ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
z 27. februára 2014 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Podnikové právo – Odporúčanie 2003/361/ES – Definícia mikropodnikov, malých a stredných podnikov – Typy podnikov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte počtu pracovníkov a finančných súm – Prepojené podniky – Pojem ‚skupina fyzických osôb konajúcich spoločne‘“
Vo veci C‑110/13,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesfinanzhof (Nemecko) z 20. decembra 2012 a doručený Súdnemu dvoru 7. marca 2013, ktorý súvisí s konaním:
HaTeFo GmbH
proti
Finanzamt Haldensleben,
SÚDNY DVOR (siedma komora),
v zložení: predseda siedmej komory J. L. da Cruz Vilaça, sudcovia J.‑C. Bonichot (spravodajca) a A. Arabadžiev,
generálny advokát: M. Wathelet,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Santoro, avvocato dello Stato,
– Európska komisia, v zastúpení: R. Sauer a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 3 štvrtého pododseku prílohy odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 124, s. 36, ďalej len „odporúčanie MSP“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou HaTeFo GmbH (ďalej len „HaTeFo“) a Finanzamt Haldensleben vo veci výpočtu sumy investičného stimulu.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenie 9 odporúčania MSP stanovuje:
„V záujme lepšieho pochopenia skutočného hospodárskeho postavenia [mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP)] a vyňatia skupín podnikov, ktorých hospodársky potenciál môže prekračovať potenciál MSP, z uvedenej kategórie, by sa malo rozlišovať medzi jednotlivými druhmi podnikov podľa toho, či sú nezávislé, či vlastnia iba také obchodné podiely, ktoré im neposkytujú kontrolnú pozíciu (partnerské spoločnosti), alebo či sú prepojené s inými podnikmi. …“ [neoficiálny preklad]
4 Odôvodnenie 11 tohto odporúčania znie takto:
„V záujme zjednodušenia najmä pre členské štáty a pre podniky je na účely definície prepojených podnikov potrebné prebrať, pokiaľ sú prispôsobené predmetu tohto odporúčania, podmienky stanovené v článku 1 [siedmej] smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy [(Ú. v. ES L 193, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 58)], naposledy zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/65/ES [z 27. septembra 2001, Ú. v. ES L 283, s. 28; Mim. vyd. 17/001, s. 245]. …“ [neoficiálny preklad]
5 Odôvodnenie 12 tohto odporúčania stanovuje:
„Vo vhodných prípadoch by sa mali zohľadniť aj vzťahy vznikajúce medzi podnikmi z podnetu fyzických osôb s cieľom zabezpečiť, aby výhody vyplývajúce pre MSP z rozličných pravidiel alebo opatrení v ich prospech, v skutočnosti využívali len tie podniky, ktoré ich naozaj potrebujú. V záujme obmedzenia skúmania týchto situácií na nevyhnutné minimum je potrebné zohľadňovanie takýchto vzťahov obmedziť len na relevantný trh alebo na priľahlé trhy – v prípade potreby s odkazom na definíciu dotknutého relevantného trhu prijatú Komisiou v rámci rozhodnutia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže [(Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5)].“ [neoficiálny preklad]
6 Článok 3 tohto odporúčania stanovuje:
„Toto odporúčanie nahrádza odporúčanie [Komisie] 96/280/ES [z 3. apríla 1996 o definícii malých a stredných podnikov (Ú. v. ES L 107, s. 4),] od 1. januára 2005.“ [neoficiálny preklad]
7 Článok 1 prílohy odporúčania MSP znie takto:
„Za podnik sa považuje každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, bez ohľadu na jeho právnu formu. …“ [neoficiálny preklad]
8 Článok 3 prílohy odporúčania MSP sa týka typov podnikov zohľadňovaných pri výpočte počtu pracovníkov a finančných súm, ktoré umožňujú vymedziť rôzne kategórie podnikov definované v článku 2 tohto odporúčania.
9 Článok 3 ods. 1 tejto prílohy znie takto:
„‚Samostatný podnik‘ je každý podnik, ktorý nie je zatriedený ako partnerský podnik v zmysle odseku 2 alebo ako prepojený podnik v zmysle odseku 3.“ [neoficiálny preklad]
10 Článok 3 ods. 3 tejto prílohy stanovuje:
„‚Prepojené podniky‘ sú podniky, ktoré medzi sebou udržiavajú niektorý z nasledujúcich vzťahov:
a) jeden podnik má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v druhom podniku;
b) jeden podnik má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu druhého podniku;
c) jeden podnik má právo vykonávať rozhodujúci vplyv na druhý podnik na základe zmluvy uzatvorenej s týmto podnikom alebo na základe ustanovenia v jeho spoločenskej zmluve alebo stanovách;
d) jeden podnik, ktorý je akcionárom alebo spoločníkom druhého podniku, na základe zmluvy s inými akcionármi alebo spoločníkmi tohto druhého podniku sám kontroluje väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v tomto druhom podniku.
Predpokladá sa, že rozhodujúci vplyv neexistuje, ak sa investori uvedení v druhom pododseku odseku 2 nezapoja priamo alebo nepriamo do vedenia príslušného podniku, čím nie sú dotknuté ich práva ako akcionárov alebo spoločníkov.
Podniky, ktoré medzi sebou udržiavajú niektorý zo vzťahov uvedených v prvom pododseku prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov, alebo spoločne s investormi uvedenými v odseku 2, sa tiež považujú za prepojené.
Podniky, ktoré medzi sebou udržiavajú niektorý z týchto vzťahov prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne, sa tiež považujú za prepojené podniky, ak vykonávajú svoje činnosti alebo časť svojich činností na rovnakom relevantnom trhu alebo na priľahlých trhoch.
Za priľahlý trh sa považuje trh výrobku alebo služby, ktorý sa nachádza priamo na vstupe na relevantný trh alebo na výstupe z neho.“ [neoficiálny preklad]
Nemecké právo
11 § 1 ods. 1 Investitionszulagengesetz 2005 (zákon o investičných stimuloch na rok 2005) z 24. marca 2004 (Bundesgesetzblatt 2004 I, s. 438) stanovuje, že daňovníci, ktorí uskutočňujú investície určitého druhu v piatich nových spolkových krajinách a v Berlíne (Nemecko), majú nárok na investičnú dotáciu.
12 Tento zákon stanovuje, že za určitých podmienok sa táto dotácia zvýši v prípade, že tieto investície uskutoční MSP, v zmysle odporúčania MSP.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
13 HaTeFo, založená v roku 1999, vyrába fólie, filmy, trubice a profily z plastu. Základné imanie tejto spoločnosti vlastnia tri fyzické osoby, osoba A, osoba B, ktorá je manželkou osoby A, a osoba C, ktoré jednotlivo vlastnia obchodné podiely v týchto veľkostiach: 24,8 %, 62,8 % a 12,4 %. A a C sú konateľmi tejto spoločnosti. Osoba A a osoba D, ktorá je matkou osoby A, sú navyše spoločníkmi s rovnakými obchodnými podielmi v spoločnosti X, ktorej konateľmi sú tiež A a C.
14 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že spoločnosť X bola ručiteľom HaTeFo pri jej založení a spolu uzavreli tiež „Geschäftsbesorgungsvertrag“ (mandátna zmluva), na základe ktorej HaTeFo dostáva všetky objednávky od spoločnosti X, ktorá ako jediná pôsobí na relevantnom trhu. Táto mandátna zmluva tiež stanovuje, že jeden zástupca spoločnosti X zabezpečí technické riadenie spoločnosti HaTeFo. Táto spoločnosť navyše presunula na spoločnosť X všetky svoje výskumné a rozvojové činnosti, ako aj manažment informačných technológií a používa na účely svojej činnosti jeden z bankových účtov spoločnosti X.
15 Pokiaľ sa HaTeFo zohľadňuje samostatne, možno ju kvalifikovať ako „MSP“. Naopak, vzhľadom na počet zamestnancov a ročný obrat spoločnosti X, by to neplatilo v prípade, že by sa HaTeFo mala zohľadniť ako spoločnosť prepojená so spoločnosťou X.
16 Finanzamt Haldensleben dospel k záveru, že HaTeFo vzhľadom na svoje väzby so spoločnosťou X nepredstavuje MSP a na rok 2006 jej nepriznal zvýšenú dotáciu, ale základnú dotáciu podľa zákona o investičných stimuloch na rok 2005.
17 Finanzamt Haldensleben najmä spresnil, že nebolo namieste zohľadniť len formálne kritériá stanovené týmto odporúčaním MSP, ale bolo potrebné uskutočniť hospodárske hodnotenie s cieľom určiť, či sa podniky, hoci sú formálne autonómne, napriek tomu nemajú považovať za jeden hospodársky subjekt. Domnieva sa, že dva dotknuté podniky tvoria jeden takýto subjekt, vzhľadom na existenciu mandátnej zmluvy, na rozdelenie na výrobu a obchod medzi nimi, ako aj na to, že ich vlastnia a riadia len štyri osoby, z ktorých tri sú v blízkom príbuzenskom vzťahu.
18 V prvostupňovom konaní Finanzgericht zamietol žalobu podanú spoločnosťou HaTeFo, pričom spresnil, že výlučne formálne uplatnenie kritérií definovaných odporúčaním MSP, ktoré vymedzujú autonómiu podniku, by nemalo viesť k tomu, aby boli zneužívané alebo obchádzané, a že bolo potrebné na účely posúdenia tejto autonómie zohľadniť ostatné obchodné vzťahy udržiavané dotknutými podnikmi, čo sa týka najmä obchodného riadenia, kontaktov s dodávateľmi a zákazníkmi, ako aj spoločného uskutočňovania logistiky.
19 HaTeFo podala na Bundesfinanzhof opravný prostriedok „Revision“ proti rozhodnutiu Finanzgericht, v ktorom najmä tvrdí, že kritériá uvedené v článku 3 prílohy odporúčania MSP umožňujúce charakterizovať „prepojené“ podniky v zmysle tohto odporúčania sa naopak musia považovať za taxatívne.
20 Bundesfinanzhof poukazuje na rozsudok z 18. októbra 1990, Dzodzi (C‑297/88 a C‑197/89, Zb. s. I‑3763) a tvrdí, že Súdny dvor má právomoc vykladať pojem MSP, pokiaľ je tento pojem prebratý vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá odkazuje na definíciu stanovenú odporúčaniami MSP.
21 Bundesfinanzhof ďalej uvádza, že toto odporúčanie čiastočne preberá podmienky zostavenia konsolidovaných účtovných závierok stanovené v článku 1 smernice 83/349, takže podniky, ktoré musia na základe tejto smernice viesť konsolidované účty, možno považovať za prepojené v zmysle odporúčania MSP. Ďalej uvádza, že za predpokladu, že tak ako vo veci samej podnik nevedie konsolidované účty, treba napriek tomu posúdiť, či ho možno tiež považovať za prepojený s iným podnikom na základe kritérií uvedených v prílohe tohto odporúčania.
22 Bundesfinanzhof sa najskôr pýta na kritérium týkajúce sa „skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne“ upravené v článku 3 ods. 3 štvrtom pododseku tejto prílohy. Osobitne sa pýta, či na účely vymedzenia takejto skupiny stačí konštatovať existenciu funkčnej spolupráce medzi týmito osobami alebo či treba tiež preukázať, že konali „spoločne“ a potvrdili zmluvné vzťahy.
23 Bundesfinanzhof si ďalej kladie otázku, či napriek rôznym druhom vzťahov, ktoré charakterizujú prepojené podniky, vymenovaným v článku 3 ods. 3 prvom pododseku tej istej prílohy, celkové hospodárske posúdenie dotknutých podnikov, v rámci ktorého sa zohľadnia skutočnosti, že spoločníci sú členmi jednej rodiny alebo že konatelia sú rovnakí, môže umožniť dospieť k záveru, že tieto podniky sú prepojené prostredníctvom skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne. Nakoniec sa pýta, či sa takéto hospodárske posúdenie musí obmedziť na prípady, v ktorých tieto osoby chceli obísť definíciu MSP.
24 Za týchto podmienok Bundesfinanzhof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. a) Aké podmienky umožňujú dospieť k záveru, že [osoby] konajú spoločne v zmysle článku 3 ods. 3 štvrtého pododseku prílohy [odporúčania MSP]? Postačuje na to existencia funkčnej spolupráce fyzických osôb majúcich účasť v oboch podnikoch, ktorá prebieha bez rozporov alebo konfliktov záujmov…, alebo je naopak potrebné, aby bolo možné rozoznať zosúladené konanie týchto osôb?
b) V prípade, že sa vyžaduje zosúladené konanie: vyplýva zosúladené konanie… z čisto vecnej spolupráce?
2. Pokiaľ nejde o prípad, keď sú podniky povinné viesť konsolidované účty, je na účely preskúmania otázky, či je podnik prepojený s iným podnikom prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne, potrebné okrem ‚vzťahov‘ upravených v článku 3 ods. 3 prvom pododseku prílohy odporúčania MSP uskutočniť celkové hospodárske posúdenie, v ktorom by sa analyzovali také aspekty, ako sú vlastnícke vzťahy, v prejednávanej veci najmä skutočnosť, že spoločníci sú členmi [tej istej] rodiny, štruktúra obchodných podielov a hospodárska integrácia, [ako aj] osobitne… skutočnosť, že dotknuté podniky majú tých istých konateľov?
3. V prípade, že aj v rámci pôsobnosti odporúčania MSP je možné celkové hospodárske posúdenie, ktoré presahuje formálne posúdenie: vyžaduje sa existencia úmyslu obísť definíciu MSP alebo aspoň nebezpečenstva, že by k tomu mohlo dôjsť?“
O prejudiciálnych otázkach
25 Týmito troma otázkami, ktoré je potrebné skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 3 štvrtý pododsek prílohy odporúčania MSP má vykladať v tom zmysle, že len podniky, ktoré udržujú prostredníctvom jednej alebo viacerých fyzických osôb konajúcich spoločne niektorý zo vzťahov uvedených v článku 3 ods. 3 prvom pododseku tejto prílohy, sa musia považovať za „prepojené“ v zmysle tohto článku alebo či existencia tohto vzťahu môže tiež vyplývať z celkovej hospodárskej analýzy, v rámci ktorej by sa najmä overil úmysel týchto osôb zneužívajúcim spôsobom obchádzať definíciu MSP. Vnútroštátny súd tiež v podstate žiada, aby sa spresnili podmienky, za akých sa možno domnievať, že fyzické osoby konajú spoločne v zmysle článku 3 ods. 3 štvrtého pododseku prílohy odporúčania MSP, a najmä, či na tieto účely musia byť viazané zmluvnými vzťahmi.
26 Na základe článku 1 tejto prílohy sa za podnik považuje každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu.
27 Článok 3 ods. 3 tejto prílohy spresňuje kritériá umožňujúce kvalifikovať podniky za „prepojené“ s cieľom určiť, či tieto podniky predstavujú MSP.
28 Zo znenia samotného článku 3 ods. 3 prvého a štvrtého pododseku prílohy odporúčania MSP vyplýva, že tieto ustanovenia sa v zásade týkajú len prípadu, že podniky udržujú niektorý zo vzťahov vymenovaných v článku 3 ods. 3 prvom pododseku písm. a) až d) tejto prílohy.
29 Nemožno z toho však vyvodiť, že formálne nedodržanie tejto podmienky v každom prípade bráni konštatovaniu prepojenosti dotknutých podnikov.
30 Odporúčania MSP je totiž potrebné vykladať s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k ich prijatiu (pozri analogicky rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C‑91/01, Zb. s. I‑4355, bod 49).
31 V tomto ohľade z odôvodnení 9 a 12 tohto odporúčania vyplýva, že cieľom definície prepojených podnikov je lepšie pochopenie skutočného hospodárskeho postavenia MSP a vyňatie z kvalifikácie MSP skupín podnikov, ktorých hospodársky potenciál by prekračoval potenciál MSP, aby výhody vyplývajúce pre kategóriu MSP z rozličných pravidiel alebo opatrení v ich prospech, v skutočnosti využívali len tie podniky, ktoré ich naozaj potrebujú. Tieto odôvodnenia tiež stanovujú, že v záujme obmedzenia na nevyhnutné minimum skúmania vzťahov existujúcich medzi podnikmi cez fyzické osoby, je potrebné zohľadňovanie takýchto vzťahov obmedziť len na prípady, keď tieto podniky vykonávajú činnosti na tom istom relevantnom trhu alebo na priľahlých trhoch.
32 Výhody priznané MSP totiž najčastejšie predstavujú výnimky zo všeobecných pravidiel, ako napríklad v oblasti štátnej pomoci, takže definícia MSP musí byť vykladaná reštriktívne.
33 Za týchto podmienok, aby boli zohľadnené len tie podniky, ktoré skutočne predstavujú nezávislé MSP, je potrebné preskúmať štruktúru MSP, ktoré tvoria hospodársku skupinu, ktorej význam presahuje význam MSP, a zároveň dbať na to, aby sa definícia MSP neobchádzala len z čisto formálnych dôvodov (pozri rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný, bod 50).
34 Preto je namieste vykladať článok 3 ods. 3 štvrtý pododsek prílohy odporúčania MSP s prihliadnutím na tento cieľ, aby sa podniky, ktoré formálne neudržiavajú niektorý zo vzťahov pripomenutých v bode 28 tohto rozsudku, ale predstavujú aspoň z dôvodu úlohy fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne jeden hospodársky subjekt, tiež považovali za prepojené podniky v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ vykonávajú svoje činnosti alebo ich časť na tom istom trhu alebo na priľahlých trhoch (pozri analogicky rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný, bod 51).
35 Navyše podmienka, na základe ktorej fyzické osoby konajú spoločne, je splnená v prípade, že tieto osoby koordinujú svoju činnosť s cieľom ovplyvňovať obchodné rozhodnutia dotknutých podnikov, čo vylučuje, že by tieto podniky mohli byť považované za hospodársky nezávislé jeden od druhého. Splnenie tejto podmienky závisí od okolností konkrétnej veci a nevyhnutne teda nemôže podliehať existencii zmluvných vzťahov medzi týmito osobami, ani zisteniu ich úmyslu obchádzať definíciu MSP.
36 Pokiaľ ide o hospodárske a finančné vzťahy udržiavané spoločnosťami HaTeFo a X, z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že spoločnosť X uvádza na trh celú výrobu spoločnosti HaTeFo, ktorá sa ani neobjavuje na trhu. Zástupca spoločnosti X je poverený technickými aspektmi výroby spoločnosti HaTeFo. Táto spoločnosť navyše presunula na spoločnosť X svoj manažment informačných technológií a manažment svojich nákupov, ako aj výskumnú činnosť. Nakoniec na účely svojej činnosti používa jeden z bankových účtov spoločnosti X.
37 Okrem toho je potrebné poukázať, ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, na existenciu príbuzenského vzťahu medzi osobami A, B a D, ktoré vlastnia tieto dva podniky a skutočnosť, že A a C ich súčasne aj riadia. Tieto vzťahy sa javia byť takej povahy, ktorá dáva týmto osobám možnosť zosúladiť svoje postupy s cieľom ovplyvňovať obchodné rozhodnutia dotknutých podnikov, čo vylučuje, aby tieto podniky mohli byť považované za hospodársky nezávislé jeden od druhého.
38 Vzhľadom na vyššie uvedené sa zdá, že dve spoločnosti, ktoré sa nachádzajú v obdobnej situácii ako spoločnosti vo veci samej, možno prostredníctvom skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne považovať za tvoriace v skutočnosti jeden hospodársky subjekt, takže by bolo namieste považovať ich za prepojené spoločnosti v zmysle článku 3 ods. 3 štvrtého pododseku prílohy odporúčania MSP, čo však musí posúdiť vnútroštátny súd, pričom však musí zachovať dotknutým osobám možnosť preukázať opak.
39 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na predložené otázky je potrebné odpovedať tak, že článok 3 ods. 3 štvrtý pododsek prílohy odporúčania MSP sa má vykladať v tom zmysle, že podniky možno považovať za „prepojené“ v zmysle tohto článku vtedy, keď z analýzy tak ich vzájomných právnych, ako aj hospodárskych vzťahov vyplýva, že prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne predstavujú jeden hospodársky subjekt napriek tomu, že medzi sebou formálne neudržujú nijaký zo vzťahov uvedených v článku 3 ods. 3 prvom pododseku tejto prílohy. Za konajúce spoločne v zmysle článku 3 ods. 3 štvrtého pododseku tejto prílohy sa považujú fyzické osoby, ktoré zosúlaďujú svoju činnosť s cieľom ovplyvňovať obchodné rozhodnutia dotknutých podnikov, čo vylučuje, aby tieto podniky mohli byť považované za hospodársky nezávislé jeden od druhého. Splnenie tejto podmienky závisí od okolností konkrétnej veci a nevyhnutne teda nepodlieha existencii zmluvných vzťahov medzi týmito osobami, ani zisteniu ich úmyslu obchádzať definíciu MSP v zmysle tohto odporúčania.
O trovách
40 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:
Článok 3 ods. 3 štvrtý pododsek prílohy odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov sa má vykladať v tom zmysle, že podniky možno považovať za „prepojené“ v zmysle tohto článku vtedy, keď z analýzy tak ich vzájomných právnych, ako aj hospodárskych vzťahov vyplýva, že prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne predstavujú jeden hospodársky subjekt napriek tomu, že medzi sebou formálne neudržujú nijaký zo vzťahov uvedených v článku 3 ods. 3 prvom pododseku tejto prílohy.
Za konajúce spoločne v zmysle článku 3 ods. 3 štvrtého pododseku tejto prílohy sa považujú fyzické osoby, ktoré zosúlaďujú svoju činnosť s cieľom ovplyvňovať obchodné rozhodnutia dotknutých podnikov, čo vylučuje, aby tieto podniky mohli byť považované za hospodársky nezávislé jeden od druhého. Splnenie tejto podmienky závisí od okolností konkrétnej veci a nevyhnutne teda nepodlieha existencii zmluvných vzťahov medzi týmito osobami, ani zisteniu ich úmyslu obchádzať definíciu mikropodnikov, malých a stredných podnikov v zmysle tohto odporúčania.
Podpisy