ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozšírená komora)
z 5. novembra 2013 (*)
„Dumping – Dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Číne – Pristúpenie Arménska k WTO – Štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Článok 2 ods. 7 nariadenia (ES) č. 384/96 – Zlučiteľnosť s antidumpingovou dohodou – Článok 277 ZFEÚ“
Vo veci T‑512/09,
Rusal Armenal ZAO, so sídlom v Jerevane (Arménsko), v zastúpení: B. Evtimov, advokát,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: pôvodne J.‑P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Berrisch a G. Wolf, advokáti, neskôr J.‑P. Hix a B. Driessen, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Berrisch, a napokon J.‑P. Hix a B. Driessen,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: M. França a C. Clyne, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 925/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 262, s. 1),
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora),
v zložení: predseda komory N. J. Forwood (spravodajca), sudcovia F. Dehousse, I. Wiszniewska‑Białecka, M. Prek a J. Schwarcz,
tajomník: N. Rosner, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. októbra 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa Rusal Armenal ZAO je spoločnosť založená v roku 2000 v Arménsku, ktorá vyrába a vyváža hliníkové výrobky. Dňa 5. februára 2003 Arménska republika pristúpila k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3).
2 V nadväznosti na sťažnosť podanú 28. mája 2008 Európska komisia začala antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Číne. Oznámenie o začatí tohto konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 12. júla 2008 (Ú. v. EÚ C 177, s. 13).
3 Listami z 25. júla 2008 a 1. septembra 2008 žalobkyňa spochybnila najmä uplatniteľnosť článku 2 ods. 7 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „základné nariadenie“) [nahradené nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51)] v prejednávanej veci, a to po prvé vzhľadom na pristúpenie Arménskej republiky k WTO v roku 2003, po druhé na skutočnosť, že podmienky uplatnenia druhého doplňujúceho ustanovenia k článku VI ods. 1 Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT) neboli splnené, a po tretie vzhľadom na to, že opatrenia na pristúpenie Arménskej republiky k WTO nestanovujú možnosť odchýliť sa od pravidiel Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, s. 103, ďalej len „antidumpingová dohoda“). Okrem toho v rámci analýzy predajov pod cenu alebo predajov pod referenčnú cenu žalobkyňa poukázala na nedostatky svojich výrobkov, o čom poskytla dodatočné informácie v liste zo 7. októbra 2008.
4 Žalobkyňa ďalej požiadala, aby jej bol priznaný štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, alebo v prípade nepriznania, aby s ňou bolo zaobchádzané individuálne (ďalej len „žiadosť o ŠTH/IZ“). V tejto súvislosti listom z 19. decembra 2008 Komisia informovala žalobkyňu o svojich úvahách, na základe ktorých dospela k záveru, že kritériá týkajúce sa účtovníctva a výrobných nákladov, ktoré sú spomenuté v článku 2 ods. 7 písm. c) druhej a tretej zarážke základného nariadenia [teraz článok 2 ods. 7 písm. c) druhá a tretia zarážka nariadenia č. 1225/2009], neboli splnené. Listom z 5. januára 2009 žalobkyňa zopakovala svoje výhrady voči uplatniteľnosti článku 2 ods. 7 základného nariadenia na Arménsko a spochybnila závery Komisie týkajúce sa kritérií, ktoré Komisia považovala za nesplnené. Komisia na tento list odpovedala listom z 19. januára 2009, v ktorom poskytuje najmä dodatočné vysvetlenia v súvislosti so štatútom Arménska ako krajiny s trhovým hospodárstvom. Listom z 13. marca 2009 žalobkyňa zaslala Komisii dodatočné informácie týkajúce sa žiadosti o ŠTH/IZ.
Dočasné nariadenie a napadnuté nariadenie
5 Dňa 7. apríla 2009 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 287/2009, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 94, s. 17, ďalej len „dočasné nariadenie“). Listom z 8. apríla 2009 Komisia v súlade s článkom 14 ods. 2 a článkom 20 ods. 1 základného nariadenia (teraz článok 14 ods. 2 a článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009) žalobkyňu oboznámila s dočasným nariadením, ako aj s úvahami o výpočte dumpingového rozpätia a ujme týkajúcej sa žalobkyne.
6 Turecko bolo určené ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Turecký výrobca podobných výrobkov odpovedal na dotazník zaslaný Komisiou (odôvodnenia 10, 12 a 52 dočasného nariadenia).
7 Podľa odôvodnenia 13 dočasného nariadenia sa prešetrovanie dumpingu a ujmy vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2007 do 30. júna 2008. Preskúmanie trendov relevantných na posúdenie ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2005 do 30. júna 2008.
8 Podľa odôvodnenia 19 dočasného nariadenia je príslušným výrobkom hliníková fólia s hrúbkou minimálne 0,008 mm, ale nepresahujúcou 0,018 mm, bez podložky, valcovaná, ale ďalej už neupravená, dodávaná v rolách so šírkou maximálne 650 mm a s hmotnosťou viac ako 10 kg, s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Číne, zaradená pod kód KN ex 7607 11 19. Pokiaľ ide o podobný výrobok, odôvodnenie 20 dočasného nariadenia stanovuje, že hliníkové fólie vyrábané a predávané v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva, hliníkové fólie vyrábané a predávané na domácom trhu v Arménsku, Brazílii a Číne a hliníkové fólie dovážané do Spoločenstva z týchto krajín, ako aj hliníkové fólie vyrábané a predávané v Turecku majú v zásade tie isté základné fyzikálne a technické vlastnosti a sú určené na to isté základné konečné použitie.
9 Pokiaľ ide o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, Komisia najprv dospela k záveru, že Arménsko nemožno považovať za krajinu s trhovým hospodárstvom, keďže je uvedené v poznámke pod čiarou k článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia [teraz článok 2 ods. 7 písm. a) nariadenia č. 1225/2009]. Následne Komisia uviedla, že žalobkyňa nesplnila kritériá týkajúce sa účtovníctva a výrobných nákladov, ktoré sú spomenuté v článku 2 ods. 7 písm. c) druhej a tretej zarážke základného nariadenia. V tejto súvislosti po prvé účtovníctvo žalobkyne za rok 2006 obsahovalo negatívne stanovisko audítorov, zatiaľ čo za rok 2007 žalobkyňa neposkytla riadne overené účtovné záznamy. Po druhé cena zaplatená arménskemu štátu za nadobudnutie akcií podniku, ktorý využíval pôvodné výrobné centrum, predstavovala približne tretinu ich nominálnej hodnoty a spoločnosť dostala pozemok od štátu zdarma (odôvodnenia 24, 25 a 27 až 31).
10 Pokiaľ ide o výpočet dumpingového rozpätia, Komisia v prílohe listu z 8. apríla 2009 (pozri bod 5 vyššie) uviedla, že žalobkyňa splnila podmienky na individuálne zaobchádzanie. Okrem toho porovnaním vážených priemerných normálnych hodnôt každého typu dotknutého výrobku vyvážaného do Spoločenstva a pochádzajúceho od tureckého výrobcu, ktorý vyplnil dotazník a oznámil tieto hodnoty, so zodpovedajúcimi vývoznými cenami žalobkyne sa dospelo k dumpingovému rozpätiu 37 %. Tieto skutočnosti boli uvedené v odôvodneniach 42, 74 a 77 dočasného nariadenia.
11 Keďže Komisia sa domnievala, že podmienky týkajúce sa ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie boli splnené, uložila dočasné antidumpingové clo na takej úrovni, aby sa odstránila ujma, a to so zreteľom na cenu výrobkov, ktorá nespôsobuje ujmu a ktorú ma dosiahnuť výrobné odvetvie Únie. Dočasné antidumpingové clo bolo teda pre výrobky vyrábané žalobkyňou stanovené na 20 % (odôvodnenia 91 až 94, 119 až 138 a 164 až 170 dočasného nariadenia).
12 Listom z 15. júla 2009 Komisia poskytla podľa článku 20 ods. 2 až 4 základného nariadenia (teraz článok 20 ods. 2 až 4 nariadenia č. 1225/2009) žalobkyni konečné informácie o podstatných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opiera návrh na uloženie konečných antidumpingových ciel. Komisia vyzvala žalobkyňu, aby jej zaslala vyjadrenia ku konečným informáciám do 30. júla 2009.
13 Listom z 22. júla 2009 žalobkyňa predložila svoje vyjadrenia ku konečným informáciám a ponúkla prevziať záväzok v zmysle článku 8 ods. 1 základného nariadenia (teraz článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009).
14 Dňa 24. septembra 2009 Rada Európskej únie prijala nariadenie (ES) č. 925/2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 262, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“).
15 Pokiaľ ide o žiadosť žalobkyne o ŠTH/IZ, Rada v odôvodneniach 18 až 26 a 32 napadnutého nariadenia potvrdila zistenia uvedené v dočasnom nariadení týkajúce sa štatútu Arménska, kritérií, ktoré podľa názoru Komisie žalobkyňa splnila, ako aj priznania individuálneho zaobchádzania so žalobkyňou (pozri body 9 a 10 vyššie). Za týchto okolností bolo dumpingové rozpätie žalobkyne stanovené na 33,4 % (bod 4.4 napadnutého nariadenia). Rada ďalej v odôvodneniach 55 a 56 napadnutého nariadenia potvrdila zistenia obsiahnuté v dočasnom nariadení, ktoré sa týkajú súhrnného hodnotenia vplyvu príslušného dovozu. Napokon Rada tiež potvrdila zistenia obsiahnuté v dočasnom nariadení, ktoré sa týkali ujmy a záujmu Spoločenstva, a stanovila úroveň odstránenia ujmy spôsobenej dovozom výrobkov žalobkyne na 13,4 %.
16 Za týchto okolností Rada v súlade s článkom 1 ods. 2 napadnutého nariadenia uložila konečné antidumpingové clo na dovoz výrobkov žalobkyne so sadzbou 13,4 %.
Konanie a návrhy účastníkov konania
17 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. decembra 2009 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
18 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 25. marca 2010 Komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Rady.
19 Predseda siedmej komory Všeobecného súdu uznesením zo 4. mája 2010 vyhovel návrhu na vstup Komisie ako vedľajšieho účastníka do konania a Komisia predložila 21. júna 2010 svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania. Žalobkyňa podala svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu 23. augusta 2010.
20 Po zmene zloženia komôr Všeobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do druhej komory, ktorej bola prejednávaná vec následne pridelená. Rozhodnutím zo 16. mája 2012 Všeobecný súd vec pridelil druhej rozšírenej komore.
21 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
22 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa jej týka,
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
23 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
24 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
25 Žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov, ktoré sú založené:
– na porušení článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia (teraz článok 2 ods. 1 až 6 nariadenia č. 1225/2009), ako aj článkov 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody,
– na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia,
– na porušení článku 3 ods. 4 základného nariadenia (teraz článok 3 ods. 4 nariadenia č. 1225/2009) a na neodôvodnení,
– na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zjavne nesprávnom posúdení,
– na porušení zásady riadnej správy vecí verejných.
26 V rámci prvého žalobného dôvodu, ktorý je potrebné preskúmať najprv, žalobkyňa uvádza, že článok 2 ods. 7 základného nariadenia musí byť vyhlásený za neuplatniteľný voči nej v rozsahu, v akom toto ustanovenie predstavovalo právny základ uplatnenia metódy tretej krajiny s trhovým hospodárstvom v napadnutom nariadení. Uplatnenie tejto metódy podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia voči žalobkyni v prejednávanej veci totiž porušuje články 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody, ako aj článok 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia. Za týchto podmienok článok 2 ods. 7 základného nariadenia musí byť v časti relevantnej v prejednávanej veci vyhlásený za neuplatniteľný voči nej v súlade s článkom 277 ZFEÚ a v dôsledku toho musí byť napadnuté nariadenie zrušené.
27 V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že na základe systému zavedeného antidumpingovou dohodou, pokiaľ ide o normálnu hodnotu, táto hodnota sa má vypočítať podľa článkov 2.1 a 2.2 uvedenej dohody s dvomi výnimkami. Prvá spočíva v uplatnení druhého doplňujúceho ustanovenia k článku VI ods. 1 GATT v zmysle článku 2.7 antidumpingovej dohody. Druhá výnimka spočíva v uplatnení opatrení na pristúpenie niektorých štátov k Dohode o založení WTO týkajúcich sa osobitných pravidiel v tejto oblasti.
28 Keďže žalobkyňa ako podnik so sídlom v Arménsku nespadá do pôsobnosti druhého doplňujúceho ustanovenia k článku VI ods. 1 GATT a keďže na rozdiel od Čínskej ľudovej republiky a Vietnamskej socialistickej republiky dokumenty o pristúpení Arménskej republiky k Dohode o založení WTO nestanovujú výnimky z článkov 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody, tieto ustanovenia od okamihu uvedeného pristúpenia bránia uplatňovaniu metódy tretej krajiny s trhovým hospodárstvom stanovenej v článku 2 ods. 7 základného nariadenia na dovozy žalobkyne, a to buď prostredníctvom odkazu na poznámku pod čiarou v písmene a) tohto ustanovenia, ktoré doň bolo vložené nariadením Rady (ES) č. 905/98 z 27. apríla 1998, ktorým sa mení a dopĺňa [základné] nariadenie (Ú. v. ES L 128, s. 18; Mim. vyd. 11/010, s. 111), alebo prostredníctvom akejkoľvek časti toho istého ustanovenia. Spomenuté ustanovenia GATT a antidumpingovej dohody neponechávajú priestor na vytvorenie kategórií „medzistupňa“ medzi krajinami s hospodárstvom riadeným štátom a krajinami s trhovým hospodárstvom, pričom Arménska republika navyše s takýmto štatútom nikdy nesúhlasila. Z toho vyplýva, že inštitúcie neboli oprávnené stanoviť vo vzťahu k žalobkyni normálnu hodnotu podľa metódy tretej krajiny s trhovým hospodárstvom, akou je metóda stanovená v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, ktorá bola v prejednávanom prípade napokon použitá. Za týchto okolností inštitúcie prekročili právny rámec stanovený antidumpingovou dohodou v spojení s ustanoveniami primárneho práva, akými sú článok 216 ods. 2 ZFEÚ a judikatúra týkajúca sa uplatňovania základného nariadenia so zreteľom na antidumpingovú dohodu. V dôsledku toho musí byť článok 2 ods. 7 základného nariadenia vyhlásený za neuplatniteľný na prejednávanú vec a napadnuté nariadenie musí byť zrušené z dôvodu porušenia článkov 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody a článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia. Takýto postup by nijako neohrozil postavenie Európskej komisie ako sprostredkovateľky v rámci WTO.
29 Rada najprv uvádza, že zahrnutie Arménska do poznámky pod čiarou k článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia vylučuje uplatniteľnosť odsekov 1 až 6 tohto ustanovenia na dovozy žalobkyne. Okrem toho túto situáciu nebolo možné napraviť prostredníctvom výkladu konformného s GATT alebo s antidumpingovou dohodou. Je však potrebné pripustiť, že jednak judikatúra sa obmedzuje na uplatňovanie nástrojov ponúknutých výkladom a jednak základné nariadenie nemalo za cieľ splniť akýkoľvek záväzok uplatniť články 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody na dovozy z Arménska. Rada dodáva, že článok 2 ods. 7 základného nariadenia neumožňuje priznať štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve podniku, ktorý nespĺňa kritériá uvedené v písmene c) tohto ustanovenia.
30 Rada podporovaná Komisiou tvrdí, že ani GATT, ani antidumpingová dohoda v žiadnom prípade neukladajú inštitúciám Únie povinnosť, aby pri prešetrovaní dumpingu zaobchádzali s Arménskom ako s krajinou s trhovým hospodárstvom. Okrem toho proces prechodu k trhovému hospodárstvu je postupný a môže si vyžadovať reformy a úpravy počas dlhého obdobia. Navyše Arménska republika pri svojom pristúpení k WTO o tejto otázke nerokovala ani o takéto zaobchádzanie nežiadala vo svojich žiadostiach o zmenu štatútu v rámci uplatňovania základného nariadenia. Napokon Rada poukazuje na znevýhodnenie pozície Únie v rámci multilaterálnych rokovaní, ktoré by mohlo byť zapríčinené možnosťou spochybnenia zákonnosti článku 2 ods. 7 základného nariadenia so zreteľom na pravidlá WTO. V tomto kontexte Rada tvrdí, že existujú aj iní členovia WTO, ktorí s Arménskom nezaobchádzajú ako s krajinou s trhovým hospodárstvom, pričom na rozdiel od prípadu Čínskej ľudovej republiky a Vietnamskej socialistickej republiky Arménska republika nerokovala o hraničnom dátume, od ktorého ostatní členovia WTO budú povinní radiť ju medzi krajiny s trhovým hospodárstvom.
Úvodné pripomienky
31 Ako žalobkyňa niekoľkokrát zopakovala vo svojich písomných vyjadreniach, predmetný žalobný dôvod sa týka otázky, či článok 2 ods. 7 základného nariadenia mohol v prejednávanej veci predstavovať platný základ uplatnenia metódy tretej krajiny s trhovým hospodárstvom na účely stanovenia normálnej hodnoty výrobkov žalobkyne, ktoré sú predmetom antidumpingového prešetrovania v prejednávanej veci.
32 Žalobkyňa sa v tejto súvislosti domnieva, že vzhľadom na pravidlá stanovenia normálnej hodnoty, ktoré sú súčasťou antidumpingovej dohody, a pravidlá GATT, na ktoré táto dohoda odkazuje, musí byť článok 2 ods. 7 základného nariadenia vyhlásený za neuplatniteľný podľa článku 277 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa oň inštitúcie v prejednávanej veci opierali pri uplatnení metódy tretej krajiny s trhovým hospodárstvom.
33 Na účely posúdenia dôvodnosti tvrdení, ktoré žalobkyňa uvádza v rámci tohto žalobného dôvodu, je potrebné predovšetkým pripomenúť uplatnenie článku 2 ods. 7 základného nariadenia inštitúciami v prejednávanej veci.
34 V tejto súvislosti z odôvodnení 22 až 25 dočasného nariadenia a z bodov 19 a 20 napadnutého nariadenia, ako aj z prvej strany listu Komisie z 19. januára 2009 (pozri bod 4 vyššie) vyplýva, že inštitúcie vychádzali zo zahrnutia Arménska do zoznamu štátov nachádzajúceho sa v poznámke pod čiarou k článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Inštitúcie následne usúdili, že vzhľadom na to, že Arménska republika bola okrem toho v čase začatia prešetrovania členom WTO, článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia bol uplatniteľný, v dôsledku čoho sa žalobkyňa mohla odvolávať na odseky 1 až 6 článku 2 toho istého nariadenia len vtedy, ak by Komisia vyhovela jej žiadosti o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. V tejto súvislosti z odôvodnení 27 až 31 a 43 až 52 dočasného nariadenia, ako aj z odôvodnení 21 až 26 a 35 napadnutého nariadenia vyplýva, že žiadosť o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve bola zamietnutá. Z týchto odôvodnení ďalej vyplýva, že podľa poslednej vety článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia bola normálna hodnota napokon stanovená s odkazom na údaje pochádzajúce z Turecka, ktoré sa považovalo za analogickú tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.
35 V tomto kontexte je vecou Všeobecného súdu, aby preskúmal, či a za akých podmienok sú inštitúcie oprávnené domnievať sa, že členský štát WTO je krajinou s iným ako trhovým hospodárstvom, a následne uplatnil metódu výpočtu normálnej hodnoty, ktorá je opísaná v predchádzajúcom bode. Toto preskúmanie si vyžaduje pripomenutie postavenia antidumpingovej dohody v právnom poriadku Únie, ako aj výklad uvedenej dohody v časti týkajúcej sa priznaných oprávnení členských štátov WTO odchýliť sa od pravidiel stanovených v článkoch 2.1 a 2.2 tejto dohody.
36 Pokiaľ ide o postavenie antidumpingovej dohody v právnom poriadku Únie, treba najprv pripomenúť, že Dohoda o založení WTO a dohody a memorandá nachádzajúce sa v jej prílohách vzhľadom na svoju povahu a štruktúru v zásade nepatria medzi normy, s ohľadom na ktoré súd Únie preskúmava zákonnosť aktov inštitúcií Spoločenstva podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ. V prípade, že Spoločenstvo chcelo splniť konkrétny záväzok v rámci WTO, alebo v prípade, že akt Spoločenstva výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia dohôd a memoránd nachádzajúcich sa v prílohách Dohody o založení WTO, však má súd Únie právomoc preskúmať zákonnosť dotknutého aktu Spoločenstva s ohľadom na pravidlá WTO. V tejto súvislosti z preambuly základného nariadenia a presnejšie z odôvodnenia 5 tohto nariadenia vyplýva, že jeho cieľom je najmä prebrať do práva Spoločenstva nové a podrobné pravidlá obsiahnuté v antidumpingovej dohode, medzi ktorými sa nachádzajú najmä pravidlá týkajúce sa výpočtu dumpingového rozpätia, a to na zaručenie primeraného a transparentného uplatnenia uvedených pravidiel. Spoločenstvo teda základné nariadenie nesporne prijalo preto, aby si splnilo medzinárodné záväzky vyplývajúce z antidumpingovej dohody (pozri rozsudok Súdneho dvora z 9. januára 2003, Petrotub a Republica, C‑76/00 P, Zb. s. I‑79, body 53 až 56 a tam citovanú judikatúru), a to vykonaním článku 18 ods. 4 uvedenej dohody (rozsudok Všeobecného súdu z 3. februára 2005, Chiquita Brands a i./Komisia, T‑19/01, Zb. s. II‑315, bod 160). Navyše v zmysle článku 2 tohto nariadenia, nazvaného „Vymedzenie dumpingu“, si Spoločenstvo chcelo splniť osobitné záväzky uložené článkom 2 tejto dohody, takisto v súvislosti s vymedzením dumpingu.
37 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že článok 2 ods. 7 základného nariadenia musí byť vyhlásený za neuplatniteľný podľa článku 277 ZFEÚ v rozsahu, v akom tento článok odôvodnil uplatnenie metódy tretej krajiny s trhovým hospodárstvom v prejednávanej veci, čím boli porušené články 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody. Táto metóda totiž spočíva v stanovení normálnej hodnoty na základe údajov pochádzajúcich od podnikov v tretích krajinách, a to aj v prípade, ak ide o dovozy s pôvodom v členských štátoch WTO, akým je Arménska republika, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené druhým doplňujúcim ustanovením k článku VI ods. 1 GATT.
Systém stanovený antidumpingovou dohodou a druhým doplňujúcim ustanovením k článku VI ods. 1 GATT
38 Pokiaľ ide o výklad antidumpingovej dohody, treba konštatovať, že tvrdenia, ktoré uviedla Rada na svoju obranu, založené jednak na tom, že ani GATT, ani antidumpingová dohoda nevytvárajú osobitný záväzok zaobchádzať s Arménskom ako s krajinou s trhovým hospodárstvom, a jednak na procese prechodu k trhovému hospodárstvu, ktorý je doplnením analýzy vykonanej Komisiou v liste z 19. januára 2009 (pozri bod 4 vyššie), vychádzajú z nesprávneho chápania ustanovení GATT a antidumpingovej dohody týkajúcich sa stanovenia normálnej hodnoty.
39 Predovšetkým podľa článku VI ods. 1 GATT „výrobok vyvážaný z jedného štátu do druhého sa musí považovaný za výrobok uvádzaný na územie dovážajúcej krajiny za nižšiu cenu ako jeho normálna hodnota, ak cena tohto výrobku je: a) nižšia, než je pri bežných obchodoch porovnateľná cena podobného výrobku určeného na spotrebu vo vyvážajúcej krajine, b) alebo v prípade absencie tejto ceny na vnútornom trhu uvedenej vyvážajúcej krajiny, ak cena vyvážaného výrobku je i) nižšia než je pri bežných obchodoch porovnateľne najvyššia cena podobného výrobku vyvážaného do tretieho štátu, ii) alebo nižšia ako sú výrobné náklady tohto výrobku v štáte pôvodu, zvýšené o primerané náklady spojené s predajom a o primeraný zisk“.
40 Z tohto ustanovenia vyplýva, že normálna hodnota zodpovedá buď porovnateľnej cene podobného výrobku určeného na spotrebu vo vyvážajúcej krajine pri bežných obchodoch, alebo najvyššej porovnateľnej cene podobného výrobku vyvážaného do tretej krajiny pri bežných obchodoch, alebo výrobným nákladom tohto výrobku v štáte pôvodu, zvýšeným o primerané náklady spojené s predajom a o primeraný zisk.
41 Tieto pravidlá sú na úrovni WTO vykonané článkami 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody, ktoré, hoci obsahujú podrobnejšie pravidlá, sa naďalej pohybujú v hraniciach týchto troch možností taxatívne vymenovaných v článku VI GATT.
42 Ďalej podľa článku 2.7 antidumpingovej dohody sa uplatňovanie článku 2 tejto dohody nedotýka druhého doplňujúceho ustanovenia k článku VI ods. 1 GATT. Podľa tohto ustanovenia: „Uznáva sa, že v prípade dovozov s pôvodom v krajine, ktorej obchod je úplne alebo takmer úplne monopolizovaný, a v ktorej sú všetky vnútorné ceny stanovené štátom, môže byť určenie porovnateľnosti cien na účely odseku [1] mimoriadne problematické a že v takomto prípade sa dovážajúce zmluvné strany môžu považovať za nevyhnutné zohľadniť možnosť, že presné porovnanie s vnútornými cenami uvedenej krajiny nie vždy vhodné.“
43 Na rozdiel od opačného názoru inštitúcií, články 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody na jednej strane a článok 2.7 a druhé doplňujúce ustanovenie k článku VI ods. 1 GATT na druhej strane nepredstavujú dve krajné situácie (krajina s trhovým hospodárstvom verzus krajina s hospodárstvom riadeným štátom), medzi ktorými si možno predstaviť široké spektrum situácií, pri ktorých ponecháva antidumpingová dohoda členským štátom WTO slobodu prijať pravidlá stanovenia normálnej hodnoty, ktoré považujú za primerané, akými sú pravidlá určenia normálnej hodnoty na základe údajov od podnikov nachádzajúcich sa v tretej krajine, ak sa dotknutému výrobcovi nepodarí preukázať, že podmienky trhového hospodárstva prevažujú, pokiaľ ide o výrobu a predaj podobného výrobku.
44 Antidumpingová dohoda totiž v článkoch 2.1 a 2.2 stanovuje pravidlá stanovenia normálnej hodnoty bez určenia, akým spôsobom sa majú tieto pravidlá uplatňovať v prípade dovozov výrobkov s pôvodom v krajine „s trhovým hospodárstvom“. Predovšetkým sa v antidumpingovej dohode ani v článku VI GATT, čo Rada na pojednávaní potvrdila, vôbec neodkazuje na pojem „trhové hospodárstvo“ ako na podmienku uplatňovania článkov 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody a článku VI GATT.
45 Okrem toho sa účastníci konania zhodujú na tom, že opatrenia na pristúpenie Arménska k WTO nestanovujú žiadnu výnimku, ktorá by členov WTO oslobodzovala od povinnosti uplatňovať pravidlá v súlade s článkami 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody pri stanovení normálnej hodnoty výrobkov s pôvodom v tejto krajine.
46 Názor Rady, podľa ktorého zahrnutie výnimiek v článkoch 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody s konečnými dátumami uplatňovania do opatrení pristúpenia Čínskej ľudovej republiky a Vietnamskej socialistickej republiky je iba prejavom vôle časovo obmedziť právo členov WTO neuplatňovať, pokiaľ ide o stanovenie normálne hodnoty, pravidlá v súlade s uvedenými článkami, nezodpovedá skutočnosti.
47 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že časť I bod 15 časť I Protokolu o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k WTO výslovne priznáva iným členom WTO oprávnenie neuplatňovať článok 2 antidumpingovej dohody, ak dotknutý výrobca či dotknutí výrobcovia nepreukážu, že pôsobia v podmienkach trhového hospodárstva, pokiaľ ide o zhotovovanie, výrobu a predaj podobných výrobkov. To isté vyplýva aj z časti I bodu 3 časti I Protokolu o pristúpení Vietnamskej socialistickej republiky k WTO, ktorý odkazom na body 527 a 255 správy pracovnej skupiny zaoberajúcej sa pristúpením tejto krajiny k WTO stanovuje rovnakú výnimku. Je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od tvrdení Rady a Komisie uvedené dva štáty uchádzajúce o pristúpenie nepožiadali o udelenie predmetných výnimiek výmenou za stanovenie lehoty, po ktorej uplynutí budú tieto výnimky zrušené. Z bodu 150 správy pracovnej skupiny zaoberajúcej sa pristúpením Čínskej ľudovej republiky k WTO a z bodu 254 správy pracovnej skupiny zaoberajúcej sa pristúpením Vietnamskej socialistickej republiky k WTO totiž vyplýva, že členovia WTO predostreli otázku porovnateľnosti cien v kandidátskych krajinách a získali od nich spomenuté záväzky zahrnujúce konečný dátum, keď uvedené záväzky zaniknú. Ak by sa články 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody a druhé doplňujúce ustanovenie k článku VI ods. 1 GATT mali vykladať spôsobom, aký navrhujú inštitúcie, stanovené výnimky vo forme „záväzkov“ prevzatých pristupujúcim štátom by podľa protokolov o pristúpení Čínskej ľudovej republiky a Vietnamskej socialistickej republiky k WTO boli bezpredmetné, keďže platný právny rámec by už povoľoval to, čo stanovujú uvedené výnimky.
48 Treba teda konštatovať, že pravidlá týkajúce sa normálnej hodnoty stanovené v článkoch 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody, ktoré vykonávajú ustanovenia článku VI ods. 1 GATT (pozri body 39 a 40 vyššie), sú uplatniteľné bez ohľadu na to, či sú výnimky z týchto pravidiel stanovené v samotnej antidumpingovej dohode, v GATT, čo je prípad druhého doplňujúceho ustanovenia k článku VI ods. 1 GATT, alebo v opatreniach na pristúpenie člena k WTO.
49 V dôsledku toho je člen WTO s ohľadom na článok VI GATT a antidumpingovú dohodu oprávnený uplatniť na dovozy s pôvodom na území iného člena WTO metódu stanovenia normálnej hodnoty, ktorá sa odchyľuje od metód stanovených v článkoch 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody, iba na základe článku 2.7 tejto dohody, a teda na základe druhého doplňujúceho ustanovenia k článku VI ods. 1 GATT, prípadne na základe osobitného ustanovenia v tomto zmysle obsiahnutého v opatreniach na pristúpenie tohto člena k WTO.
50 Za týchto okolností sa nemožno stotožniť s názorom inštitúcií, podľa ktorého im článok 2 ods. 7 základného nariadenia bez toho, aby porušili antidumpingovú zmluvu, dovoľuje neuplatňovať pravidlá stanovenia normálnej hodnoty v súlade s článkami 2.1 a 2.2 tejto dohody aj vtedy, ak sa druhé doplňujúce ustanovenie k článku VI ods. 1 GATT neuplatňuje a ak opatrenia na pristúpenie vyvážajúceho členského štátu k WTO nestanovujú takúto možnosť. Z vyššie uvedenej analýzy tiež vyplýva, že tvrdenie inštitúcií, podľa ktorého ani GATT, ani antidumpingová dohoda nevytvárajú osobitný záväzok zaobchádzať s Arménskom ako s krajinou s trhovým hospodárstvom, je irelevantné, keďže záväzok vyplývajúci z týchto dohôd spočíva v uplatňovaní pravidiel v súlade s článkami 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody voči ostatným členom WTO, akým je Arménska republika, za podmienok stanovených v bodoch 48 a 49 tohto rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že uvedené články obsahujú súbor jasných, presných a podrobných pravidiel upravujúcich spôsob stanovenia normálnej hodnoty podobného výrobku (pozri bod 36 vyššie) bez pridania podmienok, ktoré by ponechávali ich uplatnenie na voľnú úvahu členov WTO. Okrem toho oprávnenie odchýliť sa od týchto pravidiel na základe druhého doplňujúceho ustanovenia k článku VI ods. 1 GATT, na ktoré odkazuje článok 2.7 antidumpingovej dohody, je presne vymedzené. Predovšetkým do pôsobnosti tohto ustanovenia spadajú „krajiny, ktorých obchod je úplne alebo takmer úplne monopolizovaný, a v ktorých sú všetky vnútorné ceny stanovené štátom“. Toto pravidlo je teda jasné, pokiaľ ide o rámec situácií, na ktoré je zamerané, v dôsledku čoho dovoľuje tak Komisii a Rade posúdiť, či člen WTO spĺňa uvedené vymedzenie, ako aj súdu Únie preskúmať toto posúdenie a prípadne vyvodiť dôsledky, ktoré sa ponúkajú s ohľadom na judikatúru uvedenú v bode 36 tohto rozsudku.
51 Pokiaľ ide o tvrdenie Rady uvedené na podporu jej výkladu antidumpingovej dohody, podľa ktorého Spojené štáty americké a Kanada považovali Arménsko za krajinu s iným ako trhovým hospodárstvom aj po jeho pristúpení k WTO, stačí zdôrazniť, že Rada nespochybnila rozsiahle vyvrátenie uvedeného tvrdenia zo strany žalobkyne, ktoré sa opieralo o odkazy na relevantnú právnu úpravu týchto dvoch štátov, takže táto inštitúcia nijako nepreukázala vecnú správnosť svojho tvrdenia.
Pravidlá stanovené základným nariadením a uplatnenie na prejednávanú vec
52 V kontexte uvedenom v bodoch 39 až 50 tohto rozsudku, ak normotvorca Únie prijíma ustanovenia týkajúce sa krajín „s iným ako trhovým hospodárstvom“ uplatniteľné na člena WTO, ktorý sa nachádza na zozname takýchto krajín, akým je zoznam uvedený v poznámke pod čiarou k článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, tento proces spadá do pôsobnosti druhého doplňujúceho ustanovenia k článku VI ods. 1 GATT, a preto si vyžaduje posúdenie otázky, či tento člen WTO spĺňa podmienky stanovené sporným ustanovením.
53 Ďalej je potrebné pripomenúť, že zostavovanie zoznamu krajín považovaných za krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom bolo zavedené článkom 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1681/79 z 1. augusta 1979, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 459/68 o ochrane pred „dumpingovými“ praktikami alebo poskytovaním prémií či subvencií z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 196, s. 1). Podľa šiesteho odôvodnenia nariadenia č. 1681/79 je zostavenie takéhoto zoznamu kodifikáciou praktiky rozvinutej už v úprave článku 3 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 459/68 z 5. apríla 1968 o ochrane pred dumpingovými dovozmi alebo poskytovaním prémií či subvencií z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 93, s. 1). Toto posledné ustanovenie pritom v zásade prebralo definíciu krajín s iným ako trhovým hospodárstvom obsiahnutú v druhom doplňujúcom ustanovení k článku VI ods. 1 GATT [pozri, pokiaľ ide o praktiku rozoberanú v tejto súvislosti v nariadení č. 459/68, šieste odôvodnenie nariadenia Rady (EHS) č. 955/79 z 15. mája 1979 o uložení konečného antidumpingového cla na určitý druh herbicídov s pôvodom v Rumunsku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 121, s. 5)].
54 Legislatívnu prax spočívajúcu v zostavení zoznamu krajín považovaných za krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom prostredníctvom odkazu na zoznam krajín v prílohe nariadení týkajúcich sa spoločného režimu uplatniteľného na dovozy z krajín s hospodárstvom riadeným štátom Rada uplatňovala nepretržite, ako o tom svedčia článok 2 ods. 5 nariadenia Rady (EHS) č. 3017/79 z 20. decembra 1979 o ochrane pred „dumpingovými“ dovozmi alebo poskytovaním subvencií z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 339, s. 1), článok 2 ods. 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2176/84 z 23. júla 1984 o ochrane pred dumpingovými dovozmi alebo poskytovaním subvencií z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 201, s. 1), článok 2 ods. 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2423/88 z 11. júla 1988 o ochrane pred dumpingovými dovozmi alebo poskytovaním subvencií z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 209, s. 1), článok 2 ods. 7 nariadenia Rady (ES) č. 3283/94 z 22. decembra 1994 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 349, s. 1), a článok 2 ods. 7 základného nariadenia v pôvodnom znení.
55 Okrem toho podľa bodov 4 a 5 oznámenia Komisie [KOM(97) 677 v konečnom znení] z 12. decembra 1997 Rade a Európskemu parlamentu rovnaké úvahy súvisiace so spoľahlivosťou cien v centrálne riadených hospodárstvach mali za následok tak prijatie analogických ustanovení k článku ods. 7 základného nariadenia Spoločenstvom, ako aj prijatie druhého doplňujúceho ustanovenia k článku VI ods. 1 GATT.
56 Z toho dôvodu, aj keď stanovenie zoznamu krajín považovaných za krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, v prípade ktorých musí byť normálna hodnota vypočítaná na základe metód odlišných od metód stanovených článkami 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody, samo osebe neporušuje uvedenú dohodu, ponechanie krajiny, ktorá medzičasom pristúpila k WTO, na tomto zozname musí byť založené na primeraných úvahách preukazujúcich, že táto krajina spĺňa kritériá uvedené v druhom doplňujúcom ustanovení k článku VI ods. 1 GATT.
57 V prejednávanej veci však ani napadnuté nariadenie, ani argumentácia Rady nepodporujú záver, že Arménsko spĺňa kritériá uvedené v druhom doplňujúcom ustanovení k článku VI ods. 1 GATT.
58 Predovšetkým, ako je uvedené v bode 34 tohto rozsudku, inštitúcie odôvodnili uplatnenie metódy tretej krajiny s trhovým hospodárstvom stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia na žalobkyňou iba prostredníctvom odkazu na to, že Arménsko je spomenuté v poznámke pod čiarou k uvedenému ustanoveniu, ktoré bolo napokon uplatnené na základe poslednej vety článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, v nadväznosti na zamietnutie žiadosti žalobkyne o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. Okrem toho z listu Komisie z 19. januára 2009 (pozri bod 4 vyššie) vyplýva, že táto inštitúcia sa domnievala, že uplatnenie článku 2 ods. 7 základného nariadenia je v prejednávanej veci v súlade s antidumpingovou dohodou z dôvodu, že jednak články 2.1 a 2.2 uvedenej dohody a jednak druhé doplňujúce ustanovenie k článku VI ods. 1 GATT predstavujú dva krajné prípady, medzi ktorými môžu existovať rozličné situácie, ako napríklad situácia člena WTO, ktorý, hoci nespĺňa podmienky tohto ustanovenia, môže byť považovaný za krajinu s iným ako trhovým hospodárstvom. Pritom tvrdenie, podľa ktorého je Arménsko transformujúcou sa krajinou v štádiu medzi trhovým hospodárstvom a hospodárstvom riadeným štátom, tak ako je opísané v druhom doplňujúcom ustanovení k článku VI ods. 1 GATT, je založené, ako vyplýva z jeho povahy, na nesprávnej domnienke, že Arménsko nespĺňa podmienky na uplatnenie tohto ustanovenia.
59 Preto je potrebné konštatovať, že po pristúpení Arménskej republiky k WTO už začlenenie tejto krajiny do zoznamu nachádzajúceho sa v poznámke pod čiarou k článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia nie je zlučiteľné so systémom pravidiel, ktoré sú stanovené článkami 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody a druhým doplňujúcim ustanovením k článku VI GATT, keďže podobné začlenenie má za následok, že uplatnenie článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia by bolo podmienené predbežným vyhovením žiadosti dotknutého podniku o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve a v prípade zamietnutia uvedenej žiadosti by viedlo k uplatneniu metódy tretej krajiny s trhovým hospodárstvom.
60 Ako uvádza žalobkyňa, v prípade absencie akéhokoľvek prvku odôvodňujúceho zistenie, že Arménsko spĺňa kritériá stanovené v druhom doplňujúcom ustanovení k článku VI ods. 1 GATT, a vzhľadom na skutočnosť, že podľa záverov Komisie, ku ktorým dospela v priebehu správneho konania, Arménsko nespĺňa podmienky tohto ustanovenia (pozri bod 58 vyššie), odkaz na Arménsko v poznámke pod čiarou k článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia nie je v prejednávanej veci platným základom uplatnenia metódy tretej krajiny s trhovým hospodárstvom podľa článku 2 ods. 7 písm. a) a b) tohto nariadenia a v tomto rozsahu má byť považovaný za neuplatniteľný v zmysle článku 277 ZFEÚ. V dôsledku toho inštitúcie neboli oprávnené podmieniť uplatnenie článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia vyhovením žiadosti o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, ktorú je žalobkyňa podľa nich povinná na tieto účely predložiť podľa článku 2 ods. 7 písm. b) toho istého nariadenia, ani uplatniť metódu tretej krajiny s trhovým hospodárstvom v prípade zamietnutia uvedenej žiadosti.
61 Za týchto okolností, opierajúc sa o odkaz na Arménsko v poznámke pod čiarou k článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a pri uplatnení metódy tretej krajiny s trhovým hospodárstvom po zamietnutí žiadosti o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve podanej žalobkyňou podľa článku 2 ods. 7 písm. b) tohto nariadenia, napadnutým nariadením bola zavedená metóda stanovenia normálnej hodnoty v rozpore s článkami 2.1 a 2.1 antidumpingovej dohody a s druhým doplňujúcim ustanovením k článku VI ods. 1 GATT, čím bol tiež porušený článok 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia.
62 Preto je potrebné konštatovať, že prvý žalobný dôvod je dôvodný a napadnuté nariadenie treba zamietnuť bez toho, aby bolo nutné skúmať ďalšie dôvody uvádzané na podporu žaloby.
O trovách
63 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada vo veci nemala úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi žalobkyne.
64 Komisia znáša vlastné trovy konania podľa článku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Nariadenie Rady (ES) č. 925/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Rusal Armenal ZAO.
2. Rada Európskej únie je povinná nahradiť trovy konania spoločnosti Rusal Armenal.
3. Európska komisia znáša vlastné trovy konania.
Forwood | Dehousse | Wiszniewska‑Białecka |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. novembra 2013.
Podpisy