Vec T‑167/13
(uverejnenie výňatkov)
Comune di Milano
proti
Európskej komisii
„Štátna pomoc – Služby pozemnej obsluhy – Vklady do základného imania uskutočnené spoločnosťou SEA v prospech spoločnosti Sea Handling – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej vrátenie – Pojem pomoc – Pripísateľnosť štátu – Kritérium súkromného investora – Zásada kontradiktórnosti – Právo na obhajobu – Právo na riadnu správu vecí verejných – Legitímna dôvera“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 13. decembra 2018
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Osobná dotknutosť – Kritériá – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej vrátenie – Žaloba orgánu verejnej moci, ktorý má postavenie poskytovateľa pomoci – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Nevyhnutnosť skutočne existujúceho záujmu
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Pomoc poskytnutá verejnoprávnym podnikom – Zdroje podniku, ktoré podliehajú verejnej kontrole – Zahrnutie
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Po sebe nasledujúce zásahy štátu, ktoré sú navzájom neoddeliteľne prepojené – Kritériá posúdenia
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc poskytnutá verejnoprávnym podnikom – Podnik ovládaný štátom – Pripísateľnosť opatrenia pomoci štátu – Zahrnutie – Súbor nepriamych dôkazov, ktorý treba zohľadniť
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
6. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Posúdenie so zreteľom na všetky relevantné aspekty spornej transakcie a jej kontext – Zohľadnenie dostupných skutočností a predvídateľného vývoja v okamihu prijatia rozhodnutia o dotknutom opatrení
(Článok 107 a článok 108 ods. 1 a 3 ZFEÚ)
7. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Posúdenie so zreteľom na všetky relevantné aspekty spornej transakcie a jej kontext – Dôkazné bremeno zaťažujúce Komisiu – Rozsah – Súdne preskúmanie – Obmedzenia
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
1. Právne postavenie iného subjektu, než je členský štát, ktorý má právnu subjektivitu a prijal opatrenie, ktoré bolo v konečnom rozhodnutí Komisie kvalifikované ako štátna pomoc, môže byť týmto rozhodnutím osobne dotknuté, ak toto rozhodnutie uvedenému subjektu bráni vo výkone vlastných právomocí spočívajúcich najmä v poskytnutí predmetnej pomoci podľa vlastného uváženia.
V tejto súvislosti treba za poskytovateľa pomoci považovať orgán verejnej moci, ktorý sa zúčastnil na prijímaní predmetných opatrení do takej miery, že sú mu tieto opatrenia pripísateľné v súlade s kritériami uvedenými v judikatúre Súdneho dvora.
(pozri body 34, 41)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 45, 46)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 60 – 62)
4. Keďže štátne zásahy majú rôzne formy a musia sa posúdiť na základe svojich účinkov, nemožno vylúčiť, že na účely uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov štátu musí považovať za jediný zásah. Môže to tak byť okrem iného aj vtedy, keď sú po sebe nasledujúce zásahy z hľadiska ich chronológie, ich účelu a situácie podniku v čase týchto zásahov navzájom tak úzko prepojené, že ich nemožno od seba oddeliť.
(pozri bod 71)
5. Pripísateľnosť určitého opatrenia štátu nemožno vyvodiť iba zo samotnej skutočnosti, že predmetné opatrenie bolo prijaté verejným podnikom. Hoci je štát spôsobilý kontrolovať verejnoprávny podnik a mať rozhodujúci vplyv na jeho činnosti, skutočný výkon kontroly v konkrétnom prípade nemožno automaticky predpokladať. Verejnoprávny podnik môže konať s väčšou alebo menšou mierou nezávislosti, a to v závislosti od stupňa samostatnosti, ktorú mu štát ponechal.
V dôsledku toho iba samotná skutočnosť, že verejnoprávny podnik je pod štátnou kontrolou, nestačí na to, aby boli opatrenia, ktoré prijal tento podnik, pripísané štátu. Je tiež potrebné preskúmať, či sa orgány verejnej moci majú považovať za orgány, ktoré sa určitým spôsobom podieľali na prijatí týchto opatrení. V tomto ohľade nemožno požadovať, aby sa na základe konkrétneho vyšetrovania preukázalo, že orgány verejnej moci konkrétne podnietili verejnoprávny podnik, aby prijal dotknuté opatrenia pomoci. Na jednej strane vzhľadom na blízke vzťahy medzi štátom a verejnoprávnymi podnikmi totiž reálne hrozí, že sa prostredníctvom týchto podnikov štátna pomoc poskytne netransparentným spôsobom a v rozpore s režimom štátnej pomoci, stanoveným Zmluvou. Na druhej strane práve z dôvodu nadštandardných vzťahov medzi štátom a verejnoprávnym podnikom bude pre tretiu osobu vo všeobecnosti veľmi ťažké v konkrétnom prípade preukázať, že opatrenia pomoci, prijaté takýmto podnikom, boli v skutočnosti prijaté na pokyn orgánov verejnej moci. Z týchto dôvodov treba pripustiť, že pripísateľnosť opatrenia spočívajúceho v poskytnutí pomoci, ktoré prijal verejnoprávny podnik, štátu možno vyvodiť zo súboru indícií vyplývajúcich z okolností veci samej a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté.
Okrem toho akákoľvek iná indícia, naznačujúca v konkrétnom prípade účasť orgánov verejnej moci alebo nepravdepodobnosť neexistencie účasti na prijímaní opatrenia, by takisto vzhľadom na rozsah tohto opatrenia, jeho obsah a podmienky, ktoré obsahuje, prípadne mohla byť relevantná na účely prijatia záveru o pripísateľnosti opatrenia, prijatého verejnoprávnym orgánom, štátu.
(pozri bod 75)
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 102 – 105)
7. V súlade so zásadami týkajúcimi sa dôkazného bremena v oblasti štátnej pomoci je úlohou Komisie predložiť dôkaz o existencii pomoci. V tejto súvislosti je povinná uskutočniť konanie o preskúmaní dotknutých opatrení nestranne a s náležitou starostlivosťou, aby pri prijímaní konečného rozhodnutia, v ktorom sa rozhodlo o existencii, a prípadne o nezlučiteľnosti alebo protiprávnosti pomoci, mala na tento účel k dispozícii čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie dôkazy. Pokiaľ ide o požadovanú mieru dokazovania, povaha dôkazných prostriedkov, ktoré mala Komisia predložiť, do značnej miery závisí od povahy plánovaného štátneho opatrenia.
Navyše skúmanie zo strany Komisie, ktoré sa týka otázky, či sa dané opatrenia môžu považovať za štátnu pomoc z dôvodu, že orgány verejnej moci nekonali rovnako ako súkromný investor, si vyžaduje komplexné ekonomické posúdenie. Súdu Únie pritom neprináleží, aby v rámci preskúmania, ktoré tento súd uskutočňuje v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie v oblasti štátnej pomoci, nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, a tento súd musí obmedziť svoje preskúmanie na overenie dodržania procesných predpisov a predpisov týkajúcich sa odôvodnenia, vecnej správnosti zistených skutkových okolností, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností, či neexistencie zneužitia právomoci.
Aby sa preukázalo zjavné pochybenie Komisie pri posúdení skutkového stavu, ktoré by odôvodnilo zrušenie napadnutého rozhodnutia, musia byť dôkazy predložené žalobcami dostačujúce na to, aby sa posúdenie skutkového stavu v rozhodnutí stalo neprijateľným.
Súd Únie musí nielen overiť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a súladnosť, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či môžu opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili.
Pri uplatnení kritéria súkromného veriteľa prislúcha Komisii uskutočniť celkové posúdenie, s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti daného prípadu, ktoré jej umožnia rozhodnúť, či by prijímajúci podnik zjavne nezískal porovnateľné úľavy od súkromného veriteľa. V tejto súvislosti sa na jednej strane musí považovať za relevantnú akákoľvek informácia, ktorá môže nezanedbateľným spôsobom ovplyvniť rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného veriteľa, nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii verejnoprávneho veriteľa, a usilujúceho sa o dosiahnutie zaplatenia súm, ktoré mu dlhuje dlžník nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach. Na druhej strane na účely uplatnenia kritéria súkromného veriteľa sú relevantné jedine dostupné skutočnosti a predvídateľný vývoj v okamihu prijatia tohto rozhodnutia. Komisia totiž nemá povinnosť skúmať informáciu, či predložené dôkazy vznikli po prijatí rozhodnutia uskutočniť predmetnú investíciu, a tieto dôkazy neoslobodzujú dotknutý členský štát od povinnosti vyhotoviť predbežné primerané posúdenie návratnosti jeho investície skôr, ako túto investíciu uskutoční.
(pozri body 106 – 110)