ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)
z 22. septembra 2021 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihlášky slovnej ochrannej známky Európskej únie COLLIBRA a obrazovej ochrannej známky collibra – Staršia národná slovná ochranná známka Kolibri – Relatívny dôvod zamietnutia – Pravdepodobnosť zámeny – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Právo byť vypočutý – Článok 94 ods. 1 druhá veta nariadenia 2017/1001“
Vo veciach T‑128/20 a T‑129/20,
Collibra, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: A. Renck, I. Junkar a A. Bothe, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: H. O’Neill a V. Ruzek, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník konania pred Všeobecným súdom:
Hans Dietrich, bydliskom v Starnbergu (Nemecko), v zastúpení: T. Träger, advokát,
ktorých predmetom sú dve žaloby podané proti dvom rozhodnutiam prvého odvolacieho senátu EUIPO z 13. decembra 2019 (veci R 737/2019‑1 a R 738/2019‑1), týkajúcim sa dvoch námietkových konaní medzi pánom Dietrichom a spoločnosťou Collibra,
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),
v zložení: predseda komory A. M. Collins, sudcovia Z. Csehi (spravodajca) a G. De Baere,
tajomník: A. Juhász‑Tóth, referentka,
so zreteľom na žaloby podané do kancelárie Všeobecného súdu 27. februára 2020,
so zreteľom na vyjadrenia k žalobám podané do kancelárie Všeobecného súdu 6. mája 2020,
so zreteľom na vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania k žalobám podané do kancelárie Všeobecného súdu 7. mája 2020,
so zreteľom na rozhodnutie z 2. júla 2020 o spojení vecí T‑128/20 a T‑129/20 na účely písomnej časti konania a prípadnej ústnej časti konania,
po pojednávaní z 11. marca 2021,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
I. Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 1. júna 2017 žalobkyňa, Collibra, podala na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) dve prihlášky ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) v znení zmien [uvedené nariadenie bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].
2 Prihlasovanými ochrannými známkami sú:
– vo veci T‑128/20 slovné označenie COLLIBRA,
– vo veci T‑129/20 toto obrazové označenie:
3 Výrobky a služby uvedené v prihláškach patria vo veci T‑128/20 do tried 9 a 42 a vo veci T‑129/20 do triedy 9 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 9: „Softvér na správu údajov za účelom organizovania a správy interných údajov“,
– trieda 42: „Návrh a vývoj počítačového hardvéru a softvéru; Poradenstvo v oblasti počítačových programov; Inštalovanie a údržba počítačových programov; Vedecké a technologické služby a výskum a návrh v oblasti návrhu a vývoja počítačového hardvéru a softvéru; Priemyselné analytické a výskumné služby v oblasti počítačového softvéru; Všetky vyššie uvedené výrobky súvisia so softvérom na správu a katalogizovanie údajov za účelom organizovania a správy interných údajov“.
[omissis]
5 Dňa 31. augusta 2017 Hans Dietrich, vedľajší účastník konania, podal dve námietky podľa článku 41 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 46 nariadenia 2017/1001) proti zápisu prihlasovaných ochranných známok pre všetky výrobky a služby uvedené v bode 3 vyššie.
6 Obe námietky boli založené najmä na skoršej nemeckej slovnej ochrannej známke Kolibri, prihlásenej 1. júla 1999 a zapísanej 17. októbra 1999 pod číslom 39938675 označujúcej tovary a služby patriace do tried 9, 16, 36, 38, 41 a 42 v zmysle Niceskej dohody, ktoré zodpovedajú najmä týmto výrobkom a službám:
– trieda 9: „Programy nahrané na nosičoch dát (softvér) na spracovanie údajov a textu, Programy spracovania údajov a textu týkajúceho sa informačných systémov s nehnuteľnosťami, geografických informačných systémov (GIS), správy nehnuteľností, správy budov, správy zariadení a súvisiacich služieb, správy domov a/alebo nehnuteľností, poskytovania parkovísk a podzemného parkoviska, vrátane poskytovania parkovacích plôch; Programy spracovania údajov a textu pre orgány verejnej alebo komunálnej správy, programy spracovania údajov a textu pre orgány verejnej alebo komunálnej správy týkajúce sa informačných systémov o pozemkoch, poplatky za výstavbu a napojenie na inžinierske siete, správa nehnuteľností, konanie o žiadostiach o stavebné povolenie, územné plánovanie, stavebné povolenie, stavebné povolenia, archivačné údaje týkajúce sa kanálov a vedenia vody, účtovníctvo verejných financií, registrácie miesta bydliska, matričný úrad a pasové oddelenie, správa cintorínov, organizácia, príprava a usporiadanie volieb, správa parkovacích domov a podzemných garáží, vrátane sprístupnenia prakovacích miest“,
– trieda 42: „Prenájom programov spracovania údajov a textu, Zariadenie a poskytovanie služieb telefonickej pomoci a asistenčných stredísk na spracovanie údajov a textu vo verejnej a komunálnej správe; Zariadenie a poskytovanie obecných informačných systémov“.
[omissis]
17 Odvolací senát potvrdil konštatovanie námietkového oddelenia, podľa ktorého pre príslušnú skupinu verejnosti zloženú z odborníkov pracujúcich v podnikoch a verejných organizáciách existuje pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, pokiaľ ide o kolidujúce ochranné známky, a to aj napriek vysokej úrovni pozornosti tejto skupiny verejnosti.
II. Konania a návrhy účastníkov konania
18 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutia,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
19 EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žaloby,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
III. Právny stav
[omissis]
23 Žalobkyňa na podporu svojich žalôb uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 a druhý na porušení práva na obranu stanoveného v článku 94 ods. 1 nariadenia 2017/1001.
[omissis]
B. O prvom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001
[omissis]
1. O porovnaníoznačení
[omissis]
c) O koncepčnomhľadisku
60 Z koncepčného hľadiska žalobkyňa namieta proti nesprávnemu posúdeniu odvolacieho senátu v tom, že sa domnieval, že kolidujúce ochranné známky majú vysoký stupeň podobnosti, a naopak tvrdí, že sú rozdielne.
[omissis]
67 V prejednávanej veci sa odvolací senát po prvé domnieval, že staršia ochranná známka môže v nemčine odkazovať na kolibríka, čo nie je spochybnené.
68 Po druhé odvolací senát ďalej poznamenal, že vzhľadom na blízkosť výslovnosti slova „collibra“ a slova „kolibri“ nemožno vylúčiť, že významná časť príslušnej skupiny nemeckej verejnosti bude v prihlasovaných ochranných známkach vnímať odkaz na koncept kolibríka. Z toho vyvodil, že kolidujúce ochranné známky možno z koncepčného hľadiska považovať za veľmi podobné pre nezanedbateľnú časť príslušnej skupiny verejnosti v Nemecku.
69 Toto odôvodnenie sa zdá byť správne vzhľadom na judikatúru, podľa ktorej hoci priemerný spotrebiteľ obvykle vníma ochrannú známku ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily, nemení to nič na tom, že pri vnímaní slovného označenia rozpozná slovné prvky, ktoré pre neho majú konkrétny význam alebo sa podobajú na slová, ktoré pozná [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2004, Vitakraft‑Werke Wührmann/ÚHVT – Krafft (VITAKRAFT), T‑356/02, EU:T:2004:292, bod 51; z 13. februára 2007, RESPICUR, T‑256/04, EU:T:2007:46, bod 57, a z 19. septembra 2012, TeamBank/ÚHVT – Fercredit Servizi Finanziari (f@ir Credit), T‑220/11, neuverejnený, EU:T:2012:444, bod 38]. Skutočnosť, že koncept kolibríka nemá súvislosť s výrobkami a službami, na ktoré sa vzťahujú prihlasované ochranné známky, nie je relevantná vzhľadom na skutočnosť, že tieto ochranné známky sa podobajú nemeckému slovu „Kolibri“, ktoré nezanedbateľná časť nemeckej verejnosti pozná.
70 Nijaké z tvrdení žalobkyne nemôže vyvrátiť toto odôvodnenie.
71 Pokiaľ ide o judikatúru, na ktorú sa odvoláva, podľa ktorej nemôže existovať koncepčná podobnosť medzi ochrannou známkou, ktorá nemá zjavný význam v žiadnom z úradných jazykov Únie, a inou ochrannou známkou, ktorej slovný prvok má vo všeobecnosti skutočný význam pre verejnosť Únie [pozri rozsudky zo 16. januára 2008, Inter‑Ikea/ÚHVT – Waibel (idea), T‑112/06, neuverejnený, EU:T:2008:10, bod 70 a citovanú judikatúru, a z 21. januára 2016, Laboratorios Ern/ÚHVT – michelle menard (Lenah.C), T‑802/14, neuverejnený, EU:T:2016:25, bod 45 a citovanú judikatúru], stačí uviesť, že v prejednávanej veci nie je uplatniteľná, keďže odvolací senát správne konštatoval, že prihlasované ochranné známky, rovnako ako staršia ochranná známka, evokujú koncept kolibríka.
[omissis]
74 Treba teda uviesť, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval vysoký stupeň koncepčnej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami.
2. O porovnanívýrobkov a služieb
a) O výrobkochpatriacichdotriedy9
75 Pokiaľ ide o porovnanie kolidujúcich počítačových programov, žalobkyňa kritizuje záver odvolacieho senátu, podľa ktorého počítačový program, pre ktorý sa staršia ochranná známka používala, predstavuje priemerný stupeň podobnosti s programom, na ktorý sa vzťahujú prihlasované ochranné známky.
76 V prejednávanej veci treba pripomenúť, že treba porovnať tieto počítačové programy:
– „softvér na správu údajov za účelom organizovania a správy interných údajov“, na ktorý sa vzťahujú prihlasované ochranné známky, a
– „programy spracovania údajov a textu týkajúceho sa informačných systémov s nehnuteľnosťami, geografických informačných systémov (GIS), správy nehnuteľností, správy budov, správy zariadení a súvisiacich služieb, správy domov a/alebo nehnuteľností; programy spracovania údajov a textu pre orgány verejnej alebo komunálnej správy, programy spracovania údajov a textu pre orgány verejnej alebo komunálnej správy týkajúce sa informačných systémov o pozemkoch, poplatky za výstavbu a napojenie na inžinierske siete, správa nehnuteľností, konanie o žiadostiach o stavebné povolenie, územné plánovanie, stavebné povolenie, stavebné povolenia, archivačné údaje týkajúce sa kanálov a vedenia vody, účtovníctvo verejných financií“, pre ktoré sa skoršia ochranná známka používala.
[omissis]
1) O druhu počítačového programu
80 Žalobkyňa kritizuje odvolací senát, že automaticky dospel k záveru o podobnosti, pričom vychádzal výlučne zo skutočnosti, že všetky výrobky súvisia s počítačovými programami, čo je v rozpore s usmerneniami o ochranných známkach a dizajnoch EUIPO.
81 Z odôvodnenia odvolacieho senátu však vyplýva, že sa neobmedzil na povahu výrobkov, keďže v bode 41 napadnutých rozhodnutí potvrdil, že príslušná skupina verejnosti kolidujúcich výrobkov, povaha a určenie počítačových programov sa môžu zhodovať, rovnako ako podniky zaoberajúce sa projektovaním a vývojom kolidujúcich programov. Toto tvrdenie treba teda zamietnuť.
2) O určení počítačových programov
82 Žalobkyňa tvrdí, že určenie kolidujúcich počítačových programov je veľmi odlišné, ako to potvrdilo samotné námietkové oddelenie. Účelom programu, na ktorý sa vzťahujú prihlasované ochranné známky, je zabezpečiť správu interných údajov, ktorých hlavným cieľom je umožniť osobám v rámci organizácie vyhľadávať, lokalizovať a overiť pravdivosť interných údajov pri súčasnom dodržaní právnych predpisov. Hoci počítačové programy staršej ochrannej známky môžu podľa dôkazov o používaní umožniť nahliadnutie do údajov, čo podľa žalobkyne predstavuje bežnú vlastnosť väčšiny programov, ich účelom je automatizácia a pomoc pri transakciách s nehnuteľnosťami a najmä vyhotovovania dokumentov v oblasti nehnuteľností a správa stavebných povolení a budov.
[omissis]
88 Na úvod treba preskúmať dôvodnosť tvrdení týkajúcich sa porovnania určenia počítačových programov.
89 Po prvé treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého počítačový program staršej ochrannej známky slúžil výlučne na prípravu dokumentov a automatizáciu úloh, keďže z analýzy dôkazu o používaní, ktorý navyše nie je spochybnený, vyplýva, že uvedený program slúži nielen na „spracovanie textu“, ale aj na „spracovanie údajov“, čo v skutočnosti môže zahŕňať viac než jednoduchú prípravu dokumentov alebo automatizáciu úloh.
90 Po druhé odvolací senát v bode 40 napadnutých rozhodnutí uviedol, že „potreba vykonávať politické opatrenia súvisiace s údajmi, zachovať integritu a pravdivosť údajov a zabezpečiť súlad s regulačnými normami“ je rovnako relevantná pre transakcie s nehnuteľnosťami, ako sú nadobudnutie, predaj, práva na výstavbu, koncesné zmluvy, ako aj pre správu nehnuteľností, ako sú nájom a prenájom nehnuteľností, správa nehnuteľností a budov. Domnieval sa, že subjekty verejného sektora, rovnako ako každá súkromná organizácia, sú povinné vykonávať „politické opatrenia súvisiace s údajmi, zachovať integritu údajov a dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov“, pokiaľ ide o žiadosti o stavebné povolenie, administratívu a správu budov.
91 V tomto bode 40 napadnutých rozhodnutí odvolací senát na rozdiel od toho, čo tvrdí EUIPO, nevykonal porovnanie určenia kolidujúcich počítačových programov, ani nevysvetlil, v čom program, na ktorý sa vzťahuje staršia ochranná známka, spĺňa rovnaké ciele ako softvér na správu údajov. Naopak, odvolací senát v ňom implicitne definoval správu údajov ako „[vykonávanie] politických opatrení súvisiacich s údajmi, [zachovanie] integrity a pravdivosti údajov [ako aj dodržiavanie] právnych predpisov“, čo je definícia, ktorú účastníci konania nespochybňujú.
92 Po tretie treba poznamenať, že jediné porovnanie určenia kolidujúcich softvérov odvolacím senátom je vykonané v bode 39 napadnutých rozhodnutí, ktorý znie:
„Organizácia a správa interných údajov opísaných v špecifikáciách prihlasovaných ochranných známok sú tiež vlastnosťami softvéru [vedľajšieho účastníka konania]. Ako príklad možno uviesť softvér na žiadosti o stavebné povolenie [vedľajšieho účastníka konania] (OP 17), ktorý umožňuje organizácii vytvoriť personalizovanú mapu jej kľúčových dátových prvkov: tok súborov, špecializované služby, jednotlivé úlohy a rozdelenie úloh.“
93 Odvolací senát sa teda len v bode 39 napadnutých rozhodnutí v podstate domnieval, že „spracovanie údajov“ a „spracovanie textu“ uskutočňované počítačovým programom staršej ochrannej známky zahŕňa rovnaké vlastnosti „organizácie a správy interných údajov“, ako je „softvér na správu údajov za účelom organizovania a správy interných údajov“, na ktorý sa vzťahujú prihlasované ochranné známky. V tomto zmysle a výlučne v bode 39 napadnutých rozhodnutí odvolací senát konštatoval prelínanie počítačových programov založené na existencii spoločných vlastností kolidujúcich počítačových programov, a to že všetky umožňujú organizovať a spravovať interné údaje. V tejto súvislosti treba poznamenať, že vedľajší účastník konania nesprávne tvrdí, že žalobkyňa počas správneho konania pripustila prelínanie medzi porovnávanými počítačovými programami. Pripomienky, na ktoré vedľajší účastník konania odkazuje a ktoré pripustili takéto prelínanie, totiž v skutočnosti pochádzajú z jeho vlastných písomností, a nie z písomností žalobkyne.
94 Treba potvrdiť, že „spracovanie údajov“ v oblasti nehnuteľností, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, si vyžaduje vlastnosti organizácie a správy interných údajov, ktoré sa nachádzajú aj v počítačových programoch prihlasovaných ochranných známok. V tejto súvislosti EUIPO a vedľajší účastník konania správne zdôrazňujú, že počítačové programy na „správu budov“ alebo „správu domov a/alebo nehnuteľností“ staršej ochrannej známky vytvárajú významný objem údajov a integrujú určité funkcie organizácie a správy týchto údajov, teda funkcie, ktoré sú spoločné so softvérom nazývaným správa údajov.
95 Prelínanie určenia uvedených počítačových programov je dôvodom, pre ktorý odvolací senát konštatoval len priemerný, a nie vysoký stupeň podobnosti, pokiaľ ide o ich určenie.
96 Okrem toho treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého námietkové oddelenie potvrdilo, že určenie počítačových programov je veľmi odlišné. Uviedlo totiž, že hoci ich špecifické určenie nie je rovnaké (their specific purpose of use is not the same), všetky sa vo všeobecnosti používajú na spracovanie údajov (data processing), a okrem toho je aj spôsob ich používania (prostredníctvom počítača) rovnaký. Z týchto rozhodnutí teda tiež vyplýva prelínanie určenia počítačových programov, keďže všetky umožňujú spracovanie údajov.
[omissis]
b) O službáchpatriacichdotriedy42
116 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát sa uspokojil s tvrdením, ktoré neodôvodnil, že služby, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná slovná ochranná známka, by mohli byť ponúkané tými istými podnikmi, ktoré vytvárajú typy počítačového programu, pre ktoré sa používa staršia ochranná známka. Okrem toho táto okolnosť, okrem iného napadnutá, nepostačuje na vyvodenie záveru o podobnosti medzi uvedenými službami a výrobkami. V skutočnosti sú tieto služby odlišné od počítačových programov, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, alebo nanajvýš veľmi málo podobné.
117 EUIPO a vedľajší účastník konania tieto tvrdenia spochybňujú.
[omissis]
121 V druhom rade sa odvolací senát nedopustil nesprávneho posúdenia, keď uviedol, že počítačové programy na správu nehnuteľností a budov staršej ochrannej známky a softvér na správu údajov, na ktorý sa vzťahuje prihlasovaná slovná ochranná známka, môžu byť navrhnuté a vyvíjané rovnakými podnikmi. Treba konštatovať, že v oblasti informatiky vývojári počítačových programov tiež bežne poskytujú služby spojené so softvérom. Okrem toho, ako uvádza EUIPO, v prejednávanej veci sa koneční užívatelia a výrobcovia kolidujúcich výrobkov a služieb zhodujú. Keďže tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti už boli zamietnuté, odvolací senát mohol oprávnene dospieť k záveru, že služby, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná slovná ochranná známka, ktoré sa týkali všetkých softvérov na správu údajov a katalógu pre organizáciu a správu interných údajov, sú počítačovým programom staršej ochrannej známky. Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, toto odôvodnenie je dostatočné na preukázanie podobnosti.
3. O pravdepodobnostizámeny
[omissis]
134 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť v celom rozsahu.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)
rozhodol takto:
1. Veci T‑128/20 a T‑129/20 sa spájajú na účely rozsudku.
2. Žaloby sa zamietajú.
3. Collibra je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. septembra 2021.
Podpisy