Veci T‑252/07, T‑271/07 a T‑272/07
Sungro, SA, a i.
proti
Rade Európskej únie a Európskej komisii
„Mimozmluvná zodpovednosť – Spoločná poľnohospodárska politika – Zmena systému podpory Spoločenstva na výrobu bavlny – Hlava IV kapitola 10a nariadenia (ES) č. 1782/2003, ktorá bola zavedená článkom 1 bodom 20 nariadenia (ES) č. 864/2004 – Zrušenie predmetných ustanovení rozsudkom Súdneho dvora – Príčinná súvislosť“
Abstrakt rozsudku
1. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť
(Článok 288 druhý odsek ES)
2. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť
(Článok 235 ES a článok 288 druhý odsek ES; nariadenie Rady č. 1782/2003, hlava IV kapitola 10a, a nariadenie Rady č. 864/2004, článok 1 bod 20)
3. Žaloba o náhradu škody – Predmet – Náhrada škody vyplývajúcej z nákladov, ktoré vznikli na účely konania pred súdom Spoločenstva
(Článok 288 druhý odsek ES; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 91)
1. Na to, aby v rámci mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva bolo možné usúdiť, že je splnená podmienka týkajúca sa existencie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným správaním a uvádzanou škodou, musí uvádzaná škoda vyplývať dostatočne priamo z vytýkaného správania, teda toto správanie musí byť rozhodujúcou príčinou ujmy.
Na vymedzenie škody pripísanej zavinenému konaniu zo strany inštitúcie Spoločenstva je potrebné zohľadniť účinky porušenia povinnosti, ktoré zakladá zodpovednosť, a nie účinky aktu, z ktorého vychádza, pokiaľ inštitúcia mohla alebo musela prijať akt s týmto účinkom bez porušenia právnej normy. Analýza príčinnej súvislosti nemôže vychádzať z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého by v prípade neexistencie protiprávneho aktu inštitúcia nekonala alebo by prijala akt v opačnom znení, čo by z jej strany mohlo rovnako byť protiprávnym správaním, ale musí vychádzať z porovnania medzi situáciou spôsobenou dotknutej tretej osobe zavineným konaním a situáciou, ktorá by pre ňu vyplynula zo správania inštitúcie rešpektujúceho právnu normu.
(pozri body 47, 48)
2. Nariadenie č. 864/2004 a najmä kapitola 10a týkajúca sa pomoci výrobcom bavlny, ktorú zaviedlo do hlavy IV nariadenia č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, zapadá, ako jasne vyplýva z jeho odôvodnenia, do rámca procesu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky začatej uvedeným nariadením č. 1782/2003, ktorej cieľom je nahradiť politiku podpory cien a výroby politikou priamej podpory príjmov poľnohospodárov a ktorej základnými prvkami je oddelenie priamej podpory výrobcov a zavedenie systému jednotnej platby.
V rámci žalôb o náhradu škody podľa článku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES, ktoré podniky odzrňujúce bavlnu podali v dôsledku rozsudku Súdneho dvora o zrušení uvedenej kapitoly 10a, smerujúcich k získaniu náhrady škody, ktorú údajne utrpeli z dôvodu prijatia a uplatňovania uvedených ustanovení, žalobcom prislúcha, aby preukázali, že pri neexistencii konštatovanej protiprávnosti by sporné nariadenie nebolo prijaté, alebo by nevyhnutne malo iný obsah. Nie sú to totiž samotné sporné ustanovenia, ale nezohľadnenie všetkých relevantných údajov a okolností, najmä prostredníctvom vypracovania štúdie o dopade reformy pred prijatím uvedených ustanovení, čo bolo posudzované rozsudkom Súdneho dvora z hľadiska porušenia zásady proporcionality. Za týchto okolností teda žalobcom prislúchalo preukázať, že prijatím nového systému rešpektujúceho nielen právne predpisy prostredníctvom vypracovania štúdie o dopade reformy, ale tiež cieľ, ktorý je podstatou reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, Rada bola nevyhnutne povinná stanoviť systém a percentuálnu sadzbu oddelenia pomoci výrobcom, odlišujúce sa od systému a percentuálnej sadzby stanovených spornými ustanoveniami.
Akékoľvek zníženie príjmov pripisované samotnej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky v sektore bavlny totiž nevykazuje príčinnú súvislosť s protiprávnosťou, ktorú konštatoval Súdny dvor, pretože táto protiprávnosť nespochybňuje rozhodnutie pristúpiť k takejto reforme.
(pozri body 60, 61, 63)
3. Náklady vynaložené na účely konaní o súdnom preskúmaní, ktoré prináleží súdu Spoločenstva, treba považovať za náklady, ktoré sú predmetom rozhodnutí prijatých o trovách konania na základe osobitných procesných pravidiel uplatniteľných na tento druh nákladov v rozhodnutiach, ktorými sa ukončuje konanie, a v osobitných konaniach stanovených pre prípad spochybnenia výšky trov konania. Tieto konania vylučujú požadovanie rovnakých súm alebo súm vynaložených na rovnaký účel v rámci žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva, vrátane zo strany osôb, ktoré vzhľadom na to, že nemali vo veci úspech, museli znášať bremeno trov konania.
(pozri bod 69)