ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)
z 9. septembra 2010 (*)
„Štátna pomoc – Environmentálna daň z kameniva v Spojenom kráľovstve – Výnimka pre Severné Írsko – Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok – Závažné ťažkosti – Pravidlá Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia“
Vo veci T‑359/04,
British Aggregates Association, so sídlom v Lanarku (Spojené kráľovstvo),
Healy Bros. Ltd, so sídlom v Middletone (Írsko),
David K. Trotter & Sons Ltd, so sídlom v Manorhamiltone (Írsko),
v zastúpení: C. Pouncey, solicitor, a L. Van den Hende, advokát,
žalobcovia,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: J. Flett a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne M. Bethell, neskôr E. Jenkinson a I. Rao a napokon S. Ossowski, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Hall a G. Facenna, barristers,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2004) 1614 v konečnom znení zo 7. mája 2004 o nevznesení námietok proti zmene výnimky z poplatku z kameniva v Spojenom kráľovstve pre Severné Írsko,
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek a V. M. Ciucă (spravodajca),
tajomník: C. Kantza, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. júna 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
Skutkové okolnosti
1 Prvý žalobca British Aggregates Association (ďalej len „BAA“) je združenie zoskupujúce malé nezávislé podniky prevádzkujúce kameňolomy v Spojenom kráľovstve. Toto združenie má 55 členov prevádzkujúcich viac ako 100 kameňolomov. Väčšina jeho členov prevádzkuje kameňolomy vo Veľkej Británii (s výnimkou Severného Írska). V prejednávanej veci BAA koná v mene svojich členov prevádzkujúcich kameňolomy vo Veľkej Británii.
2 Druhý žalobca Healy Bros. Ltd a tretí žalobca David K. Trotter & Sons Ltd (ďalej len „DK Trotter“) sú výrobcami kameniva so sídlom v Írsku.
3 Toto konanie sa týka výnimky z environmentálnej dane poskytnutej Severnému Írsku, ktorú Komisia Európskych spoločenstiev v rozhodnutí K(2004) 1614 v konečnom znení zo 7. mája 2004, adresovanom Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska (Pomoc N 2/04 – Poplatok z kameniva – Severné Írsko) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), posúdila ako pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. c) ES vo fáze predchádzajúcej formálnemu zisťovaniu. Stručné oznámenie o tomto rozhodnutí bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 2. apríla 2005 (C 81, s. 4). Podľa názoru Komisie boli splnené podmienky Pravidiel Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (Ú. v. ES C 37, 2001, s. 3, ďalej len „podmienky“).
Všeobecný režim AGL
4 Všeobecný režim tejto environmentálnej dane s názvom „Postupné zavedenie dane z kameniva v Severnom Írsku“ („Aggregates Levy“, ďalej len „AGL“), bol v Spojenom kráľovstve zavedený článkami 16 až 49 druhej časti Finance Act 2001 (finančný zákon na rok 2001) a jeho prílohami 4 až 10.
5 Ustanovenia upravujúce zavedenie AGL nadobudli podľa vykonávacej vyhlášky k Finance Act 2001 účinnosť 1. apríla 2002.
6 Finance Act 2001 bol zmenený a doplnený článkami 129 až 133 a prílohou 38 Finance Act 2002 (finančný zákon na rok 2002). Takto zmenené ustanovenia stanovujú najmä prechodné obdobie na zavedenie dane v Severnom Írsku.
7 AGL sa vyberá vo výške 1,60 britskej libry (GBP) za tonu kameniva, ktoré je predmetom obchodovania (článok 16 ods. 4 finančného zákona na rok 2001).
8 Článok 16 ods. 2 Finance Act 2001 v znení neskorších predpisov stanovuje, že počnúc dňom nadobudnutia účinnosti zákona je AGL splatná, ak sa množstvo kameniva podliehajúceho dani stane predmetom obchodovania v Spojenom kráľovstve. Táto daň sa teda týka kameniva dovezeného aj vyťaženého v Spojenom kráľovstve.
9 Rozhodnutím K(2002) 1478 v konečnom znení z 24. apríla 2002 (Pomoc N 863/01 – Poplatok z kameniva) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2002“) AGL schválila Komisia. Stručné oznámenie o tomto rozhodnutí bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 5. júna 2002 (C 133, s. 11).
10 V rozhodnutí z roku 2002 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietky proti AGL, pretože zastávala názor, že pôsobnosť AGL je odôvodnená logikou a povahou predmetného daňového režimu a že AGL sa v dôsledku toho vymyká z kvalifikácie štátnej pomoci podľa článku 87 ES.
11 AGL je ekologická daň uložená na kamenivo s cieľom znížiť a racionalizovať ťažbu minerálov obvykle používaných ako kamenivo, pričom zvýhodňuje ich nahrádzanie recyklovanými materiálmi alebo novovyťaženými surovinami, ktoré nepodliehajú dani, čím prispieva k ochrane životného prostredia.
12 AGL sa uplatňuje na obchodné využitie kameňa, piesku a štrku používaných ako kamenivo, ale týchto materiálov sa netýka, ak sa použijú na iné účely. AGL sa vyberá len z prírodného kameniva. Nevzťahuje sa na kamenivo získané ako vedľajší produkt alebo odpad z iných postupov ani na recyklované kamenivo.
13 Pokiaľ ide o Severné Írsko, finančný zákon na rok 2001 stanovoval režim degresívneho oslobodenia od AGL rozložený na päť rokov. Prvý rok bola pre AGL sadzba splatnej dane stanovená na 0 %. Sadzba splatnej dane sa zvyšovala každoročne o 20 %, aby dosiahla 100 % po piatich rokoch. Náklady opatrenia, teda strata rozpočtových príjmov pre Spojené kráľovstvo, sa za týchto päť rokov odhadovali na 45 miliónov GBP.
14 Spojené kráľovstvo odôvodňovalo toto osobitné zaobchádzanie so Severným Írskom snahou predísť dočasnému nebezpečenstvu straty medzinárodnej konkurencieschopnosti severoírskych podnikov ťažiacich a spracúvajúcich kamenivo, ktoré vyplýva z jeho osobitného postavenia v rámci Spojeného kráľovstva, keďže má spoločnú suchozemskú hranicu s iným členským štátom. Dovoz a vývoz kameniva a z neho spracovaných výrobkov do a zo Severného Írska sú teda jednoduchšie než v iných regiónoch Spojeného kráľovstva.
15 V dôsledku toho Komisia vo svojom rozhodnutí z roku 2002 vyhlásila degresívny režim oslobodenia od dane týkajúci sa Severného Írska za zlučiteľný so spoločným trhom a nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 88 ods. 2 ES.
16 Rozhodnutie z roku 2002 bolo následne predmetom žaloby o čiastočné zrušenie, ktorú podal BAA na Súd prvého stupňa (rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. septembra 2006, British Aggregates/Komisia, T‑210/02, Zb. s. II‑2789). V tomto konaní BAA nenapadol záver Komisie potvrdzujúci, že postupné zavedenie AGL v Severnom Írsku bolo pomocou zlučiteľnou so spoločným trhom, ale posúdenie Komisie, podľa ktorého AGL nepredstavovala štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.
17 Rozsudkom z 13. septembra 2006, British Aggregates/Komisia, už citovaným v bode 16 vyššie, Súd prvého stupňa zamietol žalobu BAA. Vo svojom rozsudku Súd prvého stupňa zastával názor, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia pôsobnosti dane z kameniva a že AGL preto nepredstavovala štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. BAA podal proti tomuto rozsudku odvolanie s dátumom 27. novembra 2006.
18 Rozsudkom z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia (C‑487/06 P, Zb. s. I‑10505), Súdny dvor zrušil rozsudok z 13. septembra 2006, British Aggregates/Komisia, už citovaný v bode 16 vyššie, a vrátil vec na opätovné prejednanie Súdu prvého stupňa.
Zmeny AGL týkajúce sa oslobodenia od dane priznaného Severnému Írsku
19 Po zistení, že s postupným zavedením AGL v Severnom Írsku sa sledované ciele nekonkretizovali tak, ako sa predpokladalo, Spojené kráľovstvo rozhodlo nahradiť degresívne oslobodenie kameniva v Severnom Írsku novým režimom oslobodenia od dane.
20 Aj po postupnom zavedení AGL bol konštatovaný nárast nedeklarovaných dovozov kameniva pochádzajúceho z Írska do Severného Írska, z ktorých AGL nebola zaplatená, z čoho pramení existencia vážneho nebezpečenstva straty konkurencieschopnosti priemyslu kameniva v Severnom Írsku. Navyše očakávané prínosy pre životné prostredie sa v severnom Írsku nekonkretizovali tak, ako sa predpokladalo. Táto situácia sa pripisovala obmedzenej dostupnosti recyklovaných a náhradných materiálov nepodliehajúcich poplatku v Severnom Írsku a prakticky neexistujúcej infraštruktúre zberu a triedenia týchto materiálov. V dôsledku toho podľa orgánov Spojeného kráľovstva postupné zavedenie AGL neponechalo priemyslu výrobkov spracovávaných v Severnom Írsku dostatok času na prispôsobenie sa tomuto vývoju prechodom na recyklované alebo náhradné materiály.
21 Z týchto dôvodov Spojené kráľovstvo nahradilo režim degresívneho oslobodenia od dane v Severnom Írsku novým režimom výnimky. Podľa tohto nového režimu s cieľom skutočne dosiahnuť sledované ciele životného prostredia podnikateľské subjekty so sídlom v Severnom Írsku, ktoré uzavreli environmentálnu dohodu s orgánmi Spojeného kráľovstva, platia medzi 1. aprílom 2004 a 31. marcom 2011 iba 20 % AGL a v dôsledku toho požívajú oslobodenie od AGL vo výške 80 %. Toto oslobodenie je podriadené podmienke, že podniky, ktoré ho chcú využiť, sa formálne zaväzujú a rešpektujú dohody uzavreté s vládou Spojeného kráľovstva, ktoré im ukladajú zúčastňovať sa na programe na dosiahnutie zlepšenia životného prostredia počas trvania výnimky.
Konanie pred Komisiou
22 Spojené kráľovstvo oznámilo Komisii tento nový režim výnimky 5. januára 2004.
23 Listom z 9. februára 2004 BAA podal na Komisiu sťažnosť proti novému režimu výnimky, v ktorej ju žiadal začať konanie vo veci formálneho zisťovania.
24 Komisia 12. februára 2004 adresovala vedľajšiemu účastníkovi konania žiadosť o doplnenie informácií.
25 Spojené kráľovstvo odpovedalo na túto žiadosť listami z 11. marca a 2. apríla 2004.
Napadnuté rozhodnutie
26 Komisia prijala 7. mája 2004 napadnuté rozhodnutie, v ktorom bol nový režim výnimky považovaný za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ale zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Komisia tak zamietla sťažnosť BAA bez toho, aby začala konanie vo veci formálneho zisťovania.
27 V napadnutom rozhodnutí Komisia najprv uviedla, že pokiaľ ide o existujúci režim výnimky pre Severné Írsko, v rozhodnutí z roku 2002 konštatovala, že odložené zavedenie AGL v Severnom Írsku bolo zlučiteľné s ustanoveniami bodu E.3.2 pravidiel. V tejto súvislosti sa zastával názor, že AGL uviedol priemysel Severného Írska do situácie, keď hrozí, že stratí konkurencieschopnosť v medzinárodnom meradle, najmä v porovnaní s výrobcami kameniva z Írska.
28 K novému režimu výnimky Komisia v nadväznosti na to zdôraznila, že orgány Spojeného kráľovstva uviedli, že AGL od svojho postupného zavedenia v roku 2002 postavil severoírsky priemysel kameniva do ešte obtiažnejšej konkurenčnej situácie, než sa pôvodne predpokladalo. Po tomto úvode, ako je pripomenuté v bode 20 vyššie, bol konštatovaný nárast ilegálnej ťažby a nedeklarovaných dovozov kameniva pochádzajúceho z Írska do Severného Írska, z ktorých AGL v oboch prípadoch nebola uhradená. V dôsledku toho boli ťažobné spoločnosti, ktoré obvykle platili AGL, predmetom dumpingu z dôvodu týchto ilegálnych dodávok, ktoré unikli zdaneniu, a stratili predaje v prospech spoločností, ktoré k nim pristupovali.
29 Komisia v napadnutom rozhodnutí dodáva, že podľa Spojeného kráľovstva, hoci AGL mala oceniteľný pozitívny účinok v zmysle ochrany životného prostredia vo Veľkej Británii, v Severnom Írsku, kde je dostupnosť recyklovaných alebo náhradných materiálov oslobodených od dane veľmi obmedzená a lokalizovaná a kde takmer neexistuje infraštruktúra na zber a spracovanie takýchto materiálov, AGL nemala zamýšľané účinky. Podľa orgánov Spojeného kráľovstva to znamená, že režim oslobodenia vyplývajúci z finančného zákona na rok 2001 nenechal výrobcom výrobkov spracúvaných v Severnom Írsku dostatok času na prispôsobenie sa zavedeniu AGL preorientovaním sa na recyklované alebo náhradné materiály.
30 Komisia uvádza, že na skutočné dosiahnutie sledovaných cieľov životného prostredia vláda Spojeného kráľovstva, ako to bolo uvedené v bode 21 vyššie, stanovila podriadenie oslobodenia od dane podmienke, že podniky, ktoré ho chcú využiť, sa formálne zaväzujú a rešpektujú dohody uzavreté s touto vládou, ktoré im ukladajú zúčastňovať sa na programe na dosiahnutie zlepšenia životného prostredia počas trvania výnimky.
31 S cieľom poskytnúť priemyslu spracovaných výrobkov (teda podnikom, ktoré komerčne ťažia prírodné kamenivo) viac času na prispôsobenie sa a dosiahnutie žiadaných účinkov na životné prostredie sa mal existujúci režim oslobodenia nahradiť novým dočasným režimom výnimky z AGL, uplatňujúcim sa na všetky typy kameniva a zaťažujúcim subjekty, ktoré ho využijú, iba 20 % obvykle splatnej AGL. Tento nový režim nadobudol účinnosť 1. apríla 2004 a skončí sa 31. marca 2011 (teda deväť rokov od začiatku vyberania k 1. aprílu 2002).
32 Po konštatovaní, že výnimka z AGL bola udelená z prostriedkov štátu vo forme oslobodenia od dane pre podniky so sídlom v Severnom Írsku, zvýhodňujúc ich znížením nákladov, ktoré by obvykle museli znášať, Komisia prijala záver o existencii pomoci udelenej členským štátom pred jej skúmaním vo vzťahu k pravidlám.
33 V tejto súvislosti Komisia po prvé zdôrazňuje, že keďže AGL už bola zavedená v celom Spojenom kráľovstve (vrátane Severného Írska) od apríla 2002, AGL musí byť považovaná za existujúcu daň.
34 Po druhé poznamenáva, že táto daň sa vyberá z dôvodu ochrany životného prostredia a smeruje k dosiahnutiu tohto cieľa tak, že prispieva k zníženiu ťažby prírodného kameniva a podnecuje používanie náhradných materiálov. V tomto bode Komisia dodáva, ako bolo uvedené v bode 29 vyššie, že podľa empirických informácií predložených orgánmi Spojeného kráľovstva, hoci AGL v Severnom Írsku nemala očakávané účinky, mala oceniteľný pozitívny účinok v zmysle ochrany životného prostredia vo Veľkej Británii. V tejto súvislosti orgány Spojeného kráľovstva uviedli, že objem prírodných materiálov vyťažených vo Veľkej Británii v roku 2002 podstatne klesol (a to o 5,7 % v porovnaní s priemerom v predchádzajúcich rokoch), že náklady na kamenivo podliehajúce dani boli podstatne vyššie než náklady na kamenivo, ktoré jej nepodlieha, čo naznačuje, že náklady na získavanie kameniva z hľadiska životného prostredia sa preniesli na spotrebiteľov (čím internalizovali negatívne účinky ťažby kameniva na životné prostredie do nákladov na jeho výrobu) a že predaj recyklovaných materiálov a náhrad (ako sú napríklad odpady z bridlice a kaolínu) vzrástol a boli otvorené nové recyklačné továrne.
35 Po tretie Komisia poznamenáva, že zásadné rozhodnutie o oslobodení určitých podnikov v Severnom Írsku od AGL už bolo prijaté pri zavedení tejto dane 1. apríla 2002.
36 Komisia z toho vyvodzuje záver, že sú splnené podmienky uvedené v bode 51.2 pravidiel.
37 Pokiaľ ide o podmienky stanovené v bode 51.1 b) druhej zarážke pravidiel, Komisia poznamenáva, že trvanie režimu je obmedzené na sedem rokov a že zníženie sa týka vnútroštátnej dane, ktorá sa vyberá pri neexistencii dane Spoločenstva. Komisia tiež zastáva názor, že 20 % sadzba, ktorú podniky požívajúce výnimku napriek tomu musia zaplatiť, predstavuje významnú časť vnútroštátnej dane.
38 Preto Komisia zastáva názor, že podmienky stanovené v pravidlách sú v celom rozsahu splnené. V dôsledku toho považuje režim výnimky za zlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES.
39 Komisia teda prijala záver o zlučiteľnosti zmeneného režimu AGL pre Severné Írsko s ustanoveniami Zmluvy ES a rozhodla sa nevzniesť námietky.
Konanie
40 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. augusta 2004 žalobcovia podali túto žalobu.
41 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. januára 2005 Spojené kráľovstvo požiadalo o povolenie na vstup do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie. Uznesením zo 4. marca 2005 predseda druhej komory Súdu prvého stupňa povolil tento vstup vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník podal svoje vyjadrenie a ostatní účastníci konania k nemu podali pripomienky v stanovených lehotách.
42 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Súdu prvého stupňa sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore, na základe čoho jej bola táto vec pridelená.
43 Spolu so žalobou žalobcovia podali návrh na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 ods. 4 a článkov 68 a 70 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, smerujúci k tomu, aby sa Komisii nariadilo predložiť list obsahujúci „empirické informácie“, ktoré predložilo Spojené kráľovstvo pri prieskumnom konaní, na ktoré je odkaz v liste generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž z 20. júla 2004, adresovanom právnemu zástupcovi BAA.
44 Uznesením z 24. septembra 2008 predseda piatej komory Súdu prvého stupňa po vypočutí účastníkov konania prerušil konanie v tejto veci podľa článku 77 písm. a) rokovacieho poriadku a článku 54 ods. 3 Štatútu Súdneho dvora, pokiaľ Súdny dvor nerozhodne vo veci C‑487/06 P.
45 Súdny dvor vyhlásil rozsudok British Aggregates/Komisia, už citovaný v bode 18 vyššie, 22. decembra 2008. Konanie v tejto veci bolo následne znovu začaté.
46 Na výzvu Súdu prvého stupňa účastníci predložili svoje pripomienky k vplyvu rozsudku z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, už citovaného v bode 18 vyššie, na toto konanie.
47 Vo svojich pripomienkach k tejto téme Komisia vyhlásila, že berie späť spochybňovanie prípustnosti tejto žaloby.
48 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (piata komora) rozhodol otvoriť ústnu časť konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní z 3. júna 2009.
49 Žalobcovia na pojednávaní oznámili späťvzatie svojho návrhu na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 ods. 4 a článkov 68 a 70 rokovacieho poriadku (pozri bod 43 vyššie).
50 Na pojednávaní vedľajší účastník konania v nadväznosti na rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, už citovaný v bode 18 vyššie, tiež vyhlásil, že berie späť spochybňovanie prípustnosti tejto žaloby.
Návrhy účastníkov konania
51 Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
52 Komisia, ktorú podporuje vedľajší účastník konania, navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
Právny stav
Úvodné pripomienky
53 Na podporu svojej žaloby sa žalobcovia dovolávajú troch žalobných dôvodov na zrušenie. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 23 ES a 25 ES alebo článku 90 ES, druhý žalobný dôvod je založený na porušení pravidiel a tretí žalobný dôvod je založený na porušení procesných povinností Komisie, najmä na porušení článku 88 ods. 2 ES. V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobcovia Komisii tiež vytýkajú nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a teda porušenie článku 253 ES, ako aj porušenie povinností, ktoré má počas predbežnej fázy.
54 V rámci svojho žalobného dôvodu založeného na porušení článku 88 ods. 2 ES žalobcovia v podstate tvrdia, že tým, že Komisia povolila režim predmetnej pomoci po ukončení iba predbežného preskúmania, porušila článok 88 ods. 2 ES a článok 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktorý zaväzuje inštitúciu začať konanie vo veci formálneho zisťovania, ak oznamované opatrenie vyvoláva pochybnosti o jeho zlučiteľnosti so spoločným trhom. Tvrdenia a dôkazy, ktoré BAA predložil na podporu svojej žaloby, údajne preukázali na jednej strane, že existujú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že nový režim výnimky nie je zlučiteľný so spoločným trhom a najmä s článkami 23 ES a 25 ES alebo 90 ES (prvý žalobný dôvod), a na druhej strane, že neboli splnené podmienky stanovené pravidlami (druhý žalobný dôvod).
55 Podľa ustálenej judikatúry je formálne prieskumné konanie podľa článku 88 ods. 2 ES nevyhnutné, ak má Komisia závažné ťažkosti s posúdením, či je určitá štátna pomoc zlučiteľná so spoločným trhom. Komisia sa preto pri prijímaní priaznivého rozhodnutia o pomoci môže obmedziť na štádium predbežného preskúmania podľa článku 88 ods. 3 ES len vtedy, ak po prvom preskúmaní môže dospieť k presvedčeniu, že táto pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom. Naopak, ak po tomto prvom preskúmaní dôjde Komisia k opačnému presvedčeniu, alebo aj vtedy, keď sa jej nepodarilo prekonať všetky ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri posudzovaní zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom, je povinná vyžiadať si všetky potrebné stanoviská a na tento účel začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES (rozsudky Súdneho dvora z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C‑198/91, Zb. s. I‑2487, bod 29; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, Zb. s. I‑3203, bod 33, a z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C‑431/07 P, Zb. s. I‑2665, bod 61; pozri tiež rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia, T‑49/93, Zb. s. II‑2501, bod 58).
56 Pojem závažné ťažkosti je objektívnej povahy. Existencia takýchto ťažkostí musí byť skúmaná tak vo vzťahu k okolnostiam prijatia napadnutého aktu, ako aj vo vzťahu k jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, dajúc do vzťahu odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v čase, keď sa vyjadrovala o zlučiteľnosti spornej pomoci so spoločným trhom (rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie, bod 63, a rozsudok SIDE/Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie, bod 60). Z toho vyplýva, že kontrola zákonnosti vykonaná Všeobecným súdom, týkajúca sa existencie závažných ťažkostí, svojou povahou prekračuje rámec hľadania zjavne nesprávneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Cook/Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie, body 31 až 38, a Matra/Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie, body 34 až 39; rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2001, Prayon‑Rupel/Komisia, T‑73/98, Zb. s. II‑867, bod 47).
57 Z judikatúry tiež vyplýva, že nedostatočnosť alebo neúplnosť zisťovania uskutočneného Komisiou v rámci konania vo veci predbežného zisťovania je nepriamym dôkazom o existencii závažných ťažkostí (pozri v tomto zmysle rozsudky Cook/Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie, bod 37, a z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, C‑204/97, Zb. s. I‑3175, body 46 až 49; rozsudok Prayon‑Rupel/Komisia, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 108).
58 Keďže napadnuté rozhodnutie bolo prijaté bez začatia fázy formálneho zisťovania, Komisia bola oprávnená toto rozhodnutie legálne prijať len vtedy, ak predbežné preskúmanie neodhalilo závažné ťažkosti. Ak by totiž takéto ťažkosti existovali, rozhodnutie by mohlo byť zrušené z jediného dôvodu, že nedošlo k vykonaniu kontradiktórneho a podrobného preskúmania stanoveného Zmluvou, aj keď sa nepreukázalo, že posúdenia Komisie vo veci samej boli z právneho alebo zo skutkového hľadiska nesprávne.
59 Z toho vyplýva, že je potrebné skúmať všetky žalobné dôvody, ktoré žalobcovia voči napadnutému rozhodnutiu formulovali, s cieľom umožniť identifikáciu závažných ťažkostí, pri ktorých existencii mala Komisia začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, T‑158/99, Zb. s. II‑1, bod 91, a z 20. septembra 2007, Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T‑375/03, neuverejnený v Zbierke, body 67 a 77). V tejto súvislosti je potrebné najprv skúmať prvý žalobný dôvod založený na porušení článkov 23 ES a 25 ES alebo článku 90 ES.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 23 ES a 25 ES alebo článku 90 ES
Tvrdenia účastníkov konania
60 Podľa žalobcov je dôsledkom nového režimu výnimky z AGL to, že kamenivo dovezené z Írska sa zdaňuje plnou sadzbou AGL (1,60 GBP za tonu), zatiaľ čo identické výrobky vyrobené v Severnom Írsku sú zdaňované iba do výšky 0,32 GBP za tonu, teda iba 20 % z plnej sadzby AGL. Výrobcovia so sídlom v Írsku, na rozdiel od výrobcov so sídlom Severnom Írsku, navyše nemajú možnosť uzatvárať záväzky na ochranu životného prostredia, aby mohli využívať režim výnimky. Vyplýva z toho daňová diskriminácia, ktorá porušuje ustanovenia článkov 23 ES a 25 ES alebo ustanovenie článku 90 ES, ktoré smerujú k tomu istému cieľu, a to k neskreslenej hospodárskej súťaži na spoločnom trhu.
61 Pre žalobcov je skutočnosť, že Komisia schválila nový režim, o to prekvapujúcejšia, že Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne konštatovala, že cieľom tohto režimu je chrániť konkurencieschopnosť severoírskeho priemyslu voči výrobcom z Írska, a to napriek judikatúre Súdneho dvora, podľa ktorej Komisia za zlučiteľnú so spoločným trhom nemôže vyhlásiť pomoc, ktorá porušuje iné ustanovenia Zmluvy ES, najmä ak cieľom týchto ustanovení, ako v prejednávanom prípade článkov 23 ES a 25 ES alebo článku 90 ES, je neskreslená hospodárska súťaž na trhu. V dôsledku toho existovali vážne pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť nového režimu výnimky so spoločným trhom.
62 V replike žalobcovia spresňujú, že ustanovenia Zmluvy ES zakazujúce clá, ako aj všetky poplatky s rovnakým účinkom ako clá (články 23 ES a 25 ES) a diskriminujúce vnútroštátne zdaňovanie obchodovania (článok 90 ES) sa nemôžu uplatňovať kumulatívne. Tieto ustanovenia sa však dopĺňajú, keďže cieľom článku 90 ES je najmä predísť tomu, aby zákaz ciel a daní s rovnakým účinkom ako clá bol obchádzaný vnútroštátnymi ustanoveniami. V dôsledku toho stále nie je jasné presné definovanie vymedzenia hraníc medzi pôsobnosťou článkov 23 ES a 25 ES na jednej strane a článkom 90 ES na strane druhej. V každom prípade diskriminačná povaha AGL ju podľa kritérií stanovených judikatúrou Súdneho dvora zaraďuje do pôsobnosti jedného z týchto ustanovení. Žalobcovia na pojednávaní spresnili, že v súlade s touto judikatúrou v rámci svojho prvého žalobného dôvodu uplatňujú porušenie článkov 23 ES a 25 ES a následne a subsidiárne porušenie článku 90 ES.
63 Pokiaľ ide o porušenie článkov 23 ES a 25 ES, žalobcovia uvádzajú, že tieto články zakazujú akékoľvek finančné zaťaženie dovezených výrobkov, okrem prípadu, ak toto zaťaženie vyplýva zo všeobecného systému povinných poplatkov vzťahujúceho sa na vnútroštátne výrobky a dovezené výrobky podľa rovnakých kritérií alebo ak predstavuje odmenu za službu skutočne poskytnutú dovozcovi. Súdny dvor stanovil, že na to, aby zaťaženie dovezeného výrobku patrilo do všeobecného systému vnútroštátnych daní, musí zaťažovať vnútroštátny výrobok a zhodný dovezený výrobok rovnakou daňou v rovnakom štádiu uvádzania na trh, a že daňová povinnosť musí vzniknúť tiež pri oboch výrobkoch v rovnakom momente.
64 V Severnom Írsku sa AGL uplatňuje nielen s rozličnou sadzbou (0,32 GBP oproti 1,60 GBP), ale aj v rozličných štádiách uvádzania na trh, a teda nepatrí do všeobecného systému vnútroštátnych daní. Vyplýva z toho teda diskriminácia, pretože dovezené kamenivo je na základe svojej povahy vždy zdaňované v závislosti od momentu vzniku daňovej povinnosti, ktorý sa odlišuje od momentu vzniku daňovej povinnosti pre vnútroštátne kamenivo. Podľa žalobcov z judikatúry vyplýva, že ustanovenia článkov 23 ES a 25 ES sú porušené, ak sa na vnútroštátne výrobky a dovážané výrobky uplatnil rozdielny moment vzniku daňovej povinnosti, a to napriek skutočnosti, že daň zaťažujúca dovážané výrobky je v skutočnosti nižšia než daň zaťažujúca vnútroštátne výrobky. Preto AGL tým, že špecificky zaťažuje dovážané výrobky, predstavuje daň s rovnakým účinkom ako clo.
65 Navyše AGL predstavuje daň s rovnakým účinkom ako clo, pretože bola osobitne prijatá na to, aby zaťažovala dovezené výrobky, na rozdiel od vnútroštátnych výrobkov. V rámci Spojeného kráľovstva AGL zaťažuje určitých výrobcov kameniva, ktorí nie sú povinní preniesť bremeno AGL na spotrebiteľov, ale môžu ju úplne alebo čiastočne amortizovať ako prevádzkové náklady. Keďže Spojené kráľovstvo nemá možnosť zdaňovať výrobcov so sídlom mimo jeho územia, zdaňuje dovážané výrobky.
66 Za predpokladu, že Všeobecný súd by prijal záver, že uplatňovanie AGL na dovozy do Severného Írska „patrí do všeobecného systému vnútroštátneho zdanenia“, a preto sa vymyká kvalifikácii dane s rovnakým účinkom ako clo, žalobcovia tvrdia, že porušuje článok 90 ES.
67 V tejto súvislosti žalobcovia uvádzajú, že výrobcovia so sídlom mimo Severného Írska nemajú možnosť uzavrieť environmentálne dohody, aby mohli využívať 20 % sadzbu AGL. Keďže predmetné výrobky sú zhodné, tento rozdiel v zaobchádzaní je v rozpore s prvým odsekom článku 90 ES, keďže chráni severoírskych výrobcov pred konkurenciou.
68 To nie je v súlade s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej môžu členské štáty zaviesť odlišný systém zdaňovania na určité výrobky iba vtedy, ak je tento rozdiel zlučiteľný s právom Spoločenstva. Predmetný systém pomoci nerešpektuje túto judikatúru, pretože kritérium, ktoré slúži na stanovenie najnižšej dane, sa na základe svojej povahy uplatňuje iba na vnútroštátne výrobky.
69 Komisia sa v prvom rade domnieva, že žalobcovia nedefinovali jasne základ svojej žaloby. Nie je jednoduché určiť, či žaloba vychádza z porušenia článkov 23 ES a 25 ES, alebo článku 90 ES, alebo všetkých týchto ustanovení. Nepostačuje tvrdiť, že v prejednávanej veci ide o tieto ustanovenia, bez toho, aby sa odôvodnilo, ako každé z nich môže byť porušené.
70 V tejto súvislosti Komisia najmä zdôrazňuje, že uvádzané články sa týkajú rozličných vecí, keďže predmetom článkov 23 ES a 25 ES je zákaz dovozných a vývozných ciel a všetkých daní s rovnakým účinkom medzi členskými štátmi a článok 90 ES sa týka diskriminačných zdanení na úkor výrobkov z iného členského štátu. Podľa ustálenej judikatúry sa ustanovenia, ktoré sa týkajú daní s rovnakým účinkom, a ustanovenia o vnútroštátnych diskriminačných zdaneniach neuplatňujú kumulatívne, takže identické zdanenie nemôže patriť súčasne do týchto dvoch kategórií. Keďže žalobcom prislúcha spresniť ustanovenia, ktoré považujú za porušené, Komisia zastáva názor, že tento typ žalobného dôvodu, vágny a kontradiktórny, by nemalo byť umožnené rozvinúť v štádiu repliky, najmä nie s takými podrobnými argumentmi, aké uvádzajú žalobcovia. Z tohto jediného dôvodu musí byť žalobný dôvod pri uplatnení článku 44 rokovacieho poriadku zamietnutý ako neprípustný.
71 V duplike Komisia ešte uvádza, že tvrdenie žalobcov, podľa ktorého je AGL daňou s rovnakým účinkom ako clo v zmysle článku 25 ES, je nové a v dôsledku toho uvedené v rozpore s článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku.
72 Pre prípad, že by Všeobecný súd rozhodol nezamietnuť žalobný dôvod ako neprípustný, Komisia na úvod zdôrazňuje, že články 23 ES a 25 ES sa nezdajú byť dotknuté, keďže napadnuté rozhodnutie sa netýka dovozného cla na kamenivo pochádzajúce z Írska. Komisia nepovažuje AGL za finančné zaťaženie zasahujúce dovezené výrobky, ale ako daň z kameniva za daňové bremeno uložené tomuto sektoru. Keďže v prejednávanej veci severoírski výrobcovia platia prinajmenšom 20 % AGL, ale nezískavajú nič ako protihodnotu, skutkový stav nezodpovedá článkom 23 ES alebo 25 ES ani judikatúre, ktorej sa dovolávajú žalobcovia.
73 Pokiaľ ide o článok 90 ES, Komisia zastáva názor, že obvinenie z diskriminácie, ktoré vzniesli žalobcovia, nie je dôvodné. Komisia zdôrazňuje, že o diskrimináciu ide iba vtedy, ak sa na porovnateľné situácie uplatňujú rozličné pravidlá. V prejednávanej veci nejde ani o priamu, ani o nepriamu diskrimináciu.
74 V daňovom kontexte to znamená, že daňová výhoda, ktorá je odmietnutá nerezidentovi, môže predstavovať rozdiel v zaobchádzaní medzi dvomi kategóriami daňovníkov, a teda diskrimináciu v zmysle Zmluvy ES, keďže neexistuje žiadny rozdiel v objektívnej situácii, ktorý by v tomto bode odôvodňoval rozdiel v zaobchádzaní medzi dvomi kategóriami daňovníkov. V prejednávanej veci existovali objektívne dôvody spočívajúce v povahe predmetných výrobkov, v lokálnej povahe predmetného priemyslu a v osobitnej situácii Severného Írska.
75 Subsidiárne Komisia pripomína, že diferenciácia medzi podnikmi v oblasti daní môže byť odôvodnená povahou a celkovou štruktúrou predmetného systému. Keďže režim výnimky je špeciálne vytvorený na nápravu ťažkostí priemyslu kameniva v Severnom Írsku, zo samotnej povahy systému zavedeného režimom výnimky vyplýva, že iba podniky nachádzajúce sa v Severnom Írsku môžu uzatvárať záväzky na ochranu životného prostredia s orgánmi Spojeného kráľovstva.
76 V dôsledku toho Komisia zastáva názor, že nepostrehla závažné ťažkosti, ale naopak, nachádzala sa v situácii, keď bola po ukončení predbežnej fázy schopná prijať záver, že oznámená pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom.
77 Vedľajší účastník konania sa pripája k pripomienkam Komisie, zastávajúc názor, že prvý žalobný dôvod nie je dostatočne presný a ukazuje sa byť nedôvodný. V prejednávanej veci nejde ani o clo alebo daň s rovnakým účinkom, ani o diskriminujúce vnútroštátne zdaňovanie.
78 Vedľajší účastník konania dodáva, že z čiastočného 80 % oslobodenia od dane nemajú výhodu všetky podniky so sídlom v Severnom Írsku. Toto oslobodenie je uplatniteľné iba na podniky, ktoré formálne podpísali dohody, ktorých predmetom je dosiahnutie zlepšenia spojeného s cieľmi ochrany životného prostredia, a ktoré sa podriadia týmto dohodám. Dodržiavanie environmentálnych dohôd predpokladá zvýšené vykonávacie náklady, ktoré sú kompenzované oslobodením od dane, zatiaľ čo prevádzkovatelia so sídlom mimo Severného Írska nie sú povinní takéto náklady prebrať.
79 Navyše všeobecný systém vnútroštátneho spoplatnenia zavedený v tejto oblasti zo strany Spojeného kráľovstva sa uplatňuje rovnako na vnútroštátne aj na dovezené výrobky. S podnikmi so sídlom v Írsku sa teda nezaobchádza odlišne v porovnaní s podnikmi so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktoré nemusia prebrať náklady spojené s environmentálnymi zlepšeniami a ktoré nemajú prospech z kompenzácie prostredníctvom čiastočného oslobodenia od AGL.
Posúdenie Všeobecným súdom
– O prípustnosti prvého žalobného dôvodu
80 Komisia, ako aj vedľajší účastník konania uvádzajú po prvé, že prvý žalobný dôvod, keďže je príliš vágny a kontradiktórny, musí byť zamietnutý ako neprípustný podľa článku 44 rokovacieho poriadku. Nie je jasné, na ktorom ustanovení žalobcovia zakladajú svoju žalobu.
81 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí každá žaloba uvádzať predmet konania a obsahovať zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Toto uvedenie musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne bez ďalších podporných informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby žaloba bola prijateľná, potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, vyplývali prinajmenšom stručne, ale súvislým a pochopiteľným spôsobom z textu samotnej žaloby (uznesenie Súdu prvého stupňa z 25. júla 2000, RJB Mining/Komisia, T‑110/98, Zb. s. II‑2971, bod 23; rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. februára 2005, Chiquita Brands a i./Komisia, T‑19/01, Zb. s. II‑315, bod 64).
82 Treba konštatovať, že používanie výrazu „alebo“ v žalobe zjavne naznačuje, že žalobcovia uplatňujú alternatívne porušenie ustanovení článkov 23 ES a 25 ES na jednej strane a článku 90 ES na strane druhej.
83 Tieto údaje obsiahnuté v žalobe boli v zmysle článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku dostatočne jasné a presné, aby Komisii umožnili pripraviť si obranu.
84 Na pojednávaní žalobcovia spresnili, že svojím prvým žalobným dôvodom zamýšľali najprv namietať porušenie článkov 23 ES a 25 ES a subsidiárne porušenie článku 90 ES.
85 Za týchto okolností treba prvý žalobný dôvod považovať v zmysle článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku za dostatočne jasný a presný.
86 Po druhé Komisia uvádza, že tvrdenie, podľa ktorého je AGL daňou s rovnakým účinkom ako clo v zmysle článku 25 ES, žalobcovia uviedli po prvýkrát v štádiu repliky, a teda bolo nové a v dôsledku toho podané v rozpore s článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku.
87 Podľa judikatúry je predloženie nového žalobného dôvodu počas konania zakázané, okrem prípadu, ak sa tento žalobný dôvod zakladá na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, ako to uvádza článok 48 ods. 2 prvý pododsek rokovacieho poriadku (uznesenie RJB Mining/Komisia, už citované v bode 81 vyššie, bod 24). Naopak žalobný dôvod, ktorý predstavuje rozšírenie žalobného dôvodu skôr uvedeného v žalobe priamo alebo implicitne a ktorý má s ním úzku spojitosť, je prípustný (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. marca 1999, Hubert/Komisia, T‑212/97, Zb. VS s. I‑A‑41 a II‑185, bod 87 a tam citovanú judikatúru, a uznesenie RJB Mining/Komisia, už citované v bode 81 vyššie, bod 24).
88 V prejednávanej veci treba konštatovať, že článok 25 ES v žalobe nebol uvedený priamo. Skutočnosťou však zostáva, že žalobcovia v žalobe uplatňovali porušenie článku 23 ES, keďže daňová diskriminácia mala vyplývať z nového režimu výnimky. Treba teda pripomenúť, že podľa článku 23 ods. 1 ES je Spoločenstvo založené na colnej únii, ktorá sa vzťahuje na celý obchod s tovarom. Táto únia zahŕňa na jednej strane zákaz všetkých ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi a zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako clá, a na druhej strane prijatie spoločného colného sadzobníka v súvislosti s obchodom medzi členskými štátmi a tretími krajinami (rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2007, Komisia/Taliansko, C‑173/05, Zb. s. I‑4917, bod 27).
89 V dôsledku toho článok 23 ES zakazujúci clá a článok 25 ES zakazujúci dane s rovnakým účinkom ako clá predstavujú v súhrne nevyhnutné doplnenia smerujúce k celkovému zákazu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. decembra 1962, Komisia/Luxembursko a Belgicko, 2/62 a 3/62, Zb. s. 813; Komisia/Taliansko, už citovaný v bode 88 vyššie, bod 28 a tam citovanú judikatúru, a z 8. novembra 2007, Stadtgemeinde Frohnleiten a Gemeindebetriebe Frohnleiten, C‑221/06, Zb. s. I‑9643, bod 27 a tam citovanú judikatúru). Toto tvrdenie teda predstavuje rozšírenie už skôr uvedeného žalobného dôvodu a zdá sa byť prípustné podľa článku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku.
– O dôvodnosti prvého žalobného dôvodu
90 Z judikatúry citovanej v bode 57 vyššie vyplýva, že nedostatočnosť alebo neúplnosť zisťovania uskutočneného Komisiou v rámci konania vo veci predbežného zisťovania je nepriamym dôkazom o existencii závažných ťažkostí.
91 V judikatúre sa tiež ustálilo, že hoci konanie uvedené v článkoch 87 ES a 88 ES ponecháva Komisii mieru voľnej úvahy na posúdenie zlučiteľnosti schémy štátnej pomoci s požiadavkami spoločného trhu, z celkovej štruktúry Zmluvy ES vyplýva, že toto konanie nemá nikdy viesť k výsledku, ktorý by odporoval špecifickým ustanoveniam Zmluvy ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. mája 1980 Komisia/Taliansko, 73/79, Zb. s. 1533, bod 11; z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C‑156/98, Zb. s. I‑6857, bod 78, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 31. januára 2001, Weyl Beef Products a i./Komisia, T‑197/97 a T‑198/97, Zb. s. II‑303, bod 75). Táto povinnosť Komisie rešpektovať koherenciu medzi článkami 87 ES a 88 ES a ostatnými ustanoveniami Zmluvy ES je namieste najmä za predpokladu, keď tieto ustanovenia tiež sledujú cieľ neskreslenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, ako v danom prípade články 23 ES a 25 ES na jednej strane alebo článok 90 ES na strane druhej, ktoré smerujú k zachovaniu voľného pohybu tovarov a hospodárskej súťaže medzi vnútroštátnymi výrobkami a dovezenými výrobkami. Pri prijímaní rozhodnutia o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom Komisia nemohla ignorovať nebezpečenstvo narušenia hospodárskej súťaže na spoločnom trhu zo strany jednotlivých hospodárskych subjektov (rozsudok Matra/Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie, body 42 a 43).
92 Preto štátnu pomoc, ktorá niektorými zo svojich podmienok porušuje iné ustanovenia Zmluvy ES, Komisia nemôže vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom (rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, bod 78, a rozsudok Portugalsko/Komisia, už citovaný v bode 57 vyššie, bod 41). Okrem toho pri určovaní, či je pomoc zlučiteľná so spoločným trhom, musí Komisia zohľadniť podmienky na trhu, vrátane daňovej úrovne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. mája 1980, Komisia/Taliansko, už citovaný v bode 91 vyššie, bod 11, a Portugalsko/Komisia, už citovaný v bode 57 vyššie, bod 42). Z toho vyplýva, že podľa systému Zmluvy ES pomoc nemôže byť zriadená alebo povolená vo forme daňovej diskriminácie zo strany členského štátu vo vzťahu k výrobkom pochádzajúcim z iných členských štátov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. mája 1981, Essevegi a Salengo, 142/80 a 143/80, Zb. s. 1413, bod 28).
93 Podľa judikatúry Súdneho dvora legitímnosť niektorých oslobodení od dane alebo niektorých daňových úľav, najmä ak majú za cieľ umožniť zachovanie výroby alebo podnikov, ktoré by bez nich už neboli rentabilné z dôvodu zvýšenia výrobných nákladov, podlieha podmienke, že členské štáty, ktoré využijú tieto možnosti, rozšíria výhody z nich bez diskriminácie a neprotekcionársky na dovážané výrobky, ktoré sa nachádzajú v rovnakých podmienkach (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 27. februára 1980, Komisia/Francúzsko, 168/78, Zb. s. 347, bod 16; z 30. októbra 1980, Schneider-Import, 26/80, Zb. s. 3469, bod 9, a z 18. apríla 1991, Komisia/Grécko, C‑230/89, Zb. s. I‑1909, bod 12).
94 Žalobcovia v podstate uvádzajú, že účinky nového režimu výnimky z AGL pre Severné Írsko, tak ako ich Komisia schválila v napadnutom rozhodnutí, vytvárajú daňovú diskrimináciu, ktorá porušuje články 23 ES a 25 ES alebo článok 90 ES, čo predstavuje závažné ťažkosti.
95 V dôsledku toho Všeobecnému súdu prislúcha skúmať, či údajná daňová diskriminácia predstavuje nepriamy dôkaz o existencii závažných ťažkostí, pričom overí, či bola Komisia v rámci posúdenia zlučiteľnosti predmetného režimu pomoci povinná začať konanie stanovené v článku 88 ods. 2 ES na preskúmanie koherencie článkov 87 ES a 88 ES s článkami 23 ES a 25 ES alebo článkom 90 ES.
96 V tejto súvislosti treba v prvom rade poznamenať, čo okrem toho nespochybňujú ani účastníci konania, že nový režim výnimky z AGL schválený napadnutým rozhodnutím predstavuje ako oslobodenie od dane štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES.
97 Okrem toho treba konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí Komisia na tomto základe skúmala oslobodenie od AGL vzhľadom na pravidlá. V tomto kontexte Komisia zastáva názor, že AGL predstavovala existujúcu daň a že boli splnené podmienky uvedené v bode 51.2 pravidiel na to, aby sa na takúto daň uplatňovali ustanovenia uvedené v bode 51.1 pravidiel. Komisia následne konštatovala, že podmienky uvedené v pravidlách, najmä podmienka týkajúca sa zaplatenia významnej časti dane zo strany subjektov, ktoré využívajú oslobodenie od dane, boli splnené. Komisia z toho vyvodila záver o zlučiteľnosti oslobodenia od AGL so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES.
98 Nakoniec treba poznamenať, čo je navyše tiež nesporné, že otázka údajnej daňovej diskriminácie vyplývajúcej z predpokladaného porušenia článkov 23 ES a 25 ES alebo článku 90 ES nebola v napadnutom rozhodnutí, ktoré neodkazuje na uplatnenie jedného alebo druhého z týchto ustanovení, dotknutá.
99 Nemožno však spochybňovať, že nový režim výnimky zavedený v Severnom Írsku a schválený napadnutým rozhodnutím má za dôsledok, že kamenivo vyťažené ako surovina v Severnom Írsku výrobcami, ktorí uzavreli environmentálnu dohodu, je zdaňované 20 % sadzbou AGL (0,32 GBP za tonu), zatiaľ čo zhodné výrobky dovezené z Írska sú zdaňované plnou sadzbou AGL (1,60 GBP za tonu). Preto z celého všeobecného režimu AGL, ako aj z režimu výnimky pre Severné Írsko potvrdeného napadnutým rozhodnutím vyplýva, že zhodné výrobky sú zdaňované rozdielne.
100 Treba tiež poznamenať, ako to spresnili Komisia a Spojené kráľovstvo na pojednávaní, že výrobcovia kameniva so sídlom v Írsku podľa právnej úpravy Spojeného kráľovstva nemôžu podpísať environmentálnu dohodu. Írski výrobcovia kameniva nemajú inú možnosť využiť režim oslobodenia od AGL, napríklad preukázať, že ich činnosť je v súlade s environmentálnymi dohodami, ktoré výrobcovia kameniva v Severnom Írsku podpísať môžu.
101 Okrem toho treba zdôrazniť, že vo svojej sťažnosti BAA uviedol, že cieľom režimu predmetnej pomoci bolo iba zachovať konkurencieschopnosť výrobcov kameniva v Severnom Írsku. BAA tiež zdôraznil, že nový režim môže významne skresliť a ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi a že v žiadnom prípade nemôže byť zlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES.
102 Vzhľadom na uvedené treba poznamenať, že Komisia tým, že v napadnutom rozhodnutí neskúmala otázku prípadnej daňovej diskriminácie medzi predmetnými vnútroštátnymi výrobkami a výrobkami dovezenými z Írska, nemohla na základe článku 4 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 legálne prijať rozhodnutie nevzniesť námietky vo vzťahu k výnimke z AGL, ktorú oznámili orgány Spojeného kráľovstva.
103 Za týchto okolností je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné skúmať ďalšie žalobné dôvody žalobcov.
O trovách
104 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania vzniknutých žalobcom v súlade s ich návrhom.
105 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania, znášajú vlastné trovy konania. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska teda znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie K(2004) 1614 v konečnom znení zo 7. mája 2004 o nevznesení námietok proti zmene výnimky z poplatku z kameniva v Spojenom kráľovstve pre Severné Írsko sa zrušuje.
2. Komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli British Aggregates Association, Healy Bros. Ltd a David K. Trotter & Sons Ltd.
3. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znáša vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2010.
Podpisy