ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

zo 4. marca 2010 (*)

„Dumping – Dovoz obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Číne a vo Vietname – Štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Individuálny prístup –Výber vzorky – Právo na obhajobu – Rovnosť zaobchádzania – Ujma – Legitímna dôvera – Povinnosť odôvodnenia“

V spojených veciach T‑407/06 a T‑408/06,

Zhejiang Aokang Shoes Co., Ltd, so sídlom v Yongjia (Čína),

žalobkyňa vo veci T‑407/06,

Wenzhou Taima Shoes Co., Ltd, so sídlom vo Wenzhou (Čína),

žalobkyňa vo veci T‑408/06,

v zastúpení: I. MacVay, solicitor, R. Thompson, QC, a K. Beal, barrister,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: J.‑P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Berrisch, advokát,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Komisia európskych spoločenstiev, v zastúpení: H. van Vliet a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,

Európska konfederácia obuvníckeho priemyslu (CEC), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: pôvodne P. Vlaemminck, G. Zonnekeyn a S. Verhulst, neskôr P. Vlaemminck a A. Hubert, advokáti,

a

BA.LA. di Lanciotti Vittorio & C. Sas, so sídlom v Monte Urane (Taliansko), a ostatní šestnásti účastníci konania, ktorých mená sú uvedené v prílohe, v zastúpení: G. Celona, P. Tabellini a C. Cavaliere, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom sú návrhy na čiastočné zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006 z 5. októbra 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 275, s. 1) v rozsahu, v akom sa týka žalobcov,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predsedníčka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas (spravodajca) a A. Dittrich,

tajomník: C. Kantza, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. februára 2009,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Článok 1 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45) v znení zmien a doplnení (ďalej len „základné nariadenie“) stanovuje:

„1.      Antidumpingové clo sa môže vzťahovať na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v spoločenstve spôsobuje ujmu.

2.      Výrobok sa považuje za dumpingový, ak je jeho vývozná cena do spoločenstva nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku pri bežnom obchodovaní, stanovená pre vyvážajúcu krajinu.“

2        Podľa článku 2 ods. 1 prvého pododseku základného nariadenia „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi vo vyvážajúcej krajine“.

3        Pokiaľ ide o podmienky udelenia štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia stanovuje:

„V antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týka dovozu tovarov z… Čínskej ľudovej republiky…, sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu… preukáže, že u tohto výrobcu resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku podmienky trhového hospodárstva. V opačnom prípade sa uplatňujú pravidlá [podľa] písmena a).“

4        Podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia:

„6.      Keď Komisia obmedzila svoje preskúmanie v súlade s článkom 17, nepresiahne žiadne antidumpingové clo uplatňované na dovoz od vývozcov alebo výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 17, ale neboli zahrnutí do prešetrovania, vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené na strany v rámci vzorky… Individuálne clá sa uplatnia na dovoz od ktoréhokoľvek vývozcu alebo výrobcu, ktorému bolo poskytnuté individuálne zaobchádzanie ustanovené v článku 17.“

5        Pokiaľ ide o techniku týkajúcu sa výberu vzorky, článok 17 ods. 1 a 3 základného nariadenia stanovuje:

„1.      V prípadoch, kde je počet osôb, ktoré podali podnet, vývozcov alebo dovozcov, druhov výrobkov alebo transakcií veľký, prešetrovanie sa môže obmedziť na výber primeraného počtu strán, výrobkov alebo transakcií použitím vzoriek, ktoré sú štatisticky správne na základe informácií dostupných v čase výberu alebo na najväčší reprezentatívny objem výroby, odbytu alebo celkového vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať.

…

3.      V prípadoch, v ktorých sa prešetrovanie obmedzilo v súlade s týmto článkom, vypočíta sa individuálne dumpingové rozpätie napriek tomu pre každého vývozcu alebo výrobcu, ktorý nebol pôvodne vybraný a ktorý predloží potrebné informácie v lehote stanovenej v tomto nariadení, okrem prípadu, keď je počet vývozcov alebo výrobcov tak veľký, že individuálne prešetrovanie by bolo nadmieru obtiažne a prekážalo by včasnému ukončeniu prešetrovania.“

6        Pokiaľ ide o vymedzenie ujmy, článok 3 ods. 1, 2 a 6 základného nariadenia stanovuje:

„1.      Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem ‚ujma‘ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu spoločenstva, značnú ujmu hroziacu výrobnému odvetviu spoločenstva alebo značnú prekážku v [značné oneskorenie pri – neoficiálny preklad] založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2.      Vymedzenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak a) objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu spoločenstva; a b) následný dopad takýchto dovozov na príslušné výrobné odvetvie spoločenstva.

…

6.      Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie spoločenstva tak, ako je ustanovené v odseku 5 a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.“

7        Podľa článku 9 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia „výška antidumpingového cla nepresiahne [nesmie presiahnuť – neoficiálny preklad] stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť menšia než dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu spoločenstva“.

8        V zmysle článku 18 ods. 3 a 4 základného nariadenia:

„3.      Ak informácie predložené niektorou zainteresovanou stranou nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, napriek tomu sa nemajú ignorovať za predpokladu, že akékoľvek nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu a zároveň, že sú informácie včas predložené a je možné ich overiť a že strana konala podľa svojich najlepších schopností.

4.      Ak sa dôkazy alebo informácie neakceptujú, strana, ktorá ich poskytla, je bezodkladne informovaná o dôvodoch a dostane príležitosť, aby poskytla ďalšie vysvetlenie v stanovenej lehote. Ak sa vysvetlenia nepovažujú za dostatočné, dôvody zamietnutia takýchto dôkazov alebo informácií sa sprístupnia a uvedú sa v uverejnených nálezoch.“

9        Článok 20 ods. 1, 2, 4 a 5 základného nariadenia stanovuje:

„1.      Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia, vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj zástupcovia vyvážajúcej krajiny môžu požiadať o poskytnutie podrobných informácií o skutočnostiach, na základe ktorých boli uložené prechodné opatrenia. Žiadosti o poskytnutie týchto informácií sa predložia písomne bezodkladne po uložení prechodných opatrení a predmetné informácie sa poskytnú písomne, len čo to bude možné.

2.      Strany uvedené v odseku 1 môžu požiadať o konečné poskytnutie informácií, resp. dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení, ukončenie prešetrovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení, pričom osobitnú pozornosť treba venovať poskytovaniu iných informácií, než sú tie, z ktorých sa vychádzalo pri dočasných opatreniach.

…

4.      Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomnou formou. Pri zohľadnení ochrany dôverných informácií sa poskytne čo najskôr, zvyčajne do jedného mesiaca pred konečným rozhodnutím alebo predložením návrhu na konečné opatrenie Komisiou podľa článku 9. Ak nie je Komisia schopná poskytnúť určité informácie alebo dôvody v stanovenej lehote, urobí tak, len čo to bude možné. Poskytnutím informácií nie je dotknuté následné rozhodnutie, ktoré môže prijať Komisia alebo Rada, ale ak takéto rozhodnutie vychádza z iných skutočností a dôvodov, tieto budú poskytnuté čo najskôr.

5.      Námietky vznesené po konečnom poskytnutí informácií sa zohľadnia, len ak sú doručené v lehote stanovenej Komisiou, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní, a to s prihliadnutím na naliehavosť záležitosti.“

10      Podľa bodu 6.9 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT) (Ú. v. ES L 336, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingový kódex z roku 1994“), nachádzajúceho sa v prílohe 1 A Dohody o založení svetovej obchodnej organizácie (WTO) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/021, s. 82):

„Úrady budú pred vypracovaním konečného zistenia informovať všetky zúčastnené strany o tých podstatných posudzovaných skutočnostiach, ktoré vytvárajú základ rozhodnutia o uplatnení konečných opatrení. Také zistenia by sa mali dostatočne včas zverejniť, aby strany mohli brániť svoje záujmy.“

 Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté nariadenie

11      Žalobkyne Zhejiang Aokang Shoes Co., Ltd a Wenzhou Taima Shoes Co., Ltd, sú spoločnosti so sídlom v Číne vyrábajúce a vyvážajúce obuv.

12      Dovozy obuvi pochádzajúcej z Číny patriacej do určitých tried kombinovanej nomenklatúry podliehali systému množstevných kvót, ktorý sa prestal uplatňovať 1. januára 2005.

13      V nadväznosti na sťažnosť podanú 30. mája 2005 Európskou konfederáciou obuvníckeho priemyslu (CEC) Komisia Európskych spoločenstiev začala antidumpingové konania týkajúce sa dovozov určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Číne a vo Vietname. Oznámenie o začatí tohto konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 7. júla 2005 (Ú. v. EÚ C 166, s. 14, ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

14      Vzhľadom na veľký počet dotknutých strán sa v bode 5.1 písm. a) oznámenia o začatí konania predpokladalo využitie metódy výberu vzorky podľa článku 17 základného nariadenia.

15      Žalobkyne 25. júla 2005 kontaktovali Komisiu a poskytli jej informácie požadované v bode 5.1 písm. e) oznámenia o začatí konania na účely priznania štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve (ďalej len „STH“), alebo, ak by im nebol priznaný tento štatút, aby sa im priznalo individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“). Elektronickou správou z 13. januára 2006 sa právny zástupca žalobkýň pýtal Komisie na jej zámery týkajúce sa ďalšieho konania v súvislosti so žiadosťami o STH/IZ predložené vývozcami, ktorí nie sú súčasťou vzorky, a ktorých žiadosti neboli individuálne preskúmané. V elektronickej správe zo 17. januára 2006 Komisia uviedla, že sa vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie odmieta v tejto súvislosti vyjadriť.

16      Dňa 23. marca 2006 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 553/2006 o uložení predbežného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 98, s. 3, ďalej len „predbežné nariadenie“).

17      Podľa odôvodnenia č. 9 predbežného nariadenia prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie okolností, ktoré sú relevantné pre ohodnotenie ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2001 do 31. marca 2005 (ďalej len „zohľadňované obdobie“).

18      So zreteľom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre výrobky čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a vo Vietname, ktorým by STH nemusel byť udelený, sa na účely stanovenia normálnej hodnoty na základe údajov z analogickej krajiny, v tomto prípade Brazílskej federatívnej republiky, uskutočnila overovacia návšteva v priestoroch troch brazílskych spoločností (odôvodnenie č. 8 predbežného nariadenia).

19      Pokiaľ ide o dotknutý výrobok, z odôvodnení č. 10, 11, 40 a 41 predbežného nariadenia vyplýva, že zahrnuje najmä sandále, čižmy, vychádzkovú obuv a mestskú obuv, pričom vždy ide o obuv so zvrškom z usne alebo kompozitnej usne. Z odôvodnení č. 12 až 31 predbežného nariadenia navyše vyplýva, že Komisia vylúčila z definície dotknutého výrobku atletickú obuv vyrábanú špeciálnou technológiou (Special Technology Athletic Footwear, ďalej len „STAF“), zahrnula do nej však detskú obuv.

20      V rámci stanovovania dumpingu Komisia použila metódu výberu vzorky. Podľa odôvodnenia č. 55 predbežného nariadenia spomedzi čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa prihlásili na účely svojho zaradenia do vzorky, 154 vyvážalo do Spoločenstva v priebehu obdobia prešetrovania. Podľa tohto istého odôvodnenia sa tieto spoločnosti najskôr považovali za spolupracujúce spoločnosti a boli zohľadnené na účely vytvorenia vzorky.

21      Z odôvodnenia č. 57 predbežného nariadenia vyplýva, že Komisia nakoniec vybrala vzorku trinástich čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavovali viac ako 20 % objemu čínskeho vývozu do Spoločenstva. Podľa odôvodnenia č. 59 tohto nariadenia kritériá zohľadňované na účely dotknutého výberu boli po prvé význam vyvážajúceho výrobcu, pokiaľ ide o predaj na vývoz do Spoločenstva, a po druhé jeho význam, pokiaľ ide o vnútroštátny predaj. Pokiaľ ide o toto druhé kritérium, Komisia v odôvodnení č. 60 predbežného nariadenia uviedla, že údaje týkajúce sa vnútroštátneho predaja zvyšovali reprezentatívnosť vzoriek, lebo poskytovali informácie o cenách a nákladoch súvisiacich s výrobou a predajom dotknutého výrobku na vnútorných trhoch. Podľa odôvodnenia č. 61 predbežného nariadenia čínske spoločnosti vybraté do vzorky predstavovali 25 % objemov vyvážaných do Spoločenstva a 42 % predaja uskutočneného na vnútornom trhu výrobcami spolupracujúcimi na prešetrovaní. Podľa tohto istého odôvodnenia sa vylúčením obuvi STAF reprezentatívnosť vzoriek významne neovplyvnila.

22      Podľa odôvodnenia č. 62 predbežného nariadenia vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli vybratí do vzorky, boli informovaní, že antidumpingové clo, ktoré sa ich bude týkať, sa vypočíta podľa ustanovení článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Čo sa týka žiadostí predložených týmito vyvážajúcimi výrobcami týkajúcimi sa výpočtu individuálneho dumpingového rozpätia podľa článku 9 ods. 6 a článku 17 ods. 3 základného nariadenia, Komisia sa v odôvodnení č. 64 predbežného nariadenia domnievala, že ich individuálne preskúmanie by neoprávnene sťažovalo jej úlohu a bránilo by včasnému ukončeniu prešetrovania. Za týchto podmienok bolo dumpingové rozpätie týchto výrobcov stanovené určením váženého priemeru dumpingových rozpätí spoločností tvoriacich vzorku (odôvodnenia č. 135 a 143 predbežného nariadenia).

23      Listom zo 7. apríla 2006 Komisia podľa článku 14 ods. 2 a článku 20 ods. 1 základného nariadenia zaslala každej zo žalobkýň kópiu predbežného nariadenia a dokument obsahujúci informácie o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých boli stanovené predbežné antidumpingové clá (ďalej len „predbežný informačný dokument“). Komisia vyzvala žalobkyne, aby jej do 8. mája 2006 zaslali svoje prípadné vyjadrenia k týmto dokumentom.

24      Faxom zo 7. júla 2006 Komisia podľa článku 20 ods. 2 až 4 základného nariadenia zaslala žalobkyniam konečný informačný dokument o podstatných skutočnostiach a úvahách, na ktorých sa zakladá návrh na stanovenie konečných antidumpingových ciel.

25      V časti H tohto dokumentu Komisia uviedla svoje úvahy týkajúce sa konečných antidumpingových opatrení, ktoré budú navrhnuté Rade Európskej Únie. Čo sa týka druhu opatrení, Komisia po prvé uviedla, že záväzky zo strany výrobcov nepredávať pod úrovňou cien, ktoré by mali odstrániť významnú ujmu znášanú týmto výrobným odvetvím Spoločenstva, neboli vhodnými opatreniami, a po druhé, že bolo potrebné uplatniť systém oddialenia ciel (body 278 až 291 konečného informačného dokumentu).

26      Čo sa týka systému oddialenia ciel, Komisia uviedla, že objem dovozov mal od 1. januára 2005, dátumu skončenia uplatňovania systému množstevných kvót (pozri bod 12 vyššie), značný škodlivý účinok na výrobné odvetvie Spoločenstva. Počas prvých troch mesiacov roku 2005 zahrnutých do obdobia prešetrovania (pozri bod 17 vyššie) došlo v dotknutom výrobnom odvetví Spoločenstva proporcionálne k najvýraznejšiemu poklesu v priebehu zohľadňovaného obdobia, pokiaľ ide o viacero hospodárskych ukazovateľov, ako sú rentabilita, predajné ceny, trhové podiely, predaj, zamestnanosť a výroba. Za týchto podmienok Komisia pri stanovovaní existencie ujmy venovala osobitnú pozornosť kvantitatívnej stránke dumpingových postupov. Domnievala sa, že dôvodom ujmy boli len dovozy presahujúce určitý objem a že v dôsledku toho nebol zásah vo forme stanovenia ciel ad valorem nevyhnutný na obnovu podmienok spravodlivej súťaže. Antidumpingové clá sa teda mali uplatňovať výlučne na množstvá výrobkov dovezených nad rámec určitého ročného objemu. V prejednávanej veci bol takýto systém oddialenia ciel primeraný na účely odstránenia ujmy v tom rozsahu, že zohľadňoval účinky systému množstevných kvót a vyrovnával záujmy dotknutých strán. Navrhované antidumpingové clá sa teda mali uplatňovať na dovozy uskutočnené nad rámec 140 miliónov párov obuvi ročne s pôvodom v Číne. Tento objem bol odrazom posúdenia uskutočneného Komisiou v súvislosti s dovozmi s pôvodom v Číne v roku 2005, pričom zohľadňoval množstvá dovezené v roku 2004 (body 285 až 287 a 291 konečného informačného dokumentu).

27      Komisia teda navrhla uloženie konečného antidumpingového cla na úrovni odstránenia ujmy na dovozy uskutočnené nad rámec 140 miliónov párov obuvi s pôvodom v Číne. Toto rozpätie bolo stanovené na úrovni predajov pod cenu, konkrétne vo výške 23 % (bod 293 konečného informačného dokumentu).

28      Komisia vyzvala žalobkyne, aby jej najneskôr do 17. júla 2006 predložili pripomienky ku konečnému informačnému dokumentu.

29      Listom z 28. júla 2006 Komisia doručila žalobkyniam dodatkový konečný informačný dokument. Podľa jeho prvých dvoch odsekov bolo predmetom tohto dokumentu informovať dotknutých účastníkov konania o zmene týkajúcej sa rozloženia konečných antidumpingových ciel, ktoré budú navrhnuté. Generálne riaditeľstvo Komisie (GR) pre obchod skúmalo pripomienky vyjadrené niektorými dotknutými stranami k pôvodne zamýšľanému systému oddialenia ciel (pozri body 25 až 27 vyššie). Týmto dokumentom Komisia opustila myšlienku takéhoto systému. V rámci svojho nového prístupu Komisia zdôraznila, že ku skutočne škodlivému zvýšeniu dovozov došlo počas roku 2004, a to až do konca obdobia prešetrovania, a že rok 2005 bol prvým rokom, počas ktorého dovozy obuvi s pôvodom v Číne prestali podliehať systému množstevných kvót. Komisia navyše stanovila objem dovozu nespôsobujúceho ujmu, pričom vychádzala z dovozov s pôvodom v Číne a vo Vietname v roku 2003, konkrétne išlo o 109 miliónov párov obuvi. V súlade s týmto novým prístupom sa musel hospodársky dopad tohto objemu zohľadniť pri stanovovaní úrovne odstránenia ujmy. Z tohto dôvodu bola jednak úroveň odstránenia ujmy znížená s cieľom zohľadniť objemy dovozov nespôsobujúcich ujmu a jednak sa konečné clá uplatňovali od prvého dovezeného páru. Podľa tejto metódy, ktorá predpokladala štyri etapy opísané v dokumente, Komisia dospela k záveru, že pokiaľ ide o dovozy s pôvodom v Číne, uloží na základe „pravidla najnižšieho cla“ konečné antidumpingové clo na úrovni požadovanej pre odstránenie ujmy, v tejto veci vo výške 16,5 %.

30      Na účely formalizácie tohto nového návrhu Komisia pripojila k listu z 28. júla 2006 body, ktoré mali byť uvedené v novej časti H konečného informačného dokumentu a ktoré mali nahradiť tie, ktoré boli pôvodne uvedené v tejto jeho časti (pozri bod 25 vyššie). Komisia v bodoch 278 a 279 v novej časti H konečného informačného dokumentu uviedla, že pred skončením uplatňovania systému množstevných kvót mohli spôsobovať značnú ujmu len dovozy presahujúce určitý objem, takže v rámci stanovovania úrovne odstránenia ujmy na základe výsledkov z obdobia prešetrovania sa musela zohľadniť aj skutočnosť, že určité dovezené množstvá ujmu nespôsobili. V dôsledku toho množstvá, ktoré nespôsobujú značnú ujmu, museli byť zohľadnené pri stanovovaní úrovne odstránenia ujmy. V bode 280 tohto dokumentu Komisia vysvetlila uplatnenú metódu.

31      Komisia vyzvala žalobkyne, aby jej predložili pripomienky k dodatkovému konečnému informačnému dokumentu najneskôr do 2. augusta 2006. Žalobkyne k tomuto dňu predložili svoje pripomienky.

32      Dňa 5. októbra 2006 Rada prijala nariadenie (ES) č. 1472/2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 275, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“). Na základe napadnutého nariadenia Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz obuvi so zvrškom z usne alebo kompozitnej usne, s výnimkou športovej obuvi, STAF, papúč a ostatnej bytovej obuvi, a obuvi s ochrannou špičkou s pôvodom v Číne, ktorá spadá pod viacero kódových označení kombinovanej nomenklatúry (článok 1 napadnutého nariadenia). Sadzba konečného antidumpingového cla vzťahujúca sa na čistú cenu výrobkov topánok pochádzajúcich z výroby žalobkýň na hranici Spoločenstva pred uložením cla je 16,5 %. Podľa článku 3 napadnutého nariadenia sa toto nariadenie uplatňovalo počas obdobia dvoch rokov.

33      Pokiaľ ide o otázky súvisiace so žiadosťami viacerých spoločností o priznanie STH, ku ktorým sa Komisia nevyjadrila, Rada im venovala odôvodnenia č. 60 až 65 napadnutého nariadenia.

34      Podľa týchto odôvodnení skutočnosť, že Komisia individuálne neodpovedala na každú žiadosť, ktorá jej bola v tomto ohľade predložená, nie je porušením základného nariadenia. Práve naopak, je to v súlade s jeho článkom 17. Metóda výberu vzorky upravená týmto článkom sa uplatní aj v takom prípade, keď vysoký počet dotknutých spoločností žiada o priznanie buď STH, alebo IZ. V prejednávanej veci výnimočne vysoký počet žiadostí predložených dotknutými spoločnosťami nedal správnemu orgánu inú možnosť, ako skúmať výlučne tie žiadosti, ktoré pochádzajú od spoločností zo vzorky, aby zosúladil požiadavky vyplývajúce z čo najindividuálnejšej možnej analýzy spisu, s dodržaním záväzných lehôt. Z toho vyplynula nevyhnutnosť uplatniť na všetky spoločnosti, ktoré neboli vybraté do vzorky, vážené priemerné rozpätie dumpingu vypočítané pre podniky zo vzorky. Z toho vyplýva, že výhrady formulované v priebehu správneho konania, podľa ktorých výpočet dumpingu nie je reprezentatívny, sa taktiež musia zamietnuť.

35      Tieto úvahy platia, aj pokiaľ ide o žiadosti o priznanie IZ.

36      Pokiaľ ide o úroveň ciel nevyhnutnú na odstránenie ujmy spôsobenej dovozmi s pôvodom v Číne, Rada v odôvodneniach č. 296 až 301 napadnutého nariadenia uviedla, pričom prebrala body 275 až 280 nachádzajúce sa v novej časti H konečného informačného dokumentu a pripojené k dodatkovému konečnému informačnému dokumentu (pozri bod 30 vyššie), že do 1. januára 2005 treba zohľadniť osobitosti tohto konania, a najmä existenciu systému množstevných kvót. Keďže systém množstevných kvót bránil tomu, aby výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu, kým zvýšenie dovozov po skončení uplatňovania tohto systému malo osobitne citeľné škodlivé účinky, Rada sa domnievala, že výlučne dovozy presahujúce určitý objem pred zrušením systému množstevných kvót mohli spôsobiť značnú škodu. V dôsledku toho musela úroveň ujmy stanovená na základe výsledkov z obdobia prešetrovania zohľadniť skutočnosť, že určité objemy dovozov nespôsobili značnú ujmu. Táto operácia, ktorá vychádzala z hodnoty dovezených objemov v roku 2003 viedla, čo sa týka dovozov s pôvodom v Číne, k stanoveniu prahovej hodnoty ujmy na 16,5 % namiesto prahovej hodnoty 23 %, ktorá by sa podľa odôvodnenia č. 295 napadnutého nariadenia uplatňovala, ak by Rada nezohľadnila osobitosti tejto veci.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

37      Žalobkyne návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 21. decembra 2006 predložili žaloby, na základe ktorých sa začali tieto konania.

38      Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 2. apríla 2007 Komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do týchto konaní na podporu návrhov Rady. Listom zo 4. októbra 2007 Komisia informovala Súd prvého stupňa, že sa vzdáva podania vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania, ale zúčastní sa na pojednávaniach.

39      Podaniami doručenými do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. apríla 2007 CEC podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do týchto konaní na podporu návrhov Rady.

40      Podaniami doručenými do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. apríla 2007 Provincia di Ascoli Piceno (Taliansko), Comune di Monte Urano (Taliansko), BA.LA. di Lanciotti Vittorio & C. Sas a šestnásť ďalších talianskych spoločností vyrábajúcich obuv, ktorých mená sú uvedené v prílohe, podali návrhy na vstup vedľajších účastníkov do týchto konaní na podporu návrhov Rady.

41      Uznesením zo 4. septembra 2007 predseda druhej komory Súdu prvého stupňa prijal návrhy na vstup vedľajších účastníkov do konania predložené Komisiou a CEC, ako aj spoločnosťou BA.LA. di Lanciotti Vittorio & C. a šestnástimi ďalšími talianskymi spoločnosťami vyrábajúcimi obuv (ďalej len „talianski výrobcovia“). Naopak návrhy Provincia di Ascoli Piceno a Comune di Monte Urano boli zamietnuté.

42      Po zmene zloženia komôr Súdu prvého stupňa bol sudca spravodajca pridelený do ôsmej komory, ktorej boli v dôsledku toho tieto veci pridelené.

43      Návrhmi doručenými do kancelárie Súdneho dvora 4. októbra 2007 Provincia di Ascoli Piceno a Comune di Monte Urano podali na základe článku 57 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora odvolanie a žiadali o zrušenie uznesenia zo 4. septembra 2007 v časti, v ktorej Súd prvého stupňa zamietol ich návrhy na vstup vedľajších účastníkov do konania. Dvoma uzneseniami z 25. januára 2008, Provincia di Ascoli Piceno a Comune di Monte Urano/Rada [C‑463/07 P(I) a C‑462/07 P(I), neuverejnené v Zbierke], predseda Súdneho dvora tieto odvolania zamietol.

44      CEC a talianski výrobcovia podali svoje vyjadrenia vedľajších účastníkov konania 15. a 18. októbra 2007.

45      Uznesením z 8. januára 2009 predseda ôsmej komory Súdu prvého stupňa po vypočutí účastníkov konania rozhodol v súlade s článkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa o spojení vecí T‑407/06 a T‑408/06 na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

46      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa rozhodol o otvorení ústnej časti konania.

47      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 11. februára 2009.

48      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté nariadenie v časti, v ktorej sa ich týka,

–        zaviazal Radu na náhradu trov konania,

–        zaviazal vedľajších účastníkov konania znášať vlastné trovy konania.

49      Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

50      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd žaloby zamietol.

51      CEC a talianski výrobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        žaloby zamietol,

–        zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

 Právny stav

52      Na podporu svojich návrhov žalobkyne uvádzajú sedem žalobných dôvodov založených jednotlivo na:

–        porušení článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia a zásady rovnosti zaobchádzania,

–        porušení článku 9 ods. 5 základného nariadenia,

–        porušení zásady ochrany legitímnej dôvery,

–        porušení práv na obhajobu a porušení povinnosti odôvodnenia a práva na účinnú súdnu ochranu,

–        na nesprávnom výpočte dumpingového rozpätia,

–        porušení článku 20 základného nariadenia, porušení práv na obhajobu a nedostatku odôvodnenia týkajúceho sa ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva,

–        na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

53      Vo svojich prvých troch žalobných dôvodoch, ako aj v piatom žalobnom dôvode žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila rôznych nesprávnych právnych posúdení z dôvodu, že zamietla žalobkyniam priznať STH alebo IZ bez toho, aby skúmala ich žiadosť o priznanie STH/IZ.

54      Všetky tieto žalobné dôvodu budú následne preskúmané spoločne.

 O prvých troch žalobných dôvodoch, ako aj o piatom žalobnom dôvode, ktoré sú založené na porušení článku 2 ods. 7 písm. b) a c) a článku 9 ods. 5 základného nariadenia, na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, zásady ochrany legitímnej dôvery a na nesprávnom výpočte dumpingového rozpätia žalobkýň

 Tvrdenia účastníkov konania

55      Žalobkyne tvrdia, že ustanovenia článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia neumožňujú dovolávať sa jeho článku 17 na účely zamietnutia nároku vývozcu podať žiadosť o STH a na jej preskúmanie Komisiou.

56      Toto tvrdenie vyplýva najskôr z doslovného výkladu článku 2 ods. 7 základného nariadenia. Podľa jeho znenia totiž žiadosť o STH musí byť podaná samostatne každým výrobcom a samostatne preskúmaná vo vzťahu ku každému výrobcovi a inštitúcie Spoločenstva sú povinné odpovedať na základe dôkazov predložených žiadateľom na preukázanie toho, či spĺňa relevantné kritériá bez toho, aby článok 17 základného nariadenia v tomto ohľade zavádzal výnimku. Rada teda nemá právomoc stanoviť dumpingové rozpätie, ani rozhodovať o otázkach týkajúcich sa ujmy bez toho, aby rozhodla o žiadostiach o SEM.

57      Tento prístup potvrdzujú úvahy súvisiace s historickým legislatívnym vývojom článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia, ako aj s cieľom tohto ustanovenia, ktorý spočíva v individuálnom preskúmaní správania a podmienok činnosti rôznych podnikov vzhľadom na hospodárske reformy uskutočnené v Číne. „Formulár žiadosti o STH/IZ“ potvrdzuje povinnosť Komisie preskúmať takúto žiadosť bez toho, aby stanovoval akúkoľvek výnimku v tomto ohľade.

58      Stanovisko Rady je navyše v rozpore s judikatúrou, ktorá už potvrdila po prvé, že STH možno priznať len vývozcom, ktorí podali žiadosť a spĺňajú relevantné podmienky, a po druhé, že výsledok analýzy tejto žiadosti nemožno uplatňovať vo všeobecnosti. Judikatúra navyše potvrdila, že konanie o udelení STH je samostatným konaním odlišujúcim sa od prijímania konečných antidumpingových ciel a že inštitúcie sú povinné uskutočniť individuálne preskúmanie každej žiadosti o udelenie takéhoto štatútu. V prejednávanej veci žalobkyne dokonca nemali ani možnosť spochybniť posúdenie inštitúcií týkajúce sa otázky, či spĺňajú podmienky na účely udelenia SEM.

59      V prospech analýzy žalobkyne svedčí aj správna prax inštitúcií, podľa ktorej inštitúcie nikdy neopomenuli preskúmať žiadosť o STH, a to ani v prípade, keď počet žiadateľov bol významný, napriek tomu, že použili metódu výberu vzorky.

60      Rovnako aj zásada rovnosti zaobchádzania ukladá inštitúciám, aby skúmali všetky žiadosti o STH a nielen tie, ktoré pochádzajú od spoločností, ktoré sú súčasťou vzorky. Nemožno uviesť nijaký objektívny dôvod odôvodňujúci túto „diskrimináciu“ a článok 17 základného nariadenia nemožno uplatniť takým spôsobom, ktorý by umožnil takúto nerovnosť zaobchádzania s dotknutými hospodárskymi subjektmi. Naopak judikatúra vylučuje možnosť použitia metódy výberu vzorky na účely rozhodovania o žiadostiach o STH/IZ. Navyše na rozdiel od tvrdení Rady vytvorenie vzorky bez toho, aby poznala percentuálny podiel čínskych výrobcov, ktorí si zaslúžia STH, ohrozuje jej reprezentatívnosť.

61      Preto by v prípade výberu vzorky mali inštitúcie uplatniť na spoločnosti, ktoré síce neboli vybraté do vzorky, ale ich žiadosť o STH/IZ bola prijatá, priemerné vážené dumpingové rozpätie stanovené pre spoločnosti zo vzorky, ktorým bol priznaný STH alebo prípadne IZ. Táto operácia nevyžadujúca si výpočet individuálneho dumpingového rozpätia pre každého vývozcu nevybratého do vzorky, ktorému však bol priznaný STH, nespôsobuje žiadnu takú administratívnu záťaž, ktorú by Rada nemohla zniesť.

62      Naopak metóda uplatňovaná inštitúciami by mala za následok, že by sa so subjektmi, ktoré neboli súčasťou vzorky, zaobchádzalo rovnako bez rozlišovania medzi tými, ktoré si zaslúžia STH, a tými, ktoré si ho nezaslúžia.

63      Tieto tvrdenia a závery sa ponúkajú aj v súvislosti so žiadosťami o udelenie IZ podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Žalobkyne totiž podali žiadosť o IZ pre prípad, že by ich žiadosť o STH bola zamietnutá. Toto ustanovenie určuje konkrétne kritériá, v duchu ktorých musí Komisia hodnotiť uvedené žiadosti. Komisia však skúmala len žiadosti o IZ pochádzajúce od vývozcov, ktorí sú súčasťou vzorky, bez toho, aby o tom vopred informovala žalobkyne.

64      Žalobkyne sa domnievajú, že doslovný a teleologický výklad článku 9 ods. 5 základného nariadenia, zásada rovnosti zaobchádzania a predchádzajúca správna prax svedčia v prospech ich návrhov.

65      Za predpokladu, že Všeobecný súd by zamietol prvé dva žalobné dôvody, žalobkyne tvrdia, že inštitúcie tým, že nepreskúmali ich žiadosti o STH/IZ, porušili zásadu ochrany legitímnej dôvery. Oznámenie o začatí konania totiž vyzvalo žalobkyne, ako aj všetkých dotknutých vývozcov, aby podali svoje žiadosti o STH/IZ v stanovenej lehote, a uviedlo, že normálna hodnota sa pre výrobcov, ktorých žiadosť bude prijatá, určí v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Podľa žalobkýň teda Komisia nemohla retroaktívne zmeniť svoje stanovisko a odmietnuť preskúmanie riadne podaných žiadostí. Okrem toho Komisia v oznámení o začatí konania predpokladala vykonanie rôznych ustanovení a konaní na účely výberu vzorky a preskúmania žiadostí o STH/IZ. „Formulár žiadosti o STH/IZ“ jednoznačne nasvedčoval tomu, že všetky žiadosti budú preskúmané.

66      Preto podľa žalobkýň prislúcha inštitúciám, aby dotknutým vývozcom oznámili zmenu konaní, ktoré sa už dlhodobo uskutočňovali. Keďže k takémuto oznámeniu nedošlo, žalobkyne mohli legitímne očakávať, že Komisia preskúma ich žiadosti o STH/IZ a že Rada bude postupovať spôsobom opísaným v bode 61 vyššie. Za týchto podmienok boli žalobkyne zbavené možnosti vyjadriť pred súdom Spoločenstva svoje tvrdenia v súvislosti s dôvodnosťou ich žiadostí v priebehu správneho konania, ako aj možnosti spochybniť v tomto ohľade posúdenie inštitúcií. Požiadavky administratívnej jednoduchosti nemôžu spochybniť túto úvahu žalobkýň.

67      Žalobkyne sa nakoniec domnievajú, že Rada sa tým, že uplatnila článok 17 základného nariadenia namiesto jeho článku 2 ods. 7 a jeho článku 9 ods. 5, odchýlila od svojej predchádzajúcej praxe a uskutočnila nesprávny výpočet dumpingového rozpätia. Podľa tejto praxe sa priemerné vážené rozpätie subjektov, ktoré boli súčasťou vzorky a získali STH alebo sa im priznalo IZ, uplatnilo na subjekty, ktoré síce neboli súčasťou vzorky, ale získali ten istý štatút alebo sa im priznalo uvedené zaobchádzanie. Podľa tejto metódy sa malo žalobkyniam priznať dumpingové rozpätie Foshan City Nanhai Golden Step Industrial Co., Ltd (ďalej len „Golden Step“), spoločnosti, ktorá bola súčasťou vzorky a bol jej priznaný STH. V prejednávanej veci sa však na žalobkyne uplatnilo dumpingové rozpätie 28,9 % zodpovedajúce váženému priemeru dumpingových rozpätí uplatňovaných na spoločnosti zo vzorky, ktorých žiadosti o STH/IZ boli zamietnuté, teda bez ohľadu na rozpätie 9,7 % vypočítané pre Golden Step. Teda aj za predpokladu, že by Rada chcela oprávnene uplatniť na všetky spoločnosti, ktoré neboli súčasťou vzorky, vážené priemerné dumpingové rozpätie spoločností zo vzorky, v prejednávanej veci takto nepostupovala.

68      Rada najskôr pripomína, že preskúmanie posúdení uskutočnených inštitúciami Spoločenstva v oblasti opatrení na obranu hospodárstva proti dumpingovému dovozu prostredníctvom súdov Spoločenstva sa musí obmedziť na určenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či boli skutkové okolnosti, na ktorých sa napadnutý výber zakladá, správne zistené, a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových okolností alebo k zneužitiu právomoci.

69      Ďalej Rada poukazuje na to, že priznanie STH alebo IZ nie je samoúčelné, ale je etapou výpočtu dumpingového rozpätia. Inštitúcie teda nevyužili metódu výberu vzorky na to, aby rozhodli o žiadostiach o STH/IZ, ale aby stanovili dumpingové rozpätie vývozcov, čo umožňuje článok 17 základného nariadenia. Z toho dôvodu sa tvrdenie, podľa ktorého základné nariadenie neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo zaobchádzať s vývozcami, ktorí sú súčasťou vzorky, odlišne, ako s tými, ktorí nie sú jej súčasťou, musí zamietnuť.

70      Pokiaľ ide o ďalší postup, Rada uvádza, že pokiaľ sa inštitúcie rozhodnú pre výber vzorky vývozcov z krajín, ktoré nemajú trhové hospodárstvo, vyšetrujú individuálnu situáciu každého vývozcu, ktorý je súčasťou vzorky, a prípadne skúmajú žiadosť, ktorú podal. Čo sa týka vývozcov nevybratých do vzorky, inštitúcie na nich uplatňujú vážené priemerné dumpingové rozpätie určené pre strany tvoriace vzorku (v tomto prípade 28,9 %). Tieto subjekty by však mohli predložiť informácie nevyhnutné na to, aby sa im vypočítalo individuálne dumpingové rozpätie za podmienok stanovených v článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Toto ustanovenie však v tomto ohľade ponecháva inštitúciám širokú mieru voľnej úvahy, pretože nie sú povinné skúmať tieto žiadosti v prípadoch, keď je počet vývozcov alebo výrobcov tak veľký, že individuálne preskúmanie by bolo nadmieru obtiažne a prekážalo by včasnému ukončeniu prešetrovania. Z toho vyplýva, že priznanie STH vývozcovi, ktorý nie je súčasťou vzorky, nemá žiadny vplyv na situáciu tohto vývozcu, pokiaľ sa Komisia rozhodne nepočítať vo vzťahu k nemu individuálne dumpingové rozpätie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

71      V prejednávanej veci 141 čínskych vývozcov a 73 vietnamských vývozcov nevybratých do vzorky podalo žiadosti o STH/IZ. Inštitúcie teda v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia tieto žiadosti oprávnene nepreskúmali, pretože takéto preskúmania, hoci aj len vo forme analýzy dokumentov, by z vecného hľadiska znemožnilo včasné ukončenie prešetrovania. Práve za týchto podmienok uplatnila Rada na vývozcov nevybratých do vzorky vážené priemerné dumpingové rozpätie všetkých vývozcov zo vzorky.

72      Podľa Rady sa judikatúra uvedená žalobkyňami nevzťahuje na oblasť, v ktorej musia inštitúcie pristúpiť k výberu vzorky na účely výpočtu dumpingových rozpätí v prípade vývozov z krajín, ktoré nemajú trhové hospodárstvo, ani sa nevyjadruje k posúdeniu žiadostí o STH pochádzajúcich od spoločností, ktoré neboli vybraté do vzorky. Preto ani účinne nepodopiera stanovisko žalobkýň.

73      Navyše okolnosť, že inštitúcie skúmali v rámci predchádzajúcich prešetrovaní týkajúcich sa menšieho počtu spoločností žiadosti o STH/IZ predložené subjektmi, ktoré neboli vybraté do vzoriek, je irelevantná vzhľadom na to, že jednak konanie v prejednávanej veci je v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia a jednak, že priznanie miery voľnej úvahy inštitúciám má za cieľ umožniť prispôsobenie ich praxe podľa osobitostí jednotlivého prípadu. Z toho vyplýva, že inštitúcie neporušili „zásadu zákazu diskriminácie“. Navyše rozdiel v zaobchádzaní medzi na jednej strane spoločnosťami, ktoré sú súčasťou vzorky, a na druhej strane spoločnosťami, ktoré nie sú jej súčasťou, je objektívne odôvodnené osobitne vysokým počtom žiadostí, ktorých individuálne preskúmanie by malo za následok, že prešetrovanie by sa včas neskončilo.

74      Okrem toho uplatnenie priemerného váženého dumpingového rozpätia stanoveného zo vzorky pre spoločnosti, ktorým bol priznaný STH alebo prípadne IZ na spoločnosti, ktoré síce neboli vybraté do vzorky, ale ich žiadosť o STH/IZ bola prijatá, je len jednou z možností, ktorou inštitúcie disponujú. Základné nariadenie im však neukladá povinnosť zvoliť takýto prístup. Žalobkyne navyše nepreukázali, že uplatnenie článku 17 základného nariadenia viedlo v prejednávanej veci k zjavne neprimeranému výsledku.

75      Rada sa domnieva, že vzhľadom na rovnaké odôvodnenie sa druhý žalobný dôvod musí zamietnuť, keďže procesný rámec, ktorým sa spravuje preskúmanie žiadostí o STH, je rovnaký ako procesný rámec pre žiadosti o IZ.

76      Pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod Rada pripomína, že úspešné dovolávanie sa zásady ochrany legitímnej dôvery predpokladá po prvé, že správny orgán poskytne dotknutej osobe konkrétne a bezpodmienečné individuálne záruky, a po druhé, že tieto záruky v nej vzbudia odôvodnené očakávania. Žiadna z týchto podmienok však v prejednávanej veci nebola splnená.

77      Komisia totiž nikdy neposkytla žalobkyniam konkrétnu a bezpodmienečnú záruku, že bude posudzovať ich žiadosti o STH/IZ aj v prípade, že nebudú vybraté do vzorky. Oznámenie o začatí konania v tomto ohľade v bode 5.1 písm. b) spresnilo, že Komisia postupuje metódou výberu vzorky z vyvážajúcich výrobcov, že sa môže rozhodnúť nepočítať individuálne dumpingové rozpätia vo vzťahu k tým, ktorí nebudú súčasťou vzorky, ak by ich počet bol tak významný, že by individuálne preskúmanie neoprávnene sťažovalo jej úlohu a bránilo by včasnému skončeniu prešetrovania.

78      Každý obozretný subjekt teda mohol porozumieť, že okrem prípadu, že by bol súčasťou vzorky alebo že by počet vyvážajúcich výrobcov bol menší, ako sa predpokladalo, Komisia nestanovovala individuálne dumpingové rozpätie, nevypočítavala normálnu hodnotu na základe údajov vyplývajúcich z účtovníctva, a teda nerozhodovala o žiadostiach o STH/IZ. To isté platí, aj pokiaľ ide o „formulár žiadosti o STH/IZ“, keďže v čase, keď bol tento formulár zaslaný výrobcom, Komisia ešte nepoznala počet žiadostí, ktoré dostane, ani počet a identitu spoločností, ktoré budú súčasťou vzorky. Preto tento formulár nemožno vykladať v tom zmysle, že poskytuje konkrétnu záruku, že všetky žiadosti o STH/IZ budú preskúmané.

79      Žalobkyne navyše nepreukázali, že by utrpeli akúkoľvek ujmu z dôvodu, že ich legitímna dôvera bola údajne sklamaná. Nakoniec sa inštitúcie tým, že konali ako konali, neodklonili od predchádzajúcej praxe, ani neprekročili hranice svojej voľnej úvahy.

80      Pokiaľ ide o piaty žalobný dôvod, Rada sa domnieva, že tvrdenia predložené v rámci tohto dôvodu sa zakladajú na nesprávnom predpoklade, podľa ktorého inštitúcie uplatnili výber vzorky s cieľom rozhodnúť o žiadostiach o STH/IZ. Rada navyše uplatnila na žalobkyne priemerné vážené dumpingové rozpätie všetkých spoločností, ktoré boli súčasťou vzorky (vrátane spoločnosti Golden Step).

81      CEC sa pripája k tvrdeniam Rady a zdôrazňuje, že Komisia zvolila techniku výberu vzorky s cieľom vypočítať dumpingové rozpätia ani nie s cieľom rozhodnúť o žiadostiach o STH/IZ. Vzhľadom na počet vývozcov, ktorí žiadali o STH alebo IZ, boli podmienky uplatnenia tejto techniky zjavne splnené. Inštitúcie teda nemali v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia povinnosť rozhodovať o žiadostiach o STH/IZ predložených vývozcami, ktorí neboli súčasťou vzorky, pretože takéto preskúmanie by zabránilo včasnému skončeniu prešetrovania. Okrem toho by takáto povinnosť bola v rozpore s cieľom tohto ustanovenia.

82      Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, CEC uvádza, že hospodárske subjekty nemôžu mať odôvodnene legitímnu dôveru v zachovanie určitej situácie, ktorá môže byť zmenená v rámci voľnej úvahy inštitúcií Spoločenstva.

 Posúdenie Všeobecným súdom

83      Po prvé treba zdôrazniť, že podľa znenia článku 17 ods. 1 a 3 základného nariadenia použitie výberu vzorky ako techniky umožňujúcej zvládnuť značné množstvo sťažovateľov, vývozcov, dovozcov, druhov výrobkov alebo transakcií, je obmedzením prešetrovania. Toto posúdenie potvrdzuje aj článok 9 ods. 6 základného nariadenia, podľa ktorého výrobcovia, ktorí nie sú súčasťou zbierky, nie sú zahrnutí do prešetrovania.

84      Základné nariadenie však stanovuje, že ak sa uplatní takéto obmedzenie, inštitúcie musia splniť dve povinnosti. Najskôr musí byť vzorka reprezentatívna v zmysle článku 17 ods. 1 a 2 základného nariadenia. Následne článok 9 ods. 6 základného nariadenia stanovuje, že dumpingové rozpätie stanovené pre výrobcov, ktorí nie sú súčasťou vzorky, nesmie presahovať vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené pre subjekty, ktoré sú súčasťou vzorky.

85      Po druhé toto posledné uvedené ustanovenie v spojení s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia, na ktorý odkazuje, dáva každému výrobcovi, ktorý nie je súčasťou vzorky, možnosť žiadať o výpočet individuálneho dumpingového rozpätia pod podmienkou, že predloží všetky nevyhnutné informácie v lehotách stanovených na tento účel a že táto operácia nenáležite nesťaží úlohu Komisie, ani nezabráni včasnému skončeniu prešetrovania.

86      Po tretie článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia stanovuje, že normálna hodnota sa určí v súlade s odsekmi 1 až 6 tohto ustanovenia, ak sa na základe tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu, preukáže, že podmienky uvedené v tomto odseku písm. c) sú splnené.

87      Ako uvádza Rada, výrobcovia, ktorí nie sú súčasťou vzorky, nemôžu žiadať o výpočet individuálneho dumpingového rozpätia, ktoré predpokladá prijatie žiadosti o STH/IZ, pokiaľ ide o krajiny dotknuté článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, alebo na základe článku 17 ods. 3 tohto nariadenia. Toto posledné ustanovenie však dáva Komisii právomoc posúdiť, či vzhľadom na počet žiadostí o STH/IZ, ich preskúmanie nenáležite sťažuje jej úlohu a bráni včasnému skončeniu prešetrovania.

88      Z predchádzajúcich úvah najskôr vyplýva, že v prípade uplatnenia techniky výberu vzorky základné nariadenie nepriznáva subjektom, ktoré nie sú súčasťou vzorky, bezpodmienečné právo na prospech z výpočtu individuálneho dumpingového rozpätia. Prijatie takejto žiadosti závisí totiž od rozhodnutia Komisie týkajúceho sa uplatnenia článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

89      Nakoniec poskytnutie STH alebo IZ slúži podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia len na stanovenie metódy výpočtu normálnej hodnoty na účely výpočtu individuálnych dumpingových rozpätí, pričom Komisia nie je povinná skúmať žiadosti o STH/IZ pochádzajúce od subjektov, ktoré nie sú súčasťou vzorky, pokiaľ v rámci uplatnenia článku 17 ods. 3 základného nariadenia dospeje k záveru, že výpočet takýchto rozpätí by nenáležite sťažil jej úlohu a zabránil včasnému skončeniu prešetrovania.

90      Nakoniec v prejednávanej veci nie je sporné, že výpočet individuálnych dumpingových rozpätí pre všetky subjekty, ktoré neboli súčasťou vzorky a podali žiadosti v tomto zmysle, by nenáležite sťažil úlohu inštitúcií a zabránil včasnému skončeniu prešetrovania.

91      Z tohto dôvodu sa musí zamietnuť tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého článok 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia ukladá Komisii povinnosť skúmať žiadosti o STH/IZ pochádzajúce od subjektov, ktoré nie sú súčasťou vzorky, aj v prípade, keď sa na ne neuplatňuje individuálne dumpingové rozpätie. V tomto ohľade treba ďalej uviesť, že judikatúra uvádzaná žalobkyňami, podľa ktorej Komisia rozhodla o priznaní STH alebo IZ na základe preskúmania každej žiadosti, ktorá jej bola predložená, neznamená, že by táto inštitúcia mala povinnosť skúmať každú žiadosť aj v prípade, že nezamýšľa vypočítavať individuálne dumpingové rozpätia v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia.

92      To platí aj pre tvrdenie žalobkýň založené na porušení zásady rovnosti zaobchádzania medzi spoločnosťami, ktoré sú súčasťou vzorky, a tými, ktoré netvoria jej súčasť (pozri bod 60 vyššie). Tieto dve kategórie spoločností sa nachádzajú v rôznych situáciách, pretože pre prvú kategóriu spoločností Komisia musí nevyhnutne vypočítavať individuálne dumpingové rozpätie, čo predpokladá preskúmanie a akceptáciu žiadosti o STH/IZ, kým v prípade druhej kategórie spoločností nie je povinná stanoviť individuálne rozpätie. Z tohto dôvodu si dodržanie zásady zákazu diskriminácie, ktorá zakazuje na jednej strane posudzovať rovnaké prípady rozdielne a na druhej strane rozdielne prípady rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené, nevyžaduje rovnaké zaobchádzanie s týmito dvoma kategóriami spoločností.

93      Čo sa týka tvrdenia založeného na porušení zásady rovnosti zaobchádzania so spoločnosťami, ktoré nie sú súčasťou vzorky, nemožno sa na rozdiel od toho, čo v prejednávanej veci tvrdia žalobkyne, domnievať, že táto zásada Komisii ukladá, aby sa vyjadrila k všetkým žiadostiam o STH/IZ, ktoré jej boli predložené, a aby sa teda na výrobcov alebo vývozcov, ktorí síce nie sú súčasťou vzorky, ale ktorým by sa STH alebo IZ priznalo, mohlo uplatniť priemerné dumpingové rozpätie tých spoločností zo vzorky, ktorým boli STH a IZ priznané.

94      Ako totiž bolo uvedené v bodoch 87 až 91 vyššie, za predpokladu, že počet žiadostí o STH/IZ je tak významný, že ich preskúmanie by bránilo inštitúciám ukončiť prešetrovanie včas, inštitúcie nie sú podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia povinné vyjadriť sa ku všetkým žiadostiam, a to dokonca ani len na účely toho, aby rozlíšili v rámci spoločností neuvedených vo vzorke medzi tými, ktorým by sa mohli priznať STH alebo TI, a tými, ktorým by sa nemohli priznať, s cieľom uplatniť na ne priemerné dumpingové rozpätie spoločností zo vzorky, ktorým sa STH alebo IZ priznali bez toho, aby bolo potrebné vypočítavať individuálne dumpingové rozpätie.

95      V prejednávanej veci bolo Komisii predložených 141 žiadostí o STH/IZ pochádzajúcich od čínskych vyvážajúcich výrobcov, takže aj za predpokladu, že by bolo možné ich preskúmať výlučne na základe predložených dokumentov, bez potreby overiť tieto údaje prostredníctvom kontrol v priestoroch dotknutých výrobcov a vývozcov, Komisia sa správne domnievala, že počet žiadostí je zjavne príliš vysoký, aby umožnil ich preskúmanie bez ohrozenia včasného skončenia prešetrovania.

96      Preto je potrebné konštatovať, že nerovnosť v zaobchádzaní, na ktorú sa odvolávajú žalobkyne, ktorá je vlastná technike výberu vzorky podľa článku 17 základného nariadenia, je v prejednávanej veci objektívne odôvodnená osobitne vysokým počtom žiadostí o STH/IZ, ktoré boli predložené Komisii.

97      Ak teda aj Komisia mala právo konať spôsobom opísaným žalobkyňami v bode 61 vyššie, ani základné nariadenie, ani zásada rovnosti zaobchádzania ju nenútili takto konať.

98      Vzhľadom na rovnaké odôvodnenie je potrebné zamietnuť druhý žalobný dôvod, pretože rovnaké úvahy platia aj v súvislosti s preskúmaním žiadostí o IZ pochádzajúcich od spoločností, ktoré nie sú súčasťou vzorky.

99      Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, z ustálenej judikatúry vyplýva, že táto zásada sa vzťahuje na každú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, v ktorej vedomí inštitúcia Spoločenstva vytvorila odôvodnené očakávania. Okrem toho nikto nemôže poukazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ mu správny orgán neposkytol konkrétne záruky (rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 a C‑217/03, Zb. s. I‑5479, bod 147).

100    Z bodu 5.1 písm. a) bodu i) štvrtej zarážky oznámenia o začatí konania a najmä z poznámky pod čiarou č. 1 v tomto bode vyplýva, že Komisia informovala dotknuté subjekty o možnosti, že využije techniku výberu vzorky podľa článku 17 základného nariadenia, a že za tohto predpokladu možno požiadať o výpočet individuálneho rozpätia pre spoločnosti nezahrnuté do vzorky na základe článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Táto informácia bola zopakovaná v bode 5.1 písm. b) oznámenia o začatí konania. Skutočnosť, že dotknuté subjekty boli vyzvané na podanie žiadosti o STH/IZ, však nie je bezpodmienečnou konkrétnou zárukou, ktorá by potvrdzovala, že táto žiadosť bude preskúmaná.

101    V tomto rámci sa musí tiež pripustiť, že absencia reakcie zo strany Komisie počas značného časového obdobia nemôže byť zárukou, z ktorej by sa zrodila legitímna dôvera žalobkýň. Táto absencia reakcie nemá vplyv na zmysel jasných slov použitých v oznámení o začatí konania.

102    Čo sa týka výhrady založenej na porušení praxe, ktorú inštitúcie uplatňovali v rámci predchádzajúcich prešetrovaní, treba pripomenúť, že Komisia neprekročila mieru voľnej úvahy, ktorú jej priznáva článok 17 ods. 3 základného nariadenia, keď sa domnievala, že preskúmanie všetkých žiadostí o STH/IZ pochádzajúcich od čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí nie sú súčasťou vzorky, bráni ukončeniu prešetrovania v lehotách stanovených základným nariadením. Podľa ustálenej judikatúry však v prípade, keď inštitúcie disponujú voľnou úvahou pri výbere prostriedkov nevyhnutných na dosiahnutie svojej politiky, hospodárske subjekty nemôžu mať odôvodnene legitímnu dôveru v zachovanie pôvodne vybratého prostriedku, ktorý môžu inštitúcie pri výkone svojich právomocí zmeniť (rozsudky Súdneho dvora zo 7. mája 1987, Nippon Seiko/Rada, 258/84, Zb. s. 1923, bod 34, a z 10. marca 1992, Canon/Rada, C‑171/87, Zb. s. I‑1237, bod 41).

103    Nakoniec čo sa týka piateho žalobného dôvodu, treba uviesť, že keďže sa inštitúcie nedopustili nesprávneho právneho posúdenia tým, že nepreskúmali žiadosti o STH/IZ pochádzajúce od subjektov, ktoré nie sú súčasťou vzorky, a že na ne uplatnili priemerné dumpingové rozpätie spoločností zo vzorky, neuskutočnili ani nesprávny výpočet dumpingového rozpätia žalobkýň. V tomto ohľade je potrebné uviesť, ako spresňuje Rada, že dumpingové rozpätie spoločnosti Golden Step bolo zohľadnené na účely výpočtu priemerného váženého dumpingového rozpätia vzorky.

104    Z toho vyplýva, že prvé tri žalobné dôvody, ako aj piaty žalobný dôvod sa musia zamietnuť.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení práv na obhajobu, na porušení povinnosti odôvodnenia a práva na účinnú súdnu ochranu

 Tvrdenia účastníkov konania

105    Žalobkyne tvrdia, že inštitúcie Spoločenstva tým, že ich v júli 2006 informovali o svojom zámere neposudzovať ich žiadosti o STH/IZ, porušili ich práva na obhajobu, ako aj článok 18 ods. 4 základného nariadenia, a porušili svoju povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie. Ak je pravda, že žalobcovia boli informovaní prostredníctvom konečného informačného dokumentu, že ich žiadosti o STH/IZ nebudú preskúmané z dôvodu ich nezačlenenia do vzorky, pravdou tiež ostáva, že v tomto štádiu už nemali možnosť namietať proti rozhodnutiu týkajúcemu sa vytvorenia vzorky. V predbežnom nariadení sa neuviedlo, že žiadosti o STH/IZ pochádzajúce od výrobcov nezahrnutých do vzorky nebudú preskúmané, ani že vzorka bola vytvorená s ohľadom na percentuálny podiel čínskych subjektov zasluhujúcich si STH. Žalobkyne ďalej vyzývajú Radu, aby predložila oznámenie čínskej vlády, ktorým táto vláda spochybňovala reprezentatívnosť vzorky.

106    Keďže Komisia neposkytla informácie o metóde na vytvorenie vzorky počas prvých jedenástich mesiacov prešetrovania, žalobkyne boli zbavené možností požiadať ju o vytvorenie vzorky na základe uchádzačov, ktorí by mohli získať STH. Táto okolnosť predstavuje tiež porušenie bodu 6.9 antidumpingového kódexu z roku 1994 (pozri bod 10 vyššie). Navyše nemožno vylúčiť, že čínske orgány by namietali proti zloženiu vzorky, ak by vedeli, že inštitúcie nemali v zámere skúmať žiadosti o STH/IZ pochádzajúce do spoločností, ktoré nie sú jej súčasťou. Za týchto podmienok došlo tiež k porušeniu práva žalobkýň na účinnú súdnu ochranu, pretože nemali možnosť predložiť svoje tvrdenia týkajúce sa zamietnutia ich žiadostí o STH/IZ.

107    Rada podporovaná Komisiou, CEC a talianskymi výrobcami namieta proti dôvodnosti tvrdení žalobkýň.

 Posúdenie Všeobecným súdom

108    Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry na základe zásady rešpektovania práv na obhajobu podnikom, ktorých sa týka prešetrovanie predchádzajúce prijatiu antidumpingového nariadenia, musí byť v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností, ako aj k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva (rozsudky Súdneho dvora z 27. júna 1991, Al-Jubail Fertilizer/Rada, C‑49/88, Zb. s. I‑3187, bod 17, a z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, Zb. s. I‑8147, bod 99; rozsudky Súdu prvého stupňa z 19. novembra 1998, Champion Stationery a i./Rada, T‑147/97, Zb. s. II‑4137, bod 55, a z 21. novembra 2002, Kundan a Tata/Rada, T‑88/98, Zb. s. II‑4897, bod 132).

109    V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, ako vyplýva z odôvodnení č. 62, 64, 135 a 143 predbežného nariadenia, že Komisia uviedla, že celé antidumpingové clo tykajúce sa výrobcov, ktorí nie sú súčasťou vzorky, sa vypočíta podľa ustanovení článku 9 ods. 6 základného nariadenia a že dumpingové rozpätie týchto výrobcov sa určí výpočtom váženého priemeru dumpingových rozpätí spoločností tvoriacich vzorku.

110    Komisia teda v predbežnom nariadení uviedla svoje stanovisko, pokiaľ ide o metódu výpočtu dumpingového rozpätia subjektov, ktoré nie sú súčasťou vzorky, spočívajúcu v uplatňovaní priemerného dumpingového rozpätia spoločností tvoriacich vzorku. Z tejto metódy vyplýva, že žiadosti o STH/IZ pochádzajúce od týchto subjektov nebudú preskúmané, lebo takéto preskúmanie nie je v rámci predmetného postupu potrebné.

111    Z toho vyplýva, že žalobkyne mali už od štádia oznámenia predbežného nariadenia a predbežného informačného dokumentu (pozri bod 23 vyššie) možnosť vyjadriť svoje stanovisko k metóde použitej Komisiou pre výpočet ich dumpingového rozpätia. Z tých istých dôvodov sa výhrada založená na porušení bodu 6.9 antidumpingového kódexu z roku 1994 musí zamietnuť, pretože toto ustanovenie sa obmedzuje na uloženie povinnosti vyšetrujúcim orgánom, aby uviedli skutkové okolnosti a úvahy, ktoré sú základom pre uloženie konečných ciel.

112    Pokiaľ ide o výhradu založenú na tom, že Komisia mala oznámiť žalobkyniam svoj zámer neskúmať ich žiadosti o STH/IZ v štádiu, ktoré by im umožňovalo účinne spochybniť reprezentatívnosť vzorky, treba zdôrazniť, ako bolo uvedené v bode 100 vyššie, že Komisia v oznámení o začatí konania informovala dotknuté subjekty o možnosti, že využije techniku výberu vzorky podľa článku 17 základného nariadenia a že za tohto predpokladu možno požiadať o výpočet individuálneho rozpätia pre spoločnosti nezahrnuté do vzorky na základe článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

113    Vzhľadom na skutočnosť, že nepreskúmanie žiadostí o STH/IZ pochádzajúcich od podnikov, ktoré nie sú súčasťou vzorky, predstavuje postup v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) a článkom 17 základného nariadenia (pozri body 88 až 91 vyššie), žalobkyne mohli už od začatia prešetrovania vedieť, že Komisia sa mohla vzdať preskúmania týchto žiadostí, pokiaľ boli splnené podmienky článku 17 ods. 3 tohto nariadenia. Okrem toho Komisia nebola povinná prijať konečné stanovisko v tomto ohľade v štádiu začatia prešetrovania, pretože v tom čase ešte nemala k dispozícii informácie, ktoré by jej umožnili posúdiť, či má možnosť vypočítať individuálne dumpingové rozpätia pre subjekty, ktoré nie sú súčasťou vzorky. Z tohto dôvodu sa táto výhrada musí zamietnuť.

114    Výhrady vyjadrené v bode 106 vyššie, ktoré vychádzajú z predpokladu, že inštitúcie porušili svoje povinnosti v oblasti ochrany práv žalobkýň na obhajobu, sa musia tiež zamietnuť.

115    Z toho vyplýva, že štvrtý žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

 O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 20 základného nariadenia, porušení práv na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia

 Tvrdenia účastníkov konania

116    Žalobkyne tvrdia, že inštitúcie im primeraným spôsobom neoznámili novú skutkovú analýzu týkajúcu sa ujmy utrpenej priemyselným odvetvím Spoločenstva, ani im neponúkli možnosť predložiť ich komentáre k tomuto novému posúdeniu týkajúcemu sa rozloženia konečných ciel (pozri body 24 až 30 vyššie). Okrem toho Komisia dostatočne nevysvetlila dôvody, z ktorých vyplývala nevyhnutnosť zmeny jej analýzy a použitia údajov líšiacich sa od tých, ktoré boli obsiahnuté v prvom návrhu.

117    Kým v konečnom informačnom dokumente zo 7. júla 2006 sa Komisia domnievala, že dovoz obuvi v objeme 140 miliónov párov ročne nemal škodlivý účinok na výrobné odvetvie Spoločenstva, vo svojom dodatkovom konečnom informačnom dokumente z 28. júla 2006 podstatne znížila toto číslo na 41,5 milióna párov bez toho, aby vysvetlila dôvody tejto zmeny, ktorá mala „negatívny účinok“ prevrátenia hodnoty ukladaných ciel medzi Čínou a Vietnamom prostredníctvom manipulácie na základe referenčných rokov. Pokiaľ ide o ich hospodársky význam, kvóty zavedené systémom oddialenia cla mali za cieľ čeliť tlakom vyplývajúcim z objemu dovozov, ktoré navyše neboli považované za dovozy pochádzajúce z nekalých postupov, kým antidumpingové opatrenia boli vytvorené ako reakcia na nekalú dumpingovú prax. Rozdiely medzi dvoma systémami sú na úrovni medzinárodného obchodu veľmi významné, pretože kým systém oddialenia cla znamená, že určitý objem dovozu je oslobodený od akéhokoľvek cla, tak systém, ktorý bol prijatý, sa vzťahuje na všetok dovoz. Vzhľadom na tieto rozdiely je lehota piatich dní, ktorú Komisia poskytla žalobkyniam na predloženie ich pripomienok k novému návrhu, nedostatočná, čo bolo aj predmetom sťažností žalobkýň v priebehu správneho konania.

118    Napadnuté nariadenie, ktorého odôvodnenie č. 301 sledovalo prvý návrh Komisie, neobsahovalo dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k tomuto odklonu a neuvádzalo dôvody pre uplatnenie novej metódy. Naopak odôvodnenie č. 301 napadnutého nariadenia sa obmedzuje na prebratie znenia bodu 280 dodatkového konečného informačného dokumentu, ktorý tiež neobsahoval viac informácií. Navyše dodatkový konečný informačný dokument neobsahoval žiadne číslo alebo výpočet, ktorý by podopieral metódu opísanú v odôvodnení č. 301 napadnutého nariadenia, a neumožňoval vysvetliť zohľadnenie rokov, hodnôt a objemov líšiacich sa od tých, ktoré boli použité v prvom návrhu. Inštitúcie ďalej porušili článok 20 základného nariadenia, ktorý požaduje oznámenie podrobností, ktoré podopierajú skutkové okolnosti a podstatné úvahy, na základe ktorých Komisia zamýšľa navrhnúť prijatie konečných opatrení. Skutkové posúdenie podopierajúce nový prístup Komisie totiž nebolo ani vysvetlené, ani odôvodnené.

119    Komisia navyše porušila práva žalobkýň na obhajobu tým, že im neumožnila účinne predložiť ich stanovisko k mnohým dôležitým otázkam, akými sú rozumnosť nového návrhu, správnosť a relevantnosť tvrdených skutočností a okolností, uskutočnené výpočty a dôkazy predložené Komisiou na podporu jej záverov týkajúcich sa dumpingu a ujmy utrpenej priemyselným odvetvím Spoločenstva. Oba systémy totiž charakterizujú základné rozdiely vo vecnej analýze, na ktorej sú založené. Tieto rozdiely viedli k radikálne protichodným dôsledkom pre čínskych a vietnamských výrobcov bez toho, aby Komisia vysvetlila, ako dospela k takémuto výsledku, alebo aby poskytla dotknutým osobám možnosť uplatniť si práva na obhajobu.

120    Snaha Rady minimalizovať rozdiely medzi dvoma návrhmi vyjadrením, že prijatý systém zohľadní skutočnosť, že len dovozy nad určitú hranicu objemu spôsobujú ujmu, predpokladá uloženie antidumpingových ciel na dovozy, ktoré nespôsobujú žiadnu ujmu, čo je v rozpore s článkom 1 ods. 1 základného nariadenia. Skutočnosť, že žalobkyne by mohli uviesť niekoľko pripomienok k tomuto systému v lehote kratšej, ako je minimálna lehota desiatich dní stanovená článkom 20 ods. 5 základného nariadenia, by nemohla byť použitá proti nim, ani by nemohla odstrániť nedostatočnosť informácií poskytnutých Komisiou. Otázka, či lehota priznaná Komisiou bola primeraná na účely rešpektovania práv žalobkýň na obhajobu, by sa mala posúdiť vzhľadom na rozsah zmeny metódy prijatej Komisiou, ako aj absenciu údajov alebo vysvetlení k novému skutkovému a právnemu posúdeniu. V tomto ohľade žalobkyne poukazujú na to, že ak inštitúcie neponúknu primerané vysvetlenia k uplatnenej metóde a posúdeniu skutkových okolností, skutočnosť, že mohli uviesť niekoľko komentárov, má obmedzenú hodnotu, a nevyplýva z nej, že sa splnili požiadavky článku 20 základného nariadenia, všeobecné zásady práva Spoločenstva alebo práva WTO. Navyše Komisia samotná prijala veľmi prísny časový harmonogram, čo vylúčilo akékoľvek predĺženie lehoty poskytnutej na predloženie pripomienok k dodatkovému konečnému informačnému dokumentu. Okrem toho diskusie trvajúce viacero mesiacov sa týkali systému oddialenia cla a nie systému, ktorý bol nakoniec prijatý.

121    Žalobkyne sa domnievajú, že vzhľadom na nedostatky dodatkového konečného informačného dokumentu a nedostatočnú stanovenú lehotu, nemali možnosť uviesť Komisii dôvody, pre ktoré je prijatý postoj neprimeraný a nerozumný, ani predložiť svoje stanovisko k metóde alebo číslam podopierajúcim návrh obsiahnutý v tomto dokumente. Inštitúcie teda porušili článok 20 základného nariadenia tým, že neoznámili žalobkyniam skutkové okolnosti a základné úvahy podopierajúce napadnuté nariadenie.

122    Nakoniec žalobkyne uvádzajú, že ak by sa im umožnilo primerane vyjadriť ich pripomienky k dodatkovému konečnému informačnému dokumentu, uviedli by po prvé, že navrhnutý systém by bol porušením článku 1 ods. 1 základného nariadenia v tom rozsahu, že by viedol k uloženiu antidumpingových ciel na dovozy, ktoré nespôsobujú ujmu, po druhé, že individuálne rozpätie ujmy sa malo vypočítať pre každého z nich, a po tretie, že posledný návrh Komisie bol nerozumný a neprimeraný v tom rozsahu, že revidované posúdenie skutkových okolností, ktoré nebolo ani vysvetlené, ani odôvodnené, malo „negatívny účinok“ prevrátenia záťaže vyplývajúcej z antidumpingových opatrení medzi Čínou a Vietnamom.

123    Rada poukazuje na to, že tak systém oddialenia cla, ako aj nakoniec použitá metóda spočívajú na myšlienke, že v prejednávanej veci spôsobujú značnú ujmu výlučne dovozy presahujúce určitý objem a že táto okolnosť sa mala zohľadniť v metóde zvolenej pre stanovenie sadzby konečných ciel. Odlišný je len spôsob zohľadnenia tejto okolnosti, a to v závislosti od nakoniec zvolenej metódy výpočtu ciel.

124    Rada zdôrazňuje, že prijatím dodatkového konečného informačného dokumentu Komisia neuplatnila „neškodlivú hodnotu“, ktorú žalobkyne údajne nemohli vypočítať na základe údajov, ktoré im boli zaslané. Práve naopak, kvantitatívna zložka dumpingu, teda objem dovozov, ktoré sú predmetom dumpingu, ostala základným bodom novej metódy, kým akýkoľvek odkaz na hodnotu dovozov v konkrétnom roku mohol byť vypočítaný na základe skutočností uvedených v bodoch 157 a 159 konečného informačného dokumentu.

125    Navyše vysvetlenie metódy, podľa ktorej bol hospodársky dopad objemu dovozov, ktorý nemal škodlivý účinok, zohľadnený pri stanovovaní úrovne odstránenia ujmy (pozri bod 29 vyššie), umožnilo žalobkyniam, aby predložili svoje podrobné pripomienky v tejto súvislosti v ich elektronickej správe z 2. augusta 2006. Ak žalobkyne potrebovali doplniť informácie na účely uplatnenia svojich práv, mali v tomto zmysle predložiť konkrétnu žiadosť.

126    Rada podporovaná CEC odmieta tiež údajné porušenie práv na obhajobu z dôvodu, že žalobkyne mali len päť dní na predloženie svojho stanoviska k dodatkovému konečnému informačnému dokumentu. Keďže však žalobkyne po prvé nepredložili pripomienky ku konečnému informačného dokumentu, ani žiadosť o predĺženie uloženej lehoty na tento účel, keďže po druhé dotknuté konanie už bolo vo veľmi pokročilom štádiu a keďže po tretie zohľadnenie kvantitatívnej stránky dumpingu sa prerokovávalo počas viacerých mesiacov, dotknutá lehota by sa mala považovať za dostačujúcu. Žalobkyne však v žiadnom prípade nepreukázali, že by im bolo znemožnené brániť svoje záujmy vzhľadom na túto lehotu, pretože v tejto oblasti predložili podrobné pripomienky bez toho, aby ich podanie dávalo dôraz na iné skutočnosti, ktoré by ešte mohli uviesť. Za týchto podmienok sa Rada domnieva, že nie je nevyhnutné vyjadrovať sa k tvrdeniam, ktoré by žalobkyne predložili, ak by im uložená lehota bola dlhšia.

127    Na záver, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa zákonnosti nakoniec prijatého systému vzhľadom na článok 1 ods. 1 základného nariadenia, Rada tvrdí, že je potrebné ich ignorovať, keďže tento žalobný dôvod sa týka len porušenia práv žalobkýň na obhajobu.

 Posúdenie Všeobecným súdom

128    Vo svojom šiestom žalobnom dôvode žalobkyne po prvé uvádzajú, že inštitúcie porušili článok 20 základného nariadenia z dôvodu, že Komisia jednak neoznámila skutočnosti, na ktorých založila výpočty uskutočnené v dodatkovom konečnom informačnom dokumente a jednak, že im nestanovila dostatočnú lehotu v súlade s odsekom 5 tohto článku, aby mohli predložiť úplné pripomienky k jej novému prístupu.

129    Po druhé žalobkyne tvrdia, že inštitúcie neuviedli ani v konečnom informačnom dokumente, ani v dodatkovom konečnom informačnom dokumente, a ani v napadnutom nariadení také dôvody, ktoré by odôvodňovali uplatnenie metódy použitej na účely zohľadnenia existencie objemu dovozov, ktoré nespôsobujú ujmu a znižujú rozpätie ujmy, namiesto oslobodenia dovozov nespôsobujúcich ujmu od uloženia antidumpingových ciel. Tieto okolnosti predstavujú porušenie práv žalobkýň na obhajobu a svedčia o nedostatku odôvodnenia.

130    Na úvod je potrebné uviesť, že článok 20 základného nariadenia stanovuje spôsoby uplatnenia práva dotknutých účastníkov konania, najmä vývozcov, byť vypočutí, ktoré predstavuje jedno zo základných práv uznaných právnym poriadkom Spoločenstva a obsahuje právo byť informovaný o hlavných skutkových okolnostiach a úvahách, na základe ktorých sa predpokladá zavedenie konečných antidumpingových ciel (pozri v tomto zmysle rozsudky Al-Jubail Fertilizer/Rada, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 15, a Champion Stationery a i./Rada, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 55).

131    Za týchto okolností je potrebné vykladať tvrdenia žalobkýň týkajúce sa porušenia článku 20 základného nariadenia ako odkaz na porušenie ich práv na obhajobu v tom rozsahu, ako sú priznané právnym poriadkom Spoločenstva, vrátane tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Kundan a Tata/Rada, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 131).

132    V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 108 vyššie podnikom, ktorých sa týka prešetrovanie predchádzajúce prijatiu antidumpingového nariadenia, musí byť v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva.

133    V tomto kontexte treba zdôrazniť, že neúplnosť konečnej informácie spôsobuje nezákonnosť nariadenia ukladajúceho konečné antidumpingové clá iba vtedy, ak v dôsledku tohto opomenutia dotknutí účastníci konania nemohli účinne brániť svoje záujmy. O taký prípad pôjde najmä vtedy, keď sa opomenutie týka skutkových okolností alebo úvah líšiacich sa od tých, ktoré boli zohľadnené pri dočasných opatreniach a ktorým sa musí venovať osobitná pozornosť v rámci poskytovania konečnej informácie podľa článku 20 ods. 2 základného nariadenia. O takýto prípad pôjde z tých istých dôvodov tiež vtedy, ak sa opomenutie týka skutkových okolností a úvah líšiacich sa od tých, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté Komisiou alebo Radou až po zaslaní konečného informačného dokumentu, ako to vyplýva z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia.

134    V prejednávanej veci, ako to bolo uvedené v bodoch 25 až 27 vyššie, Komisia najskôr v konečnom informačnom dokumente odporúčala systém oddialenia ciel založený na skutočnosti, že len dovoz obuvi v objeme viac ako 140 miliónov párov ročne spôsobuje ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia. Toto posúdenie sa opieralo o existenciu systému množstevných kvót do 1. januára 2005, ktorý bránil takejto ujme, ako aj o výpočet množstiev, ktoré boli dovezené z Číny v roku 2005. Podľa tohto návrhu sa konečné antidumpingové clo malo uplatniť na dovozy s pôvodom v Číne nad 140 miliónov párov obuvi ročne. Toto clo sa rovnalo rozpätiu predaja pod cenu, konkrétne 23 %.

135    Ako však bolo uvedené v bodoch 29 a 30 vyššie, Komisia v rámci dodatkového konečného informačného dokumentu zmenila svoj návrh týkajúci sa formy ciel nevyhnutných na odstránenie ujmy. Tento nový prístup tiež spočíval na existencii určitého objemu dovozov, ktorý nespôsobuje ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia. Podľa dodatkového konečného informačného dokumentu sa však metóda výpočtu tohto objemu dovozov, ktoré nespôsobujú ujmu, ako aj dopad tohto objemu na formu navrhnutých konečných ciel líšili od toho, čo bolo uvedené v konečnom informačnom dokumente.

136    Osobitne v dodatkovom konečnom informačnom dokumente Komisia po prvé pripomenula, že rozpätie predaja pod cenu pre dovozy s pôvodom v Číne predstavovalo 23 %. Po druhé stanovila, že objem dovozov s pôvodom v tejto krajine počas obdobia prešetrovania predstavoval 38 % dovozov s pôvodom v týchto dvoch zohľadňovaných krajinách. Tento percentuálny podiel uplatňovaný na všetky dovozy s pôvodom v Číne a vo Vietname v roku 2003 (109 miliónov párov obuvi) zodpovedal približne 41,5 milióna párov obuvi, teda objemu, ktorý bol považovaný za objem nespôsobujúci ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Po tretie sa Komisia domnievala, že tento objem predstavoval 28,26 % dovozov s pôvodom v Číne v roku 2005. Nakoniec po štvrté Komisia znížila pôvodne stanovené rozpätie ujmy (23 %) o 28,26 %, čo viedlo k „váženému“ rozpätiu ujmy vo výške 16,5 %.

137    Z predchádzajúceho vyplýva, že medzi metódou uvedenou v konečnom informačnom dokumente a metódou uvedenou v dodatkovom konečnom informačnom dokumente existujú tieto rozdiely. Po prvé namiesto stanovenia ročného objemu dovozov, ktoré nespôsobujú ujmu, na úrovni dovozov s pôvodom v Číne v roku 2005, Komisia stanovila tento ročný objem tak, že 38 % vynásobila 109 miliónom párov topánok dovezených v roku 2003. Ide o percentuálny podiel, ktorý predstavovali dovozy s pôvodom v tejto krajine v rámci všetkých dovozov s pôvodom v týchto dvoch krajinách v priebehu obdobia prešetrovania. Po druhé namiesto oslobodenia tohto ročného objemu, ktorý bol v bodoch 278 až 280 dodatkového konečného informačného dokumentu kvalifikovaný ako objem nespôsobujúci ujmu, od uplatnenia antidumpingového cla sa Komisia rozhodla zohľadniť tento objem tak, že znížila úroveň odstránenia ujmy a uplatnila antidumpingové clá už od prvého dovezeného páru.

138    V tomto ohľade treba konštatovať, že skutočnosť, že Komisia zmenila svoju analýzu v nadväznosti na pripomienky dotknutých účastníkov konania ku konečnému informačnému dokumentu nie je sama osebe porušením práv na obhajobu. Ako totiž vyplýva z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia, konečný informačný dokument nie je prekážkou pre akékoľvek neskoršie rozhodnutie Komisie alebo Rady. Toto ustanovenie sa obmedzuje na to, že Komisii ukladá povinnosť oznámiť hneď, ako to bude možné, skutkové okolnosti a úvahy odlišujúce sa od tých, o ktoré sa opieral jej pôvodný prístup obsiahnutý v konečnom informačnom dokumente. Práve prostredníctvom tohto vysvetlenia sa dotknutým osobám poskytla možnosť pochopiť dôvody, ktoré viedli inštitúcie k prijatiu odlišného prístupu.

139    V dôsledku toho na účely určenia, či Komisia dodržala práva žalobkýň vyplývajúce z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia, je ešte potrebné overiť, či im Komisia oznámila skutkové okolností a úvahy, o ktoré sa opierala na účely novej analýzy ujmy a formy opatrení potrebných na jej odstránenie v tom rozsahu, v akom sa líšia od tých, ktoré boli uvedené v konečnom informačnom dokumente (pozri bod 133 vyššie).

140    V tomto ohľade Komisia najskôr v dodatkovom konečnom informačnom dokumente uviedla, že jej nový návrh umožňoval nerozlišovať medzi rôznymi kategóriami dovozcov.

141    Pokiaľ ide ďalej o skutočnosti, na základe ktorých Komisia pristúpila k úprave rozpätia ujmy z 23 na 16,5 %, žalobkyne neoprávnene tvrdia, že k nim nemali prístup. Metóda opísaná v bode 136 vyššie týkajúca sa úpravy rozpätia ujmy zohľadnením objemu dovozov nespôsobujúcich ujmu sa nachádza v dodatkovom konečnom informačnom dokumente. Je pravda, že tento dokument neposkytuje informáciu o presnom objeme dovozov s pôvodom v Číne v roku 2005, ktorý by umožnil overiť, že percentuálny podiel 28,26 % zodpovedá skutočnosti. Vzhľadom na to, že 41,5 milióna párov obuvi predstavuje podľa Komisie 28,26 % všetkých dovozov s pôvodom v Číne v roku 2005, však možno vyvodiť, že všetky dovozy predstavujú 146,85 milióna párov obuvi. Tento výpočet navyše samotné žalobkyne prebrali vo svojej elektronickej správe z 2. augusta 2006 (pozri bod 31 vyššie).

142    Z predchádzajúcich úvahy vyplýva, že Komisia informovala žalobkyne o úvahách, na základe ktorých postupovala pri výpočte rozpätia ujmy, pričom zohľadnila objem dovozov, ktoré nespôsobovali ujmu. Tiež uviedla všetky číselné údaje, ktoré považovala za relevantné v tomto ohľade, aby v tejto súvislosti nedošlo k porušenie práv žalobkýň na obhajobu.

143    Po vzore Rady tiež treba zdôrazniť (pozri bod 127 vyššie), že žalobný dôvod sa v zmysle, v ktorom bol rozvinutý v žalobách, zakladá na porušení ich práv na obhajobu, a nie na porušení článku 1 ods. 1 základného nariadenia. Z toho vyplýva, že otázka, či je systém prijatý v napadnutom nariadení zlučiteľný s článkom 1 ods. 1 základného nariadenia v tom zmysle, že ukladá antidumpingové clá na dovozy pod ročnou hranicou, ktoré sa považujú za dovozy nespôsobujúce ujmu, ako taká nepodlieha preskúmaniu Všeobecným súdom.

144    Pokiaľ ide o stanovenú lehotu, účastníci konania sa zhodujú na skutočnosti, že uplynula 2. augusta 2006.

145    Komisia tým, že žalobkyniam stanovila lehotu kratšiu ako desať dní na pripomienkovanie dodatkového konečného informačného dokumentu, porušila článok 20 ods. 5 základného nariadenia (rozsudok Champion Stationery a i./Rada, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 80). Táto okolnosť však sama osebe nemôže viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia. Treba totiž ešte preukázať, že stanovenie kratšej lehoty, ako je zákonná lehota, mohlo konkrétne ovplyvniť ich práva na obhajobu v rámci dotknutého konania (rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada, T‑35/01, Zb. s. II‑3663, bod 331).

146    V tomto ohľade treba uviesť, že žalobkyne v rámci svojej elektronickej správy z augusta 2006 pripomenuli výpočty Komisie a predložili alternatívny výpočet, ktorý vedie síce k odlišnému, ale podľa nich rovnocennému výsledku. Vzhľadom na to žalobkyne pochopili úvahy Komisie a boli schopné navrhnúť jej iný prístup. Navyše žalobkyne nevysvetlili dôvod, pre ktorý neboli schopné odvolať sa na porušenie článku 1 ods. 1 základného nariadenia v lehote, ktorú im Komisia stanovila. Za týchto podmienok treba konštatovať, že boli schopné účinne uviesť svoje stanovisko.

147    Z toho vyplýva, že práva žalobkýň na obhajobu neboli porušené.

148    Z týchto istých dôvodov je potrebné zamietnuť tvrdenie žalobkýň založené na nedostatku odôvodnenia metódy pre výpočet úrovne odstránenia ujmy. Odôvodnenie napadnutého nariadenia sa musí posúdiť najmä s ohľadom na informácie, ktoré boli poskytnuté žalobkyniam, a pripomienky, ktoré žalobkyne predložili v priebehu správneho konania (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. decembra 1999, Petrotub a Republica/Rada, T‑33/98 a T‑34/98, Zb. s. II‑3837, bod 107).

149    V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 36 vyššie, obsahujú odôvodnenia č. 296 až 301 napadnutého nariadenia posúdenia, ktoré viedli Radu k prijatiu systému nakoniec zavedeného do praxe. V dôsledku toho vzhľadom na skutočnosť, že Komisia oznámila žalobkyniam úvahy, na základe ktorých postupovala pri výpočte rozpätia ujmy, pričom zohľadnila objem dovozov nespôsobujúcich ujmu, a taktiež im uviedla všetky číselné údaje, ktoré považovala za relevantné v tomto ohľade (pozri body 140 až 142 vyššie), treba dospieť k záveru, že napadnuté nariadenie je z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené.

150    Šiesty žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

 O siedmom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a na zjavne nesprávnom posúdení ujmy utrpenej priemyselným odvetvím Spoločenstva

 Tvrdenia účastníkov konania

151    Žalobkyne sa domnievajú, že rozhodnutie týkajúce sa ujmy sa nezakladá na dostatočne dlhom období normálnych dovozov, a preto nespočíva na spoľahlivých a objektívnych údajoch. Keďže obdobie prešetrovania trvalo od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, Komisia nadobudla presvedčenie, že zvýšenie dovozov po skončení systému množstevných kvót malo osobitne citeľný škodlivý účinok pre výrobné odvetvie Spoločenstva, pričom sa zohľadnil len prvý štvrťrok roku 2005. Zjavné indície existencie značnej ujmy v roku 2004, na ktoré odkazuje Komisia v bode 277 nachádzajúcom sa v novej časti H dodatkového konečného informačného dokumentu, neznamenajú, že v roku 2004 naozaj došlo k značnej ujme. Neexistenciu značnej ujmy v roku 2004 potvrdzuje jednak skutočnosť, že zvýšenie dovozov v tomto roku bolo oproti roku 2003 slabé, a jednak bod 285 konečného informačného dokumentu.

152    Prvé tri mesiace roku 2005 však predstavovali úvodné obdobie otvorenia trhu, ktorý počas viac ako dvanástich rokov podliehal uplatneniu prísneho systému množstevných kvót. Ako Komisia uviedla v konečnom informačnom dokumente, toto obdobie nasledujúce po skončení uplatňovania systému množstevných kvót bolo umelo skreslené očakávaniami spojenými s touto udalosťou. Napadnuté nariadenie sa teda zakladá na údajoch týkajúcich sa krátkeho obdobia, ktoré nemohli poskytnúť spoľahlivé informácie z dôvodu zrušenia kvót. Z toho vyplýva, že Rada porušila článok 3 ods. 2 základného nariadenia. Okrem toho nič nepreukazuje, že by Komisia skúmala faktory ujmy vo vzťahu k celému zohľadňovanému obdobiu.

153    Nakoniec žalobkyne pripomínajú, že systém množstevných kvót nebol určený na odstránenie dôsledkov dumpingových dovozov.

154    Rada podporovaná Komisiou, CEC a talianskymi výrobcami spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkýň.

 Posúdenie Všeobecným súdom

155    Po prvé treba uviesť, že uloženie antidumpingových ciel nepredstavuje sankciu za predchádzajúce správanie, ale obranné a ochranné opatrenie proti nekalej súťaži vyplývajúcej z dumpingových praktík. Je preto nutné viesť prešetrovanie na základe tak aktuálnych informácií, ako je to len možné, s cieľom stanoviť antidumpingové clá, ktoré budú vhodné na ochranu výrobného odvetvia Spoločenstva proti dumpingovým praktikám (rozsudok Industrie des poudres sphériques/Rada, už citovaný v bode 108 vyššie, body 91 a 92, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. novembra 2006, Nanjing Metalink/Rada, T‑138/02, Zb. s. II‑4347, bod 60).

156    Ak teda inštitúcie konštatujú, že dovozy výrobku, ktorý dovtedy podliehal kvantitatívnym obmedzeniam narastajú po uplynutí uvedených obmedzení, môžu tento nárast zohľadniť na účely posúdenia ujmy utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva.

157    Po druhé posúdenie Komisie uvedené v bode 283 konečného informačného dokumentu, podľa ktorého sa objem dovezených výrobkov po skončení uplatňovania systému množstevných kvót zvýšil, nepreukazuje, že inštitúcie pri vytváraní záveru o existencii ujmy vychádzali výlučne z tohto kvantitatívneho prvku.

158    Nakoniec, ako vyplýva z odôvodnení č. 162, 168 až 170, 187 až 206 a 216 až 240 napadnutého nariadenia, inštitúcie zohľadnili viacero faktorov týkajúcich sa ujmy a príčinnej súvislosti, ktoré sa vzťahovali nielen na posledný štvrťrok obdobia prešetrovania, ale aj na zohľadňované obdobie.

159    Z toho vyplýva, že siedmy žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

160    Za týchto podmienok treba žalobu zamietnuť ako celok.

 O trovách

161    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Rady.

162    Podľa článku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku Komisia, CEC a talianski výrobcovia znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloby sa zamietajú.

2.      Spoločnosti Zhejiang Aokang Shoes Co., Ltd a Wenzhou Taima Shoes Co., Ltd znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania vynaložené Radou Európskej únie.

3.      Komisia Európskych spoločenstiev, Európska konfederácia obuvníckeho priemyslu (CEC), BA.LA. di Lanciotti Vittorio & C. Sas a šestnásť ďalších vedľajších účastníkov konania, ktorých mená sú uvedené v prílohe, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Martins Ribeiro Papasavvas Dittrich

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. marca 2010.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté nariadenie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O prvých troch žalobných dôvodoch, ako aj o piatom žalobnom dôvode, ktoré sú založené na porušení článku 2 ods. 7 písm. b) a c) a článku 9 ods. 5 základného nariadenia, na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, zásady ochrany legitímnej dôvery a na nesprávnom výpočte dumpingového rozpätia žalobkýň

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení práv na obhajobu, na porušení povinnosti odôvodnenia a práva na účinnú súdnu ochranu

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 20 základného nariadenia, porušení práv na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O siedmom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a na zjavne nesprávnom posúdení ujmy utrpenej priemyselným odvetvím Spoločenstva

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O trovách

Príloha

Calzaturificio Elisabet Srl, so sídlom v Monte Urane (Taliansko),

Calzaturificio Iacovelli di Iacovelli Giuseppe & C. Snc, so sídlom v Monte Urane,

Calzaturificio Leopamy Srl, so sídlom v Monte Urane,

Calzaturificio Lunella Srl, so sídlom v Monte Urane,

Calzaturificio Mia Shoe Snc di Gattafoni Carlo & C., so sídlom v Monte Urane,

Calzaturificio Primitempi di Monaldi Geri, so sídlom v Monte Urane,

Calzaturificio R.G. di Rossi & Galiè Srl, so sídlom v Monte Urane,

Calz. S.G. di Seghetta Giampiero e Sergio Snc, so sídlom v Monte Urane,

Carim Srl, so sídlom v Monte Urane,

Florens Shoes SpA, so sídlom v Monte Urane,

Gattafoni Shoe Snc di Gattafoni Giampaolo & C., so sídlom v Monte Urane,

Grif Srl, so sídlom v Monte Urane,

Missouri Srl, so sídlom v Monte Urane,

New Swing Srl, so sídlom v Monte Urane,

Podosan Medical Shoes di Cirilli Michela, so sídlom v Monte Urane,

Viviane Sas, so sídlom v Monte Urane

* Jazyk konania: angličtina.