Spojené veci C‑168/16 a C‑169/16

Sandra Nogueira a i.

proti

Crewlink Ireland Ltd

a

Miguel José Moreno Osacar

proti

Ryanair Designated Activity Company

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Cour du travail de Mons)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc – Právomoc v oblasti individuálnych pracovných zmlúv – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Článok 19 bod 2 písm. a) – Pojem ‚miesto, kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu‘ – Letecké odvetvie – Členovia posádky – Nariadenie (EHS) č. 3922/91 – Pojem ‚domáca základňa‘“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 14. septembra 2017

1.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Ustanovenia tohto nariadenia kvalifikované ako rovnocenné s ustanoveniami Bruselského dohovoru – Výklad uvedených ustanovení v súlade s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa dohovoru – Právomoc v oblasti individuálnych pracovných zmlúv – Pojem miesto, kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu alebo miesto, kde sa nachádza prevádzkareň, ktorá zamestnanca najala – Autonómny výklad – Zohľadnenie ustanovení uvedených v Rímskom dohovore – Prípustnosť

(Rímsky dohovor z 19. júna 1980, preambula; nariadenie Rady č. 44/2001, článok 19 bod 2)

2.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Právomoc v oblasti individuálnych pracovných zmlúv – Pojem miesto, kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu – Extenzívny výklad

[Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 19 bod 2 písm. a)]

3.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Právomoc v oblasti individuálnych pracovných zmlúv – Pojem miesto, kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu – Určenie v prípade vykonávania práce vo viacerých členských štátoch – Pracovné vzťahy v odvetví dopravy – Kritériá na určenie uvedeného miesta

[Dohovor z 19. júna 1980, článok 5 bod 1; nariadenie Rady č. 44/2001, článok 19 bod 2 písm. a)]

4.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Právomoc v oblasti individuálnych pracovných zmlúv – Pojem miesto, kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu – Žaloba podaná pracovníkom, ktorý je členom posádky leteckej spoločnosti alebo je jej daný k dispozícii – Pojem neporovnateľný s pojmom domáca základňa v zmysle prílohy III nariadenia č. 3922/91 – Pojem domáca základňa, ktorý môže predstavovať významnú indíciu na účely určenia uvedeného miesta

(Nariadenie Rady č. 3922/91, článok 14 ods. 2, a nariadenie Rady č. 44/2001, článok 19 bod 2)

5.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Právomoc v oblasti individuálnych pracovných zmlúv – Pojem miesto, kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu – Žaloba podaná pracovníkom, ktorý je členom posádky leteckej spoločnosti alebo je jej daný k dispozícii – Miesto neporovnateľné s územím členského štátu, ktorého lietadlá tejto leteckej spoločnosti majú štátnu príslušnosť

[Chicagsky dohovor zo 7. decembra 1944, článok 17; nariadenie Rady č. 44/2001, článok 19 bod 2 písm. a)]

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 45 – 48, 55, 56)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 57)

3.      Pokiaľ ide o pracovnú zmluvu vykonávanú na území viacerých zmluvných štátov a v prípade neexistencie skutočného centra profesijných činností pracovníka, z ktorého by vykonával podstatnú časť svojich povinností voči svojmu zamestnávateľovi, Súdny dvor rozhodol, že článok 5 bod 1 Bruselského dohovoru sa musí vzhľadom na potrebu jednak určiť miesto, s ktorým má spor najväčšiu spojitosť na účely určenia sudcu, ktorý je najvhodnejší na rozhodnutie vo veci, a jednak zabezpečiť primeranú ochranu pracovníkovi ako najslabšej zmluvnej strane a vyhnúť sa tomu, aby bolo príslušných viacero súdov, vykladať tak, že sa ním myslí miesto, v ktorom alebo z ktorého pracovník v skutočnosti vykonáva podstatnú časť svojich povinností voči svojmu zamestnávateľovi. Za takýchto okolností sa teda pojem „miest[o], kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu“, stanovený v článku 19 bode 2 písm. a) nariadenia Brusel I musí vykladať tak, že sa ním myslí miesto, v ktorom alebo z ktorého pracovník v skutočnosti vykonáva podstatnú časť svojich povinností voči svojmu zamestnávateľovi.

V predmetnom prípade sa spory vo veci samej týkajú pracovníkov zamestnaných ako členovia posádky leteckej spoločnosti, alebo pracovníkov, ktorí jej boli daní k dispozícii. Súd členského štátu, na ktorom začalo takéto konanie, ak nie je schopný určiť jednoznačne „miest[o], kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu“, musí na účely overenia svojej vlastnej príslušnosti identifikovať „miesto, z ktorého“ tento pracovník vykonával v zásade povinnosti voči svojmu zamestnávateľovi. Ako pripomenul generálny advokát v bode 95 svojich návrhov, z judikatúry Súdneho dvora takisto vyplýva, že na konkrétne určenie tohto miesta prináleží vnútroštátnemu súdu, aby použil súbor indícií.

Ako zdôraznil generálny advokát v bode 85 svojich návrhov, pokiaľ ide o osobitosť pracovných vzťahov v odvetví dopravy, Súdny dvor v rozsudkoch z 15. marca 2011, Koelzsch (C‑29/10, EU:C:2011:151, bod 49), a z 15. decembra 2011, Voogsgeerd (C‑384/10, EU:C:2011:842, body 38 až 41), uviedol viacero indícií, ktoré môžu zohľadniť vnútroštátne súdy. Tieto súdy musia najmä zistiť, v ktorom členskom štáte sa nachádza miesto, z ktorého pracovník vykonáva svoje úlohy týkajúce sa dopravy, miesto, kam sa vracia po vykonaní úlohy, dostáva pokyny k úlohám a organizuje svoju prácu, ako aj miesto, kde sa nachádzajú pracovné prostriedky. V tejto súvislosti za takých okolností, o aké ide vo veci samej, a ako zdôraznil generálny advokát v bode 102 svojich návrhov, sa musí zohľadniť aj miesto, kde majú základňu lietadlá, na palube ktorých sa obvykle vykonáva práca.

(pozri body 58 – 61, 63, 64)

4.      Článok 19 bod 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade žaloby podanej pracovníkom, ktorý je členom posádky leteckej spoločnosti alebo je jej daný k dispozícii, a na účely určenia právomoci súdu, na ktorý bola podaná táto žaloba, nie je pojem „miest[o], kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu“ v zmysle tohto ustanovenia porovnateľný s pojmom „domáca základňa“ v zmysle prílohy III nariadenia Rady (EHS) č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1899/2006 z 12. decembra 2006.

Pojem „domáca základňa“ však predstavuje významnú indíciu na účely určenia „miesta, kde zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu“. Tento pojem je totiž definovaný v prílohe III nariadenia č. 3922/91 v predpise OPS 1.1095 ako miesto, z ktorého členovia posádky systematicky začínajú a končia svoj pracovný deň, pričom si tam organizujú svoju dennú prácu a v blízkosti ktorého sa počas obdobia vykonávania pracovnej zmluvy skutočne usadili a sú k dispozícii leteckého dopravcu. Iba v prípade, že by vzhľadom na skutkové okolnosti každého z prípadov v predmetných veciach také žaloby, o aké ide vo veci samej, mali užšie väzby s iným miestom, ako je „domáca základňa“, by nebola relevantnou táto posledná uvedená základňa na identifikáciu „miesta, z ktorého pracovníci vykonávajú obvykle svoju prácu“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2002, Weber, C‑37/00, EU:C:2002:122, bod 53, ako aj analogicky rozsudok z 12. septembra 2013, Schlecker, C‑64/12, EU:C:2013:551, bod 38 a citovanú judikatúru).

(pozri body 70, 73, 77 a výrok)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 75, 76)