Vec T‑168/13

European Platform Against Windfarms (EPAW)

proti

Európskej komisii

„Žaloba o neplatnosť – Právnická osoba založená podľa súkromného práva – Nepredloženie dôkazu o právnej existencii – Článok 44 ods. 5 písm. a) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu – Zjavná neprípustnosť“

Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (druhá komora) z 21. januára 2014

Žaloba o neplatnosť – Aktívna legitimácia – Právnické osoby – Pojem – Právna subjektivita podľa vnútroštátneho práva alebo uznanie inštitúciami Spoločenstva ako nezávislého právneho subjektu

[Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 5 písm. a); Dohoda medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou o zriadení registra transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie]

Prípustnosť žaloby o neplatnosť podanej subjektom podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ závisí predovšetkým na postavení tohto subjektu ako právnickej osoby.

Podľa článku 44 ods. 5 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak je žalobkyňa právnickou osobou podľa súkromného práva, k žalobe tiež prikladá zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu alebo aktuálny výpis z obchodného registra alebo registra združení alebo akýkoľvek iný dôkaz o svojej existencii ako právnickej osoby, ako aj doklad o tom, že splnomocnenie udelené jej advokátovi bolo vystavené osobou na to oprávnenou.

Obmedzené a špecifické právo podať žalobu proti odvetvovej právnej úprave pred jedným orgánom, ktorého súdna povaha nebola navyše úplne preukázaná, je však nedostatočné na stanovenie, že žalobkyňa má všeobecnú právnu subjektivitu podľa vnútroštátneho práva, ktorá jej pri neexistencii akéhokoľvek listinného dôkazu o existencii ako právnickej osoby umožňuje podať na súdy Únie žalobu na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

Dôkazom o právnej existencii nie je ani zápis žalobkyne do registra transparentnosti Únie, zriadeného Dohodou medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou o zriadení registra transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie, keďže zápis do uvedeného registra nie je podmienený existenciou právnej subjektivity dotknutého subjektu.

Žalobkyňa má v súdnom systéme Únie postavenie právnickej osoby, ak ju inštitúcie Únie považovali za nezávislý právny subjekt. V tejto súvislosti prvky, ktoré sa majú zohľadniť na účely stanovenia, či inštitúcia považovala žalobkyňu za nezávislý právny subjekt, sú po prvé reprezentatívnosť dotknutého subjektu, po druhé jeho autonómia, ktorá je nevyhnutná na to, aby v právnych vzťahoch vystupoval ako zodpovedný subjekt, a ktorá vyplýva z jeho vnútornej štruktúry v zmysle jeho zakladateľskej listiny a spoločenskej zmluvy, a po tretie skutočnosť, že inštitúcia Únie uznala dotknutý subjekt ako partnera. Skutočnosť, že Komisia považovala v napadnutom rozhodnutí žalobkyňu za nezávislý právny subjekt, však nesvedčí o tom, že žalobkyňa má štatút právnickej osoby, keďže toto zaobchádzanie bolo spôsobené oznámením nesprávnych informácií samotnou žalobkyňou.

(pozri body 9, 10, 16, 17, 19, 23 – 26)