ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 18. januára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Postupy preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác – Smernica 89/665/EHS – Prístup k postupom preskúmavania – Článok 2 ods. 3 a článok 2a ods. 2 – Povinnosť členských štátov stanoviť postup preskúmavania s odkladným účinkom – Prvostupňový orgán zodpovedný za preskúmanie – Návrh na preskúmanie týkajúci sa rozhodnutia o zadaní zákazky – Článok 2 ods. 9 – Orgán zodpovedný za postup preskúmania, ktorý nemá súdnu povahu – Uzavretie zmluvy o zadaní verejnej zákazky pred podaním žaloby proti rozhodnutiu tohto orgánu – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Účinná súdna ochrana“
Vo veci C‑303/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Krajského soudu v Brne (Česká republika) z 5. mája 2022 a doručený Súdnemu dvoru 9. mája 2022, ktorý súvisí s konaním:
CROSS Zlín, a.s.
proti
Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže,
za účasti:
Statutárního města Brno,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos (spravodajca), sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot, S. Rodin a L. S. Rossi,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: A. Lamote, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. mája 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– CROSS Zlín, a.s., v zastúpení: M. Šimka a L. Vaculínová, advokáti,
– Úřad pro ochranu hospodářské soutěže, v zastúpení: P. Mlsna a I. Pospíšilíková, splnomocnení zástupcovia,
– česká vláda, v zastúpení: L. Halajová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– cyperská vláda, v zastúpení: N. Ioannou, D. Kalli a E. Zachariadou, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: G. Gattinara, P. Ondrůšek a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta 7. septembra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 3 a článku 2a ods. 2 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1) (ďalej len „smernica 89/665“), ako aj článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou CROSS Zlín, a. s. a Úřadem pro ochranu hospodářské soutěže (Česká republika) (ďalej len „Úrad“) vo veci potvrdenia zamietnutia návrhu spoločnosti CROSS Zlín na preskúmanie rozhodnutia Statutárního města Brno (Česká republika) o vylúčení tejto spoločnosti z postupu verejného obstarávania týkajúceho sa rozšírenia funkcií strediska riadenia dopravy (v súvislosti so systémom svetelnej signalizácie) tohto mesta predsedom Úradu.
Právny rámec
Právo Únie
3 Piate odôvodnenie smernice 89/665 znie:
„… hoci majú postupy pre udeľovanie verejných objednávok [verejného obstarávania – neoficiálny preklad] takú krátku dobu trvania, musia byť príslušné revízne orgány, medziiným, oprávnené prijať prechodné opatrenia, zamerané na zastavenie takého postupu, alebo na vykonávanie akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré môže prijať obstarávateľ;… krátka doba trvania postupov znamená, že horeuvedené porušenia by mali byť bezodkladne vybavené“.
4 Odôvodnenia 3, 4 a 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek (Ú. v. EÚ L 335, 2007, s. 31), stanovujú:
„(3) Konzultácie so zainteresovanými stranami, ako aj judikatúra Súdneho dvora poukázali na určitý počet nedostatkov v mechanizmoch preskúmania, ktoré existujú v členských štátoch. Ako dôsledok týchto nedostatkov mechanizmy ustanovené v smerniciach [Rady] 89/665/EHS a 92/13/EHS [z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 1992, s. 14; Mim. vyd. 06/001, s. 315)] nie vždy umožňujú zabezpečiť súlad s právom Spoločenstva, najmä v čase, keď sa porušenia ešte dajú napraviť. Z tohto dôvodu by sa mali posilniť záruky transparentnosti a nediskriminácie, ktoré majú poskytnúť uvedené smernice, aby sa zabezpečilo, že Spoločenstvo ako celok plne využíva pozitívne vplyvy modernizácie a zjednodušenia pravidiel týkajúcich sa verejného obstarávania, ktoré sa dosiahli v smerniciach [Európskeho parlamentu a Rady] 2004/18/ES [z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132), a 2004/17/ES [z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 19)]. …
(4) Medzi zistené nedostatky patrí najmä absencia lehoty, ktorá by umožňovala účinné preskúmanie medzi rozhodnutím o zadaní zákazky a uzavretím príslušnej zmluvy. Toto niekedy spôsobuje, že verejní obstarávatelia a obstarávatelia sa snažia o dosiahnutie nezvratnosti dôsledkov spochybneného rozhodnutia o zadaní zákazky tým, že veľmi rýchlo pristupujú k podpísaniu zmluvy. Aby sa odstránili tieto nedostatky, ktoré sú vážnou prekážkou pre účinnú právnu ochranu dotknutých uchádzačov, a to tých uchádzačov, ktorí ešte neboli s konečnou platnosťou vylúčení, je potrebné ustanoviť minimálnu odkladnú lehotu, počas ktorej sa odloží uzavretie predmetnej zmluvy bez ohľadu na to, či k rozhodnutiu dochádza v okamihu podpisu zmluvy, alebo nie.
…
(36) Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä [Chartou]. Cieľom tejto smernice je najmä zabezpečiť plné dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces v súlade s prvým a druhým pododsekom článku 47 [Charty].“
5 Článok 1 smernice 89/665, nazvaný „Rozsah pôsobnosti a dostupnosť postupov preskúmania“, stanovuje:
„1. …
…
Pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2014/24/EÚ [z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65)] alebo smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2014/23/EÚ [z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1)], členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.
…
3. Členské štáty zabezpečia, aby si postupy preskúmania mohla na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu ustanoviť členské štáty, uplatniť prinajmenšom každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením.
…
5. Členské štáty môžu požadovať, aby dotknutá osoba požiadala o preskúmanie najskôr verejného obstarávateľa. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby podanie takejto žiadosti o preskúmanie viedlo k okamžitému odloženiu možnosti uzavrieť zmluvu.
…
Odloženie uvedené v prvom pododseku sa neskončí pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď verejný obstarávateľ poslal svoju odpoveď faxom alebo elektronickými prostriedkami, alebo pri využití iných komunikačných prostriedkov pred uplynutím lehoty najmenej 15 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď verejný obstarávateľ poslal svoju odpoveď, alebo pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia odpovede.“
6 Článok 2 smernice 89/665, nazvaný „Požiadavky na postupy preskúmania“, stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia, ktoré sa týkajú postupov preskúmania uvedených v článku 1, zahŕňali ustanovenie o právomoci:
a) pri najbližšej príležitosti [čo najrýchlejšie – neoficiálny preklad] a formou predbežných konaní prijať predbežné opatrenia na účely nápravy údajného porušenia alebo zabránenia ďalšiemu poškodeniu dotknutých záujmov vrátane opatrení na pozastavenie alebo zabezpečenie pozastavenia postupu zadávania verejnej zákazky alebo vykonávania akéhokoľvek rozhodnutia prijatého verejným obstarávateľom;
b) zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí vrátane odstránenia diskriminačných technických, ekonomických alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predloženie ponúk, v súťažných podkladoch alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky;
c) uznať škody, ktoré osobám vznikli porušením.
2. Právomoci uvedené v odseku 1 a v článkoch 2d a 2e môžu byť prenesené na samostatné orgány, ktoré sú zodpovedné za rôzne aspekty postupu preskúmania.
3. Ak orgán prvého stupňa, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, preskúma rozhodnutie o zadaní zákazky, členské štáty zabezpečia, aby verejný obstarávateľ nemohol uzavrieť zmluvu, pokým orgán zodpovedný za preskúmanie nerozhodne buď o žiadosti o uplatnenie predbežných opatrení, alebo o žiadosti o preskúmanie. Toto pozastavenie sa neskončí skôr, ako uplynie odkladná lehota uvedená v článku 2a ods. 2 a článku 2d ods. 4 a 5.
4. S výnimkou prípadov uvedených v odseku 3 a v článku 1 ods. 5 nemusia postupy preskúmania automaticky znamenať pozastavenie postupov zadávania zákaziek, ktorých sa týkajú.
5. Členské štáty môžu ustanoviť, aby orgán zodpovedný za postup preskúmania mohol vziať do úvahy pravdepodobné dôsledky predbežných opatrení na všetky záujmy, ktoré by mohli byť poškodené, ako aj na verejný záujem, a mohol rozhodnúť, že takéto opatrenia nenariadi v prípade, ak by ich negatívne dôsledky mohli prevýšiť ich výhody.
Rozhodnutím, ktorým sa zamietajú predbežné opatrenia, nie sú dotknuté žiadne ďalšie nároky osoby, ktorá takéto opatrenia požaduje.
6. Členské štáty môžu ustanoviť, že v prípadoch, keď sa požaduje náhrada škôd z dôvodu nezákonného rozhodnutia, musí napadnuté rozhodnutie zrušiť najprv orgán, ktorý má na to potrebné právomoci.
7. …
Okrem toho s výnimkou prípadu, keď sa pred priznaním náhrady škody rozhodnutie musí zrušiť, členský štát môže stanoviť, že po uzavretí zmluvy v súlade s článkom 1 ods. 5, odsekom 3 tohto článku alebo článkami 2a až 2f sa právomoci orgánu, ktorý je zodpovedný za postupy preskúmania, obmedzia na priznanie náhrady škody ktorejkoľvek osobe poškodenej porušením.
…
9. Ak orgány zodpovedné za postupy preskúmania nemajú súdnu povahu, ich rozhodnutia musia byť vždy písomne odôvodnené. V takomto prípade je tiež potrebné ustanoviť postupy, ktoré zabezpečia, aby každé údajné nezákonné opatrenie prijaté orgánom zodpovedným za preskúmanie alebo každý údajný nedostatok pri výkone na neho prenesených právomocí mohli byť predmetom súdneho preskúmania alebo preskúmania iným orgánom, ktorý je súdnym orgánom v zmysle článku [267] zmluvy a ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, ako aj orgánu zodpovedného za preskúmanie.
…“
7 Podľa článku 2a uvedenej smernice s názvom „Odkladná lehota“:
„1. Členské štáty prijmú potrebné ustanovenia, ktoré sú v súlade s minimálnymi podmienkami ustanovenými v odseku 2 tohto článku a v článku 2c a ktorými sa zabezpečí, že osoby uvedené v článku 1 ods. 3 majú dostatočný čas na účinné preskúmanie rozhodnutí pri zadávaní zákazky, ktoré prijali verejní obstarávatelia.
2. Po rozhodnutí o zadaní zákazky, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice [2014/24] alebo smernice [2014/23], sa nemôže zmluva uzavrieť pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa rozhodnutie o zadaní zákazky zaslalo dotknutým uchádzačom a záujemcom faxom alebo elektronickými prostriedkami, alebo pri využití iných komunikačných prostriedkov pred uplynutím lehoty najmenej 15 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa rozhodnutie o zadaní zákazky zaslalo dotknutým uchádzačom a záujemcom, alebo pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia o zadaní zákazky.
Uchádzači sa považujú za dotknutých uchádzačov, ak ešte neboli vylúčení s konečnou platnosťou. Vylúčenie nadobúda konečnú platnosť, ak sa oznámilo dotknutým uchádzačom a buď ho uznal za právoplatné nezávislý orgán zodpovedný za preskúmanie, alebo nepodliehalo alebo už nemôže podliehať postupu preskúmania.
…
K oznámeniu rozhodnutia pri zadávaní zákazky každému dotknutému uchádzačovi a záujemcovi sa pripojí:
– zhrnutie relevantných dôvodov…, a
– jasné vyhlásenie o presnej odkladnej lehote uplatniteľnej v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje tento odsek.“
8 Článok 2d smernice 89/665 s názvom „Neplatnosť“ stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, považoval zmluvu za neplatnú alebo aby tento orgán rozhodol o neplatnosti zmluvy v týchto prípadoch:
…
b) v prípade porušenia článku 1 ods. 5, článku 2 ods. 3 alebo článku 2a ods. 2 tejto smernice, ak takéto porušenie neumožnilo uchádzačovi, ktorý žiada o preskúmanie, využiť opravné prostriedky pred zadaním zákazky; v prípade porušenia spojeného s porušením smernice [2014/24] alebo smernice [2014/23], ak takéto porušenie ovplyvnilo možnosť uchádzača žiadajúceho o preskúmanie získať zákazku, alebo
…
2. Dôsledky neplatnosti zmluvy sa upravia vo vnútroštátnom práve.
Vo vnútroštátnom práve sa môže so spätnou účinnosťou ustanoviť zrušenie všetkých zmluvných povinností alebo obmedzenie rozsahu zrušenia na tie povinnosti, ktoré sa ešte majú vykonať. V druhom prípade členské štáty zabezpečia uplatnenie iných sankcií v zmysle článku 2e ods. 2.
České právo
9 Z § 241 a 242 zákona č. 134/2016 Sb., o zadávání veřejných zakázek, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon č. 134/2016“), vyplýva, že námietky proti postupu verejného obstarávateľa možno podať v lehote pätnástich dní odo dňa, keď sa sťažovateľ dozvedel o porušení zákona zo strany verejného obstarávateľa.
10 Podľa § 245 ods. 1 tohto zákona verejný obstarávateľ do pätnástich dní od doručenia námietok zašle sťažovateľovi rozhodnutie o námietkach, v ktorom uvedie, či námietkam vyhovuje, alebo ich zamieta. Toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom sa verejný obstarávateľ podrobne a zrozumiteľne vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným sťažovateľom v námietkach. Ak verejný obstarávateľ námietkam vyhovie, v uvedenom rozhodnutí tiež uvedie nápravné opatrenia, ktoré prijme.
11 Podľa § 245 ods. 4 uvedeného zákona, ak verejný obstarávateľ zamietne námietky, v rozhodnutí o námietkach poučí sťažovateľa o možnosti podať v lehote stanovenej v § 251 ods. 2 toho istého zákona návrh na začatie konania o preskúmaní úkonov verejného obstarávateľa na Úrad, ako aj o povinnosti predložiť verejnému obstarávateľovi v rovnakej lehote kópiu tohto návrhu.
12 Ustanovenie § 246 ods. 1 zákona č. 134/2016 stanovuje, že verejný obstarávateľ nesmie uzavrieť s dodávateľom zmluvu:
„a) pred uplynutím lehoty na podanie námietok proti vylúčeniu účastníka postupu verejného obstarávania, výberu dodávateľa alebo dobrovoľnému oznámeniu o úmysle uzavrieť zmluvu;
b) do doručenia rozhodnutia o námietkach sťažovateľovi, ak boli námietky podané včas;
c) pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na začatie konania o preskúmaní aktov verejného obstarávateľa, ak verejný obstarávateľ včas podané námietky odmietol;
d) do 60 dní odo dňa začatia konania o preskúmaní aktov verejného obstarávateľa, ak bola v stanovenej lehote podaná žiadosť o začatie tohto postupu. Verejný obstarávateľ však môže uzavrieť zmluvu aj v tejto lehote, ak Úrad návrh zamietol alebo ak sa správne konanie týkajúce sa uvedeného návrhu zastavilo a takéto rozhodnutie sa stalo konečným“.
13 Podľa § 246 ods. 2 tohto zákona verejný obstarávateľ nemôže uzavrieť zmluvu s dodávateľom ani v lehote 60 dní odo dňa začatia konania o preskúmaní aktov verejného obstarávateľa, ak Úrad začal toto konanie ex offo. Verejný obstarávateľ však môže uzavrieť zmluvu aj v tejto lehote, ak sa správne konanie zastavilo a takéto rozhodnutie sa stalo konečným.
14 V súlade s § 254 ods. 1 uvedeného zákona môže návrh na uloženie zákazu plnenia zmluvy o zadaní zákazky podať navrhovateľ, ktorý tvrdí, že verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu najmä bez predchádzajúceho zverejnenia napriek zákazu jej uzavretia ustanovenému tým istým zákonom alebo predbežným opatrením, alebo na základe iného postupu ako verejného obstarávania.
15 V § 257 písm. j) zákona č. 134/2016 sa stanovuje, že Úrad uznesením zastaví konanie, ak verejný obstarávateľ v priebehu správneho konania uzavrel zmluvu na plnenie zákazky, ktorá je predmetom preskúmania.
16 Ustanovenie § 264 ods. 1 tohto zákona stanovuje, že Úrad uloží verejnému obstarávateľovi v konaní začatom na návrh podľa § 254 zákaz plnenia zmluvy, ak bola zmluva alebo rámcová dohoda uzavretá postupom uvedeným v § 254 ods. 1 Platí, že zmluva, v súvislosti s ktorou Úrad uložil zákaz plnenia bez toho, že by postupoval podľa odseku 3, je neplatná od začiatku. Podľa tohto § 264 ods. 2 sa zmluva na plnenie verejnej zákazky stane neplatnou z dôvodu porušenia toho istého zákona len v prípade, ak Úrad uloží zákaz plnenia uvedenej zmluvy podľa § 264 ods. 1.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
17 Dňa 27. septembra 2019 mesto Brno vyhlásilo verejné obstarávanie na účely zadania verejnej zákazky týkajúcej sa rozšírenia funkcií strediska riadenia dopravy (v súvislosti so systémom svetelnej signalizácie) tohto mesta. Predpokladaná hodnota tejto verejnej zákazky bola 13 805 000 českých korún (CZK) bez dane z pridanej hodnoty (približne 560 000 eur).
18 Mesto Brno ako verejný obstarávateľ dostalo dve ponuky, a to od spoločnosti CROSS Zlín, ktorá ponúkla najnižšiu cenu, a od spoločnosti Siemens Mobility, s. r. o. Oznámením zo 6. apríla 2020 verejný obstarávateľ vylúčil CROSS Zlín z dôvodu nesplnenia podmienok súťažných podkladov. Dňa 7. apríla 2020 bola uvedená zákazka zadaná spoločnosti Siemens Mobility.
19 CROSS Zlín podala proti tomuto oznámeniu o vylúčení námietky, ktoré verejný obstarávateľ zamietol rozhodnutím zo 4. mája 2020. Táto spoločnosť následne podala na Úrad návrh na preskúmanie úkonov verejného obstarávateľa, ktorým sa domáhala zrušenia uvedeného oznámenia o vylúčení, ako aj rozhodnutia o zadaní dotknutej zákazky spoločnosti Siemens Mobility.
20 Dňa 3. júla 2020 prijal Úrad v rámci správneho konania, ktoré bolo pred ním vedené, ex offo predbežné opatrenie zakazujúce verejnému obstarávateľovi uzavrieť predmetnú zmluvu o verejnej zákazke až do právoplatného skončenia tohto správneho konania.
21 Rozhodnutím z 5. augusta 2020 Úrad zamietol návrh spoločnosti CROSS Zlín. Táto spoločnosť preto podala proti tomuto rozhodnutiu námietky, ktoré predseda Úradu ako správny orgán druhého stupňa zamietol rozhodnutím z 9. novembra 2020. Dňa 18. novembra 2020 verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu o tejto verejnej zákazke so spoločnosťou Siemens Mobility.
22 Dňa 13. januára 2021 CROSS Zlín podala proti tomuto rozhodnutiu predsedu Úradu žalobu na Krajský soud v Brně (Česká republika), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Súbežne s touto žalobou CROSS Zlín podala návrh, aby súd priznal tejto žalobe odkladný účinok a aby zakázal verejnému obstarávateľovi uzavrieť alebo plniť uvedenú zmluvu o verejnej zákazke.
23 Dňa 11. februára 2021 uvedený súd zamietol tento návrh v podstate z dôvodu, že ak už bola uzavretá zmluva o verejnej zákazke, dotknutému verejnému obstarávateľovi nemožno uložiť zákaz uzavrieť túto zmluvu. Za súčasného stavu českého práva totiž aj v prípade, že by sa takémuto opravnému prostriedku vyhovelo a sporné rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená Úradu, tento posledný uvedený konanie zastaví na základe § 257 písm. j) zákona č. 134/2016 bez toho, aby túto vec meritórne preskúmal.
24 Uvedený súd tiež odmietol uložiť verejnému obstarávateľovi zákaz plnenia zmluvy, keďže česká právna úprava nebránila uzavretiu zmluvy o verejnej zákazke po tom, čo sa rozhodnutie predsedu Úradu stalo konečným v rámci správneho konania.
25 V tomto kontexte vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o to, či smernica 89/665, ako aj požiadavka zabezpečiť účinné súdne preskúmanie vyplývajúca z článku 47 Charty bránia právnej úprave členského štátu, ktorá verejnému obstarávateľovi umožňuje uzavrieť zmluvu o verejnej zákazke pred uplynutím lehoty stanovenej na podanie žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, alebo predtým, ako môže súd, na ktorý bola podaná žaloba, rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zakazujúceho tomuto verejnému obstarávateľovi uzavrieť danú zmluvu až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tejto žalobe.
26 Z judikatúry českých súdov vyplýva, že ak sa zmluva o verejnej zákazke uzavrie predtým, ako súd, na ktorý bola podaná žaloba, rozhodne o takejto žalobe alebo návrhu, tento súd už nenariaďuje predbežné opatrenia, keďže v takom prípade už nie je potrebné dočasne rozhodnúť o situácii účastníkov konania.
27 Ak by teda konajúci súd dospel k záveru, že Úrad sa pri preskúmaní zákonnosti vylúčenia dotknutého uchádzača dopustil nesprávneho posúdenia, musel by z dôvodu nezákonnosti zrušiť rozhodnutie predsedu Úradu uvedené v bode 21 tohto rozsudku a vrátiť vec tomuto správnemu orgánu. Ak však bola predmetná zmluva o verejnom obstarávaní uzavretá pred rozhodnutím tohto súdu, Úrad po tom, čo mu bude vec vrátená, nebude opätovne skúmať dôvodnosť návrhu na začatie konania o preskúmaní úkonov verejného obstarávateľa v súlade so závermi uvedeného súdu a konanie na základe § 257 písm. j) zákona č. 134/2016 zastaví.
28 V takom prípade by sa vylúčený uchádzač mohol obrátiť len na občianskoprávne súdy v rámci návrhu na náhradu škody spôsobenej protiprávnym konaním verejného obstarávateľa, avšak podľa vnútroštátneho súdu je ťažké splniť podmienky na získanie takejto náhrady.
29 Tento súd dodáva, že podľa českej právnej úpravy je Úrad „orgánom zodpovedným za preskúmanie“ v zmysle smernice 89/665. V tejto súvislosti § 246 zákona č. 134/2016 stanovuje lehoty, počas ktorých je verejnému obstarávateľovi zakázané uzavrieť zmluvu v priebehu konania pred Úradom. Úrad však nemožno považovať za súdny orgán.
30 V dôsledku toho, ak, ako vyplýva z rozsudku z 21. decembra 2021, Randstad Italia (C‑497/20, EU:C:2021:1037, bod 73), by sa malo dospieť k záveru, že nezávislý orgán zodpovedný za preskúmanie musí byť podľa článku 2 ods. 3 alebo článku 2a ods. 2 smernice 89/665 súdom v zmysle článku 47 Charty, česká právna úprava, ktorá umožňuje uzavretie zmluvy o verejnom obstarávaní ihneď po rozhodnutí predsedu Úradu, porušuje túto smernicu a nezaručuje uchádzačom vylúčeným z verejného obstarávania účinný súdny prostriedok nápravy.
31 Napokon v prípade, že by Súdny dvor konštatoval nedostatočné prebratie smernice 89/665 do českého právneho poriadku, vnútroštátny súd sa domnieva, že v prípade konštatovania nezákonnosti rozhodnutia verejného obstarávateľa by bol povinný uložiť Úradu povinnosť neuplatniť ustanovenia českého práva, ktoré vedú k takémuto porušeniu uvedenej smernice.
32 Za týchto okolností Krajský súd v Brne rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Je v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2a ods. 2 smernice [89/665] v spojení s článkom 47 [Charty], ak česká právna úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi uzavrieť zmluvu o verejnej zákazke pred podaním žaloby na súd príslušný na účely preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia [Úradu] o vylúčení uchádzača?“
O návrhu na opätovné otvorenie ústnej časti konania
33 Po prednesení návrhov generálneho advokáta požiadala CROSS Zlín podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 19. septembra 2023 o opätovné začatie ústnej časti konania podľa článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
34 Na podporu svojho návrhu CROSS Zlín uviedla, že vzhľadom na návrhy generálneho advokáta existuje riziko, že vo veci bude rozhodnuté na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie nevyjadrili. Český právny poriadok totiž ani fakticky, ani právne neumožňuje správnemu súdu vyhlásiť zmluvu za neplatnú, aj keď bola uzavretá na základe nezákonného rozhodnutia verejného obstarávateľa. Tieto návrhy však nezohľadnili túto okolnosť, čo by CROSS Zlín chcela vysvetliť v rámci opätovného začatia ústnej časti konania.
35 Okrem toho uvádza, že by sa rada pred Súdnym dvorom zaoberala najmä dôvodom, pre ktorý Krajský soud v Brně zamietol jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúceho k zákazu plnenia zmluvy o verejnej zákazke dotknutej vo veci samej, príslušnosťou českých správnych súdov rozhodovať o platnosti zmlúv uzavretých v rámci postupu verejného obstarávania v súvislosti s rozhodnutiami vydanými na prvom stupni Úradom, ako aj skutočnými účinkami zrušenia rozhodnutia Úradu správnym súdom a ich vplyve na už uzavretú zmluvu o plnení verejnej zákazky. V tejto súvislosti navrhuje doplniť odpoveď na prejudiciálnu otázku navrhnutú generálnym advokátom o niekoľko prvkov.
36 Na jednej strane treba pripomenúť, že podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát konajúci nestranne a nezávisle predkladá na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Súdny dvor nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani odôvodnením, na základe ktorého k týmto návrhom generálny advokát dospel (rozsudok z 28. septembra 2023, LACD, C‑133/22, EU:C:2023:710, bod 22 a citovaná judikatúra).
37 Treba tiež pripomenúť, že Štatút Súdneho dvora Európskej únie a rokovací poriadok neupravujú možnosť dotknutých účastníkov konania odpovedať na návrhy prednesené generálnym advokátom. V dôsledku toho nesúhlas jedného z účastníkov konania s návrhmi generálneho advokáta bez ohľadu na otázky, ktoré v nich skúmal, nemôže byť sám osebe dôvodom opodstatňujúcim opätovné začatie ústnej časti konania (rozsudky z 28. mája 2020, Interseroh, C‑654/18, EU:C:2020:398, bod 33, a z 9. novembra 2023, Všeobecná úverová banka, C‑598/21, EU:C:2023:845, bod 50).
38 CROSS Zlín teda nemôže platne odôvodniť svoj návrh na opätovné začatie ústnej časti konania návrhom na doplnenie odpovede na prejudiciálnu otázku, ktorú navrhol generálny advokát vo svojich návrhoch.
39 Podľa článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora môže Súdny dvor kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie nemali možnosť vyjadriť.
40 Treba však uviesť, že CROSS Zlín, ako aj oprávnené subjekty, ktoré sa zúčastnili na tomto konaní, mohli v písomnej aj ústnej časti tohto konania uviesť právne okolnosti, ktoré považovali za relevantné, na to, aby umožnili Súdnemu dvoru podať výklad smernice 89/665 s cieľom odpovedať na otázku položenú vnútroštátnym súdom. V tejto súvislosti sa Súdny dvor domnieva, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie o tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania a že žiadna zo skutočností, ktoré CROSS Zlín uviedla na podporu svojho návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania, neodôvodňuje toto opätovné začatie podľa článku 83 rokovacieho poriadku.
41 Za týchto podmienok Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta konštatuje, že nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.
O prejudiciálnej otázke
42 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prislúcha Súdnemu dvoru v rámci postupu spolupráce s vnútroštátnymi súdmi zakotveného v článku 267 ZFEÚ dať vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor, a z tohto pohľadu je úlohou Súdneho dvora prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené (rozsudok z 5. mája 2022, Universiteit Antwerpen a i., C‑265/20, EU:C:2022:361, bod 33, ako aj citovaná judikatúra).
43 V znení otázky je uvedený najmä výklad článku 2 ods. 3 smernice 89/665 v spojení s právnou úpravou členského štátu, ktorá verejnému obstarávateľovi umožňuje uzavrieť zmluvu o verejnej zákazke predtým, ako príslušný súdny orgán môže preskúmať zákonnosť rozhodnutia verejného obstarávateľa o vylúčení uchádzača z tohto verejného obstarávania.
44 Treba však konštatovať, že tento článok 2 ods. 3 sa netýka prípadu preskúmania rozhodnutia o vylúčení uchádzača z dotknutého verejného obstarávania, ale prípadu preskúmania rozhodnutia o zadaní tejto zákazky. Vzhľadom na to, že zo skutočností uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že CROSS Zlín sa na Úrade domáhala zrušenia nielen oznámenia o jej vylúčení, ale aj zrušenia rozhodnutia o zadaní verejnej zákazky, o ktorú ide vo veci samej, inému uchádzačovi, a to spoločnosti Siemens Mobility, je potrebné preskúmať tento návrh na začatie prejudiciálneho konania len z hľadiska tohto rozhodnutia o zadaní zákazky.
45 Za týchto podmienok treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 3 a článok 2a ods. 2 smernice 89/665 majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá verejnému obstarávateľovi zakazuje uzavrieť zmluvu o zadaní verejnej zákazky len do dňa, keď orgán prvého stupňa v zmysle tohto článku 2 ods. 3, ktorý v tomto členskom štáte nemá povahu súdneho orgánu, rozhodne o návrhu na preskúmanie rozhodnutia o zadaní tejto zákazky.
46 Na úvod treba uviesť, že smernica 89/665 obsahuje podrobné ustanovenia upravujúce koherentný systém postupov preskúmavania v oblasti verejného obstarávania, ktoré musia byť v súlade s článkom 1 ods. 3 tejto smernice prístupné prinajmenšom každej osobe, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením.
47 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že podľa článku 2a ods. 1 smernice 89/665 členské štáty zabezpečia, aby osoby uvedené v článku 1 ods. 3 tejto smernice mali dostatočný čas na účinné preskúmanie rozhodnutí verejných obstarávateľov pri zadávaní zákazky prijatím potrebných opatrení, ktoré sú v súlade s minimálnymi podmienkami stanovenými najmä v tomto článku 2a ods. 2.
48 Toto posledné uvedené ustanovenie stanovuje minimálne odkladné lehoty, počas ktorých v nadväznosti na rozhodnutie o zadaní verejnej zákazky nemožno uzavrieť zmluvu týkajúcu sa tejto zákazky. Tieto lehoty sú v závislosti od prípadu desať alebo pätnásť kalendárnych dní a začínajú plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď bolo rozhodnutie o zadaní predmetnej zákazky zaslané dotknutým uchádzačom alebo im bolo doručené, v závislosti od spôsobu zaslania tohto rozhodnutia.
49 Článok 2a ods. 2 smernice 89/665 tak stanovuje lehoty na automatické prerušenie uzavretia zmluvy o verejnej zákazke na zabezpečenie účinnosti návrhu na preskúmanie, ktorý môžu podať osoby uvedené v článku 1 ods. 3 tejto smernice proti takémuto rozhodnutiu o zadaní zákazky.
50 V druhom rade treba uviesť, že ak tieto osoby podajú takýto návrh na preskúmanie, uplatní sa článok 2 ods. 3 uvedenej smernice.
51 V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je potrebné pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 22. decembra 2022, Sambre & Biesme a Commune de Farciennes, C‑383/21 a C‑384/21, EU:C:2022:1022, bod 54, ako aj citovaná judikatúra).
52 V tejto súvislosti v prvom rade zo znenia článku 2 ods. 3 smernice 89/665 vyplýva, že ak orgán prvého stupňa, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, rozhoduje o preskúmaní týkajúcom sa rozhodnutia o zadaní zákazky, verejný obstarávateľ nemôže uzavrieť predmetnú zmluvu, kým tento prvostupňový orgán nerozhodne buď o návrhu na nariadenie predbežných opatrení, alebo o návrhu na preskúmanie.
53 Na jednej strane tak toto ustanovenie stanovuje vo vzťahu k podpisu zmluvy odkladný účinok návrhu na preskúmanie podanému proti rozhodnutiu o zadaní verejnej zákazky počas konania pred prvostupňovým orgánom, na ktorý bol tento návrh podaný, alebo prinajmenšom dovtedy, kým tento orgán nerozhodne o prípadnom návrhu na nariadenie predbežných opatrení. Na druhej strane, hoci uvedené ustanovenie vyžaduje, aby bol uvedený orgán nezávislý od verejného obstarávateľa, neobsahuje žiadnu informáciu, z ktorej by vyplývalo, že tento orgán by mal mať súdnu povahu.
54 Pokiaľ ide ďalej o kontext článku 2 ods. 3 smernice 89/665, odsek 9 tohto článku 2 výslovne upravuje prípad, keď „orgány zodpovedné za preskúmanie nemajú súdnu povahu“, z čoho vyplýva, že členské štáty majú možnosť zveriť týmto orgánom právomoc rozhodovať o preskúmaní rozhodnutí o zadaní zákazky. V takom prípade uvedený článok 2 ods. 9 spresňuje, že každé údajné nezákonné opatrenie prijaté takýmto orgánom na účel mimosúdneho preskúmania alebo každý údajný nedostatok pri výkone naň prenesených právomocí musí byť možné napadnúť súdnym preskúmaním alebo opravným prostriedkom iným orgánom, ktorý je súdnym orgánom v zmysle článku 267 ZFEÚ, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa a tohto nesúdneho orgánu, ktorý rozhodoval na prvom stupni.
55 Ten istý článok 2 ods. 9 tak dáva členským štátom možnosť vybrať si medzi dvoma riešeniami organizácie systému kontroly verejného obstarávania. Prvé riešenie spočíva v priznaní právomoci rozhodovať o preskúmaní orgánom súdnej povahy. Podľa druhého riešenia sa táto právomoc v prvom rade priznáva inštanciám, ktoré nemajú súdnu povahu. V takom prípade musí existovať možnosť podať proti všetkým rozhodnutiam prijatým týmito orgánmi súdny opravný prostriedok alebo opravný prostriedok, ktorý má v podstate „súdnu povahu“ v zmysle práva Únie, čo umožňuje zaručiť primeraný opravný prostriedok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 1999, HI, C‑258/97, EU:C:1999:118, body 16 a 17).
56 Treba však uviesť, že článok 2 ods. 3 smernice 89/665 tým, že formuluje povinnosť pozastaviť uzavretie zmluvy o zadaní zákazky, vôbec neodkazuje na súdny prostriedok nápravy stanovený v tomto článku 2 ods. 9 proti rozhodnutiam orgánov zodpovedných za preskúmanie, ktoré nemajú súdnu povahu.
57 Za týchto podmienok tak táto neexistencia odkazu, ako aj voľba zverená členským štátom článkom 2 ods. 9 smernice 89/665 prideliť právomoc rozhodovať o postupoch preskúmania rozhodnutí o zadaní zákazky orgánom prvej inštancie súdnej alebo nesúdnej povahy, znamenajú, že ak sa členský štát rozhodne prideliť túto právomoc orgánu prvého stupňa, ktorý nemá súdnu povahu, pojem „orgán zodpovedný za preskúmanie“ uvedený v tomto článku 2 ods. 3 sa vzťahuje na tento orgán prvého stupňa, ktorý nie je súdnym orgánom. V takom prípade musia členské štáty stanoviť pozastavenie uzavretia dotknutej zmluvy o verejnej zákazke buď zo zákona, až kým uvedený orgán nerozhodne o návrhu o preskúmanie, alebo prinajmenšom do rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežných opatrení smerujúcich k takémuto pozastaveniu.
58 Naopak článok 2 ods. 3 smernice 89/665 v spojení s týmto článkom 2 ods. 9 nevyžaduje, aby toto pozastavenie pretrvávalo aj po skončení konania pred takýmto orgánom zodpovedným za preskúmanie, ktorý nie je súdnym orgánom, napríklad dovtedy, kým súdny orgán nerozhodne o opravnom prostriedku, ktorý možno podať proti rozhodnutiu tohto nesúdneho orgánu zodpovedného za preskúmanie.
59 Napokon tento záver je v súlade s cieľmi sledovanými smernicou 89/665. Cieľom tejto smernice je zabezpečiť plné dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v článku 47 prvom a druhom odseku Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 128 a citovanú judikatúru).
60 V tejto súvislosti bolo judikované, že cieľom článku 1 ods. 1 a 3 uvedenej smernice, ktorý je určený na ochranu hospodárskych subjektov pred svojvôľou verejného obstarávateľa, je uistiť sa, že vo všetkých členských štátoch existujú účinné a čo možno najrýchlejšie mechanizmy na zabezpečenie skutočného uplatnenia pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania, najmä v štádiu, v ktorom možno porušenia ešte napraviť (rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 127 a citovaná judikatúra).
61 Vzhľadom na to treba tiež uviesť, že normotvorca Únie chcel ustanoveniami smernice 89/665 zosúladiť záujmy vylúčeného uchádzača so záujmami verejného obstarávateľa a úspešného uchádzača [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, Fastweb, C‑19/13, EU:C:2014:2194, bod 63, ako aj uznesenie z 23. apríla 2015, Komisia/Vanbreda Risk & Benefits, C‑35/15 P(R), EU:C:2015:275, bod 34].
62 Na jednej strane tak článok 2 ods. 5 tejto smernice stanovuje, že orgán zodpovedný za postupy preskúmania môže vziať do úvahy pravdepodobné dôsledky predbežných opatrení na všetky záujmy, ktoré by mohli byť poškodené, ako aj verejný záujem a rozhodnúť, že takéto predbežné opatrenia nenariadi, ak by ich negatívne dôsledky mohli prevážiť nad ich výhodami. Záujem na tom, aby sa verejné zákazky mohli uzatvárať bez neprimeraných prieťahov, predstavuje takýto verejný záujem.
63 Na druhej strane článok 2 ods. 7 druhý pododsek smernice 89/665 stanovuje, že členský štát môže stanoviť, že ak bola zmluva uzavretá v súlade s týmto článkom 2 ods. 3, teda ak bola uzavretá po skončení pozastavenia jej uzavretia, právomoci orgánu zodpovedného za postupy preskúmania sa obmedzia na priznanie náhrady škody ktorejkoľvek osobe poškodenej porušením práva Únie v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátnych predpisov, ktorými sa toto právo preberá.
64 Tieto skutočnosti teda podporujú výklad, ktorý vyplýva zo znenia článku 2 ods. 3 smernice 89/665 s ohľadom na odsek 9 tohto článku 2, podľa ktorého pozastavenie uzatvárania zmluvy o zadaní verejnej zákazky stanovené v uvedenom článku 2 ods. 3 trvá najneskôr do dňa, keď prvostupňový orgán rozhodne o žiadosti o preskúmanie podanej proti rozhodnutiu o zadaní tejto zákazky, a to bez ohľadu na to, či tento orgán má alebo nemá súdnu povahu. Po rozhodnutí uvedeného orgánu môžu členské štáty stanoviť, že poškodená osoba má nárok len na náhradu škody.
65 V treťom rade treba uviesť, že tento výklad nemožno spochybniť rozsudkom z 21. decembra 2021, Randstad Italia (C‑497/20, EU:C:2021:1037). V bode 73 tohto rozsudku Súdny dvor vyložil pojem „nezávislý orgán zodpovedný za preskúmanie“ v zmysle článku 2a ods. 2 druhého pododseku smernice 89/665 tak, že sa vzťahuje na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom v zmysle článku 47 Charty. Súdny dvor však výslovne obmedzil tento posledný uvedený výklad spresnením, že platí „na účely určenia, či sa vylúčenie uchádzača stalo konečným“ v zmysle tohto článku 2a ods. 2 druhého pododseku.
66 V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 74 uvedeného rozsudku uviedol, že skutočnosť, že rozhodnutie o vylúčení ešte nie je právoplatné, určuje aktívnu legitimáciu týchto uchádzačov na podanie žaloby proti rozhodnutiu o zadaní zákazky. V bode 75 toho istého rozsudku spresnil, že „len konečné vylúčenie v zmysle článku 2a ods. 2 [druhého pododseku] smernice 89/665 môže mať za následok zbavenie uchádzača [aktívnej legitimácie na podanie žaloby] proti rozhodnutiu o zadaní zákazky“.
67 Z rozhodnutia „nezávislého orgánu zodpovedného za preskúmanie“ uvedeného v tomto článku 2a ods. 2 druhom pododseku tak môže vyplývať, že uchádzač nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti rozhodnutiu o zadaní zákazky. V tomto kontexte dodržiavanie práva takéhoto uchádzača na účinnú súdnu ochranu vyžaduje, aby orgán, ktorý rozhoduje o zákonnosti jeho vylúčenia, bol nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom v zmysle článku 47 Charty.
68 Tieto úvahy naopak neplatia pre orgán prvého stupňa zodpovedný za preskúmanie uvedený v článku 2 ods. 3 smernice 89/665. Ak totiž členský štát využije možnosť, ktorú mu priznáva táto smernica, zriadiť takýto orgán, ktorý nemá súdnu povahu, právo na účinnú súdnu ochranu je zabezpečené požiadavkou stanovenou v tomto článku 2 ods. 9, aby všetky rozhodnutia takéhoto orgánu zodpovedného za preskúmanie, ktorý nemá súdnu povahu, mohli byť predmetom súdneho preskúmania.
69 Vo štvrtom a poslednom rade však treba uviesť, podobne ako to urobila Európska komisia, že ak vnútroštátne právne predpisy nestanovujú ex lege, že sa uzavretie zmluvy o verejnej zákazke pozastavuje až do dňa, keď o návrhu na preskúmanie rozhodne prvostupňový orgán zodpovedný za preskúmanie uvedený v článku 2 ods. 3 smernice 89/665, a ak tento orgán zodpovedný za preskúmanie nemá súdnu povahu, zamietne návrh na nariadenie predbežných opatrení smerujúci k zákazu uzavretia zmluvy o verejnej zákazke až do dňa, kým uvedený orgán rozhodne o tomto návrhu na preskúmanie, musí byť možné napadnúť opravným prostriedkom na súde s odkladným účinkom, až kým konajúci súd nerozhodne o týchto predbežných opatreniach.
70 Táto požiadavka vyplýva z výkladu článku 2 ods. 3 smernice 89/665 v spojení s odsekom 9 toho istého článku. S cieľom zabezpečiť účinnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu nesúdneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežných opatrení smerujúcich k zákazu uzavretia zmluvy o verejnej zákazke až do dňa rozhodnutia tohto orgánu, uchádzač dotknutý týmto zamietnutím musí mať na jednej strane možnosť využiť primeranú odkladnú lehotu, aby mohol podať tento opravný prostriedok, a na druhej strane, ak bol tento opravný prostriedok podaný, pozastavenie uzavretia tejto zmluvy musí trvať dovtedy, kým konajúci súd o ňom nerozhodne.
71 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že § 246 zákona č. 134/2016 stanovuje, že zmluvu o verejnej zákazke nemožno uzavrieť na jednej strane pred uplynutím lehoty na podanie námietok verejnému obstarávateľovi proti rozhodnutiu o zadaní zákazky a následne pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na preskúmanie aktov verejného obstarávateľa na Úrad, a na druhej strane počas konania na Úrade, ktorý je podľa vnútroštátneho súdu orgánom prvého stupňa nezávislým od verejného obstarávateľa v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 89/665 a ktorý nemá súdnu povahu. Konkrétne, s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať tomuto súdu podľa tohto § 246 ods. 1, zákaz uzavrieť zmluvu o verejnej zákazke ex lege trvá až do dňa, keď tento prvostupňový orgán príslušný na preskúmanie rozhodne o návrhu na preskúmanie podanom proti rozhodnutiu o zadaní zákazky.
72 V tejto súvislosti zo skutočností uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v rámci konania vo veci samej Úrad prijal ex offo 3. júla 2020 predbežné opatrenie zakazujúce verejnému obstarávateľovi uzavrieť zmluvu o verejnej zákazke, o ktorú ide vo veci samej, až do právoplatného skončenia správneho konania na Úrade. Následne predseda Úradu ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím z 9. novembra 2020 zamietol námietky, ktoré CROSS Zlín podala proti rozhodnutiu Úradu o zamietnutí jej návrhu na zrušenie rozhodnutia o zadaní predmetnej zákazky, a napokon 18. novembra 2020 verejný obstarávateľ uzavrel túto zmluvu s úspešným uchádzačom. Z toho vyplýva, že uvedená zmluva bola uzavretá až po tom, čo Úrad v dvojstupňovom konaní s konečnou platnosťou rozhodol o zákonnosti tohto rozhodnutia o zadaní zákazky, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
73 Treba teda uviesť, že s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať tomuto súdu, táto vnútroštátna právna úprava, ako aj jej uplatnenie v rámci konania vo veci samej, zrejme umožňujú zaručiť správne uplatnenie článku 2 ods. 3 a článku 2a ods. 2 smernice 89/665 v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu stanoveným v článku 47 Charty.
74 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 3 a článok 2a ods. 2 smernice 89/665 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje verejnému obstarávateľovi uzavrieť zmluvu o verejnej zákazke len do dňa, keď prvostupňový orgán v zmysle tohto článku 2 ods. 3 rozhodne o preskúmaní rozhodnutia o zadaní tejto zákazky bez toho, aby bola v tejto súvislosti relevantná otázka, či tento orgán zodpovedný za preskúmanie má alebo nemá súdnu povahu.
O trovách
75 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Článok 2 ods. 3 a článok 2a ods. 2 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje verejnému obstarávateľovi uzavrieť zmluvu o verejnej zákazke len do dňa, keď prvostupňový orgán v zmysle tohto článku 2 ods. 3 rozhodne o preskúmaní rozhodnutia o zadaní tejto zákazky bez toho, aby bola v tejto súvislosti relevantná otázka, či tento orgán zodpovedný za preskúmanie má alebo nemá súdnu povahu.
Podpisy