Language of document : ECLI:EU:T:2017:759

Vec T844/16

Alpirsbacher Klosterbräu Glauner GmbH & Co. KG

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo

„Ochranná známka Európskej únie – Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie Klosterstoff – Absolútne dôvody zamietnutia – Opisný charakter – Ochranná známka, ktorá môže klamať verejnosť – Článok 7 ods. 1 písm. b), c) a g) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b), c) a g) nariadenia (EÚ) 2017/1001] – Skoršia prax EUIPO“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 26. októbra 2017

1.      Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Absolútne dôvody zamietnutia – Ochranné známky zložené výlučne z označení alebo údajov, ktoré môžu slúžiť na označenie vlastností tovaru alebo služby – Pojem

[Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 7 ods. 1 písm. c)]

2.      Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Absolútne dôvody zamietnutia – Ochranné známky zložené výlučne z označení alebo údajov, ktoré môžu slúžiť na označenie vlastností tovaru alebo služby – Slovná ochranná známka Klosterstoff

[Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 7 ods. 1 písm. c)]

3.      Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Absolútne dôvody zamietnutia – Ochranné známky, ktorá môžu klamať verejnosť – Kritériá posúdenia

[Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 7 ods. 1 písm. c)]

4.      Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Absolútne dôvody zamietnutia – Ochranné známky, ktorá môžu klamať verejnosť – Slovná ochranná známka Klosterstoff

[Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 7 ods. 1 písm. c)]

5.      Ochranná známka Európskej únie – Procesné ustanovenia – Odôvodnenie rozhodnutí – Článok 75 prvá veta nariadenia č. 207/2009 – Rovnaký rozsah pôsobnosti ako má článok 296 ZFEÚ

(Článok 296 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 207/2009, článok 75 prvá veta)

6.      Ochranná známka Európskej únie – Rozhodnutia Úradu – Zásada rovnosti zaobchádzania – Zásada riadnej správy vecí verejných – Skoršia rozhodovacia prax Úradu – Zásada zákonnosti

(Nariadenie Rady č. 207/2009)

7.      Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Posúdenie spôsobilosti označenia na zápis – Zohľadnenie výlučne právnej úpravy Únie – Skorší zápis ochrannej známky v niektorých členských štátoch alebo tretích krajinách – Rozhodnutia nezaväzujúce orgány Únie

(Nariadenie Rady č. 207/2009)

1.      Označenia alebo údaje, ktoré môžu v oblasti obchodu slúžiť na označenie vlastností výrobku alebo služby, o ktorých zápis sa žiada, sú na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie považované za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, čiže identifikovať obchodný pôvod výrobku alebo služby, aby tak spotrebiteľovi, ktorý získa výrobok alebo službu označené ochrannou známkou, umožnili pri ich ďalšom získaní uskutočniť rovnakú voľbu, ak sa jeho skúsenosť ukázala ako pozitívna, alebo inú voľbu, ak sa jeho skúsenosť ukázala ako negatívna.

Z toho vyplýva, že na to, aby označenie spadalo pod zákaz uvedený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, musí byť medzi ním a predmetnými výrobkami alebo službami dostatočne priama a konkrétna spojitosť, ktorá dotknutej verejnosti umožňuje okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis dotknutých výrobkov alebo služieb alebo niektorej ich vlastnosti.

(pozri body 13, 14)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 21 – 32)

3.      Podľa článku 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie sa nezapíšu do registra také ochranné známky, ktoré môžu klamať verejnosť, napríklad pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod tovaru alebo služieb.

Predpokladom prípadov zamietnutia zápisu uvedených v článku 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 207/2009 je, že možno z nich vyvodiť existenciu skutočného zavádzania alebo dostatočne závažnú hrozbu zavádzania spotrebiteľa.

(pozri body 41, 42)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 43 – 46)

5.      Podľa článku 75 prvej vety nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie (teraz článok 94 prvá veta nariadenia 2017/1001) musia byť rozhodnutia Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo odôvodnené. Podľa judikatúry táto povinnosť má totiž rovnaký rozsah ako povinnosť zakotvená v článku 296 ZFEÚ a jej cieľom je jednak oboznámiť dotknuté osoby s dôvodmi prijatých opatrení, aby mohli chrániť svoje práva, a jednak umožniť súdu Únie preskúmať zákonnosť týchto rozhodnutí.

(pozri bod 50)

6.      Rozhodnutia, ktoré podľa nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie prijímajú odvolacie senáty Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo v súvislosti so zápisom označenia ako ochrannej známky Európskej únie, patria do výkonu vymedzenej právomoci, a nie do rámca diskrečnej právomoci. Legalita týchto rozhodnutí sa musí teda posudzovať výlučne na základe tohto nariadenia, ako ho vykladá súd Únie, a nie na základe skoršej rozhodovacej praxe Úradu. Okrem toho už bolo rozhodnuté, že hoci s prihliadnutím na zásady rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných je Úrad povinný zohľadňovať už prijaté rozhodnutia a s mimoriadnou pozornosťou skúmať, či je, alebo nie je potrebné rozhodnúť v rovnakom zmysle, uplatňovanie týchto zásad musí byť v súlade s dodržiavaním zásady zákonnosti.

(pozri bod 51)

7.      Systém ochranných známok Európskej únie je autonómnym systémom, ktorý tvorí súbor pravidiel a sleduje ciele, ktoré sú preň špecifické, pričom jeho uplatnenie je nezávislé od akéhokoľvek vnútroštátneho systému. Z tohto dôvodu sa musí spôsobilosť označenia na zápis ako ochrannej známky Európskej únie posudzovať výlučne na základe príslušnej právnej úpravy. Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, a prípadne súd Únie nie sú viazaní rozhodnutiami prijatými na úrovni členských štátov, či tretích štátov, i keď ich môžu zohľadniť, a ani jedno ustanovenie nariadenia č. 207/2009 nezaväzuje Úrad alebo na základe žaloby Všeobecný súd, aby dospeli k rovnakým výsledkom, k akým dospeli vnútroštátne úrady alebo súdy v podobnej situácii.

(pozri bod 52)