ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
zo 7. marca 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Nariadenie (EHS) č. 2913/92 – Článok 37 – Colný kódex Spoločenstva – Nariadenie (EHS) č. 2454/93 – Článok 313 – Colný štatút tovaru – Domnienka colného štatútu tovaru Spoločenstva“
Vo veci C‑643/17,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko) z 11. októbra 2017 a doručený Súdnemu dvoru 17. novembra 2017, ktorý súvisí s konaním:
Suez II Water Technologies & Solutions Portugal Unipessoal Lda, predtým GE Power Controls Portugal, Material Eléctrico Lda, neskôr GE Power Controls Portugal Unipessoal Lda,
proti
Fazenda Pública,
SÚDNY DVOR (šiesta komora),
v zložení: predsedníčka šiestej komory C. Toader, sudcovia A. Rosas (spravodajca) a L. Bay Larsen,
generálny advokát: G. Hogan,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Suez II Water Technologies & Solutions Portugal Unipessoal Lda, v zastúpení: R. Garção Soares, advogado,
– portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, M. Figueiredo a N. Vitorino, splnomocnení zástupcovia,
– grécka vláda, v zastúpení: M. Tassopoulou a A. Dimitrakopoulou, splnomocnené zástupkyne,
– španielska vláda, v zastúpení: S. Jiménez García a V. Ester Casas, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: A. Caeiros a F. Clotuche‑Duvieusart, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 37 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 82/97 z 19. decembra 1996 (Ú. v. ES L 17, 1997, s. 1; Mim. vyd. 02/008, s. 179) (ďalej len „colný kódex“), ako aj článku 313 ods. 1 a článku 313 ods. 2 písm. a) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 75/98 z 12. januára 1998 (Ú. v. ES L 7, 1998, s. 3; Mim. vyd. 02/008, s. 404), (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Suez II Water Technologies & Solutions Portugal Unipessoal Lda, predtým GE Power Controls Portugal, Material Eléctrico Lda a neskôr GE Power Controls Portugal Unipessoal Lda (ďalej len „Suez II“), a Fazenda Pública (Štátna pokladnica, Portugalsko) vo veci colného štatútu určitého tovaru, ktorý nadobudla spoločnosť Suez II.
Právna úprava
Právo Únie
Colný kódex
3 Článok 4 colného kódexu v znení účinnom počas predmetného obdobia týkajúceho sa veci samej, teda v období od 16. júna 2000 do 24. augusta 2000, stanovoval:
„Na účely tohto kódexu sa rozumie:
…
6. ‚colným štatútom‘ postavenie tovaru, ktoré vyjadruje, či ide o tovar spoločenstva alebo o tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva.
7. ‚tovarom spoločenstva‘ tovar:
– úplne získan[ý] na colnom území spoločenstva za podmienok uvedených v článku 23 a neobsahujúc[i] tovar dovezený z krajín alebo území, ktoré netvoria súčasť colného územia spoločenstva. …
– dovezený z krajín alebo území, ktoré netvoria súčasť colného územia spoločenstva a ktorý bol prepustený do voľného obehu,
– získaný alebo vyrobený na colnom území spoločenstva buď z tovaru uvedeného len v druhej zarážke, alebo z tovaru uvedeného v prvej a druhej zarážke.
8. ‚tovarom, ktorý nie je tovarom spoločenstva‘ tovar iný ako ten, ktorý je uvedený v pododseku 7.
…
13. ‚colným dohľadom‘ všeobecná činnosť colných orgánov, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne aj ďalších právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu.
14. ‚kontrolou vykonávanou colnými orgánmi‘ vykonávanie špecifických úkonov, ako je prehliadka tovaru, preverovanie existencie a pravosti dokladov, kontrola účtovných alebo iných dokladov… s cieľom zaistiť, aby boli dodržiavané colné predpisy, prípadne ďalšie právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu.
…
19. ‚predložením tovaru colnému úradu‘ oznámenie colným orgánom stanoveným spôsobom, že tovar sa nachádza na colnom úrade alebo na akomkoľvek inom mieste určenom alebo schválenom colnými orgánmi.
…“
4 Článok 13 colného kódexu stanovoval:
„Colné orgány môžu v súlade s podmienkami ustanovenými v platných predpisoch vykonávať akékoľvek kontroly, ktoré považujú za potrebné v záujme zabezpečenia správneho uplatňovania colných predpisov.“
5 Článok 14 tohto kódexu stanovoval:
„Na účely uplatnenia colných predpisov musí každá osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na úkonoch súvisiacich s pohybom tovaru poskytnúť na žiadosť colných orgánov v stanovených lehotách všetky podklady a údaje bez ohľadu na použitý nosič informácií a všetku potrebnú súčinnosť.“
6 Podľa článku 16 colného kódexu dotknuté osoby majú uchovávať doklady uvedené v článku 14 na účely colných kontrol v lehote stanovenej v platných predpisoch, ale najmenej počas obdobia troch kalendárnych rokov, bez ohľadu na použitý nosič informácií.
7 Článok 37 colného kódexu zaradený v jeho hlave III, nazvanej „Ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na tovar prepravený na colné územie Spoločenstva do pridelenia colne schváleného určenia alebo použitia“, a to v jej kapitole I nazvanej „Vstup tovaru na colné územie Spoločenstva“, stanovoval:
„1. Tovar prepravený na colné územie spoločenstva podlieha colnému dohľadu od jeho vstupu na colné územia spoločenstva. Môže byť podrobený colnej kontrole v súlade s platnými predpismi.
2. Tovar podlieha colnému dohľadu po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného štatútu, ak sa nejedná o tovar spoločenstva bez toho, aby tým bol dotknutý článok 82 odsek 1, a to do okamihu zmeny jeho colného štatútu, jeho umiestnenia do slobodného pásma alebo slobodného skladu, jeho spätného vývozu alebo jeho zničenia v súlade s článkom 182.“
8 Článok 38 ods. 1 a 5 colného kódexu znel takto:
„1. Osoba, ktorá tovar prepravila na colné územie spoločenstva, je povinná ho prepraviť bez zbytočného odkladu po ceste určenej colnými orgánmi a v súlade s ich pokynmi:
a) na colný úrad určený colnými orgánmi alebo na akékoľvek iné miesto určené alebo schválené týmito orgánmi; alebo
b) do slobodného pásma, ak sa tovar má doviezť do tohto slobodného pásma priamo:
– vodnou alebo vzdušnou cestou, alebo
– po súši bez toho, aby prešiel inou časťou colného územia spoločenstva, ak je časť hranice slobodného pásma totožná so suchozemskou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou.
…
5. Odseky 1 až 4 a články 39 až 53 sa nevzťahujú na tovar, ktorý dočasne opustil colné územie spoločenstva, pokiaľ sa dočasne pohybuje medzi dvoma bodmi na tomto území, a to po vodnej alebo vzdušnej ceste a pokiaľ je prepravovaný po priamej trase pravidelnou leteckou alebo lodnou dopravou bez zastávky mimo colného územia spoločenstva.
Toto ustanovenie sa nevzťahuje na tovar naložený v prístavoch alebo na letiskách tretích štátov alebo v slobodných prístavoch.“
9 Článok 40 colného kódexu týkajúci sa predloženia tovaru colnému úradu stanovoval:
„Tovar, ktorý bol podľa článku 38 odsek 1 písmeno a) prepravený na colný úrad alebo na iné miesto stanovené alebo schválené colnými orgánmi, predloží colným orgánom [colnému úradu – neoficiálny preklad] osoba, ktorá tovar na colné územie spoločenstva prepravila alebo prípadne osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tohto tovaru po jeho vstupe na toto územie.“
10 Článok 43 colného kódexu uvádzal:
„S výhradou článku 45 je na tovar predložený colným orgánom [colnému úradu – neoficiálny preklad]… potrebné podať predbežné colné vyhlásenie.
Predbežné colné vyhlásenie sa podáva súčasne s predložením tovaru colným orgánom [colnému úradu – neoficiálny preklad]. …“
11 Podľa článku 44 colného kódexu:
„1. Predbežné colné vyhlásenie sa podáva na tlačive, ktoré zodpovedá vzoru stanovenému colnými orgánmi. Colné orgány však môžu povoliť použiť ako predbežné colné vyhlásenie akýkoľvek obchodný alebo úradný doklad, ktorý obsahuje náležitosti nevyhnutné na identifikáciu tovaru.
2. Predbežné colné vyhlásenie môže byť podané:
a) osobou, ktorá tovar prepravila na colné územia spoločenstva, alebo prípadne osobou, ktorá prevzala zodpovednosť za prepravu tovaru po jeho vstupe na toto územie; alebo
b) osobou, v ktorej mene konali osoby uvedené v písmena a).“
12 Kapitola 4 colného kódexu s názvom „Povinnosť prideliť colne schválené určenie alebo použitie tovaru predloženému colným orgánom [colnému úradu – neoficiálny preklad]“ obsahovala články 48 a 49.
13 Článok 48 colného kódexu stanovoval:
„Tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva a ktorý bol predložený colným orgánom [colnému úradu – neoficiálny preklad], musí byť pridelené colne schválené určenie alebo použitie schválené pre takýto tovar.“
14 Článok 49 ods. 1 colného kódexu znel takto:
„Pri tovare, na ktorý bolo podané predbežné colné vyhlásenie, musia byť formality na pridelenie colne schváleného určenia alebo použitia splnené v týchto lehotách:
a) 45 dní odo dňa, kedy bolo podané predbežné colné vyhlásenie, v prípade tovaru prepravovaného po vodných cestách;
b) 20 dní odo dňa, kedy bolo vydané predbežné colné vyhlásenie, v prípade tovaru prepravovaného inak ako po vodných cestách.“
15 Článok 59 colného kódexu zaradený v jeho hlave IV, nazvanej „Colne schválené určenie alebo použitie“, vo svojom odseku 1 stanovoval:
„Všetok tovar určený na prepustenie do colného režimu musí byť uvedený v colnom vyhlásení pre príslušný colný režim.“
16 Článok 79 tohto kódexu stanovoval:
„Prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva.
Prepustenie zahŕňa uplatnenia obchodno‑politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov.“
17 Podľa článku 180 colného kódexu:
„1. Ak bol tovar premiestnený alebo vrátený do inej časti colného územia spoločenstva alebo prepustený do colného režimu, môže byť potvrdenie uvedené v článku 170, odsek 4 použité na preukázanie, či má tento tovar štatút spoločenstva, alebo nemá štatút spoločenstva.
2. Ak nie je potvrdením alebo inými prostriedkami preukázané, že ide o tovar so štatútom spoločenstva alebo o tovar, ktorý nemá štatút spoločenstva, považuje sa tovar:
– s cieľom uplatnenia vývozného cla a vývozných povolení alebo vývozných obchodno‑politických opatrení za tovar spoločenstva;
– v ostatných prípadoch za tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva.“
18 V hlave VII tohto kódexu, nazvanej „Colný dlh“, článok 202 stanovoval:
„1. Colný dlh pri dovoze vzniká:
a) nezákonným dovozom [vstupom – neoficiálny preklad] tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu na colné územie spoločenstva,
…
2. Colný dlh vzniká v okamihu nezákonného dovozu [vstupu – neoficiálny preklad] tovaru.
…“
Vykonávacie nariadenie
19 Článok 313 vykonávacieho nariadenia v znení účinnom počas predmetného obdobia týkajúceho sa sporu vo veci samej uvádzal:
„1. S výnimkou článku 180 kódexu a výnimiek, uvedených v odseku 2 tohto článku, sa všetky tovary na colnom území spoločenstva považujú za tovary spoločenstva, ak nie je ustanovené [preukázané – neoficiálny preklad], že nemajú štatút spoločenstva.
2. Nasledovný tovar sa nepovažuje za tovar spoločenstva, ak podľa článku 314 až 323 nie je ustanovené [preukázané – neoficiálny preklad], že má štatút spoločenstva:
a) tovar, prepravený na colné územie spoločenstva podľa článku 37 kódexu;
b) dočasne uskladnený tovar alebo tovar v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade;
c) tovar v režime s podmienečným odkladom.
Ako výnimka z tohto ustanovenia a v súlade s článkom 38 (5) kódexu, tovar prepravený na colné územie spoločenstva sa považuje za tovar spoločenstva, ak nie je ustanovené [preukázané – neoficiálny preklad], že nemá štatút spoločenstva:
‑ v prípade, keď tovar prepravovaný lietadlom bol naložený alebo preložený na letisku spoločenstva s cieľom zaslania na iné letisko na colnom území spoločenstva a prepravený na základe jediného prepravného dokumentu, vyhotoveného v členskom štáte,
‑ alebo v prípade, keď tovar, prepravovaný po mori, bol prepravený medzi prístavmi na colnom území spoločenstva pravidelnými prepravnými službami, ktoré sú povolené podľa článku 313a a 313b.“
20 Články 314 až 323 vykonávacieho nariadenia sa týkali dôkazu o štatúte Spoločenstva v prípade tovaru a spôsobu, akým je možné takýto dôkaz predložiť.
21 Článok 314 vykonávacieho nariadenia stanovoval:
„1. Ak sa tovar nepovažuje za tovar spoločenstva podľa článku 313, tomuto tovaru sa nesmie prideliť štatút spoločenstva podľa článku 2, iba ak:
a) bol prepravený z iného členského štátu bez toho, aby prešiel územím tretej krajiny, alebo
b) bol prepravený z iného členského štátu cez územie tretej krajiny a bol prepravený na základe jednotného prepravného dokumentu, vydaného v členskom štáte, alebo
…
2. Dôkaz, že tovar má štatút spoločenstva, možno preukázať:
a) na základe jedného z dokumentov, uvedených v článku 315 až 318, alebo
b) v súlade s pravidlami, uvedenými v článku 319 až 323, alebo
…“
22 Článok 317 vykonávacieho nariadenia stanovoval:
„1. Dôkaz, že tovar má štatút spoločenstva sa poskytne v súlade s podmienkami, uvedenými nižšie, a to predložením faktúry alebo prepravného dokladu, vzťahujúcich sa na tento tovar.
…
5. Tento článok sa uplatní len vtedy, ak sa faktúra alebo prepravný dokument týka výlučne tovaru spoločenstva.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
23 Suez II pôsobí v Portugalsku v oblasti výroby a obchodovania s elektrotechnickými výrobkami. Táto spoločnosť prijala vo svojich priestoroch určitý tovar určený na použitie v rámci jej priemyselnej činnosti. Uvedený tovar jej dodali a vyfakturovali v rokoch 2000 až 2002 spoločnosti so sídlom v Maďarsku a Poľsku, ktoré boli v čase skutkového stavu tretími krajinami, ako aj spoločnosti zo Švajčiarska.
24 Portugalské colné orgány vykonali v priestoroch spoločnosti Suez II inšpekciu. Táto inšpekcia sa začala 18. novembra 2002.
25 Po identifikovaní všetkých faktúr týkajúcich sa dodávky uvedeného tovaru colné orgány požiadali spoločnosť Suez II o predloženie dokumentov preukazujúcich, že tento tovar vstúpil na územie Európskej únie, bol predložený colným orgánom a bolo naňho podané predbežné colné vyhlásenie, ako to vyžadujú články 38 a 43 colného kódexu.
26 Suez II predložila dovozné vyhlásenia podané colným úradom viacerých členských štátov na väčšinu dotknutého tovaru, ktorého sa týkajú tieto faktúry, ale nie na všetok tovar.
27 Vnútroštátny súd uvádza, že pokiaľ ide o tovar pochádzajúci od spoločnosti GE Hungary so sídlom v Maďarsku, ako aj tovar od spoločností GE Polska a Elester so sídlom v Poľsku, Suez II nepredložila dokumenty preukazujúce prepustenie tovaru do voľného obehu s udelením z toho plynúceho štatútu tovaru Spoločenstva ani predbežné colné vyhlásenie pred colnými orgánmi, a obmedzila sa na predloženie faktúr vystavených v priebehu roka 2000 dodávateľmi so sídlom v týchto tretích krajinách, to znamená mimo colného územia Únie.
28 Colné orgány dospeli k záveru, že tovar, pri ktorom nebolo preukázané, že bol na colných orgánoch členských štátov podrobený postupom pre prepustenie do voľného obehu, sa musí považovať za tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva. Keďže tento tovar bol podľa nich prepravený na colné územie Únie podľa článku 37 colného kódexu a na základe článku 313 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia, v jeho prípade sa neuplatní domnienka, že tovar, ktorý sa nachádza na colnom území Únie, má colný štatút Spoločenstva, zakotvená v odseku 1 posledného uvedeného článku.
29 Colné úrady dospeli k záveru, že predmetný tovar bol nezákonne prepravený na colné územie Únie, pričom následkom tejto nezákonnosti je vznik colného dlhu pri dovoze podľa článku 202 ods. 1 písm. a) colného kódexu a súčasne vznik dlhu na dani z pridanej hodnoty (DPH) pri dovoze.
30 Rozhodnutím regionálneho riaditeľa pre colné spory a colné kontroly v Porte (Portugalsko) z 21. augusta 2003 bola voči spoločnosti Suez II vznesená požiadavka na zaplatenie sumy 353 903,04 eura z titulu colného dlhu. Platobný výmer sa týka dlhov, ktoré vznikli v období od 16. júna 2000 do 24. augusta 2000.
31 Suez II uskutočnila platbu uvedenej sumy 8. septembra 2003. Keďže sa však Suez II domnievala, že hoci nebola schopná o tom predložiť dôkaz, predmetný tovar už bol prepustený do voľného obehu na colnom území Únie rôznymi subjektmi, a to na colných úradoch v rôznych členských štátoch, pričom v tomto prípade dôkazné bremeno, že tovar nemá štatút Spoločenstva, zaťažuje colné orgány, podala na Tribunal Tributário do Porto (Súd pre daňové veci v Porte, Portugalsko) žalobu o neplatnosť rozhodnutia regionálneho riaditeľa pre colné spory a colné kontroly v Porte z 21. augusta 2003.
32 Keďže Tribunal Tributário do Porto (Súd pre daňové veci v Porte) zamietol túto žalobu rozsudkom z 28. februára 2013, Suez II podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko).
33 Za týchto podmienok Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa s ohľadom na článok 313 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vychádzať z toho, že predmetný tovar vo veci samej má štatút tovaru Spoločenstva, ak nie je preukázané, že takýto štatút nemá, alebo sa má považovať za tovar prepravený na colné územie Únie podľa článku [37] colného kódexu, pričom sa naňho vzťahuje výnimka stanovená v článku 313 ods. 2 písm. a) prvej časti vykonávacieho nariadenia, v dôsledku čoho sa štatút Spoločenstva priznáva iba tomu tovaru, pri ktorom sa predloží dôkaz o tom, že bol podrobený postupom pre prepustenie do voľného obehu na colnom území Únie?“
O prejudiciálnej otázke
34 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 313 vykonávacieho nariadenia vykladať v tom zmysle, že tovar, o aký ide vo veci samej, dodaný a fakturovaný spoločnosťami usadenými v tretích krajinách spoločnosti so sídlom na colnom území Únie s cieľom, aby tu bol použitý, by sa v súlade s odsekom 1 tohto článku mal považovať za tovar so štatútom Spoločenstva, ak nie je preukázané, že tento štatút nemá, alebo za tovar prepravený na colné územie Únie podľa článku 37 colného kódexu a z tohto dôvodu spadajúci pod výnimku stanovenú v článku 313 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia, pričom štatút tovaru Spoločenstva sa prizná len tovaru, pri ktorom je predložený dôkaz o tom, že bol podrobený postupom pre prepustenie do voľného obehu na colnom území Únie.
35 Suez II tvrdí, že na tovar, o aký ide vo veci samej, ktorý sa nachádza na colnom území Únie v čase, keď vzniká otázka o určení jeho colného štatútu, by sa mala vzťahovať všeobecná domnienka stanovená v článku 313 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a mal by sa považovať za tovar Spoločenstva, s výnimkou prípadu, keď colné orgány predložia dôkaz o opaku. Skutočnosť, že k tomuto tovaru nie sú priložené dokumenty preukazujúce jeho uvedenie do voľného obehu, podľa nej nemôže znamenať, že tento tovar bol nezákonne prepravený na colné územie Únie.
36 Vlády, ktoré predložili svoje pripomienky, a Komisia naopak tvrdia, že na predmetný tovar vo veci samej sa vzťahuje výnimka stanovená v článku 313 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia, keďže vzhľadom na to, že sa naňho nahliada ako na tovar prepravený na colné územie Únie podľa článku 37 colného kódexu, od svojho vstupu na toto územie podlieha colnému dohľadu, a to po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného štatútu. Keďže na tento tovar nebolo podané colné vyhlásenie a pri jeho vstupe na colné územie Únie nebol prepustený do colného režimu, mal by sa považovať za tovar, ktorý bol nezákonne prepravený na toto územie a podľa článku 202 colného kódexu by v deň tohto nezákonného vstupu mal vzniknúť colný dlh.
37 V tejto súvislosti je potrebné na úvod pripomenúť, že podľa znenia článku 313 ods. 1 vykonávacieho nariadenia sa tovar, ktorý sa nachádza na colnom území Únie, považuje za tovar so štatútom Spoločenstva, a to jednak s výhradou ustanovení článku 180 colného kódexu a výnimiek uvedených v článku 313 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, a jednak s výnimkou situácií, v ktorých je preukázané, že tento tovar nemá štatút Spoločenstva. Podľa článku 313 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa tovar prepravený na colné územie Únie podľa článku 37 colného kódexu nepovažuje za tovar Spoločenstva, ak sa jeho štatút Spoločenstva riadne nepreukáže v súlade s článkami 314 až 323 vykonávacieho nariadenia.
38 Na úvod je potrebné uviesť, že výhrada uvedená v článku 180 colného kódexu týkajúca sa uvoľňovania tovaru zo slobodných pásiem alebo slobodných skladov je v prejednávanom prípade vzhľadom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej irelevantná.
39 S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď je potrebné určiť rozsah domnienky uvedenej v článku 313 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a výnimiek uvedených v odseku 2 tohto článku, a to zo širšieho systematického hľadiska, pričom sa tieto ustanovenia zohľadnia vo vzťahu s relevantnými ustanoveniami colného kódexu, najmä tými, ktoré sa týkajú tovaru prepraveného na colné územie Únie, štatútu tovaru Spoločenstva a postupu pre prepustenie tovaru dovezeného z tretích krajín do voľného obehu na colnom území Únie.
40 V tejto súvislosti v prvom rade keďže článok 313 ods. 2 vykonávacieho nariadenia odkazuje na pojem „tovar prepravený na colné územie Únie“ podľa článku 37 colného kódexu, je potrebné vykladať ho okrem iného s ohľadom na článok 4 body 13 a 19, ako aj s ohľadom na články 37, 38, 40, 43 a 45 colného kódexu, ktoré sa nachádzajú v jeho hlave III zameranej na povinnosti spojené s prepravením tovaru na colné územie Únie, na podrobenie tovaru colnému dohľadu do určenia jeho colného štatútu, ako aj na pravidlá predloženia tovaru colnému úradu a podania colného vyhlásenia.
41 Colný dohľad je definovaný v článku 4 bode 13 colného kódexu ako všeobecná činnosť colných orgánov, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov.
42 Podľa článku 37 toho istého kódexu tovar prepravený na colné územie Únie podlieha od jeho vstupu colnému dohľadu. V rámci tohto dohľadu môže byť podrobený colnej kontrole v súlade s platnými predpismi, pričom colnému dohľadu podlieha po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného štatútu, a ak nejde o tovar Spoločenstva, do okamihu zmeny jeho colného štatútu, jeho umiestnenia do slobodného pásma alebo slobodného skladu, jeho spätného vývozu alebo jeho zničenia (rozsudok z 3. marca 2005, Papismedov a i., C‑195/03, EU:C:2005:131, bod 21).
43 V bode 22 rozsudku z 3. marca 2005, Papismedov a i. (C‑195/03, EU:C:2005:131), Súdny dvor uviedol, že tovar prichádzajúci na územie Únie podlieha colnému dohľadu od jeho vstupu na toto územie, či už tento vstup bol zákonný alebo v rozpore s článkami 38 až 41 a článkom 177 prvým odsekom druhou zarážkou colného kódexu, čo je skutočnosť, ktorú musia orgány dohľadu svojou kontrolou preukázať. Z toho vyplýva, že podrobenie tovaru takémuto dohľadu sa neviaže na zákonnosť jeho vstupu na uvedené územie.
44 Viacero ustanovení colného kódexu umožňuje bližšie vymedziť pojem „nezákonný vstup“. Článok 202 colného kódexu definuje „nezákonný [vstup]“ ako akýkoľvek dovoz tovaru podliehajúceho dovoznému clu na colné územie Únie alebo na inú časť tohto územia, ak je umiestnený v slobodnom pásme alebo slobodnom sklade, ktorý je v rozpore s ustanoveniami článkov 38 až 41 a článku 177 prvého odseku druhej zarážky tohto kódexu (rozsudok z 3. marca 2005, Papismedov a i., C‑195/03, EU:C:2005:131, bod 25).
45 Osobitne Súdny dvor rozhodol, že nezákonným vstupom je dovoz tovaru, pri ktorom nie sú dodržané nasledujúce postupy stanovené colným kódexom. Po prvé podľa článku 38 ods. 1 tohto kódexu tovar prepravený na colné územie Únie musí byť bez zbytočného odkladu prepravený na colný úrad určený colnými orgánmi alebo do slobodného pásma. Po druhé v súlade s ustanovením článku 40 uvedeného kódexu, keď je tovar prepravený na colný úrad, musí tam byť predložený. Predloženie tovaru colnému úradu je v článku 4 bode 19 toho istého kódexu definované ako oznámenie colným orgánom stanoveným spôsobom, že tovar sa nachádza na tomto úrade alebo na akomkoľvek inom určenom alebo schválenom mieste (rozsudky z 3. marca 2005, Papismedov a i., C‑195/03, EU:C:2005:131, bod 26, a z 2. apríla 2009, Elshani, C‑459/07, EU:C:2009:224, bod 21).
46 Zo samotného znenia všetkých uvedených ustanovení vyplýva, že na to, aby bolo možné tovar považovať za taký, ktorý vstúpil na colné územie Únie zákonne, musí byť po jeho príchode prepravený na colný úrad alebo do slobodného pásma a predložený colnému úradu. Účelom tejto povinnosti, ktorú má osoba prepravujúca tovar alebo osoba preberajúca zodpovednosť za prepravu, je zabezpečiť, aby colné orgány boli informované nielen o skutočnosti, že tovar bol prepravený, ale aj o všetkých dôležitých údajoch týkajúcich sa druhu tovaru alebo výrobku, o ktorý ide, ako aj jeho množstva. Tieto informácie totiž umožnia správnu identifikáciu tovaru na účely jeho nomenklatúrneho zaradenia a prípadne výpočtu dovozného cla (rozsudok z 2. apríla 2009, Elshani, C‑459/07, EU:C:2009:224, bod 22 a citovaná judikatúra).
47 Súdny dvor v tejto súvislosti uviedol, že zo znenia a systematiky článku 4 bodu 19, článku 38 ods. 1 a článku 40 colného kódexu jasne vyplýva, že všetok tovar, ktorý vstúpil na colné územie Únie, musí byť predložený colnému úradu (rozsudky zo 4. marca 2004, Viluckas a Jonusas, C‑238/02 a C‑246/02, EU:C:2004:126, bod 22, a z 2. apríla 2009, Elshani, C‑459/07, EU:C:2009:224, bod 23). K nezákonnému vstupu tovaru dôjde vtedy, ak tento tovar prejde prvým colným úradom nachádzajúcim sa v rámci colného územia Únie bez toho, aby tam bol predložený (rozsudok z 2. apríla 2009, Elshani, C‑459/07, EU:C:2009:224, bod 25).
48 V dôsledku toho je potrebné vychádzať z toho, že k „nezákonnému vstupu“ na toto územie v zmysle článku 202 colného kódexu dochádza v prípade tovaru, ktorý sa po prechode vonkajšej pozemnej hranice Únie nachádza na tomto území mimo prvého colného úradu bez toho, aby tam bol dopravený, a bez toho, aby bol predložený colnému úradu, výsledkom čoho je, že colné orgány nedostali oznámenie o vstupe tohto tovaru zo strany osôb zodpovedných za splnenie tejto povinnosti (rozsudok z 2. apríla 2009, Elshani, C‑459/07, EU:C:2009:224, bod 26).
49 Okrem toho predloženie tovaru colnému úradu podľa článku 40 colného kódexu vzhľadom na ustanovenia článkov 43 a 45 uvedeného kódexu zahŕňa súvisiacu povinnosť v krátkej lehote podať predbežné colné vyhlásenie alebo v rovnakej lehote splniť náležitosti potrebné pre pridelenie colne schváleného určenia alebo použitia dotknutému tovaru, to znamená, ak sa požaduje jeho prepustenie do colného režimu, podať colné vyhlásenie. Súdny dvor uviedol, že oba tieto úkony sú vo všeobecnosti vykonávané súčasne (rozsudok z 3. marca 2005, Papismedov a i., C‑195/03, EU:C:2005:131, bod 30).
50 Z toho vyplýva, že každá spoločnosť, ktorá ako Suez II vlastní vo svojich priestoroch nachádzajúcich sa na colnom území Únie tovar zakúpený od spoločností usadených v tretích krajinách, musí byť ako osoba, ktorá sa podieľa na úkonoch súvisiacich s pohybom tovaru v zmysle článku 14 colného kódexu, schopná preukázať, že tento tovar bol predložený colnému úradu Únie a že na tomto úrade bolo podané predbežné colné vyhlásenie, alebo že boli splnené formality na pridelenie colne schváleného určenia alebo použitia predmetného tovaru. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, je potrebné predpokladať, že došlo k „nezákonnému [vstupu] tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu na colné územie spoločenstva“, v zmysle článku 202 ods. 1 písm. a) colného kódexu.
51 V druhom rade je potrebné vyložiť článok 313 vykonávacieho nariadenia vo vzťahu k ustanoveniam colného kódexu, ktoré sa týkajú štatútu tovaru Spoločenstva a postupu pre prepustenie tovaru dovezeného z tretích krajín do voľného obehu na colnom území Únie.
52 V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že vnútroštátny súd uvádza, že prijatie tovaru v priestoroch spoločnosti Suez II a prijatie zodpovedajúcich faktúr zaznamenaných v účtovníctve spoločnosti a vystavených dodávateľom usadeným v tretej krajine, nie sú spochybňované. Spochybňované nie je ani to, že pokiaľ ide o uvedený tovar, nebolo preukázané splnenie postupov pre prepustenie do voľného obehu na colnom úrade Únie.
53 Suez II však aj napriek tomu tvrdí, že článok 313 vykonávacieho nariadenia vychádza zo zásady zakotvenej v jeho prvom odseku, podľa ktorej tovar, ktorý sa nachádza na colnom území Únie, sa považuje za tovar Únie, v dôsledku čoho by bolo potrebné pripustiť, pokiaľ neexistuje dôkaz o opaku, že ide buď o tovar vyrobený na tomto území za podmienok stanovených v článku 4 ods. 7 prvej a tretej zarážke colného kódexu, alebo že ide o tovar, ktorý bol prepustený do voľného obehu v súlade s druhou zarážkou toho istého ustanovenia a článkom 79 colného kódexu. Táto domnienka, že tovar, o aký ide vo veci samej, má colný štatút Spoločenstva, sa podľa tejto spoločnosti uplatní prinajmenšom, pokiaľ colné orgány nepreukázali, že tento tovar má štatút tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva.
54 Ako uvádza Komisia, toto tvrdenie nemožno prijať.
55 Tovar, o aký ide vo veci samej, ktorý fakturovali dodávatelia z tretích krajín spoločnosti usadenej na colnom území Únie, jednak môže mať štatút tovaru Spoločenstva len vtedy, ak sa predloží dôkaz o tom, že bol podrobený postupom pre prepustenie do voľného obehu na colnom území Únie.
56 V súlade s článkom 4 bodom 15 písm. a) článkom 4 bodom 16 písm. a) colného kódexu je totiž jedným z colne schválených určení alebo použití tovaru jeho prepustenie do colného režimu, pričom jedným z týchto colných režimov, do ktorého tovar môže byť prepustený, je prepustenie do voľného obehu. Ďalej definícia tovaru Únie uvedená v článku 4 bode 7 colného kódexu priznáva toto postavenie okrem iného tovaru dovezenému z krajín, ktoré netvoria súčasť colného územia Únie, ktorý bol prepustený do voľného obehu.
57 Článok 24 ES uplatniteľný v čase skutkových okolností vo veci samej stanovoval, že za výrobky vo voľnom obehu v členskom štáte sa považujú tie výrobky s pôvodom v tretích krajinách, pri ktorých boli splnené dovozné formálne náležitosti a zaplatené clá a poplatky s rovnakým účinkom ako iné splatné a vyrubené clá v tomto členskom štáte.
58 Článok 79 colného kódexu stanovuje, že prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, colný štatút tovaru Spoločenstva. Prepustenie zahŕňa uplatnenie opatrení obchodnej politiky, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov.
59 Okrem toho, pokiaľ ide o dôkazné bremeno pri colnom štatúte tovaru, za okolností, o aké ide vo veci samej, je potrebné vychádzať z toho, že domnienka uvedená v článku 313 ods. 1 vykonávacieho nariadenia je vyvrátená, ak colný orgán pri výkone svojej právomoci kontroly preukáže, že podmienky niektorých výnimiek alebo obmedzení stanovených v tomto ustanovení, osobitne pokiaľ ide vo veci samej o podmienku uvedenú v článku 313 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia, sú splnené. V takej situácii, ako už vyplýva z bodu 50 tohto rozsudku, prislúcha dovážajúcej spoločnosti, aby preukázala štatút Spoločenstva v prípade dotknutého tovaru. Bez takéhoto dôkazu sa na tento tovar uplatní článok 202 ods. 1 písm. a) colného kódexu.
60 Ako vyplýva z bodu 50 tohto rozsudku a z výkladu článkov 13 a 16 colného kódexu v ich vzájomnej súvislosti, dovážajúcu spoločnosť, akou je Suez II, je potrebné považovať za osobu, ktorá sa podieľa na úkonoch súvisiacich s pohybom tovaru, keďže vo svojich priestoroch mala predmetný tovar spolu so zodpovedajúcimi faktúrami vystavenými jej dodávateľmi so sídlom v tretích krajinách, pričom táto osoba je povinná colným orgánom poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť, ako aj všetky podklady a údaje bez ohľadu na použitý nosič informácií.
61 Ako sa uvádza v bodoch 41 až 43 tohto rozsudku, v súlade s článkom 4 bodom 13 a článkom 37 colného kódexu majú colné orgány okrem všeobecnej kontrolnej právomoci, ktorú im priznáva článok 13 tohto kódexu, aj právomoc podľa článku 37 colného kódexu kontrolovať tovar, o aký ide vo veci samej, s cieľom určiť, či k vstupu tohto tovaru na colné územie Únie došlo zákonne alebo v rozpore s ustanoveniami článkov 38 až 41 a článku 177 ods. 1 druhej zarážky tohto kódexu.
62 Z toho vyplýva, že za okolností ako vo veci samej prislúcha dovážajúcej spoločnosti, akou je Suez II, predložiť dôkaz colného štatútu predmetného tovaru, ktorý je podľa nej tovarom Spoločenstva. Ak nepredloží žiadny dôkaz preukazujúci štatút tovaru Spoločenstva, colné orgány môžu na základe toho dospieť k záveru, že tento tovar má štatút tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva.
63 Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 313 vykonávacieho nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že tovar, o aký ide vo veci samej, ktorý bol dodaný a fakturovaný spoločnosťami usadenými v tretích krajinách spoločnosti so sídlom na colnom území Únie s cieľom, aby tu bol použitý, sa má považovať za tovar prepravený na toto colné územie podľa článku 37 colného kódexu a z tohto dôvodu spadajúci pod výnimku stanovenú v článku 313 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia, pričom štatút tovaru Spoločenstva sa prizná len tovaru, pri ktorom je predložený dôkaz o tom, že bol podrobený postupom pre prepustenie do voľného obehu na colnom území Únie.
O trovách
64 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
Článok 313 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 75/98 z 12. januára 1998, sa má vykladať v tom zmysle, že tovar, o aký ide vo veci samej, ktorý bol dodaný a fakturovaný spoločnosťami usadenými v tretích krajinách spoločnosti so sídlom na colnom území Európskej únie s cieľom, aby tu bol použitý, sa má považovať za tovar prepravený na toto colné územie podľa článku 37 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 82/97 z 19. decembra 1996, a z tohto dôvodu spadajúci pod výnimku stanovenú v článku 313 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2454/93, zmeneného nariadením č. 75/98, pričom štatút tovaru Spoločenstva sa prizná len tovaru, pri ktorom je predložený dôkaz o tom, že bol podrobený postupom pre prepustenie do voľného obehu na colnom území Únie.
Podpisy