ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
zo 4. marca 2010 (*)
„Dumping – Dovoz obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Číne a vo Vietname – Výpočet vytvorenej normálnej hodnoty – Vývozná cena – Právo na obhajobu – Ujma – Povinnosť odôvodnenia“
Vo veci T‑410/06,
Foshan City Nanhai Golden Step Industrial Co., Ltd, so sídlom v Lišui (Čína), v zastúpení: I. MacVay, solicitor, R. Thompson, QC, a K. Beal, barrister,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: J.‑P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Berrisch, advokát,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Európska komisia, v zastúpení: H. van Vliet a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,
a
Európska konfederácia obuvníckeho priemyslu (CEC), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: pôvodne P. Vlaemminck, G. Zonnekeyn a S. Verhulst, neskôr P. Vlaemminck a A. Hubert, advokáti,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je čiastočné zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006 z 5. októbra 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 275, s. 1) v rozsahu, v akom sa jej týka,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predsedníčka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas (spravodajca) a A. Dittrich,
tajomník: C. Kantza, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. februára 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Článok 1 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), v znení zmien a doplnení (ďalej len „základné nariadenie“), stanovuje:
„1. Antidumpingové clo sa môže vzťahovať na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v spoločenstve spôsobuje ujmu.
2. Výrobok sa považuje za dumpingový, ak je jeho vývozná cena do spoločenstva nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku pri bežnom obchodovaní, stanovená pre vyvážajúcu krajinu.“
2 Pokiaľ ide o určenie existencie dumpingu, článok 2 základného nariadenia stanovuje pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri porovnaní normálnej hodnoty dotknutého výrobku a vývoznej ceny, pričom podľa odseku 12 tohto istého ustanovenia je dumpingové rozpätie suma, o ktorú normálna hodnota presahuje vývoznú cenu.
3 Článok 2 ods. 1 prvý a druhý pododsek a článok 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia znejú takto:
„1. Normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi vo vyvážajúcej krajine.
Tam, kde vývozca vo vyvážajúcej krajine podobný výrobok nevyrába alebo nepredáva, môže však byť normálna hodnota stanovená na základe cien iných predávajúcich alebo výrobcov.
…
3. Ak nie je žiadny alebo nedostatočný predaj podobného výrobku pri bežnom obchodovaní alebo ak z dôvodu mimoriadnej situácie na trhu takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie, normálna hodnota podobného výrobku sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú čiastku na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk alebo na základe vývozných cien pri bežnom obchodovaní do vhodnej tretej krajiny za predpokladu, že tieto ceny sú reprezentatívne.
…
6. Čiastky zodpovedajúce výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sú založené na skutočných údajoch, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní, výrobcom alebo vývozcom, ktorý podliehajú prešetrovaniu. Ak takéto čiastky nemožno stanoviť na takomto základe, môžu byť stanovené na základe:
a) váženého priemeru skutočných čiastok určených pre iných vývozcov alebo výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu na výrobu a predaj podobného výrobku na domácom trhu krajiny pôvodu;
b) skutočných čiastok použiteľných na výrobu a predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov pri bežnom obchodovaní príslušným vývozcom alebo výrobcom na domácom trhu krajiny pôvodu;
c) ľubovoľnej inej primeranej metódy za predpokladu, že takto stanovená čiastka na zisk nepresiahne zisk bežne dosahovaný inými vývozcami alebo výrobcami z predaja výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu.“
4 Pokiaľ ide o poskytnutie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve (ďalej len „STH“), článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia stanovuje:
„v antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týka dovozu tovarov z… Čínskej ľudovej republiky…, sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu…, preukáže, že u tohto výrobcu, resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku, podmienky trhového hospodárstva…“
5 Článok 2 ods. 8 a 9 prvý pododsek základného nariadenia stanovuje:
„8. Vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo obvykle platená za výrobok pri jeho vývoze z vyvážajúcej krajiny do spoločenstva.
9. V prípadoch, keď neexistuje vývozná cena…, možno vývoznú cenu vytvoriť na základe ceny, za ktorú sú dovážané výrobky prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu, alebo ak výrobky nie sú ďalej predané nezávislému kupujúcemu alebo nie sú predané v stave, v akom boli dovezené, na ľubovoľnom primeranom základe.“
6 Pokiaľ ide o určenie existencie ujmy, článok 3 ods. 2, 3 a 6 základného nariadenia stanovuje:
„2. Vymedzenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak a) objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu spoločenstva; a b) následný dopad takýchto dovozov na príslušné výrobné odvetvie spoločenstva.
3. Pokiaľ ide o objem dumpingových dovozov, pozornosť sa venuje tomu, či došlo k významnému nárastu dumpingových dovozov v absolútnom vyjadrení alebo relatívnom vyjadrení vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v spoločenstve. Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia spoločenstva, alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí zníženie cien vo významnej miere alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Ani jeden, ani viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.
…
6. Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie spoločenstva tak, ako je ustanovené v odseku 5, a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.“
7 Podľa článku 9 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia „výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť menšia než dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu spoločenstva“.
8 Článok 20 ods. 1, 2, 4 a 5 základného nariadenia stanovuje:
„1. Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia, vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj zástupcovia vyvážajúcej krajiny môžu požiadať o poskytnutie podrobných informácií o skutočnostiach, na základe ktorých boli uložené prechodné opatrenia. Žiadosti o poskytnutie týchto informácií sa predložia písomne bezodkladne po uložení prechodných opatrení a predmetné informácie sa poskytnú písomne, len čo to bude možné.
2. Strany uvedené v odseku 1 môžu požiadať o konečné poskytnutie informácií, resp. dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení, ukončenie prešetrovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení, pričom osobitnú pozornosť treba venovať poskytovaniu iných informácií, než sú tie, z ktorých sa vychádzalo pri dočasných opatreniach.
…
4. Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomnou formou. Pri zohľadnení ochrany dôverných informácií sa poskytne čo najskôr, zvyčajne do jedného mesiaca pred konečným rozhodnutím alebo predložením návrhu na konečné opatrenie Komisiou podľa článku 9. Ak nie je Komisia schopná poskytnúť určité informácie alebo dôvody v stanovenej lehote, urobí tak, len čo to bude možné. Poskytnutím informácií nie je dotknuté následné rozhodnutie, ktoré môže prijať Komisia alebo Rada, ale ak takéto rozhodnutie vychádza z iných skutočností a dôvodov, tieto budú poskytnuté čo najskôr.
5. Námietky vznesené po konečnom poskytnutí informácií sa zohľadnia, len ak sú doručené v lehote stanovenej Komisiou, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní, a to s prihliadnutím na naliehavosť záležitosti.“
Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté nariadenie
9 Žalobkyňa, spoločnosť Foshan City Nanhai Golden Step Industrial Co., Ltd, je výrobcom obuvi so sídlom v Číne.
10 Dovoz obuvi pochádzajúcej z Číny a patriacej do niektorých tried kombinovanej nomenklatúry podliehal režimu množstevných kvót, ktorý sa prestal uplatňovať 1. januára 2005.
11 V nadväznosti na sťažnosť, ktorú 30. mája 2005 podala Európska konfederácia obuvníckeho priemyslu (CEC), začala Komisia Európskych spoločenstiev antidumpingové konania týkajúce sa dovozu určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Číne a vo Vietname. Oznámenie o začatí tohto konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 7. júla 2005 (Ú. v. EÚ C 166, s. 14, ďalej len „oznámenie o začatí konania“).
12 Dňa 23. marca 2006 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 553/2006 z 23. marca 2006 o uložení predbežného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 98, s. 3, ďalej len „predbežné nariadenie“).
13 Podľa odôvodnenia č. 9 predbežného nariadenia prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie okolností, ktoré sú relevantné pre ohodnotenie ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2001 do 31. marca 2005 (ďalej len „zohľadňované obdobie“).
14 So zreteľom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorým by STH nemusel byť udelený, sa na účely stanovenia normálnej hodnoty na základe údajov z analogickej krajiny, v tomto prípade Brazílskej federatívnej republiky, uskutočnila overovacia návšteva v priestoroch troch brazílskych spoločností (odôvodnenie č. 8 predbežného nariadenia).
15 Z odôvodnenia č. 57 predbežného nariadenia vyplýva, že v rámci stanovovania dumpingu Komisia použila metódu výberu vzorky stanovenú v článku 17 základného nariadenia. Na tento účel vybrala vzorku trinástich čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavovali viac ako 20 % objemu čínskeho vývozu do Spoločenstva. Podľa odôvodnenia č. 8 písm. c) predbežného nariadenia je žalobkyňa piatou spoločnosťou na zozname čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.
16 V súvislosti s vývoznou cenou Komisia v odôvodnení č. 130 predbežného nariadenia uviedla, že keďže sa vývoz do Spoločenstva uskutočňoval prostredníctvom nezávislých obchodných spoločností, táto sa stanovovala na základe cien výrobku v okamihu, keď dotknutý výrobca predával výrobok na vývoz obchodným spoločnostiam, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia (pozri bod 5 vyššie).
17 Podľa odôvodnenia č. 131 predbežného nariadenia sa porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou uskutočnilo na základe ceny zo závodu. V snahe zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa príslušné zvýšenie uskutočnilo vo forme úprav o rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien podľa článku 2 ods.10 základného nariadenia (odôvodnenie č. 132 predbežného nariadenia).
18 Pokiaľ ide o ujmu, Komisia predovšetkým preskúmala predaj pod dovoznú cenu. Na tieto účely boli dovozné ceny CIF pri dovoze na hranicu Spoločenstva po preclení upravené nahor, aby zohľadnili náklady, ktoré vznikli dovozcom v Spoločenstve, ako sú náklady na dizajn, výber surovín atď., a boli porovnané s cenami výrobného odvetvia Spoločenstva na úrovni „zo závodu“ a v rovnakej obchodnej fáze. Z tohto porovnania vyplynulo 12,8 % rozpätie predaja pod cenu pre obuv s pôvodom v Číne (odôvodnenie č. 167 a 168 predbežného nariadenia).
19 Listom zo 7. apríla 2006 Komisia podľa článku 14 ods. 2 a článku 20 ods. 1 základného nariadenia zaslala žalobkyni kópiu predbežného nariadenia a dokument obsahujúci informácie o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých boli stanovené predbežné antidumpingové clá (ďalej len „predbežný informačný dokument“). Komisia vyzvala žalobkyňu, aby jej do 8. mája 2006 zaslala svoje prípadné vyjadrenia k týmto dokumentom.
20 Elektronickou poštou z 27. apríla 2006 sa žalobkyňa sťažovala na nedostatočné vymedzenie uvedené v dodatkovom konečnom informačnom dokumente, pričom zdôraznila údaje týkajúce sa úpravy cien na účely výpočtu dumping a predaja pod cenu. Žalobkyňa zopakovala tieto výhrady vo svojich písomných pripomienkach z 8. mája 2006.
21 V elektronickej pošte zo 16. mája 2006 žalobkyňa predovšetkým zdôraznila, že zvýšenie jej vývoznej ceny o 15 % z dôvodu nákladov na výskum a vývoj bolo nižšie ako náklady skutočne vynaložené z tohto dôvodu, keďže nezohľadňovali vysoké náklady a ziskové rozpätie nezávislých obchodných spoločností, prostredníctvom ktorých uvádzali niektorí čínski výrobcovia svoju výrobu na trh Spoločenstva.
22 Listom zo 7. júla 2006 Komisia podľa článku 20 ods. 2 až 4 základného nariadenia zaslala žalobkyni konečný informačný dokument o podstatných skutočnostiach a úvahách, na ktorých sa zakladá návrh na stanovenie konečných antidumpingových ciel.
23 V časti H tohto dokumentu Komisia uviedla svoje úvahy týkajúce sa konečných antidumpingových opatrení, ktoré budú navrhnuté Rade Európskej únie. Čo sa týka druhu opatrení, Komisia po prvé uviedla, že záväzky zo strany výrobcov nepredávať pod úrovňou cien, ktoré by mali odstrániť významnú ujmu znášanú týmto výrobným odvetvím Spoločenstva, neboli vhodnými opatreniami, a po druhé, že bolo potrebné uplatniť systém oddialenia ciel (body 278 až 291 konečného informačného dokumentu).
24 Čo sa týka systému oddialenia ciel, Komisia uviedla, že objem dovozov mal od 1. januára 2005, dátumu skončenia uplatňovania systému množstevných kvót (pozri bod 10 vyššie), značný škodlivý účinok na výrobné odvetvie Spoločenstva. Počas prvých troch mesiacov roku 2005 zahrnutých do obdobia prešetrovania (pozri bod 13 vyššie) totiž došlo v dotknutom výrobnom odvetví Spoločenstva proporcionálne k najvýraznejšiemu poklesu v priebehu zohľadňovaného obdobia, pokiaľ ide o viacero hospodárskych ukazovateľov, ako sú rentabilita, predajné ceny, trhové podiely, predaj, zamestnanosť a výroba. Za týchto podmienok Komisia pri stanovovaní existencie ujmy venovala osobitnú pozornosť kvantitatívnemu aspektu dumpingových praktík. Domnievala sa, že dôvodom ujmy bol len dovoz presahujúci určitý objem a že v dôsledku toho nebol zásah vo forme stanovenia ciel ad valorem nevyhnutný na obnovu podmienok spravodlivej súťaže. Antidumpingové clá sa teda mali uplatňovať výlučne na množstvá výrobkov dovezených nad rámec určitého ročného objemu. V prejednávanej veci bol takýto systém oddialenia ciel primeraný na účely odstránenia ujmy v tom rozsahu, že zohľadňoval účinky systému množstevných kvót a vyrovnával záujmy dotknutých strán. Navrhované antidumpingové clá sa teda mali uplatňovať na dovozy uskutočnené nad rámec 140 miliónov párov obuvi ročne s pôvodom v Číne. Tento objem bol odrazom posúdenia uskutočneného Komisiou v súvislosti s dovozmi z Číny v roku 2005, pričom zohľadňoval množstvá dovezené v roku 2004 (body 285 až 287 a 291 konečného informačného dokumentu).
25 Komisia teda navrhla uloženie konečného antidumpingového cla na úrovni odstránenia ujmy na dovozy uskutočnené nad rámec 140 miliónov párov obuvi s pôvodom v Číne. Toto rozpätie bolo stanovené na úrovni predajov pod cenu, konkrétne vo výške 23 % (bod 293 konečného informačného dokumentu).
26 V liste z 10. júla 2006 Komisia doplnila dokument o konečných informáciách o úvahy týkajúce sa situácie žalobkyne a poskytnutia STH, výpočtu normálnej hodnoty a výpočtu ujmy. Pokiaľ ide o výpočet normálnej hodnoty, Komisia uviedla, že na určenie výrobných nákladov použije údaje pochádzajúce z účtovníctva žalobkyne. Na určenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ako aj ziskového rozpätia však Komisia použila údaje od ďalších dvoch čínskych podnikov, ktoré uskutočnili domáci reprezentatívny predaj a bolo im poskytnuté STH v rámci nedávnych prešetrovaní. Z výpočtu vyplynulo dumpingové rozpätie vo výške 9,7 %.
27 Pokiaľ ide o výpočet ujmy, Komisia v liste z 10. júla 2006 uviedla, že pri stanovení ceny CIF na hranici Spoločenstva, teda rozpätia podhodnotenia/predaja pod cenu, nemohla zohľadniť ziskové rozpätie obchodnej spoločnosti, ktorá dodáva výrobky žalobkyne na trh Spoločenstva, pretože táto spoločnosť pri prešetrovaní nespolupracovala. Okrem toho ani nebolo potrebné zohľadniť toto ziskové rozpätie, keďže Komisia upravila vytvorenú normálnu hodnotu smerom nadol na základe údajov z Brazílie, aby odpočítala náklady tejto obchodnej spoločnosti (marketing, výskum a vývoj atď.). Komisia vyzvala žalobkyňu, aby jej zaslala svoje vyjadrenia do 18. júla 2006.
28 Žalobkyňa zaslala svoje vyjadrenia predovšetkým v liste z 18. júla 2006 a spochybnila tak výpočet normálnej hodnoty, ako aj stanovenie ceny CIF na hranici Spoločenstva, ktorá podľa nej mala byť navýšená o ziskové rozpätie dosiahnuté obchodnou spoločnosťou, ktorá dodávala jej výrobky na trh Spoločenstva. Okrem toho žalobkyňa sa sťažovala na skutočnosť, že Komisia jej neoznámila číselné údaje, ktoré jej slúžili ako základ pri výpočte predajných, administratívnych a všeobecných nákladov, ako aj ziskového rozpätia, ani odvetvia činnosti podnikov, od ktorých tieto údaje pochádzali.
29 Listom z 28. júla 2006 Komisia zaslala žalobkyni dodatočný dokument o konečných informáciách. Podľa prvých dvoch odsekov tohto dokumentu bolo jeho cieľom informovať zúčastnené strany o zmene v súvislosti s konfiguráciou konečných antidumpingových ciel, ktoré budú navrhnuté. Generálne riaditeľstvo (GR) obchodu Komisie preskúmalo námietky niektorých zúčastnených strán, pokiaľ ide o pôvodne navrhnutý systém odložených ciel (pozri body 23 až 25 vyššie). V tomto dokumente Komisia upustila od myšlienky takého systému. V rámci svojho nového prístupu zdôraznila, že k zvýšeniu dovozu skutočne spôsobujúcemu ujmu došlo v priebehu roka 2004, až do konca obdobia šetrenia, a rok 2005 bol prvým rokom, v ktorom dovoz obuvi z Číny už nepodliehal režimu kvót. Okrem toho Komisia stanovila objem dovozu nespôsobujúceho ujmu na základe dovozu pochádzajúceho z Číny a Vietnamu v roku 2003, konkrétne 109 miliónov párov obuvi. Podľa uvedeného nového prístupu sa hospodársky dopad tohto objemu mal vziať do úvahy pri určení úrovne odstránenia ujmy. Na jednej strane sa tak úroveň odstránenia ujmy znížila na účely zohľadnenia objemu dovozu, ktorý nespôsoboval ujmu, a na druhej strane sa konečné clá uplatnili od prvého dovezeného páru. Podľa tejto metódy stanovujúcej štyri etapy uvedené v tomto dokumente Komisia na základe „pravidla nižšieho cla“ rozhodla na dovoz z Číny uložiť konečné antidumpingové clo na úrovni odstránenia ujmy, v prejednávanej veci vo výške 16,5 %. Pokiaľ však ide o dovoz obuvi pochádzajúcej z výroby žalobkyne, Komisia navrhla, opäť v súlade s „pravidlom nižšieho cla“, uložiť clo vo výške 9,7 %, čiže vo výške jej dumpingového rozpätia.
30 Na účely formalizácie tohto nového návrhu Komisia pripojila k listu z 28. júla 2006 body, ktoré mali byť zaradené pod novú hlavu H konečného informačného dokumentu a mali nahradiť body v hlave, ktorá jej zodpovedala (pozri bod 23 vyššie). Komisia v bodoch 278 a 279, ktoré mali byť zaradené do novej hlavy H konečného informačného dokumentu, uviedla, že len dovoz presahujúci určitý objem pred ukončením režimu kvót mohol spôsobiť značnú ujmu, takže v rámci určenia úrovne odstránenia ujmy na základe výsledkov obdobia šetrenia sa musí zohľadniť skutočnosť, že niektoré dovozné množstvá nespôsobili značnú ujmu. Množstvo, ktoré nespôsobilo značnú ujmu, sa preto malo zohľadniť pri určení úrovne odstránenia ujmy. V bode 280 toho istého dokumentu Komisia opísala metódu, ktorú zaviedla.
31 E‑mailom z 2. augusta 2006 žalobkyňa zaslala svoje vyjadrenia k dodatočnému dokumentu o konečných informáciách, pričom však uviedla, že ani poskytnutá doba, ani informácie poskytnuté Komisiou na tento účel neboli dostatočné.
32 Listom z 22. augusta 2006 Komisia informovala žalobkyňu, že podniky, od ktorých pochádzali údaje týkajúce sa predajných, administratívnych a všeobecných nákladov, ako aj ziskového rozpätia, patrili do odvetvia chemických výrobkov a inžinierstva. V danom liste Komisia potvrdila, že napriek rozdielom medzi týmito odvetviami boli použité údaje „primerané“ a „porovnateľné s jednotlivými druhmi nákladov“, ktoré vznikli žalobkyni.
33 Dňa 5. októbra 2006 Rada prijala nariadenie (ES) č. 1472/2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 275, s. 1; ďalej len „napadnuté nariadenie“). Na základe napadnutého nariadenia Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne alebo kompozitnej usne, okrem športovej obuvi, obuvi, ktorej výroba si vyžaduje špeciálnu technológiu, šľapiek a ostatnej domácej obuvi a obuvi s ochrannou špičkou, vyrobenej v Čínskej ľudovej republike a zaradenej pod viaceré kódy kombinovanej nomenklatúry (článok 1 napadnutého nariadenia). Podľa článku 3 napadnutého rozhodnutia sa stanovená sadzba uplatňovala počas obdobia dvoch rokov.
34 Podľa bodov 71 a 72 napadnutého nariadenia bol žalobkyni, zaradenej do vzorky výrobcov, u ktorých prebiehalo prešetrovanie, poskytnutý STH. V štádiu predbežného nariadenia jej bol tento status odopretý, pretože nemohla slobodne určovať množstvo svojho predaja bez významného zásahu zo strany štátu. Žalobkyňa však následne predložila dôkazy o tom, že táto skutočnosť sa nepreukázala.
35 Podľa bodu 98 napadnutého rozhodnutia normálna hodnota žalobkyne mala byť stanovená na základe údajov týkajúcich sa jej domáceho predaja a výrobných nákladov. Podľa bodu 99 napadnutého rozhodnutia však vzhľadom na to, že počas obdobia prešetrovania nedošlo k predaju na domácom čínskom trhu, normálna hodnota nemohla byť stanovená na základe domácich cien žalobkyne podľa článku 2 ods. 1 prvého pododseku základného nariadenia. Okrem toho, keďže ani jeden z čínskych výrobcov vo vzorke nezískal STH, a preto nebolo možné uplatniť článok 2 ods. 1 druhý pododsek základného nariadenia, inštitúcie museli vypočítať vytvorenú normálnu hodnotu na základe výrobných nákladov žalobkyne navýšených o primeranú sumu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ako aj primerané ziskové rozpätie v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia (body 100 a 101 napadnutého nariadenia).
36 Keďže žalobkyňa neuskutočňovala nijaký domáci predaj a žiadnemu inému čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi nebol poskytnutý STH, predajné, všeobecné a administratívne náklady, ako aj ziskové rozpätie sa museli stanoviť na základe primeranej metódy v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia (pozri bod 3 vyššie). Na tento účel Komisia použila údaje od iných čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorým bol poskytnutý STH v rámci iných prešetrovaní a ktorí uskutočňovali domáci predaj v rámci bežného obchodovania v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia (body 102 a 103 napadnutého nariadenia).
37 Pokiaľ ide o vývoznú cenu a jej porovnanie s normálnou hodnotou, Rada v bodoch 123 a 138 napadnutého nariadenia potvrdila posúdenie Komisie uvedené v bodoch 128 až 133 predbežného nariadenia (pozri body 16 a 17 vyššie).
38 Podľa bodu 146 napadnutého nariadenia dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel z dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva v prípade žalobkyne predstavuje 9,7 %.
39 Pokiaľ ide o cenové podhodnotenie, Rada musela upraviť dovozné ceny smerom nadol (pozri bod 18 vyššie) najmä vzhľadom na skutočnosť, že väčšina vývozcov nemohla dokázať svoje tvrdenia, podľa ktorých úroveň ich nákladov na výskum a vývoj dosahovala úroveň úpravy použitej v prechodnej fáze. Rada tak vykonala nový výpočet, ktorý viedol k rozpätiu cenového podhodnotenia vo výške 13,5 % pre obuv pochádzajúcu z Číny (body 180 až 182 napadnutého nariadenia).
40 Pokiaľ ide o úroveň ciel nevyhnutnú na odstránenie ujmy spôsobenej dovozom z Číny, Rada v bodoch 296 až 301 napadnutého nariadenia, v ktorých sú prevzaté body 275 až 280 novej hlavy H dokumentu o konečných informáciách pripojeného k dodatočnému dokumentu o konečných informáciách, uviedla, že by bolo treba zohľadniť špecifiká tohto konania, najmä existenciu režimu kvót do 1. januára 2005. Keďže existencia režimu kvót bránila tomu, aby výrobnému odvetviu Spoločenstva vznikla značná ujma, zatiaľ čo nárast objemu dumpingového dovozu mal mimoriadne výrazný poškodzujúci vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva po uplynutí platnosti režimu, Rada zastávala názor, že iba dovoz presahujúci určitý limit objemu pred uplynutím platnosti režimu mohol spôsobiť značnú ujmu. Limit ujmy určený na základe výsledkov prešetrovania preto musel odrážať skutočnosť, že niektoré dovozné množstvá nespôsobili takú značnú ujmu. Táto operácia, ktorá sa zakladala na objeme dovozu za rok 2003, viedla v prípade dovozu z Číny k limitu ujmy vo výške 16,5 % namiesto limitu vo výške 23 %, ktorý by sa bol uplatnil podľa bodu 295 napadnutého nariadenia, keby Rada nebola zohľadnila špecifiká prejednávanej veci.
41 Podľa „pravidla nižšieho cla“ (pozri bod 7 vyššie) však bola podľa žalobkyne úroveň konečného antidumpingového cla stanovená na základe dumpingového rozpätia, ktoré bolo nižšie ako úroveň cla požadovaného na odstránenie ujmy. Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľného na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením výrobkov preto bola v prípade obuvi pochádzajúcej z výroby žalobkyne stanovená na 9,7 % (body 302, 323 a 324 a článok 1 ods. 3 napadnutého nariadenia).
Konanie a návrhy účastníkov konania
42 Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 21. decembra 2006 žalobkyňa podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
43 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 2. apríla 2007 Komisia podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Rady.
44 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. apríla 2007 CEC podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Rady.
45 Uznesením z 2. augusta 2007 predseda druhej komory Súdu prvého stupňa vyhovel návrhom Komisie a CEC na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
46 CEC podala vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe 17. augusta 2007.
47 Po zmene zloženia komôr Súdu prvého stupňa bol sudca spravodajca zaradený do ôsmej komory, ktorej bola vec následne pridelená.
48 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval žalobkyňu a Radu, aby sa písomne vyjadrili k dvom otázkam.
49 Listami z 2. februára 2009 títo účastníci konania vyhoveli opatreniam na zabezpečenie priebehu konania Súdu prvého stupňa.
50 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 20. februára 2009.
51 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka,
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
52 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
53 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.
54 CEC navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania súvisiacich s jej vedľajším účastníctvom.
Právny stav
55 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody založené na:
– porušení článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, ako aj na porušení jej práva na obhajobu, pokiaľ ide o určenie dumpingového rozpätia,
– porušení článku 3 základného nariadenia a na nedostatočnom odôvodnení,
– porušení jej práva na obhajobu, ako aj na nedostatočnom odôvodnení, pokiaľ ide o použitý druh konečných ciel,
– nesprávnom právnom posúdení a na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, ako aj na porušení práva na obhajobu, pokiaľ ide o určenie dumpingového rozpätia
Tvrdenia účastníkov konania
56 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa tým, že pri určení ziskového rozpätia použila ziskové rozpätia od dvoch čínskych vývozcov pochádzajúcich z úplne iných odvetví ako žalobkyňa, dopustila zjavného nesprávneho posúdenia a porušila článok 2 základného nariadenia.
57 V tejto súvislosti žalobkyňa pripomína, že antidumpingové clo vo výške 9,7 % uložené na jej výrobky bolo stanovené na základe individuálneho dumpingového rozpätia v zmysle „pravidla nižšieho cla“ (pozri body 7 a 41 vyššie).
58 V prejednávanej veci Komisia určila zisk žalobkyne na základe priemerných ziskov určených počas dvoch predchádzajúcich antidumpingových konaní v odvetviach chemických výrobkov a inžinierstva (pozri bod 26 vyššie). Obuv so zvrškom z usne pritom v nijakom prípade nepatrí do tej istej všeobecnej kategórie ako chemické výrobky alebo inžinierstvo, čo Rada nespochybnila. Komisia vo svojej korešpondencii uznala, že uvedené odvetvia sa odlišovali od odvetvia obuvi.
59 Inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď použili ziskové rozpätia v oboch uvedených odvetviach. Mali totiž použiť buď ziskové rozpätie, ktoré žalobkyňa dosiahla pri svojich vývozných predajoch (6,7 %), alebo cieľové ziskové rozpätie 6 % stanovené pre výrobné odvetvie Spoločenstva, alebo ziskové rozpätie aspoň jedného ďalšieho výrobcu zo vzorky, ktorý uskutočňoval významný predaj na čínskom trhu a nezískal STH „len na základe nejasností týkajúcich sa jeho stanov“. Komisia bola povinná vysvetliť, prečo jej konštatovanie o statuse tejto spoločnosti malo za následok nedôveryhodnosť jej účtovných údajov týkajúcich sa jej ziskového rozpätia na čínskom trhu. Okrem toho mohli inštitúcie použiť ziskové rozpätie výrobcov, ktorí nepatrili do vzorky, ak sa Všeobecný súd domnieva, že v rámci ich žalôb mala Komisia skúmať ich žiadosti o poskytnutie STH alebo individuálneho prístupu (ďalej len „IP“). Tvrdenie, podľa ktorého inštitúcie mali venovať viac pozornosti geografickému trhu, teda vychádzať z predaja rôznych výrobkov v Číne namiesto predaja podobných výrobkov v zahraničí, je okrem toho bezdôvodné. Rada totiž nepreukázala existenciu podstatného rozdielu, pokiaľ ide o ziskové rozpätie v závislosti od destinácie výrobkov. Inštitúcie tak nezohľadnili všetky relevantné skutočnosti ani neposúdili skutkové okolnosti v spise s náležitou starostlivosťou potrebnou na určenie normálnej hodnoty.
60 Komisia rovnako porušila právo na obhajobu žalobkyne, keď ju neinformovala v primeranej lehote o svojom úmysle použiť predajné, administratívne a všeobecné náklady, ako aj ziskové rozpätie iných subjektov patriacich do iného odvetvia ako žalobkyňa, a to bez toho, aby dostatočne odôvodnila zamietnutie primeranej metódy, ktorú žalobkyňa navrhla. Komisia informovala žalobkyňu o tom, že sa rozhodla použiť údaje podnikov patriacich do odvetvia chemických výrobkov a inžinierstva, až 22. augusta 2006, to znamená po uplynutí lehoty na predloženie námietok k dodatočnému dokumentu o konečných informáciách. Skutočnosť, že Komisia napriek žiadostiam žalobkyne neoznámila podrobnosti týkajúce sa predajných, administratívnych a všeobecných nákladov, ako ani ziskového rozpätia, z ktorých vychádzala pri svojich výpočtoch, takisto predstavuje porušenie jej práva na obhajobu. Komisia tak žalobkyni riadne neumožnila, aby sa vyjadrila k reálnosti, relevancii a primeranosti tvrdených skutočností a okolností a k dôkazom, ktoré Komisia predložila o existencii dumpingu a ujmy. Komisia mohla tieto skutočnosti oznámiť bez uvedenia mena spoločností, ktoré jej ich poskytli. Komisia napokon neinformovala žalobkyňu o svojom stanovisku, podľa ktorého sa ziskové rozpätia dosiahnuté z domáceho predaja mohli líšiť od ziskových rozpätí dosiahnutých z vývozného predaja, pričom destinácia výrobkov má podľa Komisie v tomto smere zásadnú úlohu, ani jej neoznámila skutočnosti, ktoré by preukazovali existenciu takého rozdielu.
61 Žalobkyňa tvrdí, že zo 152 žiadostí o STH/IP Komisia preskúmala len dvanásť a v dôsledku tejto skutočnosti nemala k dispozícii relevantné údaje, ktoré mohla použiť na výpočet jej ziskového rozpätia.
62 Pokiaľ ide o podporné tvrdenie Rady o dumpingovom rozpätí v prípade, že by bol tento žalobný dôvod prijatý (pozri bod 75 ďalej), žalobkyňa zdôrazňuje, že žalovaná inštitúcia nepredkladá nijaký dôkaz, ktorý by mohol odôvodniť navrhované rozpätie 2,6 %. Žalobkyňa však tvrdí, že je pripravená vyjadriť sa k odôvodnenej sadzbe antidumpingového cla za predpokladu, že Rada v tomto ohľade poskytne podrobné informácie.
63 Rada podporovaná Komisiou a CEC namieta voči tvrdeniam žalobkyne.
Posúdenie Všeobecným súdom
– O údajnom porušení článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia
64 Na úvod treba uviesť, že článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia dáva inštitúciám široký priestor na voľnú úvahu v súvislosti s výberom metódy, podľa ktorej postupujú pri výpočte predajných, administratívnych a všeobecných nákladov, ako aj ziskového rozpätia v rámci stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty.
65 Za týchto okolností sa preskúmanie súdmi Spoločenstva musí obmedziť na určenie, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je napadnutá voľba založená, boli správne stanovené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností alebo k zneužitiu právomoci (rozsudky Súdneho dvora z 22. októbra 1991, Nölle, C‑16/90, Zb. s. I‑5163, bod 12, a z 29. mája 1997, Rotexchemie, C‑26/96, Zb. s. I‑2817, bod 11; rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júla 2006, Shandong Reipu Biochemicals/Rada, T‑413/03, Zb. s. II‑2243, bod 62).
66 Okrem toho článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia stanovuje, že táto metóda musí byť primeraná. Súd Spoločenstva tak môže v súvislosti so zvolenou metódou konštatovať zjavne nesprávne posúdenie len v prípade, že je neprimeraná. Existencia ďalších primeraných metód, ktoré mohli byť použité, nemá vplyv na zákonnosť skutočne zvolenej metódy, lebo súd Spoločenstva v tomto ohľade nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie inštitúcií.
67 Okrem toho z článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia vyplýva, že pokiaľ inštitúcie použijú toto ustanovenie na účely výpočtu primeraného ziskového rozpätia, nie sú povinné používať údaje týkajúce sa výrobkov tej istej všeobecnej kategórie, ale musia dbať na to, aby ziskové rozpätie stanovené podľa jednej primeranej metódy nepresiahlo ziskové rozpätie dosiahnuté pri predaji výrobkov tej istej všeobecnej kategórie.
68 Žalobkyňa nesprávne tvrdí, že použitie údajov týkajúcich sa odvetvia chemických výrobkov a inžinierstva predstavuje porušenie článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia z toho dôvodu, že zodpovedajúce výrobky nepatria do tej istej všeobecnej kategórie ako obuv.
69 Pokiaľ ide o použitú metódu, treba uviesť, ako tvrdí Rada, že dotknutá voľba bola vykonaná s ohľadom na nevyhnutnosť stanoviť ziskové rozpätia dosiahnuté na domácom trhu. Keďže zisk žalobkyne sa pritom dosiahol z vývozného predaja, zatiaľ čo ďalším podnikom vo vzorke nebol poskytnutý STH, inštitúcie sa mohli právom domnievať, že údaje týkajúce sa ich ziskového rozpätia nepredstavujú dôveryhodný základ na výpočet. Inštitúcie preto nedisponovali žiadnym overeným údajom týkajúcim sa domáceho predaja obuvi v trhových podmienkach v Číne. Rovnako právom sa domnievali, že použitie cieľového ziskového rozpätia 6 %, ktoré žalobkyňa navrhla, dosiahnutého výrobným odvetvím Spoločenstva na jeho vlastnom trhu, nemohlo reflektovať ziskové rozpätie dosiahnuté čínskymi výrobcami na ich domácom trhu, a právom uprednostnili vplyv miesta predaja výrobku na toto rozpätie.
70 Za týchto okolností mali inštitúcie pri uplatňovaní svojej širokej miery voľnej úvahy a vzhľadom na dôveryhodné a overiteľné údaje, ktorými mohli disponovať, vypracovať metódu, ktorá by im umožnila vypočítať primerané ziskové rozpätie.
71 Inštitúcie teda v rámci svojej miery voľnej úvahy, ktorú im vyhradzuje článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, mohli dospieť k názoru, že bolo primeranejšie použiť informácie týkajúce sa zisku dosiahnutého na čínskom trhu podnikmi, ktoré majú porovnateľnú veľkosť ako žalobkyňa, nemajú obzvlášť vysoké predajné ani všeobecné náklady, takisto získali STH pri predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa iných výrobkov ako obuvi a v prípade ktorých inštitúcie disponovali dôveryhodnými údajmi, než informácie o zisku z predaja obuvi na úplne iných trhoch. Žalobkyňa však nepredložila dôkaz o tom, že pri tejto úvahe došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Okrem toho použitá metóda bola najvhodnejšou metódou na účely stanovenia primeraného ziskového rozpätia, ktorá bola k dispozícii, keďže Komisia nedisponovala inými informáciami.
72 Pokiaľ ide o návrh žalobkyne smerujúci k použitiu údajov týkajúcich sa výrobného odvetvia Spoločenstva, treba konštatovať, ako tvrdí Rada, že trh Spoločenstva s obuvou nie je porovnateľný s čínskym trhom a navyše bol narušený z dôvodu čínskeho a vietnamského dumpingového dovozu.
73 Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia nezohľadnila informácie predložené spoločnosťami, ktoré nepatrili do vzorky a ktorých žiadosti o STH/IP preto neboli preskúmané, nemožno ho prijať, lebo žalobkyňa neuviedla, prečo je rozhodnutie o nepreskúmaní žiadostí nezákonné. Okrem toho Všeobecný súd v rozsudku z dnešného dňa, Brosmann Footwear (HK) a i./Rada (T‑401/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 83 až 105), rozhodol, že toto rozhodnutie bolo v súlade so základným nariadením.
74 Aj keď je pravda, že podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia čiastka zodpovedajúca zisku stanovenému podľa inej primeranej metódy nesmie presiahnuť zisk obvykle dosiahnutý pri predaji výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu, toto ustanovenie nemožno vykladať v tom zmysle, že sa inštitúciám bráni stanoviť ziskové rozpätie, ak nedisponujú dôveryhodným základom na výpočet týkajúcim sa ziskového rozpätia dosiahnutého pri predaji výrobkov tej istej všeobecnej kategórie.
75 Z toho vyplýva, že túto časť žalobného dôvodu treba zamietnuť.
– O údajnom porušení práva na obhajobu
76 Na úvod treba uviesť, že v prílohe II k listu z 10. júla 2006 Komisia žalobkyni oznámila priemerné sadzby predajných, administratívnych a všeobecných nákladov, ako aj ziskové rozpätie a dodala, že tieto údaje pochádzali od čínskych podnikov, ktoré uskutočňovali domáci reprezentatívny predaj a bolo im poskytnuté STH. Okrem toho v liste z 22. augusta 2006 Komisia informovala žalobkyňu o odvetviach, do ktorých patria podniky, od ktorých pochádzajú informácie o predajných, administratívnych a všeobecných nákladoch, ako aj o ziskovom rozpätí. V tomto liste Komisia rovnako uviedla, že použitie týchto údajov bolo dôvodné vzhľadom na to, že dotknuté podniky majú porovnateľnú veľkosť ako žalobkyňa, nemajú obzvlášť vysoké predajné ani všeobecné náklady, pri nedávnych prešetrovaniach im bolo takisto poskytnuté STH, ich ziskové rozpätie je porovnateľné a v prejednávanej veci nebol k dispozícii nijaký údaj týkajúci sa domáceho predaja čínskeho obuvníckeho odvetvia.
77 Treba preto konštatovať, že v liste z 22. augusta 2006 Komisia odpovedala na žiadosti žalobkyne o dodatočné informácie týkajúce sa číselných údajov o všeobecných nákladoch a ziskovom rozpätí. Žalobkyňa v tomto ohľade nemôže vytýkať Komisii, že jej poskytla informácie o odvetviach, do ktorých patrili podniky, ktorých údaje boli použité, po lehote stanovenej na predloženie námietok k dodatočnému dokumentu o konečných informáciách. Z článku 20 ods. 5 základného nariadenia totiž nevyplýva, že Komisia je povinná poskytnúť zúčastneným stranám minimálne desaťdňovú lehotu na vyjadrenie k listu, ktorý zaslala ako odpoveď na ich námietky ku konečným informáciám. Bolo by to tak len v tom prípade, keby list z 22. augusta 2006 obsahoval „informácie, resp. dôvody, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení“ v zmysle článku 20 ods. 2 základného nariadenia.
78 Treba pritom poznamenať, že zásadné skutočnosti a dôvody, na základe ktorých Komisia zamýšľala odporučiť uloženie konečných opatrení, boli žalobkyni oznámené v dokumente o konečných informáciách a v dodatočnom dokumente o konečných informáciách. Naopak, v liste z 22. augusta 2006 sú obsiahnuté len dodatočné vysvetlenia. Tento list totiž neobsahuje ani zmenu, ani nijakú drobnú úpravu prístupu Komisie.
79 Treba dodať, že skutočnosť, že žalobkyňa vo svojom liste z 18. júla 2006 tvrdila, že úroveň ziskového rozpätia, ktorú Komisia použila na stanovenie normálnej hodnoty, bola príliš vysoká vzhľadom na údaje, ktoré boli podľa nej primerané pre obuvnícke odvetvie, potvrdzuje, že žalobkyňa vedela, že dotknuté údaje pochádzajú z iných odvetví než z obuvníckeho odvetvia.
80 Okrem toho z vyššie uvedených bodov 68 až 74 vyplýva, že Komisia nebola povinná použiť údaje týkajúce sa výrobkov patriacich do tej istej všeobecnej kategórie. Zásadné tvrdenie, ktoré žalobkyňa formulovala v liste z 18. júla 2006 a ktoré zopakovala na pojednávaní, podľa ktorého jej prístup k dotknutým údajom mal umožniť posúdiť, či sa tieto údaje skutočne týkajú výrobkov patriacich do tej istej všeobecnej kategórie, preto nemôže uspieť.
81 Rovnako nemožno prijať ani tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého skutočnosť, že jej neboli poskytnuté údaje, na ktorých sa zakladali výpočty Komisie, predstavuje porušenie jej práva na obhajobu. Bez toho, aby sa bolo treba vyjadriť k dôvernej povahe týchto údajov, ako tvrdila Rada, treba konštatovať, že údaje neboli pre žalobkyňu nevyhnutné na výkon svojho práva na obhajobu. Žalobkyňa totiž na základe údajov, ktoré považovala za primerané a aktuálne, sama navrhla Komisii priemerné sadzby predajných, administratívnych a všeobecných nákladov, ako aj ziskové rozpätie v rámci svojho alternatívneho výpočtu normálnej hodnoty, ktorý bol obsiahnutý v liste z 18. júla 2006 a ktorý mal podľa nej viesť k tomu, že voči nej nemalo byť stanovené žiadne dumpingové rozpätie.
82 V každom prípade žalobkyni nič nebránilo, aby po liste z 22. augusta 2006 vyjadrila svoje stanovisko voči Komisii. Tvrdenie žalobkyne v tejto súvislosti, podľa ktorého sa mohla pokúsiť získať údaje, ktoré umožňovali vysvetliť dôvody, pre ktoré ziskové rozpätia zaznamenané v týchto odvetviach boli vyššie ako v obuvníckom odvetví, keby bola informovaná o voľbe odvetví zohľadnených v danom štádiu konania, nemožno pripustiť. Žalobkyňa totiž Všeobecnému súdu nepredložila nijaké dôkazy o tom, že po doručení listu Komisie z 22. augusta 2006 podnikla kroky na získanie požadovaných údajov.
83 Za týchto okolností treba konštatovať, že právo na obhajobu žalobkyne nebolo porušené.
84 Prvý žalobný dôvod preto treba zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 základného nariadenia
Tvrdenia účastníkov konania
85 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia vypočítala individuálne rozpätie ujmy vyplývajúce z vývozu na trh Spoločenstva. Pokiaľ ide o určenie jej vývoznej ceny na účely výpočtu ujmy, Rada v napadnutom rozhodnutí nezohľadnila skutočnosť, že svoje výrobky predávala nezávislým obchodným spoločnostiam, ktoré boli sprostredkovateľmi medzi čínskymi výrobcami a distribútormi na európskom trhu. Z tohto opomenutia vyplýva nižšia vývozná cena ako cena reálna a v dôsledku toho aj umelo zvýšené cenové podhodnotenie (a teda aj ujma).
86 Podľa žalobkyne nezávislé obchodné spoločnosti, ako spoločnosť Pagoda, ktorá je sprostredkovateľkou vo významných obchodoch smerujúcich na trh Spoločenstva pre iných čínskych a vietnamských výrobcov obuvi a ktorá s ňou spolupracovala pri jej predaji určenom na iné trhy, nesú značnú časť výrobných nákladov a nákladov súvisiacich s uvedením na trh, predovšetkým v oblasti marketingu, organizácie vývozu, ako aj výskumu a vývoja. Tieto náklady, ale aj ziskové rozpätia obchodných spoločností sa mali vziať do úvahy pri určení ceny CIF na hranici Spoločenstva, čiže aj pri výpočte cenového podhodnotenia a ujmy vyplývajúcej z vývozu žalobkyne.
87 Napriek tomu, že Komisia poznala úlohu aj ziskové rozpätia obchodných spoločností prostredníctvom číselných údajov – číselných údajov, ktorých dôveryhodnosť nebola spochybnená –, nesplnila podľa žalobkyne svoju povinnosť vykonať objektívne preskúmanie všetkých relevantných skutočností na účely určenia existencie ujmy podľa článku 3 základného nariadenia a článku 3 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT) (Ú. v. ES L 336, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189), uvedenej v prílohe 1 A Dohody o založení svetovej obchodnej organizácie (WTO) (Ú. v. ES L 336, s. 3; Mim. vyd. 11/021, s. 82). Ako totiž žalobkyňa tvrdila počas správneho konania, pri výpočte ujmy je nesprávne používať vývoznú cenu založenú na cene FOB Hongkong bez pripočítania relevantných nákladov na stanovenie ceny CIF na hranici Spoločenstva. Ak sa k cene FOB Hongkong pripočítajú len poistné a prepravné náklady, výsledkom je nižšia vývozná cena ako reálna a aj táto okolnosť viedla k nadhodnoteniu cenového podhodnotenia.
88 V prejednávanej veci Komisia údajne bez odôvodnenia tvrdila, že zohľadnenie rozpätí obchodných spoločností nebolo potrebné, lebo údaje týkajúce sa normálnej hodnoty získané v Brazílii (pozri bod 14 vyššie) boli upravené smerom nadol, aby sa odpočítali náklady, ktoré toto rozpätie malo pokryť (výskum a vývoj, marketing atď.). Komisia pritom neposkytla nijaké ďalšie spresnenie, pokiaľ ide o dotknuté náklady, ani nevysvetlila, prečo sú údaje týkajúce sa normálnej hodnoty zozbierané v Brazílii relevantné na výpočet podhodnotenia žalobkyne, ktorá získala STH, a preto sa jej údaje zozbierané v tejto krajine netýkajú. Úprava vývoznej ceny vo výške 9,3 %, ktorú Rada vykonala z dôvodu výdavkov na výskum a vývoj, je, ako uviedla žalobkyňa počas správneho konania, nižšia ako ziskové rozpätie 38 %, ktoré dosiahla Novi, obchodná spoločnosť, ktorá dodáva výrobky žalobkyne na európsky trh. Okrem toho predmetom tejto úpravy nie je zohľadnenie úlohy sprostredkovateľských obchodných spoločností.
89 Tým, že Komisia nezohľadnila jednak celkové náklady vzniknuté medzi cenou FOB žalobkyne a dodaním na hranicu Spoločenstva a jednak ziskové rozpätia nezávislých obchodných spoločností, ako je spoločnosť Pagoda, nesprávne vypočítala cenové podhodnotenie žalobkyne. Správny výpočet by bol viedol k uloženiu nižšieho antidumpingového cla, prípade by clo nebolo uložené vôbec. Skutočnosť, že európski výrobcovia nevyužívajú iné spoločnosti na tvorbu modelov, kontrolu kvality, cenové vyjednávanie, logistiku atď., nemôže odôvodniť nezohľadnenie nákladov žalobkyne na účely stanovenia ceny CIF na hranici Spoločenstva pre jej výrobky. Existenciu podhodnotenia treba totiž posudzovať len s odkazom na túto cenu CIF.
90 Námietka neprípustnosti vznesená Radou voči tomuto žalobnému dôvodu (pozri body 91 a 92 ďalej) nie je opodstatnená, pretože ak neexistuje nový výpočet Komisie, potom spočíva na tvrdeniach, ktoré nemožno overiť. V tejto súvislosti je relevantnou otázka, či by pripočítanie dodatočného rozpätia obchodníka vo výške približne 38 % k cene CIF na hranici Spoločenstva žalobkyne viedlo k nižšiemu rozpätiu ujmy, než je dumpingové rozpätie žalobkyne, čo by bolo určite možné. Navyše na rozdiel od toho, čo navrhuje Rada (pozri bod 92 ďalej), pokiaľ ide o tento žalobný dôvod, prešetrovanie spĺňa formálne požiadavky článku 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
91 Rada pripomína, že podľa „pravidla nižšieho cla“ (pozri bod 41 vyššie) bola úroveň konečného cla v prípade žalobkyne stanovená na základe dumpingového rozpätia (9,7 %), ktoré bolo nižšie ako úroveň cla požadovaného na odstránenie ujmy (16,5 %). Druhý žalobný dôvod by preto mohol ovplyvniť platnosť napadnutého nariadenia, len keby sa preukázalo, že úroveň odstránenia ujmy musí byť nižšia ako dumpingové rozpätie žalobkyne. Aj keby sa však zohľadnilo ziskové rozpätie spoločnosti Novi, rozpätia cenového podhodnotenia a ujmy by u žalobkyne predstavovali 28 % a 20 %. Tento žalobný dôvod je preto „neúčinný a neprípustný“.
92 Rada rovnako tvrdí, že pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, prešetrovanie nespĺňalo požiadavky článku 44 rokovacieho poriadku. Žalobkyňa totiž neuviedla skutočnosti, na ktorých sa zakladá jej argumentácia, ani nevysvetlila, prečo podľa nej inštitúcie konali protiprávne, ale obmedzila sa iba na celý rad nepodložených tvrdení. Ide teda o neprípustný žalobný dôvod.
93 Rada namieta aj dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.
Posúdenie Všeobecným súdom
94 Na úvod treba pripomenúť, že „pravidlo nižšieho cla“ má za následok, že výrobca, ktorému bolo uložené antidumpingové clo, nemôže toto clo spochybniť z dôvodu, že prešetrovanie viedlo k nadhodnotenému rozpätiu ujmy v prípade, keď bola sadzba cla stanovená na úrovni dumpingového rozpätia, pokiaľ je táto úroveň nižšia než chybne stanovené rozpätie ujmy, ako aj skutočné rozpätie ujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 1988, Brother Industries/Rada, 250/85, Zb. s. 5683, bod 24).
95 V prejednávanej veci, ako vyplýva z listu Komisie z 10. júla 2006, najmä z jeho prílohy venovanej výpočtu ujmy, podhodnotenie týkajúce sa modelu, ktorý žalobkyňa vyváža na trh Spoločenstva, predstavuje 32,3 %, zatiaľ čo predaj pod cenu predstavuje 66 %. Žalobkyňa nenamietala ani voči použitej metóde, ani voči číselným údajom použitým pri tomto výpočte.
96 Navyše z úvah uvedených v hlave III listu žalobkyne z 18. júla 2006 vyplýva, že obchodné spoločnosti, prostredníctvom ktorých čínski výrobcovia dodávajú svoje výrobky na európsky trh, dosahujú ziskové rozpätie od 25 do 38 %. Podľa žalobkyne sa toto rozpätie malo pripočítať k jej cene CIF na hranici Spoločenstva, v dôsledku čoho by sa znížil rozdiel medzi touto cenou a cenami výrobného odvetvia Spoločenstva, teda rozpätia podhodnotenia.
97 Z výpočtov Rady v dokumente pripojenom k duplike pritom vyplýva, že aj keby zvýšila cenu CIF na hranici Spoločenstva žalobkyne o ziskové rozpätie 38 % údajne dosiahnuté spoločnosťou Novi, rozpätie predaja pod cenu by bolo stanovené na 20,05 % s prihliadnutím na dovezené množstvá nespôsobujúce značnú ujmu, teda na úroveň presahujúcu dumpingové rozpätie žalobkyne, na základe ktorého bolo stanovené konečné clo (9,7 %, pozri bod 41 vyššie). V tejto súvislosti treba dodať, že aj keby sa zohľadnil alternatívny výpočet predložený v rámci odpovedí žalobkyne na písomné otázky Všeobecného súdu, podľa ktorého sa dodatočná úprava 38 % vykoná po úprave 17,30 % vykonanej z dôvodu ciel, výskumu a vývoja atď., rozpätie predaja pod cenu predstavuje 15,32 %, teda jeho úroveň je vyššia ako úroveň odstránenia ujmy.
98 Z uvedeného vyplýva, že druhý žalobný dôvod treba zamietnuť ako neúčinný.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 20 základného nariadenia, na porušení práva na obhajobu a na nedostatočnom odôvodnení
Tvrdenia účastníkov konania
99 Žalobkyňa tvrdí, že inštitúcie jej neoznámili náležitým spôsobom novú skutkovú analýzu týkajúcu sa ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, ani jej neumožnili vyjadriť sa k tomuto novému posúdeniu týkajúcemu sa konfigurácie konečného cla (pozri body 29 a 30 vyššie). Okrem toho Komisia dostatočne nevysvetlila dôvody, ktoré si vyžiadali zmenu jej analýzy a použitie údajov odlišných od údajov v jej prvom návrhu.
100 Zatiaľ čo v dokumente o konečných informáciách zo 7. júla 2006 Komisia konštatovala, že dovoz 140 miliónov párov obuvi nemá škodlivý dopad na odvetvie Spoločenstva, vo svojom dodatočnom dokumente o konečných informáciách z 28. júla 2006 toto číslo podstatne znížila na 41,5 milióna párov bez toho, aby vysvetlila dôvody vedúce k tejto zmene, ktorá mala „abnormálny účinok“ prevrátenia, prostredníctvom manipulácie vykonanej na základe referenčných rokov, hodnoty ciel ukladaných medzi Čínou a Vietnamom. Pokiaľ ide o ich ekonomický pomer, kvóty zavedené systémom odložených ciel boli určené na to, aby čelili tlakom vyplývajúcim z objemu dovozu, ale neboli považované za opatrenia v dôsledku nekalých praktík, zatiaľ čo antidumpingové opatrenia sú chápané ako odpoveď na nekalé praktiky dumpingu. Vzhľadom na tieto rozdiely bola lehota piatich dní, ktorú Komisia poskytla žalobkyni na predloženie námietok k novému návrhu, nedostatočná a žalobkyňa sa na to počas správneho konania sťažovala.
101 Napadnuté nariadenie, ktoré v bode 301 sleduje posledný návrh Komisie, neobsahuje dostatočné odôvodnenie tohto rozdielu a neuvádza dôvody uplatnenia novej metódy. Bod 301 napadnutého nariadenia naopak len preberá znenie bodu 280 dodatočného dokumentu o konečných informáciách, ktorý neobsahuje viac informácií. Okrem toho dodatočný dokument o konečných informáciách neobsahuje žiaden číselný údaj ani výpočet, ktoré by mohli podporiť metódu opísanú v bode 301 napadnutého nariadenia, a neumožňuje vysvetliť použitie odlišných rokov, hodnôt a objemov ako tých, ktoré boli použité v prvom návrhu. Inštitúcie okrem toho porušili článok 20 základného nariadenia, ktorý vyžaduje oznámenie informácií, resp. dôvodov, na základe ktorých Komisia zamýšľa navrhnúť uloženie konečných opatrení. Skutkové posúdenie, z ktorého vychádza nový prístup Komisie, totiž nebolo vysvetlené ani odôvodnené.
102 Komisia okrem toho porušila právo na obhajobu žalobkyne, keď jej neumožnila účinne vyjadriť jej stanovisko k viacerým dôležitým otázkam, medzi ktoré patria primeraný charakter nového návrhu, presnosť a relevancia tvrdených skutočností a okolností, vykonané výpočty a skutočnosti predložené Komisiou na podporu jej záverov o dumpingu a ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva. Oba systémy sa totiž vyznačujú podstatnými rozdielmi v skutkovej analýze, na ktorej sú založené. Tieto rozdiely viedli k radikálne protichodným dôsledkom pre čínskych a vietnamských výrobcov, pričom však Komisia nevysvetlila, ako k takým výsledkom dospela, ani nedala dotknutým subjektom možnosť uplatniť svoje právo na obhajobu.
103 Rada v snahe minimalizovať rozdiely medzi dvoma návrhmi uviedla, že prijatý systém zohľadňuje skutočnosť, že len dovoz nad určitý strop objemu spôsobuje ujmu, táto snaha však má za následok uloženie antidumpingového cla na dovozy nespôsobujúce ujmu, čo je v rozpore s článkom 1 ods. 1 základného nariadenia. Skutočnosť, že žalobkyňa mohla formulovať niekoľko námietok týkajúcich sa tohto systému v lehote kratšej, než je minimálna desaťdňová lehota podľa článku 20 ods. 5 základného nariadenia, okrem toho nemôže byť použitá voči nej ani nemôže napraviť nedostatočné informácie poskytnuté Komisiou. Otázka, či lehota poskytnutá Komisou bola dostatočná na dodržanie práva na obhajobu žalobkyne, sa totiž musí posudzovať s ohľadom na údajnú zmenu metódy prijatej Komisiou, ako aj neexistenciu údajov alebo vysvetlení o novom právnom a skutkovom posúdení. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ inštitúcie neposkytnú primerané vysvetlenia k metóde a skutkovým posúdeniam, ktoré vykonávajú, má skutočnosť, že mohla urobiť niekoľko vyjadrení, len obmedzenú hodnotu a neznamená, že boli splnené požiadavky článku 20 základného nariadenia, všeobecných zásad práva Spoločenstva alebo práva WTO. Samotná Komisia okrem toho prijala veľmi reštriktívny kalendár, čo vylúčilo akékoľvek predĺženie lehoty poskytnutej na predloženie vyjadrení k dodatočnému dokumentu o konečných informáciách. Diskusie trvajúce niekoľko mesiacov sa navyše týkali systému odložených ciel, nie systému, ktorý bol napokon prijatý.
104 Žalobkyňa uvádza, že vinou nedostatkov dodatočného dokumentu o konečných informáciách a nedostatočnej lehoty nemala možnosť uviesť Komisii dôvody, na základe ktorých bol prijatý prístup nevhodný alebo neprimeraný, ani predstaviť svoj názor na zvolenú metódu alebo číselné údaje, z ktorých návrh obsiahnutý v tomto dokumente vychádzal.
105 Žalobkyňa napokon dodáva, že keby jej bola riadne poskytnutá možnosť vyjadriť sa k dodatočnému dokumentu o konečných informáciách, uviedla by po prvé, že navrhnutý systém predstavuje porušenie článku 1 ods. 1 základného nariadenia v rozsahu, v akom vedie k uloženiu antidumpingového cla na dovoz, ktorý nespôsobuje ujmu, po druhé, že pre ňu malo byť stanovené individuálne rozpätie ujmy, a po tretie, že konečný návrh Komisie bol neprimeraný a nepomerný v rozsahu, v akom revidované skutkové posúdenie, ktoré nebolo vysvetlené ani odôvodnené, malo „abnormálny účinok“ prevrátenia zodpovedajúceho bremena antidumpingových opatrení medzi Čínou a Vietnamom.
106 Rada podporovaná Komisiou a CEC namieta voči tvrdeniam žalobkyne.
Posúdenie Všeobecným súdom
107 Vo svojom treťom žalobnom dôvode žalobkyňa po prvé tvrdí, že inštitúcie porušili článok 20 základného nariadenia tým, že Komisia jednak neoznámila skutočnosti, z ktorých vychádzala pri svojich výpočtoch v dodatočnom dokumente o konečných informáciách, a jednak žalobkyni neposkytla dostatočnú lehotu podľa odseku 5 tohto istého článku, aby mohla predložiť úplné vyjadrenia k novému prístupu.
108 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že inštitúcie neuviedli v dokumente o konečných informáciách ani v dodatočnom dokumente o konečných informáciách a ani v napadnutom nariadení dôvody odôvodňujúce metódu, ktorá bola prijatá s cieľom zohľadniť existenciu objemu dovozu nespôsobujúceho ujmu a ktorá spočívala v znížení rozpätia ujmy, namiesto oslobodenia dovozu nespôsobujúceho ujmu od antidumpingového cla. Tieto okolnosti zakladajú porušenie práva na obhajobu, ako aj nedostatok odôvodnenia.
109 Na úvod treba uviesť, že článok 20 základného nariadenia stanovuje spôsoby výkonu práva dotknutých strán, najmä vývozcov, byť vypočutý, ktoré predstavuje jedno zo základných práv uznaných právnym poriadkom Spoločenstva a zahŕňa právo byť informovaný o hlavných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľa odporučiť zavedenie konečných antidumpingových ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 1991, Al‑Jubail Fertilizer/Rada, C‑49/88, Zb. s. I‑3187, bod 15, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. novembra 1998, Champion Stationery a i./Rada, Zb. s. II‑4137, bod 55).
110 Za týchto okolností treba tvrdenia žalobkyne týkajúce sa porušenia článku 20 základného nariadenia vykladať v tom zmysle, že sa týkajú porušenia práva na obhajobu zakotveného právnym poriadkom Spoločenstva vrátane tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. novembra 2002, Kundan a Tata/Rada, T‑88/98, Zb. s. II‑4897, bod 131).
111 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podnikom, ktorých sa týka prešetrovanie predchádzajúce prijatiu antidumpingového nariadenia, musí byť v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností, ako aj k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu svojho tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva (rozsudky Súdneho dvora Al‑Jubail Fertilizer/Rada, už citovaný v bode 109 vyššie, bod 17; z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, Zb. s. I‑8147, bod 99; rozsudky Súdu prvého stupňa Champion Stationery a i./Rada, T‑147/97, už citovaný v bode 109 vyššie, bod 55, a Kundan a Tata/Rada, už citovaný v bode 110 vyššie, bod 132).
112 V tomto kontexte tiež treba uviesť, že neúplnosť konečných informácií spôsobuje nezákonnosť nariadenia ukladajúceho konečné antidumpingové clá iba vtedy, ak v dôsledku tohto opomenutia zúčastnené strany nemohli účinne obhajovať svoje záujmy. O taký prípad by išlo najmä vtedy, keby sa opomenutie týkalo skutočností alebo úvah odlišných od skutočností alebo úvah použitých v prechodných opatreniach, ktorým sa musí venovať osobitná pozornosť v rámci poskytovania konečnej informácie podľa článku 20 ods. 2 základného nariadenia. Z tých istých dôvodov ide o taký prípad vtedy, keď sa opomenutie týka skutočností alebo úvah odlišných od tých, na ktorých sa zakladá rozhodnutie Komisie alebo Rady prijaté po doručení dokumentu o konečných informáciách, ako to vyplýva z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia.
113 Ako už bolo uvedené v bodoch 23 až 25 vyššie, v prejednávanej veci Komisia najskôr v dokumente o konečných informáciách navrhovala systém odložených ciel založený na skutočnosti, že len dovoz prevyšujúci 140 miliónov párov obuvi ročne spôsoboval ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia. Toto posúdenie sa opieralo o existenciu režimu množstevných kvót do 1. januára 2005, ktorý bránil takej ujme, ako aj o výpočet množstva, ktoré bolo dovezené z Číny v roku 2005. Podľa tohto návrhu sa malo antidumpingové clo uplatniť na dovoz z Číny prevyšujúci 140 miliónov párov obuvi ročne. Toto clo sa rovnalo rozpätiu predaja pod cenu, v prejednávanej veci vo výške 23 %.
114 Ako však už bolo uvedené v bodoch 28 a 29 vyššie, Komisia v dodatočnom dokumente o konečných informáciách zmenila svoj návrh týkajúci sa formy ciel potrebných na odstránenie ujmy. Tento nový prístup rovnako spočíval na existencii objemov, ktoré nespôsobovali ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia. Podľa dodatočného dokumentu o konečných informáciách sa však metóda výpočtu objemu tohto dovozu nespôsobujúceho ujmu, ako aj vplyv tohto objemu na formu konečných navrhnutých ciel líšia od tých, ktoré boli navrhnuté v dokumente o konečných informáciách.
115 Konkrétne v dodatočnom dokumente o konečných informáciách Komisia po prvé pripomenula, že rozpätie predaja pod cenu pre dovoz z Číny predstavuje 23 %. Po druhé určila, že objem dovozu z tejto krajiny počas obdobia prešetrovania predstavoval 38 % dovozu z dvoch cieľových krajín. Toto percento použité na všetky dovozy s pôvodom v Číne a vo Vietname v roku 2003 (109 miliónov párov obuvi) predstavovalo približne 41,5 milióna párov obuvi, teda objemu, ktorý sa považoval za objem spôsobujúci ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Po tretie Komisia uviedla, že tento objem predstavoval 28,26 % dovozu z Číny v roku 2005. Napokon po štvrté znížila pôvodne stanovené rozpätie ujmy (23 %) z 28,26 %, čo viedlo k „váženému“ rozpätiu ujmy 16,5 %.
116 Z uvedeného vyplýva, že rozdiely medzi metódou predloženou v dokumente o konečných informáciách a metódou predloženou v dodatočnom dokumente o konečných informáciách sú nasledujúce. Po prvé namiesto stanovenia ročného objemu dovozu nespôsobujúceho ujmu na úrovni dovozu z Číny v roku 2005 Komisia stanovila tento ročný objem vynásobením 109 miliónov párov obuvi, ktorá bola dovezená v roku 2003, 38 %. Ide o percento, ktoré dovoz z tejto krajiny predstavoval na celkovom dovoze z dvoch cieľových krajín počas obdobia prešetrovania. Po druhé namiesto oslobodenia tohto ročného objemu, kvalifikovaného v bodoch 278 až 280 dodatočného dokumentu o konečných informáciách ako nespôsobujúceho ujmu, od antidumpingového cla sa Komisia rozhodla zohľadniť tento objem znížením úrovne odstránenia ujmy a uložením antidumpingového cla od prvého dovezeného páru.
117 V tejto súvislosti treba konštatovať, že skutočnosť, že Komisia zmenila svoju analýzu po vyjadreniach zúčastnených strán k dokumentu o konečných informáciách, sama osebe nepredstavuje porušenie práva na obhajobu. Ako totiž vyplýva z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia, dokument o konečných informáciách nebráni akémukoľvek neskoršiemu rozhodnutiu Komisie alebo Rady. Toto ustanovenie len ukladá Komisii povinnosť oznámiť čo najskôr skutočnosti a úvahy odlišné od tých, o ktoré sa opieral jej pôvodný postup obsiahnutý v dokumente o konečných informáciách. Prostredníctvom tohto zhrnutia sa totiž zúčastnené strany môžu dozvedieť dôvody, ktoré inštitúciu viedli k prijatiu odlišného stanoviska.
118 V dôsledku toho treba na určenie, či Komisia dodržala práva žalobkyne vyplývajúce z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia, ešte overiť, či Komisia oznámila žalobkyni skutočnosti a úvahy prijaté na účely novej analýzy ujmy a opatrení na jej odstránenie v rozsahu, v akom sa odlišujú od skutočností a úvah stanovených v dokumente o konečných informáciách (pozri bod 112 vyššie).
119 V tejto súvislosti Komisia v dodatočnom dokumente o konečných informáciách najskôr uviedla, že jej nový návrh umožnil nerozlišovať medzi rôznymi kategóriami dovozcov.
120 Pokiaľ ide ďalej o skutočnosti, na základe ktorých Komisia upravila rozpätie ujmy z 23 na 16,5 %, žalobkyňa nesprávne tvrdí, že k nim nemala prístup. Metóda opísaná v bode 115 vyššie, týkajúca sa úpravy rozpätia ujmy zohľadnením objemu dovozu nespôsobujúceho ujmu, je totiž uvedená v dodatočnom dokumente o konečných informáciách. Je pravda, že v tomto dokumente sa neuvádzajú informácie o presnom objeme dovozu z Číny za rok 2005, ktoré by umožňovali overiť, že údaj o 28,26 % zodpovedá skutočnosti. Ale vzhľadom na to, že podľa Komisie 41,5 milióna párov obuvi predstavuje 28,26 % celkového dovozu z Číny za rok 2005, možno z toho odvodiť, že tento dovoz tvorilo 146,85 milióna párov obuvi. Tento výpočet napokon prevzala aj samotná žalobkyňa vo svojom e‑maile z 2. augusta 2006 (pozri bod 31 vyššie).
121 Z uvedeného vyplýva, že Komisia oznámila žalobkyni svoje úvahy, ktorými sa riadila na účely výpočtu rozpätia ujmy zohľadnením objemu dovozu nespôsobujúceho ujmu. Predložila aj všetky číselné údaje, ktoré považovala v tomto smere za relevantné, takže právo na obhajobu žalobkyne neboli v tomto ohľade porušené.
122 Treba tiež zdôrazniť, že žalobný dôvod žalobkyne, tak ako bol uvedený v žalobe, je založený na porušení práva na obhajobu, nie na porušení článku 1 ods. 1 základného nariadenia. Z toho vyplýva, že otázka, či systém prijatý v napadnutom nariadení je zlučiteľný s článkom 1 ods. 1 základného nariadenia v rozsahu, v akom ukladá antidumpingové clo na dovoz nižší než ročný strop považovaný za nespôsobujúci ujmu, nebola predložená na preskúmanie Všeobecnému súdu.
123 Pokiaľ ide o poskytnutú lehotu, účastníci konania sa zhodujú na tom, že uplynula 2. augusta 2006.
124 Tým, že Komisia stanovila žalobkyni lehotu na vyjadrenie sa k dodatočnému dokumentu o konečných informáciách kratšiu ako desať dní, porušila článok 20 ods. 5 základného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Champion Stationery a i./Rada, už citovaný v bode 109 vyššie, bod 80). Táto okolnosť však sama osebe nemôže viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia. Treba totiž ešte preukázať, že skutočnosť, že bola poskytnutá kratšia lehota ako zákonná, mohla konkrétnym spôsobom ovplyvniť jej právo na obhajobu v rámci dotknutého konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada, T‑35/01, Zb. s. II‑3663, bod 331).
125 V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyňa vo svojom e‑maile z 2. augusta 2006 pripomenula výpočty Komisie a predložila alternatívny výpočet, ktorý viedol k odlišnému a podľa nej spravodlivému výsledku. Žalobkyňa teda pochopila úvahy Komisie a bola schopná jej navrhnúť iný prístup bez toho, aby žiadala o predĺženie lehoty. Za týchto okolností treba konštatovať, že mohla účinne vyjadriť svoje stanovisko.
126 Z toho vyplýva, že právo na obhajobu žalobkyne nebolo porušené.
127 Z tých istých dôvodov treba zamietnuť argumentáciu žalobkyne založenú na nedostatočnom odôvodnení týkajúcom sa metódy použitej pri výpočte úrovne odstránenia ujmy. Odôvodnenie napadnutého nariadenia sa totiž musí posudzovať predovšetkým s prihliadnutím na informácie, ktoré boli žalobkyni oznámené, a na námietky, ktoré žalobkyňa predložila počas správneho konania (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. decembra 1999, Petrotub a Republica/Rada, T‑33/98 a T‑34/98, Zb. s. II‑3837, bod 107).
128 V prejednávanej veci, ako už bolo uvedené v bode 40 vyššie, body 296 až 301 napadnutého nariadenia obsahujú posúdenia, ktoré viedli Radu k prijatiu systému, ktorý bol napokon vykonaný. V dôsledku toho vzhľadom na skutočnosť, že Komisia oznámila žalobkyni úvahy, ktorými sa riadila pri výpočte rozpätia ujmy s prihliadnutím na objem dovozu nespôsobujúceho ujmu a aj jej oznámila všetky číselné údaje, ktoré v tomto smere považovala za relevantné (pozri body 119 až 121 vyššie), treba prijať záver, že napadnuté nariadenie je dostatočne právne odôvodnené.
129 Tretí žalobný dôvod preto treba zamietnuť.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva
Tvrdenia účastníkov konania
130 Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie týkajúce sa ujmy sa nezakladá na dostatočne dlhom období bežného dovozu, a preto sa neopiera o dôveryhodné a objektívne údaje. Keďže obdobie prešetrovania trvalo od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, Komisia nadobudla presvedčenie, že nárast dovozu po skončení platnosti režimu kvót mal mimoriadne výrazný poškodzujúci vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva, pričom zohľadnila len obdobie troch mesiacov, čiže prvý trimester roka 2005. Zjavné náznaky existencie značnej ujmy v roku 2004, na ktoré Komisia odkazuje v bode 277 novej hlavy H dodatočného dokumentu o konečných informáciách, neznamenajú, že značná škoda skutočne vznikla v roku 2004. Neexistenciu značnej ujmy v roku 2004 potvrdzuje jednak skutočnosť, že zvýšenie dovozu v tomto roku bolo slabé oproti roku 2003, a jednak bod 285 dokumentu o konečných informáciách. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, množstevné kvóty nemali chrániť dumpingový dovoz. Okrem toho analýza aspektov ujmy za rok 2003 nie je relevantná, lebo, ako pripustila Komisia, v tomto období neexistoval dumping spôsobujúci ujmu.
131 Prvé tri mesiace roka 2005 však predstavovali počiatočné obdobie otvorenia trhu, ktorý počas viac než dvanástich rokov podliehal režimu prísnych množstevných kvót. Ako Komisia uviedla v dokumente o konečných informáciách, toto obdobie po skončení platnosti režimu kvót bolo umelo zdeformované očakávaniami spojenými s touto udalosťou. Napadnuté rozhodnutie sa tak zakladá na údajoch týkajúcich sa krátkeho obdobia, ktoré nemohlo poskytnúť dôveryhodné skutočnosti vyplývajúce zo zrušenia kvót. Z toho vyplýva, že Rada porušila článok 3 ods. 2 základného nariadenia.
132 Rada podporovaná Komisiou a CEC namieta voči tvrdeniam žalobkyne.
Posúdenie Všeobecným súdom
133 Po prvé treba uviesť, že uloženie antidumpingových ciel nepredstavuje sankciu za predchádzajúce správanie, ale obranné a ochranné opatrenie proti nekalej súťaži vyplývajúcej z dumpingových praktík. Je preto nutné viesť prešetrovanie na základe natoľko aktuálnych informácií, ako je to len možné, s cieľom stanoviť antidumpingové clá, ktoré budú vhodné na ochranu výrobného odvetvia Spoločenstva proti dumpingovým praktikám (rozsudok Industrie des poudres sphériques/Rada, už citovaný v bode 111 vyššie, body 91 a 92, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. novembra 2006, Nanjing Metalink/Rada, T‑138/02, Zb. s. II‑4347, bod 60).
134 Ak teda inštitúcie konštatujú, že dovozy výrobku, ktorý dovtedy podliehal kvantitatívnym obmedzeniam, narastajú po uplynutí uvedených obmedzení, môžu tento nárast zohľadniť na účely posúdenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.
135 Po druhé, ako už Rada poznamenala, posúdenie Komisie v bode 283 dokumentu o konečných informáciách, podľa ktorého sa objem dovezených výrobkov zvýšil po skončení režimu kvót, nedokazuje, že inštitúcie sa pri závere o existencii ujmy opierali len o tento kvantitatívny aspekt.
136 Ako napokon vyplýva z bodov 162, 168 až 170, 187 až 206 a 216 až 240 napadnutého nariadenia, pokiaľ ide o ujmu a príčinnú súvislosť, inštitúcie zohľadnili viaceré faktory vzťahujúce sa nielen na prvý trimester obdobia prešetrovania, ale aj na posudzované obdobie.
137 Z uvedeného vyplýva, že aj štvrtý žalobný dôvod treba zamietnuť.
138 Za týchto okolností treba žalobu zamietnuť ako celok.
O trovách
139 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala úspech vo svojich dôvodoch, treba ju zaviazať na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Rady.
140 Podľa článku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku Komisia a CEC znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Foshan City Nanhai Golden Step Industrial Co., Ltd, je povinná nahradiť vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Rady Európskej únie.
3. Európska komisia a Európska konfederácia obuvníckeho priemyslu (CEC) znášajú svoje vlastné trovy konania.
Martins Ribeiro | Papasavvas | Dittrich |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. marca 2010.
Podpisy
Obsah
Právny rámec
Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté nariadenie
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, ako aj na porušení práva na obhajobu, pokiaľ ide o určenie dumpingového rozpätia
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
– O údajnom porušení článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia
– O údajnom porušení práva na obhajobu
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 základného nariadenia
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 20 základného nariadenia, na porušení práva na obhajobu a na nedostatočnom odôvodnení
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O trovách