ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 20. februára 2013 (*)
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Subjekt v 100 % vlastníctve subjektu označeného za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní – Námietka nezákonnosti – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu“
Vo veci T‑492/10,
Melli Bank plc, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: pôvodne S. Gadhia, S. Ashley, solicitors, D. Anderson, QC, a R. Blakeley, barrister, neskôr S. Ashley, S. Jeffrey, A. Irvine, solicitors, D. Wyatt, QC, a R. Blakeley,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: M. Bishop a R. Liudvinaviciute‑Cordeiro, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: S. Boelaert a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je jednak návrh na zrušenie rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39), rozhodnutia Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 281, s. 81), nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1), rozhodnutia Rady 2011/783/SZBP z 1. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 319, s. 71), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1245/2011 z 1. decembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 319, s. 11), a nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1), v rozsahu, v akom sa uvedené akty týkajú žalobkyne, a jednak návrh na vyhlásenie neuplatniteľnosti článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 267/2012 na žalobkyňu,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová (spravodajkyňa), sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude,
tajomník: N. Rosner, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. júla 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa Melli Bank plc je akciová spoločnosť zaregistrovaná a usadená v Spojenom kráľovstve a povolil ju a dozor nad ňou vykonáva Financial Services Authority (Úrad pre finančné služby v Spojenom kráľovstve). Svoju bankovú činnosť v Spojenom kráľovstve začala vykonávať 1. januára 2002 po transformácii pobočky patriacej Bank Melli Iran (ďalej len „BMI“) v tomto štáte. BMI, materská spoločnosť vlastniaca celé základné imanie žalobkyne, je iránska banka kontrolovaná štátom.
2 Táto vec patrí do rámca reštriktívnych opatrení zavedených s cieľom vyvinúť nátlak na Iránsku islamskú republiku a prinútiť ju tak ukončiť svoje činnosti v jadrovej oblasti, ktoré predstavujú nebezpečenstvo šírenia a vývoja nosičov jadrových zbraní (ďalej len „šírenie jadrových zbraní“).
3 Tak BMI, ako aj jej dcérske spoločnosti, vrátane žalobkyne, boli prostredníctvom spoločnej pozície Rady 2008/479/SZBP z 23. júna 2008, ktorou sa vykonáva spoločná pozícia 2007/140 (Ú. v. EÚ L 163, s. 43), zapísané do zoznamu, ktorý sa nachádza v prílohe II spoločnej pozície Rady 2007/140/SZBP z 27. februára 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 61, s. 49).
4 Následne boli BMI a žalobkyňa prostredníctvom rozhodnutia Rady 2008/475/ES z 23. júna 2008, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 163, s. 29), zapísané do zoznamu v prílohe V nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, s. 1), v dôsledku čoho došlo k zmrazeniu ich finančných prostriedkov.
5 Pokiaľ ide o BMI, ako aj všetky jej pobočky a dcérske spoločnosti, Rada Európskej únie uviedla v spoločnej pozícii 2008/479 aj v rozhodnutí 2008/475 nasledujúce dôvody zmrazenia finančných prostriedkov:
„Poskytnutie alebo pokus o poskytnutie finančnej podpory pre spoločnosti, ktoré sú zapojené do iránskeho jadrového programu a programu riadených striel alebo pre ne obstarávajú materiál (AIO, SHIG, SBIG, AEOI, Novin Energy Company, Mesbah Energy Company, Kalaye Electric Company a DIO). [BMI] slúži ako prostredník [sprostredkovateľ – neoficiálny preklad] pre citlivé aktivity Iránu. Umožnila veľké množstvo nákupov citlivého tovaru pre iránsky jadrový program a program riadených striel. Poskytuje širokú škálu finančných služieb v mene subjektov spojených s iránskym jadrovým a raketovým priemyslom vrátane otvorenia akreditívov a správy účtov. Mnohé z týchto spoločností sú uvedené v rezolúciách [Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov] č. 1737 a 1747.“
6 Žalobkyňa podala na Súd prvého stupňa dve žaloby proti rozhodnutiu 2008/475. Tieto žaloby boli zamietnuté rozsudkom Súdu prvého stupňa z 9. júla 2009, Melli Bank/Rada (T‑246/08 a T‑332/08, Zb. s. II‑2629).
7 V období od júla 2009 do mája 2010 si žalobkyňa vymenila s Radou rozsiahlu korešpondenciu týkajúcu sa zachovania reštriktívnych opatrení voči nej. V tomto kontexte zaslala žalobkyňa Rade listy zo 6., z 15. a 24. júla, 20. augusta a 15. októbra 2009, ako aj z 22. marca 2010, na ktoré Rada odpovedala listami z 23. júla, 1. októbra a 18. novembra 2009, ako aj z 11. mája 2010.
8 Výmena korešpondencie sa týkala jednak dôvodov prijatia reštriktívnych opatrení voči BMI a žalobkyni. V tejto súvislosti Rada v liste z 23. júla 2009 zdôraznila, že reštriktívne opatrenia boli voči žalobkyni prijaté z dôvodu jej postavenia dcérskej spoločnosti BMI. Po opätovnom preskúmaní sa v liste z 18. novembra 2009 konštatovalo, že po prvé BMI podporuje šírenie jadrových zbraní, po druhé BMI vlastní žalobkyňu, a teda na ňu môže mať vplyv, a po tretie alternatívne opatrenia navrhnuté žalobkyňou neumožňujú predísť nebezpečenstvu, že BMI bude prostredníctvom žalobkyne obchádzať reštriktívne opatrenia voči nej. Listom z 11. mája 2010 Rada potvrdila svoje stanovisko.
9 Okrem toho žalobkyňa požiadala o prístup k spisu Rady. V tejto súvislosti Rada listom z 23. júla 2009 zamietla prístup k pôvodnému návrhu na prijatie reštriktívnych opatrení voči BMI a žalobkyni (ďalej len „pôvodný návrh“) z dôvodu dôvernej povahy tohto dokumentu. Listom z 1. októbra 2009 oznámila Rada žalobkyni dodatočné dôvody týkajúce sa údajnej účasti BMI na šírení jadrových zbraní. Listom z 18. novembra 2009 predložila Rada žalobkyni verziu návrhu na prijatie reštriktívnych opatrení, ktorá nemá dôverný charakter a týka sa dodatočných dôvodov uvedených v liste z 1. októbra 2009 (ďalej len „dodatočný návrh“).
10 Prijatím rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39) boli BMI aj žalobkyňa zapísané do zoznamu v prílohe II uvedeného rozhodnutia. V súvislosti so zaradením BMI bolo uvedené nasledujúce odôvodnenie:
„Poskytnutie alebo pokus o poskytnutie finančnej podpory pre spoločnosti, ktoré sú zapojené do iránskeho jadrového programu a programu riadených rakiet alebo pre ne obstarávajú materiál (AIO, SHIG, SBIG, AEOI, Novin Energy Company, Mesbah Energy Company, Kalaye Electric Company a DIO). [BMI] slúži ako sprostredkovateľ pre citlivé aktivity Iránu. Umožnila veľké množstvo nákupov citlivého tovaru pre iránsky jadrový program a program riadených striel. Poskytuje širokú škálu finančných služieb v mene subjektov spojených s iránskym jadrovým priemyslom a priemyslom riadených striel vrátane otvorenia akreditívov a správy účtov. Mnohé z týchto spoločností sú označené v rezolúciách [Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov] č. 1737 (2006) a 1747 (2007). [BMI] pokračuje v tejto úlohe tým, že sa angažuje v type riadenia, ktorý podporuje [v činnostiach, ktoré podporujú – neoficiálny preklad] citlivé aktivity Iránu a napomáha im. Vo vzťahu k týmto aktivitám pomocou svojich bankových kontaktov naďalej poskytuje podporu a finančné služby subjektom uvedeným na zozname OSN a EÚ. Koná aj v mene takýchto subjektov, vrátane Bank Sepah, a na ich príkaz, pričom často operuje pomocou ich dcérskych spoločností a partnerov.“
11 Na zápis žalobkyne do prílohy V nariadenia č. 423/2007 nemala vplyv skutočnosť, že vstúpilo do platnosti vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 668/2010 z 26. júla 2010, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 195, s. 25).
12 Listom z 27. júla 2010 Rada informovala žalobkyňu o zápise jej mena do zoznamu v prílohe II rozhodnutia 2010/413.
13 Listom zo 17. augusta 2010 požiadala žalobkyňa Radu, aby opätovne preskúmala rozhodnutie zaradiť jej meno do zoznamu v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a zachovať ho na zozname v prílohe V nariadenia č. 423/2007. V tomto kontexte požiadala o predloženie kópie celého spisu Rady týkajúceho sa prijatia reštriktívnych opatrení voči nej. Žalobkyňa tiež zopakovala svoj návrh poskytnúť záruky na predchádzanie akémukoľvek obchádzaniu reštriktívnych opatrení voči BMI.
14 Zaradenie mena žalobkyne do zoznamu v prílohe II rozhodnutia 2010/413 bolo potvrdené rozhodnutím Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 281, s. 81).
15 Keďže nariadenie č. 423/2007 bolo zrušené nariadením Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 281, s. 1), zaradila Rada mená spoločnosti BMI a žalobkyne do prílohy VIII tohto nariadenia. V dôsledku toho boli finančné prostriedky a ekonomické zdroje žalobkyne zmrazené na základe článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia.
16 Dôvody uvedené v súvislosti s BMI v rozhodnutí 2010/644 a v nariadení č. 961/2010 sú rovnaké ako dôvody uvedené v rozhodnutí 2010/413.
17 Listom z 28. októbra 2010 informovala Rada žalobkyňu o zachovaní jej mena na zozname v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a zaradení jej mena do zoznamu v prílohe VIII nariadenia č. 961/2010. V tejto súvislosti Rada zdôraznila, že pripomienky podané žalobkyňou 17. augusta 2010 neodôvodňujú odstránenie reštriktívnych opatrení voči nej a že jej spis neobsahuje nové informácie alebo skutočnosti, ktoré by sa jej týkali.
18 Listom z 29. júla 2011 požiadala žalobkyňa Radu o opätovné preskúmanie rozhodnutia zachovať jej meno na zozname v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a na zozname v prílohe VIII nariadenia č. 961/2010. Žalobkyňa tiež zopakovala svoj návrh poskytnúť záruky na prechádzanie akémukoľvek obchádzaniu reštriktívnych opatrení voči BMI, najmä pokiaľ ide o vymenúvanie a odvolávanie jej riaditeľov, a zdôraznila účinnosť a uskutočniteľnosť týchto záruk.
19 Zápis BMI a žalobkyne do zoznamu v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a do zoznamu v prílohe VIII nariadenia č. 961/2010 nebol ovplyvnený skutočnosťou, že vstúpili do platnosti rozhodnutie Rady 2011/783/SZBP z 1. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 319, s. 71), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1245/2011 z 1. decembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 319, s. 11).
20 Listom z 5. decembra 2011 Rada informovala žalobkyňu o zachovaní jej mena na zoznamoch v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a v prílohe VIII nariadenia č. 961/2010. Rada konštatovala, že pripomienky podané žalobkyňou 29. júla 2011 neodôvodňujú odstránenie reštriktívnych opatrení voči nej, keďže záruky, ktoré navrhla v súvislosti s vymenúvaním a odvolávaním jej riaditeľov, nepostačujú na zabezpečenie jej nezávislosti voči BMI.
21 V liste z 31. januára 2012 žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru bolo opätovné preskúmanie zachovania reštriktívnych opatrení voči nej chybné. Žalobkyňa najmä konštatovala, že podľa nej Rada v liste z 5. decembra 2011 dostatočne neodôvodnila zamietnutie zohľadnenia dodatočných záruk, ktoré navrhla.
22 Rozsudkom z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada (C‑380/09 P), Súdny dvor zamietol odvolanie podané žalobkyňou voči rozsudku Súdu prvého stupňa z 9. júla 2009, Melli Bank/Rada, už citovanému v bode 6 vyššie.
23 Vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie č. 961/2010 bolo zrušené nariadením Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 88, s. 1), zaradila Rada mená spoločnosti BMI a žalobkyne do prílohy IX tohto nariadenia. Dôvody uvedené v súvislosti s BMI, ako aj so všetkými jej pobočkami a dcérskymi spoločnosťami sú rovnaké ako dôvody nachádzajúce sa v rozhodnutí 2010/413. Finančné prostriedky a ekonomické zdroje žalobkyne sú teda zmrazené na základe článku 23 ods. 2 uvedeného nariadenia.
24 Listom z 24. apríla 2012 informovala Rada žalobkyňu o zachovaní jej mena na zozname v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a zaradení jej mena do zoznamu v prílohe IX nariadenia č. 267/2012. Pri tejto príležitosti sa Rada odvolala na tvrdenia, ktoré už uviedla skôr pri výmene korešpondencie so žalobkyňou aj pred Všeobecným súdom. Okrem iného upriamila Rada pozornosť žalobkyne na vyjadrenia Súdneho dvora uvedené v rozsudku z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, už citovanom v bode 22 vyššie.
Konanie a návrhy účastníkov konania
25 Žalobkyňa podala túto žalobu návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. októbra 2010.
26 Podaním zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 5. novembra 2010 žalobkyňa prispôsobila svoje žalobné návrhy v nadväznosti na prijatie rozhodnutia 2010/644 a nariadenia č. 961/2010.
27 Podaním zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 14. januára 2011 podala Európska komisia návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu Rady. Uznesením z 8. marca 2011 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu tomuto návrhu vyhovel.
28 Vo svojej replike zapísanej do registra kancelárie Všeobecného súdu 7. marca 2011 vzala žalobkyňa späť žalobu v rozsahu týkajúcom sa zrušenia vykonávacieho nariadenia č. 668/2010.
29 Podaním zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 31. januára 2012 žalobkyňa jednak prispôsobila svoje žalobné návrhy v nadväznosti na prijatie rozhodnutia 2011/783 a vykonávacieho nariadenia č. 1245/2011 a jednak požiadala, aby boli napadnuté akty prípadne s okamžitým účinkom zrušené.
30 Podaním zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 27. apríla 2012 prispôsobila žalobkyňa svoje žalobné návrhy v nadväznosti na prijatie nariadenia č. 267/2012.
31 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (štvrtá komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu položil účastníkom konania písomne otázky týkajúce sa dôsledkov, ktoré by mali byť pre prejednávanú vec vyvodené z rozsudku z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, už citovaného v bode 22 vyššie, a prípustnosti štvrtého žalobného dôvodu žalobkyne. Účastníci konania na otázky Všeobecného súdu odpovedali.
32 Žalobkyňa vo svojej odpovedi na otázky Všeobecného súdu zapísanej do registra kancelárie Všeobecného súdu 8. júna 2012 vzala späť v prvom rade niektoré výhrady uvedené v rámci prvého žalobného dôvodu, ktorý je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, zásady dodržiavania práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu, ďalej niektoré výhrady uvedené v rámci druhého žalobného dôvodu, ktorý je založený na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o vlastníctvo alebo kontrolu žalobkyne spoločnosťou BMI, a napokon tretí žalobný dôvod, založený na nezákonnosti článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413, článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 267/2012.
33 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 3. júla 2012.
34 Uznesením Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 4. septembra 2012 bola opätovne otvorená ústna časť konania s cieľom prijať pripomienky žalobkyne týkajúce sa uznesenia predsedu Súdneho dvora z 19. júla 2012, Akhras/Rada [C‑110/12 P(R), neuverejnené v Zbierke], ako aj pripomienky ostatných účastníkov konania. Ústna časť konania bola znovu ukončená 4. októbra 2012.
35 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– s okamžitým účinkom zrušil bod 5 tabuľky B v prílohe II rozhodnutia 2010/413, bod 5 tabuľky I.B v prílohe rozhodnutia 2010/644, bod 5 tabuľky B v prílohe VIII nariadenia č. 961/2010, rozhodnutie 2011/783, vykonávacie nariadenie č. 1245/2011 a nariadenie č. 267/2012 v rozsahu, v akom sa jej tieto akty týkajú,
– určil, že článok 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 a článok 23 ods. 2 nariadenia č. 267/2012 sú neuplatniteľné,
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
36 Rada a Komisia navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
37 Žalobkyňa vo svojom písomnom návrhu uvádza päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, na porušení zásady dodržiavania práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu. Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o vlastníctvo alebo kontrolu žalobkyne spoločnosťou BMI. Tretí žalobný dôvod je založený na neprimeranosti, a teda nezákonnosti článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413, článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 267/2012. Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom posúdení účasti BMI na šírení jadrových zbraní. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality, ako aj práva žalobkyne vlastniť majetok a jej práva vykonávať hospodársku činnosť.
38 Ako vyplýva z bodu 32 vyššie, v priebehu konania vzala žalobkyňa späť tretí žalobný dôvod, ako aj časť výhrad uvedených v rámci prvého a druhého žalobného dôvodu. Keďže tretí žalobný dôvod bol ako jediný uvedený na podporu druhého žalobného návrhu týkajúceho sa vyhlásenia článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007, článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 267/2012 za neuplatniteľné, čiastočné späťvzatie žaloby okrem toho znamená, že uvedený žalobný návrh sa stal bezpredmetným.
39 Rada a Komisia spochybňujú dôvodnosť žalobných dôvodov žalobkyne. Okrem iného Rada v duplike uvádza, že žalobkyňa nebola oprávnená odvolať sa na porušenie jej základných práv, keďže je inštitúciou iránskeho štátu.
40 Na úvod je potrebné najprv preskúmať prípustnosť úpravy návrhov, ktorú vykonala žalobkyňa, potom štvrtý žalobný dôvod a nakoniec tvrdenia Rady týkajúce sa možnosti žalobkyne odvolať sa na ochranu jej základných práv.
O prípustnosti
O prípustnosti úpravy žalobných návrhov žalobkyne
41 Ako vyplýva z bodov 14, 15 a 23 vyššie, od podania žaloby bol zoznam v prílohe II rozhodnutia 2010/413 nahradený novým zoznamom prijatým rozhodnutím 2010/644 a nariadenie č. 423/2007 bolo zrušené a nahradené nariadením č. 961/2010, ktoré bolo zase nahradené a zrušené nariadením č. 267/2012. Okrem toho v odôvodneniach rozhodnutia 2011/783 a vykonávacieho nariadenia č. 1245/2011 Rada výslovne uviedla, že vykonala kompletné preskúmanie zoznamu v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a prílohy VIII nariadenia č. 961/2010 a dospela k záveru, že osoby, subjekty a orgány, ktorých mená v nich boli uvedené, medzi inými aj žalobkyňa, musia naďalej podliehať reštriktívnym opatreniam. Žalobkyňa upravila svoje pôvodné žalobné návrhy tak, že jej návrh na zrušenie smeruje nielen voči rozhodnutiu 2010/413, ale aj voči rozhodnutiu 2010/644, nariadeniu č. 961/2010, rozhodnutiu 2011/783, vykonávaciemu nariadeniu č. 1245/2011 a nariadeniu č. 267/2012 (ďalej spoločne len „napadnuté akty“). Rada a Komisia voči tejto úprave nenamietali.
42 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak je rozhodnutie alebo nariadenie týkajúce sa priamo a osobne jednotlivca v priebehu konania nahradené aktom, ktorý má rovnaký predmet, treba ho považovať za novú skutočnosť umožňujúcu žalobcovi prispôsobiť svoje návrhy a dôvody. Bolo by totiž v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti a s požiadavkou hospodárnosti konania nútiť žalobcu, aby podal novú žalobu. Okrem toho by bolo nespravodlivé, keby dotknutá inštitúcia mohla na obranu voči výhradám uvedeným v žalobe predloženej súdu Európskej únie proti určitému aktu prispôsobiť napadnutý akt alebo ho nahradiť iným a odvolávať sa v priebehu konania na túto zmenu alebo toto nahradenie, zatiaľ čo druhý účastník konania by nemal možnosť rozšíriť svoje pôvodné návrhy a dôvody na neskorší akt ani predložiť dodatočné návrhy a dôvody proti nemu (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, Zb. s. II‑3019, bod 46 a tam citovanú judikatúru).
43 Rovnaký záver sa uplatňuje aj na akty, akými sú rozhodnutie 2011/783 a vykonávacie nariadenie č. 1245/2011, ktoré uvádzajú, že rozhodnutie alebo nariadenie sa musí jednotlivcov týkať priamo a osobne, a to aj po preskúmaní, ktoré bolo výslovne nariadené týmto rozhodnutím alebo nariadením.
44 V prejednávanom prípade je teda potrebné dospieť k záveru, že návrh žalobkyne na zrušenie rozhodnutia 2010/644, nariadenia č. 961/2010, rozhodnutia 2011/783, vykonávacieho nariadenia č. 1245/2011 a nariadenia č. 267/2012 v rozsahu, v akom sa jej tieto akty týkajú, je prípustný (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, už citovaný v bode 42 vyššie, bod 47).
O prípustnosti štvrtého žalobného dôvodu, založeného na nesprávnom posúdení účasti spoločnosti BMI na šírení jadrových zbraní
45 Vo svojom štvrtom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že prijatie reštriktívnych opatrení voči BMI nebolo oprávnené. V tejto súvislosti sa odvoláva na žaloby podané spoločnosťou BMI na súdy Únie a uvádza, že ak už sa v čase vyhlásenia tohto rozsudku voči BMI neuplatňujú reštriktívne opatrenia, musia byť zrušené aj reštriktívne opatrenia voči žalobkyni.
46 Žalobkyňa neuvádza žiadnu konkrétnu výhradu, ktorou by namietala proti zákonnosti reštriktívnych opatrení voči BMI. Predovšetkým sa dostatočne presne nevyjadrila najmä k dodatočným dôvodom týkajúcim sa údajnej účasti BMI na šírení jadrových zbraní, ktoré jej listom z 1. októbra 2009 oznámila Rada (pozri bod 9 vyššie), keďže ani neuvádza, či namieta proti pravdivosti skutočností, ktoré sú vytýkané BMI, alebo proti ich označeniu za podporu šírenia jadrových zbraní.
47 Za týchto okolností Všeobecný súd nemôže rozhodnúť o štvrtom žalobnom dôvode pre nedostatočné spresnenie tvrdenia žalobkyne. Preto musí byť uvedený žalobný dôvod vyhlásený za neprípustný v zmysle článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, ako to uvádza Rada.
O prípustnosti tvrdení Rady týkajúcich sa prípustnosti žalobných dôvodov založených na porušení základných práv žalobkyne
48 V duplike Rada uvádza, že žalobkyňu treba považovať za inštitúciu iránskeho štátu, ktorá sa v dôsledku toho nemôže vo svoj prospech dovolávať ochrany a záruk spojených so základnými právami. Preto sa Rada domnieva, že žalobné dôvody založené na údajnom porušení týchto práv treba vyhlásiť za neprípustné.
49 V tejto súvislosti je po prvé potrebné poznamenať, že Rada nespochybňuje samotné právo žalobkyne domáhať sa zrušenia napadnutých aktov. Spochybňuje len skutočnosť, že žalobkyňa je nositeľkou určitých práv, na ktoré sa odvoláva s cieľom dosiahnuť toto zrušenie.
50 Po druhé otázka, či je žalobkyňa nositeľkou práva uvedeného v rámci žalobného dôvodu na podporu návrhu smerujúceho k zrušeniu, sa netýka prípustnosti uvedeného žalobného dôvodu, ale jeho dôvodnosti. Argumentácia Rady založená na tvrdení, že žalobkyňa je inštitúciou iránskeho štátu, sa teda musí zamietnuť v rozsahu, v akom smeruje ku konštatovaniu čiastočnej neprípustnosti žaloby.
51 Po tretie táto argumentácia bola po prvý raz predložená v duplike, pričom Rada sa neodvolala na skutočnosť, že bola založená na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Pokiaľ ide o vecnú stránku sporu, táto argumentácia teda predstavuje nový žalobný dôvod v zmysle článku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku, čo znamená, že sa musí vyhlásiť za neprípustnú.
O veci samej
52 Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne a neprípustnosť štvrtého žalobného dôvodu je potrebné preskúmať jedine prvý, druhý a piaty žalobný dôvod.
53 Všeobecný súd zastáva názor, že je po prvé potrebné preskúmať druhý žalobný dôvod, založený na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o vlastníctvo alebo kontrolu žalobkyne spoločnosťou BMI, spolu s piatym žalobným dôvodom, založeným na porušení zásady proporcionality, porušení práva vlastniť majetok a práva vykonávať hospodársku činnosť. Po druhé treba preskúmať prvý žalobný dôvod, založený na porušení povinnosti odôvodnenia, porušení zásady dodržiavania práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu.
O druhom žalobnom dôvode, založenom na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o vlastníctvo alebo kontrolu žalobkyne spoločnosťou BMI, a o piatom žalobnom dôvode, založenom na porušení zásady proporcionality, porušení práva vlastniť majetok a práva vykonávať hospodársku činnosť
54 V odpovedi na otázky Všeobecného súdu zapísanej do registra kancelárie Všeobecného súdu 8. júna 2012 (pozri bod 32 vyššie) žalobkyňa uviedla, že v nadväznosti na rozsudok z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, už citovaný v bode 22 vyššie, už netrvá na skutočnosti, že nebola vo vlastníctve spoločnosti BMI v zmysle článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010, ani na tom, že nepatrila spoločnosti BMI podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 267/2012. Zastáva však názor, že prijatie a zachovanie reštriktívnych opatrení voči nej predstavuje neprimerané obmedzenie jej práva vlastniť majetok a práva vykonávať hospodársku činnosť.
55 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že ak sú zmrazené finančné prostriedky subjektu, ktorý je označený za zúčastňujúci sa na šírení jadrových zbraní, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento subjekt bude vyvíjať nátlak na subjekty, ktoré vlastní či kontroluje alebo ktoré mu patria, aby obišiel účinky opatrení, ktoré sa ho týkajú. Z toho vyplýva, že zmrazenie finančných prostriedkov týchto subjektov, ktoré je Rade uložené na základe článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413, článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 a článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 267/2012, je nevyhnutné a primerané na zabezpečenie účinnosti prijatých opatrení a na zaručenie toho, že tieto opatrenia sa nebudú obchádzať (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, už citovaný v bode 22 vyššie, body 39 a 58).
56 Stále podľa judikatúry, ak je subjekt v 100 % vlastníctve subjektu považovaného za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní, podmienka vlastníctva stanovená v článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 je splnená (pozri analogicky rozsudok z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, už citovaný v bode 22 vyššie, bod 79). Rovnaký záver sa musí uplatniť aj v prípade pojmu subjekt „patriaci“ subjektu považovanému za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 267/2012.
57 Z toho vyplýva, že prijatie reštriktívnych opatrení voči subjektu v 100 % vlastníctve alebo 100 % patriacemu subjektu považovanému za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní (ďalej len „subjekt vo vlastníctve“) nevyplýva z posúdenia Rady, pokiaľ ide o hrozbu, že by sa subjekt vo vlastníctve podieľal na obchádzaní účinku opatrení prijatých voči jeho materskému subjektu, ale vyplýva priamo z vykonania relevantných ustanovení rozhodnutia 2010/413, nariadenia č. 961/2010 a nariadenia č. 267/2012, tak ako sú vykladané súdom Únie.
58 Preto tvrdenia napádajúce primeranosť zmrazenia finančných prostriedkov subjektu vo vlastníctve nesmerujú proti zákonnosti akéhokoľvek posúdenia okolností daného prípadu vykonaného Radou. V konečnom dôsledku sa týkajú zákonnosti všeobecných ustanovení, ktoré Rade ukladajú zmraziť finančné prostriedky všetkých subjektov vo vlastníctve, ako sú článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413, článok 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 a článok 23 ods. 2 nariadenia č. 267/2012.
59 V dôsledku toho, ak subjekt vo vlastníctve zamýšľa namietať proti primeranosti reštriktívnych opatrení voči nemu, prislúcha mu odvolať sa v rámci žaloby o zrušenie aktov, ktorými boli uvedené opatrenia prijaté alebo zachované, na neuplatniteľnosť uvedených všeobecných ustanovení prostredníctvom námietky nezákonnosti v zmysle článku 277 ZFEÚ.
60 V prejednávanom prípade sa nespochybňuje skutočnosť, že je žalobkyňa v 100 % vlastníctve BMI alebo že jej 100 % „patrí“. Nenamieta sa ani to, že Rada považuje BMI za spoločnosť podieľajúcu sa na šírení jadrových zbraní.
61 Nemožno však dospieť k záveru, že na základe tvrdení uvedených v rámci druhého a piateho žalobného dôvodu sa žalobkyňa odvolala na námietku nezákonnosti.
62 Na jednej strane námietka nezákonnosti založená na týchto tvrdeniach nebola výslovne uvedená ani vo vyjadreniach žalobkyne, ani v jej odpovedi na otázky Všeobecného súdu z 8. júna 2012, ani na pojednávaní.
63 Na druhej strane tvrdenia uvedené žalobkyňou v rámci druhého a piateho žalobného dôvodu sú založené na okolnostiach jej vlastných, keďže boli formulované s odvolaním sa na konkrétnu situáciu a špecifické opatrenia, ktoré navrhla Rade. Z toho vyplýva, že tieto tvrdenia nie sú relevantné, pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti všeobecných pravidiel upravených v článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413, článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 a článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 267/2012.
64 Za týchto okolností je potrebné druhý a piaty žalobný dôvod zamietnuť ako neúčinné.
O prvom žalobnom dôvode, založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, porušení zásady dodržiavania práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu
65 Vo svojom prvom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že Rada porušila povinnosť odôvodnenia, jej právo na obhajobu a právo na účinnú súdnu ochranu, keďže jednak žalobkyňu dostatočne neoboznámila so skutočnosťami, ktoré by jej umožnili formulovať potrebné pripomienky týkajúce sa prijatia reštriktívnych opatrení voči nej a zaručili by jej spravodlivý súdny proces, a jednak pravidelné preskúmavanie reštriktívnych opatrení voči nej obsahuje viacero vád.
66 Rada podporovaná Komisiou napáda dôvodnosť tvrdení žalobkyne. Predovšetkým tvrdí, že žalobkyňa sa nemôže platne odvolávať na zásadu dodržiavania práva na obhajobu.
67 Po prvé je potrebné pripomenúť, že povinnosť odôvodniť akt spôsobujúci ujmu, ktorá je stanovená v článku 296 druhom odseku ZFEÚ, a osobitne v prejednávanej veci v článku 24 ods. 3 rozhodnutia 2010/413, článku 36 ods. 3 nariadenia č. 961/2010 a článku 46 ods. 3 nariadenia č. 267/2012, má za cieľ jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje o tom, či je rozhodnutie dôvodné alebo či má prípadne vady umožňujúce napadnúť jeho zákonnosť na súde Únie, a jednak umožniť súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu. Takto stanovená povinnosť odôvodnenia predstavuje základnú zásadu práva Únie, od ktorej sa možno odchýliť iba v prípade naliehavých dôvodov. Odôvodnenie preto v zásade musí byť oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako akt, ktorý jej spôsobuje ujmu, pričom jeho absenciu nemožno napraviť tým, že sa dotknutá osoba dozvie dôvody aktu v konaní pred súdom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08, Zb. s. II‑3967, bod 80 a tam citovanú judikatúru).
68 Preto s výnimkou prípadu, ak by naliehavé dôvody týkajúce sa bezpečnosti Únie či jej členských štátov alebo udržiavania ich medzinárodných vzťahov bránili oznámeniu určitých okolností, je Rada povinná oznámiť subjektu dotknutému reštriktívnymi opatreniami konkrétne a osobitné dôvody, pre ktoré zastáva názor, že tieto opatrenia musia byť prijaté. Musí teda uviesť skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie dotknutých opatrení, a úvahy, ktoré ju viedli k ich prijatiu (pozri v tomto zmysle rozsudok Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 67 vyššie, bod 81 a tam citovanú judikatúru).
69 Navyše odôvodnenie musí byť prispôsobené povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia musí byť posúdená v závislosti od okolností daného prípadu, najmä obsahu aktu, charakteru uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia musí byť posúdená nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Konkrétne, akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a umožňuje jej pochopiť dosah opatrenia, ktoré bolo vo vzťahu k nej prijaté (pozri rozsudok Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 67 vyššie, bod 82 a tam citovanú judikatúru).
70 Po druhé podľa ustálenej judikatúry dodržanie práva na obhajobu a najmä práva byť vypočutý v akomkoľvek konaní, ktoré bolo začaté proti určitému subjektu a môže viesť k prijatiu preň nepriaznivého rozhodnutia, predstavuje základnú zásadu práva Únie a musí byť zabezpečené, aj keď neexistuje právna úprava týkajúca sa tohto konania (rozsudok Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 67 vyššie, bod 91).
71 Zásada dodržania práva na obhajobu vyžaduje, aby skutočnosti zohľadnené v neprospech dotknutého subjektu na účely odôvodnenia aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, boli tomuto subjektu oznámené. Dotknutému subjektu sa ďalej musí umožniť, aby na tieto skutočnosti účinne vyjadril svoj názor (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, T‑228/02, Zb. s. II‑4665, bod 93).
72 V prípade prvého aktu, ktorým boli zmrazené finančné prostriedky subjektu, pokiaľ tomu nebránia naliehavé dôvody týkajúce sa bezpečnosti Únie alebo jej členských štátov či udržiavania ich medzinárodných vzťahov, sa musí oznámenie skutočností uvádzaných v neprospech subjektu vykonať súčasne s prijatím dotknutého aktu, alebo len čo je to možné po uvedenom prijatí. Na žiadosť dotknutého subjektu má tento subjekt po prijatí aktu tiež právo na vyjadrenie svojho stanoviska týkajúceho sa daných skutočností. S rovnakými výhradami musí každému následnému rozhodnutiu o zmrazení finančných prostriedkov v zásade predchádzať oznámenie nových skutočností uvádzaných v neprospech subjektu a nová možnosť pre dotknutý subjekt vyjadriť svoje stanovisko (pozri analogicky rozsudok Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, už citovaný v bode 71 vyššie, bod 137).
73 Okrem toho je potrebné poznamenať, že ak sa poskytli dostatočne konkrétne informácie umožňujúce dotknutému subjektu účinne predniesť svoje stanovisko k skutočnostiam zohľadneným v jeho neprospech Radou, zásada dodržania práva na obhajobu neznamená povinnosť Rady umožniť z vlastného podnetu prístup k dokumentom obsiahnutým v jej spise. Rada je povinná umožniť prístup ku všetkým administratívnym dokumentom týkajúcim sa predmetného opatrenia, ktoré nemajú dôvernú povahu, iba na žiadosť dotknutého subjektu (pozri rozsudok Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 67 vyššie, bod 97 a tam citovanú judikatúru).
74 Po tretie zásada účinnej súdnej ochrany predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá vyplýva z ústavných tradícií spoločných všetkým členským štátom a ktorá je zakotvená v článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako aj v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389). Účinnosť súdneho preskúmania predpokladá, že dotknutý orgán Únie má povinnosť oznámiť dôvody reštriktívneho opatrenia dotknutému subjektu, ak je to možné, buď v okamihu prijatia uvedeného opatrenia, alebo aspoň čo najskôr po jeho prijatí, aby sa mu umožnil výkon práva podať žalobu v stanovených lehotách. Dodržanie tejto povinnosti oznámiť uvedené dôvody je totiž nevyhnutné tak na umožnenie adresátom reštriktívnych opatrení brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri úplnom oboznámení sa s vecou sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na súd Únie, ako aj na umožnenie súdu Únie v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť dotknutého aktu, čo je jeho úlohou (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C‑402/05 P a C‑415/05 P, Zb. s. I‑6351, body 335 až 337 a tam citovanú judikatúru).
75 Vzhľadom na túto judikatúru Všeobecný súd zastáva názor, že je potrebné najprv preskúmať úvodné tvrdenie Rady a Komisie, podľa ktorého sa žalobkyňa nemôže odvolávať na zásadu dodržiavania práva na obhajobu. Potom treba preskúmať údajné porušenie povinnosti odôvodnenia, práva žalobkyne na obhajobu a jej práva na účinnú súdnu ochranu vyplývajúce zo skutočnosti, že žalobkyni neboli poskytnuté dostatočné informácie týkajúce sa prijatia reštriktívnych opatrení voči nej. Nakoniec sa Všeobecný súd bude venovať tvrdeniam týkajúcim sa údajných vád opätovného preskúmania reštriktívnych opatrení voči žalobkyni.
– O možnosti žalobkyne odvolať sa na zásadu dodržiavania práva na obhajobu
76 Rada a Komisia spochybňujú uplatniteľnosť zásady dodržania práva na obhajobu v prejednávanej veci. S odkazom na rozsudok Všeobecného súdu z 19. mája 2010, Tay Za/Rada (T‑181/08, Zb. s. II‑1965, body 121 až 123), tvrdia, že reštriktívne opatrenia sa týkali žalobkyne nie z dôvodu jej vlastnej aktivity, ale z dôvodu jej príslušnosti k všeobecnej kategórii osôb a subjektov, ktoré podporujú šírenie jadrových zbraní. V dôsledku toho voči žalobkyni nebolo v zmysle judikatúry citovanej v bode 70 vyššie začaté konanie týkajúce sa prijatia reštriktívnych opatrení, a preto sa nemôže dovolávať svojho práva na obhajobu alebo sa ho môže dovolávať iba v obmedzenom rozsahu.
77 Takéto tvrdenie nemožno prijať.
78 Na jednej strane bol totiž rozsudok Tay Za/Rada, už citovaný v bode 76 vyššie, v plnom rozsahu zrušený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 13. marca 2012, Tay Za/Rada (C‑376/10 P). Z toho vyplýva, že tvrdenia uvedené v danom rozsudku už nie sú súčasťou právneho poriadku Únie, a teda Rada a Komisia sa naň nemôžu platne odvolávať.
79 Na druhej strane článok 24 ods. 3 a 4 rozhodnutia 2010/413, článok 36 ods. 3 a 4 nariadenia č. 961/2010 a článok 46 ods. 3 a 4 nariadenia č. 267/2012 uvádzajú ustanovenia zaručujúce subjektom dotknutým reštriktívnymi opatreniami prijatými podľa týchto predpisov právo na obhajobu. Dodržanie tohto práva je predmetom preskúmania súdu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Bank Melli Iran/Rada, už citovaný v bode 67 vyššie, bod 37).
80 Za týchto okolností je potrebné dospieť k záveru, že žalobkyňa sa v prejednávanom prípade môže odvolávať na zásadu dodržiavania práva na obhajobu, ktorá bola pripomenutá v bodoch 70 až 73 vyššie.
– O porušení povinnosti odôvodnenia, práva žalobkyne na obhajobu a jej práva na účinnú súdnu ochranu vyplývajúcom zo skutočnosti, že žalobkyni neboli poskytnuté dostatočné informácie týkajúce sa prijatia reštriktívnych opatrení voči nej
81 Vo svojej odpovedi na otázky Všeobecného súdu zapísanej do registra kancelárie Všeobecného súdu 8. júna 2012 (pozri body 32 a 54 vyššie) žalobkyňa uviedla, že v nadväznosti na rozsudok z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, už citovaný v bode 22 vyššie, už netrvá na skutočnosti, že Rada porušila povinnosť odôvodnenia a jej právo na obhajobu, keď jej neoznámila jednak dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, že spoločnosť BMI vlastní žalobkyňu, a jednak skutočnosti podporujúce tento názor.
82 Žalobkyňa však uvádza, že napriek opakovaným žiadostiam o poskytnutie informácií nezískala dostatočné informácie týkajúce sa prijatia reštriktívnych opatrení voči BMI a najmä jej nebol predložený žiadny dôkaz o údajnej účasti BMI na šírení jadrových zbraní. Žalobkyňa v tejto súvislosti popiera dôverný charakter pôvodného návrhu, na základe ktorého jej k nemu Rada zamietla prístup, a zdôrazňuje, že skutočnosti oznámené 1. októbra a 18. novembra 2009 sú nevyhovujúce.
83 Žalobkyňa z toho vyvodila, že oznámenie týchto skutočností jej neumožnilo formulovať potrebné pripomienky týkajúce sa prijatia reštriktívnych opatrení voči nej a BMI a neumožnilo jej zaručiť spravodlivý súdny proces.
84 Na úvod je potrebné pripomenúť, že reštriktívne opatrenia voči žalobkyni sú v platnosti od 23. júna 2008. Od tohto dátumu do dátumu prijatia prvých napadnutých aktov, t. j. do 26. júla 2010, došlo medzi žalobkyňou a Radou k výmene viacerých dokumentov, najmä k výmene listov z 1. októbra a 18. novembra 2009, prostredníctvom ktorých Rada žalobkyňu informovala o dodatočných dôvodoch prijatia reštriktívnych opatrení a predložila jej dodatočný návrh, ktorý nemal dôverný charakter. Tieto dokumenty sú spojené s prijatím napadnutých aktov, a preto môžu byť zohľadnené pri preskúmaní tohto žalobného dôvodu.
85 Takisto treba uviesť, že reštriktívne opatrenia voči žalobkyni majú dva právne základy, konkrétne jednak pôvodný návrh a jednak skutočnosti oznámené 1. októbra a 18. novembra 2009.
86 Tieto dva právne základy sú však samostatné, a ak by sa porušenie procesných práv žalobkyne, pokiaľ ide o pôvodný návrh, považovalo za preukázané, toto porušenie by mohlo odôvodňovať zrušenie napadnutých aktov jedine v prípade, ak by bolo preukázané, že skutočnosti oznámené 1. októbra a 18. novembra 2009 samy osebe nemôžu zakladať prijatie reštriktívnych opatrení voči žalobkyni.
87 V tejto súvislosti už bolo v bodoch 45 až 47 vyššie konštatované, že štvrtý žalobný dôvod, ktorý sa zameriava predovšetkým na odôvodnenosť dôvodov predložených 1. októbra 2009, je neprípustný.
88 Ako napokon vyplýva z bodu 82 vyššie, v rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa namieta voči dostatočnosti skutočností predložených 1. októbra a 18. novembra 2009 a zdôrazňuje najmä, že neobsahujú dôkazy o údajnej účasti BMI na šírení jadrových zbraní.
89 Na jednej strane je však potrebné uviesť, že dodatočné dôvody prijatia reštriktívnych opatrení oznámené 1. októbra 2009 sú dostatočné presné na to, aby splnili kritériá stanovené v judikatúre uvedené v bodoch 67 až 74 vyššie. Tieto skutočnosti teda umožňujú identifikovať subjekty, ktorým BMI poskytla finančné služby a voči ktorým sú namierené reštriktívne opatrenia prijaté Úniou alebo Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov, rovnako ako obdobie, počas ktorého boli predmetné služby poskytované, a v určitých prípadoch aj konkrétne transakcie, s ktorými boli spojené.
90 Na druhej strane, pokiaľ ide o nepredloženie dôkazov, je potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa zásady dodržiavania práva na obhajobu je Rada povinná oznámiť len tie skutočnosti, ktoré sú súčasťou jej spisu. V prejednávanom prípade však Rada bez toho, aby jej žalobkyňa odporovala, uvádza, že jej spis neobsahuje dodatočné dôkazy týkajúce sa dôvodov predložených 1. októbra 2009.
91 Na základe vyššie uvedeného musia byť tvrdenia žalobkyne založené na údajne nedostatočnom charaktere skutočností oznámených 1. októbra a 18. novembra 2009 zamietnuté ako neodôvodnené.
92 Za týchto okolností a vzhľadom na to, čo bolo uvedené v bodoch 85 a 86 vyššie, je potrebné okrem iného zamietnuť ako neúčinné tvrdenie žalobkyne spochybňujúce nepredloženie pôvodného návrhu.
– O vadách, ktoré údajne ovplyvnili pravidelné preskúmavanie reštriktívnych opatrení voči žalobkyni
93 Žalobkyňa po prvé uvádza, že Rada nevykonala skutočné preskúmanie reštriktívnych opatrení voči nej, keďže vychádzala jedine z existujúcich skutočností vrátane tých, ktoré žalobkyni neboli oznámené. Predovšetkým Rada neskúmala, či záruky navrhnuté žalobkyňou sú schopné zabrániť akémukoľvek obchádzaniu reštriktívnych opatrení voči BMI.
94 V tejto súvislosti je potrebné najprv konštatovať, že z bodov 85 a 86 vyššie vyplýva, že reštriktívne opatrenia voči žalobkyni majú dva právne základy, konkrétne jednak pôvodný návrh a jednak skutočnosti oznámené 1. októbra a 18. novembra 2009. Za týchto okolností, hoci by sa vady ovplyvňujúce opätovné preskúmanie dôvodov uvedených v pôvodnom návrhu považovali za preukázané, neovplyvňujú zákonnosť opätovného preskúmania dôvodov, ktoré sa zakladajú na skutočnostiach predložených v tieto dni.
95 Ďalej Rada bez toho aby jej žalobkyňa odporovala, uvádza, že pred prijatím napadnutých aktov boli pripomienky BMI a žalobkyne preložené delegáciám členských štátov, takže mohli byť zohľadnené. Rovnako z listov Rady z 18. novembra 2009, 11. mája a 28. októbra 2010, 5. decembra 2011 a 24. apríla 2012 vyplýva, že Rada uvedené pripomienky preskúmala a odpovedala na ne, aj pokiaľ ide o dodatočné záruky navrhnuté žalobkyňou.
96 Napokon v súvislosti s uvedenými zárukami je potrebné pripomenúť, ako to už bolo uvedené v bode 57 vyššie, že prijatie reštriktívnych opatrení voči subjektu vo vlastníctve nevyplýva z posúdenia Rady, pokiaľ ide o hrozbu, že by sa tento subjekt podieľal na obchádzaní účinkov opatrení prijatých voči jeho materskému subjektu, ale vyplýva priamo z vykonania relevantných ustanovení rozhodnutia 2010/413, nariadenia č. 961/2010 a nariadenia č. 267/2012, ako sú vykladané súdom Únie. Za týchto okolností Rada v rámci svojho opätovného preskúmania reštriktívnych opatrení nie je v žiadnom prípade povinná zohľadniť dodatočné záruky navrhnuté žalobkyňou na zníženie nebezpečenstva obchádzania predmetných opatrení.
97 Po druhé z diplomatických depeší podľa žalobkyne vyplýva, že členské štáty, predovšetkým Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, boli pod tlakom vlády Spojených štátov amerických s cieľom prijať reštriktívne opatrenia voči iránskym subjektom. Táto okolnosť podľa žalobkyne vrhá pochybnosti na zákonnosť prijatých opatrení a postup vedúci k ich prijatiu.
98 Ak by sa však aj preukázalo, že niektoré členské štáty boli pod diplomatickým tlakom, táto okolnosť sama osebe nepreukazuje, že mal tento tlak vplyv aj na napadnuté akty prijaté Radou alebo na preskúmanie, ktoré Rada uskutočnila pri ich prijatí.
99 Za týchto okolností treba tvrdenia založené na existencii vád s údajným vplyvom na pravidelné preskúmavanie reštriktívnych opatrení voči žalobkyni zamietnuť ako neodôvodnené.
100 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť prvý žalobný dôvod, a teda aj žalobu v celom rozsahu, v dôsledku čoho je návrh na zrušenie napadnutých aktov s okamžitým účinkom bezpredmetný.
O trovách
101 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa v konaní nemala úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Rady.
102 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. Preto Komisia znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Melli Bank plc znáša okrem vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie.
3. Európska komisia znáša vlastné trovy konania.
Pelikánová | Jürimäe | van der Woude |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. februára 2013.
Podpisy
Obsah
Okolnosti predchádzajúce sporu
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
O prípustnosti
O prípustnosti úpravy žalobných návrhov žalobkyne
O prípustnosti štvrtého žalobného dôvodu, založeného na nesprávnom posúdení účasti spoločnosti BMI na šírení jadrových zbraní
O prípustnosti tvrdení Rady týkajúcich sa prípustnosti žalobných dôvodov založených na porušení základných práv žalobkyne
O veci samej
O druhom žalobnom dôvode, založenom na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o vlastníctvo alebo kontrolu žalobkyne spoločnosťou BMI, a o piatom žalobnom dôvode, založenom na porušení zásady proporcionality, porušení práva vlastniť majetok a práva vykonávať hospodársku činnosť
O prvom žalobnom dôvode, založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, porušení zásady dodržiavania práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu
– O možnosti žalobkyne odvolať sa na zásadu dodržiavania práva na obhajobu
– O porušení povinnosti odôvodnenia, práva žalobkyne na obhajobu a jej práva na účinnú súdnu ochranu vyplývajúcom zo skutočnosti, že žalobkyni neboli poskytnuté dostatočné informácie týkajúce sa prijatia reštriktívnych opatrení voči nej
– O vadách, ktoré údajne ovplyvnili pravidelné preskúmavanie reštriktívnych opatrení voči žalobkyni
O trovách