Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JEAN RICHARD DE LA TOUR
prednesené 7. mája 2024(1)
Vec C‑4/23 [Mirin] (i)
M.‑A. A.
proti
Direcţia de Evidenţă a Persoanelor Cluj, Serviciul stare civilă
Direcţia pentru Evidenţa Persoanelor şi Administrarea Bazelor de Date din Ministerul Afacerilor Interne,
Municipiul Cluj‑Napoca,
za účasti:
Asociaţia Accept,
Consiliul Naţional pentru Combaterea Discriminării
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Judecătoria Sectorului 6 Bucureşti (Súd prvého stupňa pre obvod 6 Bukurešť, Rumunsko]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Občianstvo Únie – Článok 21 ods. 1 ZFEÚ – Právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov – Štátny príslušník s bydliskom v Spojenom kráľovstve, ktorý má štátnu príslušnosť tohto štátu a členského štátu – Odmietnutie orgánov členského štátu zaznamenať v rodnom liste zmeny krstného mena a rodovej príslušnosti, ktoré oprávnene dosiahol v Spojenom kráľovstve – Vnútroštátna právna úprava pripúšťajúca zmenu dokladu o osobnom stave výlučne na základe konečného súdneho rozhodnutia – Vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie“
I. Úvod
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ZEÚ, článkov 18, 20 a 21 ZFEÚ, ako aj článkov 1, 7, 20, 21 a 45 Charty základných práv Európskej únie(2).
2. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi osobou, ktorá je štátnou príslušníčkou Rumunska, a vnútroštátnymi orgánmi tohto členského štátu, ktoré sú zodpovedné za vedenie matriky a správu osobného identifikačného čísla(3), z dôvodu, že odmietli uznať a zapísať do rodného listu jej nové krstné meno a rodovú príslušnosť(4) dosiahnuté(5) v Spojenom kráľovstve, ktorého je táto osoba tiež štátnym príslušníkom.
3. Táto vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť spresniť význam svojich rozhodnutí, ktoré sa týkajú uznania osobného postavenia občanov Únie založených na článku 21 ZFEÚ, v rámci právomocí členských štátov v oblasti osobného stavu a právneho postavenia osôb.
II. Právny rámec
A. Dohoda o vystúpení
4. Štvrtý a ôsmy odsek preambuly Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu(6), ktorá bola prijatá 17. októbra 2019 a nadobudla účinnosť 1. februára 2020, schválenej rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/135 z 30. januára 2020(7), stanovujú:
„Pripomínajúc, že podľa článku 50 Zmluvy o EÚ v spojení s článkom 106a Zmluvy o Euratome a s výhradou dojednaní stanovených v tejto dohode sa právo Únie a Euratomu v celom svojom rozsahu prestane uplatňovať na Spojené kráľovstvo od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody,
…
Berúc do úvahy, že je v záujme Únie aj Spojeného kráľovstva určiť prechodné alebo implementačné obdobie, počas ktorého by sa… právo Únie vrátane medzinárodných dohôd malo uplatňovať na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve, pričom by malo všeobecne platiť, že jeho účinok je rovnaký ako vo vzťahu k členským štátom, aby sa predišlo narušeniu v období, počas ktorého sa bude rokovať o dohode(‑ách) o budúcom vzťahu.“
5. Podľa článku 126 dohody o vystúpení s názvom „Prechodné obdobie“, ktorý sa nachádza v jej štvrtej časti týkajúcej sa „prechodu“:
„Uplatňuje sa prechodné alebo implementačné obdobie, ktoré sa začne dátumom nadobudnutia platnosti tejto dohody a skončí sa 31. decembra 2020.“
6. Článok 127 tejto dohody s názvom „Rozsah pôsobnosti prechodu“ v odseku 1 prvom pododseku a odseku 6 uvádza:
„1. Pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, právo Únie sa uplatňuje na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve počas prechodného obdobia.
…
6. Pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, počas prechodného obdobia sa každý odkaz na členské štáty v práve Únie uplatniteľnom podľa odseku 1 vrátane práva Únie vykonávaného a uplatňovaného členskými štátmi chápe ako odkaz zahŕňajúci Spojené kráľovstvo.“
B. Rumunské právo
7. Článok 9 Legea nr. 119/1996 cu privire la actele de stare civilă (zákon č. 119/1996 o záznamoch o osobnom stave)(8) zo 16. októbra 1996 (ďalej len „zákon č. 119/1996“) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej znie takto:
„V prípade, že matrikár alebo úradník vykonávajúci funkcie na úseku osobného stavu odmietne vyhotoviť dokument alebo prepísať poznámku, ktoré patria do jeho pôsobnosti, môže sa poškodený v súlade so zákonom obrátiť na príslušný súd.“
8. Článok 43 tohto zákona stanovuje:
„Do rodných listov, a ak je to potrebné, aj do sobášnych alebo úmrtných listov sa pripisujú poznámky týkajúce sa zmien, ktoré nastali v osobnom stave osoby, a to v týchto prípadoch:
…
f) zmena mena;
…
i) zmena pohlavia po právoplatnom rozsudku.“
9. Podľa článku 57 ods. 1 uvedeného zákona:
„Zrušenie, zlúčenie alebo úpravu dokumentov o osobnom stave a poznámok v nich obsiahnutých možno vykonať len na základe právoplatného rozhodnutia súdu.“
10. Podľa článkov 1, 2 ako aj 10 a nasl. zákona č. 119/1996 vydávajú orgány, ktoré sú zodpovedné za vedenie matriky, rodný, sobášny alebo úmrtný list na základe dokladov o osobnom stave, ktoré uchovávajú bez toho, aby ich v celom rozsahu reprodukovali.
11. Článok 4 ods. 2 písm. l) Ordonanța Guvernului nr. 41/2003 privind dobândirea și schimbarea pe cale administrativă a numelor persoanelor fizice (nariadenie vlády č. 41/2003 o nadobúdaní a administratívnej zmene mien fyzických osôb)(9) z 30. januára 2003 uvádza:
„Žiadosti o zmenu mena sa považujú za opodstatnené v týchto prípadoch:
…
(1) ak osoba získala súhlas na zmenu pohlavia na základe súdneho rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným a neodvolateľným, a žiada o meno, ktoré zodpovedá tomuto pohlaviu, a to po predložení súdnolekárskeho dokladu, v ktorom je uvedené jej pohlavie.“
12. Článok 131 ods. 2 metodológie schválenej Hotărârea Guvernului nr. 64/2011 pentru aprobarea Metodologiei cu privire la aplicarea unitară a dispozițiilor în materie de stare civilă (rozhodnutie vlády č. 64/2011 o schválení metodológie týkajúcej sa jednotného uplatňovania ustanovení v oblasti osobného stavu) z 26. januára 2011 znie takto:
„Osobné identifikačné číslo sa pridelí na základe údajov uvedených v rodnom liste, ktoré sa týkajú pohlavia a dátumu narodenia.“
13. Toto osobné identifikačné číslo sa uvedie v dokladoch o osobnom stave.(10)
14. Podľa rumunskej právnej úpravy týkajúcej sa vydávania preukazov totožnosti a cestovných pasov(11) sú v týchto dokumentoch zapísané najmä priezvisko, krstné meno, pohlavie a osobné identifikačné číslo ich držiteľov. Zmeny týchto údajov, ku ktorým došlo v zahraničí, nemôžu byť v Rumunsku účinné bez predchádzajúcej registrácie matričnými úradmi pri vydávaní cestovného pasu v prípade zmeny priezviska a krstného mena alebo identifikačného preukazu v prípade zmeny údajov týkajúcich sa osobného stavu. Na základe článku 19 písm. i) mimoriadneho nariadenia vlády č. 97/2005, orgán poverený vedením registra osôb vydá nový doklad totožnosti v prípade zmeny pohlavia.
C. Právne predpisy Spojeného kráľovstva
15. Podľa článku 2 ods. 1 a článku 3 Gender Recognition Act 2004 (zákon z roku 2004 o uznaní rodovej príslušnosti), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej(12), osoba staršia ako 18 rokov, ktorá si želá získať právne uznanie rodovej príslušnosti, ku ktorej sa prihlásila, sa obráti na Výbor pre uznanie rodovej príslušnosti, ktorý preskúma dôkazné prostriedky poskytnuté touto osobou na účely získania osvedčenia o uznaní rodovej príslušnosti.(13) Ide jednak o diagnostiku rodovej dysfórie lekárom alebo psychológom špecializovaným v danej oblasti a jednak o čestné vyhlásenie, že osoba žila so svojou nadobudnutou rodovou príslušnosťou prinajmenšom dva roky a že má v úmysle žiť v súlade so svojou nadobudnutou rodovou príslušnosťou po zvyšok života.
16. Článok 9 ods. 1 tohto zákona stanovuje, že vydanie právoplatného GRC zahŕňa vo všetkých ohľadoch úplné uznanie rodovej príslušnosti nadobudnutej žiadateľom. Nemožno ho však použiť ako prostriedok identifikácie.(14)
17. Na základe Enrolment of Deeds (Change of Name) Regulations 1994 [vyhláška z roku 1994 o zápise listín (zmena mena)](15) môže občan Commonwealthu zmeniť svoje priezvisko alebo krstné meno jednoduchým vyhlásením, konkrétne prostredníctvom deed poll, ktoré možno zaregistrovať v prípade osôb starších ako 18 rokov v kancelárii High Court of Justice (England & Wales), King’s Bench Division [Vyšší súd (Anglicko a Wales), oddelenie Queen’s Bench, Spojené kráľovstvo]. V tomto prípade sa uverejní v The London Gazette. Táto registrácia nie je povinná, keďže zmenu mena možno preukázať akýmkoľvek právnym prostriedkom.
III. Skutkový stav sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky
18. Žalobca(16), rumunský štátny príslušník, mal pri narodení 24. augusta 1992 v Kluži (Rumunsko) zapísané ženské pohlavie.
19. Po tom, čo sa žalobca v roku 2008 so svojimi rodičmi presťahoval do Spojeného kráľovstva, nadobudol 21. apríla 2016 naturalizáciou britské štátne občianstvo. Odvtedy má dvojitú štátnu príslušnosť, rumunskú a britskú.
20. Dňa 21. februára 2017 žalobca zmenil svoje krstné meno a znenie svojho občianskeho oslovenia zo ženského na mužské podľa postupu deed poll.
21. Po splnení tejto formality si vymenil niektoré úradné doklady vydané britskými orgánmi, a to svoj vodičský preukaz a cestovný pas.
22. Dňa 29. júna 2020 žalobca získal v Spojenom kráľovstve „Gender Recognition Certificate“ (GRC), teda akt, ktorý potvrdzuje jeho mužskú rodovú identitu.
23. V máji 2021 žalobca na základe dvoch dokumentov získaných v Spojenom kráľovstve, a to deed poll a GRC, požiadal Matričný úrad Kluž, aby do jeho rodného listu zapísal údaje týkajúce sa zmeny jeho krstného mena, pohlavia a osobného identifikačného čísla tak, aby zodpovedali mužskému pohlaviu, ako aj aby mu vydal nový rodný list obsahujúci tieto nové údaje.
24. V dôsledku toho, že tento úrad žiadosť žalobcu 14. septembra 2021 zamietol, posledný uvedený predložil na Judecătoria Sectorului 6 Bucureşti (Súd prvého stupňa pre obvod 6 Bukurešť, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, rovnaké požiadavky, a to v rámci žaloby podanej proti Matričnému úradu Kluž, Riaditeľstvu pre register osôb a správu databáz ministerstva vnútra a mestu Kluž-Napoca.
25. Žalobca uvádza, že vnútroštátnemu súdu navrhuje, aby nariadil zosúladenie jeho rodného listu s jeho rodovou identitou, ktorá je v Spojenom kráľovstve uznaná s konečnou platnosťou. Žiada o priame uplatnenie práva Únie, najmä práva každého občana Únie voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území Únie, aby mohol toto právo bez prekážok vykonávať na základe cestovného dokladu, ktorý je v súlade s jeho mužskou rodovou identitou. Podľa jeho názoru by ho povinnosť podstúpiť nové súdne konanie v Rumunsku, ktorého cieľom je priamo získať schválenie zmeny pohlavia, vystavila riziku vydania opačného rozhodnutia, ako je rozhodnutie prijaté britskými orgánmi, keďže Európsky súd pre ľudské práva(17) rozhodol, že rumunské konanie nie je jasné a predvídateľné.(18)
26. Žalované rumunské orgány tvrdia, že cieľom žaloby je dosiahnuť spoločenské uznanie nového osobného stavu žalobcu vyplývajúceho zo zmien, ktoré nastali v zahraničí. V súlade s článkom 43 písm. i) zákona č. 119/1996 sa údaje týkajúce sa zmien osobného stavu uvádzajú v rodných listoch a v prípade zmeny pohlavia na základe právoplatného súdneho rozhodnutia.
27. V tomto konaní bola Consiliul Naţional pentru Combaterea Discriminării (Národná rada pre boj proti diskriminácii, Rumunsko) vyzvaná, aby vstúpila do konania ako povinný vedľajší účastník, a vyhovelo sa návrhu na vstup Asociația Accept (združenie Accept) ako vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalobcu.
28. Vnútroštátny súd najprv odkazuje na relevantnú judikatúru Súdneho dvora, najmä na rozsudky z 2. októbra 2003, Garcia Avello(19); zo 14. októbra 2008, Grunkin a Paul(20); z 8. júna 2017, Freitag(21), ako aj zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon „Pančarevo“(22), a následne vyjadril pochybnosti o súlade vnútroštátnej právnej úpravy s právami spojenými s občianstvom Únie v tom, že ukladá dotknutej osobe povinnosť uskutočniť nové súdne konanie v jednom z členských štátov, ktorého je štátnym príslušníkom, hoci už úspešne ukončila konanie v inom členskom štáte, ktorého je tiež štátnym príslušníkom, bez ohľadu na povahu konania vedeného v tomto poslednom uvedenom štáte, konkrétne súdneho alebo správneho.
29. Napokon sa tento súd domnieva, že riešenie sporu vo veci samej závisí aj od objasnenia dôsledkov vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie. Konkrétne, v prípade kladnej odpovede na prvú otázku treba spresniť, či je členský štát povinný uznať právne účinky konania o zmene rodovej príslušnosti, ktoré sa začalo v štáte, ktorý mal postavenie členského štátu na začiatku tohto konania, ale ku dňu ukončenia uvedeného konania už opustil Úniu.
30. Za týchto podmienok Judecătoria Sectorului 6 București (Súd prvého stupňa pre obvod 6 Bukurešť, Rumunsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Bráni skutočnosť, že podľa článku 43 písm. i) a článku 57 zákona [č. 119/1996] sa neuznávajú zmeny poznámok týkajúcich sa pohlavia a krstného mena v osobnom stave, ktoré vykonal transrodový muž s dvojakým občianstvom (Rumunska a iného členského štátu) v inom členskom štáte prostredníctvom postupu právneho uznania pohlavia, a od rumunského občana sa požaduje, aby od začiatku podal v Rumunsku návrh na samostatné konanie na súde proti miestnej verejnej správe v oblasti matriky a osobného stavu, čo je postup, ktorý [ESĽP] považoval za nejednoznačný a nepredvídateľný ([rozsudok X a Y v. Rumunsko]) a ktorý môže viesť k rozhodnutiu v rozpore s rozhodnutím, ktoré bolo prijaté v inom členskom štáte, výkonu práva na občianstvo Únie (článok 20 ZFEÚ) a/alebo práva občana Únie na voľný pohyb a pobyt (článok 21 ZFEÚ a článok 45 Charty) v podmienkach dôstojnosti, rovnosti pred zákonom a nediskriminácie (článok 2 ZEÚ; článok 18 ZFEÚ a články 1, 20 a 21 Charty) a pri rešpektovaní práva na súkromný a rodinný život (článok 7 Charty)?
2. Ovplyvňuje odchod [Spojeného kráľovstva] z Európskej únie odpoveď na vyššie uvedenú otázku, a to najmä (i) v prípade, ak sa konanie o zmene osobného stavu začalo pred brexitom a bolo ukončené v prechodnom období; a (ii) znamená vplyv brexitu, že daná osoba môže využívať práva súvisiace s občianstvom Únie vrátane práva na voľný pohyb a pobyt len na základe rumunských dokladov totožnosti alebo cestovných dokladov, v ktorých je uvedené ženské pohlavie a krstné meno v rozpore s už právom uznanou rodovou identitou?“
31. Žalobca a združenie Accept, mesto Kluž, rumunská, nemecká, grécka, maďarská, holandská a poľská vláda, ako aj Komisia predložili písomné pripomienky. Žalobca a združenie Accept, nemecká, maďarská, holandská a poľská vláda, ako aj Komisia odpovedali na otázky položené Súdnym dvorom na pojednávaní, ktoré sa konalo 23. januára 2024.
IV. Analýza
32. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka žiadosti o zápis zmeny krstného mena a rodovej príslušnosti do rodného listu na základe listín registrovaných v Spojenom kráľovstve, pričom jedna listina bola registrovaná pred vystúpením tohto štátu z Únie a druhá pred skončením prechodného obdobia stanoveného v dohode o vystúpení. Žalobca, štátny príslušník Spojeného kráľovstva, kde má bydlisko, a Rumunska, kde sa narodil, tvrdí, že vystavenie cestovného dokladu v súlade s jeho rodovou identitou mu umožní uplatniť svoje právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať v Únii ako občan Únie.
33. Vnútroštátny súd sa teda v prvom rade pýta, či odmietnutie uznať občanovi Únie na účely aktualizácie jeho rodného listu zmenu jeho identity, ku ktorej došlo v štáte, v ktorom sa v tom čase uplatňovalo právo Únie, bolo z hľadiska práva Únie dôvodné. Na druhej strane žiada, aby Súdny dvor spresnil, aké dôsledky treba vyvodiť z vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie.
A. O spojitosti situácie, v ktorej občan Únie žiada o zápis svojej rodovej identity do svojho rodného listu, s právom Únie
34. Za súčasného stavu práva Únie neexistuje žiadna právna úprava ani judikatúra, ktoré by upravovali otázky týkajúce sa aktualizácie údajov v dokladoch o osobnom stave, pokiaľ ide o pohlavie alebo rodovú identitu, v členskom štáte narodenia občana Únie na základe dokladov vyhotovených alebo rozhodnutí prijatých v inom členskom štáte.
35. Po prvé treba pripomenúť, že sa neuplatňuje žiadne nariadenie o spolupráci v občianskoprávnych veciach. Osobný stav je výslovne vylúčený z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,(23) a to od čias Dohovoru o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(24). Predmet sporu nepatrí ani do pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov [rozhodnutí – neoficiálny preklad] v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000(25).
36. Okrem toho, hoci normotvorca Únie zasiahol s cieľom uľahčiť pohyb dokladov o osobnom stave, neriešil ich účinky, ako to vyplýva z názvu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012(26). Toto nariadenie, ktorého právnym základom je najmä článok 21 ods. 2 ZFEÚ, upravuje viacjazyčné formuláre a všeobecné oslobodenie od vyššieho overenia v Únii. Otázka aktualizácie vnútroštátnych registrov osobného stavu sa v ňom nerieši, hoci bola predmetom bodu 4 Zelenej knihy Komisie s názvom Menej byrokracie pre občanov: Podpora voľného pohybu verejných listín uznávanie účinkov dokladov o osobnom stave(27).
37. Po druhé ustálená judikatúra Súdneho dvora v oblasti osobného stavu sa týka len priezviska a krstného mena, ktoré sú zapísané v dokladoch o osobnom stave. Súdny dvor rozhodol, že hoci pravidlá upravujúce zápis prvkov identity osoby patria do právomoci členských štátov, tieto štáty musia napriek tomu pri vykonávaní uvedenej právomoci dodržiavať právo Únie, a najmä ustanovenia ZFEÚ týkajúce sa práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, ktoré je priznané každému občanovi Únie.(28)
38. Po tretie Súdny dvor pripomenul, že „osobný stav jednotlivcov, pod ktorý spadajú pravidlá týkajúce sa manželstva a rodičovstva, [patrí] do právomoci členských štátov a právo Únie do tejto právomoci nezasahuje. Členské štáty sa teda môžu rozhodnúť vo svojom vnútroštátnom práve upraviť alebo neupraviť manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia, ako aj ich rodičovstvo. Pri výkone tejto právomoci však musí každý členský štát dodržiavať právo Únie, a predovšetkým ustanovenia Zmluvy o FEÚ, ktoré priznávajú každému občanovi Únie právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, pričom na tento účel uznajú osobný stav stanovený v inom členskom štáte v súlade s právom tohto štátu“(29).
39. Podľa ustálenej judikatúry tak spojitosť s právom Únie existuje v súvislosti so štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu legálne sa zdržiavajúcimi na území iného členského štátu.(30) Každý občan Únie v takejto situácii sa teda môže domáhať práv súvisiacich s týmto postavením, najmä práv stanovených v článku 21 ods. 1 ZFEÚ, a to vrátane práv vo vzťahu k jeho členskému štátu pôvodu.(31)
40. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca ako občan Únie využil svoju slobodu pohybovať sa a zdržiavať sa v inom členskom štáte, ako je jeho členský štát pôvodu, v súlade s článkom 21 ZFEÚ a že nadobudol štátne občianstvo prvého uvedeného členského štátu.
41. Navyše tento žalobca vo svojom členskom štáte pôvodu uplatňuje práva nadobudnuté po tom, čo využil svoju slobodu pohybu v Spojenom kráľovstve, ktoré bolo v tom čase členským štátom Únie. A napokon odkedy tento štát už nemá toto postavenie, môže sa ako občan Únie voľne pohybovať na území Únie len na základe svojho rumunského štátneho občianstva s rumunskými dokladmi totožnosti a cestovnými dokladmi.(32)
42. Situácia žalobcu teda patrí do pôsobnosti práva Únie. Môže však túto analýzu spochybniť skutočnosť, že si uplatnil svoje práva v Rumunsku po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie?
B. Vplyv dohody o vystúpení
43. V prvom rade treba pripomenúť, že:
– Spojené kráľovstvo 31. januára 2020 vystúpilo z Únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a
– v súlade s článkom 2 písm. e) dohody o vystúpení v spojení s jej článkom 126 táto dohoda stanovuje prechodné obdobie od 1. februára 2020, t. j. od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto dohody, do 31. decembra 2020. Počas tohto obdobia sa právo Únie uplatňovalo na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve podľa článku 127 ods. 1 prvého pododseku uvedenej dohody, pokiaľ sa v uvedenej dohode nestanovuje inak.
44. V druhom rade konštatujem, že:
– žiadne z ustanovení dohody o vystúpení nestanovuje výnimku zo zásady uvedenej v tomto článku 127 týkajúcu sa ustanovení práva Únie, ktoré sú uplatniteľné v spore vo veci samej, a
– v prejednávanej veci sa v inom členskom štáte uplatňujú účinky výkonu slobody pohybu v Spojenom kráľovstve, ktoré nastali pred vystúpením tohto členského štátu z Únie a pred skončením prechodného obdobia. Dňa 21. februára 2017 sa totiž v nadväznosti na konanie podľa deed poll zmenilo krstné meno žalobcu vo veci samej a občianske oslovenie a 29. júna 2020 bolo počas prechodného obdobia vydané GRC, teda dokument potvrdzujúci mužskú rodovú identitu.
45. Podľa môjho názoru z uvedeného treba vyvodiť, že GRC, ktoré bolo vydané počas prechodného obdobia, sa musí v dotknutom členskom štáte považovať za úradný dokument iného členského štátu(33) v súlade s právom Únie uplatniteľným ku dňu preskúmania žiadosti.
46. Táto kvalifikácia by nemala závisieť od konca prechodného obdobia a v dôsledku toho odo dňa, v ktorý sa dotknutá osoba domáha jej účinkov.(34) Teda obmedzenie slobody pohybu, ktoré uvádza žalobca,(35) pokiaľ ide o zamietnutie požiadavky na aktualizáciu jeho rodného listu, možno v zásade vyhodnotiť z hľadiska ustanovení článku 21 ZFEÚ.
47. Svojimi dvoma otázkami, ktoré treba podľa môjho názoru preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 21 ZFEÚ, ako aj články 7 a 45 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby orgány členského štátu odmietli uznať a zapísať do rodného listu štátneho príslušníka tohto členského štátu, ktorý je rovnako britským štátnym príslušníkom, krstné meno a rodovú identitu, ku ktorým sa v súlade so zákonom prihlásil a ktoré boli nadobudnuté v Spojenom kráľovstve v čase, keď bol tento štát v čase prvého vyhlásenia ešte členom Únie a právo Únie bolo v čase druhého vyhlásenia ešte uplatniteľné, a to z dôvodu, že ustanovenie vnútroštátneho práva podmieňuje možnosť dosiahnuť takýto zápis uznaním zmeny pohlavia súdom prvého členského štátu.
48. Treba teda určiť, aké dôsledky v oblasti osobného stavu možno podľa práva Únie vyvodiť zo sporných dokladov.
C. O uznaní zmien krstného mena a rodovej príslušnosti, ku ktorým došlo v jednom členskom štáte, v oblasti osobného stavu v inom členskom štáte
49. Vzhľadom na podmienky uznania, v jednom členskom štáte, účinkov verejných listín, ktoré boli vydané v inom členskom štáte, v prvom rade poznamenávam, že vnútroštátny súd považuje za preukázané, že doklady, o ktoré ide vo veci samej, ktoré nie sú ani listinami o osobnom stave, ani súdnymi rozhodnutiami, sú platné a môžu mať v oblasti osobného stavu rovnaké účinky týkajúce sa totožnosti žalobcu,(36) ako sú účinky uznané britskými orgánmi, ktoré vydali nový cestovný pas a vodičský preukaz v nadväznosti na vyhlásenie o zmene krstného mena a občianskeho oslovenia (deed poll), pričom v súvislosti s GRC nebolo uvedené žiadne spresnenie.(37)
50. V druhom rade, pokiaľ ide o žiadosť o aktualizáciu rodného listu občana Únie, treba odkázať na rozhodnutia Súdneho dvora v oblasti osobného stavu, ktoré sa týkajú výlučne odmietnutia orgánov členského štátu uznať krstné meno alebo priezvisko nadobudnuté, za okolností podobných okolnostiam sporu vo veci samej, štátnym príslušníkom tohto členského štátu, ktorý využil svoje právo voľne sa pohybovať a ktorý má tiež štátnu príslušnosť iného členského štátu, pričom krstné meno alebo priezvisko sa určuje v súlade s pravidlami platnými v tomto poslednom uvedenom členskom štáte.(38)
51. Súdny dvor najprv konštatoval, že „meno a priezvisko osoby sú základným prvkom jej identity a súkromného života, ktorých ochrana je zaručená článkom 7 [Charty], ako aj článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (ďalej len ,EDĽP‘)“. Súdny dvor tiež rozhodol, že hoci to článok 7 Charty výslovne neuvádza, krstné meno a priezvisko osoby sa napriek tomu týkajú súkromného a rodinného života tejto osoby ako prostriedok osobnej identifikácie a väzby na rodinu.(39)
52. Súdny dvor ďalej rozhodol, že odmietnutie uznať meno občana Únie, ktoré legálne získal v inom členskom štáte, môže narušiť uplatňovanie práva zakotveného v článku 21 ZFEÚ slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov z dôvodu nejasností a ťažkostí, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku rozporu medzi dvoma krstnými menami a priezviskami, ktoré sa vzťahujú na tú istú osobu na účely preukázania tak jej totožnosti, ako aj povahy jej rodinných vzťahov.(40)
53. Ak vnútroštátne právo obsahuje iné právne základy na vykonanie zmeny krstného mena a priezviska na žiadosť dotknutej osoby, Súdny dvor napokon rozhodol, že na to, aby sa považovali za zlučiteľné s právom Únie, nesmú znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv priznaných článkom 21 ZFEÚ. Navyše pri neexistencii právnej úpravy Únie v oblasti zmeny priezviska musia byť podmienky stanovené vnútroštátnym právom v súlade so zásadou ekvivalencie.(41)
54. V týchto rozhodnutiach založených na práve voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, ktoré je priznané každému občanovi Únie, sa Súdny dvor vyslovil v prospech zosúladenia dokumentov o osobnom stave v jednom členskom štáte s priezviskom alebo krstným menom nadobudnutým v inom členskom štáte, a to buď na základe pravidiel prideľovania priezviska,(42) alebo na základe dobrovoľnej zmeny.(43)
55. Logika, o ktorú sa opiera táto judikatúra, spočíva v automatickom uznávaní priezviska alebo krstného mena nadobudnutého v inom členskom štáte a nie správneho alebo súdneho aktu, a to v kontexte vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a s cieľom zabezpečiť voľný pohyb dotknutej osoby v týchto štátoch. Táto logika je teda odlišná od logiky uznávania účinkov cudzieho aktu alebo rozsudku podľa metód medzinárodného práva súkromného,(44) ktoré by odôvodňovalo vypracovanie osobitných pravidiel na iných základoch, než je článok 21 ZFEÚ.(45)
56. Za týchto okolností treba určiť, za akých podmienok možno túto judikatúru uplatniť, pričom treba odlíšiť doklady, o ktoré ide v spore vo veci samej, keďže Súdny dvor už rozhodol o automatickom uznávaní nového krstného mena.
1. Zmena krstného mena
57. V prejednávanej veci, pokiaľ ide o zmenu krstného mena, ktorú žalobca dosiahol v Spojenom kráľovstve pred uznaním jeho rodovej identity, je nesporné, že krstné meno uvedené v britskom cestovnom pase a britskom vodičskom preukaze žalobcu nie je totožné s krstným menom zapísaným do matriky a rumunských administratívnych dokumentov. Rovnako ako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Bogendorff(46), a a fortiori v prípade výberu nového krstného mena spojeného s krstným menom uvedeným v následnom vyhlásení týkajúcom sa rodovej identity, nie sú pochybnosti o tom, že rôznosť krstných mien, ktoré nosí tá istá osoba, môže tejto osobe spôsobiť vážne administratívne, pracovné a súkromné ťažkosti.
58. V dôsledku toho odmietnutie orgánov členského štátu uznať krstné meno tak, ako bolo získané v inom štáte, ktorý bol vtedy členom Únie, predstavuje obmedzenie slobôd, ktoré každému občanovi Únie priznáva článok 21 ZFEÚ.
59. Ani vnútroštátny súd, ani rumunská vláda neuvádzajú iný osobitný dôvod, ktorý by mohol odôvodniť odmietnutie uznania a zápisu krstného mena, ktoré nadobudol v Spojenom kráľovstve do rodného listu žalobcu, ako je uznanie rodovej identity, ktorému príslušné rumunské orgány odporujú.(47) Tento súd okrem toho necitoval žiadne iné osobitné ustanovenie týkajúce sa zmeny krstného mena, než je ustanovenie súvisiace so zmenou pohlavia. Navyše neposkytol žiadnu informáciu o postupe uznávania cudzieho rozhodnutia v súlade s právom Únie v oblasti priezviska alebo krstného mena.(48)
60. Napokon za okolností sporu vo veci samej skutočnosť, že uznanie nového krstného mena je spojené s uznaním rodovej identity, nerešpektuje zásadu efektivity a nezabezpečuje ochranu práv, ktoré žalobcovi vyplývajú z práva Únie, a najmä z článku 21 ZFEÚ.(49) Vnútroštátny súd navyše nemôže odmietnutie zmeny krstného mena odôvodniť verejným poriadkom ani rovnosťou zaobchádzania.(50)
61. V dôsledku toho zastávam názor, že vzhľadom na tieto okolnosti neexistuje nijaká ťažkosť, pokiaľ ide o aktualizáciu rodného listu žalobcu, v tom, aby sa oddelilo uznanie zmeny krstného mena od uznania zmeny rodovej príslušnosti, aj keby sa krstné meno javilo ako spojené s inou rodovou príslušnosťou, ako je tá, s ktorou sa sociologicky spája pohlavie zaregistrované pri narodení.
62. Okrem toho zastávam názor, že v tejto situácii treba na účely posúdenia významu rozhodnutia o automatickom uznaní nového krstného mena prekročiť skutkový rámec, o ktorom Súdny dvor rozhoduje, a predstaviť si, že takéto uznanie môže mať vplyv na iné doklady o osobnom stave, ako sú dokumenty rodinných príslušníkov dotknutej osoby, v ktorých je uvedené krstné meno predchádzajúce zmene, a to najmä sobášny list, osvedčenie o registrovanom partnerstve alebo rodný list dieťaťa.
63. Zastávam názor, že ak to stanovujú pravidlá týkajúce sa osobného stavu, uznanie nového krstného mena musí mať účinky bez výhrad o to viac, že nemení identitu dotknutých tretích osôb, na rozdiel od uznania zmeny priezviska, ktoré si zvolil alebo nadobudol manželský partner alebo ktoré prešlo na deti. Ak by naopak nedošlo k následnému zosúladeniu, viedlo by to k vzájomnému nesúladu medzi rôznymi dokladmi o osobnom stave, ktorý by bránil výkonu práv vyplývajúcich z článku 21 ZFEÚ, ak by ich rodinní príslušníci chceli využiť na základe rodinných väzieb, ktoré by museli odôvodňovať.
64. V dôsledku vyšše uvedeného by sa podľa môjho názoru rozsah odpovede Súdneho dvora nemal obmedzovať na rodný list dotknutej osoby. Vo všeobecnosti sa teda článok 21 ZFEÚ má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby orgány členského štátu odmietli zapísať do matriky krstné meno, ktoré štátny príslušník tohto členského štátu nadobudol v inom členskom štáte, ktorého je tiež štátnym príslušníkom, na základe ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré podmieňuje možnosť dosiahnuť takýto zápis uznaním zmeny pohlavia súdom prvého uvedeného členského štátu.
2. Zmena rodovej príslušnosti
65. V prejednávanej veci je novou otázkou, o ktorej má Súdny dvor rozhodnúť, to, či je možné v každom ohľade preniesť na tento prípad jeho judikatúru týkajúcu sa osobného stavu v súvislosti s cezhraničnými účinkami nadobudnutia mena v členskom štáte.
a) Analógia s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa mena
66. Na úvod treba zdôrazniť, že hoci v rozsudku z 26. júna 2018, MB (Zmena pohlavia a starobný dôchodok)(51), Súdny dvor uviedol, že „právo Únie… nezasahuje do právomoci členských štátov v oblasti osobného stavu osôb a právneho uznávania zmeny pohlavia osoby“(52), predmetom veci, v ktorej bolo vydané toto rozhodnutie nebolo právne uznanie rodovej identity, v danom členkom štáte, nadobudnutej v inom členskom štáte.(53)
67. Treba preto rozhodnúť, či sa sama judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa automatického uznávania, v členskom štáte, zmeny prvku identity občana Únie, konkrétne jeho mena, na účely jeho zápisu do matriky v inom členskom štáte, má uplatniť za rovnakých podmienok, pokiaľ ide o uvedenie pohlavia v rodnom liste.
68. V úvode analýzy by sa mohla vyžadovať kladná odpoveď, ktorá by prevzala rovnaké znenie ako v rozsudku Freitag(54), a to z troch dôvodov.
69. Predovšetkým, vo väčšej časti členských štátov(55) je označenie pohlavia konštitutívnym prvkom identity osoby, rovnako ako priezvisko a krstné meno.(56) Toto označenie je spojené najčastejšie s pohlavím zapísaným v rodnom liste,(57) rovnako ako niekedy aj priezvisko.(58)
70. Základy uznania nového priezviska alebo krstného mena na účely ich zápisu do matriky, teda požiadavky vyplývajúce z článku 21 ZFEÚ a práva na rešpektovanie súkromného života, ktorých ochrana je zakotvená v článku 7 Charty, ako aj v článku 8 EDĽP,(59) vyžadujú, aby nebol občan Únie zbavený podstaty práv, ktoré mu priznáva jeho postavenie, a to vo všetkých aspektoch jeho identity.
71. Okrem toho je takéto riešenie v súlade s už ustálenou judikatúrou ESĽP, ktorá je založená na článku 8 EDĽP a týka sa rešpektovania rodovej identity.(60)
72. Je pravda, že tento súd sa nevyjadril k prípadom uznania rozhodnutí o zmene priezviska alebo pohlavia,(61) ale opakovane potvrdil, že rešpektovanie súkromného alebo rodinného života ukladá štátu pozitívny záväzok zaručiť toto rešpektovanie prijatím opatrení s cieľom uznať tak zmenu priezviska alebo mena,(62) ako aj zmenu rodovej identity(63) a vyvodiť z toho dôsledky v oblasti osobného stavu.
73. Treba tiež konštatovať, že 25 z 27 členských štátov upravuje konania o zmene osobného stavu s cieľom zmeniť zákonom uznanú identitu získanú pri narodení v dôsledku individuálnej voľby týkajúcej sa rodovej príslušnosti,(64) čo potvrdzuje, že navrhované riešenie je relevantné na základe zásad uvedených v bode 70 vyššie, s použitím analógie s judikatúrou týkajúcou sa priezviska.
74. Dodávam, že neexistencia právnej úpravy v členskom štáte, ktorej predmetom by bolo uznanie vyhlásenia o zmene rodovej príslušnosti, podľa môjho názoru nepredstavuje prekážku z hľadiska článku 21 ZFEÚ, a to z dôvodu pozitívneho záväzku vyplývajúceho z judikatúry ESĽP(65) a možnosti analogicky uplatniť rozsudok Grunkin a Paul. V tomto rozhodnutí sa Súdny dvor vyjadril k uznaniu priezviska dieťaťa zloženého z priezvisk jeho otca a matky, hoci nemecké právo takéto dvojité priezvisko neupravuje.(66)
75. Pokiaľ ide napokon o odôvodnenia obmedzenia slobody pohybu preskúmavané Súdnym dvorom, tento sa vyjadril najmä k cieľu zabrániť, v prípade dobrovoľnej zmeny priezviska, obchádzaniu vnútroštátneho práva v oblasti osobného stavu tým, že sa len na tento účel uplatní sloboda pohybu a uplatnia sa práva, ktoré z tejto slobody vyplývajú. Pri tejto príležitosti pripomenul, že v bode 24 rozsudku z 9. marca 1999, Centros(67), už rozhodol, že členský štát je oprávnený prijať opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť tomu, aby sa niektorí z jeho štátnych príslušníkov prostredníctvom možností zavedených Zmluvou snažili zneužívajúcim spôsobom obísť pôsobnosť svojej vnútroštátnej právnej úpravy a aby sa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemohli podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať právnych noriem Únie.(68)
76. V tomto ohľade je v oblasti uznávania rodovej identity nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že právna úprava členských štátov je v súčasnosti menej konsolidovaná ako právna úprava týkajúca sa zmeny priezviska v okamihu, kedy sa Súdny dvor vyjadril.(69) Určité členské štáty predpokladajú postup sebaurčenia,(70) zatiaľ čo v iných členských štátoch boli z dôvodu judikatúry ESĽP(71) požiadavky na predloženie dôkazov zmenené, či dokonca zrušené.(72)
77. Táto rôznorodosť uplatniteľných hmotnoprávnych predpisov v prípade zmeny rodovej príslušnosti nemôže viesť k tomu, aby sa pripustili vážne dôvody pre neuznanie zmeny rodovej identity.(73) Keďže ide o účinky práv spojených s občianstvom, táto rôznorodosť odôvodňuje len zvýšenú ostražitosť z hľadiska podmienok, za akých sa tieto práva vykonávajú tak, aby sa predišlo akémukoľvek zneužitiu.
78. V dôsledku toho, ako bolo uvedené na pojednávaní, považujem za vhodné, aby sa na účely vylúčenia rizika zneužitia mohlo vyžadovať splnenie podmienok pobytu alebo štátnej príslušnosti,(74) ktoré slúžia na overenie existencie úzkych väzieb s členským štátom, v ktorom k takejto zmene došlo.(75)
79. Pokiaľ ide o uplatnenie vyššie uvedených zásad vo veci samej, poznamenávam, že jediným odôvodnením odmietnutia uznať a zapísať v predmetnom rodnom liste, bez akéhokoľvek konania, zmenu rodovej príslušnosti v nadväznosti na vyhlásenie o rodovej identite, ktoré je uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania,(76) je odôvodnenie založené na existencii iných právnych základov umožňujúcich dosiahnuť zmenu pohlavia v Rumunsku.
80. Ako však uviedol vnútroštátny súd, rozsudok X a Y v. Rumunsko,(77) preukázal, že toto vnútroštátne konanie nemožno považovať za zlučiteľné s právom Únie, keďže znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatňovanie práv priznaných článkom 21 ZFEÚ.(78)
81. Súdny dvor by preto mohol vzhľadom na okolnosti sporu vo veci samej, rovnako ako v predchádzajúcich rozsudkoch týkajúcich sa priezviska občana Únie, dospieť k záveru, že odmietnutie rumunských orgánov uznať rodovú identitu získanú v Spojenom kráľovstve v čase, kedy sa právo Únie ešte uplatňovalo, predstavuje neodôvodnené obmedzenie slobôd, ktoré sú v článku 21 ZFEÚ priznané každému občanovi Únie.
82. V druhom kroku analýzy však nevyhnutné posúdenie všeobecného dosahu takéhoto rozhodnutia, ktoré je založené na rovnakých základoch, ako sú rozhodnutia judikatúry Súdneho dvora v oblasti priezviska, vedie k tomu, že sa treba pýtať na prípadné obmedzenia, ktoré by vyžadovali osobitné účinky uvedenia pohlavia v rodnom liste v oblasti osobného stavu.
b) Mali by sa stanoviť obmedzenia na účel uplatnenia judikatúry týkajúcej sa priezviska?
83. Uvedenie pohlavia v rodnom liste má osobitné účinky v oblasti osobného stavu. Aké prípadné dôsledky z uvedeného treba vyvodiť vzhľadom na najnovšie rozhodnutia Súdneho dvora týkajúce sa podmienok, za ktorých musia mať doklady o osobnom stave pochádzajúce z jedného členského štátu účinky v inom členskom štáte, teda konkrétne rozsudky Coman a i. a Pančarevo?
1) O osobitných účinkoch uvedenia pohlavia v dokladoch o osobnom stave na postavenie fyzickej osoby
84. Vo veciach osobného stavu má vyhlásenie o sexuálnej identite účinky, ktoré priezvisko nemá. Je pravda, že zmena priezviska môže reťazovo zmeniť priezvisko osôb, na ktoré bolo priezvisko prenesené alebo ktoré si tieto osoby vybrali.(79) V porovnaní s tým však vyhlásenie o rodovej identite nemožno považovať za prejav vôle, ktorá sa obmedzuje na identitu dotknutej osoby.
85. Týmto vyhlásením sa totiž mení osobný stav aj rodinný stav dotknutej osoby. Možno sa ho teda dovolávať pri výkone práv, ktoré zostávajú spojené s rozdielom pohlaví (manželstvo, rodičovstvo, dôchodok(80), zdravie, športové súťaže atď.)
86. V dôsledku toho, keďže aktualizácia dokladov o osobnom stave je odôvodnená cieľom zaručiť práva dotknutého občana a jeho rodinných príslušníkov(81) spojené s voľným pohybom, je nevyhnutné skúmať, ako v prípade zmeny krstného mena,(82) reťazové účinky takéhoto zápisu vyhlásenia o rodovej identite uznaného v členskom štáte na iné doklady o osobnom stave, ako sú sobášne listy alebo rodné listy detí vydané pred takýmto vyhlásením(83) v tom istom členskom štáte alebo v iných členských štátoch, ako to ilustrujú rozsudky Coman a i. a Pančarevo.
2) O vlastných účinkoch vyhlásenia o rodovej identite získaného v inom členskom štáte na uznanie a zápis rodovej identity do matriky
87. Z rozsudkov Coman a i. a Pančarevo vyvodzujem, že Súdny dvor dbal na dodržiavanie zásady, podľa ktorej právo Únie nezasahuje do právomoci členských štátov v oblasti zápisov do matriky takých údajov, ktoré by mali za následok uznanie inštitúcie manželstva osôb rovnakého pohlavia alebo rodičovstva dvoch rodičov rovnakého pohlavia. V poslednom uvedenom prípade bola jasne pripomenutá neexistencia povinnosti členských štátov v oblasti osobného stavu.(84)
88. Domnievam sa preto, že otázka účinkov uznania dokumentov alebo rozhodnutí týkajúcich sa označenia pohlavia vyhotovených v jednom členskom štáte v inom členskom štáte sa ukazuje z iného uhla pohľadu, než akým sa zaoberal Súdny dvor v súvislosti s priezviskom.(85)
89. V rozsudku Coman a i., hoci Súdny dvor uznal povinnosť členského štátu uznať manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v inom členskom štáte v súlade s právom tohto štátu, spresnil, že toto manželstvo musí byť uznané výlučne na účely priznania odvodeného práva na pobyt štátnemu príslušníkovi tretieho štátu, ale že z tejto povinnosti uznania nevyplýva, že by uvedený členský štát musel upraviť vo svojom vnútroštátnom práve inštitúciu manželstva medzi osobami rovnakého pohlavia.(86)
90. V rozsudku Pančarevo Súdny dvor rozhodol, že orgány členského štátu musia vystaviť preukaz totožnosti alebo cestovný pas svojmu štátnemu príslušníkovi na základe rodného listu vystaveného v inom členskom štáte nezávisle od vystavenia nového rodného listu vo vnútroštátnej matrike, pričom musí byť uznaný rodný list vystavený v inom členskom štáte.(87)
91. V týchto dvoch rozsudkoch Súdny dvor vyhlásil svoje rozhodnutie v nadväznosti na svoju ustálenú judikatúru týkajúcu sa cezhraničných účinkov prideleného alebo zvoleného priezviska. Pripomenul právomoc členských štátov v oblasti osobného stavu jednotlivcov(88) a povinnosť zaručiť práva vyplývajúce z článku 21 ZFEÚ, pričom tieto ukladajú povinnosť uznať manželstvo osôb rovnakého pohlavia(89) alebo rodičovský vzťah voči osobám rovnakého pohlavia, zaregistrovaný v inom členskom štáte.(90) V tomto naposledy uvedenom prípade doklad o osobnom stave vystavený v členskom štáte preukazoval existenciu rodičovského vzťahu výlučne na účely vystavenia cestovného dokladu iným členským štátom jeho štátnym príslušníkom,(91) bez akéhokoľvek vplyvu na matriku tohto členského štátu.
92. Vzhľadom na uvedené rozsudky preto podľa môjho názoru musí stanoviť určité obmedzenia riešenie, ktoré treba prijať v oblasti uznávania a zápisu zmeny rodovej príslušnosti do matriky v nadväznosti na vyhlásenie o rodovej identite získané v inom členskom štáte, založené na dvojakej požiadavke osobnej autonómie(92) a slobody pohybu občanov Únie.(93)
93. Toto riešenie by spočívalo v obmedzení povinnosti členských štátov zaregistrovať zmenu prvkov totožnosti jednotlivca podľa zvolenej rodovej príslušnosti len v jeho rodnom liste, ak môže mať táto zmena vplyv na iné doklady o osobnom stave. Odpoveď Súdneho dvora vnútroštátnemu súdu vo všeobecnosti obmedzuje účinky zásad vyplývajúcich z článku 21 ZFEÚ v oblasti osobného stavu na identifikačné prvky dotknutej osoby,(94) ktoré slúžia najmä na jej pohyb na území Únie, konkrétne na účely vydania preukazu totožnosti alebo cestovného pasu.(95)
94. Uvedené riešenie by malo ten následok, že aktualizácia dokladov o osobnom stave týkajúcich sa rodinných príslušníkov dotknutej osoby by nebola podľa práva Únie povinná, keďže táto aktualizácia by znamenala následné uznanie manželstva osôb rovnakého pohlavia(96) alebo rodičovských vzťahov založených vo vzťahu k rodičom rovnakého pohlavia(97) v matrikách, ktoré nemožno uložiť členským štátom na základe uplatnenia práva Únie.
95. Z tohto hľadiska by sa nástroj na zmiernenie nesúladu medzi dokladmi o osobnom stave partnerov alebo členov tej istej rodiny, založený na článku 21 ZFEÚ, ktorý už Súdny dvor ustanovil, mohol upraviť v tom zmysle, že vyhlásenie o rodovej identite by malo účinky na údaje vyplývajúce z už existujúcich dokladov o osobnom stave len pri vydávaní preukazu totožnosti, dokladu o pobyte alebo cestovného pasu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora v rozsudkoch Coman a i. a Pančarevo.
96. Je pravda, že toto riešenie nie je uspokojivé z hľadiska práva na rešpektovanie rodinného života a najlepšieho záujmu dieťaťa, keďže transrodová osoba musí byť schopná preukázať svoje rodičovské väzby uvedené v dokladoch o osobnom stave. Zastávam totiž názor, že hoci oddelenie vystavenia administratívneho dokladu od vedenia matriky si možno predstaviť na účely opustenia územia, ktorého je občan štátnym príslušníkom, nespĺňa požiadavku života bez administratívnych ťažkostí v prípade jeho návratu.(98)
97. Pokiaľ je však uznanie zmeny týkajúcej sa identity občana Únie, ku ktorej došlo v členskom štáte, v inom členskom štáte založené na článku 21 ZFEÚ, iba členské štáty majú právomoc definovať dôsledky v oblasti osobného stavu, ktoré by vyplynuli zo zosúladenia všetkých dokladov o osobnom stave.(99)
98. ESĽP sa tiež domnieva, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi verejnými záujmami, o ktoré ide v rámci právnej úpravy osobného stavu,(100) a uznaním rodovej identity osôb.(101) V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť rôzne požiadavky v členských štátoch.(102)
99. V dôsledku toho zastávam názor, že článok 21 ZFEÚ by sa mal vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli uznať a zapísať, bez osobitného konania, do rodného listu štátneho príslušníka tohto členského štátu jeho rodovú identitu nadobudnutú v inom členskom štáte, ktorého je tiež štátnym príslušníkom. Existencia konania o zmene pohlavia alebo rodovej príslušnosti vo vnútroštátnom práve takéto zamietnutie nemôže odôvodniť.
100. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti týkajúce sa zmeny krstného mena a rodovej príslušnosti, ku ktorým došlo v inom členskom štáte, a vzhľadom na okolnosti vo veci samej navrhnem Súdnemu dvoru odpoveď na otázky vnútroštátneho súdu v oblasti osobného stavu obmedzené na rodný list dotknutého občana Únie, ktorá bude formulovaná všeobecne a ktorá bude doplnená o konštatovanie o tom, že na uvedené nemá vplyv vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie.
V. Návrh
101. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Judecătoria Sectorului 6 București (Súd prvého stupňa pre obvod 6 Bukurešť, Rumunsko), takto:
1. Článok 21 ZFEÚ, ako aj články 7 a 45 Charty základných práv Európskej únie
treba vykladať v tom zmysle, že:
bránia tomu, aby orgány členského štátu odmietli uznať a zapísať do rodného listu štátneho príslušníka tohto členského štátu krstné meno a rodovú identitu, ku ktorej sa v súlade so zákonom prihlásil a nadobudol ju v inom členskom štáte, ktorého je tiež štátnym príslušníkom.
Súdne alebo správne konania o zmene pohlavia alebo rodovej príslušnosti nemôžu byť prekážkou takéhoto automatického uznávania.
Naproti tomu právo Únie nezasahuje do právomoci členských štátov stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve účinky tohto uznania a zápisu do iných dokladov o osobnom stave, ako aj v oblasti osobného stavu, na ktoré sa vzťahujú pravidlá týkajúce sa manželstva a rodičovstva.
2. Skutočnosť, že žiadosť o uznanie a zápis zmeny mena a rodovej príslušnosti dosiahnutých v Spojenom kráľovstve do matriky bola podaná v členskom štáte Únie v čase, keď sa na Spojené kráľovstvo už neuplatňovalo právo Únie, je irelevantná.