Vec T‑228/12 AJ

DD

proti

Rade Európskej únie

„Právna pomoc – Žiadosť podaná pred podaním žaloby o neplatnosť – Reštriktívne opatrenia prijaté proti niektorým predstaviteľom Bieloruska“

Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (prvá rozšírená komora) z 10. novembra 2014

Súdne konanie – Žiadosť o bezplatnú právnu pomoc – Podmienky priznania – Žiadosť podaná pred podaním žaloby proti aktom zavádzajúcim reštriktívne opatrenia proti žiadateľovi – Prípustnosť – Nepredloženie povolenia na uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov žiadateľom – Neexistencia vplyvu

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek druhá veta a článok 47 tretí odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 94 ods. 1 a článok 96 ods. 3; nariadenie Rady č. 765/2006, článok 3 ods. 1)

Zamietnutie žiadosti o právnu pomoc iba z dôvodu, že žiadateľ nepredložil povolenie vnútroštátneho orgánu stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku, napriek tomu, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci spĺňa podmienky stanovené rokovacím poriadkom Všeobecného súdu, by predstavovalo zásah do základného práva, ktorým je právo na účinný prostriedok nápravy.

Reštriktívne opatrenia sa totiž musia uplatňovať tak, aby osoby, ktorých finančné prostriedky boli zmrazené, neboli zbavené účinného prístupu k spravodlivosti, najmä pokiaľ ide o spochybnenie zákonnosti aktov, ktorými boli tieto reštriktívne opatrenia uložené. S cieľom umožniť koherentné použitie rokovacieho poriadku a nariadenia č. 765/2006 je teda Všeobecný súd povinný poskytnúť právnu pomoc každému žiadateľovi uvedenému v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006, ktorý splnil podmienky stanovené článkom 94 a nasl. rokovacieho poriadku, čo umožňuje dosiahnuť účel tohto nariadenia, a zároveň sa uistiť, že poskytnutá právna pomoc sa použije výlučne na krytie nákladov žiadateľa na advokáta a nezmarí cieľ uloženého reštriktívneho opatrenia, ako je vymedzený v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 765/2006.

V tejto súvislosti ustanovenia rokovacieho poriadku umožňujú Všeobecnému súdu zabezpečiť, aby právna pomoc bola použitá len na krytie nákladov žiadateľa na advokáta. Článok 94 ods. 1 rokovacieho poriadku uvádza ako náklady, ktoré môže znášať pokladňa Všeobecného súdu, len náklady na advokáta. Okrem toho v súlade s článkom 96 ods. 3 rokovacieho poriadku je jednou z možností, že Všeobecný súd bez toho, aby vopred stanovil výšku právnej pomoci, uvedie iba hornú hranicu, ktorú výdavky a odmena advokátovi v zásade nebudú môcť prekročiť. Napokon je bežnou praxou, že Všeobecný súd vyplatí takto vypočítanú sumu priamo určenému advokátovi, takže žiadateľ nemá možnosť zneužiť právnu pomoc na iné účely, než na aké bola poskytnutá. Pokiaľ ide o advokáta, je viazaný ustanoveniami nariadenia č. 765/2006 neprenechať žiadateľovi časť alebo celú odmenu, ktorá mu bola poskytnutá, rovnako ako všeobecne nesmie priamo či nepriamo sprístupniť žiadateľovi finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje.

(pozri body 26, 30, 32 – 36)