Vec T‑52/19
AH
proti
Európskej nadácii pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok
Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 8. septembra 2021
„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Zverejnenie osobných údajov – Žiadosť o spoluprácu – Zamietnutie návrhu – Nedostatok právomoci autora aktu spôsobujúceho ujmu – Akt vypracovaný a podpísaný externou advokátskou kanceláriou – Zodpovednosť – Nemajetková ujma“
1. Postavenie úradníkov – Záujem na konaní – Žaloba úradníka, ktorý sa stal údajne obeťou nezákonného zverejnenia osobných údajov proti odmietnutiu žiadosti o pomoc – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
(pozri body 44, 45)
2. Úradníci – Menovací orgán – Orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy – Výkon právomocí – Oprávnenie externého súkromného subjektu vypracovať a podpísať rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o pomoc a žiadosti o náhradu škody – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 2, 90 a 91)
(pozri body 53 – 57)
3. Úradníci – Menovací orgán – Rozhodnutie týkajúce sa výkonu právomocí zverených uvedenému orgánu – Potreba zverejnenia
(pozri body 59, 60)
4. Agentúry Európskej únie – Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) – Zamestnanci – Uplatniteľnosť vnútroštátneho práva – Vylúčenie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 a článok 90 ods. 1, nariadenie Rady č. 1365/75, zmenené nariadením č. 1111/2005, článok 17)
(pozri bod 63)
5. Postavenie úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Možnosť úradníka využiť služby advokáta
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1)
(pozri bod 65)
6. Postavenie úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Rozhodnutie o zamietnutí – Formálne podmienky
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1)
(pozri body 66, 67)
7. Úradníci – Povinnosť správneho orgánu poskytnúť pomoc – Odmietnutie začať vyšetrovanie údajného neúmyselného zverejnenia osobných údajov zamestnanca v dôsledku nedostatočného zabezpečenia – Porušenie povinnosti poskytnúť pomoc
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)
(pozri body 76, 78, 80)
8. Postavenie úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zmena výšky požadovanej škody – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
(pozri body 87 – 89)
9. Postavenie úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsudok, ktorým sa zrušuje rozhodnutie nezačať vyšetrovanie po podaní sťažnosti z dôvodu zverejnenia osobných údajov – Návrh žalobcu o náhradu vzniknutej nemajetkovej ujmy – Predčasná povaha návrhu
(Článok 266 ZFEÚ, Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
(pozri body 101, 102)
Zhrnutie
Žalobca, AH, je zmluvným zamestnancom Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), agentúry Európskej únie so sídlom v Dubline (Írsko). V januári 2018 objavil súbor, ktorý bol pre zamestnancov nadácie Eurofound prístupný prostredníctvom jedného z jej serverov a ktorý obsahoval viacero dôverných podsúborov týkajúcich sa zamestnancov nadácie Eurofound. Medzi týmito podsúbormi sa nachádzal aj súbor obsahujúci dokumenty o vybavovaní sťažnosti žalobcu, vrátane e‑mailu, v ktorom dvaja zamestnanci agentúry diskutovali najmä o možnosti začať disciplinárne konanie proti žalobcovi.
V nadväznosti na toto zistenie žalobca predložil nadácii Eurofound žiadosť o pomoc, aby vyšetrila porušenia týkajúce sa najmä zverejnenia jeho osobných údajov, ako aj žiadosť o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej týmto porušeniami.
Žiadosť žalobcu bola zamietnutá z dôvodu, že zverejnenie jeho údajov nebolo úmyselné. Rozhodnutie o zamietnutí (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vypracovala a podpísala v mene nadácie Eurofound írska externá advokátska kancelária.
Sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu, ktorú žalobca predložil nadácii Eurofound, bola tiež zamietnutá rozhodnutím, ktoré vypracovala tá istá externá advokátska kancelária a ktoré podpísal jeden z advokátov tejto kancelárie ako „právny zástupca nadácie Eurofound“.
Všeobecný súd, na ktorý žalobca podal svoju žalobu, zrušil napadnuté rozhodnutie a po prvýkrát sa vyjadril k zákonnosti delegovania právomoci vypracovať a podpísať rozhodnutia v zmysle článkov 24 a 90 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) na externú advokátsku kanceláriu.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd najskôr zdôrazňuje, že pokiaľ ide o delegovanie právomocí, inštitúcia alebo agentúra Únie môže prijať súbor organizačných opatrení a opatrení prenesenia právomocí na svoje vlastné rozhodovacie orgány, a to najmä rozhodnutie, pokiaľ ide o riadenie jej vlastných zamestnancov. Podľa článku 2 služobného poriadku sa takéto delegovanie musí uskutočniť „v rámci“ dotknutej inštitúcie, a teda tieto právomoci možno v zásade priznať len osobám, ktoré od tejto inštitúcie závisia. Jediná výnimka, ktorú služobný poriadok pripúšťa, zahŕňa predpoklad, keď sa jedna alebo viaceré inštitúcie rozhodnú, že poveria jednu spomedzi seba alebo medziinštitucionálny orgán vykonávaním uvedených právomocí, ktoré sa v žiadnom prípade nemôžu vzťahovať na rozhodnutia týkajúce sa vymenovania, povýšenia alebo preloženia úradníkov.
Okrem toho prenesenie právomoci na podpis predstavuje opatrenie týkajúce sa vnútornej organizácie útvarov administratívy Únie a je bežným prostriedkom, prostredníctvom ktorého táto vykonáva svoje právomoci. Z toho vyplýva, že na základe prenesenia právomoci na podpis môžu v zásade len zamestnanci a úradníci prijať v mene a pod dohľadom administratívy jasne definované organizačné alebo administratívne opatrenia.
Napokon zákonnosť poverenia sa musí posudzovať s ohľadom na predmet konania pred podaním žaloby upraveného v článkoch 90 a 91 služobného poriadku. Takéto konanie však spočíva v zavedení dialógu medzi inštitúciou a jej úradníkom alebo zamestnancom o problémoch, ktoré mohli vzniknúť v pracovnoprávnom vzťahu, a umožniť im nájsť riešenie sporu zmierom. Z toho vyplýva, že na účely udržania otvorenosti a dialógu, ktoré takáto fáza vyžaduje, musí inštitúcia zostať privilegovaným partnerom úradníka alebo zamestnanca počas celého tohto procesu.
Vzhľadom na tieto zásady sa Všeobecný súd domnieva, že aj keď sa Eurofound mohla poradiť s externou advokátskou kanceláriou v rámci konania pred podaním žaloby podľa služobného poriadku, táto možnosť nemôže založiť právo nadácie Eurofound splnomocniť externý súkromný subjekt, akým je uvedená advokátska kancelária, vypracovať a podpísať napadnuté rozhodnutie.
Všeobecný súd okrem toho pripomína na jednej strane, že pokiaľ ide o určenie orgánu príslušného na zamietnutie žiadosti o pomoc založenej na článku 24 služobného poriadku a žiadosti o náhradu škody podanej úradníkom podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku, Eurofound nepodlieha írskemu právu. Preto aj za predpokladu, že externá advokátska kancelária môže podľa vnútroštátneho práva, do ktorého pôsobnosti patrí, vypracovať a podpísať rozhodnutie prijaté verejnou správou, takéto pravidlo nemožno uplatniť na rozhodnutia prijaté na základe služobného poriadku.
Na druhej strane, hoci je pravda, že žiadosť podaná úradníkom alebo zamestnancom v zmysle článku 90 služobného poriadku nepodlieha nijakej formálnej požiadavke, a preto úradníci alebo zamestnanci môžu podať takúto žiadosť aj bez pomoci advokáta, takáto pružnosť sa neuplatňuje na formálne rozhodnutie, ktoré má inštitúcia vydať na základe tejto žiadosti, ktorého znenie a podpis nemožno delegovať na externý súkromný subjekt.
Všeobecný súd preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou nedostatku právomoci, v dôsledku ktorej sa zasiahlo do pravidiel riadnej správy vecí verejných v oblasti riadenia zamestnancov, a preto sa musí zrušiť. Návrhy na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zverejnením sa zamietajú sčasti ako nedôvodné a sčasti ako predčasne podané.