ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
zo 17. júna 2008 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva BoomerangTV – Skoršie národné slovné a obrazové ochranné známky a skoršie slovné a obrazové ochranné známky Spoločenstva BOOMERANG a Boomerang – Relatívne dôvody zamietnutia – Neexistencia pravdepodobnosti zámeny – Neexistencia všeobecne známej ochrannej známky v zmysle článku 6bis Parížskeho dohovoru – Neexistencia poškodenia dobrého mena – Nepredloženie dôkazov námietkovému oddeleniu o existencii konkrétnych skorších ochranných známok alebo o ich prekladoch – Predloženie dôkazov prvýkrát pred odvolacím senátom – Článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 2 písm. c), článok 8 ods. 5 a článok 74 ods. 2 nariadenia (ES) č. 40/94 – Pravidlo 16 ods. 2 a 3, pravidlo 17 ods. 2 a pravidlo 20 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2868/95“
Vo veci T‑420/03,
El Corte Inglés, SA, so sídlom v Madride (Španielsko), v zastúpení: J. Rivas Zurdo a E. López Leiva, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: I. de Medrano Caballero, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastníci konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastníci v konaní pred Súdom prvého stupňa:
José Matías Abril Sánchez a Pedro Ricote Saugar, bydliskom v Madride, v zastúpení: J. M. Iglesias Monravá, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 1. októbra 2003 (vec R 88/2003‑2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi El Corte Inglés, SA, a pánmi J. M. Abril Sánchez a P. Ricote Saugar,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá komora),
v zložení: sudcovia I. Wiszniewska-Białecka (spravodajkyňa), vykonávajúca funkciu predsedníčky komory, E. Moavero Milanesi a N. Wahl,
tajomník: B. Pastor, zástupkyňa tajomníka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. decembra 2003,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 23. apríla 2004,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajších účastníkov k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. apríla 2004,
so zreteľom na výzvu na predloženie dokumentu, ktorú Súd prvého stupňa zaslal vedľajším účastníkom konania 30. septembra 2004,
so zreteľom na pripomienky žalobcu a ÚHVT podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. decembra 2004 a 25. novembra 2004,
so zreteľom na písomnú otázku Súdu prvého stupňa účastníkom konania zo 4. júla 2005,
so zreteľom na pripomienky, ktoré podali účastníci konania do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. júla, 3. augusta a 16. septembra 2005,
so zreteľom na uznesenie o prerušení konania z 13. októbra 2005,
so zreteľom na písomnú otázku Súdu prvého stupňa účastníkom konania z 13. marca 2007,
so zreteľom na pripomienky, ktoré podali účastníci konania do kancelárie Súdu prvého stupňa 22. marca, 28. marca a 12. apríla 2007,
po pojednávaní z 19. septembra 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 3. mája 1999 vedľajší účastníci konania José Matías Abril Sánchez a Pedro Ricote Saugar podali na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení. Táto prihláška bola vyhotovená v španielskom jazyku.
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto obrazového označenia:
3 Služby uvedené v prihláške patria do tried 38 a 41 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení (ďalej len „Niceská dohoda“) a zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 38: „Telekomunikácie; služby rozhlasových a televíznych programov; rozhlasové a televízne vysielanie a šírenie rozhlasového a televízneho signálu“,
– trieda 41: „Vzdelávanie; zabezpečovanie výcvikov, kurzov a školení; zábava; kultúrna činnosť; kinematografické a nahrávacie štúdiá, videopožičovne; súťaže (zábava); výroba rozhlasových a televíznych programov; tvorba filmov“.
4 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola zverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 95/99 z 29. novembra 1999.
5 Dňa 18. februára 2000 žalobkyňa, španielska spoločnosť El Corte Inglés, podala námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre všetky služby uvedené v prihláške.
6 Jazykom námietkového konania bola angličtina.
7 Námietka bola založená na týchto skorších právach:
– obrazové ochranné známky, ktoré sú predmetom španielskych zápisov č. 2 163 613 (pre služby „telekomunikácie“ zaradené do triedy 38) a č. 2 163 616 (pre služby „vzdelávanie a zábava“ zaradené do triedy 41) prihlásených 22. mája 1998 a španielske zápisy č. 2 035 514 (pre výrobky „oblečenie, obuv, pokrývky hlavy“ zaradené do triedy 25), č. 2 035 507 (pre výrobky „osvetľovacie, vykurovacie, varné prístroje a zariadenia, prístroje a zariadenia na výrobu pary, chladenie, sušenie, ventiláciu a zásobovanie vodou a sanitárne zariadenia“ zaradené do triedy 11), č. 2 035 505 (pre výrobky „ručné náradie a pomôcky na ručný pohon; príbor, vidličky a lyžice; sečné a bodné zbrane; holiace strojčeky“ zaradené do triedy 8) a č. 2 035 508 až č. 2 035 513 prihlásených 19. júna 1996, zobrazené takto:
– obrazové ochranné známky, ktoré sú predmetom španielskych zápisov č. 1 236 024 (pre výrobky „dámska, pánska a detská konfekcia; obuv“ zaradené do triedy 25) a č. 1 236 025 [pre výrobky „telocvičné a športové potreby (s výnimkou konfekcie a obuvi); hry a hračky“ zaradené do triedy 28], prihlásených 23. februára 1988, a španielskeho zápisu č. 1 282 250 (pre výrobky „usne, koženky a výrobky z týchto materiálov nezahrnuté v iných triedach; koža, surové kože; kufre a cestovné tašky; dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice; biče, postroje a sedlárske výrobky“ zaradené do triedy 18), prihlásených 3. novembra 1988, zobrazené takto:
– slovná ochranná známka BOOMERANG, ktorá je predmetom španielskeho zápisu č. 456 466 (pre výrobky „všetky druhy dámskych, pánskych a detských odevov, vreckovky, uteráky, bielizeň, závesy, posteľné prikrývky a obrusy“ zaradené do tried 24 a 25), prihláseného 25. septembra 1964,
– obrazové ochranné známky, ktoré sú predmetom španielskeho zápisu č. 2 227 732, prihláseného 16. apríla 1999 a španielskych prihlášok ochranných známok č. 2 227 731 [pre výrobky „papier, lepenka, výrobky vyrobené z papiera a lepenky, ktoré nie sú zaradené v iných triedach; tlačoviny; denníky a periodiká, knihy, kníhviazačský materiál; fotografie; potreby na písanie; lepidlá (pre potreby na písanie); potreby pre umelcov; štetce; písacie stroje a kancelárske potreby (s výnimkou nábytku); učebný a vzdelávací materiál (s výnimkou prístrojov); hracie karty; tlačové písmo; tlačiarenské štočky“ zaradené do triedy 16] a č. 2 227 734, podaných 16. apríla 1999, zobrazené takto:
– obrazová ochranná známka, ktorá je predmetom zápisu Spojeného kráľovstva č. 1 494 568 (pre výrobky „obleky a kostýmy, kabáty, nepremokavé plášte, nohavice, sukne, krátke nohavice, tričká, pletené oblečenie, pulóvre, vesty, bundy, ponožky, šály a šatky, rukavice, čelenky do vlasov, zápästné pásky, obuv, papuče, čižmy, športová obuv; všetky v rámci triedy 25“ zaradené do triedy 25), prihláseného 18. marca 1992, zobrazená takto:
– obrazové ochranné známky, ktoré sú predmetom írskeho zápisu č. 153 228 (pre výrobky „oblečenie, pokrývky hlavy a obuv, všetky v rámci triedy 25“, zaradené do triedy 25), prihláseného 13. marca 1992 a gréckeho zápisu č. 109 387 (pre výrobky „odev, vrátane čižiem a papúč“ zaradené do triedy 25), prihláseného 16. marca 1992, zobrazené takto:
– obrazová ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky ochrannej známky Spoločenstva č. 448 514 podanej 3. februára 1997 pre sériu výrobkov v rámci tried 3, 18 a 25, zobrazená takto:
– obrazové ochranné známky všeobecne známe v zmysle článku 6bis Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaného a zmeneného (ďalej len „Parížsky dohovor“) v Španielsku, Írsku, Grécku a v Spojenom kráľovstve a vzťahujúce sa na všetky výrobky a služby v rámci tried 18, 25, 38 a 41, zobrazené takto:
8 Na podporu námietky boli uplatnené dôvody uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) a b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94.
9 Faxom z 20. marca 2000 ÚHVT informoval žalobkyňu, že nesprávne identifikovala súbor výrobkov a služieb, ktoré chránia jej skoršie práva. Stanovila jej dvojmesačnú lehotu na odstránenie týchto nedostatkov podania.
10 Listom z 21. marca 2000 zaslaným ÚHVT žalobkyňa špecifikovala v angličtine výrobky a služby, na ktoré sa vzťahujú španielske zápisy č. 2 035 505, 2 035 507, 2 035 514, 456 466, 1 236 024, 1 236 025, 1 282 250, 2 227 731, 2 163 613 a 2 163 616, grécky zápis č. 109 387, zápis Spojeného kráľovstva č. 1 494 568 a írsky zápis č. 153 228.
11 Žalobkyňa tiež pripojila k tomuto listu kópie potvrdení o zápise alebo obnovení zápisu španielskych ochranných známok č. 2 035 505, 2 035 507, 2 035 514, 1 236 024, 1 236 025 a 1 282 250 v španielčine, ako aj ich preklad do anglického jazyka; kópiu prihlášky španielskej ochrannej známky č. 456 466 a listinu o prevode tohto práva na seba s prekladmi do anglického jazyka; kópiu tlačiva španielskej prihlášky ochrannej známky č. 2 227 731 s prekladom do anglického jazyka; kópie potvrdenia o zápise Spojeného kráľovstva č. 1 494 568 a írskeho potvrdenia o zápise č. 153 228 v angličtine; kópiu druhej strany gréckeho potvrdenia o zápise č. 109 387 spolu s prekladom celého textu potvrdenia do anglického jazyka; kópie tlačív španielskych prihlášok č. 2 163 613 a 2 163 616, ktoré uvádzajú zmienené služby v španielčine a kópie španielskych rozhodnutí o zápise, ktoré s nimi súvisia a ktoré odkazovali na triedy 38 a 41, ale neuvádzali služby, na ktoré sa vzťahujú tieto zápisy, ako aj preklad týchto rozhodnutí do anglického jazyka.
12 Faxom zo 7. augusta 2000 ÚHVT oznámil žalobkyni na jednej strane, že španielske zápisy č. 2 035 508 až 2 035 513, 2 227 732 a 2 227 734 sa neberú do úvahy, keďže výrobky a služby, na ktoré sa vzťahujú, neboli špecifikované v jazyku námietkového konania, a na druhej strane, že v lehote do 17. decembra 2000 mala predložiť fakty, dôkazy a argumenty na podporu svojej námietky. ÚHVT tiež upresnil v tomto faxe, že každý dokument mal byť vyhotovený v jazyku námietkového konania alebo mal byť k nemu pripojený preklad, pričom preklad mal byť vyhotovený v prípade každého dokumentu, ktorý už bol založený do spisu, pokiaľ nebol vyhotovený v jazyku námietkového konania. Nakoniec upresnil, že dokumenty, ktoré neboli preložené do jazyka konania, nie sú zohľadnené, tak isto ako aj preklady, ku ktorým nie je pripojená kópia originálu dokumentu.
13 K tomuto faxu bola pripojená vysvetľujúca poznámka nazvaná „Informácia o dôkazoch“, ktorá upresňovala najmä to, že všetky procesné a hmotnoprávne dôkazy, ktoré sa týkajú skorších práv, mali byť predložené, zvlášť úrad, ktorý vydal informáciu, pokryté výrobky a služby, dátum zápisu a majiteľ práva. Táto poznámka tiež uvádzala, že aj štandardné znenie predložených dokumentov malo byť preložené.
14 Dňa 3. októbra 2000 vedľajší účastníci konania predložili svoje pripomienky v odpovedi na námietku a obmedzili služby, pre ktoré podali prihlášku ochrannej známky BoomerangTV, na služby triedy 41, čo zodpovedalo tomuto opisu: „kinematografické a nahrávacie štúdiá; videopožičovne; súťaže (zábava); výroba rozhlasových a televíznych programov; tvorba filmov“.
15 Faxom z 20. novembra 2000 ÚHVT informoval žalobkyňu o tomto vymedzení a súčasne jej položil otázku, či mieni zotrvať na svojej námietke a predĺžil do 20. januára 2001 lehotu uvedenú vo faxe zo 7. augusta 2000.
16 Faxom z 19. januára 2001 žalobkyňa informovala ÚHVT o zotrvaní na svojej námietke najmä z dôvodu, že vymedzenie služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, nie vždy umožňuje vyhnúť sa pravdepodobnosti zámeny s jej ochrannou známkou č. 2 163 616. Predložila tiež niekoľko dokumentov, ktorými sa snažila preukázať dobré meno svojich skorších ochranných známok. V ten istý deň vedľajší účastníci konania predložili nové pripomienky, v rámci ktorých tvrdili, že žalobkyňa nepredložila dôkaz o používaní jej skorších práv.
17 Rozhodnutím z 29. novembra 2002 námietkové oddelenie zamietlo námietku. Najmä konštatovalo, že žalobkyňa nepredložila zoznam výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahujú španielske ochranné známky č. 2 035 508 až 2 035 513, 2 227 732 a 2 227 734, napriek výzve v tomto zmysle, a teda zaujalo právne stanovisko, že námietka bola neprípustná v rozsahu, v akom sa zakladala na týchto ochranných známkach. Ďalej sa domnievalo, že námietka bola nedôvodná v rozsahu, v akom sa zakladala na skorších právach č. 2 163 613, 2 163 616, 456 466 a 109 387, pretože dôkaz o existencii týchto práv nebol predložený. Námietkové oddelenie tak uviedlo, že žalobkyňa nepredložila ani preklad do angličtiny tlačív španielskych prihlášok č. 2 163 613 a 2 163 616 – a že údaje, ktoré sa týkajú orgánov, ktoré vydali dokumenty, majiteľa týchto zápisov, dátumu a čísla týchto prihlášok a špecifikácie služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto zápisy, neboli teda preložené do jazyka námietkového konania – ani oficiálny dokument, ktorý by uvádzal deň zápisu a deň, kedy sa španielsky zápis č. 456 466 stal právoplatným, ani oficiálny dokument, ktorý by obsahoval informácie o majiteľovi gréckeho zápisu č. 109 387, dátumy prihlášky a zápisu tohto práva, výrobky, na ktoré sa vzťahuje tento zápis a opis dotknutého označenia.
18 Okrem toho námietkové oddelenie dospelo k názoru, že žalobkyňa nepredložila v dostatočnej miere podklady umožňujúce preukázať existenciu jej ochranných známok, všeobecne známych v zmysle článku 6bis Parížskeho dohovoru, v Španielsku, Írsku, Grécku a v Spojenom kráľovstve a že v tejto časti je námietka tiež nedôvodná.
19 Nakoniec sa domnievalo, že podmienky uplatnenia článku 8 ods.1 písm. a) a b), a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 neboli splnené, najmä z tých dôvodov, že skoršie práva preukázané žalobkyňou (španielske zápisy č. 2 035 505, 2 035 507, 2 035 514, 1 236 024, 1 236 025, 1 282 250 a 2 227 731, zápis Spojeného kráľovstva č. 1 494 568 a írsky zápis č. 153 228 a prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 448 514) sa vzťahovali na výrobky a služby, ktoré nevykazovali žiadnu podobnosť s tými výrobkami a službami, pre ktoré bola podaná prihláška ochrannej známky BoomerangTV, a že predložené dôkazy neboli dostatočné na preukázanie dobrého mena skorších ochranných známok.
20 Dňa 24. januára 2003 žalobkyňa podala na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia. Pripojila najmä vyjadrenie, v ktorom vysvetlila dôvody podania odvolania, uviedla výňatky z databázy Sitadex de l’Oficina Española de Patentes y Marcas (Španielsky úrad pre patenty a ochranné známky, ďalej len „OEPM“), ktoré sa týkali jej španielskych zápisov č. 2 163 613, 2 163 616 a 456 466 a španielskeho zápisu vedľajších účastníkov konania č. 2 184 868, spolu s ich prekladmi do anglického jazyka a článok z tlače o význame a rôznorodosti jej obchodných aktivít v Španielsku.
21 Rozhodnutím z 1. októbra 2003 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát ÚHVT zamietol odvolanie. Po prvé zamietol ako neprípustné, vzhľadom na rozhodovaciu prax a judikatúru Súdu prvého stupňa, dokumenty predložené prvýkrát v prílohe k vyjadreniu, ktorým sa vysvetľujú dôvody odvolania. Po druhé potvrdil posúdenie námietkového oddelenia, podľa ktorého námietka bola neprípustná v rozsahu, v akom sa zakladala na španielskych zápisoch č. 2 035 508 až 2 035 513, 2 227 732 a 2 227 734, keďže žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenie, ktorým by vyvrátila skutočnosť, že nešpecifikovala výrobky a služby, na ktoré sa vzťahujú tieto zápisy. Po tretie sa najmä domnieval, že pravidlo 16 ods. 1 až 3, pravidlo 17 ods. 2 a pravidlo 20 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti, oprávňovali námietkové oddelenie na zamietnutie námietky z tých dôvodov, že žalobkyňa nepredložila v jazyku námietkového konania dokumenty nutné na preukázanie existencie skorších práv č. 2 163 613 a 2 163 616. Po štvrté sa stotožnil so závermi námietkového oddelenia, podľa ktorých na jednej strane dôkazy o existencii gréckeho zápisu č. 109 387 a španielskeho zápisu č. 456 466 neboli predložené, keďže žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenie preukazujúce opak a na druhej strane dôkazy predložené žalobkyňou neboli dostatočné na preukázanie toho, že podmienky, ktoré sa viažu na ochranu všeobecne známych ochranných známok v zmysle článku 6bis Parížskeho dohovoru boli splnené, keďže žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenie preukazujúce opak.
22 Odvolací senát teda skúmal námietku, a to iba z hľadiska španielskych zápisov č. 2 035 505, 2 035 507, 2 035 514, 1 236 024, 1 236 025, 1 282 250 a 2 227 731, zápisu Spojeného kráľovstva č. 1 494 568, írskeho zápisu č.° 153 228 a z hľadiska prihlášky ochrannej známky Spoločenstva č. 448 514. Po tom, ako odmietol uplatniteľnosť článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 z dôvodu, že žiadna zo skorších ochranných známok nebola zhodná s ochrannou známkou, o ktorej zápis sa žiada, skonštatoval, že neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, keďže výrobky, na ktoré sa vzťahujú skoršie práva, nevykazujú žiadnu podobnosť so službami uvedenými v prihláške ochrannej známky. Nakoniec sa stotožnil s posúdením námietkového oddelenia, podľa ktorého článok 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 nebol uplatniteľný, keďže žalobkyňa dostatočne nepreukázala z právneho hľadiska dobré meno svojich ochranných známok, ktoré obsahujú slovný prvok „boomerang“.
Návrhy účastníkov konania
23 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zamietol zápis ochrannej známky BoomerangTV,
– zaviazal ÚHVT a vedľajších účastníkov konania na náhradu trov konania.
24 Ďalej žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa zohľadnil nové dôkazy.
25 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
26 Vedľajší účastníci konania navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– potvrdil napadnuté rozhodnutie,
– povolil zápis ochrannej známky BoomerangTV pre služby uvedené v triede 41,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
27 Vo svojej odpovedi z 22. marca 2007 na písomnú otázku Súdu prvého stupňa, ktorou boli účastníci konania vyzvaní na predloženie pripomienok k dôsledkom, ktoré by mohol mať v prejednávanej veci rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul (C‑29/05 P, Zb. s. I‑2213), vedľajší účastníci konania upresnili, že služby, na ktoré sa vzťahuje ich prihláška ochrannej známky, môžu byť ohraničené na „kinematografické a nahrávacie štúdiá; televízne súťaže (zábava); tvorba filmov“. V odpovedi na otázku, ktorú položil Súd prvého stupňa počas pojednávania, vedľajší účastníci upresnili, že toto obmedzenie navrhujú len subsidiárne, čo vzal Súd prvého stupňa na vedomie.
28 Ďalej vedľajší účastníci konania navrhujú, aby Súd prvého stupňa prijal opatrenie na zabezpečenie priebehu konania na účely predloženia spisového materiálu z konania pred ÚHVT a potvrdenia z ústredného obchodného registra v Madride o predmete činnosti žalobkyne.
Právny stav
29 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza v podstate štyri dôvody založené po prvé na tom, že odvolací senát porušil povinnosť preskúmať jemu predložené dôkazy, po druhé na tom, že ÚHVT sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia dôkazov o existencii niektorých z jej skorších práv, po tretie na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a po štvrté na porušení článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94. Treba však, aby Súd prvého stupňa úvodom rozhodol o prípustnosti niektorých žalobných návrhov a prípustnosti nových dôkazov navrhovaných žalobkyňou.
O prípustnosti niektorých žalobných návrhov
30 Svojím druhým žalobným návrhom sa žalobkyňa v podstate domáha toho, aby Súd prvého stupňa uložil ÚHVT povinnosť zmietnuť zápis ochrannej známky BoomerangTV. Svojím tretím žalobným návrhom sa v podstate vedľajší účastníci domáhajú toho, aby Súd prvého stupňa uložil ÚHVT povinnosť povoliť zápis ochrannej známky BoomerangTV pre služby obsiahnuté v triede 41 v zmysle Niceskej dohody.
31 Podľa článku 63 ods. 6 nariadenia č. 40/94 je však ÚHVT povinný prijať opatrenia nevyhnutné na vykonanie rozsudku súdu Spoločenstva. Preto Súdu prvého stupňa neprislúcha ukladať ÚHVT povinnosti. ÚHVT totižto prislúcha vyvodiť dôsledky z výroku a odôvodnenia rozsudkov Súdu prvého stupňa [rozsudky Súdu prvého stupňa z 31. januára 2001, Mitsubishi HiTec Paper Bielefeld/ÚHVT (Giroform), T‑331/99, Zb. s. II‑433, bod 33, a z 11. júla 2007, Flex Equipos de Descanso/ÚHVT – Leggett & Platt (LURA-FLEX), T‑192/04, Zb. s. II‑2411, bod 33]. Preto druhý žalobný návrh a tretí žalobný návrh vedľajších účastníkov konania sú neprípustné.
O predložení nových dôkazov v konaní pred Súdom prvého stupňa
Tvrdenia účastníkov konania
32 Žalobkyňa pripája rôzne dokumenty k svojej žalobe, ktorými sa snaží najmä preukázať svoju všeobecnú známosť a svoje dobré meno a všeobecnú známosť a dobré meno svojich skorších ochranných známok. Navrhuje tiež vykonanie niektorých dodatočných dôkazov.
33 ÚHVT tvrdí, že tak nové dôkazy predložené žalobkyňou prvýkrát v konaní pred Súdom prvého stupňa, ako aj jej návrh na vykonanie nových dodatočných dôkazov, sú neprípustné.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
34 Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa predložila prvýkrát v konaní pred Súdom prvého stupňa po prvé rozsudok, ktorým rozhodol Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Vyšší súd v Madride, Španielsko) 11. septembra 2003 o opravnom prostriedku č. 1118/2000 v spore medzi vedľajšími účastníkmi a OEPM vo veci zamietnutia zápisu týmto úradom obrazovej ochrannej známky BoomerangTV pre označenie služieb, ktoré patria do triedy 41 v zmysle Niceskej dohody (príloha 4 žaloby), po druhé rôzne dokumenty na preukázanie svojej všeobecnej známosti a svojho dobrého mena, ako aj všeobecnej známosti a dobrého mena svojich skorších ochranných známok (prílohy 5 až 8 a 14 žaloby) a po tretie výňatok z databázy Sitadex, ktorý zodpovedá prihláške č. 2 184 869 obrazovej ochrannej známky BoomerangTV pre služby, ktoré patria do triedy 41 v zmysle Niceskej dohody, ktorú podali vedľajší účastníci konania v konaní pred OEPM (tri posledné strany prílohy 13 žaloby).
35 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že žaloba podaná na Súd prvého stupňa má za cieľ preskúmať zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT v zmysle článku 63 nariadenia č. 40/94. Preto nie je úlohou Súdu prvého stupňa preskúmavať skutkové okolnosti prípadu vo svetle dôkazov, ktoré sú prvýkrát predložené až jemu. Prijatie týchto dôkazov je totiž v rozpore s článkom 135 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, podľa ktorého účastníci konania nemôžu svojimi vyjadreniami meniť predmet konania pred odvolacím senátom. Preto takéto dôkazy sú neprípustné a musia byť odmietnuté bez toho, že by bolo potrebné preskúmať ich dôkaznú silu [rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, DaimlerChrysler/ÚHVT (Calandre), T‑128/01, Zb. s. II‑701, bod 18, a z 23. mája 2007, Henkel/ÚHVT – SERCA (COR), T‑342/05, Zb. s. II‑52, bod 31]. Z toho istého dôvodu návrh na vykonanie nových dôkazov, ktorý podal účastník konania, sa musí tiež zamietnuť [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. marca 2004, El Corte Inglés/ÚHVT – González Cabello a Iberia Líneas Aéreas de España (MUNDICOR), T‑183/02 a T‑184/02, Zb. s. II‑965, bod 97].
36 Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci prílohy 5 až 8, príloha 14 a tri posledné strany prílohy 13 žaloby sú neprípustné, keďže ide o nové dôkazy, ktoré neboli predložené v priebehu konania pred ÚHVT, a že návrhu žalobkyne na vykonanie dodatočných dôkazov nemožno vyhovieť.
37 Ani účastníkom konania, ani Súdu prvého stupňa však nemožno brániť, aby sa pri výklade práva Spoločenstva inšpirovali podkladmi z judikatúry Spoločenstva, vnútroštátnej alebo medzinárodnej judikatúry. Takáto možnosť odvolávať sa na vnútroštátne rozsudky tak nevyplýva z judikatúry spomenutej v bode 35 vyššie, keďže sa odvolaciemu senátu nevytýka, že nezohľadnil skutkové okolnosti v určitom vnútroštátnom rozsudku, ale že porušil ustanovenie nariadenia č. 40/94 a uviedol judikatúru na podporu tohto žalobného dôvodu [rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. júla 2006, Vitakraft-Werke Wührmann/ÚHVT – Johnson’s Veterinary Products (VITACOAT), T‑277/04, Zb. s. II‑2211, bod 71]. Zohľadnenie Súdom prvého stupňa rozsudku Tribunal Superior de Justicia de Madrid predloženého ako príloha 4 žaloby je teda podmienené dôvodom, pre ktorý tento rozsudok uvádza žalobkyňa. Možnosť Súdu prvého stupňa zohľadniť ho bude preto posudzovaná v priebehu rozboru podstaty dôvodu, v rámci ktorého sa poukazuje na tento rozsudok.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti preskúmať dôkazy predložené prvýkrát v konaní pred odvolacím senátom
Tvrdenia účastníkov konania
38 Žalobkyňa uvádza, že dôkazy predložené prvýkrát v konaní pred odvolacím senátom boli prípustné a že rozsudok ÚHVT/Kaul, už citovaný v bode 27 vyššie, potvrdzuje možnosť označiť skutkové okolnosti a predložiť dôkazy prvýkrát v priebehu odvolacieho konania pred ÚHVT. Okrem toho podľa tohto rozsudku zamietnutie odvolania nemôže byť založené iba na dôvode, že skutkové okolnosti a dôkazy už nemohli byť predložené v konaní pred odvolacím senátom. Uplatnenie riešenia uvedeného v tomto rozsudku musí mať v danom prípade za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia.
39 ÚHVT a vedľajší účastníci konania tvrdia, že odvolací senát správne vyvodil záver, že dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa po prvýkrát spolu s vyjadrením, v ktorom vysvetľuje dôvody svojho odvolania, boli neprípustné. Tiež tvrdia, že rozsudok ÚHVT/Kaul, už citovaný v bode 27 vyššie, nie je relevantný v prejednávanej veci, keďže charakter predmetných dôkazov je rozdielny.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
40 Svojím prvým žalobným dôvodom žalobkyňa v podstate tvrdí, že odvolací senát porušil článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94. V zmysle tohto ustanovenia ÚHVT nemusí zobrať do úvahy skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas.
41 Z toho vyplýva, že vo všeobecnosti a pokiaľ nie je uvedené inak, označenie skutočností a predloženie dôkazov účastníkmi konania zostáva spravidla možným aj po uplynutí lehôt, ktorým je takéto označenie alebo predloženie podľa ustanovení nariadenia č. 40/94 podriadené, a že nič nezakazuje ÚHVT zohľadniť skutočnosti a dôkazy takto oneskorene označené alebo predložené. Takéto oneskorené označenie alebo predloženie skutočností alebo dôkazov však nemôže priznať účastníkovi konania, ktorý ich predkladá, bezpodmienečné právo na to, aby takéto skutočnosti alebo dôkazy boli zo strany ÚHVT zohľadnené. Tým, že článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 spresňuje, že ÚHVT sa „môže“ v podobných prípadoch rozhodnúť nebrať takéto skutočnosti alebo dôkazy do úvahy, totižto udeľuje ÚHVT širokú mieru voľnej úvahy, aby mohol rozhodnúť, aj keď ten súčasne musí odôvodniť svoje rozhodnutie v súvislosti s otázkou, či je, alebo nie je potrebné zobrať tieto skutočnosti a dôkazy do úvahy (rozsudok ÚHVT/Kaul, už citovaný v bode 27 vyššie, body 42 a 43).
42 Zohľadnenie zo strany ÚHVT skutočností alebo dôkazov označených alebo predložených oneskorene, ak má rozhodovať v rámci námietkového konania, môže byť odôvodnené najmä vtedy, ak sa ÚHVT domnieva, že na jednej strane oneskorene uvedené skutočnosti môžu byť skutočne relevantné, pokiaľ ide o výsledok námietok, ktoré boli pred ÚHVT podané, a na druhej strane štádium konania, v ktorom došlo k tomuto oneskorenému predloženiu a okolnosti, ktoré ho sprevádzajú, nebránia tomuto zohľadneniu.
43 Z toho vyplýva, že v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, odvolací senát nebol povinný zohľadniť skutočnosti predložené prvýkrát v konaní pred ním. Treba však overiť, či tým, že odmietol zohľadniť tieto skutočnosti, odvolací senát neporušil článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, keď sa domnieval, že nemá žiadnu mieru voľnej úvahy v tomto ohľade. Na rozdiel od toho, čo tvrdí ÚHVT a vedľajší účastníci konania, nie je totiž v zásade opodstatnené obmedzovať uplatňovanie zásad uvedených v bodoch 40 až 42 vyššie v závislosti od povahy predmetných skutočností a dôkazov, keďže takéto obmedzenie nestanovuje článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94. Povaha predmetných skutočností a dôkazov je však okolnosťou, ktorá sa môže zohľadniť v rámci výkonu voľnej úvahy ÚHVT, ktorú mu zveruje tento článok.
44 V prejednávanej veci odvolací senát uviedol v bode 27 napadnutého rozhodnutia, že bolo v súlade s praxou odvolacích senátov považovať za neprípustné dokumenty pripojené prvýkrát k vyjadreniu, ktorým sa vysvetľujú dôvody odvolania. Dodal, že takéto dokumenty mali byť predložené námietkovému oddeleniu v stanovenej lehote a že účastník konania nemôže platne využiť odvolanie preto, aby predložil najmä nové dôkazy, ktoré nepredložil v stanovenej lehote. V tejto súvislosti odkázal na dve skoršie rozhodnutia odvolacích senátov ÚHVT, ako aj na rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Institut für Lernsysteme/ÚHVT – Educational Services (ELS) (T‑388/00, Zb. s. II‑4301).
45 Odvolací senát tak na vyvodenie záveru o neprípustnosti dokumentov predložených prvýkrát v konaní pred ním vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyni bola daná možnosť predložiť súbor predmetných dokumentov v rámci konania pred námietkovým oddelením. Implicitne sa teda domnieval, že okolnosti, za akých predmetné dokumenty boli predložené, bránia ich zohľadneniu. Ďalej vyplýva zo spisového materiálu, že lehota, ktorá bola stanovená žalobkyni na predloženie predmetných dokumentov námietkovému oddeleniu, bola predĺžená a že žalobkyňa vôbec netvrdila, že nemohla predložiť predmetné dokumenty námietkovému oddeleniu, keď jej na tento úkon stanovilo toto oddelenie dodatočnú lehotu.
46 Vyplýva teda z napadnutého rozhodnutia, že odvolací senát sa v zásade nedomnieval, že dokumenty, ktoré mu predložila žalobkyňa prvýkrát, boli neprípustné, ale že zohľadnil okolnosti v prejednávanej veci a odôvodnil svoje rozhodnutie v tomto bode. Bezpochyby toto odôvodnenie je stručné a okolnosti, na ktoré odkazuje odvolací senát, nezodpovedajú výslovne tým, ktoré uviedol Súdny dvor vo svojom rozsudku ÚHVT/Kaul, už citovanom v bode 27 vyššie. To však neumožňuje vyvodiť záver, že odvolací senát porušil článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94.
47 Na jednej strane rozsudok ÚHVT/Kaul, už citovaný v bode 27 vyššie (pozri v tomto zmysle body 42 a 43), ukladá ako základnú požiadavku to, aby sa odvolací senát nedomnieval, že nemôže zohľadniť skutočnosti a dôkazy, ktoré boli označené alebo predložené prvýkrát jemu. Ako však bolo vysvetlené v bodoch 44 a 45 vyššie, nie je tomu tak v prípade prejednávanej veci. Na druhej strane okolnosti, ktoré Súdny dvor označil za spôsobilé odôvodniť zohľadnenie odvolacím senátom skutočností a dôkazov oneskorene označených alebo predložených majú len demonštratívny charakter, tak ako to naznačuje pojem „najmä“ (pozri bod 42 vyššie). Odkaz v prejednávanej veci na okolnosti, ktoré nie sú zhodné s okolnosťami, ktoré uviedol Súdny dvor v tomto rozsudku, nemôže teda byť nedostatočným odôvodnením v zmysle tohto istého rozsudku. Tým viac je tomu tak, keď sa Súdny dvor vyjadril výslovne len o okolnostiach, ktoré by mohli umožniť odôvodnenie zohľadnenia skutočností a dôkazov oneskorene označených alebo predložených, hoci, tak ako je uvedené v bode 41 vyššie, článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 umožňuje tiež prípadne odmietnuť takéto skutočnosti a dôkazy.
48 Z toho vyplýva, že odvolací senát nezamietol odvolanie, ktoré mu podala žalobkyňa, iba z toho dôvodu, že označila alebo predložila skutočnosti a dôkazy oneskorene, a tiež sa nedomnieval, že nemá žiadnu voľnú úvahu, pokiaľ ide o možnosť zohľadnenia dokumentov, ktoré predložila prvýkrát žalobkyňa. Naopak, odvolací senát využil širokú mieru voľnej úvahy, ktorú mu priznáva článok 74 ods. 2 nariadenia č. 0/94, keďže až po rozbore okolností v prejednávanej veci a právneho stavu rozhodol o odmietnutí predmetných dokumentov ako neprípustných.
49 Porušenie článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 nie je preukázané, keďže odvolací senát sa v tejto súvislosti nedopustil žiadneho zjavného nesprávneho posúdenia. Preto je potrebné prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.
O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustil ÚHVT v súvislosti s dôkazmi o existencii niektorých skorších práv
Tvrdenia účastníkov konania
50 Najskôr žalobkyňa tvrdí, že listom z 21. marca 2000 predložila včas vyžadované preklady, ktoré sa týkajú španielskych zápisov č. 2 163 613 a 2 163 616, ako aj základné údaje, ktoré sa týkajú španielskeho zápisu č. 456 466. Námietkové oddelenie a odvolací senát ďalej uznali dodržanie lehoty, pokiaľ ide o zápisy č. 2 163 613 a 2 163 616, keď pripustili, že námietka je prípustná, pokiaľ je založená na týchto právach. Námietkové oddelenie a odvolací senát teda vedú protichodné úvahy, keď následne neuznávajú tieto práva ako základ námietky.
51 Následne zdôrazňuje, že v rozpore s pravidlom 20 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti, ÚHVT ju nevyzval na predloženie chýbajúcich prekladov, ktoré sa týkajú zápisov č. 2 163 613 a 2 163 616. Fax ÚHVT zo 7. augusta 2000 znamená, že preklady, ktoré sa týkajú zápisov, o ktorých sa nezmieňoval, boli považované za prípustné.
52 Nakoniec žalobkyňa tvrdí, že samotní vedľajší účastníci konania uznali platnosť tohto zápisu tým, že porovnávali španielsky zápis č. 2 163 616 s ochrannou známkou prihlasovanou na zápis, čo by malo byť akceptované.
53 Z toho vyplýva, že odvolací senát, rovnako ako námietkové oddelenie, nesprávne nezohľadnili niektoré skoršie práva, z nich najmä španielsky zápis č. 2 163 616, čo viedlo k zásahu do práv, ktoré žalobkyňa zakladá na článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia č. 40/94.
54 Rovnako je tomu v prípade všeobecne známych ochranných známok žalobkyne. Dôkazy predložené námietkovému oddeleniu, doplnené dôkazmi predloženými odvolaciemu senátu, sú dostatočné na odôvodnenie existencie všeobecne známych ochranných známok v zmysle článku 8 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 40/94.
55 V každom prípade žalobkyňa pripojila v rámci príloh 10 až 12 svojej žaloby výňatky z databázy Sitadex o španielskych zápisoch č. 2 163 613, 2 163 616 a 456 466 a trvá na skutočnosti, že najmä tieto dva prvé zápisy majú byť zohľadnené ako základ jej námietky a že pokiaľ ide o zápis č. 456 466, relevantný výňatok z databázy Sitadex už bol predložený odvolaciemu senátu. Ďalej trvá na svojej vlastnej všeobecnej známosti, ktorá bola preukázaná v konaní pred odvolacím senátom.
56 Na úvod ÚHVT tvrdí, že prvé tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého nevyhnutné preklady boli predložené listom z 21. marca 2000, nebolo uplatnené v konaní pred odvolacím senátom, a teda je v rozpore s článkom 135 ods. 4 rokovacieho poriadku. ÚHVT a vedľajší účastníci konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
57 Keďže tvrdenia žalobkyne sa týkajú len ochranných známok č. 2 163 613, 2 163 616 a 456 466, ako aj jej všeobecne známych ochranných známok, záver odvolacieho senátu, podľa ktorého existencia gréckeho zápisu č. 109 387 nebola preukázaná, musí byť považovaný za konečný.
58 Pokiaľ ide o skoršie práva, v súvislosti s ktorými žalobkyňa spochybňuje závery odvolacieho senátu, treba zdôrazniť, že argumentácia žalobkyne v podstate smeruje k preukázaniu toho, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval na jednej strane, že vo všeobecnosti námietkové oddelenie mohlo opodstatnene dospieť k záveru, že dôkaz o existencii týchto skorších práv nebol predložený, na druhej strane osobitne, že žalobkyňa nepreukázala existenciu jej ochranných známok všeobecne známych v zmysle článku 6 bis Parížskeho dohovoru.
– O dôkaze existencie skorších práv
59 Článok 42 ods. 3 nariadenia č. 40/94 stanovuje, že námietky musia byť podané v písomnej forme a musia špecifikovať dôvody, na základe ktorých sa podávajú, a že dovtedy, kým sa neuhradí poplatok za námietky, tie sa nepovažujú za podané, a že v lehote stanovenej ÚHVT môže namietateľ predložiť na podporu svojho prípadu fakty, dôkazy a argumenty. V zmysle pravidla 18 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti, tam, kde ÚHVT dospeje k záveru, že oznámenie o námietke nie je v súlade s ustanoveniami tohto článku, alebo ak v oznámení o námietke nie je určená najmä skoršia známka alebo skoršie právo, na základe ktorej alebo ktorého bola námietka podaná, tak úrad oznámenie o námietke zamietne ako neprípustnú, pokiaľ takéto nedostatky neboli odstránené pred uplynutím lehoty podania námietky.
60 V zmysle pravidla 15 ods. 2 písm. b) bodu vii) nariadenia č. 2868/95, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti, oznámenie o podaní námietky obsahuje, pokiaľ ide o skoršiu ochrannú známku alebo skoršie právo, z ktorých sa pri podaní námietky vychádzalo, tovary a služby, pre ktoré bola skoršia známka zapísaná alebo podaná prihláška, alebo pre ktoré je všeobecne známa alebo má dobré meno. Podľa pravidla 18 ods. 2 tohto istého nariadenia, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti, ak oznámenie o námietke nie je v súlade s inými ustanoveniami nariadenia č. 40/94, ako je jeho článok 42 alebo s inými ustanoveniami nariadenia č. 2868/95, ako sú tie, ktoré sú uvedené v pravidle 18 ods. 1, a tak ak oznámenie o podaní námietky nie je v súlade s pravidlom 15 ods. 2 písm. b) bodom vii) nariadenia č. 2868/95, ÚHVT namietajúcu stranu o tom informuje a vyzve ju, aby zistené nedostatky odstránila v lehote dvoch mesiacov, inak ÚHVT oznámenie o námietke zamietne ako neprípustné.
61 Okrem toho na základe pravidla 16 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2868/95, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti, oznámenie o námietke je doplnené dôkazom o existencii príslušnej skoršej ochrannej známky a ak takéto dôkazy neboli predložené spolu s oznámením o námietke, možno tak urobiť v lehote, ktorú ÚHVT stanoví v súlade s pravidlom 20 ods. 2 tohto istého nariadenia a ktorá začne plynúť po začatí námietkového konania.
62 V zmysle pravidla 17 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti, ak dôkazy na podporu námietky tak, ako je uvedené v pravidle 16 ods. 2, nie sú predložené v jazyku konania o námietke, tak namietateľ musí dodať preklad takéhoto dôkazu do tohto jazyka v lehote jedného mesiaca od uplynutia lehoty na podanie námietok alebo tam, kde to pripadá do úvahy, v lehote špecifikovanej ÚHVT na základe pravidla 16 ods. 3 tohto nariadenia.
63 Nakoniec podľa pravidla 20 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti, ak oznámenie o námietke neobsahuje podrobné údaje najmä o dôkazoch tak, ako bolo uvedené v pravidle 16 ods. 2, tak ÚHVT vyzve namietateľa predložiť takéto podrobné údaje v lehote špecifikovanej úradom.
64 Zo spojeného výkladu článku 42 nariadenia č. 40/94 a pravidiel 16, 17, 18 a 20 nariadenia č. 2868/95, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vyplýva, že normotvorca rozlišuje na jednej strane medzi podmienkami, ktoré musí splniť oznámenie o námietke, vyjadrené v podobe podmienok prípustnosti námietky, a na druhej strane predložením alebo označením skutočností, dôkazov a pripomienok, ako aj podporných dokumentov na podporu námietky, ktoré spadajú do oblasti jej preskúmania [rozsudky Súdu prvého stupňa z 13. júna 2002, Chef Revival USA/ÚHVT – Massagué Marín (Chef), T‑232/00, Zb. s. II‑2749, bod 31, a z 15. mája 2007, Black & Decker/ÚHVT – Atlas Copco (Trojrozmerné zobrazenie žlto-čierneho elektrického prístroja a i.), T‑239/05, T‑240/05, T‑245/05 až T‑247/05, T‑255/05 a T‑274/05 až T‑280/05, neuverejnený v Zbierke, bod 84].
65 Pokiaľ ide podmienky, ktorých nedodržanie v súvislosti s oznámením o námietke spôsobuje zamietnutie námietky z dôvodu neprípustnosti, pravidlo 18 nariadenia č. 2868/95, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti rozlišuje medzi podmienkami prípustnosti, ktoré patria do pôsobnosti jeho odseku 1 a podmienkami, ktoré sú v pôsobnosti v jeho odseku 2. Tak ako vyplýva z bodu 60 vyššie, len v prípadoch, keď oznámenie o námietke nespĺňa jednu alebo viacej podmienok prípustnosti námietky odlišných od podmienok výslovne uvedených v pravidle 18 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti, ÚHVT je povinný na základe odseku 2 toho istého pravidla o tom informovať namietateľa a vyzvať ho, aby odstránil nedostatky v lehote dvoch mesiacov pred zamietnutím námietky z dôvodu neprípustnosti (rozsudok Chef, už citovaný v bode 64 vyššie, body 33 a 36).
66 Naopak, právne požiadavky týkajúce sa predloženia alebo označenia skutočností, dôkazov a pripomienok, ako aj dôkazov predložených na podporu námietky a ich prekladov do jazyka námietkového konania nie sú podmienkami prípustnosti námietky, ale podmienkami, ktoré patria do oblasti skúmania podstaty námietky. Preto námietkové oddelenie nebolo povinné upozorniť namietateľa na nedostatok spočívajúci v jeho opomenutí predložiť takéto dôkazy na podporu jeho námietky alebo ich preklady do jazyka námietkového konania (pozri v tomto zmysle rozsudky Chef, už citovaný v bode 64 vyššie, body 37, 52 a 53, a LURA-FLEX, už citovaný v bode 31 vyššie, body 55 a 56).
67 Ak namietateľ nepredloží dôkazy a preukazujúce dokumenty na podporu svojej námietky, ako aj ich preklady do jazyka námietkového konania pred uplynutím lehoty, ktorú pôvodne stanovil ÚHVT na tento účel alebo pred uplynutím jej prípadného predĺženia na základe pravidla 71 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, ÚHVT môže v súlade s právom zamietnuť námietku ako nedôvodnú, ibaže by o nej mohol rozhodnúť inak na základe dôkazov, ktoré už má prípadne k dispozícii v súlade s pravidlom 20 ods. 3 nariadenia č. 2868/95, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti. Zamietnutie námietky je v tomto prípade dôsledkom nesplnenia hmotnoprávnej podmienky námietky, keď namietateľ tým, že nepredloží v lehote relevantné dôkazy a preukazujúce dokumenty, nedokáže preukázať existenciu skutočností alebo práv, na ktorých je jeho námietka založená [rozsudok Chef, už citovaný v bode 64 vyššie, bod 44, a uznesenie Súdu prvého stupňa zo 17. novembra 2003, Strongline/ÚHVT – Scala (SCALA), T‑235/02, Zb. s. II‑4903, bod 39].
68 V prejednávanej veci je nepochybné, že faxom z 20. marca 2000 ÚHVT informoval žalobkyňu o tom, že nesprávne identifikovala najmä súbor výrobkov a služieb, ktoré chránia jej skoršie práva a stanovil jej dvojmesačnú lehotu na odstránenie týchto nedostatkov podania, ktorá uplynula 20. mája 2000.
69 Je tiež isté, že listom z 21. marca 2000 žalobkyňa na jednej strane špecifikovala v angličtine výrobky a služby, na ktoré sa vzťahujú najmä španielske zápisy č. 2 163 613, 2 163 616 a 456 466. Na druhej strane zaslala ÚHVT, pokiaľ ide o španielsky zápis č. 456 466, kópiu prihlášky španielskej ochrannej známky uverejnenej v španielskom Úradnom vestníku priemyselného vlastníctva v roku 1964 a listinu o prevode tohto práva na seba, s prekladom do anglického jazyka, pokiaľ ide o španielske zápisy č. 2 163 613 a 2 163 616, kópie tlačív španielskych prihlášok ochranných známok, ktoré uvádzajú pokryté služby a kópie španielskych rozhodnutí o zápise, ktoré odkazovali na triedy 38 a 41, ale sa nezmieňovali o zozname osobitne dotknutých služieb, ako aj preklad týchto samotných rozhodnutí.
70 Nakoniec je nepochybné, že faxom zo 7. augusta 2000 námietkové oddelenie oznámilo žalobkyni, že španielske zápisy č. 2 035 508 až 2 035 513, 2 227 732 a 2 227 734 sa neberú do úvahy, keďže výrobky a služby, na ktoré sa vzťahujú, neboli špecifikované v jazyku námietkového konania a stanovilo jej lehotu štyroch mesiacov, ktorá uplynula 17. decembra 2000 na predloženie faktov, dôkazov a argumentov na podporu svojej námietky, pričom súčasne uviedlo, že každý dokument mal byť vyhotovený v jazyku námietkového konania alebo mal byť k nemu pripojený preklad. Faxom z 20. novembra 2000 predĺžilo do 20. januára 2001 túto lehotu. Zo spisového materiálu vyplýva, že v odpovedi na tento fax žalobkyňa predložila 19. januára 2001 len dokumenty, ktorými sa snažila preukázať dobré meno skorších ochranných známok.
71 Z toho vyplýva po prvé, že v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, tá nepredložila námietkovému oddeleniu dôkazy nevyhnutné na preukázanie existencie jej španielskych ochranných známok č. 2 163 613, 2 163 616 a 456 466. Aj keď je pravdou, že listom z 21. marca 2000 špecifikovala v jazyku námietkového konania zoznam výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, v dôsledku tejto skutočnosti len konvalidovala svoj právny úkon tak, že jej námietka bola uvedená do súladu s ďalšími ustanoveniami nariadenia č. 40/94 alebo nariadenia č. 2868/95, na ktoré odkazuje pravidlo 18 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 vo svojom znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti.
72 Tak, ako je uvedené v bodoch 10 a 11 vyššie, v tomto liste žalobkyňa nepredložila ani španielske potvrdenie o zápise ochranne známky č. 456 466, ani ďalší oficiálny dokument, prípadne doložený jeho prekladom do angličtiny, ktorý by sa zmieňoval o súbore hmotnoprávnych a procesnoprávnych podkladov, ktoré sa týkajú tohto práva, a ktorý by umožnil námietkovému oddeleniu domnievať sa, že jeho existencia je preukázaná, hoci námietkové oddelenie výslovne uviedlo, že tieto podklady a ich prípadný preklad mali byť predložené na účely preukázania existencie predmetných skorších práv (pozri body 12 a 13 vyššie). Rovnako žalobkyňa nepredložila oficiálny dokument, prípadne doložený jeho prekladom do angličtiny, ktorý by potvrdzoval najmä výrobky alebo služby, pre ktoré boli ochranné známky č. 2 163 613 a 2 163 616 zapísané a naviac nepredložila dokument, ktorým by sa preukazovala všeobecne známa povaha dotknutých skorších ochranných známok. Okrem toho dokumenty, ktoré predložila žalobkyňa 19. januára 2001, nemohli odstrániť nedostatky dôkazov o existencii ochranných známok č. 2 163 613, 2 163 616 a 456 466, keďže sa týkali výlučne preukázania dobrého mena skorších ochranných známok a keďže žiaden iný oficiálny dokument týkajúci sa ochranných známok č. 2 163 613, 2 163 616 a 456 466 nebol predložený námietkovému oddeleniu.
73 Špecifikácia výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahujú ochranné známky, v jazyku námietkového konania však nie je a ani nemôže byť považovaná za preklad dôkazov o existencii predmetných skorších práv (pozri v tomto zmysle rozsudok Chef, už citovaný v bode 64 vyššie, bod 64) a v prípade neexistencie prekladu do jazyka námietkového konania dôkazov o existencii týchto skorších práv sa námietkové oddelenie mohlo oprávnene domnievať, že námietka nebola dôvodná, pokiaľ spočívala na týchto právach, ktorých existencia nebola dokázaná (pozri bod 67 vyššie a v tomto zmysle rozsudok Chef, už citovaný v bode 64 vyššie, body 44 a 57).
74 Ďalej dôkaz o existencii skorších práv, ktorý sa týka podstaty námietky, skutočnosť, že námietkové oddelenie sa domnievalo, že námietka bola prípustná aj pokiaľ bola založená na týchto skorších právach, ktorých existenciu následne považovalo námietkové oddelenie za nepreukázanú, nepreukazuje žiadne protirečenie v odôvodnení námietkového oddelenia.
75 Po druhé z nepochybných skutočností uvedených v bodoch 68 až 70 vyššie vyplýva, že námietkové oddelenie správne uplatnilo pravidlo 18 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti, keď zaslalo fax z 20. marca 2000, ktorým vyzvalo žalobkyňu na odstránenie nedostatkov jej námietky. Navyše námietkové oddelenie správne uplatnilo pravidlo 20 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti, keď zaslalo fax zo 7. augusta 2000, ktorým vyzvalo žalobkyňu, aby v lehote štyroch mesiacov, neskôr predĺženej o jeden mesiac, predložila a označilo fakty, dôkazy a argumenty na podporu svojej námietky.
76 Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, námietkové oddelenie nebolo povinné ju vyzvať na predloženie chýbajúcich prekladov alebo ju upovedomiť o zjavne nedostatočnej povahe dôkazov predložených na účely preukázania existencie predmetných práv a stanoviť jej lehotu na odstránenie týchto nedostatkov. Táto povinnosť totiž zaväzuje ÚHVT len v súvislosti s podmienkami prípustnosti námietky, na ktoré odkazuje pravidlo 18 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, vo svojom znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti. Porušenie pravidla 20 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 vo svojom znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti, teda nebolo preukázané.
77 Po tretie aj za predpokladu, že vedľajší účastníci konania skutočne uznali „platnosť“ španielskeho zápisu č. 2 163 616, dokonca ďalších predmetných skorších práv, quod non, táto okolnosť nezaväzovala námietkové oddelenie a odvolací senát k tomu, aby považovali existenciu týchto práv za preukázanú. Článok 8 nariadenia č. 40/94 v podstate stanovuje, že o relatívny dôvod zamietnutia zápisu ochrannej známky Spoločenstva môže ísť len vtedy, ak ochranná známka Spoločenstva, ktorá je prihlásená na zápis, koliduje so skoršou ochrannou známkou. Podľa judikatúry prináleží ÚHVT, aby preskúmal na základe dôkazov, ktoré predkladá namietateľ, existenciu ochranných známok uvádzaných na podporu námietky [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. apríla 2005, PepsiCo/ÚHVT – Intersnack Knabber-Gebäck (RUFFLES), T‑269/02, Zb. s. II‑1341, bod 26]. Otázka existencie skoršej ochrannej známky teda nie je okolnosťou, ktorú možno ponechať na voľnú úvahu účastníkov konania. Preto tvrdenie, ktoré žalobkyňa vyvodzuje z uvádzaného súhlasu vedľajších účastníkov konania, pokiaľ ide o existenciu jedného alebo dokonca viacerých jej skorších práv, sa musí odmietnuť.
78 Zo všetkého, čo predchádza, vyplýva, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď potvrdil právny názor námietkového oddelenia, ktoré dospelo k záveru, že dôkaz o existencii skorších ochranných známok č. 2 163 613, 2 163 616 a 456 466 nebol predložený a že námietka bola nedôvodná, pokiaľ spočívala na týchto právach. Preto sa musí prvá časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť bez toho, že by bolo nevyhnutné rozhodnúť o prípustnosti prvého tvrdenia, ktoré uviedla žalobkyňa (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. marca 2004, Francúzsko/Komisia, C‑233/02, Zb. s. I‑2759, bod 26).
– O dôkaze existencie skorších všeobecne známych ochranných známok
79 Keďže článok 8 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 40/94 odkazuje na ochranné známky, „všeobecne známe v zmysle článku 6 bis Parížskeho dohovoru“, potom treba na účely určenia toho ako sa má existencia všeobecne známej ochrannej známky preukázať, vychádzať z výkladového usmernenia tohto článku 6 bis.
80 Podľa článku 2 spoločného odporúčania o ustanoveniach týkajúcich sa ochrany všeobecne známych ochranných známok, ktoré prijalo zhromaždenie Parížskej únie a valné zhromaždenie Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) na 34. sérii zasadnutí zhromaždení členských štátov WIPO (od 20. do 29. septembra 1999), pri zisťovaní, či je ochranná známka všeobecne známa v zmysle Parížskeho dohovoru príslušný orgán môže zohľadniť každú skutočnosť, z ktorej sa dá vyvodiť, že ochranná známka je všeobecne známa, a to najmä stupeň známosti alebo uznania ochrannej známky v príslušnom segmente verejnosti; trvanie, rozsah a územný dosah akéhokoľvek používania ochrannej známky; trvanie, rozsah a územný dosah akejkoľvek propagácie ochrannej známky vrátane reklamy, propagácie a prezentovanie výrobkov alebo služieb, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, na veľtrhoch alebo výstavách; trvanie a územný dosah zápisu alebo prihlášky ochrannej známky v rozsahu, v akom odrážajú používanie alebo uznanie ochrannej známky; stálosť účinného výkonu práv vyplývajúcich z ochrannej známky, najmä rozsahu, v akom bola ochranná známka uznaná za všeobecne známu príslušnými orgánmi; hodnotu, ktorá sa spája s ochrannou známkou.
81 V prejednávanej veci vyplýva zo spisového materiálu, že preto, aby sa preukázala existencia skorších všeobecne známych ochranných známok v Španielsku, Írsku, Grécku a Spojenom kráľovstve, žalobkyňa predložila námietkovému oddeleniu po prvé výňatky z katalógov jej výrobkov, ktorými poukazuje na to, že označenie „boomerang“ je používaný pre rôzne oblečenia, rôzne doplnky a športovú výbavu, po druhé fotografiu dvoch ovládateľných balónov, ktoré nesú nápis „boomerang“, urobenú pri príležitosti jednej športovej udalosti a po tretie viacero španielskych novinových článkov, ktoré sa týkajú halového futbalového klubu „Boomerang Interviú“, neskôr „Boomerang“, ktorého sponzorom je žalobkyňa.
82 Nutné je teda konštatovať, ako správne uviedlo námietkové oddelenie a potvrdil odvolací senát v bode 41 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa stotožnil s dôvodmi, ktoré vyjadrilo námietkové oddelenie, že tieto dokumenty nedokazujú, že by predmetné ochranné známky boli používané alebo že by dokonca boli známe či uznávané v Írsku, Grécku a Spojenom kráľovstve. Okrem toho, hoci tieto dokumenty preukazujú, že aspoň niektoré z predmetných ochranných známok používala žalobkyňa v Španielsku, neobsahujú žiadnu informáciu o dobe a rozsahu tohto používania, o stupni poznania alebo uznania predmetných ochranných známok v Španielsku alebo akúkoľvek inú skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť, že predmetné ochranné známky sú všeobecne známe v Španielsku alebo na podstatnej časti španielskeho územia.
83 Z toho vyplýva, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď zaujal právny názor, že námietkové oddelenie v súlade s právom vyvodilo záver, že žalobkyňa nepreukázala, že podmienky uvedené v článku 8 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 40/94 boli splnené.
84 Ďalej, tak ako sa skonštatovalo v rámci analýzy prvého žalobného dôvodu a ako vyplýva z bodu 76 vyššie, odvolací senát dôvodne odmietol dokumenty, ktoré mu prvýkrát predložila žalobkyňa a dôvodne zaujal právne stanovisko, že námietkové oddelenie nebolo povinné informovať žalobkyňu o tom, že predložené dôkazy nestačili na preukázanie existencie jej ochranných známok, všeobecne známych v zmysle článku 6 bis Parížskeho dohovoru.
85 Druhú časť druhého žalobného dôvodu preto treba zamietnuť, ako aj druhý žalobný dôvod v celom jeho rozsahu bez toho, že by bolo nutné vzhľadom na predchádzajúce, aby Súd prvého stupňa rozhodol v rámci tohto dôvodu o dokumentoch, ktoré sú uvedené v prílohách 10 až 12 žaloby.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
86 Žalobkyňa tvrdí najskôr, že trvá na svojich tvrdeniach, ktoré uviedla v priebehu konania pred ÚHVT. Považuje ich za „prebraté v celom rozsahu“ a na ich základe sa domáha zamietnutia prihlášky ochrannej známky, ktorú podali vedľajší účastníci konania.
87 Následne zdôrazňuje, že výraz „boomerang“ je dominantným prvkom jej skupiny skorších ochranných známok a že jeho dominantný charakter nemožno spochybniť na základe prítomnosti slova „aventura“ v niektorých z nich. Keďže sa spotrebitelia odvolávajú vo všeobecnosti na ochranné známky ústne, obrazové prvky nie sú tak relevantné. Vzhľadom na to, že prvok „tv“ ochrannej známky prihlásenej na zápis je okrem toho generický a opisný, nemal by sa zohľadňovať v rámci porovnávania kolidujúcich ochranných známok. Prihlasovaná ochranná známka je teda zložená z dominantného prvku skorších ochranných známok. Odvolací senát uvedenú skutočnosť nevzal v dostatočnej miere do úvahy.
88 Okrem toho služby, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka prihlasovaná na zápis a služby, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka č. 2 163 616, sú zhodné alebo podobné, a to aj napriek tomu, že zoznam služieb, pre ktoré bola prihlasovaná ochranná známka BoomerangTV, bol obmedzený v priebehu konania pred ÚHVT. Pravdepodobnosť zámeny je teda preukázaná, pokiaľ ide o tieto dve ochranné známky. Pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahujú ďalšie skoršie ochranné známky, veľký počet z nich, ako napríklad tašky alebo oblečenie, môže slúžiť ako propagačná podpora činností, ktoré patria do triedy 41 a pre ktoré ochranná známka BoomerangTV bola prihlasovaná na zápis. Sektor, do ktorého patria skoršie ochranné známky, to znamená športový sektor, okrem iného súvisí so sektorom televíznych relácií a výroby televíznych programov. V dôsledku tejto súvislosti a prvku „boomerang“, ktorý je spoločný pre kolidujúce ochranné známky, pravdepodobnosť zámeny je tiež preukázaná vzhľadom na tieto ďalšie skoršie ochranné známky.
89 Vysoko rozlišujúca povaha skorších ochranných známok, ktoré sú všeobecne známe a majú dobré meno v sektore odevov a módy v Španielsku, prinajmenšom ako ochranné známky podniku, ktorý má sám dobré meno v Španielsku, zvyšuje ešte viac pravdepodobnosť zámeny v prejednávanej veci.
90 Nakoniec žalobkyňa dodáva, že vedľajší účastníci konania sa márne pokúšali dosiahnuť zápis ochrannej známky BoomerangTV v Španielsku pre služby, ktoré patria do tried 38 a 41 – pričom výňatky z databázy Sitadex, ktoré sa vzťahujú na tieto rozhodnutia o zamietnutí, sú pripojené k prílohe 13 žaloby – a že WIPO zamietol ich prihlášku ochrannej známky z dôvodu existencie pravdepodobnosti zámeny s jej skoršími španielskymi ochrannými známkami. ÚHVT mal zohľadniť toto zamietnutie. Existencia protirečivých rozhodnutí okrem iného narúša harmonizáciu vnútorného trhu. Rozsudok Tribunal Superior de Justicia de Madrid z 11. septembra 2003, uvedený v prílohe 4 žaloby, ktorým sa rozhodlo v spore medzi týmito istými účastníkmi konania týkajúcom sa tých istých ochranných známok, ale obmedzený na triedu 41, napokon tiež preukázal existenciu pravdepodobnosti zámeny.
91 ÚHVT, ako aj vedľajší účastníci konania spochybňujú v prejednávanej veci existenciu pravdepodobnosti zámeny.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
92 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry na základe článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa na konanie v oblasti duševného vlastníctva uplatňuje v zmysle článku 130 ods. 1 a článku 132 ods. 1 tohto poriadku, ak sa obsah žaloby môže v konkrétnych bodoch podoprieť a doplniť odkazom na výňatky z dokumentov, ktoré tvoria jej prílohu, všeobecný odkaz na iné písomnosti nemôže nahradiť nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré podľa vyššie uvedených ustanovení tvoria náležitosti samotnej žaloby [rozsudky Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, MLP Finanzdienstleistungen/ÚHVT (bestpartner), T‑270/02, Zb. s. II‑2837, bod 16, a z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, Zb. s. II‑449, bod 14].
93 Okrem toho nie je úlohou Súdu prvého stupňa vyhľadávať v spisovom materiáli z konania pred ÚHVT tvrdenia, na ktoré by sa mohol žalobca odvolať a ani ich skúmať, keďže takéto tvrdenia sú neprípustné [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 21. apríla 2004, Concept/ÚHVT (ECA), T‑127/02, Zb. s. II‑1113, bod 21, a zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, Zb. s. II‑5527, bod 57]. Preto žaloba, pokiaľ odkazuje na písomnosti, ktoré predložila žalobkyňa ÚHVT, tak je neprípustná, a dôvodnosť tohto žalobného dôvodu bude skúmaná iba na základe tvrdení uvedených v žalobe.
94 Treba tiež pripomenúť, že žalobkyňa nepopierala, že existencia gréckeho zápisu č. 109 387 nebola preukázaná. Navyše, tak ako vyplýva z analýzy prvého a druhého žalobného dôvodu, odvolací senát sa dôvodne na jednej strane domnieval, že existencia ochranných známok č. 2 163 613, 2 163 616 a 456 466 a skorších všeobecne známych ochranných známok nebola preukázaná v konaní pred námietkovým oddelením a na druhej strane zamietol dokumenty predložené prvýkrát jemu. Okrem toho dokumenty predložené prvýkrát Súdu prvého stupňa sú neprípustné (pozri bod 36 vyššie). Napokon, hoci dokumenty predložené ako prílohy 10 až 12 žaloby (pozri bod 55 vyššie) predložila už žalobkyňa odvolaciemu senátu, tie sa musia tiež odmietnuť. Totižto, pokiaľ sa odvolací senát nedopustil nesprávneho posúdenia, keď vyhlásil tieto dokumenty za neprípustné (pozri bod 49 vyššie), akceptovať ich prípustnosť v konaní pred Súdom prvého stupňa by zmenilo predmet sporu, tak ako ho posúdil odvolací senát, čo by bolo v rozpore s článkom 135 ods. 4 rokovacieho poriadku (pozri bod 35 vyššie).
95 Preto práve vzhľadom iba na skoršie práva, ktorých existencia bola dostatočne z právneho hľadiska preukázaná v priebehu konania pred námietkovým oddelením, to znamená španielske zápisy č. 2 035 505, 2 035 507, 2 035 514, 1 236 024, 1 236 025, 1 282 250 a 2 227 731, zápis Spojeného kráľovstva č. 1 494 568, írsky zápis č. 153 228 a prihlášku ochrannej známky Spoločenstva č. 448 514, Súd prvého stupňa posúdi dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.
96 Podľa ustanovení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky nebude ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, zapísaná, ak kvôli jej zhodnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť výmeny [zámeny – neoficiálny preklad] zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Ďalej treba chápať pod skoršími ochrannými známkami podľa ustanovení článku 8 ods. 2 písm. a) bodu i) a bodu ii) a písm. b) nariadenia č. 40/94 ochranné známky zapísané v členskom štáte s dátumom podania prihlášky, ktorý je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva a prihlášok ochranných známok Spoločenstva s výhradou ich zápisu.
97 Existencia pravdepodobnosti zámeny predpokladá súčasne zhodnosť alebo podobnosť ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, so skoršou ochrannou známkou, ako aj zhodnosť alebo podobnosť výrobkov alebo služieb uvedených v prihláške s tými, pre ktoré bola zapísaná skoršia ochranná známka. Ide o kumulatívne podmienky (pozri rozsudok z 12. októbra 2004, Vedial/ÚHVT, C‑106/03 P, Zb. s. I‑9573, bod 51). Takto akonáhle jedna z týchto podmienok nevyhnutných na uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 nie je splnená, nemôže existovať pravdepodobnosť zámeny.
98 V prejednávanej veci je nepochybné, že odvolací senát vychádzal jedine z neexistencie podobnosti kolidujúcich výrobkov a služieb na vyvodenie záveru o neexistencii pravdepodobnosti zámeny. Podľa ustálenej judikatúry, aby bolo možné posúdiť podobnosť dotknutých výrobkov alebo služieb, je potrebné zohľadniť všetky relevantné faktory, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi týmito výrobkami alebo službami, keďže tieto faktory zahŕňajú predovšetkým ich povahu, ich určenie, ich používanie, ako aj ich konkurenčnú alebo doplňujúcu povahu [rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb. s. I‑1237, bod 23, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 2007, Mülhens/ÚHVT – Minoronzoni (TOSCA BLU), T‑150/04, Zb. s. II‑2353, bod 29], keďže sa dopĺňajú tie výrobky alebo služby, medzi ktorými existuje úzky vzťah v tom zmysle, že jeden je nevyhnutný alebo dôležitý pre použitie druhého tak, že spotrebitelia si môžu myslieť, že zodpovednosť za výrobu týchto výrobkov alebo poskytovanie týchto služieb pripadá rovnakému podniku [rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. marca 2005, Sergio Rossi/ÚHVT – Sissi Rossi (SISSI ROSSI), T‑169/03, Zb. s. II‑685, bod 60, a z 15. marca 2006, Eurodrive Services and Distribution/ÚHVT – Gómez Frías (euroMASTER), T‑31/04, Zb. s. II‑27, bod 35].
99 Vyplýva však z opisov predmetných výrobkov a služieb, uvedených v bodoch 7 a 14 vyššie, že výrobky, na ktoré sa vzťahujú skoršie práva, sa odlišujú na základe ich povahy, ich určenia a ich používania od služieb, pre ktoré je podaná prihláška na zápis ochrannej známky BoomerangTV. Okrem toho tieto výrobky a tieto služby nevykazujú žiadnu konkurenčnú alebo doplňujúcu povahu v zmysle judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode. Preto odvolací senát v súlade s právom vyvodil záver, že kolidujúce výrobky a služby nie sú podobné a následne, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny.
100 Skutočnosť, že niektoré výrobky, na ktoré sa vzťahujú skoršie práva, môžu, quod non, byť použité na účely propagácie služieb, pre ktoré sa žiada o zápis ochrannej známky BoomerangTV, alebo že športový sektor, do ktorého by mohli patriť viaceré skoršie práva, sa môže viazať na sektor výroby televíznych programov, na ktorý sa vzťahuje ochranná známka, ktorá je prihlasovaná na zápis, nemôže spochybniť tento záver. Takéto vzťahy sú príliš nepresné a náhodné na to, aby umožnili vyvodiť záver, že predmetné výrobky a služby sú doplnkové v zmysle judikatúry citovanej v bode 98 vyššie.
101 Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkyne o porovnávaní kolidujúcich ochranných známok a o vysoko odlišujúcej povahe jej skorších ochranných známok sú irelevantné a musia sa odmietnuť. Pokiaľ ide o rozhodnutia WIPO o zamietnutí zápisu ochrannej známky BoomerangTV v Španielsku, musia sa odmietnuť z tých istých dôvodov, ktoré sú už uvedené v bode 94 vyššie. Pokiaľ ide o rozsudok Tribunal Superior de Justicia de Madrid, ktorým sa zamietol zápis ochrannej známky BoomerangTV v Španielsku, uvedený v prílohe 4 žaloby, stačí skonštatovať, že režim ochranných známok Spoločenstva je samostatným systémom, ktorého uplatnenie je nezávislé od akéhokoľvek vnútroštátneho systému [rozsudky Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2000, Messe München/ÚHVT (electronica), T‑32/00, Zb. s. II‑3829, bod 47, a TOSCA BLU, už citovaný v bode 98 vyššie, bod 40]. Tento rozsudok teda nie je relevantný a musí sa odmietnuť bez toho, že by bolo nevyhnutné rozhodnúť o jeho prípustnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, už citovaný v bode 78 vyššie, bod 26).
102 Vzhľadom na všetko, čo predchádza, tento žalobný dôvod sa musí odmietnuť bez toho, že by bolo treba rozhodnúť o subsidiárnom návrhu vedľajších účastníkov konania o obmedzení zoznamu služieb, pre ktoré sa podala prihláška na zápis ochrannej známky BoomerangTV.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
103 Žalobkyňa tvrdí, že jej skoršie ochranné známky zapísané najmä pre výrobky spojené so sektorom odevov, športovej módy a športu, ktoré patria hlavne do tried 18, 24, 25 a 28, majú dobré meno. Dobré meno jej ochranných známok, tak ako aj jej vlastné dobré meno, boli už preukázané v priebehu konania pred ÚHVT. Okrem toho žalobkyňa odkazuje na jej internetovú stránku a na prílohy 5 až 8 a 14 žaloby a navrhuje vykonať dodatočné dôkazy.
104 Článok 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 je uplatniteľný vo veci samej. Používanie ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, bez náležitého dôvodu vedľajšími účastníkmi konania im umožňuje neoprávnene využívať rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno skorších ochranných známok žalobkyne. Najmä ak je ich rozlišujúci charakter oslabený, potom ich dobrá povesť môže byť znížená v prípade slabej kvality služieb označených ochrannou známkou BoomerangTV a majitelia ochrannej známky BoomerangTV môžu ušetriť určité investície súvisiace s reklamou. Okrem toho nie je vylúčené, že žalobkyňa obmieňa svoje činnosti v oblasti, na ktorú sa vzťahuje ochranná známka prihlasovaná na zápis.
105 ÚHVT a vedľajší účastníci konania odpovedajú, že odvolací senát správne vyvodil záver, že podmienky uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 neboli splnené, keďže dobré meno skorších ochranných známok nebolo preukázané.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
106 V zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 „na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky… ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná, ak je zhodná alebo podobná so skoršou ochrannou známkou a má byť zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je skoršia ochranná známka zapísaná, kde v prípade skoršej ochrannej známky má táto ochranná známka v spoločenstve dobré meno a, v prípade skoršej národnej ochrannej známky, ochranná známka má dobré meno v príslušnom členskom štáte a tam, kde používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, by neprávom zvýhodnilo alebo znevýhodnilo rozlišovaciu spôsobilosť alebo povesť ochrannej známky“.
107 Podľa judikatúry na splnenie podmienky týkajúcej sa dobrého mena musí byť skoršia národná ochranná známka známa značnej časti príslušnej skupiny verejnosti prostredníctvom výrobkov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje, to znamená v závislosti od obchodovaných výrobkov alebo služieb buď širokej verejnosti, alebo špecializovanejšej verejnosti, akou je dané profesionálne prostredie. Pri posudzovaní tejto podmienky je vhodné zohľadniť všetky relevantné okolnosti veci, a to najmä podiel na trhu, ktorý má skoršia ochranná známka, intenzitu, geografické rozšírenie a trvanie jej používania, ako aj výšku investícií vynaložených podnikom na jej propagáciu bez toho, aby sa vyžadovalo, aby táto ochranná známka bola známa takto stanovenému podielu skupiny verejnosti, aby jej dobré meno sa vzťahovalo na celé dotknuté územie, pokiaľ dobré meno existuje na jeho podstatnej časti [rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 2004, El Corte Inglés/ÚHVT – Pucci (EMILIO PUCCI), T‑8/03, Zb. s. II‑4297, bod 67].
108 V prejednávanej veci z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v bode 94 vyššie, iba dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa námietkovému oddeleniu, a iba skoršie práva uvedené v bode 95 vyššie zohľadní Súd prvého stupňa na účely analýzy tohto žalobného dôvodu.
109 V tejto súvislosti vyplýva zo spisového materiálu, že dokumenty, ktoré predložila žalobkyňa námietkovému oddeleniu na účely preukázania dobrého mena jej skorších ochranných známok, sú tie, na ktoré sa námietkové oddelenie odvolávalo ako na preukazujúce existenciu všeobecne známych ochranných známok žalobkyne. Z bodu 81 vyššie, v ktorom sú predmetné dokumenty podrobnejšie uvedené, že žalobkyňa nepreložila žiadnu informáciu o intenzite, geografickom rozšírení a trvaní používania jej skorších práv, výške investícií vynaložených na ich propagáciu, alebo o akejkoľvek inej skutočnosti preukazujúcej, že jej skoršie práva sú známe významnej časti nimi dotknutej verejnosti.
110 Z toho vyplýva, že hoci stupeň známosti, ktorý sa má preukázať, je nižší, pokiaľ ide o ochranné známky, ktoré majú dobré meno v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94, než keď ide o ochranné známky všeobecne známe v zmysle článku 6bis Parížskeho dohovoru, odvolací senát sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil závery námietkového oddelenia, podľa ktorého dobré meno skorších ochranných známok nebolo preukázané, a keď sa v dôsledku toho domnieval, že článok 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 nebol uplatniteľný v prejednávanej veci. Preto sa musí štvrtý žalobný dôvod zamietnuť, ako aj žaloba v celom rozsahu bez toho, aby Súd prvého stupňa musel rozhodnúť o návrhu na prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktorý podali vedľajší účastníci konania.
O trovách
111 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT a vedľajších účastníkov konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. El Corte Inglés, SA, je povinná nahradiť trovy konania.
Wiszniewska-Białecka | Moavero Milanesi | Wahl |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. júna 2008.
Tajomník | | Zastupujúca predsedníčka komory |
E. Coulon | | I. Wiszniewska-Białecka |