NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MICHAL BOBEK
prednesené 8. mája 2018 (1)
Vec C‑304/17
Helga Löber
proti
Barclays Bank PLC
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právomoc v občianskych a obchodných veciach – Mimozmluvné záväzky – Investícia na základe nepravdivého prospektu – Miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody – Význam bankového účtu“
I. Úvod
1. Pani Helga Löberová investovala do certifikátov vo forme dlhopisov na doručiteľa vydaných spoločnosťou Barclays Bank Plc. Na účely nadobudnutia týchto certifikátov boli prevedené zodpovedajúce sumy z jej bežného (osobného) bankového účtu vedeného vo Viedni, Rakúsko, na dva klíringové účty vedené v Grazi a v Salzburgu. Následne bola za predmetné certifikáty vykonaná platba z týchto klíringových účtov.
2. Certifikáty následne stratili svoju hodnotu. Pani Löberová tvrdila, že jej rozhodnutie o investícii bolo založené na nepravdivom (zavádzajúcom) prospekte, ktorý bol vydaný vo vzťahu k certifikátom. Podala žalobu na spoločnosť Barclays Bank PLC o zaplatenie 34 459,06 eura s úrokmi a náhradou trov konania. Táto suma podľa jej názoru zodpovedá škode, ktorá jej vznikla v dôsledku uvedenia nepravdivých údajov zo strany spoločnosti Barclays Bank, ku ktorému došlo vydaním nepravdivého prospektu.
3. Podala žalobu na súd vo Viedni, v mieste svojho bydliska. V tomto mieste je vedený aj jej bežný bankový účet, z ktorého uskutočnila prvý bankový prevod na účely investovania. Prvostupňový aj druhostupňový súd však rozhodli, že nemajú medzinárodnú právomoc na prejednanie tejto veci. Vec je v súčasnosti vedená na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko). Tento súd sa pýta v zásade na to, ktorý z použitých bankových účtov, ak vôbec niektorý, je rozhodujúci pre určenie toho, ktorý súd má medzinárodnú právomoc na prejednanie daného sporu.
II. Právna úprava
4. Keďže konanie vo veci samej bolo začaté 16. novembra 2012, naďalej sa naň uplatňuje nariadenie (ES) č. 44/2001(2) z hľadiska časovej pôsobnosti.(3)
5. Odôvodnenia 11 a 12 nariadenia č. 44/2001 uvádzajú:
„(11) Normy súdnej právomoci musia byť vysoko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iné kritérium väzby. …
(12) Okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho výkonu súdnictva.“
6. Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 uvádza, že „ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu“.
7. Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 uvádza, že „osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 … kapitoly… [2]“.
8. Podľa článku 5 bodu 3, ktorý tvorí súčasť oddielu 2 kapitoly 2, „osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte… vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok;“.
III. Skutkové okolnosti, konania pred vnútroštátnymi súdmi a prejudiciálne otázky
9. Spoločnosť Barclays Bank (ďalej len „odporca“) má svoje sídlo v Londýne, Spojené kráľovstvo, a pobočku vo Frankfurte nad Mohanom, Nemecko. Odporca vydal „certifikáty X1 Global EUR Index“ vo forme dlhopisov na doručiteľa (ďalej len „certifikáty“), ktoré upísali inštitucionálni investori. Títo inštitucionálni investori ich následne predali na sekundárnom trhu okrem iného spotrebiteľom, okrem iného z Rakúska.
10. Hodnota týchto certifikátov (a teda suma, ktorá sa má vrátiť) sa riadi podľa indexu, ktorý tvorí portfólio viacerých cieľových fondov. Toto portfólio bolo vytvorené a spravované spoločnosťou X1 Fund Allocation GmbH so sídlom v Nemecku.
11. Certifikáty boli emitované na základe (nemeckého) „základného prospektu“ z 22. septembra 2005 a všeobecných obchodných podmienok z 20. decembra 2005. Základný prospekt bol doručený príslušnému vnútroštátnemu orgánu, Österreichische Kontrollbank AG.
12. Verejná ponuka na upisovanie prebiehala od 20. decembra 2005 do 24. februára 2006. Certifikáty boli emitované 31. marca 2006. Klíringovým centrom, ktoré túto kúpu realizovalo, bola akciová spoločnosť so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom.
13. Na účely vykonania investície pani Helga Löberová s bydliskom vo Viedni (ďalej len „navrhovateľka“) najskôr previedla zodpovedajúce peňažné sumy zo svojho bežného (osobného) bankového účtu vedeného vo Viedni na dva klíringové bankové účty vedené vo dvoch odlišných rakúskych bankách so sídlom v Salzburgu a v Grazi (ďalej len „klíringové účty“). Prostredníctvom týchto klíringových účtov potom investovala sumu 28 648,43 eura do certifikátov (v dvoch tranžiach: 8. novembra 2006 a 4. augusta 2007).
14. Vnútroštátny súd uviedol, že v dôsledku konania obchodného manažéra a poradcu pre fondy spoločnosti X1 Fund Allocation GmbH (ďalej len „manažér spoločnosti X1 Fund Allocation“) sa investované prostriedky stratili.
15. Navrhovateľka podala žalobu proti odporcovi, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 34 459,06 eura s úrokmi a náhradou trov konania, za čo prevedie svoj podiel na certifikátoch. Navrhovateľka založila svoj nárok na zaplatenie v prvom rade na zmluvnom základe a v druhom rade na zodpovednosti za prospekt. Vo vzťahu k druhému dôvodu uviedla, že odporca zamlčal podstatné riziká a informácie týkajúce sa štruktúry investície, ako aj prostriedkov spravovaných manažérom spoločnosti X1 Fund Allocation. Ďalej uviedla, že tvrdenia obsiahnuté v prospekte boli vo vysokej miere klamlivé.
16. Vo vzťahu k medzinárodnej právomoci na prejednanie nároku zo zodpovednosti za prospekt sa navrhovateľka odvolávala na článok 5 ods. 3 nariadenia č. 44/2001.
17. Odporca namietal proti medzinárodnej právomoci rakúskych súdov a uviedol, že žalobu je potrebné zamietnuť.
18. Uznesením z 18. júla 2016, Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň, Rakúsko), ako prvostupňový súd odmietol svoju medzinárodnú právomoc. Uviedol, že navrhovateľka nedokázala preukázať medzinárodnú právomoc súdu, na ktorý podala žalobu, vo vzťahu zmluvnému nároku ani podľa článku 15 ods. 1, ani podľa článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001. Nároky na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, medzi ktoré patria aj nároky zo zodpovednosti za prospekt, nenaplnili predpoklady stanovené v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 44/2001. Navrhovateľka však netvrdila, že ku škode došlo priamo na jej bankovom účte vedenom vo Viedni. Naopak, certifikáty nadobudla prostredníctvom klíringových účtov. Ku škode teda došlo v Grazi a v Salzburgu.
19. Pri rozhodovaní o odvolaní Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko) potvrdil napadnuté rozhodnutie svojím uznesením zo 6. decembra 2016. Vo vzťahu k zmluvnému nároku uviedol, že miestom plnenia v zmysle článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001 bol Frankfurt nad Mohanom. Preto rakúske súdy nemajú medzinárodnú právomoc podľa uvedeného ustanovenia. Vo vzťahu k nároku zo zodpovednosti za prospekt sa navrhovateľka nemôže odvolávať na článok 5 ods. 3 nariadenia č. 44/2001, pretože tento mimozmluvný nárok bol v úzkej súvislosti so zmluvným nárokom.
20. Na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) ako vnútroštátny súd bol podaný kasačný opravný prostriedok. Tento súd rozhodol o prerušení konania a o predložení nasledovných otázok Súdnemu dvoru:
„Má podľa článku 5 bodu 3 [nariadenia č. 44/2001] vo veci mimozmluvných nárokov založených na zodpovednosti za prospekt, v prípade, keď
– investor prijal svoje investičné rozhodnutie spôsobené klamlivým prospektom vo svojom bydlisku
– a na základe tohto rozhodnutia poukázal kúpnu cenu za cenný papier kúpený na sekundárnom trhu zo svojho účtu v rakúskej banke na klíringový účet v inej rakúskej banke, z ktorého bola kúpna cena následne na základe pokynu navrhovateľky prevedená predávajúcemu,
a) právomoc ten súd, v ktorého obvode má investor svoje bydlisko;
b) právomoc ten súd, v ktorého obvode sa nachádza sídlo/pobočka banky, ktorá vedie účet navrhovateľky, z ktorého previedla investovanú sumu na klíringový účet;
c) právomoc ten súd, v ktorého obvode sa nachádza sídlo/pobočka banky, ktorá vedie klíringový účet;
d) právomoc jeden z vyššie uvedených súdov podľa výberu navrhovateľky;
e) nemá právomoc ani jeden z týchto súdov?“
21. Písomné stanoviská predložili navrhovateľka, odporca, grécka vláda a Európska komisia.
IV. Posúdenie
22. Tieto návrhy sa skladajú z nasledujúcich častí. Najskôr prednesiem niekoľko úvodných poznámok týkajúcich sa povahy dotknutého nároku (A). Následne opíšem relevantnú judikatúru, ktorá sa zaoberá prípadmi, kedy sa miesto, kde sa nachádza majetok žalobcu alebo jeho bankový účet, posudzovali pri určení medzinárodnej právomoci vo vzťahu k mimozmluvným záväzkom (B). Na záver navrhnem kritériá pre určenie medzinárodnej právomoci v tejto veci, s ohľadom na špecifickú povahu tvrdeného civilného deliktu (C).
A. Zmluva alebo mimozmluvný záväzok?
23. Vnútroštátny súd uviedol, že je potrebné dospieť k záveru, že uplatňovaná zodpovednosť odporcu za prospekt nespadá pod „zmluvné veci“. Uvádza, že uplatňovaný nárok predstavuje mimozmluvný nárok, a relevantným ustanovením je preto článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001.
24. Komisia súhlasí s týmto posúdením.
25. Je potrebné pripomenúť, že takéto posúdenie je úlohou vnútroštátneho súdu s ohľadom na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu. To vyplýva aj z rozsudku vo veci Kolassa(4), v ktorom sa Súdny dvor zaoberal rôznymi právnymi základmi pre medzinárodnú právomoc vo veci nároku vyplývajúceho zo zodpovednosti za prospekt v prípade s rovnakými skutkovými okolnosťami, ako je to v tejto veci.
26. V prvom rade Súdny dvor dospel k záveru, že pán Kolassa ako žalobca nemohol podať žalobu v mieste svojho bydliska s odkazom na článok 16 ods. 1 nariadenia č. 44/2001. Bolo to z dôvodu, že jeho nárok nebolo možné posúdiť ako zmluvu uzatvorenú spotrebiteľom v zmysle článku 15 ods. 1 uvedeného nariadenia. Nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy medzi ním a žalovanou bankou – emitentom prospektu.(5)
27. Po druhé Súdny dvor vylúčil úpravu medzinárodnej právomoci v zmluvných veciach z dôvodu, že sa javilo, že neexistovala žiadna povinnosť voči žalobcovi, ktorú by žalovaný na seba dobrovoľne prevzal.(6)
28. Po tretie Súdny dvor dospel k záveru, že predmetný nárok vyplývajúci zo zodpovednosti emitenta certifikátu na základe prospektu bolo potrebné posudzovať ako mimozmluvný, „pokiaľ táto zodpovednosť nepatrí do oblasti zmluvných vecí“(7).
29. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania som vyvodil, že vnútroštátny súd už takéto posúdenie uskutočnil a dospel s ohľadom na skutkové okolnosti tejto veci k záveru, že nárok uplatnený navrhovateľkou nemá zmluvný základ a je potrebné ho posudzovať ako mimozmluvný nárok. Z tohto dôvodu budem vychádzať z tohto základu.
B. Relevantná judikatúra
30. Pri výklade článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru(8), ktorého znenie zodpovedá článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001, Súdny dvor zdôraznil, že „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ je potrebné vykladať tak, že zahŕňa tak miesto kde vznikla škoda (následok), ako aj miesto, kde došlo k udalosti, z ktorej vznikla (príčina).(9)
31. Súdny dvor sa ďalej podrobnejšie zaoberal týmito pojmami v následnej judikatúre vo vzťahu k rozličným skutkovým okolnostiam.
32. V rozsudku Dumez France a Tacoba(10) sa dve francúzske spoločnosti domáhali náhrady škody údajne spôsobenej v dôsledku platobnej neschopnosti ich dcérskych spoločností založených v Nemecku. Platobná neschopnosť bola spôsobená zrušením pôžičiek, ktoré slúžili na financovanie developerského projektu, v dôsledku čoho bol tento projekt zastavený. Spoločnosti tvrdili, že miestom vzniku škody, keďže poškodení ju utrpeli v dôsledku škody utrpenej prvotným poškodeným, bolo miesto, kde boli negatívne dotknuté ich záujmy, teda miesto ich sídla.
33. Súdny dvor s tým nesúhlasil. Uviedol, že pojem „miesto, kde vznikla škoda“ je možné vykladať „len ako miesto, kde skutkové okolnosti vedúce k vzniku škody a zakladajúce mimozmluvnú zodpovednosť priamo viedli k škodlivým dôsledkom pre osobu, ktorá je bezprostredne poškodenou v dôsledku danej škodovej udalosti“(11). Priamy škodlivý následok teda vznikol v Nemecku nemeckým dcérskym spoločnostiam navrhovateľov. Naopak, „miesto kde vznikla škoda“ nemôže byť vykladané tak, že odkazuje na miesto, kde nepriami poškodení utrpeli negatívne následky vo vzťahu k ich majetku. Súdny dvor preto dospel k záveru, že vo veci nebola daná právomoc francúzskych súdov z dôvodov mimozmluvnej zodpovednosti, keďže škoda uplatňovaná spoločnosťami bola len nepriamym dôsledkom, kým priame následky utrpeli ich dcérske spoločnosti v Nemecku.(12)
34. Záver o tom, že negatívne dôsledky na majetku osoby (škoda) musia mať prvotnú (alebo) priamu povahu, a nemôžu predstavovať len následný škodlivý (alebo nepriamy) dôsledok,(13) bola potvrdená v rozsudku vo veci Marinari(14). Pán Marinari s bydliskom v Taliansku zažaloval banku so sídlom v Spojenom kráľovstve o náhradu škody, ktorú údajne utrpel. Banka mu odmietla vrátiť zmenky, ktoré jej predložil. Mala podozrenie, že pôvod týchto zmeniek bol podozrivý a upozornila políciu, ktorá zatkla pána Marinariho. Po svojom prepustení sa pán Marinari obrátil na súdy v mieste svojho bydliska.
35. Súdny dvor odmietol, že by bolo možné založiť medzinárodnú právomoc talianskych súdov a uviedol, že pojem „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ „nie je možné vykladať tak široko, aby zahŕňalo aj miesto, kde je možné pociťovať negatívne následky škodovej udalosti, ktoré už viedli k skutočnému vzniku škody na inom mieste“ a „nezahŕňa miesto, kde podľa tvrdenia poškodeného utrpel finančnú ujmu ako následok prvotne vzniknutej škody, ktorú utrpel v inom [členskom štáte]“(15).
36. Tento prístup bol opätovne potvrdený v rozsudku vo veci Kronhofer(16). V uvedenej veci bol žalobca s bydliskom v Rakúsku (telefonicky) presvedčený zo strany žalovaných s bydliskom v Nemecku, aby uzavrel zmluvu o kúpnej opcii vo vzťahu k akciám. Pán Kronhofer previedol požadovanú peňažnú sumu na investičný účet v Nemecku, ktorý bol následne použitý na uskutočnenie predmetnej investície. Po tom, ako prišiel o časť z financovanej sumy, podal žalobu na žalovaných v Rakúsku.
37. Súdny dvor odmietol existenciu medzinárodnej právomoci rakúskych súdov. Uviedol, že tak miesto, kde vznikla škoda, ako aj miesto, kde došlo k skutočnostiam zakladajúcim vznik škody, boli v Nemecku. Uviedol, že „výraz ‚miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody‘ sa nevzťahuje na miesto, kde má žalobca bydlisko alebo na miesto, kde ‚je sústredený jeho majetok‘ len z dôvodu, že utrpel finančnú ujmu v dôsledku straty časti svojho majetku, ku ktorej došlo v inom zmluvnom štáte“(17). Ak by bola uznaná právomoc rakúskych súdov v tejto veci, „znamenalo by to, že určenie právomoci súdu … by záviselo od okolností, ktoré sú neisté, ako v prípade miesta, kde ‚kde je sústredený majetok‘ poškodeného, a preto by neviedlo k posilneniu právnej ochrany v rámci Spoločenstva, ktorá [tým, že] umožňuje naraz navrhovateľovi určiť ľahko súdny orgán, na ktorý môže podať návrh, a odporcovi rozumne predvídať súd, na ktorom môže byť podaný návrh smerujúci proti nemu… je jedným z cieľov dohovoru“(18). Vo väčšine prípadov by sa takýmto postupom poskytla medzinárodná právomoc aj súdom v mieste bydliska žalobcu.(19)
38. V rozsudku vo veci CDC Hydrogen Peroxide Súdny dvor dospel k záveru, že „miesto, kde vznikla škoda“ v kontexte súťažného práva predstavuje v prípade škody v podobe dodatočných nákladov vzniknutých poškodenému v dôsledku umelo navýšených cien vyvolaných kartelovou dohodou vo všeobecnosti miesto, kde sa nachádza sídlo poškodeného.(20) Ako som už poznamenal na inom mieste, tento záver nie je úplne v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou, v ktorej sa Súdny dvor vyhýbal určeniu medzinárodnej právomoci podľa článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru a nariadenia č. 44/2001 podľa miesta bydliska žalobcu.(21) V skutočnosti Súdny dvor opakovane uviedol, že by to viedlo k zmene základného kritéria miesta bydliska žalovaného a že článok 5 ods. 3 neposkytuje dôvod pre takúto zmenu. Je to z dôvodu, že osobitné pravidlo o medzinárodnej právomoci v článku 5 ods. 3 nesleduje cieľ ochrany slabšej strany, ale cieľ riadneho výkonu spravodlivosti.(22) Je preto založené na existencii úzkej väzby medzi sporom a súdmi v mieste kde vznikla alebo kde mohla vzniknúť škoda.(23)
39. V rozsudku vo veci Kolassa(24) Súdny dvor zveril právomoc súdom v mieste, kde bol vedený bankový účet, na ktorom investor utrpel finančnú ujmu. Podobne ako v tejto veci, aj pán Kolassa investoval do certifikátov vydaných žalovaným v danom konaní (ktorý je tiež odporcom v tomto konaní). Po tom, ako certifikáty stratili hodnotu, pán Kolassa zažaloval odporcu v mieste svojho bydliska vo Viedni. Súdny dvor preto skúmal, či miesto bydliska žalobcu môže predstavovať prípustné miesto vedenia sporu podľa článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 ako „miesto, kde vznikla škoda“.
40. Súdny dvor dospel k záveru, že môže. Vysvetlil, že súdy môžu založiť medzinárodnú právomoc „najmä, pokiaľ k uvedenej škode dôjde priamo na bankovom účte tohto žalobcu v banke so sídlom v obvode týchto súdov“(25). Ďalej uviedol, že „emitent certifikátu [teda odporca], ktorý nesplní svoje zákonné povinnosti v súvislosti s prospektom, musí, pokiaľ sa rozhodne oznámiť prospekt súvisiaci s týmto certifikátom v iných členských štátoch, očakávať, že do tohto certifikátu budú investovať nedostatočne informovaní investori, ktorí majú bydlisko v týchto členských štátoch, a že im vznikne škoda“(26). Súdny dvor týmto spôsobom zdôraznil význam doručenia prospektu do príslušného členského štátu, čo mohlo potenciálne viesť k rozhodnutiu investorov z daného štátu uskutočniť investíciu.(27)
41. Rozsudok vo veci Kolassa vyvolal zmiešané reakcie právnej vedy. Argumenty kritikov poukazovali na fragmentáciu miesta vedenia súdneho sporu, v dôsledku čoho sa oslabuje právna istota emitentov a zvyšujú sa náklady na vedenie súdneho konania; na prepojenie medzi bydliskom investora a miestom, kde vznikla škoda uvedené v bode 55 rozsudku; a na zmienku v bode 56 o mieste oznámenia prospektu, ktoré inak absentuje v odôvodnení rozsudku Súdneho dvora v uvedenej veci.(28)
42. Niekoľko mesiacov po rozsudku vo veci Kolassa Súdny dvor vydal rozsudok vo veci Universal Music(29). Spoločnosť Universal Music so sídlom v Holandsku bola v procese nadobúdania obchodného podielu v českej spoločnosti. V dôsledku chyby jedného z českých právnikov pripravujúcich dokumenty k prevodu bola cena akcií vyššia než pôvodne predpokladaná. Vzniknutý spor medzi spoločnosťou Universal Music a predávajúcim bol urovnaný na rozhodcovskom súde v Českej republike. Platba na základe urovnania bola zaplatená z holandského bankového účtu spoločnosti Universal Music. Spoločnosť následne zažalovala zodpovedných právnikov v Holandsku.
43. Súdny dvor uviedol, že „za ‚miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody‘ nemožno v prípade neexistencie iných kritérií väzby považovať miesto v členskom štáte, kde škoda vznikla, ak táto škoda pozostáva výlučne z finančných strát, ktoré sa priamo prejavia na bankovom účte žalobcu a ktoré sú priamym následkom protiprávneho konania, ku ktorému došlo v inom členskom štáte“(30). Hoci súd uviedol, že v rozsudku Kolassa akceptoval, že „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ môže byť miesto, kde je vedený bankový účet žalobcu, vysvetlil, že „toto konštatovanie… patrí do konkrétneho kontextu veci, ktorá viedla k vydaniu uvedeného rozsudku, ktorý sa vyznačoval existenciou okolností v prospech určenia právomoci uvedených súdov“(31). Ako bolo uvedené vyššie,(32) v rozsudku vo veci Kolassa Súdny dvor zdôraznil uskutočnenie oznámenia v danom členskom štáte, čo viedlo investorov na sekundárnom trhu k rozhodnutiu o uskutočnení investície.
44. Zdôraznením špecifickosti rozsudku vo veci Kolassatýmto spôsobom Súdny dvor dospel v súlade s rozsudkom vo veci Kronhofer k záveru, že finančná ujma vzniknutá priamo na bankovom účte žalobcu nemôže byť považovaná za relevantné kritérium väzby. Súdny dvor vysvetlil, že takéto kritérium by nebolo spoľahlivé vzhľadom na to, že v predmetnej veci mala spoločnosť uplatňujúca nárok na výber z niekoľkých bankových účtov, z ktorých mohla uskutočniť príslušnú platbu.(33)
45. Bolo by spravodlivé priznať, ako to uviedla Komisia vo svojom písomnom vyjadrení, že spoločný výklad rozsudkov vo veciach Kronhofer, Kolassa a Universal Music vedie k určitej neistote v súvislosti s pravidlom určovania medzinárodnej právomoci v prípade nárokov zo zodpovednosti za prospekt a vo vzťahu k významu finančnej ujmy prejavujúcej sa na bankovom účte osoby. V nasledujúcej časti navrhnem v tomto smere určitý návod, sústreďujúc sa pritom na skutočnú povahu tvrdeného civilného deliktu. Len vtedy, ak bude objasnená skutočná povaha tvrdeného civilného deliktu, bude možné identifikovať skutočnosti, o ktorých je možné povedať, že viedli k jeho vzniku a jeho dôsledky sa budú taktiež javiť jasnejšie.
C. Kritériá pre určenie medzinárodnej právomoci v tejto veci
46. S poukazom na existujúcu judikatúru je nariadenie č. 44/2001 potrebné vykladať nezávisle, s ohľadom na jeho celkovú štruktúru a jeho ciele,(34) a v záujme zabezpečiť v prvom rade vysokú mieru predvídateľnosti pravidiel určovania medzinárodnej právomoci.(35) Tieto pravidlá vychádzajú zo všeobecného pravidla uvedeného v článku 2, podľa ktorého osoby s bydliskom na území členského štátu sa žalujú na súdoch tohto členského štátu. Výnimky, ako je to v prípade tej, ktorá sa má aplikovať v tejto veci a ktorá je uvedená v článku 5 bode 3, je potrebné vykladať reštriktívne.(36)
47. Článok 5 ods. 3 je založený na existencii osobitnej úzkej väzby medzi sporom a súdom v mieste, kde došlo alebo mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, čím odôvodňuje priznanie právomoci týmto súdom z dôvodov spojených s cieľom riadneho výkonu spravodlivosti a efektívneho priebehu súdneho konania. Takto určené súdy sú zvyčajne najpovolanejšie na rozhodovanie vo veci, osobitne vzhľadom na blízkosť k okolnostiam sporu a možnosť vykonávať dokazovanie.(37)
48. V súlade s týmito cieľmi, v snahe uskutočniť výklad pojmu „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ v danej veci, je potrebné v prvom rade objasniť presnú povahu tvrdeného civilného deliktu (1). Tento záver je kľúčový pre následné objasnenie miesta, kde došlo k udalosti, ktorá viedla k vzniku škody (2) a miesta kde došlo k vzniku škody (3).
1. Presná povaha tvrdeného protiprávneho konania
49. Udalosti nastávajú v určitej postupnosti alebo v súvislostiach. Klasickým problémom civilných deliktov, tak v hmotnoprávnej rovine (pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody), ako aj v procesnej rovine (pri rozhodovaní o medzinárodnej súdnej právomoci), je určenie jedinej skutočnosti, ktorá je nevyhnutná a rozhodujúca vo vzťahu k ujme, ktorá vznikla.(38)
50. V predmetnej veci však identifikácia takejto udalosti v rámci časovej postupnosti alebo v rámci na seba nadväzujúcich udalostí, významnej pre určenie medzinárodnej právomoci, už bola uskutočnená vnútroštátnym súdom. Vnútroštátny súd kladie otázky o medzinárodnej právomoci vo vzťahu k jednej konkrétnej udalosti: k rozhodnutiu investovať, ktoré investor prijal na základe potenciálne nepravdivého (zavádzajúceho) prospektu. Inými slovami, ide o civilný delikt v podobe uvedenia nepravdivých informácií, ktorý údajne viedol k tomu, že navrhovateľka uskutočnila investíciu, následne vedúcu k vzniku finančnej ujmy, ktorá sa prejavila na jej bankovom účte.
51. Vo všeobecnosti je uvedenie nepravdivých informácii možné chápať ako poskytnutie klamlivých alebo zavádzajúcich informácií o stave vecí, osobitne vo vzťahu k skutkovým okolnostiam. V prípade finančného investovania to predstavuje navedenie osoby na rozhodnutie o uskutočnení investície na základe klamlivých alebo zavádzajúcich informácii, ktoré by takáto osoba nebola uskutočnila v prípade, ak by mala k dispozícii presné informácie.
52. Je potrebné pripomenúť, že toto konanie v žiadnom prípade neprejudikuje pravdepodobnosť úspechu vo vzťahu k nároku vo veci samej. Toto konanie sa zaoberá výlučne určením medzinárodnej súdnej právomoci. Z toho dôvodu predstavujú nepravdivá povaha prospektu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nimi, ako aj zodpovednosť odporcu za doručenie predmetného prospektu do Rakúska,(39) otázky, s ktorými sa musia vysporiadať vnútroštátne súdy.
53. Posúdenie tejto konkrétnej skutočnosti, už vykonané zo strany vnútroštátneho súdu, je kľúčové, pretože jasne stanovuje konkrétny bod v rámci nadväzujúcich udalostí a jednu skutočnosť (potenciálne) vedúcu k vzniku škody, čo môže následne, pre účely určenia medzinárodnej súdnej právomoci, viesť k určeniu iného miesta, než v prípade posudzovania predchádzajúcich a následných udalostí vzťahujúcich sa k uvedenej veci. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že tvrdený civilný delikt, ktorý je predmetom v tejto veci, sa nevzťahuje na údajné nesprávne spravovanie prostriedkov manažérom spoločnosti X1 Fund Allocation spomenuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.(40)
54. Po tom, ako som objasnil presnú povahu udalosti rozhodujúcej pre rozhodnutie o medzinárodnej právomoci v tejto právnej veci z pohľadu vnútroštátneho súdu, môžem sa v ďalšom texte zaoberať znakmi, ktoré sú obsiahnuté v pojme „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“, a to:(41) „miesto, kde došlo k udalosti, ktorá viedla k vzniku škody“ a „miesto, kde došlo k vzniku škody“ vzhľadom na konkrétne okolnosti uvedenia nepravdivých informácií v tejto veci.
2. Udalosť vedúca k vzniku škody
55. Na úvod ako predbežnú kontextuálnu poznámku uvádzam, že je potrebné si uvedomovať, že prejednávaný nárok sa týka produktu na kapitálových trhoch. Možnosť poskytovateľa služieb na kapitálovom trhu ponúkať takýto produkt na určitom území je závislá od uplatniteľnej legislatívy EÚ a vnútroštátnej legislatívy.(42) Táto skutočnosť v praktickej rovine znamená, že legálne prezentovanie produktov kapitálových trhov je v zásade možné v určitom členskom štáte len vtedy, ak došlo k schváleniu alebo k doručeniu relevantného prospektu príslušnému vnútroštátnemu orgánu. V tejto veci vnútroštátny súd potvrdil, že základný prospekt bol oznámený Österreichische Kontrollbank.
56. Práve v tomto kontexte vzniká otázka kedy (alebo za akých podmienok) bolo podľa príslušného práva možné, aby investor, akým je aj navrhovateľka, mohol byť navedený, aby sa spoliehal na údajne nepravdivé informácie poskytnuté zo strany odporcu? Ktorá udalosť bola rozhodujúca pre vznik (tvrdenej) ujmy v dôsledku uvedenia osoby do omylu pri vykonaní problematickej investície?
57. V predmetnej veci sú k dispozícii tri možnosti.
58. Po prvé rozhodujúcim momentom môže byť moment, keď sa predmetné informácie stali verejne dostupnými, a teda vo všeobecnosti schopnými uviesť do omylu (akýchkoľvek) investorov. V predmetnej veci by to predstavovalo moment, keď bol prospekt po prvý raz vydaný odporcom, zrejme na akomkoľvek trhu a v ktoromkoľvek členskom štáte, vrátane zverejnenia prospektu investorom na primárnych trhoch.
59. Druhou možnosťou je, že rozhodujúcim je moment, od ktorého prospekt môže v zmysle zákona začať ovplyvňovať investičné správanie príslušnej skupiny investorov. V predmetnej veci a berúc do úvahy roztrieštenosť úpravy dotknutého kapitálového trhu v jednotlivých štátoch, je relevantná skupina zložená z investorov na sekundárnom trhu v Rakúsku.
60. Treťou možnosťou je, že relevantným by mohol byť moment, keď príslušný prospekt viedol konkrétneho jednotlivca, akým bola aj navrhovateľka, k rozhodnutiu uskutočniť investíciu.
61. Nemyslím si, že by bolo vhodné zvoliť si prvú možnosť (prvý moment zverejnenia), a to jednoducho z dôvodu, že táto udalosť je príliš vzdialená od akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré by mohol prijať individuálny investor pôsobiaci na konkrétnom sekundárnom trhu. Z faktického hľadiska, takéto „prvé“ zverejnenie nemá zrejme žiadny priamy vplyv na rozhodnutie konkrétneho investora alebo skupiny investorov. Takýmto individuálnym investorom na sekundárnom trhu sú zvyčajne poskytnuté odlišné informácie, v tomto prípade zjavne aj v odlišnom jazyku. Z právneho hľadiska nebude takýmto investorom umožnené uskutočniť investíciu dovtedy, kým nie je právne umožnená vo vzťahu ku konkrétnemu vnútroštátnemu trhu. Navyše, z praktického hľadiska, odvolávať sa na prvé zverejnenie voči verejnosti by znamenalo, že medzinárodnú právomoc bude mať vždy súd podľa sídla emitenta, a to bez ohľadu na možné právne prekážky, ktoré by bránili poškodenému v konkrétnej veci uskutočniť investíciu na základe „prvého“ zverejnenia prospektu.
62. Vo vzťahu k tretej možnosti opísanej vyššie si taktiež nemyslím, že poskytuje rozumné riešenie. Spôsobila by, že pravidlo určovania medzinárodnej právomoci by bolo závislé od značne náhodných a nepredvídateľných individuálnych okolností, ktoré by bolo prakticky nemožné ustáliť. Znamenalo by to, že súd by sa v podstate musel spoľahnúť výlučne na vlastné tvrdenia žalobcu s ohľadom na čas a miesto, v ktorých prijal rozhodnutie uskutočniť investíciu. Ako príklad: konkrétny investor by si mohol prečítať leták o novej investičnej príležitosti v priestoroch banky vo Viedni, potom si ho zobrať so sebou na prečítanie na cestu lietadlom do Dubrovníka, zvažovať či uskutoční investíciu na základe informácií uvedených v ňom, a následne sa rozhodnúť uskutočniť investíciu počas raňajok na terase hotela vo Florencii na základe určitého podnietenia urobiť tak vyjadreného v telefonickom rozhovore s priateľom z Prahy.
63. Z toho dôvodu sa mi ako jediné rozumné riešenie pre objektívne určenie miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody v dôsledku uvedenia investora do omylu, javí druhá možnosť opísaná vyššie: časový moment, odkedy môže prospekt, v súlade s uplatniteľnou európskou a vnútroštátnou legislatívou, začať ovplyvňovať investičné správanie relevantnej skupiny investorov na relevantnom trhu v danej veci. Príslušná medzinárodná právomoc bude potom určená na vnútroštátnej, nie na miestnej úrovni. Je to z dôvodu, že zverejnenie prospektu na území konkrétneho štátu má v rovnakom čase dôsledky pre celé územie tohto štátu. Z uvedeného dôvodu je preto logicky výber konkrétneho príslušného súdu v rámci územia štátu vecou voľby navrhovateľa.
64. Aby mohol mať prospekt potenciál uviesť do omylu navrhovateľku, bolo podľa môjho názoru nevyhnutné, aby bol tento prospekt doručený do Rakúska. V opačnom prípade by nemohlo legálne dôjsť k upisovania zo strany jednotlivých investorov z Rakúska.(43)
65. Zároveň však, a to bude potrebné preveriť zo strany vnútroštátneho súdu, od momentu, keď bolo možné ponúkať certifikáty na rakúskom sekundárnom trhu, bolo možné tak okamžite urobiť z celého územia Rakúska. Preto, napriek skutočnosti, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 zakladá miestnu, a nie len medzinárodnú právomoc, zastávam názor, že civilný delikt v podobe uvedenia nepravdivých informácií za týchto okolností neumožňuje určenie konkrétneho miesta v rámci územia štátu, pretože hneď ako osoba zodpovedná za škodu získala možnosť ovplyvniť územie konkrétneho štátu, tento vplyv okamžite pokrýval celé územie daného štátu, a to bez ohľadu na skutočné prostriedky použité na uverejnenie prospektu.(44)
66. Je to jednoducho z dôvodu, že povaha posudzovaného civilného deliktu je úplne odlišná od povahy deliktov prejednávaných napríklad v rozsudku vo veci Bier(45). Uvedený prípad sa týkal znečistenia vody spôsobeného vypustením priemyselného odpadu spoločnosťou z Francúzska, čím údajne došlo k poškodeniu podnikania záhradníctiev v Holandsku. Skutočne znečistenie životného prostredia prekračuje štátne hranice bez potreby akéhokoľvek povolenia. Na druhej strane, je zrejme nemožné, aby emitent certifikátov k dlhopisom na doručiteľa uviedol nepravdivé informácie a tým naviedol k investícii predtým, než mohli byť certifikáty na základe uplatniteľného práva ponúkané na konkrétnom trhu v príslušnom štáte.
67. Vo svetle týchto úvah som dospel k predbežnému záveru, že: v prípade nároku vyplývajúceho z civilného deliktu v podobe uvedenia nepravdivých informácií prostredníctvom zverejnenia údajne nepravdivého prospektu týkajúceho sa certifikátov k dlhopisom na doručiteľa, ktoré je možné nadobudnúť na konkrétnom vnútroštátnom sekundárnom trhu a v dôsledku ktorého došlo k investičnej strate, „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ sa nachádza v členskom štáte kde tieto certifikáty mohli byť platne upisované a pokrýva celé jeho územie, v tomto prípade konkrétne Rakúsko.
3. Miesto, kde došlo k vzniku škody
68. Škoda, ktorej náhradu si navrhovateľka v tomto konaní uplatňuje, predstavuje peňažnú škodu. Vzniká otázka či táto škoda, ktorá sa prejavila priamo na bankovom účte navrhovateľky, predstavuje relevantnú väzbu, v dôsledku ktorej by miesto, kde je vedený bankový účet navrhovateľky, predstavovalo „miesto, kde došlo k vzniku škody“. Ak je to tak, potom sa vnútroštátny súd pýta ktorý z bankových účtov zapojených do transakcie bude ten rozhodujúci.
69. Môže byť užitočné na začiatku pripomenúť, že pojem „škoda“ v rámci výrazu „miesto, kde došlo k vzniku škody“ znamená ujmu spôsobenú ako priamy škodlivý následok na právom chránených záujmoch konkrétneho žalobcu. Z toho dôvodu vo vyššie citovanej judikatúre,(46) Súdny dvor odkazuje na „prvotnú škodu“ vo význame „prvotnej ujmy“, čím vylučuje prípady (neskoršej) „nepriamej finančnej škody“, ktorá vzniká následne z takejto prvotnej škody.
70. Voči akej špecifickej ujme je potenciálny žalobca chránený a kedy môže takáto ujma vzniknúť, závisí od konkrétneho typu civilného deliktu. V prípade civilného deliktu v podobe uvedenia nepravdivých informácií v prospekte predstavuje ujma vo význame priamej škody chránený záujem osoby v podobe uskutočnenia investície na základe nepravdivých informácií, ktorú by osoba neuskutočnila v prípade, ak by disponovala pravdivými informáciami.
71. Peňažné vyjadrenie dôsledkov takejto ujmy v podobe finančnej straty potom logicky vyplýva z takejto udalosti spôsobujúcej vznik škody. Bez ohľadu na jej ekonomický význam, pre účely určenia medzinárodnej právomoci predstavuje finančná strata obyčajné peňažné vyjadrenie škody, ktorá už nastala, konkrétne z navedenia na uskutočnenie škodlivého investičného rozhodnutia. Inými slovami, nepovažujem teda stratu vypočítanú vo vzťahu k majetku žalobcu alebo k finančným prostriedkom dostupným na bankovom účte za presne ten typ škody, voči ktorému poskytuje ochranu právna úprava civilného deliktu v podobe uvedenia nepravdivých údajov.
72. Čo potom predstavuje priamu škodu v zmysle okamžitých negatívnych dôsledkov na jednotlivého žalobcu? Javí sa mi, že v situáciách, ako boli opísané v tomto konaní, priama škoda vznikne v momente (a v mieste), keď na základe nepravdivých informácií uvedených v prospekte investor prevezme na seba právne záväznú a vymáhateľnú povinnosť investovať do predmetného finančného nástroja.
73. To zodpovedá hlavnej línii judikatúry opísanej vyššie,(47) v ktorej Súdny dvor považoval finančnú škodu, ktorá sa prejavila na bankovom účte osoby alebo na jej majetku, za „príliš vzdialenú“ na to, aby ju bolo možné považovať za relevantnú väzbu vo vzťahu k „miestu, kde došlo k vzniku škody“.
74. Nedávno v rozsudku vo veci Universal Music dospel Súdny dvor k rovnakému záveru, keď poznamenal, že k relevantnej škode došlo v Českej republike, pretože k urovnaniu došlo po tom, čo bolo dohodnuté pred rozhodcovským súdom v Českej republike. V ten deň bola stanovená konečná kúpna cena a zodpovedajúca povinnosť (a „nezvrátiteľný záväzok“) zaplatiť bola definitívne určená. Skutočnosť, že na účely naplnenia urovnania bol uskutočnený prevod z bankového účtu vedeného v Holandsku, bola irelevantná.(48) Dopĺňam, že skutočnosť, že spoločnosť Universal Music sa rozhodla uskutočniť platbu z holandského účtu, bola zrejme pochopiteľná, keďže šlo o holandskú spoločnosť, ale rovnako si mohla zvoliť aj bankový účet svojej dcérskej spoločnosti v inom členskom štáte. Navyše pravidlo vyplývajúce z článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 určuje v zásade miestnu právomoc, nielen medzinárodnú právomoc. Z tohto dôvodu presné miesto, kde bol v rámci Holandska vedený bankový účet spoločnosti Universal Music, mohlo byť len ťažko známe odporcovi a predvídateľné, a nemá ani žiadnu úzku väzbu so žalobou v predmetnej veci.
75. Irelevancia takej nepriamej finančnej škody ako väzby bola potvrdená aj v rozsudku vo veci Kolassa, kde Súdny dvor uviedol, že „samotná skutočnosť, že finančné následky majú vplyv na žalobcu, teda neodôvodňuje priznanie právomoci súdu podľa miesta jeho bydliska, pokiaľ – ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Kronhofer… –, tak miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ako aj miesto, kde vznikla škoda, sa nachádzajú na území iného členského štátu“.(49)
76. Je pravda, že Súdny dvor považoval miesto, kde je vedený bankový účet, za relevantné pre určenie medzinárodnej právomoci, ale tento záver bol odôvodnený tým, že Súdnemu dvoru bolo preukázané, že odporca skutočne doručil údajne nepravdivé informácie do Rakúska. Len po takom kroku bolo možné, aby investor, akým bol pán Kolassa, prevzal na seba právne záväznú povinnosť investovať konkrétnu sumu peňazí, k čomu pravdepodobne došlo na mieste, kde bol vedený jeho bankový účet.
77. Kedy a kde sa takáto povinnosť stane záväznou a právne vymáhateľnou, je vecou vnútroštátneho práva a overenia zo strany vnútroštátneho súdu, v závislosti od povahy skúmanej transakcie. Vo väčšine prípadov je pravdepodobné, že to bude moment, keď investor podpísal zmluvu o kúpe predmetných certifikátov. V takom prípade následné zníženie dostupných prostriedkom na bankovom účte osoby bude predstavovať „len“ negatívny dôsledok vyplývajúci zo škody, ktorá už vznikla.
78. Miesto, kde fakticky dôjde k prevzatiu právne záväznej povinnosti investovať, bude, podľa môjho názoru, miestom, kde došlo k vzniku škody. Presná lokalizácia tohto miesta je vecou vnútroštátneho práva vzhľadom na dostupné skutkové dôkazy. Je pravdepodobné, že to bude v priestoroch pobočky banky, kde bola predmetná zmluva o investovaní podpísaná, čo môže korešpondovať, rovnako ako v rozsudku vo veci Kolassa, miestu, kde je vedený bankový účet.
79. Tento záver je podľa môjho názoru v súlade s cieľmi riadneho výkonu spravodlivosti a efektívneho postupu v konaní,(50) pretože súd v mieste, kde navrhovateľka prevzala na seba príslušnú povinnosť investovať, bude s najväčšou pravdepodobnosťou umiestnený ideálne na to, aby mohol zabezpečovať dôkazy, vypočúvať svedkov, posudzovať okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu civilného deliktu uvedenia nepravdivých informácií a vyhodnotiť vzniknutú škodu. Navyše tento výsledok zodpovedá aj cieľu predvídateľnosti pravidiel určovania medzinárodnej súdnej právomoci – ako na to upozornil Súdny dvor v rozsudku vo veci Kolassa(51) –, odporca pri oznámení prospektu do konkrétneho členského štátu musí predvídať, že investori na sekundárnom trhu s bydliskom v týchto členských štátoch môžu investovať do predmetných certifikátov a utrpieť stratu.
80. Vo svetle analýzy uskutočnenej vyššie preto nie je dôvod skúmať pri určovaní medzinárodnej právomoci konkrétne bankové účty spomenuté vnútroštátnym súdom, ktoré boli použité navrhovateľkou na uskutočnenie investície. Zastávam názor, že miesto, kde je vedený bankový účet, by len ťažko, samo osebe, mohlo viesť k záveru o určení medzinárodnej súdnej právomoci podľa článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001. Ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku vo veci Universal Music (ako aj v rozsudku vo veci Kronhofer), bankový účet sám osebe nepredstavuje spoľahlivú väzbu.(52) Bankový účet je neutrálny nástoj – môže byť otvorený kdekoľvek a v súčasnej realite elektronického bankovníctva spravovaný odkiaľkoľvek. Otázka položená v tejto veci, ako aj vyšší počet bankových účtov použitých pri investovaní zo strany navrhovateľky len podčiarkuje skutočnosť, že považovanie bankového účtu za kritérium väzby by medzinárodnú právomoc podľa článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 robilo závislou od použitia transakčných metód v každom jednotlivom prípade a v konečnom dôsledku by nebolo predvídateľné.
81. Môj druhý predbežný záver teda je, že výraz „miesto, kde došlo k vzniku škody“ musí byť vykladaný tak, že odkazuje na miesto, kde investor na sekundárnom trhu, ako v prípade navrhovateľky v konaní vo veci samej, prevzal na seba právne záväznú a vymáhateľnú povinnosť investovať do certifikátov na základe údajne nepravdivého prospektu.
V. Návrh
82. Vo svetle vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky položené zo strany Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) takto:
V prípade nároku vyplývajúceho z civilného deliktu v podobe uvedenia nepravdivých informácií prostredníctvom zverejnenia údajne nepravdivého prospektu týkajúceho sa certifikátov k dlhopisom na doručiteľa, ktoré je možné nadobudnúť na konkrétnom vnútroštátnom sekundárnom trhu a v dôsledku ktorého došlo k investičnej strate, je pojem „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“, uvedený v článku 5 bode 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, potrebné vykladať tak, že označuje miesto, ktoré sa nachádza na území členského štátu, kde mohlo dôjsť k platnému upísaniu týchto certifikátov a pokrýva celé jeho územie, ako aj miesto, kde investor na sekundárnom trhu, akým bola aj navrhovateľka, prebral na seba právne záväznú a vymáhateľnú povinnosť uskutočniť investíciu na základe uvedeného prospektu.