ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 29. novembra 2011
Vec T‑10/11 P
Gerhard Birkhoff
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa – Dieťa postihnuté invaliditou, ktorá mu bráni zarábať si na živobytie – Zamietnutie predĺžiť vyplácanie príspevku“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 27. októbra 2010, Birkhoff/Komisia, (vec F‑60/09), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 27. októbra 2010, Birkhoff/Komisia (F–60/09), sa zrušuje. Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu na ďalšie konanie. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Abstrakt
1. Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa – Právo na predĺženie vyplácania bez ohľadu na vek v prípade, keď si dieťa nemôže zarábať na živobytie
(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 2 ods. 5)
2. Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na nezaopatrené dieťa – Právo na predĺženie vyplácania bez ohľadu na vek v prípade, keď si dieťa nemôže zarábať na živobytie
(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 2 ods. 5)
1. Na základe článku 2 ods. 5 prílohy VII služobného poriadku vyplácanie príspevku na nezaopatrené dieťa pokračuje bez ohľadu na vek v prípade, keď dieťa trpí vážnou chorobou alebo invaliditou, ktoré mu bránia zarábať si na živobytie.
Pre choré alebo invalidné dieťa si pojem „nemôže zarábať na živobytie“ vyžaduje zohľadnenie konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu.
V rámci logického pokračovania v týchto úvahách sa z dôvodov sociálneho poriadku vyžaduje pri zohľadnení konkrétnych právnych a skutkových okolností každého prípadu na účely určenia výšky príjmov, ktorou disponuje postihnutá osoba na pokrytie svojich nákladov na živobytie v zmysle predmetného ustanovenia, aby sa do úvahy bral čistý príjem bez daní, odvodov a poplatkov, a nie hrubý príjem.
Po prvé iba čistý príjem je sumou, ktorú má dotknutá osoba skutočne k dispozícii na pokrytie svojich každodenných potrieb a obvyklých nákladov, ako sú náklady na výživu, oblečenie, ubytovanie, zariadenie bytu, domácnosť, vykurovanie atď.
Po druhé so zreteľom na zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá si vyžaduje, aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené, nemožno neuznať, že zdravotne postihnutá osoba, ktorej hrubý príjem znižujú rôzne veľmi vysoké poplatky, čiže jej čistý príjem je relatívne nízky, sa skutočne nachádza v odlišnej situácii ako zdravotne postihnutá osoba s rovnakým hrubým príjmom, ktorá však platí značne nižšie poplatky, a teda má relatívne vysoký čistý príjem. Vzhľadom na vyššie uvedený sociálny cieľ nemožno odôvodniť, aby sa s týmito dvoma prípadmi zaobchádzalo rovnako s odkazom na to, že suma hrubého príjmu je v oboch situáciách rovnaká, hoci medzi príjmami, ktoré v skutočnosti zostávajú na pokrytie každodenných potrieb, existuje značný rozdiel. Na určenie, či si dotknutá zdravotne postihnutá osoba skutočne nemôže zarobiť na živobytie v zmysle uvedeného ustanovenia služobného poriadku, je príslušný orgán povinný preskúmať konkrétne právne a skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
Po tretie požiadavka zohľadniť čistý príjem, ktorý má dotknutá osoba skutočne k dispozícii, je koherentná so skutočnosťou, že z príjmu zo zárobkovej činnosti treba odpočítať tiež náklady, ktoré táto osoba znáša z dôvodu svojej invalidity.
Napokon, aj keď je pravda, že ustanovenia práva Európskej únie, ktoré zakladajú nárok na peňažné plnenie, treba vykladať reštriktívne, z vyššie uvedených úvah vyplýva, že v súlade so sociálnym cieľom sledovaným vyplácaním príspevku podľa článku 2 ods. 5 prílohy VII služobného poriadku v prospech dieťaťa, ktoré si nemôže zarobiť na živobytie, je len výklad, ktorý zohľadňuje čistý príjem, ktorý má skutočne k dispozícii dieťa trpiace vážnou chorobou alebo invaliditou.
(pozri body 28, 34, 37 – 40 a 50)
Odkaz: Súdny dvor, 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C‑303/05, Zb. s. I‑3633, bod 56 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 30. novembra 1994, Dornonville de la Cour/Komisia, T‑498/93, Zb. VS s. I‑A‑257, II‑813, bod 39
2. Príspevok na nezaopatrené dieťa zodpovedá cieľu sociálneho poriadku odôvodneného nákladmi vyplývajúcimi z aktuálnej a istej nevyhnutnosti spojenej s existenciou dieťaťa a jeho skutočným vyživovaním, pričom príslušný orgán má v každom jednotlivom prípade preveriť, či sa dosahuje sociálny cieľ, a určiť, či so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu vážna choroba alebo invalidita dotknutého dieťaťa mu bránia zarábať si na živobytie.
Z tohto hľadiska formulácia objektívneho kritéria inštitúciou na účely výkladu článku 2 ods. 5 prílohy VII služobného poriadku ju bez ohľadu na obsah takého kritéria neoslobodzuje od povinnosti preskúmať konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu.
Na zohľadnenie právnych a skutkových osobitostí situácie zdravotne postihnutej osoby je potrebné z príjmu zo zárobkovej činnosti tejto osoby odpočítať všetky náklady, ktoré musí vynaložiť z dôvodu svojho postihnutia. Pri preskúmaní, či si zdravotne postihnutá osoba nemôže zarobiť na živobytie v zmysle článku 2 ods. 5 prílohy VII služobného poriadku, treba zohľadniť takto znížený príjem.
Opatrenie v prospech zdravotne postihnutej osoby nie ja samoúčelné, ale zabezpečuje rovnosť zaobchádzania, takže je prípustné len v prípade, keď smeruje k dosiahnutiu rovnosti zaobchádzania postihnutej osoby so zdravou osobou v porovnateľnej situácii. V takom prípade zásada rovnosti zaobchádzania zaväzuje administratívu zohľadniť iba náklady vzniknuté konkrétne s invaliditou dotknutého dieťaťa na účely rovnocenného finančného postavenia s osobou bez postihnutia v rovnakej situácii.
V prípade čiastočného odpočítania nákladov na tovar a služby, ktoré v širokej miere využíva každý, a nielen zdravotne postihnuté osoby, nejde ani o skutkový omyl, ani právne nesprávne posúdenie, ani o zjavne nesprávne posúdenie.
(pozri body 30, 32, 36, 57, 59 a 60)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 21. októbra 2003, Birkhoff/Komisia, T‑302/01, Zb. VS s. I‑A‑245, II‑1185, body 39, 40 a 44