ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
zo 16. septembra 2013
Vec T‑618/11 P
Carlo De Nicola
proti
Európskej investičnej banke (EIB)
„Odvolanie – Verejná služba – Zamestnanci EIB – Hodnotenie – Povýšenie – Hodnotenie a povyšovanie za rok 2008 – Rozhodnutie odvolacieho výboru – Rozsah preskúmania – Hodnotiaca správa – Námietka nezákonnosti – Primeraná lehota – Návrh na zrušenie – Návrh na náhradu škody – Prekážka začatého konania“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 28. septembra 2011, De Nicola/EIB (F‑13/10), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 28. septembra 2011, De Nicola/EIB (F‑13/10), sa ruší v rozsahu, v akom zamieta návrhy Carla De Nicola smerujúce k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho výboru Európskej investičnej banky (EIB). V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Žaloba Carla De Nicola vo veci F‑13/10 sa zamieta. C. De Nicola znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť polovicu trov konania, ktoré vznikli EIB tak v konaní pred Súdom pre verejnú službu, ako aj v tomto konaní. EIB znáša polovicu vlastných trov konania, ktoré jej vznikli v konaní pred Súdom pre verejnú službu, ako aj v tomto konaní.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba proti rozhodnutiu odvolacieho výboru v oblasti hodnotenia – Súdne preskúmanie – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91; poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 22)
2. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia skutkového stavu a dôkazných prostriedkov Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia
(Štatút Súdneho dvora, článok 58 a príloha I, článok 11)
3. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Podrobné uvedenie skutkových a právnych dôvodov a tvrdení na Súde pre verejnú službu
[Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1 písm. e)]
4. Právo Európskej únie – Zásady – Dodržanie primeranej lehoty – Správne konanie – Súdne konanie – Kritériá posúdenia
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47 a článok 52 ods. 1; poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 41)
5. Odvolanie – Dôvody – Preskúmanie Všeobecným súdom správnosti právnej kvalifikácie skutkového stavu zisteného Súdom pre verejnú službu – Prípustnosť
(Štatút Súdneho dvora, článok 58 a príloha I, článok 11)
6. Žaloby úradníkov – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba o neplatnosť nepodaná v lehote – Žaloba na náhradu škody s cieľom dosiahnuť rovnaký výsledok – Neprípustnosť
7. Súdne konanie – Námietka prekážky začatého konania – Zhodnosť účastníkov konania, predmetu konania a dôvodov v obidvoch žalobách – Neprípustnosť žaloby podanej ako druhej
8. Odvolanie – Dôvody – Odmietnutie Súdu pre verejnú službu nariadiť opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo vykonať dôkazné prostriedky preskúmané Všeobecným súdom – Rozsah
(Článok 256 ods. 2 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11)
1. Aj za predpokladu, že by návrhy smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho výboru Európskej investičnej banky mali za následok, že súdu Únie sú predložené hodnotiace správy, proti ktorým bol podaný administratívny opravný prostriedok, táto okolnosť ako taká neodôvodňuje, aby sa súd obmedzil na preskúmanie návrhov namierených proti sporným správam, alebo sa dokonca úplne vzdal preskúmania dôvodnosti rozhodnutia odvolacieho výboru, keďže tento disponuje úplnou právomocou preskúmania, ktorá ho oprávňuje nahradiť posúdenia uvedené v hodnotiacej správe svojimi posúdeniami, čo je právomoc, ktorú Súd pre verejnú službu nemá. V prípade, že by sa tento odvolací výbor nesprávne vzdal tohto úplného preskúmania, bolo by to rovnaké ako zbaviť dotknutú osobu kontrolnej inštancie stanovenej internou právnou úpravou Európskej investičnej banky a spôsobilo by jej to ujmu, takže to musí podliehať preskúmaniu prvostupňovým súdom.
Okrem toho vzhľadom na úplnú právomoc preskúmavania odvolacieho výboru, ktorá je širšia ako právomoc súdu, pokiaľ ide o posúdenia obsiahnuté v hodnotiacej správe a pridelené známky, je nevyhnutné, aby prvostupňový súd overil, samozrejme v rámci svojho obmedzeného preskúmania, či a do akej miery splnil uvedený výbor svoju povinnosť úplného preskúmania v súlade s uplatniteľnými pravidlami. Práve z dôvodu tohto úplného preskúmania sa právne účinky rozhodnutia odvolacieho výboru nutne nezhodujú s účinkami hodnotiacej správy predloženej na preskúmanie uvedenému súdu a teda môžu inak spôsobiť ujmu, pričom zákonnosť musí posúdiť súd, ak mu je vec predložená.
(pozri body 42 a 43)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 23. februára 2001, De Nicola/EIB, T‑7/98, T‑208/98 a T‑109/99, Zb. VS s. I‑A‑49, II‑185, bod 132; 22. októbra 2002, Pflugradt/ECB, T‑178/00 a T‑341/00, Zb. s. II‑4035, bod 69; Všeobecný súd: 27. apríla 2012, De Nicola/EIB, T‑37/10 P, body 46, 49, 52 až 54
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 52)
Odkaz:
Súdny dvor: 2. októbra 2001, EIB/Hautem, C‑449/99 P, Zb. s. I‑6733, bod 44; 5. júna 2003, O’Hannrachain/Parlament, C‑121/01 P, Zb. s. I‑5539, bod 35; 27. apríla 2006, L/Komisia, C‑230/05 P, neuverejnené v Zbierke, bod 45
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 57)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑9, II‑A‑2‑37, body 61 a 62 a tam citovaná judikatúra
4. Ak dĺžka konania nie je upravená ustanovením práva Únie, musí byť primeranosť lehoty, v ktorej inštitúcia prijala predmetný akt, posúdená v závislosti od všetkých okolností každej veci a najmä od významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti veci a správania účastníkov konania. Primeranosť lehoty teda nemôže byť stanovená s odkazom na presnú maximálnu hranicu určenú abstraktným spôsobom, ale musí byť posúdená v každej prejednávanej veci v závislosti od predmetných okolností. Okrem toho so zreteľom na požiadavku koherentnosti treba pojem primeraná lehota uplatňovať rovnakým spôsobom vtedy, ak sa týka žaloby alebo žiadosti, pre ktoré nijaké ustanovenie práva Únie nestanovilo lehotu, v akej musia byť podané. V obidvoch prípadoch je súd Únie povinný zohľadniť okolnosti prejednávanej veci.
(pozri bod 74)
Odkaz:
Všeobecný súd: 28. februára 2013, preskúmanie Arango Jaramillo a i./EIB, C‑334/12 RX‑II, body 25 až 46
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 77)
Odkaz:
Všeobecný súd: 18. júla 2011, Marcuccio/Komisia, T‑450/10 P, bod 31
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 96)
7. Žaloba podaná po podaní inej žaloby medzi tými istými účastníkmi konania, založená na rovnakých dôvodoch a namierená na zrušenie toho istého právneho aktu, sa musí zamietnuť ako neprípustná z dôvodu litispendencie bez toho, aby bolo nutné, aby táto námietka bola výslovne stanovená právnym predpisom. V tejto súvislosti nemôže mať úspech rozlišovanie, ktoré robí žalobca medzi rôznymi súdnymi inštanciami, pokiaľ podstata predmetu sporu zostáva rovnaká na všetkých týchto inštanciách.
(pozri bod 98)
Odkaz:
Súdny dvor: 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia, C‑138/03, C‑324/03 a C‑431/03, Zb. s. I‑10043, bod 64; 9. júna 2011, Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C‑465/09 P až C‑470/09 P, bod 58
8. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 106)
Odkaz:
Súdny dvor: 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C‑125/07 P, C‑133/07 P, C‑135/07 P a C‑137/07 P, Zb. s. I‑8681, bod 319; 10. júna 2010, Thomson Sales Europe/Komisia, C‑498/09 P, neuverejnené v Zbierke, bod 138