ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 5. novembra 2014

Vec T‑669/13 P

Európska komisia

proti

Florence Thomé

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Prijímanie – Oznámenie o výberovom konaní – Odmietnutie prijatia – Existencia diplomu, ktorý je v súlade s oznámením o výberovom konaní z dôvodu uznania – Majetková a nemajetková ujma“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 7. októbra 2013, Thomé/Komisia (F‑97/12, Zb. VS, EU:F:2013:142), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta. Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Prijímanie – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Požiadavka vysokoškolských diplomov – Pojem vysokoškolského diplomu – Posúdenie z hľadiska právnej úpravy štátu, v ktorom bolo absolvované štúdium – Voľná úvaha výberovej komisie a menovacieho orgánu – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III, článok 5)

2.      Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obranu – Zásada kontradiktórnosti – Dosah – Právo inštitúcií Únie ako účastníkov konania dovolávať sa tejto zásady

3.      Odvolanie – Dôvody – Preskúmanie posúdenia pravidiel vnútroštátneho práva, od ktorých závisí zákonnosť napadnutého aktu, Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

(Článok 257 ZFEÚ; štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 1)

1.      V prípade, ak nariadenie alebo smernica uplatniteľná na výberové konania, ani oznámenie o výberovom konaní neobsahujú niečo iné, musí sa požiadavka mať vysokoškolský diplom, ktorý je podmienkou prístupu k verejnému výberovému konaniu, nevyhnutne chápať v zmysle, ktorý má tento výraz v právnej úprave členského štátu, v ktorom uchádzač ukončil štúdium, ktorého sa dovoláva.

V tejto súvislosti sa na rozhodnutie výberovej komisie výberového konania o nepripustení na skúšky z dôvodu, že diplom predložený uchádzačom nie je na úrovni vyžadovanej oznámením o výberovom konaní, nevzťahuje voľná úvaha priznaná tejto komisii a toto rozhodnutie teda musí podliehať úplnému súdnemu preskúmaniu.

Rovnaký stupeň preskúmania treba uplatniť v prípade, keď ide o posúdenie menovacieho orgánu týkajúce sa existencie diplomu alebo toho, či sa tento diplom zhoduje s požiadavkami oznámenia o výberovom konaní. Dôvody, ktoré vedú súd Únie k úplnému súdnemu preskúmaniu takýchto posúdení v prípade, ak ich robí výberová komisia, a to dodržanie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ako aj súdna povaha analýzy toho, či sa diplom zhoduje s požiadavkami oznámenia o výberovom konaní, možno totiž uplatniť rovnako na preskúmanie menovacieho orgánu v prípade, keď sa rozhodne svojimi vlastnými posúdeniami nahradiť posúdenia výberovej komisie výberového konania.

(pozri body 26, 27 a 42)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudky z 11. februára 1992, Panagiotopoulou/Parlament, T‑16/90, Zb., EU:T:1992:11, bod 39, a z 3. marca 1994, Cortes Jimenez a i./Komisia, T‑82/92, Zb. VS, EU:T:1994:24, body 33 a 34

2.      Zásada kontradiktórnosti sa uplatňuje v každom konaní, ktoré môže viesť k rozhodnutiu inštitúcie alebo orgánu Únie, ktoré sa citeľným spôsobom dotýka záujmov osoby. Vo všeobecnosti znamená právo účastníkov konania môcť zaujať stanovisko k skutočnostiam a dokumentom, z ktorých bude vychádzať súdne rozhodnutie, ako aj vyjadriť sa k dôkazom a pripomienkam predloženým súdu a k právnym dôvodom zohľadneným ex offo zo strany súdu, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie. Na splnenie požiadaviek spojených s právom na spravodlivý proces totiž treba, aby účastníci konania mali možnosť vyjadriť sa kontradiktórne tak ku skutkovým okolnostiam, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania.

Súdy Únie zabezpečujú, aby zásada kontradiktórnosti bola dodržiavaná pred nimi a nimi samotnými. Táto zásada sa musí vzťahovať na každého účastníka konania, ktoré prebieha na súde Únie bez ohľadu na jeho právne postavenie. Môžu sa jej preto dovolávať aj inštitúcie a orgány Únie, keď sú účastníkmi takého konania.

(pozri body 31 a 32)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok zo 17. decembra 2009, Preskúmanie M/EMEA, C‑197/09 RX‑II, Zb., EU:C:2009:804, body 41 až 42

3.      Pokiaľ ide o preskúmanie, ktoré musí Všeobecný súd vykonať vo vzťahu k posúdeniam prvostupňového súdu, ktoré sa netýkajú práva Únie, ale výkladu a uplatňovania vnútroštátneho práva členského štátu, od ktorého závisí zákonnosť rozhodnutí napadnutých na tomto súde, platí, že voči týmto posúdeniam treba mať výhrady iba vtedy, keď spočívajú na skreslení relevantných pravidiel vnútroštátneho práva alebo predstavujú zjavné pochybenie pri ich výklade alebo uplatňovaní.

Skreslenie musí navyše zjavne vyplývať z písomností v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov.

(pozri body 46 a 47)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, Zb., EU:C:2011:452, body 44 až 53

Všeobecný súd: rozsudok z 18. júna 2013, Heath/BCE, T‑645/11 P, Zb. VS, EU:T:2013:326, bod 101 a tam citovaná judikatúra