UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)

z 24. septembra 2008

Vec T‑105/08 P

Kris Van Neyghem

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Odvolanie – Verejná služba – Zamietnutie žaloby v prvostupňovom konaní – Prijímanie – Verejné výberové konanie – Nepripustenie k ústnej skúške – Zjavne nedôvodné odvolanie“

Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 13. decembra 2007, Van Neyghem/Komisia (F‑73/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Kris Van Neyghem znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii v rámci tohto konania.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Skreslenie dôkazov – Vecná nesprávnosť skutkových zistení vyplývajúca z písomností v spise – Prípustnosť

(Článok 225a ES; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 1)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zamietnutie kandidatúry – Povinnosť odôvodnenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek; príloha III článok 6)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Hodnotenie výkonov uchádzačov – Voľná úvaha výberovej komisie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)

1.      V štádiu odvolacieho konania sú výhrady týkajúce sa skutkových zistení a ich posúdenia v napadnutom rozsudku prípustné, ak odvolateľ tvrdí, že Súd pre verejnú službu dospel k zisteniam, ktorých skutková nesprávnosť vyplýva z písomností v spise alebo zo skreslenia dôkazov, ktoré mu boli predložené. O také skreslenie ide vtedy, ak bez toho, aby sa skúmali nové dôkazy, sa posúdenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne.

(pozri body 29 a 32)

Odkaz: Súdny dvor, 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, C‑82/01 P, Zb. s. I‑9297, bod 56; Súdny dvor, 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C‑229/05 P, Zb. s. I‑439, body 32 až 35 a 37

2.      Povinnosť odôvodnenia rozhodnutí výberovej komisie je potrebné dať do súladu s dodržaním tajnosti rokovania výberovej komisie podľa článku 6 prílohy III služobného poriadku. V dôsledku toho sa výberová komisia v odôvodnení svojho rozhodnutia o nepripustení uchádzača ku skúške môže obmedziť na oznámenie uchádzačovi známky a počtu bodov, ktoré mu boli udelené, a nie je povinná spresniť odpovede, ktoré považovala za nedostatočné, alebo vysvetliť, prečo ich za také považovala.

(pozri body 34 a 35)

Odkaz: Súdny dvor, 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, Zb. s. I‑3423, bod 24; Súd prvého stupňa, 27. marca 2003, Martínez Páramo a i./Komisia, T‑33/00, Zb. VS s. I‑A‑105, II‑541, bod 44; Súd prvého stupňa, 19. februára 2004, Konstantopoulou/Súdny dvor, T‑19/03, Zb. VS s. I‑A‑25, II‑107, bod 27

3.      Posúdenie, ktoré vykonáva výberová komisia pri hodnotení vedomostí a spôsobilosti uchádzačov, ako aj rozhodnutia, ktorými konštatuje neúspech uchádzača na skúške, predstavujú hodnotový úsudok vzťahujúci sa na výkon uchádzača na skúške. Výberová komisia disponuje pri hodnotení výsledkov skúšok výberového konania širokou mierou voľnej úvahy a dôvodnosť jej hodnotového úsudku môže byť predmetom preskúmania súdom Spoločenstva iba v prípade zjavného porušenia pravidiel, ktoré platia pre jej rokovanie, zjavného omylu, zneužitia právomoci, alebo ak boli hranice miery voľnej úvahy zjavne prekročené.

(pozri body 46 a 47)

Odkaz: Súdny dvor, 16. júna 1987, Kolivas/Komisia, 40/86, Zb. s. 2643, bod 11; Súd prvého stupňa, 11. februára 1999, Jiménez/ÚHVT, T‑200/97, Zb. VS s. I‑A‑19, II‑73, bod 40; Súd prvého stupňa, 31. mája 2005, Gibault/Komisia, T‑294/03, Zb. VS s. I‑A‑141, II‑635, bod 41