NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
NIILS WAHL
prednesené 26. februára 2015 (1)
Vec C‑684/13
Johannes Demmer
proti
Fødevareministeriets Klagecenter
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vestre Landsret (Dánsko)]
„Spoločná poľnohospodárska politika – Vrátenie neoprávnene pridelenej a neoprávnene vyplatenej poľnohospodárskej podpory – Plochy oprávnené na poskytnutie podpory – ‚Hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu‘ – Poľnohospodárske a nepoľnohospodárske činnosti – Letiskové bezpečnostné zóny – Pestovanie trávy na týchto plochách na výrobu krmivového granulátu – Prevažné využitie – Obmedzenia týkajúce sa využitia letiskových bezpečnostných zón – Chyba, ktorú poľnohospodár mohol odôvodnene odhaliť – Dobrá viera“
1. Má poľnohospodár, ktorý pestuje a zbiera trávu na letiskových bezpečnostných zónach, právo na poľnohospodársku podporu na túto pôdu? Spor medzi poľnohospodárom a dánskymi orgánmi týkajúci sa práve tejto otázky viedol k položeniu otázok Súdnemu dvoru.
2. Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Vestre Landsret (západný krajský odvolací súd) (Dánsko) sa týka správneho výkladu pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ a, presnejšie, skutočností, ktoré určujú, čo podľa príslušných právnych predpisov EÚ môže alebo nemôže predstavovať pôdu oprávnenú na poľnohospodársku podporu. V tejto súvislosti si vnútroštátny súd taktiež nie je istý, pokiaľ ide o rozsah povinnosti vrátiť platbu v prípade neoprávnene poskytnutej podpory: aké meradlá sa majú použiť na určenie okolností, za ktorých môže byť príjemca od povinnosti vrátiť platbu oslobodený?
3. V nasledujúcom texte uvediem dôvody, prečo sa domnievam, že pozemky, akými sú tie vo veci samej, v zásade nemožno považovať za nepatriace do pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“. Ako objasním nižšie, skutočnosť, že pôda, ktorá sa nachádza na letiskách, nie je a priori vylúčená, je taktiež relevantná na určenie, či profesionálny poľnohospodár mohol odôvodnene odhaliť chybu, ktorá viedla k neoprávnenému prideleniu platobných nárokov a následnému vyplateniu podpory.
I – Právny rámec
A – Právo EÚ
1. Základné nariadenia
4. Nariadenie ES č. 1782/2003(2) stanovuje spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. V súlade s článkom 1 tohto nariadenia predstavuje nariadenie č. 1782/2003 novú formu podpory príjmov poľnohospodárov.
5. Podľa článku 2 písm. b) tohto nariadenia sa „poľnohospodársky podnik“ definuje ako „celok produkčných jednotiek spravovaných poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu“, zatiaľ čo podľa článku 2 písm. c) sa „poľnohospodárska činnosť“ definuje ako „produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov včítane zberu, dojenia, plemenárskej činnosti a chovu zvierat na poľnohospodárske účely alebo udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave podľa článku 5“.
6. Článok 44 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 stanovuje, že každý platobný nárok viazaný na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, udeľuje právo na výplatu čiastky, ktorá je stanovená platobným nárokom. Článok 44 ods. 2 definuje „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ ako „akúkoľvek poľnohospodársku plochu poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa využíva ako orná pôda alebo stály pasienok, okrem plôch, na ktorých sú trvalé kultúry a lesy alebo ktoré sú vyčlenené pre nepoľnohospodársku činnosť“.
7. S účinnosťou od 1. januára 2009 bolo nariadenie č. 1782/2003 nahradené nariadením (ES) č. 73/2009(3) (ďalej spoločne len „základné nariadenia“).
8. Odôvodnenie 2 v úvodnej časti nariadenia č. 73/2009 objasňuje, že jedným z dôvodov zrušenia nariadenia č. 1782/2003 bolo množstvo jeho podstatných zmien a doplnení. Nariadenie č. 73/2009 sa preto prijalo v záujme jasnosti. Jeho cieľom je okrem iného zjednodušiť fungovanie režimu jednotnej platby.
9. Písmená b) a c) článku 2 nariadenia č. 73/2009 definujú „podnik“ a „poľnohospodársku činnosť“ v tomto poradí rovnako ako nariadenie č. 1782/2003.
10. Podľa článku 34 ods. 1 nariadenia č. 73/2009 sa má podpora v rámci režimu jednotnej platby poskytnúť poľnohospodárom na základe využitia platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu. V súlade s článkom 34 ods. 2 písm. a) sa „hektárom, na ktorý možno poskytnúť podporu“ rozumie akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku, „ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť, alebo ak sa plochy využívajú aj na nepoľnohospodárske činnosti, ktorá sa využíva prevažne na poľnohospodársku činnosť“.
11. Článok 137 nariadenia č. 73/2009 upravuje vrátenie neoprávnene pridelených platobných nárokov. Článok 137 ods. 1 uvádza, že platobné nároky pridelené poľnohospodárom pred 1. januárom 2009 sa majú považovať za zákonné a regulárne od 1. januára 2010. V súlade s článkom 137 ods. 2 to však neplatí, ak boli platobné nároky pridelené poľnohospodárom na základe vecne nesprávnych žiadostí. Táto výnimka sa však má uplatniť, len pokiaľ „poľnohospodár naozaj nemohol chybu zistiť“.
2. Vykonávacie nariadenia
12. Pokiaľ ide o relevantné obdobie (medzi rokmi 2005 a 2009), nariadenia č. 1782/2003 a 73/2009 boli vykonané, okrem iného, nariadeniami Komisie (ES) č. 795/2004(4) a 796/2004(5) (ďalej spoločne len „vykonávacie nariadenia“).
13. Článok 2 písm. a) nariadenia č. 795/2004 definuje „poľnohospodársku pôdu“ – predpoklad na to, aby príslušná plocha predstavovala „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ – ako akúkoľvek pôdu, ktorú zaberá orná pôda, trvalé pasienky alebo monokultúrne plodiny.
14. Nariadenie č. 795/2004 bolo zmenené a doplnené okrem iného nariadením Komisie (ES) č. 370/2009(6) s účinnosťou od 1. januára 2009. Týmto nariadením sa do nariadenia č. 795/2004 vložil nasledujúci článok 3c:
„Na účely uplatňovania článku 34 ods. 2 písm. a) [nariadenia č. 73/2009] v prípade, že poľnohospodárska plocha podniku sa využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, táto plocha sa považuje za plochu prevažne využívanú na poľnohospodárske činnosti, ak sa poľnohospodárska činnosť môže vykonávať bez toho, aby tomu výrazne bránila intenzita, charakter, trvanie a načasovanie nepoľnohospodárskej činnosti.
Členské štáty stanovia kritériá na vykonávanie ustanovení prvého pododseku na ich území.“
15. V súlade s článkom 2 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 predstavuje „orná pôda“ pôdu obrábanú okrem iného na pestovanie rastlín alebo udržiavanú v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. Podľa článku 2 ods. 2 tohto nariadenia predstavuje „trvalý pasienok“ pôdu, ktorá sa využíva na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín a nebola zahrnutá do rotácie podniku už päť alebo viac rokov.(7)
16. Článok 12 nariadenia č. 796/2004(8) je v tejto veci taktiež relevantný. V súlade s článkom 12 ods. 1 písm. f) poľnohospodár, ktorý žiada o podporu v zmysle príslušných režimov podpory, musí poskytnúť vyhlásenie, že berie na vedomie požiadavky daného programu pomoci. Článok 12 ods. 4 navyše stanovuje, že pri predkladaní žiadosti musí poľnohospodár opraviť predtlačený formulár, ak je nejaká informácia na predtlačených formulároch nesprávna.
17. Článok 73 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 uvádza, že ak dôjde k vyplateniu nenáležitej platby, poľnohospodár má splatiť predmetnú čiastku s úrokmi.
18. Výnimku z tohto pravidla však stanovuje článok 73 ods. 4 a 5 uvedeného nariadenia, podľa ktorého:
„4. Povinnosť vrátiť platbu, ktorá je uvedená v odseku 1, sa neuplatní, ak sa platba vykonala dôsledku chyby príslušného orgánu alebo iného orgánu a ak poľnohospodár nemohol chybu odôvodnene odhaliť.
Avšak tam, kde sa chyba týka faktických prvkov príslušných pre výpočet tejto platby, prvý pododsek sa uplatňuje len ak rozhodnutie o vrátení nebolo oznámené do 12 mesiacov od platby.
5. Povinnosť vrátiť uvedená v ods. 1 sa neuplatní, ak obdobie, ktoré uplynulo medzi dátumom platby podpory a dátumom prvého oznámenia príslušného orgánu príjemcovi o neoprávnenosti platby, je viac ako desať rokov.
Obdobie uvedené v prvom pododseku je však limitované na štyri roky, ak príjemca konal v dobrej viere.“
19. Článok 73a ods. 1 nariadenia č. 796/2004(9) stanovuje, že ak sa zistí, že platobné nároky boli rozdelené neoprávnene, poľnohospodár tieto nároky vráti a tie sa pokladajú za nepridelené ab initio.
B – Dánske právo
20. Podľa dánskeho práva požiadavky týkajúce sa letiskových bezpečnostných zón stanovil Trafikstyrelsen (predtým Statens Luftfartsvæsen, Úrad pre dopravu) v „Pravidlách civilného letectva“ (Bestemmelser for Civil Luftfart, ďalej len „BL“).
21. Vytváranie bezpečnostných zón je upravené v BL 3‑16 z 31. januára 2005 s cieľom znížiť riziko kolízie medzi lietadlom a vtákmi alebo cicavcami na letiskách. V súlade s týmito pravidlami:
„5.2.2. Pozemky bez tvrdej povrchovej úpravy nachádzajúce sa na území letiska až po vzletovú a pristávaciu dráhu alebo dráhy a do 150 m od hraníc letiska:
a) Pôda musí byť ponechaná ako trávnatá plocha…
5.2.3. Pozemky bez tvrdej povrchovej úpravy nachádzajúce sa na území letiska vo vzdialenosti 150 až 300 m od hranice vzletovej a pristávacej dráhy alebo dráh:
a) Pôda sa využije na pestovanie trávy…
b) Pôdu možno využívať na pestovanie plodín až po konzultácii so znalcom. Pestovanie celoročných osív nie je povolené.
5.2.4. Pozemky bez tvrdej povrchovej úpravy nachádzajúce sa na území letiska vo vzdialenosti viac ako 300 m od hranice vzletovej a pristávacej dráhy alebo dráh možno využívať na poľnohospodárske účely až po konzultácii so znalcom.
…
6.4.1. Pokiaľ ide o obrábanie pôdy, uplatnia sa nasledujúce pravidlá:
a) Trávu na vzletových, pristávacích a rolovacích dráhach, ktoré nemajú štrkovú alebo tvrdú povrchovú úpravu, treba trvalo udržiavať v maximálnej výške 20 cm…
b) Mimo území uvedených v písmene a), ale v rámci území, na ktoré sa vzťahuje odsek 5.2.2, sa treba trvalo usilovať o udržiavanie tráv v minimálnej výške 20 cm a v maximálnej výške 40 cm…“
II – Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky
22. Pán Demmer 21. decembra 1999 a 10. mája 2000 uzavrel s Letiskom Aalborg (Aalborg Lufthavn) a Leteckou základňou Skrydstrup (Flyvestation Skrydstrup) zmluvy o nájme bezpečnostných zón nachádzajúcich sa okolo vzletových a pristávacích dráh, rolovacích a dojazdových dráh týchto letísk. Príslušná pôda sa využíva na pestovanie trávy na výrobu krmivového granulátu.
23. Na základe týchto zmlúv a v súlade s podmienkami v nich stanovenými získal pán Demmer ako nájomca právo zbierať a využívať trávu z letiskovej pôdy ako protihodnotu za nájom. Pán Demmer mal právo na zber trávy tri až štyrikrát za rok.
24. Zmluvy obsahovali množstvo podmienok týkajúcich sa údržby dotknutej pôdy. Medzi dohodnutými ustanoveniami sa nachádzali podmienky týkajúce sa toho, kedy a ako by sa malo uskutočniť kosenie trávy; podmienky súvisiace s hnojením, a v zmluve s Leteckou základňou Skrydstru aj zákaz použitia pesticídov.(10)
25. Podľa článku 8 zmluvy uzavretej s Leteckou základňou Skrydstru mal pán Demmer vykonávať svoju prácu tak, aby neobmedzoval leteckú premávku a v súlade s pokynmi a zákazmi, ktoré môže vydať Kontrolná služba leteckej premávky Skrydstrup alebo vedenie Leteckej základne.
26. Podľa článku 6 nájomnej zmluvy medzi pánom Demmerom a Leteckou základňou Aalborg bol pán Demmer povinný informovať prenajímateľa v prípade žiadosti o prístup k prenajatej pôde. To isté ustanovenie udeľuje ozbrojeným silám neobmedzené práva využívať alebo povoliť ostatným využívať prenajatú pôdu na vojenské cvičenia akéhokoľvek druhu.
27. Pán Demmer od roku 2005 v zmysle oboch zmlúv súhlasil, že bude využívať pôdu tak, aby mu vzniklo právo na pridelenie platobných nárokov, a zároveň že predloží súvisiace žiadosti. Na základe žiadosti pána Demmera mu úrad pre potravinársky priemysel (FødevareErhverv, teraz NaturEhrverv styrelsen; poľno‑rybolovná agentúra) rozhodnutím z 29. mája 2006 priznal platobné nároky v súvislosti s dotknutou pôdou s účinnosťou od roku 2005.
28. Dňa 1. februára 2006 pán Demmer previedol platobné nároky spojené s pôdou na Letisku Aalborg na ozbrojené sily. V priebehu rokov 2006 až 2009 mal teda pán Demmer v prenájme len letiskovú pôdu na Leteckej základni Skrydstrup a podpora sa vyplácala len v súvislosti s touto pôdou.
29. V roku 2008 uskutočnil úrad pre potravinársky priemysel vyšetrovanie a audit registra pôdnych blokov. Výsledkom tohto auditu bolo obmedzenie alebo vyškrtnutie niektorých pôdnych blokov, v súvislosti s ktorými pán Demmer nahlásil pôdu v režime jednotnej platby, z registra pôdnych blokov. Dôvodom bolo, že podľa úradu pre potravinársky priemysel nemožno bezpečnostné zóny na letiskách považovať za poľnohospodárske plochy oprávnené na poskytnutie podpory. V tejto súvislosti bol pán Demmer upozornený, že žiadosti za minulé roky budú znovu posúdené a platobné nároky sa znovu prepočítajú.
30. Dňa 2. mája 2011 úrad pre potravinársky priemysel rozhodol o obmedzení platobných nárokov pána Demmera a o vrátení neoprávnene vyplatenej podpory na pôdu na Letisku Aalborg v roku 2005 a na leteckej základni Skrydstrup v rokoch 2005 až 2009.
31. Pán Demmer napadol toto rozhodnutie na odbore sťažností ministerstva potravinárstva, poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (Fødevareministeriets Klagecenter). V máji 2012 odbor sťažností potvrdil rozhodnutie úradu pre potravinársky priemysel.
32. Dňa 13. novembra 2012 pán Demmer napadol rozhodnutie odboru sťažností pred vnútroštátnym súdom. Tento súd teraz žiada o rozhodnutie o nasledujúcich prejudiciálnych otázkach:
„1. Má sa požiadavka, aby poľnohospodárska plocha nebola využívaná na ,nepoľnohospodársku činnosť‘ v zmysle článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a požiadavka, aby poľnohospodárska plocha bola využívaná na ,poľnohospodársku činnosť, alebo… prevažne na poľnohospodársku činnosť‘ v zmysle článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009, vykladať tak, že podmienkou na poskytnutie podpory je, aby prvoradým účelom využitia plochy bola poľnohospodárska činnosť?
a) V prípade kladnej odpovede sa Súdny dvor žiada, aby spresnil, aké skutočnosti treba zohľadniť pri rozhodovaní, ktorý účel využitia je ‚prvoradý‘ v prípade, že sa plocha súčasne využíva na viaceré rozličné účely.
b) V prípade kladnej odpovede sa Súdny dvor ďalej žiada, aby rozhodol, či to prípadne znamená, že na bezpečnostné zóny obklopujúce vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie a dojazdové dráhy na letiskách, ktoré sú súčasťou letiska a podliehajú osobitným pravidlám a obmedzeniam, ako sú dotknuté pravidlá a obmedzenia týkajúce sa využitia pôdy, ale zároveň sa využívajú na zber trávy na účely výroby krmivového granulátu, možno vzhľadom na ich povahu a využitie poskytnúť podporu podľa vyššie uvedených ustanovení.
2. Má sa požiadavka, aby poľnohospodárska pôda bola súčasťou ‚poľnohospodárskeho podniku‘ v zmysle článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článku 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009, vykladať tak, že na bezpečnostné zóny obklopujúce vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie a dojazdové dráhy na letiskách, ktoré sú súčasťou letiska a podliehajú osobitným pravidlám a obmedzeniam, ako sú dotknuté pravidlá a obmedzenia týkajúce sa využitia pôdy, ale zároveň sa využívajú na zber trávy na účely výroby krmivového granulátu, možno poskytnúť podporu podľa vyššie uvedených ustanovení?
3. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku písm. b) alebo druhú otázku, pôjde z dôvodu, že pozemky sa okrem využitia ako trvalé pasienky na účely výroby krmivového granulátu využívajú zároveň ako bezpečnostné zóny obklopujúce vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie a dojazdové dráhy,
a) o chybu, ktorú poľnohospodár mohol v zmysle článku 137 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 naozaj zistiť, ktorá však viedla k prideleniu platobných nárokov na dotknuté plochy?
b) o chybu, ktorú poľnohospodár mohol v zmysle článku 73 ods. 4 [nariadenia č. 796/2004] odôvodnene odhaliť, ktorá však viedla k vyplateniu podpory na dotknuté plochy?
c) o neoprávnenú platbu, v súvislosti s ktorou sa nemožno domnievať, že príjemca konal v dobrej viere na účely článku 73 ods. 5 [nariadenia č. 796/2004], ktorá však viedla k vyplateniu podpory na dotknuté plochy?
4. Aký okamih je rozhodujúci pri posúdení, či
a) ide o chybu, ktorú poľnohospodár mohol v zmysle článku 137 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 naozaj zistiť;
b) ide o chybu, ktorú poľnohospodár mohol v zmysle článku 73 ods. 4 [nariadenia č. 796/2004] odôvodnene odhaliť;
c) sa možno domnievať, že príjemca v zmysle článku 73 ods. 5 [nariadenia č. 796/2004] konal v dobrej viere?
5. Treba posúdenie, ktoré sa uvádza v štvrtej otázke písm. a) až c), uskutočniť vzhľadom na každý jednotlivý rok, v ktorom bola poskytnutá podpora, alebo na platby ako celok?“
33. V prejednávanej veci predložili písomné vyjadrenia pán Demmer, dánska, grécka a poľská vláda, ako aj Komisia. Súdny dvor sa rozhodol pokračovať bez pojednávania.
III – Analýza
A – Úvodné poznámky
34. Vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru niekoľko otázok. Súhrn otázok, ktoré vyvstávajú vo veci samej, však predstavuje tri úzko súvisiace sporné body: a) oprávnenosť na poskytnutie podpory na pôdu nachádzajúcu sa v letiskových bezpečnostných zónach (prvá a druhá otázka); b) skutočnosti na posúdenie, či by mal byť príjemca oslobodený od povinnosti vrátiť neoprávnene pridelenú a vyplatenú podporu (tretia otázka); a c) vhodný časový rámec pre toto posúdenie (štvrtá a piata otázka). Predtým, než budem o týchto otázkach uvažovať podrobnejšie, je dôležité riešiť tri problémy, ktoré majú vplyv na následnú analýzu.
35. Po prvé akýkoľvek výklad pravidiel, ktorými sa riadi poskytovanie podpory v rámci režimu jednotnej platby, musí zohľadniť základné dôvody na poskytovanie poľnohospodárskej podpory. Pokiaľ ide o režim jednotnej platby, tento režim bol zavedený nariadením č. 1782/2003 v súvislosti s reformou poľnohospodárskej politiky EÚ. Ako objasňuje článok 1 tohto nariadenia, ústredným cieľom nariadenia č. 1782/2003 bolo zaviesť novú formu podpory príjmov poľnohospodárov. Režim jednotnej platby v tomto zmysle nepochybne prispieva k dosiahnutiu sociálno‑politického cieľa poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorým je zabezpečenie primeranej životnej úrovne pre tých, ktorí pôsobia v poľnohospodárstve.(11) Tento cieľ ovplyvňuje výklad základných nariadení.
36. Po druhé, ako poznamenáva vnútroštátny súd, medzi nariadením č. 1782/2003 a nariadením č. 73/2009 existuje určitá miera rozdielnosti, pokiaľ ide o to, čo predstavuje „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ v zmysle týchto ustanovení. Zatiaľ čo článok 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 uvádza, že za „hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu“ sa považuje akákoľvek poľnohospodárska plocha poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa využíva ako orná pôda alebo stály pasienok, okrem plôch využívaných na nepoľnohospodársku činnosť, nariadenie č. 73/2009 stanovuje trochu odlišnú definíciu. Článok 34 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 73/2009 vskutku uvádza, že za hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, sa považuje akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť alebo ktorá sa využíva prevažne na poľnohospodársku činnosť, ak sa plocha využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti.
37. Vykonané zmeny nie sú v žiadnom prípade zanedbateľné. V skutočnosti by bolo možné výhradne v zmysle doslovného výkladu tvrdiť, že podľa nariadenia č. 1782/2003 by akékoľvek nepoľnohospodárske využitie poľnohospodárskej plochy túto plochu automaticky vylúčilo z oprávnenosti na režim jednotnej platby. Účastníci konania sa však, zdá sa, zhodujú v tom, že rozdielnosti v terminológii použitej v týchto dokumentoch by sa nemal pripisovať osobitný význam. V skutočnosti sa zdá, že nič v rámci travaux préparatoires týkajúceho sa nariadenia č. 73/2009 nenaznačuje, že zámerom normotvorcu bolo meniť pravidlá týkajúce sa hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré nepochybne predstavujú jeden zo základných pilierov režimu jednotnej platby.
38. Podľa môjho názoru normotvorca skôr zamýšľal objasniť pravidlá, ktoré upravujú režimy podpory platné pre poľnohospodárov. Okrem toho nie je vôbec nezvyčajné, že pozemok sa využíva na poľnohospodárske, ako aj na nepoľnohospodárske činnosti. Zdá sa teda logické, že oprávnenosť takejto pôdy musí byť stanovená na základe činnosti, ktorá je prevažná. Nariadenie č. 73/2009 vykladané v spojitosti s článkom 3c nariadenia 795/2004 v platnom znení sa snaží splniť potrebu jasnosti v tejto oblasti. Tieto ustanovenia vskutku jasne naznačujú, že zmiešané využitie pozemku automaticky túto pôdu nevylučuje z poskytnutia podpory. Kľúčovou požiadavkou na oprávnenosť je skôr to, že pôda sa bude využívať prevažne na poľnohospodárske činnosti.(12) Považujem preto za vhodné preskúmať otázky položené vnútroštátnym súdom (konkrétne prvú a druhú otázku) so zreteľom na znenie nariadenia č. 73/2009 za celé posudzované obdobie, to znamená, od roku 2005 do roku 2009.
39. Po tretie, chcel by som poukázať na to, že vnútroštátny súd vyslovuje svoj postoj za predpokladu, že sa zaoberáme plochami využívanými na poľnohospodárske aj nepoľnohospodárske činnosti v zmysle základných nariadení. V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že pán Demmer súhlasil s využívaním pôdy na leteckej základni Skrydstrup s náležitým ohľadom na leteckú premávku a v súlade s možnými pokynmi a zákazmi. Podľa nájomnej zmluvy týkajúcej sa letiska Aalborg si ozbrojené sily vyhradili neobmedzené právo využívať alebo povoliť ostatným využívať pôdu na vojenské cvičenia akéhokoľvek druhu. Okrem toho, pokiaľ sa žiada o prístup k pôde, pán Demmer bol povinný informovať prenajímateľa.
40. Zo súdneho spisu však nie je zrejmé, či sa nepoľnohospodárske činnosti vykonávali na dotknutej pôde alebo či si vo vzťahu k tejto pôde v skutočnosti uplatňoval svoje zmluvné práva prenajímateľ.
41. To je dôvod, prečo je nevyhnutné uviesť nasledujúcu výhradu. Podľa môjho názoru nemožno považovať skutočnosť, že existujú ustanovenia, aké sa uvádzajú vyššie, ani skutočnosť, že dotknutý pozemok sa nachádza v rámci letiskovej bezpečnostnej zóny, za dôkaz o nepoľnohospodárskej činnosti. V tejto súvislosti podľa mňa predstavuje relevantnú skutočnosť to, že nepoľnohospodárske činnosti (akými sú vojenské cvičenie alebo letecká premávka) sa skutočne vykonávajú.
42. Podľa môjho názoru zmluvnú podmienku v tom zmysle, že pôda sa musí využívať s náležitým ohľadom na leteckú premávku a v súlade s možnými pokynmi a zákazmi, nemožno samu osebe považovať za „činnosť“. To isté platí pre ustanovenia, ktoré vymedzujú účel letiskovej bezpečnostnej zóny alebo ktoré stanovujú určité obmedzenia týkajúce sa jej využitia. V skutočnosti vôbec nie je nezvyčajné, že si prenajímateľ vyhradzuje určité práva, čo sa týka pôdy, ktorá je prenajatá alebo obmedzuje voľnosť nakladania, ktorú má poľnohospodár vo vzťahu k prenajatej pôde (napríklad pokiaľ ide o používanie pesticídov, plodiny, ktoré sa majú vysadiť, alebo dokonca udržiavanie pôdy spôsobom šetrným k životnému prostrediu). Pravidlá a obmedzenia, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, ako aj zo zmluvných ustanovení, by som označil nanajvýš za umožňujúce výkon nepoľnohospodárskej činnosti.
43. Treba však mať na pamäti, že aby bolo možné dotknutej pôde poskytnúť podporu, musí byť za každých okolností súčasťou podniku poľnohospodára. Ako bude vysvetlené v bode 60 a nasl. týchto návrhov, osobitné pravidlá a obmedzenia týkajúce sa využívania dotknutej pôdy sú relevantné skôr v rámci tohto posúdenia (než pri rozhodovaní, či sa pôda využíva prevažne na poľnohospodársku činnosť naproti nepoľnohospodárskej činnosti).
44. V každom prípade je na vnútroštátnom súde, aby rozhodol, či sa pôda využívala na vojenské cvičenia alebo iné nepoľnohospodárske činnosti. Napriek týmto výhradám a vzhľadom na to, že vnútroštátny súd ani účastníci konania tento problém dostatočne neprediskutovali, budem teraz skúmať prejudiciálne otázky, pričom toto skúmanie založím na predpoklade, že dotknuté pozemky sú v skutočnosti predmetom zmiešaného využitia (poľnohospodárskej, ako aj nepoľnohospodárskej činnosti).
B – „Hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“
1. Prvoradý účel a prevažné využitie v prípade zmiešaného využitia pôdy
45. V rámci prvej a druhej otázky si vnútroštátny súd praje, okrem iného, vedieť, či na to, aby bolo možné poľnohospodárskej ploche poskytnúť podporu, je rozhodujúcou skutočnosťou, že prvoradý účel využitia tejto plochy je poľnohospodársky.
46. Predtým, než sa budem touto otázkou zaoberať, ako úvodný bod podotýkam, že sa zdá, že existujú určité pochybnosti o tom, že dotknuté plochy vo veci samej predstavujú poľnohospodárske plochy v zmysle nariadení č. 1782/2003 a 73/2009: v skutočnosti sa dotknuté plochy využívajú na pestovanie trávy na výrobu krmivového granulátu. Tieto plochy preto možno pomerne ľahko kvalifikovať ako poľnohospodárske plochy, keďže sa využívajú ako orná pôda alebo trvalý pasienok v zmysle článku 2 ods. 1 a 2 nariadenia č. 796/2004.(13) Zdá sa tiež nesporné, že činnosť pána Demmera, ktorá spočíva v pestovaní trávy na tejto pôde, predstavuje „poľnohospodársku činnosť“ v zmysle základných nariadení.
47. Čo sa týka, konkrétnejšie, účelu dotknutých oblastí, s istotou možno povedať, že ich pôvodný účel (alebo dôvod ich existencie) bol zabezpečiť letiskovú bezpečnosť a bezpečnosť leteckej premávky. Spočiatku tieto plochy možno neboli určené na ich poľnohospodárske využitie. Túto okolnosť je však potrebné jasne odlíšiť od účelu, na ktorý sa tieto plochy v súčasnosti a v skutočnosti využívajú. Je však pravda, že z dôvodu nedefinovaného pojmu sa zdá byť ťažké odlíšiť prvoradý účel, na ktorý sa tieto plochy využívajú – pojem, ktorý vnútroštátny súd spomína vo svojich otázkach – od prevažného využitia tejto pôdy v zmysle článku 34 ods. 2 nariadenia č. 73/2009. Ako už poznamenal generálny advokát Mazák, záleží (na účely pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“) skôr na skutočnom využití plochy, alebo možno na tom, čo sa na danej ploche v skutočnosti pestuje, než na cieľoch alebo (prvoradých) účeloch, na ktoré sa táto pôda využíva.(14) To je dôvod, prečo zastávam názor, že čo sa týka otázky oprávnenosti pozemku, relevantným meradlom na jej posúdenie je prevažné (a skutočné) využitie tejto pôdy.
48. Nariadenie č. 370/2009 (ktorým sa do nariadenia č. 795/2004 vložil článok 3c) ponúka užitočné usmernenie, pokiaľ ide o kritériá sa majú použiť na určenie, čo predstavuje prevažné využitie určitého pozemku, a to aj napriek tomu, že toto nariadenie nie je možné ratione temporis uplatniť na celé obdobie medzi rokmi 2005 a 2009. Článok 3c nariadenia č. 795/2004 totiž stanovuje, že plocha, ktorá sa využíva na poľnohospodárske, ako aj na nepoľnohospodárske činnosti, sa má považovať za plochu prevažne využívanú na poľnohospodárske činnosti, pokiaľ sa príslušná poľnohospodárska činnosť môže vykonávať bez toho, aby tomu výrazne bránila intenzita, charakter, trvanie a načasovanie nepoľnohospodárskej činnosti.
49. Vyvstáva teda nasledujúca otázka: čo v tomto kontexte znamená „výrazne bránila“? Touto otázkou sa budem zaoberať ďalej.
2. Prevažné využitie plochy
50. Samozrejme, bolo by lákavé ponechať toto posúdenie vnútroštátnemu súdu, vzhľadom na jeho výlučnú právomoc posúdenia skutkového stavu. Napriek tomu sa pokúsim stanoviť niektoré skutočnosti, ktoré sa použijú pri určení, čo predstavuje prevažné poľnohospodárske využitie určitého pozemku s cieľom zabezpečiť, pokiaľ je to možné, aby sa pravidlá oprávnenosti uplatňovali v celej Európskej únii jednotne (aj napriek voľnosti ponechanej členským štátom, aby tieto pravidlá vykonali v súlade s druhým odsekom článku 3c nariadenia č. 795/2004).(15)
51. Po prvé by som chcel poznamenať, že samotný pojem „prevažné využitie“ je trochu zavádzajúci. Ak sa článku 3c nariadenia č. 795/2004 nevenovala náležitá pozornosť, bolo by odôvodnené predpokladať, že s cieľom splniť podmienky na podporu je na dotknutom pozemku možné uskutočňovať len čisto doplnkové alebo vedľajšie nepoľnohospodárske činnosti. Článok 3c však výslovne znižuje hranicu oprávnenosti: skutočnosť, že prevažné využitie vyžaduje iba, aby sa poľnohospodárskej činnosti výrazne nebránilo, podľa môjho názoru naznačuje, že pri posúdení by mal byť dôraz na konkrétnych podmienkach týkajúcich sa výkonu poľnohospodárskej činnosti, a konkrétnejšie, na skutočných možnostiach výkonu tejto činnosti.(16) V tomto zmysle neexistuje žiadna prekážka výkonu dvoch (alebo viacerých) činností na rovnakom pozemku, za predpokladu, že nepoľnohospodárske činnosti výrazne nebránia výkonu poľnohospodárskej činnosti.
52. Vzhľadom na to, že je nemožné – a nie celkom žiaduce – vypracovať vyčerpávajúci zoznam situácií, v ktorých sa má poľnohospodárska činnosť považovať za prevažnú, je obzvlášť dôležité, aby vnútroštátny súd pri vykonávaní svojho hodnotenia bral do úvahy všetky skutkové okolnosti týkajúce sa rôzneho využitia. Pokiaľ možno pozorovať istý stupeň zásahu do výkonu poľnohospodárskej činnosti, ďalším krokom je zistiť, či tento zásah dosahuje úroveň, ktorú možno považovať za „výraznú“. Myslím si, že na to, aby sa tento prah dosiahol, by musel poľnohospodár čeliť skutočným, a nie nepodstatným ťažkostiam alebo prekážkam pri vykonávaní poľnohospodárskej činnosti.
53. Aby som bol konkrétnejší, predstavme si, že poľnohospodár uzavrie zmluvu s lyžiarskym strediskom. Na základe tejto zmluvy poľnohospodár pestuje trávu, ale taktiež vyháňa dobytok na pasienok nachádzajúci sa na dotknutých pozemkoch, ktoré sú v zimnom období súčasťou lyžiarskej oblasti. Inými slovami, tie isté pozemky sa využívajú na rôzne činnosti. Ak však nepoľnohospodárska činnosť poľnohospodárovi nesťažuje obrábanie pôdy a zber úrody počas príslušných období roka, možno o tejto nepoľnohospodárskej činnosti len ťažko povedať, že predstavuje prekážku schopnú výrazne brániť poľnohospodárskym činnostiam poľnohospodára. Zjavné paralely je možné vidieť s organizáciou vojenských cvičení: len preto, že vojenské cvičenia sa organizujú (čo musí overiť vnútroštátny súd) na dotknutej pôde, neznamená, že na túto pôdu sa už nevzťahuje pojem „hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu“ – pokiaľ tieto cvičenia výrazne nezasahujú do príslušnej poľnohospodárskej činnosti.
54. Samozrejme, využitie príslušných zmluvných výsad, ako aj obmedzení vyplývajúcich z výkonu nepoľnohospodárskej činnosti (v tomto prípade: organizovanie vojenských cvičení alebo hladký priebeh leteckej premávky), môže poľnohospodára obmedziť. To však automaticky neznamená, že poľnohospodárskej činnosti sa výrazne bráni.
55. Podľa môjho názoru by sa mala oprávnenosť pozemku považovať za dotknutú, len ak nepoľnohospodárska činnosť taktiež zasahuje do poľnohospodárskeho využitia pôdy, pokiaľ ide o jeho časovú alebo priestorovú pôsobnosť.(17) V tomto zmysle je najdôležitejšie, že poľnohospodár je schopný vykonávať poľnohospodársku činnosť podľa svojho výberu napriek súbežnému výkonu nepoľnohospodárskej činnosti a prípadne napriek uplatneniu osobitných pravidiel a obmedzení týkajúcich sa využitia dotknutej pôdy. Podľa mňa sa teda poľnohospodárskej činnosti výrazne nebráni, ak môže poľnohospodár v skutočnosti dotknutú pôdu využívať na poľnohospodársku činnosť podľa svojho výberu.(18)
56. Je pravda, ako tvrdí Komisia a dánska vláda, že výber potenciálnych poľnohospodárskych činností je v prípade letísk značne obmedzený. Taktiež je pravda, že kosenie trávy v blízkosti vzletových a pristávacích dráh a dojazdových dráh slúži na iné (nepoľnohospodárske) ciele, akým je napríklad bezpečnosť leteckej premávky: v súlade s leteckými bezpečnostnými predpismi musí byť tráva pokosená za každých okolností. Tieto okolnosti však v rámci režimu jednotnej platby nemajú význam. Namiesto toho je dôležité – ako sa uvádza najmä v článku 34 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 a v článku 3c nariadenia č. 795/2004 – že poľnohospodár môže na dotknutej pôde vykonávať poľnohospodársku činnosť podľa svojho výberu.
57. V prípade pána Demmera sa on napríklad rozhodol na dotknutej pôde pestovať trávu na výrobu krmivového granulátu. To predstavuje poľnohospodársku činnosť, ktorú možno na tejto pôde vykonávať bez väčších problémov.(19) Nerozumiem, prečo by mal byť pán Demmer potrestaný za výber poľnohospodárskej činnosti, ktorú možno vykonávať aj napriek uplatneným obmedzeniam a „konkurenčnej“ nepoľnohospodárskej činnosti.
58. Navyše, aby bolo možné riešiť obavy dánskej vlády, vyžaduje sa ďalšie skúmanie. Nemyslím si, že za okolností, aké sú vo veci samej pred vnútroštátnym súdom, by prijatie názoru, že nepoľnohospodárska činnosť výrazne nebráni poľnohospodárskej činnosti, znamenalo prílišné rozšírenie hraníc oprávnenosti. Bodom, ktorý by sa totiž nemal prehliadať, je, že sa v tejto veci zaoberáme provinčnými (vojenskými) letiskami. Aby som bol presnejší, zdá sa nelogické tvrdiť, že by akýkoľvek hlavný dopravný uzol alebo zeleň obklopujúca rušné diaľnice spĺňali kritérium uvedené v bode 55 vyššie. Vzhľadom na intenzitu (ale možno aj na charakter, trvanie a načasovanie) nepoľnohospodárskej činnosti v týchto oblastiach, by sa poľnohospodárovi určite bránilo pri vykonávaní poľnohospodárskej činnosti podľa svojho výberu v priebehu obdobia pestovania, prípadne pastvy.
59. Na základe tohto objasnenia som dospel k záveru, že bezpečnostné zóny obklopujúce vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie a dojazdové dráhy na letiskách, ktoré podliehajú osobitným pravidlám a obmedzeniam, môžu byť „oprávnené“ na poskytnutie podpory v zmysle článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článku 34 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 za predpokladu, že poľnohospodárskej činnosti vykonávanej v týchto oblastiach výrazne nebráni nepoľnohospodárska činnosť. To však nestačí, aby plocha spĺňala všetky podmienky na poskytnutie podpory. Posudzované pozemky musia byť v súlade s článkom 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článkom 34 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 taktiež súčasťou podniku poľnohospodára. Ďalej sa budem zaoberať touto otázkou.
3. Požiadavka, aby bola dotknutá plocha súčasťou poľnohospodárskeho podniku
60. Po prvé si treba uvedomiť, že podľa článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článku 34 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 je na poskytnutie podpory oprávnená akákoľvek poľnohospodárska plocha poľnohospodárskeho podniku. Článok 2 písm. b) nariadenia č. 1782/2003 (a nariadenie č. 73/2009) definuje „poľnohospodársky podnik“ ako „celok produkčných jednotiek spravovaných poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu“.
61. Súdny dvor už poskytol usmernenie k pojmu „poľnohospodársky podnik“ vo veci Landkreis Bad Dürkheim.(20) Rovnako ako v prejednávanej veci, ani poľnohospodárka v tejto veci nemala úplnú voľnosť pri využívaní dotknutých plôch. Naopak, bola viazaná určitými pokynmi od vnútroštátnych orgánov, aby zabezpečila dosiahnutie účelu tejto pôdy zameraného na starostlivosť o krajinu a ochranu prírody. Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Landkreis Bad Dürkheim uviedol, že rozhodujúcim kritériom pre určenie, či konkrétna plocha pôdy tvorí súčasť podniku poľnohospodára, je to, že poľnohospodár je schopný využívať dotknutú plochu s určitou mierou nezávislosti a mať dostatočnú rozhodovaciu právomoc na vykonávanie príslušných poľnohospodárskych činností. Súd však starostlivo objasnil, že z kritéria týkajúceho sa nezávislosti nevyplýva, že by poľnohospodár musel mať právo neobmedzene nakladať s dotknutou plochou v rámci jej využívania na poľnohospodárske účely.(21)
62. Je pravda, že vec Landkreis Bad Dürkheim sa týkala špecifického kontextu ochrany prírody, ktorý Súdny dvor uznal za súladný so všeobecnými cieľmi nariadenia č. 73/2009. Bez ohľadu na túto skutočnosť sa domnievam, že vyššie uvedené vyhlásenie týkajúce sa kritéria nezávislosti je relevantné taktiež v súvislosti s pozemkami využívanými na účely, ktoré nie sú bezprostredne naviazané na ciele režimu jednotnej platby. Ako toto vyhlásenie objasňuje, posúdenie, či je pozemok súčasťou podniku poľnohospodára, je úzko spojené s otázkou, čo predstavuje prevažné využitie tejto konkrétnej plochy. Zdá sa, že relevantné kritériá sa do určitej miery zbiehajú.(22)
63. V prejednávanej veci sa zaoberáme bezpečnostnými zónami obklopujúcimi vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie a dojazdové dráhy. Príslušné pravidlá a obmedzenia vyplývajú na jednej strane z vnútroštátnych a medzinárodných ustanovení, ktorých cieľom je zaistenie bezpečnosti leteckej premávky, a, na druhej strane zo zmluvných podmienok. Týkajú sa, okrem iného, údržby pôdy v určitom stave, plodín, ktoré možno pestovať a zbierať (v praxi ide o trávu) a prijateľnej výšky trávy. Možno preto len ťažko poprieť, že poľnohospodár v postavení pána Demmera nedisponuje úplnou nezávislosťou, pokiaľ ide o využívanie dotknutých plôch.
64. Ak je však poľnohospodár schopný využívať pôdu na poľnohospodársku činnosť podľa svojho výberu bez toho, aby tejto činnosti výrazne bránila nepoľnohospodárska činnosť vykonávaná na tejto pôde (alebo, ak sa skutočná nepoľnohospodárska činnosť nevykonáva, bez toho, aby tejto činnosti bránili príslušné pravidlá a obmedzenia), neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že by dotknuté pozemky, ktoré sú predmetom sporu pred vnútroštátnym súdom, neboli tiež súčasťou podniku poľnohospodára v zmysle nariadení č. 1782/2003 a 73/2009. Za predpokladu, že toto kritérium je splnené, nevidím dôvod, prečo by aj poľnohospodár, akým je pán Demmer, nemal nezávislosť a rozhodovaciu právomoc dostatočnú na vykonávanie príslušných poľnohospodárskych činností, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora.
65. Na záver by som chcel upriamiť pozornosť na skutočnosť, že režim jednotnej platby je formou podpory príjmov, ktorá môže podporiť poľnohospodárstvo v oblastiach, ktoré by sa inak na poľnohospodárstvo nevyužívali. Vec prejednávaná pred vnútroštátnym súdom je takýmto príkladom. Ja však v rámci platného práva ani kdekoľvek inde nenachádzam dôvody, prečo by samotná skutočnosť, že poľnohospodárska činnosť sa vykonáva na pôde nachádzajúcej sa v rámci hraníc letiska, automaticky zabránila poskytnutiu podpory na túto plochu. Za predpokladu, že kritérium uvedené v bode 55 vyššie je splnené, je umiestnenie pôdy irelevantné.
66. Zastávam preto názor, že poľnohospodárska pôda, ktorá pozostáva z bezpečnostných zón obklopujúcich vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie a dojazdové dráhy na letiskách, sa má považovať za pridelenú „poľnohospodárskemu podniku“, a teda za oprávnenú na poskytnutie podpory v zmysle článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 a článku 34 ods. 2 nariadenia č. 73/2009; za predpokladu, že aj napriek príslušným pravidlám a obmedzeniam má poľnohospodár určitú nezávislosť a rozhodovaciu právomoc dostatočnú na vykonávanie poľnohospodárskych činností podľa svojho výberu na dotknutých pozemkoch.
67. Ak vnútroštátny súd po posúdení všetkých relevantných skutkových okolností týkajúcich sa sporu, ktorý pred ním prebieha, dospeje k záveru, že dotknuté plochy nie sú oprávnené na poskytnutie podpory, pretože uvedené pravidlá a obmedzenia výrazne bránia poľnohospodárskej činnosti pána Demmera, vyvstáva otázka, či pán Demmer mohol odôvodnene odhaliť chybné pridelenie platobných nárokov a vyplatenie podpory (tretia otázka). V tejto súvislosti sa taktiež musí stanoviť príslušný časový rámec, s odkazom na ktorý sa má posúdenie vykonať (štvrtá a piata otázka). Všetkými týmito otázkami sa budem spoločne zaoberať v nasledujúcom texte.
C – Chyby, ktoré poľnohospodár môže odôvodnene odhaliť, a dobrá viera
68. V prejednávanej veci vyvstávajú tri otázky: a) či šlo o chybu, ktorú mohol poľnohospodár naozaj zistiť, pokiaľ ide o pridelenie platobných nárokov na dotknuté pozemky; b) či šlo o chybu, ktorú mohol poľnohospodár odôvodnene odhaliť v čase, keď bola podpora na dotknutú pôdu vyplatená; a nakoniec, c) či sa o príjemcovi, akým je pán Demmer, možno domnievať, že konal v dobrej viere. Vnútroštátny súd si taktiež nie je istý, pokiaľ ide o príslušné obdobie, s odkazom na ktoré sa má vykonať toto posúdenie.
69. V zásade sa majú neoprávnene pridelené nároky odobrať a neoprávnene vyplatená podpora sa má vrátiť. Základným cieľom vrátenia neoprávnených platieb je v podstate nepochybne ochrana finančných záujmov Európskej únie a zabránenie bezdôvodnému obohateniu.(23) Táto myšlienka sa jasne uvádza v článku 73 ods. 1 a v článku 73a nariadenia č. 796/2004. Z tohto pravidla však existujú výnimky.
70. Tieto výnimky sú uvedené v článku 137 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 (neoprávnené pridelenie platobných nárokov) a v článku 73 ods. 4 a 5 nariadenia č. 796/2004 (neoprávnené vyplatenie podpory). Nepochybne, ako poznamenáva dánska vláda, tieto ustanovenia sú sformulované tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie zásady ochrany legitímnej dôvery.(24) Otázkou však zostáva, či sa tieto výnimky majú uplatniť za okolností, aké sú v prejednávanej veci.
71. Na úvod, predtým, než sa budem zaoberať touto otázkou, by som poznamenal, že oprávnenosť pozemkov nachádzajúcich sa v rámci hraníc letísk vzhľadom na vyššie uvedený prístup závisí od analýzy jednotlivých prípadov. Oprávnenosť totiž nemožno na začiatku vylúčiť. Oprávnenosť sa taktiež môže líšiť od jedného roka, v ktorom bola poskytnutá podpora, k druhému. Bezpečnostné zóny obklopujúce vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie a dojazdové dráhy na letiskách vskutku môžu predstavovať hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, za predpokladu, že poľnohospodár skutočne môže vykonávať poľnohospodársku činnosť podľa svojho výberu na dotknutej pôde. Ďalej treba mať na pamäti, že poľnohospodárstvo predstavuje odbornú činnosť. Podľa môjho názoru by sa mal tejto skutočnosti pripísať osobitný význam pri určovaní miery starostlivosti, s ktorou má poľnohospodár postupovať pri žiadosti o podporu v rámci režimu jednotnej platby.
72. Vo vzťahu k tomuto poslednému bodu by som upriamil pozornosť na článok 12 nariadenia č. 796/2004, a to najmä na článok 12 ods. 1 písm. f) a článok 12 ods. 4 tohto nariadenia. Podľa týchto ustanovení je farmár povinný skontrolovať správnosť predtlačených údajov použitých v žiadosti o podporu v rámci režimu jednotnej platby. Ďalej z týchto ustanovení vyplýva, že systém podpory príjmov zavedený základnými nariadeniami sa zakladá na predpoklade, že poľnohospodári sú oboznámení s podmienkami, ktoré upravujú poskytnutie podpory v rámci príslušných režimov. Tieto ustanovenia stelesňujú myšlienku, že od poľnohospodárov ako odborníkov možno očakávať náležitú starostlivosť pri podaní žiadosti o podporu a ich oboznámenie sa s podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia podpory.
73. Navyše, ako poznamenáva Komisia, skutočnosť, že príslušné orgány pridelili platobné nároky na určité pozemky, alebo že v súvislosti s uvedenými plochami bola vyplatená podpora, „neoslobodzuje“ poľnohospodára od jeho záväzkov. V skutočnosti sa ustanovenia, ktoré vnútroštátny súd uvádza vo svojich otázkach, najmä článok 73 nariadenia č. 796/2004, týkajú situácií, keď už bola neoprávnená platba vyplatená. A čo viac, podľa článku 73a tohto nariadenia sa má poľnohospodár vzdať neoprávnene pridelených nárokov a musí sa na ne prihliadať, akoby pridelené vôbec neboli. Preto len to, že platobné nároky boli pridelené (alebo že boli platby v skutočnosti vyplatené) neznamená, že neoprávnene prijatú výhodu treba považovať za regulárnu. Existuje skôr riziko – ktorého by si poľnohospodári mali byť vedomí – že náprava sa možno bude musieť vykonať hoci aj po platbe.
74. Profesionálny poľnohospodár, akým je pán Demmer, by teda mal poznať podmienky týkajúce sa „hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu“ v zmysle článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2004 a článku 34 ods. 2 nariadenia č. 73/2009. Z tohto dôvodu sa nejaví ako obzvlášť striktné vyžadovať od takéhoto farmára – najmä vzhľadom na jeho odbornú prax(25), aby si bol vedomý osobitných pravidiel, ktoré platia v súvislosti s plochami podliehajúcimi zmiešanému využitiu.(26) Pokiaľ ide, konkrétnejšie, o otázku dobrej viery a podpory, ktorá už bola vyplatená, poznamenal by som jednoducho, že skutočnosť, že platba bola vyplatená, zaváži pri posúdení, či bolo možné domnievať sa, že príjemca konal v dobrej viere, len minimálne. V konkrétnom kontexte režimu podpory navrhnutom tak, aby poskytoval podporu príjmov skupiny odborníkov, by malo posúdenie dobrej viery, rovnako ako vyššie uvedené posúdenie primeranosti, spočívať na objektívnych skutočnostiach.
75. Čo sa týka relevantného časového obdobia, s odkazom na ktorý sa vykonáva toto posúdenie, poznamenal by som toto.
76. Po prvé článok 137 nariadenia č. 73/2009 stanovuje pravidlo, že platobné nároky neoprávnene pridelené pred 1. januárom 2009 majú byť legalizované od 1. januára 2010. Toto pravidlo však platí, len pokiaľ poľnohospodár nemohol naozaj zistiť chybu, ktorá spôsobila neoprávnenú platbu. V tejto súvislosti zo súdneho spisu vyplýva, že sporné pozemky boli z katastra nehnuteľností odstránené v roku 2008. V danom okamihu boli tieto informácie, ale aj zámer príslušného orgánu prehodnotiť žiadosti z minulých rokov a prepočítať platobné nároky, oznámené pánovi Demmerovi. Vzhľadom na túto skutočnosť zastávam názor, že článok 137 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 nemožno uplatniť za okolností, aké sú vo veci samej prejednávanej pred vnútroštátnym súdom.
77. Všeobecnejšie povedané, aby sa toto ustanovenie mohlo uplatniť, musí ísť o takú chybu, ktorú poľnohospodár naozaj nemohol zistiť pred 1. januárom 2010. V prípade, že sa poľnohospodárovi v jeho poľnohospodárskej činnosti výrazne bránilo nepoľnohospodárskou činnosťou (v každom prípade pred 1. januárom 2010), nerozumiem, ako by bolo možné vážne tvrdiť, že poľnohospodár naozaj nemohol v rámci svojej odbornej spôsobilosti zistiť chybu, ktorá viedla k prideleniu platobných nárokov.
78. Po druhé sa článok 73 nariadenia č. 796/2004 týka platieb, ktoré už boli vyplatené. Vzhľadom na informácie, ktoré mal pán Demmer v roku 2008, možno výnimky z vrátenia platby uvedené v článku 73 ods. 4 a 5 za okolností, aké sú v prejednávanej veci, uplatniť, iba pokiaľ ide o obdobie pred týmto časom.
79. Pri posudzovaní, či mohol poľnohospodár odôvodnene odhaliť chybu vedúcu k vyplateniu neoprávnených platieb v zmysle článku 73 ods. 4 nariadenia č. 796/2004, by mal byť podľa mňa rozhodujúcim okamihom čas platby – ako sa jasne uvádza aj v tomto ustanovení. Prečo by sa malo poľnohospodárovi brániť v podaní žiadosti o podporu v prípadoch, keď tieto pozemky nakoniec môžu predstavovať hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu?
80. Najmä v prípade zmiešaného využitia pôdy je celkom možné, že vplyv zmluvných, ako aj legislatívnych obmedzení na využívanie dotknutej pôdy, nemusí byť zrejmý až do príslušného roku, v ktorom bola poskytnutá podpora. Napríklad pred podaním žiadosti nie je možné predvídať, či (a ak áno, do akej miery) vlastník pôdy de facto využíva svoje zmluvné výsady (v tomto prípade vojenské cvičenia), alebo či môže poľnohospodár v skutočnosti využívať dotknutú pôdu na poľnohospodársku činnosť podľa svojho výberu. Pokiaľ sa podpora vypláca na obdobie jedného roka, každý individuálny rok, v ktorom bola poskytnutá podpora, by sa podľa môjho názoru mal, so zreteľom na článok 73 ods. 4 nariadenia č. 796/2004, posúdiť samostatne. Je to tak preto, lebo, ako som objasnil vyššie, okolnosti sa môžu časom meniť.
81. Nakoniec po tretie v súlade s článkom 73 ods. 5 nariadenia č. 796/2004 je povinnosť vrátiť platbu obmedzená štyrmi rokmi, ak príjemca konal v dobrej viere. Ako sa uvádza vyššie, nemyslím si, že poľnohospodár, ktorý skutočne zamýšľa využívať dotknutú pôdu na konkrétnu poľnohospodársku činnosť, by mal byť za podanie žiadosti o podporu potrestaný. Poľnohospodár totiž nemusí byť schopný určiť, či obmedzenia týkajúce sa využívania pôdy sú takého charakteru, ktorý mu bráni využívať dotknuté plochy na poľnohospodársku činnosť podľa svojho výberu.
82. To znamená, že aby mohol mať poľnohospodár prospech z výnimky stanovenej v článku 73 ods. 5, musí, najmä vzhľadom na potrebu vyhnúť sa bezdôvodnému obohateniu, v relevantnom čase konať v dobrej viere (teda v skutočnom presvedčení, že sa poľnohospodárska činnosť podľa jeho výberu môže na danej pôde skutočne vykonávať), a to počnúc okamihom, keď sa platobné nároky pridelia, a končiac okamihom vyplatenia podpory. Posúdenie dobrej viery sa v zmysle článku 73 ods. 5 nariadenia č. 796/2004 musí preto vykonať s prihliadnutím na každý rok, v ktorom bola podpora poskytnutá, a dobrá viera musí existovať až do okamihu platby.
IV – Návrh
83. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Vestre Landsret, takto:
1. Bezpečnostné zóny obklopujúce vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie a dojazdové dráhy môžu byť oprávnené na poskytnutie podpory v zmysle článku 44 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a článku 34 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, za predpokladu, že napriek príslušným pravidlám a obmedzeniam je poľnohospodár schopný skutočne využívať dotknutú pôdu na poľnohospodársku činnosť podľa svojho výberu.
2. Ak poľnohospodár žiada o podporu na poľnohospodársku činnosť vykonávanú v bezpečnostných zónach obklopujúcich vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie a dojazdové dráhy,
a) ide o chybu, ktorú mohol poľnohospodár odôvodnene odhaliť v zmysle článku č. 73 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (v znení zmien a doplnení), ak si bol poľnohospodár v čase platby vedomý, že v priebehu príslušného roka, v ktorom mu bola poskytnutá podpora, nebol schopný skutočne využívať dotknutú pôdu na poľnohospodársku činnosť podľa svojho výberu, a
b) nemožno sa domnievať, že príjemca konal v dobrej viere v zmysle článku 73 ods. 5 nariadenia 796/2004, ak si bol poľnohospodár v čase platby vedomý, že v priebehu príslušného roka, v ktorom mu bola poskytnutá podpora, nebol schopný skutočne využívať dotknutú pôdu na poľnohospodársku činnosť podľa svojho výberu.
3. Posúdenie vo vzťahu k bodu 2 písm. a) a b) treba vykonať samostatne pre každý jednotlivý rok, v ktorom bola poskytnutá podpora.