Vec T‑141/08

E.ON Energie AG

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie pečate – Článok 23 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 1/2003 – Dôkazné bremeno – Prezumpcia neviny – Proporcionalita – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Dôkazy, ktoré treba predložiť – Nevyhnutný stupeň dôkaznej sily

(Článok 81 ods. 1 ES)

2.      Právo Únie – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže – Uplatniteľnosť

(Článok 6 ods. 2 EÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47)

3.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie pozostávajúce z uzavretia protisúťažnej dohody – Rozhodnutie, ktoré sa opiera o priame dôkazy – Dôkazná povinnosť podnikov, ktoré popierajú existenciu porušenia

(Články 81 ES a 82 ES)

4.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Podmienky uloženia pokút Komisiou – Porušenie, ku ktorému došlo úmyselne alebo z nedbalosti – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie pečate – Dôkazné bremeno zaťažujúce Komisiu – Hranice

[Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 1 písm. e)]

1.      V oblasti práva hospodárskej súťaže je Komisia v prípade sporu o existencii porušenia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a zaobstarať dôkazy, ktorými môže z právneho hľadiska dostatočne preukázať existenciu skutočností zakladajúcich porušenie. V tejto súvislosti musí na odôvodnenie pevného presvedčenia, že došlo k uvádzanému porušeniu, zhromaždiť dostatočne presné a súhlasné dôkazy.

(pozri bod 48)

2.      Zásada prezumpcie neviny tak, ako vyplýva osobitne z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, je jedným zo základných práv, ktoré sú podľa judikatúry Súdneho dvora chránené v rámci právneho poriadku Spoločenstva, čo potvrdzuje preambula Európskeho jednotného aktu a článok 6 ods. 2 EÚ, ako aj článok 47 Charty základných práv Európskej únie. So zreteľom na povahu daných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti ukladaných sankcií sa aplikuje zásada prezumpcie neviny osobitne v konaniach týkajúcich sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže použiteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále.

Ak má súd pochybnosť, musí mať z tejto pochybnosti prospech podnik, ktorému je určené rozhodnutie o zistení porušenia. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu daného porušenia, ak pochybnosť v tomto ohľade naďalej trvá, najmä v rámci žaloby smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia ukladajúceho pokutu.

(pozri body 51, 52, 238)

3.      Ak Komisia konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže a opiera sa pritom o správanie dotknutých podnikov, súd Únie musí zrušiť predmetné rozhodnutie, ak dotknuté podniky uvádzajú argumentáciu, ktorá stavia skutočnosti uvedené Komisiou do iného svetla a ktorá tak umožňuje nahradiť vysvetlenie týchto skutočností iným prijateľným vysvetlením, ako je vysvetlenie, ktoré zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porušenia.

Ak sa však Komisia opiera o priame dôkazy, ktoré sú v zásade dostatočné na preukázanie existencie porušenia, nestačí, aby dotknutý podnik uviedol, že mohla nastať udalosť, ktorá by mohla mať vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, na to, aby Komisia niesla bremeno dôkazu, že táto udalosť nemohla mať vplyv na ich dôkaznú hodnotu. Naopak, iba v prípadoch, keď takýto dôkaz nemôže dotknutý podnik predložiť z dôvodu správania samotnej Komisie, prináleží dotknutému podniku z hľadiska práva dostatočne preukázať jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak, že táto okolnosť spochybňuje dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia.

(pozri body 54, 56, 199)

4.      V súlade s článkom 23 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 ES a 82 ES môže Komisia uložiť pokuty, keď sa úmyselne alebo z nedbalosti porušia pečate pripevnené úradníkmi alebo inými sprevádzajúcimi osobami oprávnenými Komisiou. Komisia má teda v súlade s týmto ustanovením povinnosť preukázať porušenie pečate. Naproti tomu nie je povinná preukázať, že sa skutočne vstúpilo do zapečatenej miestnosti alebo že sa manipulovalo s dokumentmi, ktoré tam boli uskladnené.

(pozri body 85, 256)