ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)
z 11. novembra 2008
Vec T‑390/07 P
Michael Alexander Speiser
proti
Európskemu parlamentu
„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Prípustnosť – Príspevok na expatriáciu – Výlučne potvrdzujúce rozhodnutie – Oneskorene podaná sťažnosť“
Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 10. septembra 2007, Speiser/Parlament (F‑146/06, zatiaľ neuverejnené v Zbierke), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania, ktoré mu vznikli v tomto konaní.
Abstrakt
1. Odvolanie – Dôvody – Odvolací dôvod založený na skutočnosti, že v rozsudku, proti ktorému je podané odvolanie, sa neuplatnilo riešenie vyvodené v inom rozsudku
(článok 225a ES; Štatút súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 1)
2. Akty inštitúcií – Všeobecná povinnosť informovať adresátov aktov o opravných prostriedkoch a lehotách – Neexistencia
3. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Preklúzia – Ospravedlniteľný omyl
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
4. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Preklúzia – Opätovné začatie – Podmienka – Nová skutočnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
5. Konanie – Trovy konania – Návrh na rozhodnutie v súlade s právom
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 87 ods. 2 prvý pododsek)
1. Hoci skutočnosť, že v rozsudku, ktorý je napadnutý odvolaním, nebolo uplatnené riešenie vyvodené súdom Spoločenstva v inom rozsudku, nemôže sama osebe predstavovať porušenie práva Spoločenstva, ktoré by mohlo byť preskúmané v rámci odvolania, predsa je takýto odvolací dôvod prípustný, pretože je založený na porušení zásady, ktorá bola uznaná týmto iným rozsudkom.
(pozri bod 19)
Odkaz: Súd pre verejnú službu, 28. júna 2006, Grünheid/Komisia, F‑101/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑55, II‑A‑1‑199
2. Neexistuje všeobecná povinnosť inštitúcií Spoločenstva informovať adresátov svojich aktov o možnostiach podať príslušné opravné prostriedky ani povinnosť uviesť zodpovedajúce lehoty na podanie týchto opravných prostriedkov.
(pozri bod 32)
Odkaz: Súdny dvor, 27. novembra 2007, Diy‑Mar Insaat Sanayi ve Ticaret a Akar/Komisia, C‑163/07 P, Zb. s. I‑10125, bod 41, a citovaná judikatúra
3. Pojem ospravedlniteľný omyl, pokiaľ ide o lehoty na podanie opravného prostriedku, musí byť vykladaný reštriktívne a môže sa vzťahovať len na výnimočné okolnosti, najmä keď príslušné inštitúcie konali takým spôsobom, že toto správanie, či už samotné, alebo v rozhodujúcej miere, mohlo vyvolať pochopiteľný zmätok v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovanej osoby. To nie je prípad listu zaslaného administratívou, ktorý síce spomína možnosť podať dotknutou osobou sťažnosť, ale nešpecifikuje, ktorého aktu sa má týkať.
(pozri body 33 a 34)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 27. septembra 2007, Pelle a Konrad/Rada a Komisia, T‑8/95 a T‑9/95, Zb. s. I‑4117, bod 93, a citovaná judikatúra
4. Rozhodnutie, ktorým administratíva súhlasila, na základe žiadosti dotknutej osoby, so zmenou jej miesta pôvodu na zápis iného miesta, ako to, ktoré bolo uvedené ako miesto prijatia do zamestnania, nemá žiadny vplyv na otázku, či dotknutá osoba má alebo nemá nárok na príspevok na expatriáciu, a preto nemôže spôsobiť opätovné začatie plynutia lehoty na podanie sťažnosti vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu o zamietnutí priznať jej tento príspevok. Stanovenie miesta pôvodu úradníka na jednej strane a priznanie príspevku na expatriáciu na druhej strane slúžia totiž na rozdielne potreby a účely. Preto zatiaľ čo priznanie príspevku na expatriáciu závisí na neexistencii zvyčajného bydliska alebo hlavného zamestnania na európskom území štátu zamestnania počas referenčného obdobia, pojem miesto pôvodu uvedený v článku 7 ods. 3 prvom pododseku prílohy VII služobného poriadku je odborný pojem, ktorý sa používa na priznanie určitých peňažných práv úradníkovi, takže miesto pôvodu úradníka by sa nemalo zamieňať s miestom, kde úradník trvalo býval a vykonával zamestnanie pred nástupom do služby.
(pozri body 37 – 42)
Odkaz: Súdny dvor, 2. mája 1985, De Angelis/Komisia, 144/84, Zb. s. 1301, bod 13; Súd prvého stupňa, 28. septembra 1993, Magdalena Fernández/Komisia, T‑90/92, Zb. s. II‑971, body 26 a 30, a tam citovaná judikatúra
5. Podľa článku 87 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Návrh účastníka konania na rozhodnutie o trovách konania v súlade s právom nemožno považovať za návrh smerujúci k zaviazaniu na náhradu trov konania toho účastníka, ktorý vo veci nemal úspech.
(pozri bod 48)
Odkaz: Súdny dvor, 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C‑30/91 P, Zb. s. I‑3755, bod 38