Vec C‑117/20
bpost SA
proti
Autorité belge de la concurrence
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour d’appel de Bruxelles)
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. marca 2022
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Poštové služby – Cenový systém prijatý poskytovateľom univerzálnej služby – Pokuta uložená vnútroštátnym poštovým regulačným orgánom – Pokuta uložená vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže – Charta základných práv Európskej únie – Článok 50 – Zásada ne bis in idem – Existencia toho istého porušenia – Článok 52 ods. 1 – Obmedzenia zásady ne bis in idem – Kumulácia stíhaní a sankcií – Podmienky – Sledovanie cieľa všeobecného záujmu – Proporcionalita“
1. Základné práva – Zásada ne bis in idem – Zakotvenie tak v Charte základných práv, ako aj Dodatkovom protokole č. 7 k Európskemu dohovoru o ľudských právach – Rovnaký význam a rozsah
(Charta základných práv Európskej únie, článok 50 a článok 52 ods. 3)
(pozri body 22, 23)
2. Základné práva – Zásada ne bis in idem – Podmienky uplatňovania – Kumulácia stíhaní a sankcií trestnej povahy – Kritériá posúdenia trestnej povahy – Právna kvalifikácia porušenia vo vnútroštátnom práve, povaha porušenia a stupeň prísnosti uloženej sankcie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 50)
(pozri body 24 – 27)
3. Základné práva – Zásada ne bis in idem – Podmienky uplatňovania – Existencia skoršieho právoplatného rozhodnutia – Kritériá posúdenia – Právoplatné rozhodnutie vydané po posúdení týkajúcom sa veci samej
(Charta základných práv Európskej únie, článok 50)
(pozri body 29, 30)
4. Základné práva – Zásada ne bis in idem – Podmienky uplatňovania – Existencia toho istého porušenia – Kritérium posúdenia – Totožnosť skutkového stavu
(Charta základných práv Európskej únie, článok 50)
(pozri body 33 – 38)
5. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Obmedzenie výkonu práv a slobôd zakotvených v Charte – Obmedzenie zásady ne bis in idem – Podmienky – Rešpektovanie podstaty uvedenej zásady – Posúdenie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 50 a článok 52 ods. 1)
(pozri bod 43)
6. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Obmedzenie výkonu práv a slobôd zakotvených v Charte – Obmedzenie zásady ne bis in idem – Podmienky – Sledovanie cieľa všeobecného záujmu – Kumulácia stíhaní a sankcií podľa odvetvovej právnej úpravy a práva hospodárskej súťaže – Právna úprava sledujúca odlišné legitímne ciele
(Charta základných práv Európskej únie, článok 50 a článok 52 ods. 1)
(pozri body 44 – 47)
7. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Obmedzenie výkonu práv a slobôd zakotvených v Charte – Obmedzenie zásady ne bis in idem – Podmienky – Dodržiavanie zásady proporcionality – Kumulácia stíhaní a sankcií podľa odvetvovej právnej úpravy a práva hospodárskej súťaže – Vhodná, nie neprimeraná a prísne nevyhnutná kumulácia stíhaní a sankcií – Posúdenie – Kritériá
(Charta základných práv Európskej únie, článok 50 a článok 52 ods. 1)
(pozri body 48 – 57)
Zhrnutie
Historický poskytovateľ poštových služieb v Belgicku, bpost SA, zaviedol od roku 2010 nový cenový systém.
Rozhodnutím z 20. júla 2011 belgický poštový regulačný orgán(1) uložil spoločnosti bpost povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 2,3 milióna eur za porušenie príslušnej odvetvovej právnej úpravy, keďže tento nový systém mal byť založený na neodôvodnenom rozdielnom zaobchádzaní medzi sprostredkovateľmi a priamymi zákazníkmi.
Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko) zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že predmetná cenová prax nebola diskriminačná. Tento rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, bol vydaný v nadväznosti na prejudiciálne konanie, v ktorom bol vydaný rozsudok z 11. februára 2015(2).
Medzitým belgický orgán hospodárskej súťaže rozhodnutím z 10. decembra 2012 konštatoval, že bpost sa dopustila zneužitia dominantného postavenia, zakázaného zákonom o ochrane hospodárskej súťaže(3), ako aj článkom 102 ZFEÚ. Toto zneužitie bolo tvorené tým, že v období od januára 2010 do júla 2011 prijala a uplatňovala nový cenový systém. Belgický orgán hospodárskej súťaže preto uložil spoločnosti bpost povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 37 399 786 eur, vyčíslenú s prihliadnutím na pokutu, ktorú ešte predtým uložil poštový regulačný orgán.
Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) zrušil aj toto rozhodnutie z dôvodu jeho rozporu so zásadou ne bis in idem. V tejto súvislosti uvedený súd usúdil, že konania vedené poštovým regulačným orgánom a orgánom hospodárskej súťaže sa týkali toho istého skutkového stavu.
Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko) však zrušil tento rozsudok a vrátil vec na Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel).
V rámci konania, ktoré nasledovalo po podaní tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) rozhodol položiť Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky, ktorými sa v podstate pýta, či zásada ne bis in idem, ako je zakotvená v článku 50 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), bráni tomu, aby bol poskytovateľ poštových služieb sankcionovaný pokutou za porušenie práva hospodárskej súťaže Únie, ak už bolo voči nemu za ten istý skutkový stav vydané právoplatné rozhodnutie za porušenie poštovej odvetvovej právnej úpravy.
V odpovedi na tieto otázky Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore spresňuje tak rozsah, ako aj hranice ochrany poskytovanej zásadou ne bis in idem, zaručenej článkom 50 Charty.
Posúdenie Súdnym dvorom
Súdny dvor začína pripomenutím, že zásada ne bis in idem, zakotvená článkom 50 Charty, zakazuje kumuláciu stíhaní, ako aj sankcií trestnoprávnej povahy v zmysle tohto článku, za rovnaké skutky a proti tej istej osobe
Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd potvrdil trestnoprávnu povahu konaní začatých voči spoločnosti bpost belgickým poštovým regulačným orgánom a belgickým orgánom hospodárskej súťaže, Súdny dvor následne uvádza, že uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha dvojakej podmienke, a to na jednej strane tomu, aby existovalo skoršie právoplatné rozhodnutie (podmienka „bis“), a na druhej strane tomu, aby sa na ten istý skutkový stav vzťahovalo skoršie rozhodnutie a neskoršie stíhania alebo neskoršie rozhodnutia (podmienka „idem“).
Keďže rozhodnutie belgického poštového regulačného orgánu bolo zrušené rozsudkom, ktorý nadobudol právnu silu rozhodnutej veci a podľa ktorého bolo voči bpost zastavené trestné stíhanie, ktoré voči nej bolo vedené na základe poštovej odvetvovej právnej úpravy, zdá sa, že konanie začaté týmto orgánom sa skončilo právoplatným rozhodnutím, v dôsledku čoho podmienka „bis“ je v prejednávanej veci splnená.
Pokiaľ ide o podmienku „idem“, relevantným kritériom na účely posúdenia, či ide o to isté porušenie, je kritérium totožnosti skutkového stavu bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu vo vnútroštátnom práve alebo chránený právny záujem. V tejto súvislosti sa totožnosť skutkového stavu chápe ako súbor konkrétnych skutočností vyplývajúcich z udalostí, ktoré sú v podstate tie isté, keďže zahŕňajú toho istého pôvodcu a sú navzájom neoddeliteľne spojené v čase a priestore.
Vnútroštátnemu súdu preto prislúcha určiť, či sú skutky, ktoré boli predmetom dvoch konaní proti spoločnosti bpost, začatých v prvom prípade na základe poštovej odvetvovej právnej úpravy a v druhom prípade na základe práva hospodárskej súťaže, totožné. Ak by to tak bolo, kumulácia dvoch konaní vedených proti spoločnosti bpost by predstavovala obmedzenie zásady ne bis in idem zaručenej článkom 50 Charty.
Takéto obmedzenie zásady ne bis in idem však môže byť odôvodnené na základe článku 52 ods. 1 Charty. Podľa tohto ustanovenia akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v Charte musí byť stanovené zákonom a musí rešpektovať ich podstatu. Uvedené ustanovenie navyše spresňuje, že za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.
V tejto súvislosti Súdny dvor uvádza, že možnosť, upravená zákonom, kumulovať stíhania, vedené dvomi rozdielnymi vnútroštátnymi orgánmi, a sankcie, ktoré uložili, rešpektuje podstatu článku 50 Charty pod podmienkou, že vnútroštátna právna úprava neumožňuje stíhať a sankcionovať tie isté skutky v rámci toho istého porušenia alebo na dosiahnutie toho istého cieľa, ale stanovuje len možnosť kumulácie stíhaní a sankcií na základe odlišných právnych úprav.
Pokiaľ ide o otázku, či takáto kumulácia môže zodpovedať cieľu všeobecného záujmu uznanému Úniou, Súdny dvor konštatuje, že dve právne úpravy, na základe ktorých bolo vedené stíhanie voči spoločnosti bpost, majú legitímne ciele, ktoré sú odlišné. Zatiaľ čo cieľom poštovej odvetvovej právnej úpravy je liberalizácia vnútorného trhu poštových služieb, pravidlá týkajúce sa ochrany hospodárskej súťaže sledujú cieľ zabezpečiť neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Je teda legitímne, aby členský štát s cieľom zaručiť pokračovanie procesu liberalizácie vnútorného trhu poštových služieb a pri zabezpečovaní jeho riadneho fungovania potrestal porušenia tak odvetvovej právnej úpravy, ktorej cieľom je liberalizácia dotknutého trhu, ako aj vnútroštátnych pravidiel a pravidiel Únie týkajúcich sa hospodárskej súťaže.
Pokiaľ ide o dodržiavanie zásady proporcionality, to si vyžaduje, aby kumulácia stíhaní a sankcií stanovených vnútroštátnou právnou úpravou nešla nad rámec toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných touto právnou úpravou, pričom ak existuje možnosť rozhodnúť sa medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné sa prikloniť k najmenej obmedzujúcemu, a spôsobené nevýhody nesmú byť neprimerané sledovaným cieľom.
V tejto súvislosti Súdny dvor zdôrazňuje, že skutočnosť, že tieto dve konania sledujú odlišné ciele všeobecného záujmu, ktoré je legitímne chrániť kumulatívne, môže byť v rámci analýzy proporcionality kumulácie stíhaní a sankcií zohľadnená ako faktor, ktorý by mohol odôvodniť túto kumuláciu, pod podmienkou, že tieto konania sa dopĺňajú a že dodatočné zaťaženie, ktoré predstavuje uvedená kumulácia, by mohlo byť odôvodnené obomi sledovanými cieľmi.
Pokiaľ ide o striktnú nevyhnutnosť takejto kumulácie stíhaní a sankcií, treba posúdiť, či obvinenia vyplývajúce pre dotknuté osoby z uvedenej kumulácie sú obmedzené na to, čo je striktne nevyhnutné, a či všetky uložené sankcie zodpovedajú závažnosti spáchaných porušení. V tejto súvislosti treba preskúmať, či existujú jasné a presné pravidlá umožňujúce predvídať, ktoré konania a opomenutia môžu byť predmetom kumulácie stíhaní a sankcií, ako aj koordinácia medzi obidvomi príslušnými orgánmi, že obidve konania boli vedené dostatočne koordinovane a v dostatočne úzkej časovej súvislosti a že súbor uložených sankcií zodpovedá závažnosti spáchaných porušení.
Prípadné odôvodnenie kumulácie sankcií je teda vymedzené podmienkami, ktoré v prípade, že sú splnené, smerujú najmä k obmedzeniu odlišnosti predmetných konaní z funkčného hľadiska, a teda konkrétneho dopadu, ktorý pre dotknuté osoby vyplýva z toho, že tieto konania vedené proti nim sú kumulatívne, bez spochybnenia existencie „bis“ ako takej.