Žaloba podaná 11. februára 2009 - Schemaventotto/Komisia

(vec T-58/09)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Schemaventotto SpA (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: M. Siragusa, G. Scassellati Sforzolini, G. C. Rizza, M. Piergiovanni, avvocati)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

zrušiť rozhodnutie(a) obsiahnuté v liste z 13. augusta 2008, spis č. K(2008) 4494, zaslanom Komisárom Kroesom v mene Európskej Komisie talianskym orgánom, týkajúce sa konaní podľa článku 21 nariadenia o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (vec COMP/M.4388 - Abertis/Autostrade), a

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobkyni v tomto konaní.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba sa podáva proti rozhodnutiu obsiahnutému v liste Komisára Kroesa z 13. augusta 2008, ktorým žalovaná podľa žalobkyne oznámila talianskym orgánom svoj zámer nepokračovať vo veci COMP/M.4388 Abertis/Autostrade podľa článku 21 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ("Nariadenie"). Komisia v podstate schválila normatívne opatrenia týkajúce sa schválenia postupov "prevodu" diaľničných koncesií (smernica ministerstva z roku 2007 a dekrét z roku 2008). Vo vyššie uvedenom liste si však žalovaná vyhradzuje možnosť zaujať stanovisko k zlučiteľnosti talianskej právnej úpravy upravujúcej povoľovacie konanie týkajúce sa prevodu diaľničných koncesií s pravidlami vnútorného trhu platnými v tejto oblasti.

Na podporu svojich návrhov žalobkyňa uvádza, že došlo k porušeniu článku 21 nariadenia o fúziách na základe týchto dôvodov:

Komisia za žiadnych okolností nemôže odkazovať na relevantnú právnu úpravu, ktorá vstúpila do platnosti po 31. januári 2007, teda dátume predbežného hodnotenia. Keďže voľná úvaha Komisie v konaní podľa článku 21 ods. 4 Nariadenia je úzko viazaná na kontext posúdenia konkrétnej koncentrácie s významom na úrovni Spoločenstva, s ktorou súvisia predmetné vnútroštátne opatrenia, následné normatívne zmeny nemôžu mať žiaden vplyv na predchádzajúci postup talianskych orgánov, ktorý viedol účastníkov koncentrácie k upusteniu od transakcie v decembri 2006, tri mesiace po jej povolení podľa článku 6 ods. 1 písm. b) Nariadenia.

Žalobkyňa namieta proti zneužitiu/nesprávnemu uplatneniu právomoci Komisiou z dôvodu zvolenia nesprávneho právneho základu pre obsah konkrétneho rozhodnutia "nenamietať proti" sporným talianskym opatreniam. V tejto súvislosti uvádza, že Komisia tým, že rozhodla, že zmeny právnej úpravy uskutočnené medzičasom zaručia, že jej obavy vyjadrené v predbežnom hodnotení z 31. januára 2007 v budúcnosti už nevzniknú, prijala podľa článku 21 Nariadenia taký druh rozhodnutia, ktorý podľa tohto ustanovenia nemožno prijať. Komisia teda v skutočnosti použila svoju právomoc podľa článku 21 na vyhlásenie všeobecných opatrení prijatých členským štátom za zlučiteľné s právom Spoločenstva, bez akéhokoľvek ohľadu na konkrétnu koncentráciu, ktorú Taliansko zamýšľalo zablokovať prijatím predmetného vnútroštátneho opatrenia.

Tým, že sa Komisia domnievala, že talianska právna úprava sa po svojej zmene stala zlučiteľnou s právom Spoločenstva, opomenula zohľadniť zostávajúcu neistotu v talianskom právnom systéme spôsobenú dotknutými vnútroštátnymi opatreniami, ktoré určite nepomohli vytvoriť vhodné prostredie pre akúkoľvek budúcu koncentráciu týkajúcu sa talianskeho trhu diaľničných koncesií. Navyše právna úprava prijatá talianskou administratívou v rokoch 2007 a 2008 musí byť v každom prípade vyhlásená za nezlučiteľnú s článkom 21 v tom zmysle, že tento článok ukladá širšie povinnosti pre "prevod" diaľničnej koncesie, ako sú povinnosti, ktorým by dotknuté osoby boli inak vystavené.

____________