Vec T‑67/11
Martinair Holland NV
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh nákladnej leteckej dopravy – Dohody a zosúladené postupy s ohľadom na viaceré prvky ceny za služby nákladnej leteckej dopravy (zavedenie palivových prirážok a prirážok za bezpečnosť, odmietnutie povinnosti zaplatiť provízie zo súm nad rámec príplatkov) – Článok 101 ZFEÚ, článok 53 Dohody o EHP a článok 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskom o leteckej doprave – Povinnosť odôvodnenia“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) zo 16. decembra 2015
1. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie a ukladá sa pokuta – Požiadavky vyplývajúce zo zásady účinnej súdnej ochrany – Jasnosť a presnosť výroku rozhodnutia
(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 296 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, článok 8;nariadenie Rady č. 1/2003, článok 2 a článok 23 ods. 5)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Identifikácia sankcionovaných porušení – Identifikácia osôb, ktoré sú predmetom rozhodnutia – Prednosť prináležiaca výroku pred odôvodnením
(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 296 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, článok 8;nariadenie Rady č. 1/2003, článok 2)
3. Kartely – Zákaz – Priamy účinok – Právo jednotlivcov žiadať náhradu spôsobenej škody – Spôsoby vykonania – Porušenia, ktoré sú predmetom rozhodnutia Komisie – Záväzná povaha rozhodnutia pre vnútroštátne súdy – Rozsah – Dôležitosť jasnosti a presnosti výroku rozhodnutia
(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 296 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, článok 8;nariadenie Rady č. 1/2003, článok 2 a článok 16 ods. 1)
4. Kartely – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jedno porušenie – Podniky, ktorým sa vytýka ich účasť na celkovom karteli – Kritériá – Jediný cieľ a globálny plán
(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, článok 8;nariadenie Rady č. 1/2003, článok 2)
5. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie a ukladá sa pokuta – Vnútorné rozpory rozhodnutia – Dôsledky – Zrušenie – Podmienky – Zásah do práva obvineného podniku na obhajobu – Nemožnosť súdu Únie vykonávať svoje preskúmanie
(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 296 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, článok 8;nariadenie Rady č. 1/2003, článok 2)
6. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže – Náprava nedostatku odôvodnenia počas sporového konania – Neprípustnosť
(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 296 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, článok 8;nariadenie Rady č. 1/2003, článok 2)
1. Na účely odôvodnenia rozhodnutia prijatého na zabezpečenie uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže Únie je Komisia povinná podľa článku 296 ZFEÚ uviesť aspoň skutočnosti a úvahy, ktoré majú základnú dôležitosť v štruktúre jej rozhodnutia, umožniac tak príslušnému súdu a dotknutým osobám oboznámiť sa s podmienkami, za ktorých Komisia uplatnila právo Únie. Okrem toho odôvodnenie aktu musí byť logické, a najmä bez vnútorných rozporov, ktoré by bránili porozumieť správne dôvodom, na ktorých sa tento akt zakladá.
Okrem toho, napriek ustanoveniam článku 23 ods. 5 nariadenia č. 1/2003, z ktorého vyplýva, že rozhodnutia ukladajúce pokuty za porušenie práva hospodárskej súťaže nemajú trestnoprávnu povahu, porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave predpokladá správanie, ktoré je vo všeobecnosti považované za nelojálne, v zásade na ujmu verejnosti, spôsobujúce skutočnú stigmu a môže zaň byť zodpovedným podnikom uložená pokuta až do výšky 10 % ich ročného obratu, teda nepopierateľne vysoká pokuta. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, patria tieto porušenia do trestnoprávnej oblasti v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP). V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že ak bol uložený „trest“ rozhodnutím správneho orgánu, dotknutá osoba musí mať možnosť napadnúť takéto rozhodnutie prijaté voči nej na súde, ktorý dodrží záruky stanovené v článku 6 EDĽP.
Zásada účinnej súdnej ochrany, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie, ktorá je dnes vyjadrená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a ktorá zodpovedá v práve Únie článku 6 ods. 1 EDĽP, však implikuje, že výrok rozhodnutia prijatého Komisiou, konštatujúceho porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, musí byť obzvlášť jasný a presný, aby podniky uznané za zodpovedné, ktorým bola uložená sankcia, mohli porozumieť, prečo im bola pripísaná zodpovednosť a uložené tieto sankcie, ako to vyplýva zo znenia uvedeného výroku, a mohli to spochybniť.
(pozri body 27 – 31)
2. V práve hospodárskej súťaže Únie uvádza Komisia vo výroku rozhodnutí povahu a rozsah porušení, ktoré sankcionuje. Pokiaľ ide práve o rozsah a povahu sankcionovaných porušení, je to práve výrok a nie odôvodnenia, na čom záleží. Len v prípade nedostatočne presných výrazov použitých vo výroku je potrebné ho vykladať s odvolaním sa na odôvodnenia rozhodnutia. Na účely definovania osôb, ktoré sú predmetom rozhodnutia konštatujúceho porušenie, sa treba pridŕžať výroku tohto rozhodnutia, keď tento výrok nevyvoláva žiadne pochybnosti.
(pozri bod 32)
3. V práve hospodárskej súťaže Únie článok 101 ods. 1 ZFEÚ vyvoláva priame účinky vo vzťahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva, keď stanovuje požiadavku, aby sa akákoľvek osoba mohla domáhať náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž. Prináleží teda vnútroštátnym súdom povereným v rámci ich právomocí uplatňovaním tohto ustanovenia, aby zabezpečili nielen úplnú účinnosť tohto ustanovenia, ale aj ochranu týchto práv. Každá osoba tak má právo domáhať sa súdnou cestou náhrady spôsobenej škody, ak existuje príčinná súvislosť medzi takouto škodou a kartelom alebo postupom zakázaným článkom 101 ZFEÚ.
V súlade s článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku 101 ZFEÚ, ktoré sú už predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s týmto rozhodnutím, a to aj pokiaľ ide o časový a geografický rozsah posudzovaného správania alebo pokiaľ ide o zodpovednosť osôb, ktoré boli vyšetrované. Z toho vyplýva, že vnútroštátne súdy sú viazané rozhodnutím prijatým Komisiou, ak nebolo zrušené alebo nebola konštatovaná jeho neplatnosť, čo si vyžaduje, aby jeho výrok mohol byť pochopený jednoznačným spôsobom.
Konkrétne, vnútroštátne súdy musia byť schopné pochopiť na základe jasného znenia výroku rozhodnutia konštatujúceho existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže rozsah tohto porušenia, ako aj identifikovať osoby, ktoré sú zaň zodpovedné, aby mohli vyvodiť potrebné dôsledky, pokiaľ ide o návrhy na náhradu škody spôsobenej porušením, podané osobami, ktoré boli poškodené týmto porušením.
V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že osoba považovaná za zodpovednú za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže konštatované Komisiou bude povinná nahradiť spôsobenú škodu zákazníkom iných osôb považovaných za zodpovedné za to isté porušenie. Znenie výroku rozhodnutia konštatujúceho porušenie pravidiel hospodárskej súťaže sa zdá byť z tohto hľadiska rozhodujúce, keďže je takej povahy, že môže zakladať vzájomné práva a povinnosti medzi dotknutými osobami. Môže sa stať, ak to stanovuje vnútroštátne právo, že vnútroštátny súd bude musieť rozhodnúť tak, že všetky osoby považované za zodpovedné za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže konštatované Komisiou sú povinné nahradiť spôsobenú škodu solidárne. V takom prípade znenie výroku rozhodnutia konštatujúceho porušenie pravidiel hospodárskej súťaže môže, pokiaľ ide o dotknuté osoby, byť takisto rozhodujúce.
(pozri body 33 – 39)
4. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 55, 60)
5. V oblasti hospodárskej súťaže, ak odôvodnenia rozhodnutia Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie a ukladá sa pokuta, opisujú jedno jediné a nepretržité porušenie, na ktorom sa zúčastnili všetky obvinené podniky, zatiaľ čo výrok uvedeného rozhodnutia, obsahujúci niekoľko článkov, konštatuje buď viaceré rôzne jediné a nepretržité porušenia alebo jedno jediné a nepretržité porušenie, zodpovednosť, za ktoré sa pripisuje iba podnikom, ktoré sa priamo zúčastnili na správaní predstavujúcom porušenie konštatovanom jednotlivými uvedenými článkami, medzi odôvodneniami a výrokom uvedeného rozhodnutia existuje rozpor.
V tejto súvislosti jednoduchá existencia takéhoto rozporu nepostačuje na to, aby bol vyvodený záver, že toto rozhodnutie je postihnuté vadou, pokiaľ ide o odôvodnenie, ak po prvé rozhodnutie ako celok umožňuje dotknutým osobám identifikovať túto nekoherenciu a odvolávať sa na ňu, po druhé znenie výroku je dostatočne jasné a presné, aby mohli pochopiť presný dosah rozhodnutia, a po tretie dôkazy použité na preukázanie účasti obvinených podnikov na porušeniach, ktoré im boli pripísané vo výroku, sú jasne identifikované a skúmané v odôvodneniach.
Naproti tomu, ak interné nekoherencie v napadnutom rozhodnutí sú takej povahy, že majú dosah na práva sankcionovaných podnikov na obhajobu a bránia súdu Únie vykonať svoje preskúmanie, rozhodnutie je postihnuté vadou týkajúcou sa odôvodnenia odôvodňujúcou jeho zrušenie. O takýto prípad ide najmä, ak rozhodnutie neumožňuje jednak posúdiť dostatočnosť dôkazov uvedených v odôvodneniach a jednak pochopiť logický postup, ktorý viedol Komisiu k záveru, aby považovala adresátov rozhodnutia za zodpovedných.
(pozri body 58, 74 – 76, 78, 84)
6. Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenia práva hospodárskej súťaže Únie a ukladá sa pokuta, odôvodnenie musí byť v zásade oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako akt, ktorý jej spôsobuje ujmu, pričom jeho absenciu nemožno napraviť tým, že sa dotknutá osoba dozvie dôvody aktu v konaní pred súdom Únie.
V opačnom prípade hrozí, že povinnosť odôvodniť individuálne rozhodnutie nebude zodpovedať svojmu cieľu, ktorým je poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje o tom, či je rozhodnutie dôvodné, alebo či prípadne neobsahuje vady umožňujúce napadnúť jeho zákonnosť a umožniť súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.
(pozri body 80, 81)