ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 11. decembra 2012 (*)
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Žaloba o neplatnosť – Povinnosť odôvodnenia“
Vo veci T‑15/11,
Sina Bank, so sídlom v Teheráne (Irán), v zastúpení: B. Mettetal a C. Wucher‑North, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: M. Bishop a G. Marhic, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: F. Erlbacher a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je jednak zrušenie po prvé prílohy VIII nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1) v rozsahu, v akom sa táto príloha týka žalobkyne, a po druhé listu z 28. októbra 2010 „obsahujúceho rozhodnutie“ Rady vo vzťahu k žalobkyni a jednak vyhlásenie neuplatniteľnosti voči žalobkyni po prvé prílohy II rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39), ako vyplýva z rozhodnutia Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 281, s. 81), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, po druhé článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 a po tretie článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová (spravodajkyňa), sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude,
tajomník: N. Rosner, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. júna 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránskej islamskej republike
1 Predmetná vec spadá do rámca reštriktívnych opatrení zavedených s cieľom vyvinúť tlak na Iránsku islamskú republiku a prinútiť ju tak ukončiť jej činnosti v jadrovej oblasti, ktoré predstavujú nebezpečenstvo šírenia alebo vývoja nosičov jadrových zbraní (ďalej len „šírenie jadrových zbraní“).
Reštriktívne opatrenia voči žalobkyni
2 Žalobkyňa, Sina Bank, je iránskou bankou, ktorá je zaregistrovaná ako verejná akciová spoločnosť.
3 Dňa 26. júla 2010 bola žalobkyňa zapísaná na zoznam subjektov zúčastnených na šírení jadrových zbraní uvedených v článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39), ktorý je uvedený v prílohe II toho istého rozhodnutia.
4 V dôsledku toho bola žalobkyňa zapísaná tiež na zoznam osôb, subjektov a orgánov zúčastnených na šírení jadrových zbraní, uvedený v článku 7 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, s. 1), ktorý sa uvádza v prílohe V toho istého nariadenia. Posledný uvádzaný zápis nadobudol účinnosť v deň uverejnenia vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 668/2010 z 26. júla 2010, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 195, s. 25), v Úradnom vestníku Európskej únie, teda 27. júla 2010. Tento má za dôsledok zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov žalobkyne podľa článku 7 ods. nariadenia č. 423/2007.
5 Zápis žalobkyne na zoznam uvedený v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a v prílohe V nariadenia č. 423/2007 vychádzal z týchto dôvodov:
„Táto banka má úzke väzby na záujmy subjektu Daftar (kancelária vodcu [islamskej revolúcie]: administratívny orgán skladajúci sa asi z 500 spolupracovníkov). Prispieva tak k financovaniu strategických záujmov režimu.“
6 Listom z 29. júla 2010 Rada Európskej únie informovala žalobkyňu na jednej strane, že ju zapísala na zoznam uvedený v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a v prílohe V nariadenia č. 423/2007 a na druhej strane, že dôvody tohto zápisu sú uvedené v relevantných častiach uvedených príloh, ktorých jedna kópia bola pripojená k jej listu. List z 29. júla 2010 tiež uvádzal možnosť poskytnutú žalobkyni, aby do 15. septembra 2010 predložila Rade žiadosť s dokumentmi na jej odôvodnenie, smerujúcu k tomu, aby Rada preskúmala jej zápis na vyššie uvedené zoznamy.
7 Listom z 8. septembra 2010 žalobkyňa uviedla Rade, že informácie, na ktorých Rada založila jej zápis na zoznamy, boli buď neúplné, alebo neaktuálne. Nakoniec vyzvala Radu, aby na základe aktualizovaných informácií týkajúcich sa podrobností o jej fungovaní uvedených v liste, ako aj dokumentov predložených na podporu týchto informácií prehodnotila uvedený zápis.
8 Po preskúmaní situácie žalobkyne Rada zotrvala z tých istých dôvodov, ktoré už boli citované v bode 5 vyššie, na zápise žalobkyne na zoznam subjektov zúčastnených na šírení jadrových zbraní, uvedených v článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413, ktorý sa uvádza v prílohe II rozhodnutia 2010/413, tak ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 281, s. 81). Posledný uvádzaný zápis sa stal účinným 25. októbra 2010, teda v deň prijatia rozhodnutia 2010/644.
9 Nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1), tiež ponechalo z rovnakých dôvodov, aké už boli citované v bode 5 vyššie, zápis žalobkyne na zozname právnických osôb, subjektov a organizácií uvedených v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010, ktorý sa uvádza v prílohe VIII nariadenia č. 961/2010. Tento posledný uvádzaný zápis nadobudol účinnosť 27. októbra 2010, teda v deň uverejnenia nariadenia č. 961/2010 v Úradnom vestníku Európskej únie. Na základe účinku tohto nariadenia zostali finančné prostriedky a hospodárske zdroje žalobkyne zmrazené.
10 Listom z 28. októbra 2010, ktorý bol žalobkyni doručený 5. decembra 2010, Rada žalobkyňu informovala o tom, že po preskúmaní jej zápisu na zoznam uvedený v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a v prílohe VIII nariadenia č. 961/2010 musí vzhľadom na pripomienky uvedené v liste z 8. septembra 2010 zostať podriadená reštriktívnym opatreniam stanoveným rozhodnutím 2010/413 a nariadením č. 961/2010, a že preto treba zachovať jej zápis na zoznamy uvedené v prílohe II rozhodnutia 2010/413, tak ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644, a v prílohe VIII nariadenia č. 961/2010 (ďalej len „sporné zoznamy“). V prílohe k svojmu listu Rada zaslala žalobkyni kópiu predmetných aktov.
11 V liste z 28. októbra 2010 Rada uviedla žalobkyni, že zachovanie jej zápisu na sporných zoznamoch vychádzalo z nasledujúcich dôvodov:
„Rada zastáva názor, že neexistujú nové dôkazy v spise, ktoré by odôvodňovali zmenu jej stanoviska. V dôsledku toho Rada zastáva názor, že dôvody uvedené v rozhodnutí… 2010/413… zostávajú stále platné.“
12 Doporučeným listom s návratkou zo 6. decembra 2010 žalobkyňa informovala Radu, že nedostala žiadnu odpoveď na list z 8. septembra 2010. Okrem toho ju naliehavo žiadala o prístup k jej spisu a oznámenie dokumentov na podporu jej zápisu alebo zachovania jej zápisu na sporné zoznamy. Túto informáciu a žiadosť zopakovala doporučeným listom s návratkou z 20. decembra 2010.
13 Listom z 22. decembra 2010 Rada predložila žalobkyni v odpovedi na jej listy zo 6. a z 20. decembra 2010 kópiu jej listu z 28. októbra 2010, týkajúceho sa odpovede na list žalobkyne z 8. septembra 2010.
14 Doporučeným listom s návratkou z 28. decembra 2010 žalobkyňa informovala Radu, že po prvé nepresnosť jej listu z 22. decembra 2010 jej neumožňovala dozvedieť sa o výhradách, ktoré boli voči nej formulované, po druhé, kategoricky odmietla akúkoľvek účasť na šírení jadrových zbraní alebo akékoľvek jeho financovanie a, po tretie Rada ešte mala odôvodniť jej zápis alebo zachovanie jej zápisu na sporných zoznamoch spresnením výhrad voči nej. Žalobkyňa okrem toho navrhla uskutočniť stretnutie v Bruseli (Belgicko) s osobou vybavujúcou jej spis, aby mohla mať k tomuto spisu prístup.
15 Po preskúmaní situácie žalobkyne Rada zotrvala na jej zápise na sporné zoznamy s účinnosťou k 1. decembru 2011, teda dňu prijatia rozhodnutia Rady 2011/783/SZBP z 1. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 319, s. 71), alebo k 2. decembru 2011, dňu uverejnenia vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1245/2011 z 1. decembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 319, s. 11), v Úradnom vestníku Európskej únie.
16 Žalobkyňa návrhom podaným 10. februára 2012 do kancelárie Všeobecného súdu podala žalobu smerujúcu v podstate najmä k zrušeniu ponechania jej zápisu na sporných zoznamoch po preskúmaní jej situácie pri príležitosti prijatia rozhodnutia 2011/783 a vykonávacieho nariadenia č. 1245/2011. Táto žaloba bola v kancelárii Všeobecného súdu zapísaná pod spisovou značkou T‑67/12.
Konanie a návrhy účastníkov konania
17 Žalobkyňa podala 6. januára 2011 do kancelárie Všeobecného súdu túto žalobu.
18 Podaním zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 20. apríla 2011 Európska komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Rady. Uznesením z 9. júna 2011 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu.
19 Rada predložila vyjadrenie k žalobe 11. apríla 2011.
20 Žalobkyňa predložila 8. júna 2011 repliku.
21 Listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. júla 2011 Komisia uviedla, že súhlasí s vyjadrením Rady k žalobe, plne ho podporuje a v záujme hospodárnosti konania sa zdrží predloženia vyjadrenia vedľajšieho účastníka.
22 Dňa 29. júla 2011 Rada predložila dupliku.
23 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na niekoľko otázok. Žalobkyňa a Rada vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. Komisia sa obmedzila na oznámenie, že sa nezúčastní pojednávania.
24 Prednesy a odpovede žalobkyne a Rady na otázky položené Všeobecným súdom boli vypočuté na pojednávaní 26. júna 2012.
25 Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil prílohu VIII nariadenia č. 961/2010 v rozsahu, v akom sa jej týka, ako aj list z 28. októbra 2010 „obsahujúci rozhodnutie“ Rady voči nej,
– vyhlásil za neuplatniteľné voči žalobkyni prílohu II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644, v rozsahu, v akom sa jej týka, ako aj článok 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 a článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413,
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
26 Rada podporovaná Komisiou navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol ako neprípustné návrhy na zrušenie listu z 28. októbra 2010 „obsahujúceho rozhodnutie“ Rady voči žalobkyni a návrhy smerujúce k tomu, aby boli vyhlásené za neuplatniteľné na žalobkyňu príloha II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644, v rozsahu v akom sa jej týka, ako aj článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413,
– zamietol žalobu v zostávajúcej časti ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
O návrhoch na zrušenie prílohy VIII nariadenia č. 961/2010 v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne
27 Tieto návrhy treba chápať ako návrhy, ktoré smerujú k zrušeniu zápisu žalobkyne zo strany Rady na zoznam uvedený v prílohe VIII nariadenia č. 961/2010 podľa článku 36 ods. 2 uvedeného nariadenia s cieľom, aby na žalobkyňu boli uplatňované reštriktívne opatrenia uvedené v článku 16 ods. 2 toho istého nariadenia.
O prípustnosti
28 Rada podporovaná Komisiou navrhuje zamietnuť ako neprípustné návrhy na zrušenie listu z 28. októbra 2010 „obsahujúceho rozhodnutie“ Rady voči žalobkyni a návrhy smerujúce k tomu, aby boli vyhlásené za neuplatniteľné na žalobkyňu príloha II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644, v rozsahu, v akom sa jej týka, ako aj článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413.
O prekážke konania založenej na neprípustnosti návrhov na zrušenie listu z 28. októbra 2010 „obsahujúceho rozhodnutie“ Rady voči žalobkyni
29 Rada podporovaná Komisiou v podstate tvrdí, že list z 28. októbra 2010 nie je napadnuteľným aktom v zmysle článku 263 ZFEÚ, keďže nemal na žalobkyňu nijaký právny účinok odlišný od aktov, ktorými Rada zotrvala, bez akejkoľvek zmeny, na zápise žalobkyne na sporných zoznamoch. Tento list iba informoval o existencii a obsahu uvedených aktov.
30 Podľa ustálenej judikatúry sú aktmi, ktoré možno napadnúť žalobou o neplatnosť v zmysle článku 263 ZFEÚ, opatrenia, ktoré majú záväzné právne účinky spôsobilé dotknúť sa záujmov žalobcu tým, že výrazne menia jeho právne postavenie (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. júla 1998, Regione Toscana/Komisia, T‑81/97, Zb. s. II‑2889, bod 21). Okrem toho bolo rozhodnuté, že čisto informatívne akty sa nemôžu dotýkať záujmov adresáta, ani meniť jeho právne postavenie v porovnaní s jeho postavením pred tým, ako dostane uvedený akt (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora zo 4. októbra 2007, Fínsko/Komisia, C‑457/06 P, neuverejnené v Zbierke, bod 36).
31 V prejednávanej veci, ako to správne poznamenáva Rada podporovaná Komisiou, list z 28. októbra 2010 je iba aktom, prostredníctvom ktorého Rada oznámila žalobkyni na jednej strane zachovanie, po preskúmaní, jej zápisu na sporných zoznamoch, ako aj na druhej strane dôvody zachovania tohto zápisu podľa článku 24 ods. 3 rozhodnutia 2010/413 a článku 36 ods. 3 nariadenia č. 961/2010. Ide teda o čisto informatívny akt, ktorý ako taký nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť v zmysle článku 263 ZFEÚ.
32 Návrhy na zrušenie listu z 28. októbra 2010 „obsahujúceho rozhodnutie“ Rady voči žalobkyni však treba vykladať vzhľadom na samotné znenie žaloby a kontext, v ktorom boli tieto návrhy podané.
33 V odpovedi na písomné a ústne otázky Všeobecného súdu Rada síce uviedla, že táto žaloba, ktorá formálne smeruje proti informačnému listu, sa nemôže vykladať ako v skutočnosti smerujúca proti zachovaniu, po preskúmaní, zápisu žalobkyne na sporných zoznamoch.
34 Rada však opomenula konštatovať, že zo žaloby vyplýva, že návrhy sa v praxi týkajú zrušenia zachovania, po preskúmaní, zápisu žalobkyne na sporných zoznamoch, ktorý je dôvodom opatrení prijatých voči nej.
35 V bode 64 žaloby žalobkyňa sama uviedla, že listom z 28. októbra 2010 „[ju] Rada informovala… o rozhodnutí [2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644,] a nariadení č. 961/2010, ako aj o tom, že [žalobkyňa] musí byť naďalej predmetom stanovených reštriktívnych opatrení“.
36 Rada okrem toho nezohľadnila, že v kontexte článku 24 rozhodnutia 2010/413 a článku 36 nariadenia č. 961/2010 zapísala na sporné zoznamy osobu alebo subjekt, na ktoré chcela, aby sa uplatňovali opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov uvedené týmito ustanoveniami a následne oznámila tento zápis, ako aj jeho dôvody predmetnej osobe alebo subjektu.
37 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy v prejednávanej veci treba návrhy na zrušenie listu z 28. októbra 2010 „obsahujúceho rozhodnutie“ Rady voči žalobkyni vykladať v tom zmysle, že sa netýkajú listu ako takého, ale zachovania, po preskúmaní, zápisu žalobkyne na sporných zoznamoch s cieľom uplatňovať na žalobkyňu reštriktívne opatrenia uvedené v článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010, ako aj dôvodov zachovania tohto zápisu, ktoré boli žalobkyni oznámené listom z 28. októbra 2010.
38 Podľa článku 275 ods. 2 ZFEÚ a článku 263 ods. 4 a 6 ZFEÚ žalobkyňa má aktívnu legitimáciu na zrušenie týchto zápisov.
39 V dôsledku toho treba prekážku konania uvádzanú Radou, podporovanou Komisiou, voči návrhom na zrušenie listu z 28. októbra 2010 „obsahujúceho rozhodnutie Rady“ voči žalobkyni, ktoré treba v prejednávanej veci vykladať v tom zmysle, že sa týkajú zachovania, po preskúmaní, zápisu žalobkyne na sporných zoznamoch, zamietnuť ako nedôvodnú.
O prekážke konania založenej na neprípustnosti návrhov smerujúcich k tomu, aby sa vyhlásili za neuplatniteľné voči žalobkyni príloha II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644, v rozsahu, v akom sa jej týka, a článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a o prípustnosti návrhov smerujúcich k tomu, aby bol článok 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 vyhlásený za neuplatniteľný voči žalobkyni
40 Rada podporovaná Komisiou uvádza, že návrhy smerujúce k tomu, aby sa vyhlásili za neuplatniteľné voči žalobkyni príloha II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644, v rozsahu, v akom sa jej týka, a článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413, sú neprípustné, keďže k nim nie je pripojený návrh na zrušenie individuálneho aktu, ktorým bolo rozhodnuté zachovať žalobkyňu zapísanú na zozname prílohy II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644. Článok 277 ZFEÚ, ktorý umožňuje účastníkovi konania spochybňovať zákonnosť všeobecne záväzného právneho aktu, dovolávajúc sa jeho neuplatniteľnosti voči nemu samému, má akcesorickú povahu a treba sa naň odvolávať na podporu žaloby o neplatnosť smerujúcej proti individuálnemu aktu prijatému voči žalobkyni na základe všeobecne záväzných právnych aktov, pri ktorých v prejednávanej veci napáda zákonnosť.
41 Na úvod treba pripomenúť, že podľa znenia článku 113 rokovacieho poriadku Všeobecný súd môže po vypočutí účastníkov konania kedykoľvek aj bez návrhu rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu, medzi ktoré podľa judikatúry patrí právomoc súdu Európskej únie na rozhodovanie o žalobe (rozsudky Súdneho dvora z 18. marca 1980, Valsabbia a i./Komisia, 154/78, 205/78, 206/78, 226/78 až 228/78, 263/78, 264/78, 31/79, 39/79, 83/79 a 85/79, Zb. s. 907, bod 7, a Súdu prvého stupňa zo 17. júna 1998, Svenska Journalistförbundet/Rada, T‑174/95, Zb. s. II‑2289, bod 80) a o otázkach týkajúcich sa prípustnosti žaloby (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1960, Humblet/Belgicko, 6/60, Zb. s. 1125, 1147). Preskúmanie Všeobecného súdu teda nie je obmedzené iba na prekážky konania uvádzané účastníkmi konania (uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. júla 2002, Comitato organizzatore del convegno internazionale/Komisia, T‑387/00, Zb. s. II‑3031, bod 36). Súd Únie však v zásade nemôže oprieť svoje rozhodnutie o právny dôvod alebo prekážku konania, aj keby išlo o dôvod alebo prekážku týkajúce sa verejného poriadku, bez toho, aby najprv vyzval účastníkov konania na predloženie ich pripomienok (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, Zb. s. I‑11245, body 50 až 59, a zo 17. decembra 2009, Preskúmanie M/EMEA, C‑197/09 RX II, Zb. s. I‑12033, bod 57).
42 Hoci odôvodnenie týchto návrhov, ktorých sa týka prekážka konania Rady podporovanej Komisiou, nebolo spresnené v žalobe, toto odôvodnenie môže vzhľadom na ich formuláciu spočívať len v článku 277 ZFEÚ, podľa znenia ktorého „každý účastník konania [sa] môže v konaní, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou… Únie, dovolávať pred [súdom Únie] neuplatniteľnosti daného aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku“. V odpovedi na písomné a ústne otázky Všeobecného súdu žalobkyňa a Rada okrem toho potvrdili, že tieto návrhy v podstate zodpovedajú námietkam nezákonnosti uvádzaným na podporu návrhov na zrušenie zápisu alebo zachovania, po preskúmaní, zápisu žalobkyne na sporných zoznamoch.
43 Pokiaľ ide v prvom rade o námietku nezákonnosti prílohy II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644, v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, treba spresniť, že touto námietkou sa žalobkyňa v podstate domáha neuplatniteľnosti zachovania jej zápisu na zozname prílohy II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644. Podľa ustálenej judikatúry článok 277 ZFEÚ je vyjadrením všeobecnej zásady zaručujúcej každému účastníkovi konania právo napadnúť s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktoré sa ho bezprostredne a osobne týka, platnosť skorších aktov inštitúcií Spoločenstva predstavujúcich právny základ napadnutého rozhodnutia, ak tento účastník konania nemal podľa článku 263 ZFEÚ právo podať priamu žalobu proti týmto aktom, ktorých dôsledky znáša bez toho, aby mal možnosť požadovať ich zrušenie (rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, Zb. s. 777, bod 39). Z judikatúry sa okrem toho vyvodzuje, že postup prostredníctvom námietky nezákonnosti je možný iba pri neexistencii iného dostupného opravného prostriedku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C‑188/92, Zb. s. I‑833, bod 17; z 15. februára 2001, Nachi Europe, C‑239/99, Zb. s. I‑1197, bod 37, a z 8. marca 2007, Roquette Frères, C‑441/05, Zb. s. I‑1993, bod 40; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. júla 2001, Kik/ÚHVT (Kik), T‑120/99, Zb. s. II‑2235, bod 26). V prejednávanej veci má žalobkyňa podľa článku 275 druhého odseku ZFEÚ právo žiadať priamo zrušenie aktu, voči ktorému vznáša námietku nezákonnosti. Z toho vyplýva, že z jej strany je neprípustné dovolávať sa nezákonnosti tohto aktu.
44 V dôsledku toho a bez toho, aby bolo potrebné rozhodovať o prekážke konania uvádzanej Radou, podporovanou Komisiou, treba zamietnuť ako neprípustné návrhy smerujúce k určeniu neuplatniteľnosti na žalobkyňu prílohy II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644, v rozsahu, v akom sa jej týka. To všetko bez vplyvu na preskúmanie vecnej stránky návrhov na zrušenie zachovania, po preskúmaní, zápisu žalobkyne na zozname prílohy II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644, ktoré boli žalobkyňou platne podané (pozri body 37 až 39 vyššie).
45 Pokiaľ ide v druhom rade o námietky nezákonnosti článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010, treba konštatovať, že tieto ustanovenia stanovujú zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov „osôb a subjektov…, ako sa uvádzajú v prílohe II“ rozhodnutia 2010/413 alebo „prílohe VIII“ nariadenia č. 961/2010. Voči žalobkyni, ktorá v nich nie je menovite uvedená, sa teda javia ako všeobecne záväzné právne akty v zmysle článku 277 ZFEÚ. Uplatňujú sa totiž na situácie určené objektívne a obsahujú právne účinky voči kategóriám osôb a subjektov uvádzaným všeobecne a abstraktne (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 1982, Alusuisse Italia/Rada a Komisia, 307/81, Zb. s. 3463, bod 9). Žalobkyňa nemá právo podať priamu žalobu podľa článku 263 ZFEÚ proti ustanoveniam, ktoré predstavujú právny základ jej zápisu alebo zachovania, po preskúmaní, jej zápisu na sporných zoznamoch. Tieto zápisy totiž boli vykonané na účel uplatnenia reštriktívnych opatrení uvedených v článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010. V dôsledku toho ide o akty, ktorých neuplatňovania sa možno dovolávať na základe článku 277 ZFEÚ.
46 Napriek tomu pri posúdení možnosti žalobkyne dovolávať sa na podporu žaloby proti individuálnemu aktu nesprávnosti všeobecného rozhodnutia, o ktoré sa individuálny akt opiera, treba skúmať, či sa žalobkyňa dovoláva proti uvedenému všeobecnému rozhodnutiu jedného zo štyroch dôvodov zrušenia uvedených v článku 263 druhom odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad, 9/56, Zb. s. 9). Žalobkyňa v žalobe nespresnila, aké žalobné dôvody alebo výhrady uvedené v článku 263 druhom odseku ZFEÚ konkrétne podporujú jej námietky nezákonnosti voči článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010. Okrem toho žalobkyňa nebola schopná odpovedať na písomné a ústne otázky Všeobecného súdu, ktorými bola požiadaná, aby v žalobe v prvostupňovom konaní identifikovala žalobné dôvody alebo výhrady podporujúce tieto námietky nezákonnosti.
47 V dôsledku toho predmetné námietky nezákonnosti nemožno považovať za zodpovedajúce požiadavke stručného zhrnutia žalobných dôvodov a výhrad uvádzaných na podporu žaloby, tak ako je uvedená v článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku.
48 Z tohto uvedeného dôvodu treba teda ex offo zamietnuť ako neprípustné námietky nezákonnosti voči článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 vznesené žalobkyňou.
49 Zo súhrnu týchto úvah vyplýva, že žaloba je prípustná iba v rozsahu, v akom smeruje k zrušeniu zápisu alebo zachovania, po preskúmaní, zápisu žalobkyne na sporných zoznamoch (ďalej len „napadnuté akty“). V zostávajúcej časti treba žalobu zamietnuť ako neprípustnú.
O veci samej
50 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody na zrušenie napadnutých aktov. Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení vyplývajúcom z toho, že Rada ju zapísala, alebo zachovala jej zápis na sporných zoznamoch bez toho, že by spĺňala podstatné kritériá umožňujúce takýto zápis. Druhý žalobný dôvod vychádza z porušenia zásady rovnosti zaobchádzania vyplývajúceho z toho, že s inými iránskymi bankami nezapísanými na sporné zoznamy, s Daftar (kancelária vodcu islamskej revolúcie, ďalej len „kancelária vodcu“, resp. „vodca“) a nadáciou Mostaz’afan Iránskej islamskej republiky (ďalej len „nadácia“) zaobchádzala odlišne a identicky zaobchádzala s inými iránskymi bankami zapísanými na sporných zoznamoch. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady rešpektovania práv na obhajobu, práva na účinnú súdnu ochranu a povinnosti odôvodnenia, vyplývajúcich z toho, že jej neboli oznámené ani presné dôvody, ani dôkazy a doklady odôvodňujúce jej zápis alebo zachovanie jej zápisu na sporné zoznamy. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení vlastníckeho práva a zásady proporcionality, vyplývajúcom z toho, že zmrazenie jej finančných prostriedkov a jej hospodárskych zdrojov v každom prípade spôsobil nepotrebné a neprimerané poškodenie jej vlastníckeho práva.
51 Z dôvodov riadneho výkonu spravodlivosti, hospodárnosti konania a vhodnosti treba ako prvý skúmať tretí žalobný dôvod. V jeho rámci žalobkyňa formuluje tri výhrady založené po prvé na porušení zásady rešpektovania práva na obhajobu, po druhé na porušení práva na účinnú súdnu ochranu a po tretie na porušení povinnosti odôvodnenia vyplývajúcej z toho, že Rada prijala napadnuté akty bez toho, aby jej oznámila presné dôvody, dôkazy a doklady, ktoré odôvodňovali jej zápis alebo zachovanie jej zápisu na sporné zoznamy.
52 Z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bode 51 vyššie, treba začať skúmaním tretej výhrady založenej na porušení povinnosti odôvodnenia.
53 Touto výhradou žalobkyňa tvrdí, že prijatím napadnutých aktov Rada porušila podstatnú formálnu náležitosť, ktorá jej ukladá oznámiť dotknutej osobe dôvody zápisu na sporné zoznamy, dávajúc jej tak možnosť predložiť svoje pripomienky, ako je výslovne pripomenuté v článku 36 ods. 3 nariadenia č. 961/2010. Dôvody uvádzané na podporu napadnutých aktov sú príliš stručné, vágne, nepresné alebo neurčité, aby mohli byť považované za odôvodnenie. Rada nespresnila, ako je žalobkyňa spojená s kanceláriou vodcu alebo sa zúčastňuje na šírení jadrových zbraní, alebo je spojená aspoň so „strategickými záujmami režimu“. Nebolo uvedené, v čom spočíva údajná podpora (poskytovanie finančných služieb, akreditívov a vedenie účtov), ani údajní príjemcovia tejto podpory. Pokusy Rady napraviť túto absenciu odôvodnenia v priebehu tohto súdneho konania nemožno zohľadniť bez toho, aby došlo k poškodeniu práva na spravodlivý proces a poškodeniu zásady rovnosti účastníkov pred súdom Únie.
54 Rada podporovaná Komisiou odmieta tvrdenia žalobkyne a navrhuje zamietnuť tretiu výhradu tretieho žalobného dôvodu ako nedôvodnú.
55 Na úvod treba pripomenúť, že zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov má pre dotknuté subjekty závažné dôsledky, pretože je spôsobilé obmedziť výkon ich základných práv (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2011, Bank Melli Iran/Rada, C‑548/09 P, Zb. s. I‑11381, bod 49).
56 Právo na účinnú súdnu ochranu znamená, že orgán Únie, ktorý prijíma rozhodnutie spôsobujúce reštriktívne opatrenia vo vzťahu k určitej osobe alebo subjektu, oznámi dôvody, z ktorých tento akt vychádza, čo najširšie buď v okamihu jeho prijatia, alebo prinajmenšom tak rýchlo, ako je to len možné po jeho prijatí, aby sa týmto osobám alebo subjektom umožnil výkon ich práva podať opravný prostriedok (pozri rozsudok Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 55 vyššie, bod 47 a citovanú judikatúru). V každom prípade odôvodnenie aktu musí byť dotknutej osobe poskytnuté prostredníctvom tohto aktu pred tým, než táto osoba podá žalobu voči uvedenému aktu. Nerešpektovanie požiadavky odôvodnenia nemôže byť napravené tým, že dotknutá osoba sa dozvie o dôvodoch v priebehu konania pred súdom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08, Zb. s. II‑3967, bod 80 a citovanú judikatúru).
57 Práve z hľadiska dodržiavania práva na účinnú súdnu ochranu článok 24 ods. 3 rozhodnutia 2010/413 a článok 36 ods. 3 nariadenia č. 961/2010 ukladajú Rade povinnosť uviesť individuálne a osobitné dôvody, ktoré odôvodňujú opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov prijaté podľa článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 a oznámiť ich osobám, subjektom a orgánom dotknutým týmito opatreniami (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 16. novembra 2011, Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 55 vyššie, bod 48). Z judikatúry vyplýva, že Rada si musí splniť povinnosť, ktorú jej ukladá článok 24 ods. 3 rozhodnutia 2010/413 a článok 36 ods. 3 nariadenia č. 961/2010 individuálnym oznámením (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 16. novembra 2011, Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 55 vyššie, bod 52).
58 V prejednávanej veci Rada žalobkyni listom z 28. októbra 2010 oznámila, že napadnuté akty vychádzali zo skutočnosti, že „[Rada] zastáva názor, že neexist[ovali] nové dôkazy v spise, ktoré by odôvodňovali zmenu jej stanoviska [s ohľadom na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov žalobkyne] a že v dôsledku toho… dôvody uvedené v rozhodnutí… 2010/413… zosta[li] stále platné“.
59 Tento list neuvádza individuálne a osobitné dôvody, ktoré odôvodňujú zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov žalobkyne. Z judikatúry však vyplýva, že odôvodnenie musí byť prispôsobené povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Osobitne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (pozri rozsudok zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 82 a citovanú judikatúru).
60 V prejednávanej veci treba brať do úvahy skutočnosť, že na jednej strane kópia rozhodnutia 2010/413 bola pripojená ako príloha k listu z 28. októbra 2010, a na druhej strane skutočnosť, že v momente, keď bol žalobkyni doručený uvedený list, teda 27. júla 2010, bolo už rozhodnutie 2010/413 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Žalobkyňa sa preto mohla dozvedieť o dôvodoch uvedených v rozhodnutí 2010/413 na odôvodnenie rozhodnutia o zmrazení jej finančných prostriedkov a jej hospodárskych zdrojov, ako už boli uvedené v bode 5 vyššie.
61 Okrem toho vo vyjadrení k žalobe Rada pripustila, že nemala „iné informácie týkajúce sa žalobkyne, než informácie uvedené v odôvodnení Rady týkajúcom sa jej zápisu [na sporné zoznamy]“. Žalobkyni teda nebol pred podaním tejto žaloby oznámený žiadny dodatočný dôvod.
62 V rozsahu, v akom Rada pred Všeobecným súdom uvádza, že napadnuté akty založila na dôkazoch predložených žalobkyňou na podporu jej žaloby, z ktorých vyplýva, že vodca kontroluje žalobkyňu nepriamo prostredníctvom nadácie, treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 56 vyššie toto doplnenie odôvodnenia nemožno zohľadniť na účely konvalidovania prípadne nedostatočného odôvodnenia uvedeného v napadnutých aktoch, pretože bolo žalobkyni oznámené po podaní tejto žaloby.
63 Preto treba na výhradu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia odpovedať iba vzhľadom na dôvody uvedené v bode 5 vyššie.
64 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pre splnenie funkcie, ktorá mu prislúcha, a to zaručovať rešpektovanie práva na účinnú súdnu ochranu, odôvodnenie musí na jednej strane poskytnúť zainteresovanej osobe dostatočné údaje na obranu svojich práv a na overenie, či je akt riadne odôvodnený alebo či prípadne trpí vadami umožňujúcimi napadnúť jeho zákonnosť na súde Únie, a na druhej strane umožniť súdu Únie vykonať svoje preskúmanie zákonnosti tohto aktu (rozsudok zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 80). Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočný charakter odôvodnenia musí byť posúdený nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (rozsudok zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 82).
65 Z toho vyplýva, že odôvodnenie napadnutých aktov musí byť posudzované najmä vzhľadom na ustanovenia na základe ktorých boli prijaté, a to v uvedenom poradí článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článok 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010, ktoré samotné musia byť vykladané vzhľadom na ich znenie, kontext, v ktorom boli prijaté, a ciele, ktoré sleduje právna úprava, súčasťou ktorej sú (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, C‑380/09 P, bod 38 a citovanú judikatúru).
66 Článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článok 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 ukladajú Rade zmraziť finančné prostriedky a hospodárske zdroje fyzických a právnických osôb, subjektov a organizácií, „ktoré“ buď „sú zapojené do činností [šírenia jadrových zbraní], alebo sú s týmito činnosťami… priamo spojené alebo ich podporujú“, alebo „konajú v ich mene alebo podľa ich pokynov, alebo subjektov, ktoré [ich] vlastnia alebo kontrolujú, a to aj nezákonnými prostriedkami“, pričom Rada posudzuje jednotlivo splnenie jednej alebo druhej z týchto podmienok pri každej osobe, subjekte alebo orgáne, ktoré sú dotknuté (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Melli Bank/Rada, už citovaný v bode 65 vyššie, body 39 a 40).
67 Z toho vyplýva, že individuálne a špecifické dôvody, ktoré je Rada povinná uviesť podľa článku 24 ods. 3 rozhodnutia 2010/413 a článku 36 ods. 3 nariadenia č. 961/2010 (pozri bod 55 vyššie), sú dôvodmi, ktoré sa týkajú zapísania osôb, subjektov a orgánov na sporné zoznamy, teda podľa okolností prípadu podieľanie sa na šírení jadrových zbraní, priame zapojenie sa do neho alebo jeho podporovanie, alebo pokiaľ ide o vlastnené, kontrolované subjekty alebo subjekty, ktoré v ich mene a podľa ich pokynov konajú, dôvody, ktoré ju viedli k záveru, že podmienka týkajúca sa vlastníctva, kontroly alebo konania v mene alebo podľa pokynov bola splnená (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Melli Bank/Rada, už citovaný v bode 65 vyššie, bod 43).
68 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na riadne splnenie si povinnosti odôvodniť akt ukladajúci reštriktívne opatrenia Rada musí uviesť skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie týchto opatrení, a úvahy, ktoré ju viedli k ich prijatiu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 56 vyššie, bod 81 a tam citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, že odôvodnenie takého aktu sa v zásade musí týkať nielen zákonných podmienok uplatnenia tohto nariadenia, ale aj špecifických a konkrétnych dôvodov, pre ktoré sa Rada pri výkone svojej diskrečnej právomoci pri posúdení domnieva, že zainteresovaná osoba má byť predmetom takýchto opatrení (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, T‑228/02, Zb. s. II‑4665, bod 146; zo 7. decembra 2010, Fahas/Rada, T‑49/07, Zb. s. II‑5555, bod 53, a z 8. júna 2011, Bamba/Rada, T‑86/11, Zb. s. II‑2749, bod 47).
69 Opatrenie zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov prijaté Radou môže byť považované za dostatočne odôvodnené, iba ak Rada uvedie skutkové a právne okolnosti, ktoré ju viedli k záveru, že v jednotlivom prípade osoba, subjekt alebo orgán, ktoré sú dotknuté, sa zapájali, boli priamo spojené alebo podporovali šírenie jadrových zbraní, alebo že táto osoba, tento subjekt alebo orgán vlastní osobu, subjekt alebo orgán, ktoré sa zapájajú, sú priamo spojené alebo podporujú šírenie jadrových zbraní, kontroluje ich alebo koná v ich mene a podľa ich pokynov.
70 Z dôvodov oznámených žalobkyni pred podaním tejto žaloby listom z 28. októbra 2010 vyplýva, že napadnuté akty boli založené na „dôvodoch uvedených v rozhodnutí… 2010/413“ a to týchto dôvodoch: „[Žalobkyňa] má veľmi úzke väzby na záujmy subjektu Daftar (kancelária vodcu: administratívny orgán skladajúci sa asi z 500 spolupracovníkov)“ a „týmto spôsobom prispieva k financovaniu strategických záujmov režimu“. Na pojednávaní Rada spresnila, že zamýšľala založiť napadnuté akty na dvojitom dôvode vychádzajúcom na jednej strane z toho, že žalobkyňa bola skutočne kontrolovaná iránskym režimom a, na druhej strane z toho, že bolo možné takmer s istotou vydedukovať takú kontrolu, že žalobkyňa financovala šírenie jadrových zbraní. Z toho vyplýva, že Rada zamýšľala založiť napadnuté akty na dôvodoch založených na jednej strane na zapojení, priamom spojení alebo podpore žalobkyne šíreniu jadrových zbraní a na druhej strane na kontrole žalobkyne osobou alebo subjektom zapojeným, priamo spojeným alebo podporujúcim tie isté činnosti, ktorý je v odôvodnení oznámenom žalobkyni identifikovaný ako kancelária vodcu. Tento dvojitý dôvod bol pochopený zo strany žalobkyne, ktorá spochybňuje na jednej strane, že sa nachádza pod kontrolou osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zapájajú, sú priamo spojené alebo prispievajú k šíreniu jadrových zbraní, ako sú iránske orgány a na druhej strane, že sa zapája, je priamo spojená alebo prispieva k šíreniu jadrových zbraní.
71 Pokiaľ ide v prvom rade o dôvody oznámené žalobkyni, ktoré odkazujú na kontrolu žalobkyne osobami, subjektmi alebo orgánmi, ktoré sú zapojené, priamo spojené alebo ktoré priamo podporujú šírenie jadrových zbraní, tieto nie sú dostatočne špecifické a konkrétne na to, aby umožnili žalobkyni a Všeobecnému súdu pochopiť dôvody, ktoré viedli Radu k záveru, že toto kritérium bolo v prejednávanej veci splnené.
72 Podľa Rady „[žalobkyňa] má veľmi úzke väzby na záujmy subjektu Daftar (kancelária vodcu: administratívny orgán skladajúci sa asi z 500 spolupracovníkov)“. Pojem „väzby na záujmy tretích osôb“ je však sám osebe vágny a nepresný. Nespája sa jasne a priamo s pojmom „kontrola“ uvedeným v článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010. Rada neuviedla žiadny presný a konkrétny údaj potvrdzujúci prípadnú kontrolu, ktorú by kancelária vodcu vykonávala vo vzťahu k žalobkyni.
73 V kontexte prejednávanej veci je použitie pojmu „väzby na záujmy“ subjektu „Daftar (kancelária vodcu: administratívny orgán skladajúci sa asi z 500 spolupracovníkov)“ o to vágnejšie a nepresnejšie, že uvedená kancelária nebola ako taká identifikovaná ako osoba, subjekt alebo orgán zapojený, priamo spojený alebo prispievajúci k šíreniu jadrových zbraní. Ako to správne poznamenáva žalobkyňa, kancelária vodcu nefiguruje na sporných zoznamoch, hoci iné subjekty vykonávajúce politické funkcie v Iráne alebo iné vládne orgány boli na tie isté zoznamy zapísané z dôvodu, že predstavujú osoby, subjekty a orgány, ktoré sú zapojené, priamo spojené alebo ktoré prispievajú k šíreniu jadrových zbraní. Rada okrem toho nespresnila konkrétne prostriedky, ktoré mali kancelárii vodcu ako takej alebo prípadne prostredníctvom jej členov umožniť kontrolovať žalobkyňu s cieľom, aby žalobkyňa konala v súlade s ich záujmami a najmä aby poskytovala finančnú podporu šíreniu jadrových zbraní.
74 Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobkyňa vo svojich písomných podaniach pripúšťa, že bola a ešte čiastočne je vo vlastníctve nadácie, ktorá samotná je riadená vodcom, a Rada v rámci tohto konania tvrdí, že vychádzala z týchto údajov pre odôvodnenie napadnutých aktov, treba poznamenať, že tieto dôvody sú nové, pretože Rada neoznámila žalobkyni nikdy pred podaním tejto žaloby dôvody týkajúce sa existujúcich spojení medzi ňou a vodcom prostredníctvom nadácie, ale výlučne dôvody založené na spojeniach existujúcich medzi ňou a kanceláriou vodcu. Spojenia existujúce medzi vodcom, nadáciou a žalobkyňou neboli Radou spomenuté nikdy pred podaním tejto žaloby a možno o nich Rada nevedela až do uvedeného dátumu. Dokonca za predpokladu, že by tieto spojenia boli postačujúce na odôvodnenie zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov žalobkyne, skutočnosťou zostáva, že predstavujú nové dôvody uvádzané oneskorene, ktoré z toho dôvodu nemôže Všeobecný súd podľa judikatúry citovanej v bode 56 vyššie akceptovať.
75 Preto pri absencii akéhokoľvek iného špecifického a konkrétneho dôkazu oznámeného Radou nemožno napadnuté akty považovať za dôvodné, keď tieto vychádzajú zo spojení existujúcich v zmysle článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 medzi žalobkyňou a iránskym režimom na základe jediných Radou skutočne oznámených dôvodov, a to že „[žalobkyňa] má veľmi úzke väzby na záujmy subjektu Daftar (kancelária vodcu: administratívny orgán skladajúci sa asi z 500 spolupracovníkov)“.
76 Tento prvý typ dôvodov oznámených žalobkyni teda nemožno považovať za poskytujúci napadnutým aktom dostatočné odôvodnenie.
77 Pokiaľ ide v druhom rade o dôvody oznámené žalobkyni, ktoré sa týkajú zapojenia, priameho spojenia alebo podpory žalobkyne šíreniu jadrových zbraní, tieto nie sú dostatočne špecifické a konkrétne na to, aby umožňovali žalobkyni a Všeobecnému súdu pochopiť dôvody, ktoré Radu viedli k záveru, že v prejednávanej veci bolo splnené jedno alebo druhé z legálne stanovených kritérií na určenie, že osoba, subjekt alebo orgán je priamo zapojený do šírenia jadrových zbraní.
78 Podľa Rady žalobkyňa „prispieva k financovaniu strategických záujmov režimu“. Hoci, ako to poznamenáva žalobkyňa, tento dôvod uvádza iba jej predpokladané prispievanie «k financovaniu strategických záujmov režimu“ a nie šíreniu jadrových zbraní, skutočnosťou zostáva, že ako uvádza Rada, posledná uvádzaná činnosť je nevyhnutne zahrnutá v pojme „strategické záujmy režimu“. V dôsledku toho tento dôvod možno vykladať v tom zmysle, že Rada skutočne žalobkyni vytýkala prispievanie k financovaniu šírenia jadrových zbraní.
79 Pokiaľ ide o to, že Rada vyvodzovala „prispievanie“ žalobkyne k „financovaniu“ šírenia jadrových zbraní z toho, že žalobkyňa „má veľmi úzke väzby na záujmy… kancelári[e] vodcu“, treba poznamenať, že z rovnakých dôvodov ako sú dôvody uvedené v bodoch 73 až 76 vyššie, napadnuté akty neboli dostatočne právne odôvodnené, keďže predmetné väzby na záujmy neboli dostatočne špecifikované a konkretizované na to, aby žalobkyni a Všeobecnému súdu umožnili posúdiť dôvodnosť uvedených aktov v tomto bode.
80 Dokonca za predpokladu, že Rada zamýšľala preukázať prispievanie žalobkyne k financovaniu šírenia jadrových zbraní, v každom prípade nepredložila žiadny špecifický a konkrétny dôkaz o financovaní tejto činnosti žalobkyňou týkajúci sa napríklad povahy, sumy alebo určenia financovania.
81 Tento druhý typ dôvodov oznámených žalobkyni teda tiež, rovnako ako predchádzajúci, nemožno považovať za poskytujúci dostatočné odôvodnenie napadnutým aktom.
82 V dôsledku toho treba konštatovať, že napadnuté akty neboli zo strany Rady dostatočne právne odôvodnené, ktorá tak porušila povinnosť oznámiť dôvody, ktorú jej ukladá článok 24 ods. 3 rozhodnutia 2010/413 a článok 36 ods. 3 nariadenia č. 961/2010 a povinnosť odôvodnenia, ktorá je jej uložená všeobecnejšie, pokiaľ ide o akty, ktoré prijíma.
83 Vzhľadom na vyššie uvedené treba vyhovieť tretej výhrade tretieho žalobného dôvodu založenej na porušení povinnosti odôvodnenia a z tohto dôvodu zrušiť napadnuté akty bez toho, aby bolo potrebné vysloviť sa k prvej a druhej výhrade tretieho žalobného dôvodu a prvému, druhému a štvrtému žalobnému dôvodu.
84 Pokiaľ ide o časové účinky zrušenia prílohy VIII nariadenia č. 961/2010, v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, treba pripomenúť, že zrušenie predpokladá vymazanie samotného zápisu žalobkyne na zozname uvádzanom v uvedenej prílohe. Tento zápis má rovnakú povahu ako nariadenie č. 961/2010, ktoré má všeobecne záväznú povahu a ktorého článok 41 druhý odsek uvádza, že je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, čo zodpovedá účinkom nariadenia, tak ako sú stanovené v článku 288 ZFEÚ.
85 Podľa článku 60 druhého pododseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, odchylne od ustanovení článku 280 ZFEÚ, nadobúdajú rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré vyhlasujú nariadenia alebo len jedno ustanovenie nariadenia za neplatné, právoplatnosť až po uplynutí odvolacej lehoty uvedenej v prvom pododseku článku 56 tohto štatútu, alebo ak bolo v rámci tejto lehoty podané odvolanie, po jeho zamietnutí. Rada teda disponuje dvojmesačnou lehotou predĺženou o desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť od doručenia tohto rozsudku, aby napravila konštatované porušenie prípadným prijatím nových reštriktívnych opatrení voči žalobkyni.
86 V prejednávanej veci sa nebezpečenstvo vážneho a nezvratného narušenia účinnosti reštriktívnych opatrení, ktoré ukladá príloha VIII nariadenia č. 961/2010 voči žalobkyni, vzhľadom na významný vplyv týchto opatrení na práva a slobody žalobkyne nezdá dostatočne vysoké na odôvodnenie zachovania účinkov uvedeného nariadenia voči nej počas obdobia presahujúceho obdobie stanovené v článku 60 druhom pododseku Štatútu Súdneho dvora (pozri analogicky rozsudok Všeobecného súdu zo 16. septembra 2011, Kadio Morokro/Rada, T‑316/11, neuverejnený v Zbierke, bod 38).
87 Podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ Všeobecný súd môže, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré z účinkov aktu, ktorý vyhlásil za neplatný, sa považujú za konečné.
88 V prejednávanej veci by existencia rozdielu medzi dátumom nadobudnutia právoplatnosti zrušenia prílohy VIII nariadenia č. 961/2010 a dátumom nadobudnutia právoplatnosti zrušenia prílohy II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644, mohla mať za dôsledok vážne poškodenie právnej istoty, keďže oba tieto akty ukladajú voči žalobkyni rovnaké opatrenia.
89 Účinky prílohy II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644, teda musia byť, pokiaľ ide o žalobkyňu, zachované až do nadobudnutia právoplatnosti zrušenia prílohy VIII nariadenia č. 961/2010 (pozri analogicky rozsudok Kadio Morokro/Rada, už citovaný v bode 86 vyššie, bod 39).
O trovách
90 Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania.
91 Keďže sa vo veci žalobe vyhovelo len čiastočne (pozri bod 49 vyššie), bude spravodlivým posúdením okolností prípadu rozhodnutie, že Rada znáša dve tretiny vlastných trov konania a je povinná nahradiť žalobkyni dve tretiny jej trov konania. Žalobkyňa znáša jednu tretinu vlastných trov konania a je povinná nahradiť Rade jednu tretinu jej trov konania.
92 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku tohto rokovacieho poriadku inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. Komisia preto znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Príloha II rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP, ako vyplýva z rozhodnutia Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413, a príloha VIII nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007, sa zrušujú v rozsahu, v akom sa týkajú Sina Bank.
2. Účinky prílohy II rozhodnutia 2010/413, ako vyplýva z rozhodnutia 2010/644, zostávajú zachované, pokiaľ ide o Sina Bank, až do nadobudnutia právoplatnosti zrušenia prílohy VIII nariadenia č. 961/2010.
3. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
4. Rada znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť dve tretiny trov konania Sina Bank.
5. Sina Bank znáša tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť tretinu trov konania Rady.
6. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Pelikánová | Jürimäe | van der Woude |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. decembra 2012.
Podpisy