ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 25. septembra 2015 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva BLUECO – Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva BLUECAR – Relatívny dôvod zamietnutia – Pravdepodobnosť zámeny – Rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 – Návrh vedľajšieho účastníka konania na zmenu rozhodnutia – Článok 65 ods. 4 nariadenia č. 207/2009“
Vo veci T‑684/13,
Copernicus‑Trademarks Ltd, so sídlom v Borehamwoode (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: L. Pechan a S. Körber, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Schifko, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Bolloré SA, so sídlom v Ergué‑Gabéric (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne B. Fontaine, neskôr O. Legrand, advokáti,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 8. októbra 2013 (vec R 2029/2012‑1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Bolloré SA a Copernicus‑Trademarks Ltd,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Gervasoni (spravodajca) a L. Madise,
tajomník: C. Heeren, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 23. decembra 2013,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 26. mája 2014,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 23. mája 2014,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 1. septembra 2014,
so zreteľom na dupliku vedľajšieho účastníka konania podanú do kancelárie Všeobecného súdu 24. novembra 2014,
po pojednávaní z 24. marca 2015, na ktorom sa žalobkyňa nezúčastnila,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 9. februára 2011 podala spoločnosť Copernicus Eood prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia BLUECO.
3 Výrobky uvedené v prihláške patria najmä do triedy 12 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Vozidlá a ich príslušenstvo.“
4 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola zverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 139/2011 z 26. júla 2011.
5 Dňa 26. októbra 2011 podal vedľajší účastník konania, spoločnosť Bolloré SA, na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky a služby uvedené v bode 3 vyššie.
6 Námietka sa zakladala na skoršej slovnej ochrannej známke Spoločenstva BLUECAR, zapísanej 23. augusta 2006 pod číslom 4597621, najmä pre výrobky patriace do triedy 12 a zodpovedajúce tomuto opisu: „Vozidlá; elektromotory a prevodovky pre vozidlá s uvedeným elektrickým pohonom“.
7 Na podporu námietky bol uvedený dôvod v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
8 Dňa 20. augusta 2012 bola prihláška ochrannej známky prevedená na žalobkyňu, spoločnosť Copernicus‑Trademarks Ltd.
9 Rozhodnutím z 31. augusta 2012 námietkové oddelenie námietke vyhovelo.
10 Dňa 30. októbra 2012 podala žalobkyňa proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na ÚHVT na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.
11 Žalobkyňa požiadala 10. apríla 2013 o obmedzenie zoznamu výrobkov nachádzajúcich sa v prihláške ochrannej známky na „vozidlá s výnimkou ich častí a súčiastok“ patriace do triedy 12. ÚHVT toto obmedzenie prijal a vyzval vedľajšieho účastníka konania na posúdenie, či vzhľadom na novú špecifikáciu výrobkov nemá byť námietka vzatá späť. Vedľajší účastník konania na túto výzvu nereagoval.
12 Rozhodnutím z 8. októbra 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát ÚHVT odvolanie zamietol. Predovšetkým sa domnieval, že relevantným územím bolo územie Európskej únie, že príslušná skupina verejnosti sa skladala z konečných spotrebiteľov, ktorých miera pozornosti bola vysoká, keďže išlo o drahé výrobky (bod 20 napadnutého rozhodnutia) a že výrobky chránené ochrannou známkou, o ktorej zápis sa žiada, boli zhodné s výrobkami, ktoré chránila skoršia ochranná známka (bod 21 napadnutého rozhodnutia). Ďalej uviedol, že skoršia ochranná známka obsahuje pojmy „blue“ a „car“, pričom druhý z nich opisuje priamo predmetné výrobky a z toho dôvodu predstavuje najslabší pojem tejto ochrannej známky (bod 24 napadnutého rozhodnutia). Následne sa domnieval, že dôkazy predložené vedľajším účastníkom konania neumožňujú preukázať, že skoršia ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť zvýšenú používaním a dospel k záveru, že mala priemernú vlastnú rozlišovaciu spôsobilosť (bod 25 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát tiež zastával názor, že medzi kolidujúcimi označeniami, ktorých prvých päť písmen je identických a zoradených v rovnakom poradí, existuje vizuálna podobnosť (bod 26 napadnutého rozhodnutia). Z fonetického hľadiska sa domnieval, že kolidujúce označenia boli pre anglicky hovoriacu časť verejnosti, ktorá predstavovala podstatnú časť príslušnej skupiny verejnosti, celkovo veľmi podobné z dôvodu rovnakej výslovnosti pojmu „blue“, ktorý bol spoločný pre obe označenia, a podobnej výslovnosti pojmov „co“ a „car“ (bod 27 napadnutého rozhodnutia). Navyše sa domnieval, že označenia boli pre anglicky hovoriacu časť verejnosti čiastočne koncepčne podobné z dôvodu prítomnosti pojmu „blue“ v oboch označeniach (bod 28 napadnutého rozhodnutia). Keďže boli kolidujúce označenia celkovo podobné (bod 29 napadnutého rozhodnutia) a predmetné výrobky zhodné a keďže podľa judikatúry stačí, ak existuje pravdepodobnosť zámeny v súvislosti s časťou príslušnej skupiny verejnosti, odvolací senát dospel k záveru, že pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi označeniami nemožno vylúčiť (body 30 až 33 napadnutého rozhodnutia).
Návrhy účastníkov konania
13 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie a zamietol námietku v celom rozsahu,
– uložil ÚHVT a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania pred týmto súdom a pred odvolacím senátom ÚHVT.
14 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
15 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyzval žalobkyňu, aby odôvodnila svoj záujem na konaní,
– zamietol prílohy K 5 až K 27 predložené žalobkyňou ako neprípustné,
– potvrdil napadnuté rozhodnutie s výnimkou konštatovania, že skoršia ochranná známka disponuje zvýšenou ochranou z dôvodu svojho uznania na trhu,
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
O záujme na konaní
16 Vo svojom vyjadrení k žalobe vedľajší účastník konania namieta voči záujmu žalobkyne, ktorá postúpila prihlášku spornej ochrannej známky spoločnosti Ivo‑Kermartin, na konaní a žiada Všeobecný súd, aby vyzval žalobkyňu na predloženie dôkazov, ktoré preukazujú jej záujem na konaní.
17 Žalobkyňa predložila v replike splnomocnenie spoločnosti Ivo‑Kermartin, ktorá je novým majiteľom prihlášky ochrannej známky, uvádzajúce, že táto spoločnosť jej povolila pokračovať v spore v jej vlastnom záujme a mene. Preto sa žalobkyňa domnieva, že „je oprávnená podať [svoju] žalobu“ na základe ustanovení článku 65 ods. 4 nariadenia č. 207/2009.
18 Počas pojednávania vedľajší účastník konania uviedol, že už nenamieta voči záujmu žalobkyne na konaní a ÚHVT uviedol, že prenecháva na posúdenie Všeobecného súdu, či je nevyhnutné danú otázku v prejednávanej veci rozhodnúť.
19 Za týchto okolností je potrebné rozhodnúť hneď o veci samej bez toho, aby sa bolo potrebné vyjadriť k záujmu žalobkyne na konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P, Zb., EU:C:2002:118, body 50 až 52, a z 23. októbra 2007, Poľsko/Rada, C‑273/04, Zb., EU:C:2007:622, bod 33).
O prípustnosti niektorých tvrdení a dôkazov predložených po prvýkrát pred Všeobecným súdom
20 Na úvod je potrebné konštatovať, ako uviedol ÚHVT a vedľajší účastník konania, že žalobkyňa predložila pred Všeobecným súdom viacero dokumentov, ktoré neboli predložené v konaní pred odvolacím senátom a ktorými podporovala svoje tvrdenie uvedené po prvýkrát pred Všeobecným súdom, podľa ktorého pojem „blue“ odkazuje najmä v oblasti automobilového priemyslu na ochranu životného prostredia.
21 V rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, totiž zo spisu vyplýva, že pred inštanciami ÚHVT neuviedla žiadne tvrdenie, prostredníctvom ktorého by sa snažila preukázať, že pojem „blue“ odkazuje na ochranu životného prostredia. Ani prílohy K 5 až K 25 neboli predložené žalobkyňou pred ÚHVT.
22 Je však potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry nemôže Všeobecný súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT opätovne skúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na dôkazy, ktoré boli po prvýkrát predložené až v konaní pred ním (rozsudky z 18. decembra 2008, Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, Zb., EU:C:2008:739, body 136 až 144, a z 10. novembra 2011, LG Electronics/ÚHVT, C‑88/11 P, EU:C:2011:727, bod 25). Rovnako skutkové okolnosti, ktoré účastníci konania neuviedli pred inštanciami ÚHVT, nemožno predložiť ani v štádiu konania o žalobe podanej na Všeobecný súd (rozsudky Les Éditions Albert René/ÚHVT, už citovaný, EU:C:2008:739, bod 137, a LG Electronics/ÚHVT, už citovaný, EU:C:2011:727, bod 25). Z toho vyplýva, že skutkové okolnosti, ktoré žalobkyňa neuviedla pred inštanciami ÚHVT, a dôkazy predložené po prvýkrát pred Všeobecným súdom sa musia považovať za neprípustné.
23 Rovnako príloha K 26, ktorá obsahuje rozsudok Bundespatentgericht (Spolkový patentový súd, Nemecko) z 24. novembra 2010, ktorý nebol predložený pred odvolacím senátom, a ktorá je zhodná s prílohou K 29, nemôže byť považovaná za dôkaz týkajúci sa skutkových okolností prejednávanej veci. Hoci totiž rozhodnutia vnútroštátnych súdov môžu byť v zásade predložené pred Všeobecným súdom po prvýkrát, nemožno sa na ne odvolávať ako na dôkazy týkajúce sa skutkových okolností v konaní pred Všeobecným súdom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2008, Lego Juris/ÚHVT – Mega Brands (Červená kocka Lego), T‑270/06, Zb., EU:T:2008:483, body 22 a 23].
O prípustnosti návrhov vedľajšieho účastníka konania na zmenu
24 Vedľajší účastník konania popri návrhu zamietnuť žalobu, čo navrhuje aj ÚHVT, žiada Všeobecný súd o potvrdenie napadnutého rozhodnutia s výnimkou konštatovania, že skoršia ochranná známka disponuje zvýšenou ochranou z dôvodu svojho uznania na trhu. Namieta tak voči posúdeniu odvolacieho senátu, nachádzajúcemu sa v bode 25 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého dôkazy predložené vedľajším účastníkom konania dostatočne nepreukazujú, že skoršia ochranná známka sa používala tak často, že u relevantných spotrebiteľov v celej Únii nadobudla stupeň uznania a z toho dôvodu nemala len priemernú rozlišovaciu spôsobilosť. Vedľajší účastník konania navrhuje poprieť tento bod napadnutého rozhodnutia alebo toto rozhodnutie aspoň potvrdiť v rozsahu, v akom priznáva skoršej ochrannej známke priemernú rozlišovaciu spôsobilosť.
25 Takýto návrh sa musí vykladať ako návrh na zmenu napadnutého rozhodnutia, čo navyše potvrdil aj vedľajší účastník konania počas pojednávania, keď spresnil, že tento návrh má subsidiárny charakter. V zmysle ustanovení článku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 má totiž vedľajší účastník konania v zásade právo formulovať vo svojom vyjadrení k žalobe návrh na zmenu rozhodnutia odvolacieho senátu v otázke, ktorá nebola dotknutá žalobou.
26 ÚHVT počas pojednávania uviedol, že návrhy na zmenu napadnutého rozhodnutia majú byť zamietnuté ako neprípustné.
27 Je dôležité pripomenúť, že ustanovenia článku 65 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 upravujú, že žalobu na Všeobecný súd proti rozhodnutiu odvolacieho senátu ÚHVT môže podať každý účastník konania pred odvolacím senátom, „ak mu jeho rozhodnutím nebolo vyhovené“. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry predstavuje záujem žalobcu na konaní základnú podmienku každej žaloby (uznesenie z 31. júla 1989, S./Komisia, 206/89 R, Zb., EU:C:1989:333, bod 8) a musí vzhľadom na predmet žaloby existovať v štádiu jej podania, inak by bola táto žaloba neprípustná (rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, Zb., EU:C:2007:322, bod 42). Záujem na konaní predpokladá, že žaloba môže svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal (rozsudok zo 17. apríla 2008, Flaherty a i./Komisia, C‑373/06 P, C‑379/06 P a C‑382/06 P, Zb., EU:C:2008:230, bod 25).
28 Podľa judikatúry sa rozhodnutie odvolacieho senátu má považovať za rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo návrhom jedného z účastníkov konania pred týmto senátom, keď vyhovie návrhu tohto účastníka konania na základe jedného z dôvodov zamietnutia zápisu alebo neplatnosti ochrannej známky, či všeobecne len na základe časti argumentácie uplatnenej uvedeným účastníkom konania, ak by aj opomenulo preskúmať ostatné dôvody alebo tvrdenia uvedené tým istým účastníkom konania alebo ich odmietlo [rozsudok zo 14. decembra 2011, Völkl/ÚHVTI – Marker Völkl (VÖLKL), T‑504/09, Zb., EU:T:2011:739, bod 26; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie zo 14. júla 2009, Hoo Hing/ÚHVT – Tresplain Investments (Golden Elephant Brand), T‑300/08, EU:T:2009:275, body 29 až 37; pozri analogicky rozsudok zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, T‑138/89, Zb., EU:T:1992:95, body 30 až 35].
29 Z toho dôvodu, ak bola v prejednávanej veci prijatá vo svojom celku námietka podaná vedľajším účastníkom konania voči zápisu navrhovanej ochrannej známky, založená na článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, je potrebné sa domnievať, že napadnuté rozhodnutie vyhovelo jeho návrhom.
30 Je pravda, že z odôvodnenia 8 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že posúdenie pravdepodobnosti zámeny závisí najmä od uznania ochrannej známky na predmetnom trhu. Okrem toho, keďže pravdepodobnosť zámeny je tým vyššia, čím má ochranná známka vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť, ochranné známky, ktoré majú vysokú rozlišovaciu spôsobilosť, či už v dôsledku svojej povahy, alebo z dôvodu uznania verejnosťou, sú chránené vo väčšom rozsahu ako tie, ktorých rozlišovacia spôsobilosť je nižšia (pozri analogicky rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, Zb., EU:C:1997:528, bod 24; z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb., EU:C:1998:442, bod 18, a z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, Zb., EU:C:1999:323, bod 20).
31 Keďže sa však odvolací senát domnieval, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje pravdepodobnosť zámeny, a prijal námietku, hoci neuznal rozlišovaciu spôsobilosť zvýšenú používaním skoršej ochrannej známky, prípadná zmena napadnutého rozhodnutia týkajúca sa jedine posúdenia stupňa odlišnosti a známosti skoršej ochrannej známky, ktoré vykonal odvolací senát, by nemala vplyv na práva, ktoré vedľajšiemu účastníkovi konania vyplývajú z tejto ochrannej známky a ktoré uvedené rozhodnutie nijako neovplyvnilo. Vedľajší účastník konania navyše na podporu svojich návrhov na zmenu spresnil, že si praje, aby bolo napadnuté rozhodnutie minimálne potvrdené v rozsahu, v akom má uvedená ochranná známka priemernú rozlišovaciu spôsobilosť.
32 Návrhy na zmenu predložené vedľajším účastníkom konania je preto potrebné zamietnuť ako neprípustné.
O veci samej
33 Žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
34 Žalobkyňa tvrdí, že kolidujúce označenia nie sú ohrozené pravdepodobnosťou zámeny. V prvom rade tvrdí, že skoršia ochranná známka má len nízku rozlišovaciu spôsobilosť, keďže pojem „blue“ je opisný a často sa používa v ochranných známkach zapísaných pre automobilový priemysel. Žalobkyňa sa navyše domnieva, že odvolací senát prišiel k nesprávnemu záveru o podobnosti kolidujúcich označení z vizuálneho hľadiska, keďže ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, mala byť identifikovaná ako ochranná známka obsahujúca pojmy „blue“ a „eco“. Z fonetického hľadiska obsahovali obe označenia dôležité rozdiely. Nakoniec nie sú označenia podobné ani z koncepčného hľadiska vzhľadom na odlišné konce oboch označení.
35 ÚHVT a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
36 Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť výrobkov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto dve ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou.
37 Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Podľa tej istej judikatúry sa má pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma dotknuté označenia a výrobky alebo služby, pričom je potrebné prihliadnuť na všetky rozhodujúce okolnosti prejednávanej veci, najmä na vzájomnú závislosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených výrobkov alebo služieb [pozri rozsudok z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, Zb., EU:T:2003:199, body 30 až 33 a citovanú judikatúru].
38 Vzhľadom na tieto zásady je potrebné preskúmať posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi označeniami, ktoré vykonal odvolací senát.
O príslušnej skupine verejnosti
39 Podľa judikatúry je potrebné v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny zobrať do úvahy priemerného spotrebiteľa kategórie predmetných výrobkov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Treba takisto zohľadniť skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných výrobkov alebo služieb [pozri rozsudok z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, Zb., EU:T:2007:46, bod 42 a citovanú judikatúru].
40 V prejednávanej veci odvolací senát správne v bode 20 napadnutého rozhodnutia konštatoval, bez toho, aby žalobkyňa toto konštatovanie spochybnila, že vzhľadom na skutočnosť, že výrobky chránené kolidujúcimi ochrannými známkami sú drahšie, cieľová skupina verejnosti sa skladá zo spotrebiteľov, ktorí prejavujú vysoký stupeň pozornosti. Navyše, keďže ide o skoršiu ochrannú známku Spoločenstva, pravdepodobnosť zámeny sa musí posúdiť vzhľadom na verejnosť celej Únie.
O porovnaní výrobkov
41 V bode 21 napadnutého rozhodnutia sa odvolací senát správne domnieval, čo navyše žalobkyňa nepopierala, že predmetné výrobky, ktoré sú všetky zaradené do triedy 12, sú zhodné napriek obmedzeniu pôvodného zoznamu výrobkov chránených ochrannou známkou, o ktorej zápis sa žiada, počas odvolacieho konania pred ÚHVT.
O porovnaní označení
42 Na úvod je potrebné pripomenúť, že celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny z hľadiska vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišovacích a dominantných prvkov. Rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení tejto pravdepodobnosti zohráva to, ako ochranné známky vníma priemerný spotrebiteľ daných výrobkov alebo služieb. V tejto súvislosti priemerný spotrebiteľ zvyčajne vníma ochrannú známku ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily (pozri rozsudok z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, Zb., EU:C:2007:333, bod 35 a citovanú judikatúru).
43 Odvolací senát sa v bodoch 26 až 29 napadnutého rozhodnutia domnieval, že kolidujúce označenia sú z vizuálneho hľadiska podobné a celkovo majú pre anglicky hovoriacu časť verejnosti zvýšenú fonetickú podobnosť a koncepčnú podobnosť, pokiaľ ide o úvodnú časť „blue“ týchto označení.
– O vizuálnej podobnosti
44 V bode 26 napadnutého rozhodnutia odvolací senát tvrdí, že predmetné označenia majú prvých päť písmen, zoradených v rovnakom poradí, identických a že tieto písmená predstavujú väčšinu z každého označenia. Keďže spotrebiteľ je vo všeobecnosti obozretnejší na začiatku slovnej ochrannej známky, odvolací senát dospel k záveru o existencii vizuálnej podobnosti predmetných označení.
45 Žalobkyňa sa domnieva, že označenia nie sú z vizuálneho hľadiska podobné. Tvrdí, že písmeno „e“ ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, má dvojakú funkciu a že daná ochranná známka je tak identifikovateľná ako ochranná známka obsahujúca pojmy „blue“ a „eco“, ktoré sa v angličtine nachádzajú často. Navyše sa pojem „blue“ často skracuje na „blu“ a mnohé ochranné známky tak obsahujú termín „blu“. Obe predmetné označenia sa pritom zjavne odlišujú v druhej časti. Pokiaľ ide o krátke označenia, malé rozdiely tak stačia na vytvorenie odlišného celkového dojmu. Navyše ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, obsahuje tri slabiky, pričom skoršia ochranná známka obsahuje len dve.
46 Je potrebné pripomenúť, že pri posudzovaní vizuálnej podobnosti dvoch slovných ochranných známok je skôr dôležité to, že v každej z nich sa vyskytujú viaceré písmená v rovnakom poradí [rozsudok z 25. marca 2009, Kaul/ÚHVT – Bayer (ARCOL), T‑402/07, Zb., EU:T:2009:85, bod 83].
47 V prejednávanej veci je zrejmé, že skoršia ochranná známka a ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, ktoré sa skladajú jednotlivo zo siedmich a šiestich písmen, majú prvých päť písmen spoločných, t. j. „b“, „l“, „u“, „e“ a „c“, pričom ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, obsahuje navyše písmeno „o“ a skoršia ochranná známka písmená „a“ a „r“. Táto spoločná časť oboch kolidujúcich označení vytvára vizuálnu podobnosť o to viac, že verejnosť je vo všeobecnosti obozretnejšia na začiatku slovných ochranných známok [pozri rozsudok zo 6. júna 2013, Celtipharm/ÚHVT – Alliance Healthcare France (PHARMASTREET), T‑411/12, EU:T:2013:304, bod 25 a citovanú judikatúru].
48 Tento záver nemôže spochybniť ani tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, bude vnímaná ako ochranná známka obsahujúca dva pojmy „blue“ a eco“ a ako ochranná známka obsahujúca tri slabiky. Je totiž nutné konštatovať, že ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, obsahuje len jedno slovo, že vyslovovaná najmä anglicky hovoriacim subjektom obsahuje len dve slabiky [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2015, Copernicus‑Trademarks/ÚHVT – Blue Coat Systems (BLUECO), T‑685/13, EU:T:2015:38, bod 35] a že žalobkyňa nepredložila žiadny relevantný dôkaz na podporu tohto tvrdenia. Okrem toho, hoci písmená „a“ a „r“ na konci skoršej ochrannej známky a písmeno „o“ na konci ochrannej známky, o zápis ktorej sa žiada, bránia rozhodnutiu o zhodnosti označení, tieto prvky v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, neprevládajú v celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú.
49 Preto odvolací senát správne rozhodol, že obe označenia sú z vizuálneho hľadiska podobné.
– O fonetickej podobnosti
50 Odvolací senát sa v bode 27 napadnutého rozhodnutia domnieval, že predmetné označenia boli z fonetického hľadiska celkovo veľmi podobné pre anglicky hovoriacich spotrebiteľov, ktorí vyslovujú pojem „blue“, spoločný pre obe označenia, rovnako a pojmy „co“ a „car“ podobne. Navyše sa domnieval, že skutočnosť, že ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, sa v niektorých jazykoch vysloví „blou eco“, nebráni vyššie uvedenej fonetickej podobnosti pre podstatnú časť relevantných spotrebiteľov.
51 Žalobkyňa tvrdí, že obe označenia obsahujú značné fonetické rozdiely, keďže ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, obsahuje tri slabiky, pričom skoršia ochranná známka obsahuje len dve. Subsidiárne tvrdí, že následnosť a kombinácia slabík oboch označení sú veľmi odlišné, keďže ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, obsahuje prestávku medzi samohláskami „u“ a „e“. Nakoniec zdôrazňuje, že posledné slabiky kolidujúcich ochranných známok sa nevyslovujú rovnako.
52 Na úvod je dôležité pripomenúť, že na zamietnutie zápisu ochrannej známky postačuje, že pravdepodobnosť zámeny existuje len pre časť príslušnej skupiny verejnosti [pozri rozsudok z 18. septembra 2012, Scandic Distilleries/ÚHVT – Bürgerbräu, Röhm & Söhne (BÜRGER), T‑460/11, EU:T:2012:432, bod 52 a citovanú judikatúru].
53 Pokiaľ ide o anglicky hovoriacu časť verejnosti, je však dôležité uviesť, v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, že táto skupina nevysloví dvakrát samohlásky nachádzajúce sa v strede ochrannej známky, keďže pojem „blue“ predstavuje bežný výraz slovnej zásoby. Z toho vyplýva, že táto skupina verejnosti sa nedomnieva, že ochranná známka obsahuje tri slabiky, ale len dve a medzi samohláskami „u“ a „e“ ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, nespraví prestávku (pozri v tomto zmysle rozsudok BLUECO, už citovaný v bode 48 vyššie, EU:T:2015:38, bod 40).
54 Navyše prítomnosť spoločného pojmu „blue“ na začiatku kolidujúcich označení sa umožňuje domnievať, že tieto sú foneticky veľmi podobné. Okrem toho, hoci odvolací senát nesprávne uviedol, že anglicky hovoriaci spotrebitelia vyslovia pojmy „car“ a „co“ podobne, tieto výrazy sa pre anglicky hovoriacu časť verejnosti veľmi neodlišujú, keďže v pojme „car“ kladie dôraz na písmeno „c“ a výslovnosť posledného písmena „r“ prehĺta. Nakoniec žalobkyňa nemôže platne tvrdiť, že písmeno „o“ poslednej slabiky ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, dominuje jej celkovému fonetickému dojmu.
55 Odvolací senát tak dospel k správnemu záveru, že obe označenia boli z fonetického hľadiska pre podstatnú časť príslušnej skupiny verejnosti veľmi podobné.
– O koncepčnej podobnosti
56 Žalobkyňa sa domnieva, že kolidujúce označenia nie sú z koncepčného hľadiska podobné, keďže príslušná skupina verejnosti chápe skoršiu ochrannú známku ako opisný údaj a obe označenia obsahujú podstatné rozdiely v závere svojich pojmov.
57 Ako uviedol odvolací senát v bode 28 napadnutého rozhodnutia a čo žalobkyňa aj uznala, anglicky hovoriaca časť verejnosti vníma prítomnosť pojmu „blue“ v oboch označeniach ako údaj o modrej farbe. Naopak tá istá verejnosť vníma pojem „car“ skoršej ochrannej známky ako „auto“ a odlišuje ho od pojmu „co“ ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada“, ktorý nemá buď žiadny význam alebo môže byť chápaný ako skratka pojmu „company“. V rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, nevníma príslušná skupina verejnosti ochrannú známku, o ktorej zápis sa žiada, ako ochrannú známku skladajúcu sa z dvoch pojmov „blue“ a „eco“.
58 Preto sa odvolací senát správne domnieval, že kolidujúce ochranné známky sú pre časť príslušnej skupiny verejnosti koncepčne podobné, pokiaľ ide o ich začiatok, pričom rozdielnosť označení v ich závere neumožňuje vylúčiť existenciu určitej koncepčnej podobnosti.
O celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny
59 Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny predpokladá určitú závislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami, a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených výrobkov a služieb. Nižší stupeň podobnosti medzi označenými výrobkami a službami teda možno nahradiť vyšším stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a opačne [rozsudky Canon, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:C:1998:442, bod 17, a zo 14. decembra 2006, Mast‑Jägermeister/ÚHVT – Licorera Zacapaneca (VENADO s rámcom a i.), T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, Zb., EU:T:2006:397, bod 74].
60 Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny sa musí, pokiaľ ide o vizuálnu, fonetickú alebo koncepčnú podobnosť kolidujúcich označení, zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vyvolávajú, s prihliadnutím najmä na ich rozlišujúce a dominantné prvky [rozsudky zo 14. októbra 2003, Phillips‑Van Heusen/ÚHVT – Pash Textilvertrieb und Einzelhandel (BASS), T‑292/01, Zb., EU:T:2003:264, bod 47, a zo 7. septembra 2006, L & D/ÚHVT – Sämann (Aire Limpio), T‑168/04, Zb., EU:T:2006:245, bod 98].
61 V prejednávanej veci odvolací senát na úvod v bode 24 napadnutého rozhodnutia uviedol, že skoršia ochranná známka obsahuje pojmy „blue“ a „car“, pričom druhý uvedený pojem opisuje priamo predmetné výrobky a predstavuje tak najslabší prvok tejto ochrannej známky. Ďalej sa v bode 25 napadnutého rozhodnutia domnieval, že dôkazy predložené vedľajším účastníkom konania neumožňujú preukázať, že skoršia ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť zvýšenú používaním. Na základe toho dospel k záveru, že skoršia ochranná známka má priemernú vlastnú rozlišovaciu spôsobilosť.
62 Ďalej, pokiaľ ide o celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny, odvolací senát v bodoch 30 až 33 napadnutého rozhodnutia uviedol, že predmetné výrobky boli zhodné a že kolidujúce označenia boli z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska pre anglicky hovoriacu časť verejnosti, ktorá predstavuje podstatnú časť príslušnej skupiny verejnosti, podobné. Zdôraznil, že anglicky hovoriaca časť verejnosti spoznáva pojem „car“ skoršej ochrannej známky ako pojem opisujúci predmetný výrobok a z toho dôvodu mu pri celkovom posúdení označení prikladá menšiu dôležitosť. Pojem „blue“ preto priťahuje väčšiu pozornosť anglicky hovoriacej časti verejnosti a spôsobuje tak pravdepodobnosť zámeny.
63 Žalobkyňa po prvé tvrdí, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že skoršia ochranná známka má priemernú rozlišovaciu spôsobilosť, keďže pojem „blue“ má opisný charakter a tento prvok obsahuje mnoho ochranných známok zapísaných v automobilovom priemysle.
64 Na úvod je potrebné zamietnuť tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých sa vedľajší účastník konania snaží získať osobitné dobré meno skoršej ochrannej známky, ktorá nebola uvedená pred ÚHVT. Zo spisu totiž vyplýva, že vedľajší účastník konania sa pred Všeobecným súdom obmedzil na tvrdenie, že odvolací senát mal uznať zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky z dôvodu jej používania, pričom toto tvrdenie uviedol aj pred ÚHVT, ktorý ho prostredníctvom odvolacieho senátu zamietol v napadnutom rozhodnutí. V každom prípade návrhy vedľajšieho účastníka konania na zmenu, týkajúce sa posúdenia odvolacieho senátu rozlišovacej spôsobilosti, ktorú mala skoršia ochranná známka nadobudnúť používaním, boli zamietnuté ako neprípustné (pozri body 24 až 32 vyššie).
65 Ďalej treba pripomenúť, že priznanie nízkej rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky samo osebe nebráni skonštatovaniu existencie pravdepodobnosti zámeny (pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. apríla 2006, L’Oréal/ÚHVT, C‑235/05 P, Zb., EU:C:2006:271, body 42 až 45). Hoci je pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny nutné zohľadniť rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky, táto rozlišovacia spôsobilosť je len jedným z viacerých intervenujúcich prvkov pri tomto posúdení. Dokonca aj v prípade, keď má skoršia ochranná známka nízku rozlišovaciu spôsobilosť, môže existovať pravdepodobnosť zámeny predovšetkým pre podobnosť dotknutých označení a podobnosť dotknutých výrobkov alebo služieb [pozri rozsudky zo 16. marca 2005, L’Oréal/ÚHVT – Revlon (FLEXI AIR), T‑112/03, Zb., EU:T:2005:102, bod 61 a citovanú judikatúru, a z 13. decembra 2007, Xentral/ÚHVT – Pages jaunes (PAGESJAUNES.COM), T‑134/06, Zb., EU:T:2007:387, bod 70 a citovanú judikatúru].
66 V každom prípade, ako uviedol odvolací senát, hoci je pravda, že anglicky hovoriaca časť verejnosti pozná pojem „car“ skoršej ochrannej známky ako pojem opisujúci predmetné výrobky, žalobkyňa v konaní pred ÚHVT nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by umožňovali preukázať, že pojem „blue“ je vnímaný len ako pojem s významom zodpovedajúcim predmetným výrobkom. Okrem toho samotná skutočnosť, že iné ochranné známky zapísané pre automobilový priemysel tiež obsahujú pojem „blue“, ak by sme ju aj považovali za preukázanú, nepostačuje na domnienku, že tento pojem môže byť príslušnou skupinou verejnosti vnímaný ako výlučne opisný pojem vlastností predmetných výrobkov. Z tohto dôvodu sa odvolací senát správne domnieval, že skoršia ochranná známka má celkovo priemernú rozlišovaciu spôsobilosť.
67 Po druhé sa žalobkyňa domnieva, že medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny vzhľadom najmä na zvýšenú obozretnosť príslušnej skupiny verejnosti.
68 Na úvod je dôležité pripomenúť, že na zamietnutie zápisu ochrannej známky postačuje, že pravdepodobnosť zámeny existuje len pre časť príslušnej skupiny verejnosti (pozri bod 52 vyššie).
69 Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že jednak sú predmetné výrobky rovnaké a jednak sú kolidujúce označenia vizuálne podobné pre celú príslušnú skupinu verejnosti, foneticky veľmi podobné pre anglicky hovoriacu časť verejnosti a koncepčne podobné, pokiaľ ide o začiatok týchto označení, pre anglicky hovoriacu časť verejnosti. Preto je potrebné sa domnievať, že v prejednávanej veci existuje v prípade anglicky hovoriacej časti verejnosti pravdepodobnosť zámeny napriek zvýšenej obozretnosti príslušnej skupiny verejnosti.
70 Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací senát neporušil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, keď sa domnieval, že medzi kolidujúcimi ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny.
71 Zo všetkých týchto dôvodov treba žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, a to bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti návrhu žalobkyne, ktorý je uvedený v rámci prvého žalobného dôvodu, smerujúceho k tomu, aby Všeobecný súd zamietol námietku v celom rozsahu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. mája 2008, NewSoft Technology/ÚHVT – Soft (Presto! Bizcard Reader), T‑205/06, Zb., EU:T:2008:163, bod 70, a z 22. januára 2009, Commercy/ÚHVT – easyGroup IP Licensing (easyHotel), T‑316/07, Zb., EU:T:2009:14, body 35 a 67].
O trovách
72 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Návrhy na zmenu predložené spoločnosťou Bolloré SA sa zamietajú.
3. Copernicus‑Trademarks Ltd je povinná nahradiť trovy konania.
Martins Ribeiro | Gervasoni | Madise |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. septembra 2015.
Podpisy