Language of document : ECLI:EU:T:2008:321

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)

z 9. septembra 2008

Vec T‑144/08

Luigi Marcuccio

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Sociálne zabezpečenie – Zamietnutie žiadosti o náhradu určitých liečebných nákladov žalobcu vo výške 100 %“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je predovšetkým návrh na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu o úhradu niektorých liečebných nákladov vo výške 100 %, ako aj návrh na zaviazanie Komisie na zaplatenie sumy 89,56 eura žalobcovi z dôvodu doplňujúcej náhrady jeho liečebných nákladov alebo z dôvodu náhrady škody

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Nemocenské poistenie – Náklady súvisiace s chorobou – Ťažká choroba – Náhrada nákladov vo výške 100 % – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 72 ods. 1; pravidlá pre zdravotné poistenie, článok 11 ods. 2 a príloha I bod IV)

Pre náhradu liečebných nákladov podľa článku 72 ods. 1 služobného poriadku vo výške 100 % je potrebné, aby dotknutá choroba bola považovaná za jednu z chorôb taxatívne menovaných v danom článku alebo aby ju menovací orgán uznal za rovnako vážnu, ako choroby uvedené v uvedenom ustanovení. Je zrejmé, že na tieto účely musí dotknutá osoba uviesť, o akú chorobu ide, a predložiť podporné dokumenty. V tejto súvislosti, jednak v súlade s článkom 11 ods. 2 Spoločných pravidiel pre zdravotné poistenie úradníkov Európskych spoločenstiev musia byť k žiadostiam o náhradu nákladov priložené originály podporných dokumentov a jednak podľa bodu IV prílohy I uvedených predpisov musí byť k žiadostiam o uznanie choroby za rovnako vážnu ako štyri choroby uvedené v článku 72 ods. 1 služobného poriadku priložená správa ošetrujúceho lekára dotknutého úradníka.

Ak žiadosť neobsahuje žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli odôvodniť náhradu liečebných nákladov dotknutého úradníka vo výške 100 %, nereagovanie administratívy na túto žiadosť nijako nemení jeho právne postavenie vyplývajúce z predchádzajúceho implicitného zamietnutia žiadosti, ktorou už administratíve predložil predmetnú požiadavku, a nepredstavuje teda akt spôsobujúci ujmu v zmysle článkov 90 a 91 služobného poriadku.

(pozri body 30, 32 a 34)