ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 24. marca 2022 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Príslušnosť dozorného orgánu – Článok 55 ods. 3 – Spracovateľské operácie vykonávané súdmi pri výkone ich súdnej právomoci – Pojem – Sprístupnenie dokumentov zo súdneho spisu obsahujúcich osobné údaje novinárovi“
Vo veci C‑245/20,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Rechtbank Midden‑Nederland (Súd pre stredné Holandsko, Holandsko) z 29. mája 2020 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s konaním:
X,
Z
proti
Autoriteit persoonsgegevens,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu predsedu prvej komory, sudcovia L. Bay Larsen, podpredseda Súdneho dvora, N. Jääskinen, J.‑C. Bonichot (spravodajca) a M. Safjan,
generálny advokát: M. Bobek,
tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. júla 2021,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– X a Z, v zastúpení: S. A. J. T. Hoogendoorn, advocaat,
– Autoriteit Persoonsgegevens, v zastúpení: G. Dictus a N. N. Bontje, advocaten,
– holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a C. S. Schillemans, splnomocnené zástupkyne,
– španielska vláda, v zastúpení: L. Aguilera Ruiz, splnomocnený zástupca,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
– portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, P. Barros da Costa, L. Medeiros a I. Oliveira, splnomocnení zástupcovia,
– fínska vláda, v zastúpení: H. Leppo, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: F. Erlbacher, H. Kranenborg a D. Nardi, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. októbra 2021,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 55 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi X a Z na jednej strane a Autoriteit Persoonsgegevens (Úrad na ochranu osobných údajov, Holandsko) (ďalej len „ÚO“) na druhej strane vo veci prístupu novinárov k osobným údajom, ktoré sa ich týkali, uvedeným v súdnom spise na pojednávaní, ktoré sa konalo pred oddelením správneho súdnictva Raad van State (Štátna rada, Holandsko), v rámci ktorého bol Z účastníkom konania, zastúpený X.
Právny rámec
Právo EÚ
3 Odôvodnenie 20 nariadenia 2016/679 uvádza:
„Hoci sa toto nariadenie okrem iného vzťahuje aj na činnosti súdov a iných justičných orgánov, mohli by sa v práve Únie alebo v práve členského štátu spresniť spracovateľské operácie a spracovateľské postupy týkajúce sa spracúvania osobných údajov zo strany súdov a iných justičných orgánov. Právomoc dozorných orgánov by sa nemala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov súdmi pri výkone ich súdnej právomoci, aby sa zaručila nezávislosť súdnictva pri výkone jeho justičných úloh vrátane prijímania rozhodnutí. Dozor nad takýmito spracovateľskými operáciami by sa mal môcť zveriť osobitným orgánom v rámci systému súdnictva členského štátu, ktoré by mali predovšetkým zabezpečiť dodržiavanie pravidiel stanovených v tomto nariadení, zvyšovať povedomie sudcov o ich povinnostiach v zmysle tohto nariadenia a vybavovať sťažnosti súvisiace s takýmito operáciami spracúvania údajov.“
4 Podľa článku 2 tohto nariadenia:
„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie inými než automatizovanými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému.
2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov:
a) v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie;
b) členskými štátmi pri vykonávaní činností patriacich do rozsahu pôsobnosti kapitoly 2 hlavy V ZEÚ;
c) fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti;
d) príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania.
3. Na spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie sa uplatňuje nariadenie [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 45/2001 [z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102)]. Nariadenie [č. 45/2001] a ostatné právne akty Únie uplatniteľné na takéto spracúvanie osobných údajov sa upravia podľa zásad a pravidiel tohto nariadenia v súlade s článkom 98.
…“
5 Článok 4 bod 2 uvedeného nariadenia definuje pojem „spracúvanie“ ako:
„[operáciu] alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami.“
6 Podľa článku 51 ods. 1 toho istého nariadenia:
„Každý členský štát stanoví, že za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia je zodpovedný jeden alebo viacero nezávislých orgánov verejnej moci s cieľom chrániť základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní a uľahčiť voľný tok osobných údajov v rámci Únie (ďalej len ‚dozorný orgán‘).“
7 Napokon článok 55 nariadenia 2016/679 stanovuje:
„1. Každý dozorný orgán je príslušný plniť úlohy, ktoré mu boli uložené, a vykonávať právomoci, ktoré mu boli zverené, v súlade s týmto nariadením na území vlastného členského štátu.
2. Ak spracúvanie uskutočňujú orgány verejnej moci alebo súkromnoprávne subjekty konajúce na základe článku 6 ods. 1 písm. c) alebo e), za príslušný orgán sa považuje dozorný orgán dotknutého členského štátu. V takých prípadoch sa článok 56 neuplatňuje.
3. Dozorné orgány nie sú príslušné pre vykonávanie dozoru nad spracovateľskými operáciami na súdoch pri výkone ich súdnej právomoci.“
Holandské právo
8 Na účely vykonania nariadenia 2016/679 Holandské kráľovstvo prijalo wet houdende regels ter uitvoering van Verordening (EU) 2016/679 van het Europees Parlement en de Raad van 27 april 2016 betreffende de bescherming van natuurlijke personen in verband met de verwerking van persoonsgegevens en betreffende het vrije verkeer van die gegevens en tot intrekking van Richtlijn 95/46/EG (algemene verordening gegevensbescherming) (PbEU 2016, L 119) (Uitvoeringswet Algemene verordening gegevensbescherming) [zákon, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia 2016/679 (zákon o uplatňovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov)] zo 16. mája 2018 (Stb. 2018, č. 144). Článok 6 tohto zákona zveruje ÚO kontrolu dodržiavania nariadenia 2016/679 v Holandsku. Žiadne z jeho ustanovení nepreberá výnimku stanovenú v článku 55 ods. 3 nariadenia 2016/679.
9 Dňa 31. mája 2018 predseda oddelenia správneho súdnictva Raad van State (Štátna rada), súdne orgány Centrale Raad van Beroep (Odvolací súd pre sociálne zabezpečenie a verejnú službu, Holandsko) a College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskej oblasti, Holandsko) prijali regeling verwerking Persoonsgegevens bestuursrechtelke colleges (nariadenie o spracovaní osobných údajov pred správnymi súdmi). Tento posledný uvedený súd založil AVG‑commissie bestuursrechtelijke colleges (Komisia na ochranu osobných údajov pre správne súdy, Holandsko). Tento orgán je pri vybavovaní sťažností týkajúcich sa dodržiavania práv zaručených nariadením 2016/679 zodpovedný za poskytovanie poradenstva predsedovi oddelenia správneho súdnictva Raad van State (Štátna rada), súdnym orgánom Centrale Raad van Beroep (Odvolací súd pre sociálne zabezpečenie a verejnú službu) a College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskej oblasti).
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
10 Na pojednávaní, ktoré sa konalo 30. októbra 2018 pred oddelením správneho súdnictva Raad van State (Štátna rada) v rámci súdneho konania, ktorého účastníkom je Z zastúpený X, boli uvedení účastníci konania oslovení novinárom. Počas ich rozhovoru X zistil, že tento novinár mal k dispozícii dokumenty z dotknutého spisu, vrátane dokumentov, ktoré sám vypracoval a v ktorých bolo uvedené najmä jeho meno a adresa, ako aj národné identifikačné číslo Z. Tento novinár mu oznámil, že tieto dokumenty mu boli poskytnuté na základe práva na prístup k spisu, ktoré novinárom priznáva oddelenie správneho súdnictva Raad van State (Štátna rada).
11 Listom z 21. novembra 2018 predseda oddelenia správneho súdnictva Raad van State (Štátna rada) potvrdil X, že toto oddelenie poskytovalo médiám určité informácie o prebiehajúcich veciach. Oznámil mu, že v deň pojednávania oddelenie pre komunikáciu Raad van State (Štátna rada) poskytlo prítomným novinárom dokumenty určené na to, aby im umožnili sledovať pojednávania, teda kópiu návrhu na začatie konania, kópiu vyjadrenia k žalobe a prípadne kópiu napadnutého súdneho rozhodnutia, pričom tieto dokumenty boli na konci dňa zničené.
12 X a Z teda požiadali ÚO, aby voči Raad van State (Štátna rada) prijal „vykonávacie opatrenia“ v súvislosti s pravidlami v oblasti ochrany osobných údajov. Svojimi žiadosťami, ktoré sa podobali sťažnostiam, tvrdili, že Raad van State (Štátna rada) tým, že umožnila novinárom prístup k ich osobným údajom vyplývajúcim z dokumentov zo súdneho spisu, porušila nariadenie 2016/679.
13 V odpovedi na tieto žiadosti ÚO uviedol, že podľa článku 55 ods. 3 nariadenia 2016/679 nie je príslušný pre vykonávanie dozoru nad dotknutými operáciami spracúvania osobných údajov, ktoré vykonávala Raad van State (Štátna rada). Následne postúpil žiadosti X a Z Komisii na ochranu osobných údajov pre správne súdy, ktorá ich sama postúpila predsedovi oddelenia správneho súdnictva Raad van State (Štátna rada).
14 Predseda oddelenia správneho súdnictva Raad van State (Štátna rada) skúmal žiadosti X a Z ako sťažnosti týkajúce sa jeho listu z 21. novembra 2018 a po tom, ako si vyžiadal stanovisko Komisie na ochranu osobných údajov pre správne súdy, definoval novú politiku prístupu k dokumentom v súdnych spisoch, ktorá bola uverejnená na webovej stránke Raad van State (Štátna rada).
15 X a Z napadli na vnútroštátnom súde Rechtbank Midden‑Nederland (Súd pre stredné Holandsko) rozhodnutie, ktorým sa ÚO vyhlásil za nepríslušný rozhodovať o ich žiadostiach.
16 Podľa tohto súdu predstavuje poskytnutie prístup novinárovi k dokumentom zo súdneho spisu obsahujúcim osobné údaje a ich dočasné sprístupnenie tejto osobe „spracúvanie“ osobných údajov v zmysle článku 4 bodu 2 nariadenia 2016/679, ku ktorému v prejednávanej veci X a Z nedali súhlas. Na účely určenia, či ÚO skutočne nebol príslušný rozhodovať o žiadostiach X a Z, sa však vnútroštátny súd pýta na výklad článku 55 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý stanovuje, že dozorný orgán nie je príslušný na vykonávanie dozoru nad spracovateľskými operáciami na súdoch pri „výkone ich súdnej právomoci“.
17 Za týchto okolností Rechtbank Midden‑Nederland (Súd pre stredné Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 55 ods. 3 nariadenia 2016/679 vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti slovného spojenia spracovateľské operácie na súdoch pri výkone ich ‚súdnej právomoci‘ možno zahrnúť aj situáciu, keď súdny orgán umožní nahliadnuť do spisového materiálu obsahujúceho osobné údaje tým spôsobom, že novinárovi poskytne kópie zo spisového materiálu tak, ako sa uvádza v rozhodnutí vnútroštátneho súdu o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania?
– Je pre odpoveď na túto otázku podstatné, či výkon dozoru nad takýmto druhom spracovania údajov vnútroštátnym dozorným orgánom zasahuje do nezávislého rozhodovania súdov v jednotlivých právnych veciach?
– Je pre odpoveď na túto otázku podstatné, že spôsob a cieľ spracúvania údajov podľa súdneho orgánu spočíva v poskytnutí informácií novinárovi v úmysle umožniť mu lepšie sprostredkovať informácie o verejnom pojednávaní v súdnom konaní, čo má slúžiť zásade verejnosti a transparentnosti súdneho konania?
– Je z hľadiska odpovede na túto otázku relevantné, či je spracovanie údajov založené na výslovnej vnútroštátnej právnej úprave?“
O prejudiciálnej otázke
18 Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 55 ods. 3 nariadenia 2016/679 vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že súd dočasne sprístupní novinárom procesné dokumenty obsahujúce osobné údaje, patrí do výkonu „súdnej právomoci“ tohto súdu v zmysle tohto ustanovenia. V tejto súvislosti sa pýta, či na účely odpovede na túto otázku treba zohľadniť zásah, ktorý by mohol mať výkon právomocí dozorného orgánu do nezávislosti sudcov pri rozhodovaní v konkrétnych veciach. Pýta sa tiež, či treba zohľadniť povahu a účel tohto sprístupnenia procesných dokumentov, a to umožniť novinárom lepšie informovať o priebehu súdneho konania, alebo či je toto sprístupnenie založené na výslovnom právnom základe vo vnútroštátnom práve.
19 Na úvod Z na jednej strane tvrdí, že položená otázka má hypotetickú povahu a že je z tohto dôvodu neprípustná. Podľa neho totiž na rozdiel od toho, čo uvádza návrh na začatie prejudiciálneho konania, spracovaním dotknutých údajov sa nezaoberá oddelenie správneho súdnictva Raad van State (Štátna rada), ale jej oddelenie pre komunikáciu, ktoré nie je súdom. Tento návrh je podľa neho tiež poznačený viacerými ďalšími chybami alebo nepresnosťami, najmä pokiaľ ide o postavenie osoby, ktorá po skončení pojednávania oslovila X a Z, o presný obsah žiadostí, ktoré ÚO postúpil predsedovi oddelenia správneho súdnictva Raad van State (Štátna rada).
20 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [pozri rozsudok z 24. novembra 2020, Openbaar Ministerie (Falšovanie listín), C‑510/19, EU:C:2020:953, bod 26 a citovanú judikatúru].
21 Navyše v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, má výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkové okolnosti sporu vo veci samej (pozri rozsudok z 26. apríla 2017, Farkas, C‑564/15, EU:C:2017:302, bod 37 a citovanú judikatúru).
22 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný zaujať stanovisko k uplatneniu článku 55 ods. 3 nariadenia 2016/679 na sprístupnenie procesných dokumentov obsahujúcich osobné údaje, o ktoré ide vo veci samej, s cieľom určiť, či je na preskúmanie zákonnosti tohto sprístupnenia príslušný ÚO. Z judikatúry pripomenutej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku tiež vyplýva, že Z nemôže vyvrátiť domnienku relevantnosti otázky položenej vnútroštátnym súdom len tým, že spochybní skutkové okolnosti, ktoré tento súd uviedol vo svojom návrhu a ku ktorým Súdnemu dvoru neprináleží zaujať stanovisko. Z toho vyplýva, že námietku neprípustnosti, ktorú vzniesol Z, treba zamietnuť.
23 Z na druhej strane tvrdí, že Súdny dvor by mal článok 55 ods. 3 nariadenia 2016/679 vyhlásiť za neplatný z dôvodu, že nedostatok právomoci dotknutého dozorného orgánu, pokiaľ ide o spracovateľské operácie vykonávané súdmi „pri výkone ich súdnej právomoci“ stanovenej v tomto ustanovení, nie je spojený s povinnosťou členských štátov stanoviť osobitné podmienky dozoru týkajúce sa týchto spracovateľských operácií, čo by bolo v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z práva na účinný prostriedok nápravy.
24 Takáto argumentácia však nemôže uspieť, keďže ako vyplýva z odôvodnenia 20 nariadenia 2016/679, normotvorca Únie tým, že stanovil článok 55 ods. 3 tohto nariadenia, nemal v úmysle vyňať z akéhokoľvek dozoru spracovateľské operácie, ktoré vykonávajú súdy „pri výkone ich súdnej právomoci“, ale len vylúčil, aby dozor nad týmito operáciami bol zverený vonkajšiemu orgánu.
25 Na účely odpovede na otázku položenú vnútroštátnym súdom, ktorá je zhrnutá v bode 18 tohto rozsudku, treba najskôr uviesť, že článok 2 ods. 1 nariadenia 2016/679 stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje na každé „spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie inými než automatizovanými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému“, pričom nerozlišuje podľa totožnosti dotknutého spracovateľa. Z toho vyplýva, že s výnimkou prípadov uvedených v jeho článku 2 ods. 2 a 3 sa nariadenie 2016/679 uplatňuje na spracovateľské operácie vykonávané tak súkromnými osobami, ako aj orgánmi verejnej moci, vrátane súdnych orgánov, akými sú súdy, ako je uvedené v jeho odôvodnení 20.
26 Tento výklad potvrdzuje skutočnosť, že viaceré ustanovenia nariadenia 2016/679 sú spojené s úpravami, ktoré majú zohľadniť špecifiká, ktoré sú vlastné spracúvaniu vykonávanému súdmi. Tak je to najmä v prípade článku 55 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý vylučuje akúkoľvek príslušnosť dozorného orgánu, pokiaľ ide o spracovateľské operácie vykonávané súdmi „pri výkone ich súdnej právomoci“.
27 Nariadenie 2016/679 sa v tejto súvislosti odlišuje od smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 2003, s. 26; Mim. vyd. 15/007, s. 375), ktorá sa neuplatňuje na súdy (rozsudok z 15. apríla 2021, Friends of the Irish Environment, C‑470/19, EU:C:2021:271, body 34 až 40).
28 Na účely určenia rozsahu pojmu spracovateľské operácie vykonávané súdmi pri výkone ich súdnej právomoci v zmysle článku 55 ods. 3 nariadenia 2016/679 treba pripomenúť, že pri výklade ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 6. októbra 2020, Jobcenter Krefeld, C‑181/19, EU:C:2020:794, bod 61 a citovanú judikatúru).
29 V tejto súvislosti z článku 55 nariadenia 2016/679 vyplýva, že cieľom tohto článku je vymedziť právomoc v oblasti dozoru nad spracúvaním osobných údajov, a najmä vymedziť právomoc zverenú vnútroštátnemu dozornému orgánu.
30 Článok 55 ods. 3 nariadenia 2016/679 tak stanovuje, že spracovateľské operácie vykonávané súdmi „pri výkone ich súdnej právomoci“ nepatria do právomoci tohto dozorného orgánu.
31 Odôvodnenie 20 nariadenia 2016/679, z hľadiska ktorého treba vykladať tento článok 55 ods. 3, spresňuje, že by malo byť možné zveriť dozor nad spracovateľskými operáciami vykonávanými súdmi „pri výkone ich súdnej právomoci“ osobitným orgánom v rámci systému súdnictva dotknutého členského štátu, a nie dozornému orgánu, ktorý patrí do pôsobnosti tohto členského štátu, aby sa „zaručila nezávislosť súdnictva pri výkone jeho justičných úloh vrátane prijímania rozhodnutí“.
32 Ako uviedol generálny advokát v bodoch 80 a 81 svojich návrhov, zo samotného znenia odôvodnenia 20 nariadenia 2016/679, a najmä z použitia výrazu „vrátane“ vyplýva, že rozsah cieľa sledovaného článkom 55 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý spočíva v zaručení nezávislosti súdnictva pri výkone jeho justičných úloh, nemožno obmedziť len na záruku nezávislosti súdov pri prijímaní určitého súdneho rozhodnutia.
33 Zaručenie nezávislosti súdnej moci totiž vo všeobecnosti predpokladá, že súdne úlohy sa vykonávajú úplne samostatne, pričom súdy nikomu hierarchicky nepodliehajú alebo nie sú podriadené a od nikoho neprijímajú príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím sú chránené pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania ich členov a ovplyvniť ich rozhodnutia. Rešpektovanie záruk nezávislosti a nestrannosti vyžadovaných podľa práva Únie predpokladá existenciu pravidiel, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť predmetného orgánu z vonkajšieho hľadiska a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom [pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses, C‑64/16, EU:C:2018:117, bod 44; z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), C‑216/18 PPU, EU:C:2018:586, bod 63; z 24. júna 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu), C‑619/18, EU:C:2019:531, bod 72, ako aj z 21. decembra 2021, Euro Box Promotion a i., C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19, C‑840/19, EU:C:2021:1034, bod 225].
34 Odkaz na spracovateľské operácie vykonané súdmi „pri výkone ich súdnej právomoci“ uvedený v článku 55 ods. 3 nariadenia 2016/679 treba preto v kontexte tohto nariadenia chápať tak, že sa neobmedzuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané súdmi v rámci konkrétnych vecí, ale že sa v širšom zmysle vzťahuje na všetky spracovateľské operácie vykonávané súdmi v rámci ich súdnej činnosti, takže z právomoci dozorného orgánu sú vylúčené spracovateľské operácie, u ktorých by dozor týmto orgánom mohol priamo alebo nepriamo ovplyvniť nezávislosť členov týchto súdov alebo ovplyvniť ich rozhodnutia.
35 V tejto súvislosti, hoci sa povaha a účel spracúvania vykonávaného súdom spájajú predovšetkým s preskúmaním jeho zákonnosti, môžu predstavovať nepriame dôkazy, z ktorých môže vyplývať, že toto posúdenie patrí do výkonu „súdnej právomoci“ týmto súdom.
36 Naopak otázky, či je spracúvanie založené na výslovnom právnom základe vo vnútroštátnom práve alebo či osobné údaje, ktoré obsahuje, môžu byť zákonne sprístupnené tretím osobám, súvisia výlučne s preskúmaním zákonnosti spracúvania, pričom tieto skutočnosti sú irelevantné na účely určenia, či dozorný orgán má právomoc zaručiť preskúmanie tohto spracúvania na základe článku 55 nariadenia 2016/679.
37 Čo sa týka spracúvania, o aké ide vo veci samej, treba konštatovať, že bez toho, aby bolo dotknuté dodržanie hmotnoprávnych povinností stanovených nariadením 2016/679, právomoc dozorného orgánu podľa článku 55 ods. 3 tohto nariadenia sa nevzťahuje najmä na spracúvanie osobných údajov súdmi v rámci ich komunikačnej politiky v súvislosti s prejednávanými vecami, ako je napríklad dočasné sprístupnenie dokumentov zo súdneho spisu novinárom, aby im bolo umožnené mediálne pokrytie.
38 Určenie informácií vyplývajúcich zo súdneho spisu, ktoré môžu byť poskytnuté novinárom, vzhľadom na predmet a kontext danej veci, s cieľom umožniť im informovať o priebehu súdneho konania alebo objasniť určitý aspekt vydaného rozhodnutia, sa totiž jasne spája s výkonom „súdnej právomoci“ týchto súdov, pričom dozor nad týmto výkonom zo strany vonkajšieho orgánu by vo všeobecnosti mohol narušiť nezávislosť súdnej moci.
39 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 55 ods. 3 nariadenia 2016/679 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že súd dočasne sprístupní novinárom dokumenty zo súdneho spisu obsahujúce osobné údaje, aby im umožnil lepšie informovať o priebehu tohto konania, patrí do výkonu „súdnej právomoci“ tohto súdu v zmysle tohto ustanovenia.
O trovách
40 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 55 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že súd dočasne sprístupní novinárom dokumenty zo súdneho spisu obsahujúce osobné údaje, aby im umožnil lepšie informovať o priebehu tohto konania, patrí do výkonu „súdnej právomoci“ tohto súdu v zmysle tohto ustanovenia.
Podpisy