Vec T‑466/12

RFA International, LP,

proti

Európskej komisii

„Dumping – Dovoz ferosilícia s pôvodom v Rusku – Zamietnutie žiadostí o náhradu zaplateného antidumpingového cla – Stanovenie vývoznej ceny – Jeden hospodársky subjekt – Určenie dumpingového rozpätia – Uplatnenie inej metódy než tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom prešetrovaní – Zmena okolností – Článok 2 ods. 9 a článok 11 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1225/2009“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) zo 17. marca 2015

1.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Hranice

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Stanovenie vývoznej ceny – Použitie vytvorenej vývoznej ceny – Podmienky – Spojenie medzi vývozcom a dovozcom

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 9)

3.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Stanovenie vývoznej ceny – Použitie vytvorenej vývoznej ceny – Úpravy – Uplatnenie z úradnej moci – Zohľadnenie primeraného ziskového rozpätia a primeraného rozpätia na náklady vzniknuté medzi dovozom a opätovným predajom – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Hranice

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 9)

4.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Stanovenie vývoznej ceny – Použitie vytvorenej vývoznej ceny – Úpravy – Primeranosť – Dôkazné bremeno

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 9)

5.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Stanovenie vývoznej ceny – Použitie vytvorenej vývoznej ceny – Úpravy – Zohľadnenie primeraného ziskového rozpätia – Výpočet na základe údajov pochádzajúcich od nezávislého dovozcu

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 9)

6.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Rozsah – Zákaz rozhodnúť ultra petita

(Článok 263 ZFEÚ)

7.      Súdne konanie – Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania – Dôvod uvedený po prvýkrát na pojednávaní – Dôvod, ktorý nemožno považovať za rozšírenie existujúceho dôvodu – Neprípustnosť

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48 ods. 2)

8.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Voľba medzi rôznymi metódami výpočtu – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Hranice

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 11)

9.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Žiadosť o náhradu antidumpingového cla na základe článku 11 ods. 8 nariadenia č. 1225/2009 – Posúdenie Komisiou – Použitie inej metódy výpočtu než tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom prešetrovaní – Podmienky – Zmena okolností – Reštriktívny výklad – Dôkazné bremeno – Povinnosť uplatnenia metódy, ktorá je v súlade s ustanoveniami článku 2 nariadenia č. 1225/2009

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 11 ods. 8 a 9)

10.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Žiadosť o náhradu antidumpingového cla na základe článku 11 ods. 8 nariadenia č. 1225/2009 – Posúdenie Komisiou – Použitie inej metódy výpočtu než tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom prešetrovaní – Podmienky – Zmena okolností odôvodňujúca zmenu metódy výpočtu – Zmena štruktúry a zmena vývozných predajných kanálov skupiny vyvážajúcich výrobcov – Posúdenie

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 11 ods. 8 a 9)

11.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Stanovenie vývoznej ceny – Okolnosť, ktorú treba uplatniť – Cena uplatňovaná v rámci bežného obchodu – Cena zaplatená prvým nezávislým kupujúcim jednému hospodárskemu subjektu vyvážajúceho výrobcu – Pojem jeden hospodársky subjekt – Vplyv na kvalifikáciu spoločností patriacich do jedného hospodárskeho subjektu ako vyvážajúceho výrobcu – Neexistencia

[Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 1 a článok 2 ods. 10 písm. i)]

12.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Žiadosť o náhradu antidumpingového cla na základe článku 11 ods. 8 nariadenia č. 1225/2009 – Posúdenie Komisiou – Určenie metódy výpočtu na základe článku 11 ods. 9 nariadenia č. 1225/2009 – Nevyhnutnosť výkladu v súlade s antidumpingovou dohodou GATT z roku 1994 – Neexistencia

(Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, „antidumpingová dohoda z roku 1994“, článok 18.3; nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 11 ods. 9)

13.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Náhrada antidumpingového cla – Voľná úvaha Komisie – Účinok usmernení prijatých Komisiou

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 11 ods. 8; oznámenie Komisie 2002/C 127/06)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 37)

2.      V súlade s článkom 2 ods. 9 nariadenia č. 1225/2009 sú v prípade spojenia medzi vývozcom a dovozcom inštitúcie oprávnené vytvoriť vývoznú cenu na účely výpočtu dumpingového rozpätia. Takéto spojenie existuje najmä vtedy, keď vývozca a dovozca patria do tej istej skupiny.

(pozri bod 39)

3.      Na účely vytvorenia vývoznej ceny na základe ceny prvého nezávislého kupujúceho alebo na akomkoľvek inom primeranom základe inštitúcie z úradnej moci vykonajú úpravu uvedenú v článku 2 ods. 9 druhom pododseku základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009, aby sa stanovila spoľahlivá vývozná cena na hranici Únie. V tejto súvislosti článok 2 ods. 9 druhý a tretí pododsek základného nariadenia nevylučujú, aby sa úpravy vykonali vo vzťahu k nákladom, ktoré vznikli pred dovozom, pokiaľ tieto náklady obvykle znáša dovozca.

Toto ustanovenie okrem toho neupravuje metódu výpočtu či určenia primeraného rozpätia pre uvedené náklady a zisk. Obmedzuje sa na odkaz na primeranosť uvedeného rozpätia, ktoré je predmetom úpravy.

Napokon inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy v súvislosti s určením primeraného rozpätia pre tieto náklady a zisk, v dôsledku čoho má súd Únie uplatniť len obmedzené súdne preskúmanie. Toto určenie totiž nevyhnutne zahŕňa komplexné hospodárske posúdenia.

(pozri body 40 – 43)

4.      V súvislosti s výpočtom dumpingového rozpätia na základe vytvorenej vývoznej ceny prináleží zainteresovanej strane, ktorá zamýšľa napadnúť rozsah úprav vykonaných na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia č. 1225/2009, pokiaľ ide o neprimerané rozpätia určené v tejto súvislosti, aby predložila dôkazy a konkrétne výpočty odôvodňujúce jej tvrdenia a osobitne alternatívnu sadzbu, ktorú prípadne navrhuje. Zainteresovaná strana je najmä povinná predložiť na podporu svojich námietok číselné údaje, akými sú konkrétne výpočty odôvodňujúce jej tvrdenia. V tejto súvislosti konkrétne tvrdenie o existencii jedného hospodárskeho subjektu zahŕňajúceho funkcie dovozu a funkcie vývozu nemôže preniesť toto dôkazné bremeno tak, aby boli inštitúcie povinné z úradnej moci rozlišovať medzi dovoznou a vývoznou funkciou a s tým spojenými nákladmi a ziskom.

(pozri body 44, 61 – 63)

5.      Primerané ziskové rozpätie upravené v článku 2 ods. 9 treťom pododseku základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009 možno v prípade spojenia medzi vývozcom a dovozcom do Únie vypočítať nie na základe údajov pochádzajúcich od prepojeného dovozcu, ktoré môžu byť ovplyvnené takýmto spojením, ale na základe údajov pochádzajúcich od nezávislého dovozcu.

(pozri bod 68)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 77, 78)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 80 – 82)

8.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 86)

9.      Pri všetkých konaniach o náhrade v zmysle článku 11 ods. 8 základného nariadenia č. 1225/2009 Komisia v súlade so znením článku 11 ods. 9 rovnakého nariadenia použije za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodiku ako pri pôvodnom vyšetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu dotknutého antidumpingového cla, pričom zohľadní najmä článok 2 tohto nariadenia.

V tejto súvislosti výnimka umožňujúca Komisii uplatniť v rámci konania o náhrade metódu odlišnú od tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom vyšetrovaní, v prípade, že sa okolnosti zmenili, musí byť nevyhnutne predmetom reštriktívneho výkladu, keďže akákoľvek odchýlka alebo výnimka zo všeobecného pravidla sa musí vykladať reštriktívne. Preto ak Komisia zamýšľa uplatniť inú metódu, než uplatnila v pôvodnom prešetrovaní, prináleží jej preukázať, že okolnosti sa zmenili.

Na to, aby bola zmena metódy odôvodnená podľa článku 11 ods. 9 základného nariadenia, musí okrem toho súvisieť s konštatovanou zmenou okolností.

Čo sa v tejto súvislosti týka výnimočnej povahy takejto zmeny okolností, požiadavka reštriktívneho výkladu nemôže Komisii umožniť vykladať a uplatňovať toto ustanovenie spôsobom nezlučiteľným s jeho znením a účelom. V tejto súvislosti uvedené ustanovenie osobitne stanovuje, že uplatnená metóda musí byť v súlade s ustanoveniami článku 2 základného nariadenia. Z toho vyplýva, že ak by sa v štádiu konania o náhrade ukázalo, že uplatnenie metódy použitej v priebehu pôvodného vyšetrovania nebolo v súlade s ustanoveniami článku 2 základného nariadenia, Komisia by bola povinná takúto metódu už neuplatniť, pričom Komisii prináleží preukázať, že metóda uplatnená pri pôvodnom vyšetrovaní nebola v súlade s článkom 2 základného nariadenia. Naopak na odôvodnenie zmeny metódy nestačí, aby bola nová metóda vhodnejšia ako predchádzajúca, samozrejme pod podmienkou, že predchádzajúca metóda je v súlade s článkom 2 základného nariadenia.

(pozri body 87 – 91)

10.    V rámci posúdenia žiadosti o náhradu zaplateného antidumpingového cla je Komisia oprávnená uplatniť inú metódu výpočtu dumpingového rozpätia než bola metóda uplatnená v pôvodnom vyšetrovaní iba vtedy, ak môže preukázať, že zmena okolností skutočne odôvodňuje použitie novej metódy.

V tejto súvislosti zmena štruktúry skupiny podnikov a zmena organizácie vývozného predaja tejto skupiny, pri ktorej vznikol nový vývozný kanál a po prvýkrát sa tak umožnilo zistenie jednotlivých vývozných cien rôznych vyvážajúcich výrobcov, ktorí patria do skupiny, odôvodňuje uplatnenie novej metódy spočívajúcej vo výpočte jednotlivých dumpingových rozpätí pri každom z dotknutých vyvážajúcich výrobcov predtým, ako sa s ohľadom na ich príslušnosť k skupine podnikov stanoví vážené priemerné dumpingové rozpätie.

Za týchto okolností, aj keby Komisia opomenula vyžiadať si pri pôvodnom vyšetrovaní predloženie individuálnych údajov, takéto opomenutie nemôže mať za následok nezákonnosť záveru o existencii zmeny okolností.

(pozri body 98 – 102, 117)

11.    Pokiaľ ide o analýzu dumpingových praktík, pojem jeden hospodársky subjekt bol vyvinutý na určenie normálnej hodnoty v zmysle článku 2 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009. Ak totiž výrobca poverí úlohami bežne pripadajúcimi vnútornému predajnému oddeleniu spoločnosť distribuujúcu jeho výrobky, ktorú hospodársky ovláda, použitie cien platených prvým nezávislým kupujúcim uvedenej distribučnej spoločnosti je na účely stanovenia normálnej hodnoty odôvodnené, keďže tieto ceny sa môžu považovať za ceny prvého predaja výrobku uskutočneného v bežnom obchode v zmysle článku 2 ods. 1 prvého pododseku základného nariadenia. Túto úvahu možno analogicky uplatniť na úpravu vývoznej ceny vykonanú podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Ak v tejto súvislosti výrobca distribuuje svoje výrobky, ktorých miestom určenia je Únia, prostredníctvom právne samostatnej spoločnosti, ktorú však z hospodárskeho hľadiska kontroluje, požiadavka zistenia stavu odzrkadľujúceho hospodársku realitu vzťahov medzi výrobcom a touto predajnou spoločnosťou svedčí skôr v prospech uplatnenia pojmu jeden hospodársky subjekt pri výpočte vývoznej ceny.

Z toho vyplýva, že pojem jeden hospodársky subjekt je osobitne založený na potrebe zohľadniť hospodársku realitu vzťahov medzi výrobcom a jeho predajnou spoločnosťou, ktorá plní úlohy predajného oddelenia integrovaného v rámci uvedeného výrobcu.

Naopak skutočnosť, že dvaja výrobcovia patriaci do tej istej skupiny, ktorí tvoria so spoločnosťou, ktorá je z právneho hľadiska inou osobou, ale tiež patrí do uvedenej skupiny a plní úlohy vnútorného predajného oddelenia, jeden hospodársky subjekt, nezaväzuje inštitúcie vychádzať z toho, že len uvedený jeden subjekt možno kvalifikovať ako vyvážajúceho výrobcu. Uvedený predpoklad totiž nezohľadňuje hospodársku realitu spočívajúcu v tom, že napriek tomu, že ako sesterské spoločnosti s rovnakými akcionármi patriace do jednej skupiny, či dokonca do jedného hospodárskeho subjektu, ak by aj bola jeho existencia preukázaná, môžu dvaja výrobcovia tvoriť odlišné právne subjekty, ktoré pri prešetrovaní náhrady svoje výrobky vyrábali a uvádzali ich na trh individuálne.

(pozri body 108 – 112)

12.    Z odôvodnenia 3 základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009 vyplýva, že jeho cieľom je prebrať do práva Únie v miere, v akej je to možné, pravidlá upravené v dohode o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (antidumpingová dohoda). Z toho vyplýva, že ustanovenia základného nariadenia sa musia vykladať v miere, v akej je to možné, v súlade s príslušnými ustanoveniami antidumpingovej dohody. Pokiaľ však ide o metódu výpočtu, ktorá sa má uplatniť v súvislosti s posúdením žiadosti o náhradu zaplateného antidumpingového cla, antidumpingová dohoda neobsahuje ustanovenia obdobné ustanoveniam článku 11 ods. 9 základného nariadenia, v dôsledku čoho pravidlo, ktoré toto posledné uvedené ustanovenie zavádza, nemožno považovať za prebratie jedného z podrobných pravidiel uvedenej dohody, ktoré sa musí vykladať v súlade s touto dohodou. Zo znenia a kontextu článkov 18.3 a 18.3.1 antidumpingovej dohody vyplýva, že na rozdiel od článku 11 ods. 9 základného nariadenia, ktorý označuje metódu uplatňujúcu sa v rámci celého prešetrovania náhrady, článok 18.3.1 antidumpingovej dohody je ukotvený v záverečných ustanoveniach uvedenej dohody, presnejšie v ustanoveniach uvedených v článku 18.3, ktoré stanovujú jeho časovú pôsobnosť.

(pozri body 135 – 137, 139)

13.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 142 – 144)