ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 27. januára 2022 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) – Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 – Podpora rozvoja vidieka – Článok 30 ods. 6 písm. a) – Platby v rámci sústavy Natura 2000 – Kompenzácia straty príjmu v poľnohospodárskych a lesných územiach – Rašeliniská – Zákaz výsadby brusnicových plantáží – Neexistencia kompenzácie na odškodnenie – Charta základných práv Európskej únie – Článok 17 – Vlastnícke právo“
Vo veci C‑234/20,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko) z 3. júna 2020 a doručený Súdnemu dvoru 4. júna 2020, ktorý súvisí s konaním:
„Sātiņi‑S“ SIA,
za účasti:
Lauku atbalsta dienests,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal vykonávajúca funkciu predsedu tretej komory, sudcovia J. Passer (spravodajca), F. Biltgen, L. S. Rossi a N. Wahl,
generálny advokát: A. Rantos
tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. júna 2021,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– „Sātiņi‑S“ SIA, v zastúpení: A. Grigorjevs,
– lotyšská vláda, v zastúpení: pôvodne K. Pommere, V. Soņeca, V. Kalniņa a E. Bārdiņš, neskôr K. Pommere a E. Bārdiņš, splnomocnení zástupcovia,
– Írsko, v zastúpení: M. Browne, J. Quaney, M. Lane a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci S. Kingston, SC, a G. Gilmore, BL,
– Európska komisia, v zastúpení: pôvodne C. Hermes, M. Kaduczak a I. Naglis, neskôr C. Hermes a M. Kaduczak, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. septembra 2021,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 30 ods. 1 a článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487), ako aj článku 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Sātiņi‑S“ SIA a Lauku atbalsta dienests (Úrad na podporu vidieka, Lotyšsko) vo veci odmietnutia tohto úradu poskytnúť spoločnosti Sātiņi‑S kompenzačné platby v rámci sústavy Natura 2000 z dôvodu zákazu vykonávať výsadbu brusnicových plantáží na rašeliniskách patriacich do sústavy Natura 2000.
Právny rámec
PrávoÚnie
Smernica o biotopoch
3 Článok 3 ods. 1 prvý pododsek smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102, ďalej len „smernica o biotopoch“), stanovuje:
„Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu [prirodzenom areáli – neoficiálny preklad].“
4 Článok 6 ods. 2 tejto smernice uvádza:
„Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.“
Nariadenie č. 1305/2013
5 Odôvodnenia 9 a 24 nariadenia č. 1305/2013 stanovujú:
„(9) V programoch rozvoja vidieka by sa mali identifikovať potreby oblasti, na ktorú sa vzťahujú, a mali by opísať jednotnú stratégiu na ich naplnenie so zreteľom na priority [Európskej ú]nie pre rozvoj vidieka. Uvedená stratégia by mala byť založená na stanovení cieľov. Mali by sa vytvoriť prepojenia medzi identifikovanými potrebami, stanovenými cieľmi a výberom opatrení na ich naplnenie. Programy rozvoja vidieka by mali obsahovať aj všetky informácie požadované na posúdenie ich súladu s požiadavkami tohto nariadenia.
…
(24) Podpora by sa mala naďalej poskytovať poľnohospodárom a správcom lesov na prekonanie osobitných znevýhodnení v príslušných oblastiach, ktoré vyplývajú z vykonania [smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7)] a [smernice o biotopoch], a aby sa prispelo k účinnému riadeniu lokalít sústavy Natura 2000. Poľnohospodárom by sa pritom mala poskytovať aj podpora určená na prekonávanie znevýhodnení v povodiach riek, ktoré vyplývajú z vykonania [smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275)]. Podpora by mala byť spojená so špecifickými požiadavkami opísanými v programe rozvoja vidieka, ktoré presahujú príslušné povinné normy a požiadavky. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby platby poľnohospodárom neviedli k dvojitému financovaniu podľa tohto nariadenia i nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 1307/2013 [zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608)]. Okrem toho by členské štáty mali pri celkovom navrhovaní svojich programov rozvoja vidieka zohľadniť osobitné potreby území sústavy Natura 2000.“
6 Článok 2 tohto nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. …
Okrem toho sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
c) ‚opatrenie‘ je súbor operácií, ktorými sa prispieva k jednej alebo viacerým prioritám Únie pre rozvoj vidieka;
…
f) ‚poľnohospodárska plocha‘ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalý trávny porast a trvalé pastviny alebo trvalé plodiny vymedzené v článku 4 [nariadenia č. 1307/2013];
…
r) ‚les‘ je pôda s plochou viac ako 0,5 hektáru so stromami vyššími ako 5 metrov a s pokryvom koruny viac ako 10 %, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ; a nezahŕňa pôdu, ktorá sa prevažne využíva na poľnohospodárske alebo urbanistické účely s výhradou odseku 2.
2. Členský štát alebo región sa môže rozhodnúť uplatňovať vymedzenie pojmu les, ktoré je iné ako to uvedené v odseku 1 písm. r), ktoré vychádza z existujúceho vnútroštátneho práva alebo z národného súpisu lesov. Členské štáty alebo regióny vymedzia takýto pojem v programe rozvoja vidieka.“
7 Článok 6 uvedeného nariadenia, nazvaný „Programy rozvoja vidieka“, v odseku 1 stanovuje:
„EPFRV pôsobí v členských štátoch prostredníctvom programov rozvoja vidieka. Týmito programami sa prostredníctvom súboru opatrení vymedzených v hlave III vykonáva stratégia na splnenie priorít Únie pre rozvoj vidieka. Podpora z EPFRV sa čerpá s cieľom dosiahnuť ciele rozvoja vidieka dosahované prostredníctvom priorít Únie.“
8 Podľa článku 10 toho istého nariadenia s názvom „Schválenie programov rozvoja vidieka“:
„1. Členské štáty predložia [Európskej k]omisii návrh každého programu rozvoja vidieka, ktorý obsahuje informácie uvedené v článku 8.
2. Každý program rozvoja vidieka schváli Komisia vykonávacím aktom.“
9 Článok 30 toho istého nariadenia, nazvaný „Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa [smernice 2000/60]“, stanovuje:
„1. Podpora v rámci tohto opatrenia sa poskytuje prijímateľom ročne na hektár poľnohospodárskej plochy alebo hektár lesa na kompenzáciu ich ďalších nákladov a straty príjmu v dôsledku znevýhodnenia v príslušných oblastiach, v súvislosti s vykonávaním [smernice o biotopoch] a [smernice 2009/147] a [smernice 2000/60].
Pri výpočte podpory v rámci tohto opatrenia členské štáty odpočítajú sumu potrebnú na vylúčenie dvojitého financovania postupov podľa článku 43 [nariadenia č. 1307/2013].
…
6. Na platby sú oprávnené tieto oblasti:
a) poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000 určené podľa smerníc [o biotopoch] a [2009/147];
…“
Nariadenie č. 1307/2013
10 Článok 4 nariadenia č. 1307/2013, nazvaný „Vymedzenie pojmov a súvisiace ustanovenia“, v odseku 1 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
h) ‚trvalý trávny porast a trvalé pasienky‘ (spolu ďalej len ‚trvalý trávny porast‘) predstavujú pôdu využívanú na pestovanie tráv alebo iných rastlinných krmív (samovysiatych) alebo pestovaných (siatych), ktorá nebola zahrnutá do systému striedania plodín v podniku päť alebo viac rokov; môžu sem patriť aj iné druhy ako kry a/alebo stromy, ktoré sa môžu spásať, pod podmienkou, že trávy a iné rastlinné krmivá prevládajú, a tiež ak členské štáty rozhodnú, môže sem patriť pôda, ktorú možno spásať a ktorá je súčasťou zaužívaných miestnych postupov, pri ktorých trávy a iné rastlinné krmivo tradične na spásaných plochách neprevládajú;
…“
11 Článok 45 tohto nariadenia s názvom „Trvalý trávny porast“ v odseku 1 prvom pododseku stanovuje:
„Členské štáty určia trvalé trávne plochy citlivé z hľadiska životného prostredia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje smernica [o biotopoch] alebo smernica [2009/147] a pre ktoré je potrebná prísna ochrana na účely splnenia cieľov týchto smerníc, vrátane močarísk a mokradí nachádzajúcich sa v týchto oblastiach.“
Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 808/2014
12 Článok 10 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 808/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1305/2013 (Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 18), nazvaný „Štandardné predpoklady dodatočných nákladov a straty príjmu“, znie takto:
„1. Členské štáty môžu stanoviť výšku platieb na opatrenia alebo druhy operácií uvedené v článkoch 28 až 31 a článkoch 33 a 34 [nariadenia č. 1305/2013] na základe štandardných predpokladov dodatočných nákladov a straty príjmu.
2. Členské štáty zabezpečia, aby výpočty a zodpovedajúce platby uvedené v odseku 1:
a) obsahovali len prvky, ktoré sú overiteľné;
b) vychádzali z číselných údajov stanovených prostredníctvom náležitej expertízy;
c) jasne označovali zdroj použitých číselných údajov;
d) boli prípadne odlíšené tak, aby zohľadňovali regionálne alebo miestne podmienky lokalít a skutočné využívanie pôdy;
e) neobsahovali prvky súvisiace s investičnými nákladmi.“
13 Časť 1 prílohy I tohto vykonávacieho nariadenia je nazvaná „Prezentácia obsahu programov rozvoja vidieka“. Oddiel 8 tejto časti 1 má názov „Opis vybraných opatrení“ a znie takto:
„…
(2) Opis podľa opatrenia vrátane:
…
e) konkrétneho opisu pre každé opatrenie a/alebo druh operácie takýmto spôsobom:
…
11. Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa [smernice 2006/60] [článok 30 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013].
…
– určenie obmedzení/znevýhodnení, na základe ktorých je možné poskytnúť platby a uvedenie povinných postupov;
– opis metodiky a agronomických predpokladov vrátane opisu východiskových požiadaviek uvedených v článku 30 ods. 3 [nariadenia č. 1305/2013] pre smernice [o biotopoch] a [2009/147] a v článku 30 ods. 4 uvedeného nariadenia pre [smernicu 2000/60], ktorý sa používa ako referenčné rozpätie pre výpočty odôvodňujúce ďalšie náklady a straty príjmu vyplývajúce zo znevýhodnenia v príslušných oblastiach v súvislosti s vykonávaním smerníc [o biotopoch] a [2009/147] a [smernice 2000/60]; v uvedenej metodike sa prípadne zohľadní platba za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie poskytnutá na základe [nariadenia č. 1305/2013] na vylúčenie dvojitého financovania.
…“
14 Časť 5 prílohy I uvedeného vykonávacieho nariadenia sa týka kódov opatrení a podopatrení. Táto časť podľa článku 30 nariadenia č. 1305/2013 pod kódom 12 stanovuje opatrenie nazvané „platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa [smernice 2000/60]“. Toto opatrenie obsahuje tri podopatrenia nazvané pod kódmi 12.1, 12.2 a 12.3, v uvedenom poradí „Kompenzačná platba na poľnohospodárske oblasti sústavy Natura 2000“, „Kompenzačná platba na lesné oblasti sústavy Natura 2000“ a „Kompenzačná platba na poľnohospodárske oblasti zahrnuté do plánov manažmentu povodia“.
Lotyšsképrávo
15 Ministru kabineta noteikumi Nr. 562 „Noteikumi par zemes lietošanas veidu klasifikācijas kārtību un to noteikšanas kritērijiem“ (nariadenie vlády č. 562 o podmienkach klasifikácie druhov využívania pôdy a o kritériách ich určenia) z 21. augusta 2007 (Latvijas Vēstnesis, 2007, č. 137) vo svojej prílohe stanovuje klasifikáciu druhov využívania pôdy.
16 Ministru kabineta noteikumi Nr. 264 „Īpaši aizsargājamo dabas teritoriju vispārējie aizsardzības un izmantošanas noteikumi“ (nariadenie vlády č. 264 o všeobecných ustanoveniach týkajúcich sa ochrany a využívania osobitných chránených území) zo 16. marca 2010 (Latvijas Vēstnesis, 2010, č. 58) stanovuje všeobecné pravidlá ochrany a využívania osobitných chránených území.
17 Bod 16 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v jeho kapitole 5 s názvom „Chránené prírodné oblasti“, stanovuje:
„V chránených prírodných oblastiach sa zakazuje:
…
16.12. výsadba brusnicových plantáží na rašeliniskách;
…“
18 Body 56 až 58 Ministru kabineta noteikumi Nr. 171 „Noteikumi par valsts un Eiropas Savienības atbalsta piešķiršanu, administrēšanu un uzraudzību vides, klimata un lauku ainavas uzlabošanai 2014.–2020. gada plānošanas periodā“ (nariadenie vlády č. 171 o pravidlách poskytovania, správy a dohľadu nad vnútroštátnou pomocou a pomocou Európskej únie určenou na zlepšenie životného prostredia, klímy a vidieka počas programového obdobia 2014 – 2020) zo 7. apríla 2015 (Latvijas Vēstnesis, 2015, č. 76), sú formulované takto:
„Bod 56. Oblasťami oprávnenými na podporu podľa tohto opatrenia sú lesné pozemky (s výnimkou rašelinísk):
56.1. zaradené do zoznamu [území sústavy Natura 2000] v súlade s článkom 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013…,
…
Bod 58. Podporu možno poskytnúť, ak deklarovaná plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu, je aspoň jeden hektár, pozostáva z polí s rozlohou najmenej 0,1 hektára a minimálna plocha, na ktorú sa vzťahuje určité obmedzenie na jednom poli, je najmenej 0,1 hektára a ak uvedené polia možno identifikovať kartograficky, sú zahrnuté v elektronickom systéme podávania žiadostí Úradu na podporu vidieka a od 1. marca príslušného roka sa na ne vzťahujú v súlade s právnymi predpismi o ochrane a využívaní osobitných chránených území alebo o ochrane druhov a biotopov ktorékoľvek z nasledujúcich obmedzení hospodárskej činnosti:
58.1. zákaz lesohospodárskych činností;
58.2. zákaz vykonať hlavnú ťažbu a prerieďovanie;
58.3. zákaz vykonať hlavnú ťažbu;
58.4. zákaz vykonať holorub.“
19 Latvijas lauku attīstības programma 2014.–2020.gadam (program rozvoja vidieka Lotyšska na roky 2014 – 2020), ktorý schválila Komisia na základe článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 (ďalej len „program rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020), uvádza, že podporu možno získať, ak platia obmedzenia lesohospodárskych činností na územiach sústavy Natura 2000 alebo v mikrorezerváciách nachádzajúcich sa na lesných pozemkoch, s výnimkou rašelinísk.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
20 V roku 2002 spoločnosť Sātiņi‑S kúpila 7,7‑hektárový pozemok s rašeliniskom, ktorý sa nachádza v chránenej prírodnej oblasti a v chránenom území európskeho významu Natura 2000 v Lotyšsku.
21 Dňa 2. februára 2017 Sātiņi‑S podala na Úrad na podporu vidieka žiadosť o vyplatenie kompenzácie za zákaz výsadby brusnicových plantáží na tomto rašelinisku za roky 2015 a 2016. Rozhodnutím z 28. februára 2017 tento úrad zamietol uvedenú žiadosť z dôvodu, že príslušná vnútroštátna právna úprava nestanovuje takúto kompenzáciu.
22 Sātiņi‑S podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko), ktorý rozsudkom z 26. marca 2018 zamietol túto žalobu.
23 Sātiņi‑S podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko), ktorý sa domnieva, že výklad článku 30 nariadenia č. 1305/2013 je nevyhnutný na to, aby mohol rozhodnúť o tomto opravnom prostriedku.
24 Za týchto okolností Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 30 ods. 6 písm. a) [nariadenia č. 1305/2013] vykladať v tom zmysle, že rašeliniská sú úplne vylúčené z platieb v rámci sústavy Natura 2000?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: patria rašeliniská medzi poľnohospodárske alebo lesné územia?
3. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: má sa článok 30 nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že členský štát môže úplne vylúčiť rašeliniská z platieb v rámci sústavy Natura 2000 a takéto vnútroštátne ustanovenia sú zlučiteľné s kompenzačným cieľom týchto platieb stanoveným v nariadení č. 1305/2013?
4. Má sa článok 30 nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že členský štát môže obmedziť vyplácanie podpory na územia sústavy Natura 2000 tým, že stanoví podporu výlučne v súvislosti s obmedzením konkrétneho druhu hospodárskej činnosti, napríklad na lesných územiach len pre lesohospodárske činnosti?
5. Má sa článok 30 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s článkom 17 [Charty] vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá sa odvoláva na svoje plány na novú hospodársku činnosť, má nárok na platbu v rámci sústavy Natura 2000, ak už pri nadobudnutí majetku vedela o obmedzeniach, ktorým tento majetok podlieha?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej a druhejotázke
25 Svojimi prvými dvomi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že rašeliniská sú v celom rozsahu vylúčené z režimu platieb v rámci sústavy Natura 2000, a či v prípade, že to tak nie je, tieto pozemky patria medzi „poľnohospodárske“ alebo „lesné územia“ v zmysle tohto ustanovenia.
26 S cieľom odpovedať na tieto otázky treba spresniť, že článok 30 nariadenia č. 1305/2013 upravuje platby najmä v rámci sústavy Natura 2000. Podľa odseku 1 tohto článku sa podpora poskytuje prijímateľom ročne na hektár poľnohospodárskej plochy alebo hektár lesa s cieľom kompenzovať ich ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku znevýhodnení v príslušných oblastiach, ktoré vyplývajú z vykonávania smernice o biotopoch, smernice 2009/147 (ďalej „smernica o vtáctve“) a smernice 2000/60 (ďalej len „rámcová smernica o vode“). Uvedené ustanovenie v odseku 6 písm. a) spresňuje, že nárok na platby predmetnej podpory existuje pre poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000 určené podľa smernice o biotopoch a smernice o vtáctve.
27 Platby v rámci sústavy Natura 2000 uvedené v článku 30 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 tak možno priznať na poľnohospodárske a lesné územia, ktoré hoci sa nachádzajú na územiach sústavy Natura 2000 označených podľa smerníc „o biotopoch“ a „o vtáctve“, patria pod pojmy „poľnohospodárska plocha“ alebo „les“ v zmysle nariadenia č. 1305/2013.
28 Po tomto spresnení treba uviesť, že nariadenie č. 1305/2013 neuvádza a a fortiori nedefinuje pojmy „rašeliniská“ alebo „rašelinová pôda“. Vnútroštátny súd tiež nespresňuje, čo treba rozumieť pod pojmom „rašeliniská“ alebo „rašelinová pôda“ v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej. Za týchto podmienok je preto potrebné domnievať sa, podobne ako to urobil generálny advokát v bode 33 svojich návrhov, že rašelinisko označuje v zásade a podľa bežného významu tohto pojmu mokraď vyznačujúcu sa prítomnosťou „rašeliny“, čo je pôda charakteristická svojím veľmi vysokým obsahom organických látok rastlinného pôvodu a zásobami organického uhlíka.
29 Pojem „les“ je definovaný v článku 2 ods. 1 písm. r) nariadenia č. 1305/2013 ako pôda s plochou viac ako 0,5 hektáru so stromami vyššími ako 5 metrov a s pokryvom koruny viac ako 10 % jej plochy, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ, s výnimkou pôdy, ktorá sa prevažne využíva na poľnohospodárske alebo urbanistické účely. Odsek 2 tohto článku však stanovuje, že členský štát sa môže rozhodnúť uplatňovať iné vymedzenie, než je to, ktoré vychádza z existujúceho vnútroštátneho práva alebo z národného súpisu lesov, s výhradou, že vymedzí takýto pojem vo svojom programe rozvoja vidieka. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby prípadne overil, či v prejednávanej veci Lotyšská republika prijala takéto vymedzenie.
30 Ako uviedol generálny advokát v bode 35 svojich návrhov, nemožno vylúčiť, že podľa vegetácie prítomnej na predmetnom mieste môže byť rašelinisko tvorené „lesmi“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. r) nariadenia č. 1305/2013 alebo definície „lesa“, ktorú by prípadne určil dotknutý členský štát v súlade s článkom 2 ods. 2 tohto nariadenia.
31 Pokiaľ ide o poľnohospodárske oblasti, v nariadení č. 1305/2013 sa pojem „poľnohospodárska plocha“ v článku 2 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia definuje ako „akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalý trávny porast a trvalé pastviny alebo trvalé plodiny vymedzené v článku 4 [nariadenia č. 1307/2013]“.
32 Ako uviedol generálny advokát v bode 34 svojich návrhov, z definície „trvalých trávnych porastov a trvalých pasienkov“ uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1307/2013, ako aj zo spresnení uvedených v článku 45 ods. 1 prvom pododseku toho istého nariadenia vyplýva, že rašeliniská alebo rašelinová pôda môžu patriť do tejto definície, a teda do tejto poľnohospodárskej oblasti.
33 Treba preto konštatovať, že pokiaľ sa na rašeliniská alebo rašelinovú pôdu nachádzajúce sa na územiach sústavy Natura 2000 označených podľa smerníc o biotopoch a o vtáctve vzťahujú pojmy „les“ alebo „poľnohospodárska plocha“ v zmysle nariadenia č. 1305/2013, alebo prípadne vnútroštátnej právnej úpravy prijatej v súlade s týmto nariadením, tieto rašeliniská a rašelinová pôda sa môžu považovať za „poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000“, v zmysle článku 30 ods. 6 písm. a) uvedeného nariadenia a sú preto oprávnené na platby v rámci sústavy Natura 2000 uvedené v článku 30 ods. 1 toho istého nariadenia.
34 Otázka, či v závislosti od ich konkrétnej konfigurácie patria rašeliniská nachádzajúce sa na území sústavy Natura 2000, o aké ide vo veci samej, prípadne pod uvedené pojmy „les“ alebo „poľnohospodárska plocha“, a teda pod pojem „poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000“ v zmysle článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013, predstavuje skutkové posúdenie, ktoré patrí do právomoci vnútroštátnych súdov.
35 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvé dve otázky odpovedať tak, že článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nevylučuje rašeliniská z platieb v rámci sústavy Natura 2000, pokiaľ sa tieto rašeliniská nachádzajú na územiach sústavy Natura 2000 určených podľa smerníc o biotopoch a o vtáctve a patria pod pojmy „poľnohospodárska plocha“ alebo „les“ v zmysle písmen f) a r) článku 2 ods. 1 alebo článku 2 ods. 2 tohto nariadenia, ktoré sú oprávnené na platby uvedené v článku 30 ods. 1 tohto nariadenia, ako „poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000“ v zmysle uvedeného článku 30 ods. 6 písm. a).
O tretej a štvrtejotázke
36 Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 30 nariadenia č. 1305/2013 umožňuje členskému štátu vylúčiť rašeliniská z využívania platieb v rámci sústavy Natura 2000 alebo obmedziť poskytovanie podpory pre takéto oblasti na situácie, keď ich označenie za „oblasť sústavy Natura 2000“ má za následok narušenie výkonu konkrétneho typu hospodárskej činnosti v týchto oblastiach, najmä lesohospodárskych činností.
37 V prvom rade treba uviesť, že z odpovede na prvé dve otázky vyplýva, že „rašeliniská“ alebo „rašelinová pôda“ nachádzajúce sa v oblastiach sústavy Natura 2000, na ktoré sa nevzťahuje definícia „poľnohospodárska plocha“ alebo definícia „les“ v zmysle písmen f) a r) článku 2 ods. 1 alebo článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013, nemôžu byť predmetom platieb podľa článku 30 tohto nariadenia.
38 V tejto súvislosti však treba spresniť, že podľa uvedeného článku 2 ods. 2 má členský štát právo stanoviť definíciu pojmu „les“, ktorá vylučuje rašeliniská alebo rašelinovú pôdu z práva na poskytnutie platieb, aj keby išlo o oblasti zodpovedajúce definícii uvedenej v článku 2 ods. 1 písm. r) nariadenia č. 1305/2013.
39 Z písomných pripomienok lotyšskej vlády vyplýva, že špecifické kategórie pozemkových parciel a ich rozhodujúce charakteristiky sú definované v nariadení vlády č. 562 z 21. augusta 2007 o podmienkach klasifikácie druhov využívania pôdy a o kritériách ich určenia. V súlade s prílohou tohto nariadenia „poľnohospodárska pôda“, „lesy“ a „rašeliniská“ predstavujú tri rôzne kategórie pôdy podľa druhu jej využívania. Vzhľadom na to prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či v prejednávanej veci Lotyšská republika prijala definíciu pojmu „les“ podľa článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013.
40 V druhom rade treba pripomenúť, že článok 30 nariadenia č. 1305/2013 poskytuje členským štátom možnosť poskytnúť podporu v rámci sústavy Natura 2000, ale neukladá členským štátom žiadnu povinnosť v tomto zmysle. Platby v rámci sústavy Natura 2000 a rámcovej smernice o vode predstavujú jedno z opatrení na rozvoj vidieka v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia. Preto sa tento článok 30 a podmienky, ktoré sú v ňom stanovené, uplatňujú len na platby uskutočnené v rámci realizácie programu rozvoja vidieka dotknutého členského štátu schváleného Komisiou v súlade s článkom 10 uvedeného nariadenia. Členské štáty nemusia vykonávať všetky opatrenia, ale len tie, ktoré zodpovedajú ich stratégii a stratégii Únie, pričom zohľadnia aj úroveň financovania z EPFRV. Tento výklad je v súlade s odôvodnením 9 nariadenia č. 1305/2013, ktoré uvádza najmä výber opatrení prijatých na dosiahnutie cieľov v oblasti rozvoja vidieka. V dôsledku toho platba na základe článku 30 nariadenia č. 1305/2013 predstavuje len jednu z voľby, ktorú si členský štát môže zvoliť na účely získania financovania.
41 Okrem toho v prvom rade príloha I časť 5 opatrenie 12 vykonávacieho nariadenia č. 808/2014 ponecháva členským štátom na výber medzi tromi podopatreniami podľa článku 30 nariadenia č. 1305/2013, a to kompenzačnú platbu na poľnohospodárske oblasti sústavy Natura 2000, kompenzačnú platbu na lesné oblasti sústavy Natura 2000 a kompenzačnú platbu na poľnohospodárske oblasti zahrnuté do plánov manažmentu povodia. Ďalej príloha I časť 1 oddiel 8 ods. 2 písm. e) bod 11 tohto vykonávacieho nariadenia ukladá členským štátom najmä povinnosť určiť obmedzenia alebo znevýhodnenia, na základe ktorých je možné poskytnúť platby upravené v plánoch rozvoja vidieka. Napokon článok 10 ods. 1 uvedeného vykonávacieho nariadenia stanovuje, že členské štáty môžu stanoviť výšku platieb na základe štandardných predpokladov týkajúcich sa dodatočných nákladov a straty príjmu.
42 Právna úprava Únie teda v zásade priznáva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide jednak o výber opatrení, ktoré zamýšľajú vykonať spomedzi opatrení stanovených právnou úpravou Únie, a jednak o stanovenie obmedzení alebo znevýhodnení, na základe ktorých sa platby poskytujú.
43 Je pravda, že hoci obmedzenia prijaté členskými štátmi pri vypracovaní ich plánu rozvoja vidieka nesmú odstrániť kompenzačný cieľ systému podpory v rámci sústavy Natura 2000 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. marca 2017, Lingurár, C‑315/16, EU:C:2017:244, bod 28), nič to nemení na tom, že tieto štáty môžu rozhodnúť o spôsobe, akým majú byť konkrétne vykonané opatrenia na dosiahnutie cieľov stanovených nariadením č. 1305/2013. Okrem toho musia uvedené štáty pri tejto voľbe dodržiavať všeobecné zásady práva Únie, ako je zásada zákazu diskriminácie a proporcionality (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o zásadu proporcionality, rozsudok z 30. marca 2017, Lingurár, C‑315/16, EU:C:2017:244, bod 29 a citovanú judikatúru).
44 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v programe rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020, ktorý bol schválený Komisiou 13. februára 2015, Lotyšská republika obmedzila poskytovanie platieb v rámci sústavy Natura 2000 na lesné oblasti, pričom vylúčila rašeliniská, ktoré sa v nich nachádzajú. Ustanovenia tohto programu sú prevzaté do nariadenia vlády č. 171 zo 7. apríla 2015 o pravidlách poskytovania, správy a dohľadu nad vnútroštátnou pomocou a pomocou Európskej únie určenou na zlepšenie životného prostredia, klímy a vidieka počas programového obdobia 2014 – 2020, ktorého bod 56 spresňuje, že podporu možno poskytnúť na „lesné pozemky s výnimkou rašelinísk“.
45 Z toho na jednej strane vyplýva, že pokiaľ ide o tri podopatrenia uvedené v bode 41 tohto rozsudku, Lotyšská republika si vybrala len druhé z nich, nazvané „kompenzačná platba na lesné oblasti sústavy Natura 2000“, a teda tým vylúčila zo zavedeného režimu podpory „poľnohospodárske územia sústavy Natura 2000“ v zmysle článku 30 ods. 6 písm. a) tohto posledného uvedeného nariadenia a v dôsledku toho rašeliniská, ktoré patria pod definíciu uvedených území. Lotyšská republika si tak vybrala medzi troma podopatreniami, ktoré jej boli takto dostupné na základe nariadenia č. 1305/2013 a vykonávacieho nariadenia č. 808/2014.
46 Pokiaľ ide na druhej strane o obmedzenia alebo znevýhodnenia, z dôvodu ktorých možno takéto platby udeliť na „lesné územia sústavy Natura 2000“ v zmysle článku 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013, tento členský štát ich opísal a definoval výšku týchto kompenzácií na hektár dotknutej pôdy s výnimkou rašeliniska.
47 V dôsledku toho skutočnosť, že členský štát obmedzí vyplácanie platieb na takéto územia na situácie, keď ich označenie za „územia sústavy Natura 2000“ má za následok obmedzenie výkonu osobitného typu hospodárskej činnosti na týchto územiach, najmä lesohospodárskej činnosti, sa zdá byť v súlade s podmienkami nariadenia č. 1305/2013.
48 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na tretiu a štvrtú otázku treba odpovedať tak, že článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu vylúčiť z platieb v rámci sústavy Natura 2000 na jednej strane „poľnohospodárske územia sústavy Natura 2000“ v zmysle tohto ustanovenia, prípadne vrátane rašelinísk, ktoré patria do takýchto území, a na druhej strane a v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 rašeliniská nachádzajúce sa na územiach sústavy Natura 2000, ktoré v zásade patria pod pojem „les“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. r) tohto nariadenia, ako aj pod pojem „lesné územia sústavy Natura 2000“ v zmysle článku 30 ods. 6 písm. a) uvedeného nariadenia. Toto posledné uvedené ustanovenie sa má tiež vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu obmedziť vyplácanie takýchto platieb na lesné územia sústavy Natura 2000, ktoré prípadne zahŕňajú rašeliniská, na situácie, keď označenie týchto území za „územia sústavy Natura 2000“ má za následok obmedzenie výkonu osobitného typu hospodárskej činnosti na týchto územiach, najmä lesohospodárskej činnosti.
O piatejotázke
49 Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 30 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s článkom 17 Charty vykladať v tom zmysle, že majiteľovi rašeliniska patriaceho do sústavy Natura 2000 sa má poskytnúť platba v rámci tejto sústavy z dôvodu, že došlo k obmedzeniu hospodárskej činnosti, ktorá sa môže na takom rašelinisku vykonávať, ako je najmä zákaz výsadby brusnicových plantáží, hoci v čase, keď tento vlastník nadobudol predmetnú nehnuteľnosť, vedel o takomto obmedzení.
O právomoci Súdneho dvora
50 Komisia namieta nedostatok právomoci Súdneho dvora pre rozhodovanie o piatej otázke. Tvrdí, že článok 30 nariadenia č. 1305/2013 nezakladá nijakú povinnosť ani prísľub vyplácať fyzickým osobám kompenzácie za všetky obmedzenia, ktoré sťažujú používanie majetku patriaceho do sústavy Natura 2000, a vo všeobecnosti, že právo Únie neuznáva existenciu všeobecnej zásady, ktorá by ukladala poskytnutie kompenzácie za každých okolností, teda za všetky tieto obmedzenia uložené v rámci sústavy Natura 2000. Komisia sa domnieva, že riešenie podobné riešeniu, ktoré prijal Súdny dvor v rozsudku z 22. mája 2014, Érsekcsanádi Mezőgazdasági (C‑56/13, EU:C:2014:352), by malo v prejednávanej veci prevážiť, keďže Súdny dvor v tomto rozsudku v podstate rozhodol, že vzhľadom na to, že povinnosť náhrady škody dotknutá vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, nebola založená na práve Únie, ale na vnútroštátnej právnej úprave, Súdny dvor nemal právomoc na posúdenie takejto vnútroštátnej právnej úpravy vzhľadom na právo na účinný prostriedok nápravy, ako aj slobodu podnikania zaručenú Chartou.
51 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pôsobnosť Charty je v súvislosti s konaním členských štátov vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie (rozsudok z 13. júna 2017, Florescu a i., C‑258/14, EU:C:2017:448, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).
52 Členské štáty pritom vykonávajú právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, ak v súlade s požiadavkami smernice o biotopoch prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie zachovania alebo obnovenia prirodzených biotopov a druhov divokej fauny a flóry v priaznivom stave ochrany a najmä na zabránenie zhoršeniu prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín na osobitne chránených územiach.
53 Článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch totiž stanovuje, že členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.
54 Okrem toho prebratie a vykonanie opatrení uvedených v smernici o vtáctve a smernici o biotopoch zo strany členských štátov má nevyhnutne dopad na vlastnícke právo osôb, ktorým patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa na dotknutých územiach, keďže prinajmenšom podliehajú obmedzeniam používania týchto nehnuteľností.
55 Treba preto konštatovať, že členské štáty vykonávajú právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, keď zavádzajú režimy, ktoré poskytujú platby v rámci sústavy Natura 2000 a rámcovej smernice o vodách podľa článku 30 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013. Napokon ako už bolo pripomenuté v bode 43 tohto rozsudku, keďže v prejednávanej veci ide o vykonávanie práva Únie, uplatňujú sa aj všeobecné zásady tohto práva.
56 Okrem toho z článku 6 ods. 1 a článku 10 nariadenia č. 1305/2013 vyplýva, že EPFRV pôsobí v členských štátoch prostredníctvom programov rozvoja vidieka členských štátov schválených Komisiou.
57 Je pravda, že článok 30 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 ponecháva členským štátom mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o opatreniach, ktoré sa majú prijať, ako to vyplýva z bodu 40 tohto rozsudku. Keď však členský štát v rámci voľnej úvahy, ktorú mu priznáva akt práva Únie, prijíma určité opatrenia, treba dospieť k záveru, že uplatňuje toto právo v zmysle článku 51 ods. 1 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2017, Florescu a i., C‑258/14, EU:C:2017:448, bod 48, ako aj citovanú judikatúru).
58 Samotnú skutočnosť, že článok 30 nariadenia č. 1305/2013 nestanovuje režim kompenzácie, nemožno vykladať v tom zmysle, že článok 17 Charty sa neuplatní (pozri analogicky rozsudok z 9. júna 2016, Pesce a i., C‑78/16 a C‑79/16, EU:C:2016:428, bod 86).
59 Z toho vyplýva, že článok 17 Charty je uplatniteľný na spor vo veci samej a Súdny dvor má preto právomoc rozhodnúť o piatej otázke.
O veci samej
60 Na úvod treba uviesť, že zo znenia článku 17 Charty vyplýva, že tento článok výslovne priznáva právo na kompenzáciu len v prípade odňatia vlastníckeho práva, akým je vyvlastnenie, čo zjavne nie je prípad v prejednávanej veci.
61 V tejto súvislosti treba najmä odlíšiť konanie vo veci samej od vecí, v ktorých bol vydaný rozsudok z 9. júna 2016, Pesce a i. (C‑78/16 a C‑79/16, EU:C:2016:428), keďže tieto posledné uvedené veci sa týkali systémového výrubu stromov, a to olivovníkov, a teda zbavenia vlastníctva k nim ako takého. V prejednávanej veci zákaz výsadby brusnicových plantáží na nehnuteľnosti patriacej do sústavy Natura 2000 nepredstavuje odňatie vlastníckeho práva k tejto veci, ale obmedzenie jej využívania, ktoré môže byť upravené zákonom v rozsahu potrebnom pre všeobecný záujem v súlade s tým, čo stanovuje článok 17 ods. 1 tretia veta Charty.
62 Pokiaľ ide o obmedzenia, ktoré možno uložiť na využívanie vlastníckeho práva, je potrebné pripomenúť, že právo vlastniť majetok zaručené článkom 17 Charty nie je absolútnou požiadavkou a že jeho výkon môže byť predmetom obmedzení odôvodnených cieľmi všeobecného záujmu sledovanými Úniou (pozri rozsudok z 20. septembra 2016, Ledra Advertising a i./Komisia a ECB, C‑8/15 P až C‑10/15 P, EU:C:2016:701, bod 69 a citovanú judikatúru).
63 Z článku 52 ods. 1 Charty tak vyplýva, že využívanie vlastníckeho práva môže byť obmedzené pod podmienkou, že tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú sledovaným cieľom všeobecného záujmu a nepredstavujú vo vzťahu k sledovanému účelu neprimeraný a neúnosný zásah, ktorým by bola zasiahnutá samotná podstata takto zaručeného práva (pozri rozsudok z 20. septembra 2016, Ledra Advertising a i./Komisia a ECB, C‑8/15 P až C‑10/15 P, EU:C:2016:701, bod 70 a citovanú judikatúru).
64 Na jednej strane z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ochrana životného prostredia je jedným z cieľov všeobecného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2010, ERG a i., C‑379/08 a C‑380/08, EU:C:2010:127, bod 81, ako aj citovanú judikatúru). Ochrana životného prostredia teda môže odôvodniť obmedzenie využívania vlastníckeho práva (rozsudok z 15. januára 2013, Križan a i., C‑416/10, EU:C:2013:8, bod 114, ako aj citovaná judikatúra).
65 Na druhej strane sa nezdá, že by také opatrenia, o aké ide vo veci samej, prijaté na účely ochrany prírody a životného prostredia na základe smernice o vtáctve a smernice o biotopoch, ktoré sa obmedzujú na zákaz výsadby brusnicových plantáží na rašeliniskách s cieľom zabrániť zásahu do takto chránených environmentálnych záujmov, predstavovali v prípade neexistencie kompenzácie v prospech dotknutých vlastníkov neprimeraný a neúnosný zásah, ktorým by bola zasiahnutá samotná podstata vlastníckeho práva (pozri analogicky rozsudok z 10. júla 2003, Booker Aquaculture a Hydro Seafood, C‑20/00 a C‑64/00, EU:C:2003:397, bod 70). V prejednávanej veci takýto záver platí o to viac, že ako vyplýva z formulácie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, uvedený zákaz, a teda obmedzenie užívania vlastníckeho práva, boli platné už v čase, keď Sātiņi‑S nadobudla rašeliniská dotknuté vo veci samej, takže táto spoločnosť nemohla nevedieť o existencii tohto obmedzenia.
66 Hoci je pravda, že členské štáty sa môžu prípadne domnievať, pokiaľ tak konajú v súlade s právom Únie, že je potrebné čiastočne alebo úplne odškodniť vlastníkov pozemkov dotknutých ochrannými opatreniami prijatými podľa smernice o vtáctve a smernice o biotopoch, z tohto konštatovania nemožno vyvodiť existenciu povinnosti poskytnúť takúto kompenzáciu v práve Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2003, Booker Aquaculture a Hydro Seafood, C‑20/00 a C‑64/00, EU:C:2003:397, bod 85).
67 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na piatu otázku odpovedať tak, že článok 30 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s článkom 17 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že majiteľovi rašeliniska patriaceho do sústavy Natura 2000 sa nemá poskytnúť platba v rámci tejto sústavy z dôvodu, že došlo k obmedzeniu hospodárskej činnosti, ktorá sa môže na takom rašelinisku vykonávať, najmä zákazu výsadby brusnicových plantáží, ak v čase, keď tento vlastník nadobudol predmetnú nehnuteľnosť, vedel o takomto obmedzení.
O trovách
68 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
1. Článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nevylučuje rašeliniská z platieb v rámci sústavy Natura 2000, pokiaľ sa tieto rašeliniská nachádzajú na územiach sústavy Natura 2000 určených podľa smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a patria pod pojmy „poľnohospodárska plocha“ alebo „les“ v zmysle písmen f) a r) článku 2 ods. 1 alebo článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013, ktoré sú oprávnené na platby uvedené v článku 30 ods. 1 tohto nariadenia, ako „poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000“ v zmysle uvedeného článku 30 ods. 6 písm. a).
2. Článok 30 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1305/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu vylúčiť z platieb v rámci sústavy Natura 2000 na jednej strane „poľnohospodárske územia sústavy Natura 2000“ v zmysle tohto ustanovenia, vrátane rašelinísk, ktoré patria do takýchto území, a na druhej strane a v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 rašeliniská nachádzajúce sa na územiach sústavy Natura 2000, ktoré v zásade patria pod pojem „les“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. r) tohto nariadenia, ako aj pod pojem „lesné územia sústavy Natura 2000“ v zmysle článku 30 ods. 6 písm. a) uvedeného nariadenia. Toto posledné uvedené ustanovenie sa má tiež vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu obmedziť vyplácanie takýchto platieb na lesné územia sústavy Natura 2000, ktoré prípadne zahŕňajú rašeliniská, na situácie, keď označenie týchto území za „územia sústavy Natura 2000“ má za následok obmedzenie výkonu osobitného typu hospodárskej činnosti na týchto územiach, najmä lesohospodárskej činnosti.
3. Článok 30 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s článkom 17 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že majiteľovi rašeliniska patriaceho do sústavy Natura 2000 sa nemá poskytnúť platba v rámci tejto sústavy z dôvodu, že došlo k obmedzeniu hospodárskej činnosti, ktorá sa môže na takom rašelinisku vykonávať, najmä zákazu výsadby brusnicových plantáží, ak v čase, keď tento vlastník nadobudol predmetnú nehnuteľnosť, vedel o takomto obmedzení.
Podpisy