ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 2. októbra 2014 (*)
„REACH – Poplatok za registráciu látky – Zníženie priznané mikropodnikom a malým a stredným podnikom – Chybné vyhlásenie o veľkosti podniku – Rozhodnutie ukladajúce administratívny poplatok – Proporcionalita“
Vo veci T‑177/12,
Spraylat GmbH, so sídlom v Aachene (Nemecko), v zastúpení: K. Fischer, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskej chemickej agentúre (ECHA), v zastúpení: M. Heikkilä, A. Iber a C. Schultheiss, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Kuschewsky, advokát,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: pôvodne D. Düsterhaus a E. Manhaeve, neskôr B. Eggers a M. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie faktúry č. 10030371 vystavenej ECHA 21. februára 2012, ktorou sa stanovuje výška administratívneho poplatku uloženého žalobkyni, a preventívne návrh na zrušenie rozhodnutia ECHA SME (2012) 1445 z 15. februára 2012, ktorým sa konštatovalo, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre priznanie zníženia poplatku pre malé podniky, a ktorým sa jej uložil administratívny poplatok,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a A. M. Collins,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. mája 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Spraylat Boya Sanayi ve Ticaret Sirketi (ďalej len „Spraylat Boya“), spoločnosť so sídlom v Turecku, pristúpila 29. novembra 2010 k registrácii látky v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1).
2 Spraylat Boya bola na účely registrácie predmetnej látky zastupovaná žalobkyňou, spoločnosťou Spraylat GmbH, v zmysle ustanovení článku 8 nariadenia č. 1907/2006. Žalobkyňa počas registrácie uviedla, že Spraylat Boya je „malý“ podnik v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, s. 36). Toto vyhlásenie jej umožnilo získať zníženie poplatku pre všetky žiadosti o registráciu podľa článku 6 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006. V súlade s článkom 74 ods. 1 tohto nariadenia bol uvedený poplatok definovaný v nariadení Komisie (ES) č. 340/2008 zo 16. apríla 2008 o poplatkoch Európskej chemickej agentúre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 107, s. 6). Príloha I nariadenia č. 340/2008 obsahuje výšku poplatkov, ktoré je potrebné uhradiť pri žiadosti o registráciu podľa článku 6 nariadenia č. 1907/2006, ako aj zníženia priznané mikropodnikom a malým a stredným podnikom. Navyše podľa článku 13 ods. 4 nariadenia č. 340/2008 ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na zníženie alebo odpustenie poplatku, nemôže preukázať, že má nárok na takéto zníženie alebo odpustenie, Európska chemická agentúra (ECHA) vyberá plný poplatok, ako aj administratívny poplatok. V tejto súvislosti prijala správna rada ECHA 12. novembra 2010 rozhodnutie MB/D/29/2010 o klasifikácii služieb, za ktoré sa vyberajú poplatky. V článku 2 a tabuľke 1 tohto rozhodnutia uviedla, že administratívny poplatok uvedený v článku 13 ods. 4 nariadenia č. 340/2008 je 20 700 eur pre veľké podniky, 14 400 eur pre stredné podniky, 8 300 pre malé podniky a 2 070 pre mikropodniky.
3 Žalobkyňa 1. decembra 2010 zaplatila faktúru č. 10024214 vystavenú ECHA na sumu 480 eur. Jej výška zodpovedala podľa prílohy I nariadenia č. 340/2008 v znení uplatniteľnom v čase skutkových okolností poplatku pre malé podniky v rámci spoločného predloženia za látky v množstve od 1 do 10 ton.
4 Dňa 27. septembra 2011 vybrala ECHA žalobkyňu, aby ju zaradila medzi vzorku podnikov, u ktorých preverí ich vyhlásenie, že sú malými alebo strednými podnikmi. V rámci tohto preverenia bola žalobkyňa vyzvaná, aby predložila určité množstvo dokumentov.
5 Žalobkyňa po výmene dokumentov a po elektronickej komunikácii medzi ňou a ECHA uznala chybnosť svojho pôvodného vyhlásenia, že je malým podnikom, a pripustila, že vzhľadom na všetky kritériá relevantné pri uplatnení a po preskúmaní z jej strany mala vyhlásiť Spraylat Boya za veľký podnik. Žalobkyňa tiež uviedla, že je pripravená zaplatiť poplatok, ktorý sa uplatňuje na veľké podniky.
6 ECHA adresovala 15. februára 2012 žalobkyni rozhodnutie SME (2012) 1445 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V tomto rozhodnutí ju informovala, že Spraylat Boya sa musí považovať za veľký podnik a že jej vystaví faktúru, ktorá bude pokrývať rozdiel medzi pôvodne zaplateným poplatkom a konečným poplatkom, a faktúru na zaplatenie príslušného administratívneho poplatku.
7 Dňa 21. februára 2012 vystavila ECHA faktúru č. 10030371 na sumu 20 700 eur na zaplatenie administratívneho poplatku (ďalej len „napadnutá faktúra“).
8 Dňa 7. marca 2012 vystavila ECHA faktúru č. 10030369 na sumu 720 eur, ktorá pokrývala rozdiel medzi poplatkom pôvodne zaplateným žalobkyňou a konečným poplatkom, t. j. sumou 1 200 eur.
Konanie a návrhy účastníkov konania
9 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. apríla 2012 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
10 Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 15. mája 2012 bola vec pridelená piatej komore.
11 Uznesením predsedu piatej komory Všeobecného súdu zo 4. septembra 2012 sa po vypočutí účastníkov konania vyhovelo návrhu Komisie na jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov ECHA.
12 Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 25. januára 2013 bola prejednávaná vec nanovo pridelená druhej komore a novému sudcovi spravodajcovi.
13 Keďže zloženie komôr Všeobecného súdu sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do šiestej komory, ktorej bola v dôsledku toho predmetná vec pridelená.
14 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (šiesta komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
15 Dňa 2. apríla 2014 Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyzval ECHA, aby odpovedala na určité tvrdenia uvedené žalobkyňou v replike. ECHA tejto žiadosti vyhovela v stanovených lehotách.
16 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania 14. mája 2014.
17 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnutú faktúru,
– preventívne zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ECHA na náhradu trov konania.
18 ECHA navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu a potvrdil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
19 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd žalobu zamietol.
Právny stav
20 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení nariadení č. 1907/2006 a 340/2008. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality. Vo svojom treťom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza porušenie zásady rovnosti zaobchádzania. Vo svojom štvrtom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza porušenie zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných. Piaty žalobný dôvod je založený na protiprávnom prenesení právomocí na ECHA.
21 Na úvod je potrebné uviesť, že vo svojom návrhu žalobkyňa žiada o zrušenie napadnutého rozhodnutia a napadnutej faktúry. Keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje všetky podstatné prvky povinnosti žalobkyne, najmä výšku administratívneho poplatku, predstavuje napadnutá faktúra v prejednávanej veci dokument, prostredníctvom ktorého ECHA spresnila výšku pohľadávky voči žalobkyni. Napadnutá faktúra tak predstavuje dokument, ktorý žalobkyňu poškodil, a z toho dôvodu môže byť tiež predmetnom žaloby o neplatnosť pred Všeobecným súdom (pozri v tomto zmysle uznesenie z 8. marca 2012, Octapharma Pharmazeutika/EMA, T‑573/10, EU:T:2012:114, bod 45).
22 Tiež je na úvod potrebné uviesť, že vzhľadom na tvrdenia uvedené v prvom až štvrtom žalobnom dôvode žalobkyňa v skutočnosti vzniesla námietku nezákonnosti rozhodnutia MB/D/29/2010, čo potvrdila počas pojednávania. ECHA a Komisia počas pojednávania navyše uviedli, že tvrdeniam žalobkyne porozumeli v tomto zmysle, čo bolo zaznamenané. Písomnosti ECHA okrem toho preukazujú, že voči tvrdeniam uvedeným v tejto súvislosti žalobkyňou zaujala stanovisko.
23 Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 277 ZFEÚ „sa každý účastník konania môže v konaní, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou, orgánom alebo úradom alebo agentúrou Únie, dovolávať pred [súdom Únie] neuplatniteľnosti daného aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku.“
24 Podľa ustálenej judikatúry článok 277 ZFEÚ je vyjadrením všeobecnej zásady zaručujúcej každému účastníkovi konania právo napadnúť, s cieľom dosiahnuť zrušenie aktu, ktorý sa ho priamo a osobne týka, platnosť skorších aktov inštitúcií Spoločenstva predstavujúcich právny základ napadnutého aktu, ak tento účastník konania nemal podľa článku 263 ZFEÚ právo podať priamu žalobu proti týmto aktom, ktorých dôsledky znáša bez toho, aby mal možnosť požadovať ich zrušenie (pozri rozsudok z 11. decembra 2012, Sina Bank/Rada, T‑15/11, Zb., EU:T:2012:661, bod 43 a citovanú judikatúru).
25 Námietka nezákonnosti uvedená v článku 277 ZFEÚ sa má vykladať extenzívne v tom zmysle, že zahŕňa všetky všeobecne záväzné akty (rozsudok z 26. októbra 1993, Reinarz/Komisia, T‑6/92 a T‑52/92, Zb., EU:T:1993:89, bod 56). Rovnako sa vzťahuje aj na akty, ktoré formálne nepredstavujú právny základ napadnutého aktu, ale sú s ním v priamej právnej súvislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia, T‑217/03 a T‑245/03, Zb., EU:T:2006:391, bod 250 a citovanú judikatúru).
26 V prejednávanej veci je rozhodnutie MB/D/29/2010 všeobecne záväzným aktom, keďže sa uplatňuje na objektívne určené situácie a spôsobuje právne následky voči skupinám osôb vymedzených všeobecným a abstraktným spôsobom (pozri v tomto súvislosti uznesenie zo 4. júna 2012, Eurofer/Komisia, T‑381/11, Zb., EU:T:2012:273, bod 29), s čím obe strany počas pojednávania súhlasili.
27 Navyše rozhodnutie MB/D/29/2010 má priamy právny vzťah s napadnutým rozhodnutím a napadnutou faktúrou v rozsahu, v akom vo svojej prílohe I stanovuje výšku administratívneho poplatku uplatniteľného v závislosti od veľkosti podniku.
28 Nakoniec neexistuje dôvod sa domnievať, že žalobkyňa disponuje právom podať žalobu priamo voči rozhodnutiu MB/D/29/2010 v zmysle článku 263 ZFEÚ, čo účastníci konania ani netvrdili.
29 Z toho vyplýva, že žalobkyňa môže v rámci tohto sporu procesnou námietkou spochybniť zákonnosť rozhodnutia MB/D/29/2010.
30 Všeobecný súd považuje za potrebné preskúmať v prvom rade druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality v rozsahu, v akom uvádza námietku nezákonnosti rozhodnutia MB/D/29/2010.
31 Žalobkyňa sa domnieva, že administratívny poplatok vo výške 20 700 eur nezodpovedá službám poskytnutým ECHA. Určenie tohto poplatku porušuje zásadu proporcionality. Žalobkyňa tiež počas pojednávania uviedla, že posúdenie porušenia zásady proporcionality sa musí vykonať s ohľadom na situáciu, v ktorej sa nachádza, a že medzi poplatkom 1 000 alebo 2 000 eur a sumou vyššou ako 20 000 eur, ktorá zodpovedá administratívnemu poplatku, existuje obrovský rozdiel. Navyše žalobkyňa v podstate uviedla, že nemala žiadny záujem poskytnúť ECHA nepravdivé informácie s cieľom ušetriť niekoľko stoviek eur na výške poplatku.
32 ECHA tvrdí, že žalobkyňa sa domnieva, že administratívny poplatok stanovený v článku 2 a tabuľke 1 rozhodnutia MB/D/29/2010 porušuje zásadu proporcionality, a uvádza, že uvedený administratívny poplatok slúži na dosiahnutie cieľa pokrytia nákladov, ktoré vznikli pri kontrole vyhlásení malých a stredných podnikov bez toho, aby ho presahoval. Navyše ECHA počas pojednávania uviedla, že výška poplatku bola v priemere 20 000 eur. Rozdiel s výškou administratívneho poplatku tak nie taký veľký. ECHA tiež zdôraznila, že účelom administratívneho poplatku je, aby podniky, ktoré registrujú látky, predkladali pravdivé informácie. Podniky nesmú byť v závislosti od výšky administratívneho poplatku motivované predkladať nepravdivé informácie.
33 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada proporcionality je jednou zo všeobecných zásad práva Európskej únie a vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie boli primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie (rozsudok z 8. júna 2010, Vodafone a i., C‑58/08, Zb, EU:C:2010:321, bod 51). Navyše ak autor napadnutého aktu disponuje širokou mierou voľnej úvahy, môže byť zákonnosť takéhoto opatrenia dotknutá len očividne neprimeraným charakterom prijatého opatrenia vo vzťahu k sledovanému cieľu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2010, Usha Martin/Rada a Komisia, T‑119/06, Zb., EU:T:2010:369, bod 45 a citovanú judikatúru).
34 V prejednávanej veci odôvodnenie 11 nariadenia č. 340/2008 spresňuje, že „uloženie administratívneho poplatku zo strany [ECHA], a prípadne odrádzajúca pokuta zo strany členských štátov, by mali zamedziť predkladaniu nepravdivých informácií“. Z tohto odôvodnenia vyplýva, že uloženie administratívneho poplatku je súčasťou cieľa zamedziť predkladaniu nepravdivých informácií podnikmi. Naopak, z tohto odôvodnenia tiež vyplýva, že administratívny poplatok nemôže predstavovať pokutu.
35 Toto znenie cieľov nariadenia č. 340/2008 potvrdili aj prípravné práce na prijatí rozhodnutia MB/D/29/2010. Dôvodová správa rozhodnutia predloženého správnej rade ECHA na jej zasadnutí 22. a 23. júna 2010 tak uvádza, že administratívny poplatok „nemá povahu pokuty“. Udelenie tejto pokuty patrí medzi právomoci členských štátov a samotná pokuta môže byť „neporovnateľne vyššia ako finančná výhoda získaná predložením nesprávnych informácií“.
36 Vzhľadom na tieto skutočnosti a bez toho, aby bolo v rámci prejednávanej veci potrebné určiť, či ECHA môže preniesť všetky náklady súvisiace s preskúmaním len na podniky, ktoré nesprávne uviedli informácie o svojej veľkosti, alebo či ECHA v rámci stanovenia administratívneho poplatku disponuje mierou voľnej úvahy, je potrebné konštatovať, že výška administratívneho poplatku uloženého žalobkyni je v prejednávanej veci vzhľadom na cieľ sledovaný právnou úpravou zjavne neprimeraná.
37 Zo spisu totiž vyplýva, že podľa dodatočnej faktúry č. 10030369 adresovanej žalobkyni 7. marca 2012 je konečný poplatok, ktorý je povinná zaplatiť, stanovený na 1 200 eur. Z dodatočnej faktúry tiež vyplýva, že chybné vyhlásenie týkajúce sa jej veľkosti umožnilo žalobkyni vyhnúť sa uhradeniu 720 eur, ktoré predstavovali poplatok v prospech ECHA.
38 Suma 20 700 eur zodpovedajúca administratívnemu poplatku, ktorá bola uložená žalobkyni, tak bola v danom prípade 17‑krát vyššia ako suma poplatku, ktorú mala uhradiť pri registrácii predmetnej látky. Táto suma bola tiež 28‑krát vyššia ako suma na uvedenej dodatočnej faktúre, a teda 28‑krát vyššia ako suma poplatku, ktorej zaplateniu sa mala žalobkyňa vyhnúť z dôvodu svojho chybného vyhlásenia. Výška administratívneho poplatku tak v prejednávanej veci bola podľa vlastných kritérií ECHA uvedených v prípravných prácach na prijatie rozhodnutia MB/D/29/2010 (pozri bod 35 vyššie) „neporovnateľne vyššia“ ako finančná výhoda, ktorú mohla získať žalobkyňa chybným vyhlásením.
39 Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné sa domnievať, že ciele právnej úpravy neumožňujú odôvodniť negatívne hospodárske dôsledky na žalobkyňu v rozsahu uvedenom vyššie. Rozhodnutie MB/D/29/2010 v znení uplatniteľnom na žalobkyňu a v rozsahu, ktorý bol uvedený, zjavne presahuje hranice toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa administratívneho poplatku, ktorý sleduje uplatniteľná právna úprava a ktorým je zamedziť predkladaniu nepravdivých informácií bez toho, aby tento poplatok nadobudol charakter pokuty.
40 Ostatné tvrdenia predložené ECHA nemôžu tento záver spochybniť.
41 Na účely posúdenie osobitnej situácie žalobkyne je najmä nepodstatné, že chybné vyhlásenie podniku o jeho veľkosti môže v určitých prípadoch umožniť vyhnúť sa zaplateniu omnoho vyššieho poplatku, ako bol poplatok v prejednávanej veci.
42 Navyše, pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré uvádzala ECHA vo svojich písomnostiach a počas pojednávania, a podľa ktorého bola v podstate povinná preniesť všetky náklady súvisiace s predmetným preskúmaním, toto neodôvodňuje zjavne neprimeranú výšku administratívneho poplatku uloženého žalobkyni. Po prvé totiž výška administratívneho poplatku uloženého v prejednávanej veci žalobkyni vyplýva z osobitnej metódy, ktorú si ECHA zvolila na jeho výpočet. Predovšetkým sa ECHA rozhodla, že všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti s kontrolou vyhlásení veľkej vzorky podnikov, budú znášať jedine podniky, ktoré predložili chybné vyhlásenie, a to v závislosti od ich veľkosti. Nemožno sa však domnievať, že v prejednávanej veci neexistuje v prípade žalobkyne riešenie, ktoré by bolo v súlade so zásadou proporcionality a ktoré by umožňovalo dosiahnuť ciele právnej úpravy. Po druhé je tvrdenie ECHA v rozpore s prípravnými prácami na prijatie rozhodnutia MB/D/29/2010 (pozri bod 35 vyššie) v rozsahu, v akom bolo zdôraznené, že v prípade, ak ECHA neobjaví chybné vyhlásenia, bude znášať „všetky náklady“ vykonaných kontrol. Po tretie je navyše potrebné uviesť, že článok 96 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 upravuje, že príjmy ECHA tvoria nielen poplatky uhrádzané podnikmi, ale aj dotácia od Únie zaúčtovaná vo všeobecnom rozpočte Únie (oddiel Komisia) a všetky dobrovoľné príspevky od členských štátov.
43 Vzhľadom na všetky skutočnosti je potrebné prijať druhý žalobný dôvod uvedený žalobkyňou v rozsahu, v akom uvádza námietku nezákonnosti rozhodnutia MB/D/29/2010. Preto je nevyhnutné vyhlásiť rozhodnutie MB/D/29/2010 za neuplatniteľné a následne vyhovieť návrhu žalobkyne a zrušiť z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie a faktúru bez toho, aby bolo nutné vyjadrovať sa k ďalším žalobným dôvodom.
O trovách
44 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ECHA nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkyne.
45 V súlade s článkom 87 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku znášajú inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, svoje vlastné trovy konania. V dôsledku toho Komisia, ktorá vstúpila do konania na podporu ECHA, znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA) SME (2012) 1445 z 15. februára 2012 a faktúra č. 10030371 vystavená ECHA 21. februára 2012 sa zrušujú.
2. ECHA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Spraylat GmbH.
3. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Frimodt Nielsen | Dehousse | Collins |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. októbra 2014.
Podpisy