Vec T‑158/19
Patrick Breyer
proti
Európskej výkonnej agentúre pre výskum
Rozsudok Všeobecného súdu (desiata komora) z 15. decembra 2021
„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Rámcový program pre výskum a inovácie ‚Horizont 2020‘ (2014 – 2020) – Nariadenie (ES) č. 1290/2013 – Dokumenty týkajúce sa výskumného projektu ‚iBorderCtrl: Intelligent Portable Border Control System‘ – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu obchodných záujmov tretej osoby – Čiastočné zamietnutie prístupu – Prevažujúci verejný záujem“
1. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Povinnosti dotknutej inštitúcie v oblasti vybavovania žiadosti o prístup k dokumentom – Povinnosť vykonať úplné preskúmanie žiadostí o prístup už pri prvej žiadosti – Rozsah
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, články 7 a 8)
(pozri body 30 – 36)
2. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Preskúmanie rizika narušenia záujmu chráneného jednou z týchto výnimiek – Povinnosť inštitúcie uplatniť všeobecnú domnienku dôvernosti – Neexistencia
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2)
(pozri bod 63)
3. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Uplatnenie v súlade s nariadením č. 1290/2013 o rámcovom programe pre výskum a inováciu Horizont 2020 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov určitej osoby – Zosúladenie s ochranou dôvernosti dokumentov
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1290/2013, článok 3)
(pozri body 66 – 71)
4. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov určitej osoby – Rozsah – Informácie nachádzajúce sa v dokumentoch týkajúce sa výskumného projektu, na ktoré sa predmetná výnimka nevzťahuje – Možnosť poskytnúť čiastočný prístup k uvedeným dokumentom
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka a článok 4 ods. 6)
(pozri body 83 – 87, 117 – 122, 124, 131, 142, 147, 154, 166, 167)
5. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Žaloba proti rozhodnutiu agentúry Únie, ktorým sa priznáva iba čiastočný prístup k dokumentom – Získanie prístupu k úplnému zneniu čiastočne utajenému dokumentu vlastnými prostriedkami zo strany žalobcu – Zachovanie záujmu na konaní – Absencia vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a na súdne rozhodnutie
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1049/2001)
(pozri body 158 – 160)
6. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov určitej osoby – Prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie dokumentov – Dôkazné bremeno – Verejný záujem na šírení výsledkov projektov financovaných z prostriedkov Únie zaručených zákonnými a zmluvnými ustanoveniami
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka, a nariadenie č. 1290/2013)
(pozri body 187, 188, 192, 197 – 203)
7. Súdne konanie – Trovy konania – Úmyselne spôsobené trovy konania – Získanie prístupu k úplnému zneniu čiastočne utajeného dokumentu vlastnými prostriedkami zo strany žalobcu – Zohľadnenie tohto správania pri rozdelení trov konania
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 135 ods. 2)
(pozri bod 209)
Zhrnutie
V roku 2016 uzavrela Európska výkonná agentúra pre výskum (REA) s konzorciom dohodu o grante týkajúcu sa výskumného projektu podľa rámcového programu Európskej únie pre výskum a inováciu „Horizon 2020“ s cieľom prispieť k riadeniu vonkajších hraníc Únie. Žalobca, fyzická osoba, požiadal na základe nariadenia č. 1049/2001(1) o prístup k viacerým dokumentom týkajúcim sa rôznych etáp vývoja tohto projektu, ktoré členovia uvedeného konzorcia odovzdali REA. REA poskytla len čiastočný prístup k požadovaným dokumentom, pričom odôvodnila zamietnutie úplného prístupu uplatnením výnimiek stanovených v nariadení č. 1049/2001, a najmä výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov členov dotknutého konzorcia.(2)
Všeobecný súd, na ktorý bola podaná žaloba proti rozhodnutiu REA(3), ktorým sa povolil čiastočný prístup k požadovaným dokumentom, zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom REA jednak nepreskúmala žiadosť o prístup v celom rozsahu a jednak neposkytla prístup k informáciám obsiahnutým v predmetných dokumentoch, na ktoré sa nevzťahuje predmetná výnimka.
Táto vec umožnila Všeobecnému súdu rozvinúť a doplniť svoju judikatúru týkajúcu sa prístupu k dokumentom v rámci výskumného projektu financovaného Úniou, ako aj judikatúru týkajúcu sa povinnosti úplného preskúmania žiadosti o prístup už v štádiu prvej žiadosti. Navyše poskytla Všeobecnému súdu príležitosť odpovedať na nové otázky týkajúce sa najmä vplyvu nariadenia č. 1290/2013(4) v rámci žiadosti o prístup k dokumentom podanej na základe nariadenia č. 1049/2001 a dôsledkov konania žalobcu spočívajúceho v získaní prístupu k utajeným častiam dokumentu, ku ktorému mu bol umožnený len čiastočný prístup, svojimi vlastnými prostriedkami a predtým, ako Všeobecný súd rozhodne o žalobe.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd v prvom rade konštatuje, že REA v prejednávanej veci porušila svoju povinnosť vykonať úplné preskúmanie všetkých dokumentov uvedených v žiadosti o prístup, pričom táto povinnosť sa uplatňuje nielen pri vybavovaní opakovanej žiadosti o prístup, ale aj pri vybavovaní prvej žiadosti o prístup. Konkrétne REA opomenula rozhodnúť o prvej žiadosti o prístup v rozsahu, v akom sa táto žiadosť týkala prístupu k dokumentom týkajúcim sa povolenia predmetného projektu, čím zjavne porušila ciele sledované nariadením č. 1049/2001.
V tejto súvislosti Všeobecný súd na jednej strane uvádza, že žalobca vo svojej opakovanej žiadosti o prístup výslovne uviedol, že táto žiadosť nadväzovala na jeho prvú žiadosť o prístup, ktorá sa okrem iného týkala dokumentov týkajúcich sa povolenia predmetného projektu. Žiadna okolnosť teda neumožňovala REA predpokladať, že žalobca sa jej vo svojej opakovanej žiadosti vzdal. Na druhej strane žalobca vo svojej opakovanej žiadosti nebol povinný výslovne napadnúť opomenutie REA rozhodnúť vo svojom pôvodnom rozhodnutí o časti prvej žiadosti žalobcu. Toto opomenutie totiž malo za následok, že druhá časť konania vo vzťahu k dokumentom dotknutým týmto opomenutím nebolo začaté. Okrem toho, aj keď v prípade zamietnutia prístupu môže osoba podať novú žiadosť o prístup, opomenutie rozhodnúť o časti žiadosti o prístup nemožno považovať za zamietnutie prístupu. V dôsledku toho takáto možnosť podať novú žiadosť o prístup nemôže slúžiť na nápravu toho, že dotknutá inštitúcia nevykonala úplné preskúmanie prvej žiadosti o prístup, alebo predstavovať argument na to, aby bol žiadateľ zbavený možnosti podať opravný prostriedok.
Všeobecný súd ďalej rozhoduje o jednotnom uplatňovaní nariadení č. 1290/2013 a 1049/2001 v prejednávanej veci. V tejto súvislosti spresňuje, že pravidlo stanovené nariadením č. 1290/2013, podľa ktorého dokumenty oznámené ako dôverné v rámci konania, akým je predmetný projekt, si zachovávajú dôverný charakter,(5) treba zohľadniť pri skúmaní žiadosti tretej osoby o prístup k týmto dokumentom. Skutočnosť, že v prejednávanej veci zmluvné strany považovali dokumenty predložené REA za dôverné, predstavuje nepriamy dôkaz toho, že ich obsah je citlivý z hľadiska záujmov členov konzorcia. Kvalifikácia dokumentov ako dôverných v rámci projektu však nemôže postačovať na odôvodnenie uplatnenia výnimky vzťahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov stanovenej nariadením č. 1049/2001. Táto kvalifikácia teda nezbavuje REA v rámci konkrétneho a individuálneho preskúmania žiadosti o prístup k týmto dokumentom jej povinnosti preskúmať, či sa na ne čiastočne alebo v celom rozsahu vzťahuje táto výnimka.
Následne po overení konkrétneho a individuálneho preskúmania požadovaných dokumentov, ktoré vykonala REA, Všeobecný súd dospel k záveru, že odmietnutie prístupu REA k niektorým informáciám obsiahnutým vo viacerých týchto dokumentoch nebolo odôvodnené ochranou obchodných záujmov členov konzorcia. Ide najmä o informácie, ktoré sa týkajú všeobecných otázok, ktoré môžu vzniknúť bez ohľadu na konkrétny návrh systému a projektu vypracovaného členmi konzorcia a ktoré sa netýkajú posúdenia konkrétnych právnych a etických dôsledkov predmetného projektu alebo plánovaných riešení rozvoja technológií alebo funkcií tohto projektu.
Pokiaľ ide o požadované dokumenty alebo časti týchto dokumentov, vo vzťahu ku ktorým REA správne dospela k záveru, že sa na ne vzťahuje výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov členov konzorcia, Všeobecný súd konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu prevažujúceho verejného záujmu, ktorý by odôvodňoval zverejnenie informácií, na ktoré sa táto výnimka vzťahuje.(6)
V tejto súvislosti Všeobecný súd tým, že sa vyjadril najmä k verejnému záujmu na šírení výsledkov projektov financovaných z prostriedkov Únie, poznamenal, že tento záujem je zabezpečený zavedením legislatívnych a zmluvných ustanovení týkajúcich sa šírenia výsledkov projektov financovaných v rámci programu „Horizont 2020“, a že žalobca nepreukázal potrebu zverejniť informácie, na ktoré sa vzťahuje dotknutá výnimka. Pokiaľ ide o legislatívne ustanovenia, Všeobecný súd spresňuje, že nariadenie č. 1290/2013 stanovuje tak povinnosť účastníkov rozšíriť výsledky projektu s výhradou určitých obmedzení, ako aj právo inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, ako aj členských štátov na prístup k informáciám týkajúcim sa výsledkov dosiahnutých týmito účastníkmi.(7)
Všeobecný súd napokon uvádza, že skutočnosť, že žalobca získal svojimi vlastnými prostriedkami prístup k úplnému zneniu dokumentu, ktorý mu poskytla REA v jeho čiastočne utajenej verzii, a že rozšíril toto úplné znenie na internete, nespochybňuje jeho záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom REA odmietla prístup k utajeným častiam takého dokumentu. Toto správanie nemá nijaký vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v tomto ohľade a na súdne preskúmanie Všeobecným súdom v tejto súvislosti.
Všeobecný súd však spresňuje, že týmto konaním žalobca nedodržal postupy stanovené právom Únie týkajúce sa prístupu k dokumentom a nečakal ani na výsledok tohto sporu, aby zistil, či mohol získať zákonným spôsobom prístup k úplnému zneniu predmetného dokumentu. V dôsledku toho zohľadňuje toto správanie žalobcu pri rozdelení trov konania a ukladá mu povinnosť nahradiť úmyselne spôsobený vznik trov konania, ktoré vynaložila REA.