiava podstatu tejto slobody a obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktorý sleduje Únia, ako aj potrebe ochrany práv a slobôd druhého.(58)
135. Stanovenie stropu výmenných poplatkov, ktoré vyplýva z nariadenia, má chrániť záujem spotrebiteľov, teda, ako už bolo uvedené, zabrániť tomu, aby platby kartou viedli k neodôvodnenému zvyšovaniu cien.
136. Tak ako ďalšie obmedzenia stanovené v nariadení, ani toto obmedzenie neovplyvňuje základný obsah slobody podnikania len preto, že je rozšírené na určitú kategóriu trojstranných schém, ktoré sú porovnateľné so štvorstrannými schémami. Nie je mi jasné, prečo by sloboda podnikania bola dodržaná v prípade štvorstranných schém, a nie v prípade trojstranných schém.
137. Ide jednoducho o regulačné opatrenie prijaté v oblasti, ktorá je typická zásahom verejných orgánov s cieľom zabezpečiť najlepšie fungovanie trhu a chrániť užívateľov platobných kariet. Netreba zabúdať ani na to, že normotvorca Únie vypočítal stropy výmenných poplatkov na základe „testu indiferentnosti obchodníkov“(59), a to práve s úmyslom neovplyvniť hospodársku životaschopnosť kartových schém.
138. V každom prípade treba pripomenúť, že článok 1 ods. 5 a článok 2 bod 18 uvedeného nariadenia stanovujú v súvislosti s trojstrannými schémami prechodné obdobie do 9. decembra 2018.
139. Vyššie uvedená analýza teda neodhalila existenciu nijakej skutočnosti, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 uvedeného nariadenia.
IV. Návrh
140. Vzhľadom na uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhlásil, že otázky, ktoré položil High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie Queen’s Bench (správna komora), Spojené kráľovstvo] sú neprípustné, pričom subsidiárne mu navrhujem odpovedať takto:
1. Článok 1 ods. 5 a článok 2 bod 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu sa majú vykladať v tom zmysle, že trojstranné schémy, ktoré vydávajú platobné nástroje viazané na kartu s partnerom v rámci spoločného označovania alebo prostredníctvom agenta, sa majú považovať za štvorstranné kartové schémy bez ohľadu na to, či sa partner alebo agent zúčastňujú na vydávaní kariet alebo prijímaní platieb.
2. Nebola odhalená nijaká skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 1 ods. 5 a článku 2 bodu 18 nariadenia (EÚ) 2015/751.