NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE
prednesené 30. marca 2017 (1)
Vec C‑661/15
X BV
proti
Staatssecretaris van Financiën
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colný kódex Spoločenstva – Dovoz vozidiel – Článok 29 – Určenie colnej hodnoty – Článok 78 – Oprava vyhlásenia – Článok 236 ods. 2 – Vrátenie dovozného cla – Lehota 3 rokov – Nariadenie (EHS) č. 2454/93 – Článok 145 ods. 2 a 3 – Zohľadnenie platieb, ktoré vykonal predávajúci v prospech kupujúceho na základe zmluvnej záručnej povinnosti, na účely určenia colnej hodnoty – Vadný tovar – Lehota 12 mesiacov – Platnosť“
I. Úvod
1. Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) koná v spore medzi spoločnosťou X BV a Staatssecretaris van Financiën (minister financií, Holandsko) vo veci zamietnutia žiadostí o vrátenie cla, ktoré táto spoločnosť zaplatila pri dovoze vozidiel na colné územie Európskej únie, zo strany Staatssecretaris van Financiën.
2. V tomto kontexte sa uvedený súd jednak Súdneho dvora pýta na výklad článkov 29 a 78 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva(2) (ďalej len „colný kódex“), ako aj článku 145 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92(3) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Vnútroštátny súd ďalej žiada Súdny dvor o to, aby rozhodol o platnosti článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia.
II. Právny rámec
3. Článok 29 colného kódexu stanovuje:
„1. Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a 33…
3. a) Cenou, ktorá bola alebo ktorá má byť za tovar skutočné zaplatená sa rozumie celková platba, ktorá bola alebo má byť zaplatená kupujúcim predávajúcemu alebo v jeho prospech za dovážaný tovar a zahrňuje všetky platby, ktoré boli platené kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej osobe ako podmienku predaja dovážaného tovaru predávajúcemu alebo tretej osobe k splneniu záväzku predávajúceho. …“
4. Podľa článku 78 tohto kódexu:
„1. Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.
…
3. Ak výsledky preskúmania vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.“
5. Článok 236 uvedeného kódexu znie:
„1. Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené ak sa zistí, že v čase, kedy bolo zaplatené, nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov…
Dovozné alebo vývozné clo bude odpustené ak sa zistí, že v čase keď toto bolo zapísané do účtovnej evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov…
2. Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.
…“
6. Článok 145 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia stanovuje:
„2. Po prepustení tovaru do voľného obehu možno na určenie colnej hodnoty v súlade s článkom 29 kódexu vziať do úvahy úpravu naozaj uhradenej alebo splatnej ceny, ktorú predávajúci urobí v prospech kupujúceho, ak sa k spokojnosti colných orgánov preukáže, že:
a) v čase, ktorý sa uvádza v článku 67 kódexu, bol tovar vadný,
b) predávajúci cenu upravil v rámci plnenia záručnej povinnosti ustanovenej v kúpno‑predajnej zmluve, ktorá sa uzatvorila ešte pred prepustením tovaru do voľného obehu,
c) vadnosť tovaru sa už nezohľadnila v príslušnej kúpno‑predajnej zmluve.
3. Naozaj uhradenú alebo splatnú cena za tovar, ktorá sa upravila v súlade s odsekom 2, možno vziať do úvahy, len ak sa táto úprava urobila v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia vyhlásenia o prepustení tovaru do voľného obehu.“
III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom
7. Spoločnosť X nakúpila osobné motorové vozidlá troch rôznych typov – tie sa v rozhodnutí vnútroštátneho súdu a ďalej v tomto texte označujú písmenami A, C a D – od výrobcu so sídlom v Japonsku a prepustila ich do voľného obehu na colné územie Európskej únie. V tejto súvislosti spoločnosť X zaplatila dovozné clo, ktoré určil Inspecteur van de Belastingdienst (daňový inšpektor, Holandsko, ďalej len „inšpektor“). Na účely výpočtu sumy tohto cla bola colná hodnota týchto vozidiel určená v súlade s článkom 29 colného kódexu na základe kúpnej ceny, ktorú spoločnosť X zaplatila predávajúcemu, ktorý je zároveň výrobcom. Následne spoločnosť X uvedené vozidlá predala koncesionárom, ktorí ich ďalej predali konečným užívateľom.
8. Predávajúci, ktorý je zároveň výrobcom, neskôr požiadal spoločnosť X o to, aby vyzvala všetkých vlastníkov vozidiel typu A na dohodnutie si termínu s koncesionárom na bezplatnú výmenu spojky riadenia na vozidle. Táto zvolávacia akcia bola odôvodnená prípadnou možnosťou, že šróby na spojke riadenia nie sú správne zatiahnuté. Za týchto okolností predávajúci, ktorý je zároveň výrobcom, usúdil, že existuje riziko, že spoj spojky riadenia sa odpojí od stĺpika riadenia, čím by došlo k tomu, že sa vozidlo stane neovládateľným.
9. Spoločnosť X nahradila koncesionárom náklady na výmenu. Predávajúci, ktorý je zároveň výrobcom, následne tieto náklady nahradil spoločnosti X, a to na základe záručnej povinnosti uvedenej v kúpnej zmluve uzavretej so spoločnosťou X. K tejto druhej uvedenej náhrade nákladov došlo v rámci lehoty 12 mesiacov odo dňa prijatia vyhlásenia o prepustení týchto vozidiel do voľného obehu.
10. Pokiaľ ide o vozidlá typu C a D, prvé z nich mali vadu na tesniacich gumách a druhé vadu na pántoch dverí. Príslušní koncesionári tieto vady opravili na základe záruky, ktorú poskytujú konečným užívateľom. Spoločnosť X nahradila koncesionárom náklady na tieto opravy. Predávajúci, ktorý je zároveň výrobcom, zase tieto náklady nahradil spoločnosti X na základe svojej zmluvnej záručnej povinnosti. K tejto druhej uvedenej náhrade nákladov došlo po uplynutí 12 mesiacov odo dňa prijatia vyhlásenia o prepustení príslušných vozidiel do voľného obehu.
11. Za týchto okolností spoločnosť X na základe článku 236 colného kódexu požiadala o čiastočné vrátenie zaplateného dovozného cla z dôvodu, že sa následne ukázalo, že colná hodnota vozidiel typu A, C a D je nižšia než ich pôvodne určená colná hodnota, a to o sumy predstavujúce náhradu nákladov zo strany predávajúceho, ktorý je zároveň výrobcom.
12. Inšpektor usúdil, že táto žiadosť sa týka úpravy naozaj uhradenej ceny za tieto vozidlá, ktorú urobil predávajúci, ktorý je zároveň výrobcom, v prospech spoločnosti X, v zmysle článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Túto žiadosť však zamietol, pokiaľ ide o vozidlá typu A, z dôvodu, že tieto vozidlá nie sú vadné v zmysle tohto ustanovenia, a pokiaľ ide o vozidlá typu C a D, z dôvodu, že k úhrade zo strany predávajúceho, ktorý je zároveň výrobcom, v prospech spoločnosti X nedošlo v rámci lehoty 12 mesiacov stanovenej v článku 145 ods. 3 tohto nariadenia.
13. Spoločnosť X podala proti rozhodnutiu inšpektora žalobu na Rechtbank Noord‑Holland (Súd pre provinciu Severné Holandsko, Holanko). Po tom, ako bola táto žaloba zamietnutá, podala táto spoločnosť kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd.
14. Tento súd sa v prvom rade, pokiaľ ide o žiadosť o vrátenie týkajúcu sa vozidiel typu A, zamýšľa nad rozsahom článku 145 ods. 2 uvedeného nariadenia. Uvádza, že úprava kúpnej ceny týchto vozidiel, vplývajúca z náhrady nákladov na opravu, ktoré vynaložila spoločnosť X, vychádza zo zistenia, podľa ktorého bola ich výroba taká, že nebolo dostatočne zaručené, že by spojka riadenia pri používaní nevykazovala žiadnu poruchu. Predávajúci, ktorý je zároveň výrobcom, chcel preto preventívne túto spojku riadenia vymeniť.
15. V tejto súvislosti sa uvedený súd pýta, či sa toto ustanovenie týka len prípadov, keď je preukázané, že ku dňu prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu bol dovezený tovar skutočne nefunkčný, alebo aj prípadov, keď je preukázané, že k tomuto dňu pri tomto tovare existovalo riziko súvisiace s jeho výrobou, že sa nefunkčným stane pri používaní. V tejto súvislosti uvedený súd zmieňuje komentár výboru pre colný kódex(4), v ktorom tento výbor v podstate usudzuje, že článok 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa vzťahuje iba na tovar, ktorý je v čase prijatia colného vyhlásenia skutočne vadný. Podľa uvedeného výboru sa tak toto ustanovenie neuplatňuje v prípade, že je vozidlo preventívne zvolané na predajné miesto na prehliadku a možnú úpravu.
16. V prípade, že sa uvedené ustanovenie v prejednávanom prípade neuplatňuje, vnútroštátny súd si kladie otázku, či so zreteľom na rozsudok Mitsui & Co. Deutschland(5) už samotný článok 29 ods. 1 a 3 colného kódexu neukladá povinnosť konštatovať zníženie colnej hodnoty vozidiel typu A. Skutočnosť, že v čase ich dovozu existuje riziko, že sa pred uplynutím záručnej doby vyskytne porucha, na základe ktorej sa tieto vozidlá stanú nepoužiteľnými, totiž znižuje ich ekonomickú hodnotu.
17. V druhom rade, pokiaľ ide o žiadosť o vrátenie týkajúcu sa vozidiel typu C a D, vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o súlad lehoty 12 mesiacov, ktorá je stanovená v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, s určitými ustanoveniami colného kódexu. Uvedený súd predovšetkým poznamenáva, že táto lehota sa odlišuje od lehoty 3 rokov, ktorá je stanovená v článku 236 ods. 2 tohto kódexu na podanie žiadostí o vrátenie cla. Tento súd okrem toho zdôrazňuje, že článok 29 uvedeného kódexu, vykladaný v spojení s článkom 78 tohto kódexu, nestanovuje žiadne časové obmedzenie na úpravy colnej hodnoty.
18. Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. a) Má sa článok 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 29 ods. 1 a 3 colného kódexu vykladať tak, že v nich obsiahnutá úprava sa vzťahuje aj na prípad, keď sa zistilo, že v čase prijatia colného vyhlásenia o určitom tovare existovalo riziko súvisiace s jeho výrobou, že na niektorom komponente tovaru sa pri používaní vyskytne porucha, a v tejto súvislosti predávajúci na základe plnenia zmluvnej záručnej povinnosti, ktorú prevzal voči kupujúcemu, tomuto kupujúcemu poskytne zľavu z ceny vo forme náhrady nákladov, ktoré kupujúcemu vznikli tým, že tovar bol upravený do podoby vylučujúcej uvedené riziko?
b) Ak sa úprava v článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nevzťahuje na vyššie uvedený prípad, postačujú potom samotné ustanovenia článku 29 ods. 1 a 3 colného kódexu v spojení s článkom 78 colného kódexu na to, aby uvedená colná hodnota bola po poskytnutí spomínanej zľavy z ceny znížená?
2. Je článok 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia vzhľadom na podmienku uloženú pre zmenu colnej hodnoty, v zmysle ktorej musí k zmene naozaj uhradenej alebo splatnej ceny dôjsť počas lehoty 12 mesiacov odo dňa prijatia vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu, v rozpore s článkami 78 a 236 colného kódexu v spojení s článkom 29 [tohto] kódexu?“
19. Spoločnosť X, holandská vláda, ako aj Komisia podali písomné pripomienky a boli zastúpené na pojednávaní z 30. novembra 2016.
IV. Analýza
A. Úvodné poznámky
20. Otázky, ktoré kladie vnútroštátny súd, sa týkajú určenia colnej hodnoty dovezených vozidiel, ktorá predstavuje vymeriavací základ pre výpočet dovozného cla, ktorému tieto vozidlá podliehajú pri ich prepustení do voľného obehu na colné územie Únie.(6)
21. Podľa článku 29 ods. 1 colného kódexu sa colná hodnota tovaru v zásade rovná jeho prevodnej hodnote.(7) Základom pre výpočet tejto prevodnej hodnoty je skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tento tovar, tak ako je vymedzená v odseku 3 tohto článku, ktorý je predávaný na vývoz na colné územie Únie.
22. Ako to ozrejmila judikatúra(8), prevodná hodnota však predstavuje iba náhradu za skutočnú hospodársku hodnotu tovaru v čase jeho dovozu – pričom referenčným dátumom v tejto súvislosti je deň prijatia colného vyhlásenia na tento tovar.(9) Cieľom článku 29 colného kódexu je totiž vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, vylučujúceho uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota musí byť teda odrazom všetkých zložiek tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu.(10) Skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tento tovar, tak ako je uvedená v colnom vyhlásení, je teda údajom, ktorý musí byť eventuálne upravený v prípade, že sa ukáže, že táto úprava je potrebná na to, aby sa zabránilo stanoveniu svojvoľnej alebo fiktívnej colnej hodnoty.(11)
23. Práve z tohto hľadiska článok 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ktorý je predmetom prvej prejudiciálnej otázky, umožňuje colným orgánom vziať do úvahy zníženie tejto ceny, ak sa ukáže, že hospodárska hodnota tovaru je po jeho prepustení do voľného obehu nižšia, než je uvedená cena.(12) K takémuto zníženiu dôjde iba za podmienky, že zníženie obchodnej hodnoty tovaru vyplýva z vady, ktorá existovala pred jeho prepustením do voľného obehu, no nebola zohľadnená v kúpnej zmluve, a na základe ktorej došlo k následným refundáciám zo strany predávajúceho v prospech kupujúceho na základe zmluvnej záručnej povinnosti. Skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, sa tak na účely určenia colnej hodnoty tovaru znižuje o sumu týchto refundácií, o ktorej sa usudzuje, že odráža zníženie obchodnej hodnoty tohto tovaru.
24. Tak ako vyplýva z bodu 28 rozsudku Mitsui & Co. Deutschland(13), článok 145 ods. 2 tohto nariadenia sa uplatňuje okrem iného v prípade, že tak ako je to vo veci samej, predávajúci na základe zmluvnej záručnej povinnosti nahrádza kupujúcemu náklady na opravu, ktoré sú tomuto kupujúcemu fakturované zo strany jeho vlastných kupujúcich. Súdny dvor v bode 27 tohto rozsudku usúdil, že toto ustanovenie „upresnil[o] riešenie, ktoré už bolo navrhnuté v samotnom článku 29 colného kódexu“(14).
25. Článok 145 ods. 3 uvedeného nariadenia, ktorého sa týka druhá otázka, podmieňuje uplatnenie odseku 2 tohto článku splnením dodatočnej podmienky, podľa ktorej musí k úprave ceny dôjsť v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia.
B. O pojme vadný tovar v zmysle článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (prvá otázka)
26. Prvou časťou svojej prvej otázky sa Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) Súdneho dvora pýta na význam pojmu vadný tovar v zmysle článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, vykladaného s ohľadom na článok 29 ods. 1 a 3 colného kódexu. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či tento pojem zahŕňa tovar, pri ktorom existuje riziko súvisiace s jeho výrobou, že sa pri používaní stane nefunkčným.
27. Je nesporné, že článok 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje iba pod podmienkou, že tovar je postihnutý vadou ku dňu prijatia colného vyhlásenia. Obmedzuje sa však pojem vada na tie nedostatky, ktoré sa prejavujú skutočnou nefunkčnosťou už k tomuto dátumu, tak ako to tvrdí holandská vláda? Alebo tento pojem zahŕňa aj existenciu rizika súvisiaceho s výrobou tovaru (v protiklade s jeho bežným opotrebením), že sa tento tovar stane nefunkčným pri používaní, hoci sa aj toto riziko (zatiaľ) nezhmotnilo, tak ako to tvrdí spoločnosť X a Komisia?
28. Hneď na úvod spresňujem, že z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pri vozidlách typu A existovalo z dôvodu ich výroby riziko poruchy ich spojky riadenia.(15) Je tak nesporné, že toto riziko malo svoj pôvod nie v bežnom opotrebení, ale v procese samotnej výroby týchto vozidiel.
29. Ako poznamenala Komisia, vykonávacie nariadenie nevymedzuje pojem vadný tovar. Toto nariadenie navyše ani neodkazuje na vnútroštátne právne poriadky členských štátov na účely stanovenia zmyslu a rozsahu uvedeného pojmu. Za týchto okolností je s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj jednotné uplatňovanie práva Únie potrebné tomuto pojmu pripisovať autonómny a jednotný výklad v celej Únii.(16) Tento význam musí zohľadňovať zvyčajný zmysel uvedeného pojmu v bežnom jazyku, ako aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.(17)
30. Podľa zvyčajného zmyslu pojmu vadný tovar sa, ako poznamenala Komisia, týmto pojmom označuje každý tovar, ktorý nemá také vlastnosti, ktoré od neho možno oprávnene očakávať vzhľadom na jeho povahu a všetky relevantné okolnosti. Prívlastok „vadný“ sa tak vzťahuje na predmet, „ktorý nemá požadované vlastnosti“(18).
31. Táto definícia založená na bežnom jazyku zodpovedá definícii chybného výrobku, uvedenej v článku 6 ods. 1 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky(19). Podľa tohto ustanovenia je výrobok chybný v prípade, „ak nezabezpečuje bezpečné používanie, ktoré jednotlivec od výrobku právom očakáva s ohľadom na všetky okolnosti“, najmä „predvádzani[e] výrobku“, „použiti[e] výrobku na také účely, na ktoré sa logicky predpokladá, že sa použije“, ako aj „[časové] obdobi[e], v priebehu ktorého sa výrobok uviedol do obehu“.
32. V prejednávanej veci je vzhľadom na predmetnú povahu tovaru (osobné motorové vozidlá, ktoré sú pojazdné) a dotknuté diely (spojka riadenia) oprávnené a odôvodnené od tohto tovaru očakávať vyšší stupeň bezpečnosti vzhľadom na významné riziká pre fyzickú integritu a život vodičov, pasažierov a tretích osôb, ktoré súvisia s ich používaním. Táto požiadavka bezpečnosti istotne nie je splnená v prípade, že existuje riziko poruchy spojky riadenia, súvisiace s výrobou. Existencia tohto rizika tak znamená, že tento tovar nemá vlastnosti, ktoré od neho možno oprávnene očakávať.
33. Inak povedané, riziko nefunkčnosti za takýchto okolností predstavuje samotnú vadu(20). Keďže táto vada vyplýva z procesu výroby tovaru, treba usúdiť, že tento tovar bol vadný v zmysle článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia už od jeho výroby, a teda, a fortiori, v čase jeho dovozu.
34. Uvedený výklad potvrdzujú ciele, ktoré sú sledované týmto ustanovením. V tejto súvislosti pripomínam, že toto ustanovenie spresňuje rozsah článku 29 colného kódexu(21), ktorého cieľom je zabezpečiť, aby colná hodnota tovaru zodpovedala jeho skutočnej hospodárskej hodnote.(22) Samotná existencia rizika súvisiaceho s výrobou, že sa tovar pri používaní stane nefunkčným, pritom bez ohľadu na to, či dôjde k zhmotneniu tohto rizika, znižuje hodnotu tohto tovaru. Je totiž nepochybné, že vozidlo, ktoré nezodpovedá požiadavkám bezpečnosti, ktoré od neho možno oprávnene očakávať, bude mať problém nájsť kupujúceho, prinajmenšom za rovnakú cenu ako vozidlo, ktoré tieto požiadavky spĺňa.
35. Komentár výboru colného kódexu, na ktorý odkazujú vnútroštátny súd a holandská vláda, takýto výklad nemôže spochybniť.(23) V tejto súvislosti stačí konštatovať, že hoci komentáre uvedeného výboru môžu prispieť k výkladu colného práva Únie(24), nie sú právne záväzné. Ich cieľom je iba to, aby členským štátom uľahčili stanoviť spoločný prístup v podobných prípadoch s cieľom zaručiť správne a jednotné uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa určovania colnej hodnoty.(25)
36. Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že článok 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje v prípade, že tak ako je to vo veci samej, predávajúci vozidla poskytne kupujúcemu na základe zmluvnej záručnej povinnosti uvedenej v kúpnej zmluve zľavu z ceny v podobe náhrady nákladov, ktoré kupujúci vynaložil na odstránenie rizika súvisiaceho s výrobou, že sa toto vozidlo pri používaní stane nefunkčným, takže toto vozidlo nevykazuje taký stupeň bezpečnosti, ktorý od neho možno odôvodnene očakávať.
37. Preto nie je potrebné odpovedať na druhú časť tejto otázky, ktorá bola Súdnemu dvoru položená subsidiárne a ktorou sa vnútroštátny súd pýta, či za predpokladu, že sa toto ustanovenie v takejto situácii neuplatňuje, samotný článok 29 colného kódexu, vykladaný v spojení s článkom 78 tohto kódexu, umožňuje upraviť colnú hodnotu tak, že sa zohľadní takáto zľava z ceny. Pre úplnosť dodávam, že vzhľadom na bod 27 rozsudku Mitsui & Co. Deutschland(26) by odpoveď na druhú časť prvej otázky bola podľa môjho názoru kladná.
C. O platnosti lehoty 12 mesiacov, stanovenej v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (druhá otázka)
38. Druhá prejudiciálna otázka sa týka súladu článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v rozsahu, v akom stanovuje lehotu 12 mesiacov od prijatia colného vyhlásenia, v rámci ktorej musí dôjsť k úprave ceny na to, aby bola odôvodnená úprava colnej hodnoty v prípade uvedenom v odseku 2 tohto článku, s článkami 29, 78 a článkom 236 ods. 2 colného kódexu. Táto otázka môže mať praktický význam vo všetkých prípadoch, keď kúpna zmluva týkajúca sa tovaru, ktorý je určený na vývoz na colné územie Únie, stanovuje záručnú dobu dlhšiu ako 12 mesiacov.(27)
39. Hneď na úvod zdôrazňujem, že právnym základom vykonávacieho nariadenia je stará verzia článku 249 colného kódexu(28), ktorá oprávňovala Komisiu na prijatie akýchkoľvek ustanovení potrebných na uplatňovanie tohto kódexu.(29) Z judikatúry tiež vyplýva, že Komisia je splnomocnená prijať všetky vykonávacie opatrenia, ktoré sú potrebné alebo vhodné na výkon uvedeného kódexu, za predpokladu, že s ním nie sú v rozpore.(30)
40. Okrem toho sa podľa judikatúry pojem výkon má vykladať extenzívne.(31) Súdny dvor už navyše mal príležitosť zdôrazniť priestor pre voľnú úvahu, ktorý má Komisia na vykonávanie ustanovení colného kódexu.(32)
41. S ohľadom na tieto zásady treba preveriť jednak to, či lehota, ktorá je stanovená v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, je potrebná alebo vhodná na výkon tohto kódexu, a jednak to, či je táto lehota v súlade s ustanoveniami uvedeného kódexu. Z dôvodov, ktoré uvediem nižšie, sa domnievam, že tieto podmienky splnené nie sú.
1. O potrebnosti alebo vhodnosti článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia
42. Podľa Komisie je lehota, ktorá je stanovená v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, vhodná, ba až potrebná na výkon článku 29 colného kódexu, keďže umožňuje minimalizovať riziká pochybení alebo podvodov v rámci uplatňovania článku 145 ods. 2 tohto nariadenia. Tie by totiž viedli k určovaniu svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt, čo je v rozpore s článkom 29 tohto kódexu. Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje problém v praxi posúdiť, či vada tovaru existovala už v čase jeho dovozu alebo či vznikla neskôr z dôvodu jeho bežného opotrebenia. Vzhľadom na to, že tento problém, a teda aj riziko pochybení alebo omylov, sa časom zväčšujú, zohľadňovanie úprav ceny, ku ktorým dochádza po prepustení do voľného obehu, na základe článku 145 ods. 2 uvedeného nariadenia by sa malo obmedziť primeranou lehotou.(33)
43. Holandská vláda a Komisia navyše tvrdia, že takáto lehota je potrebná na to, aby sa zabezpečila právna istota a jednotné uplatňovanie tohto ustanovenia. Okrem toho zdôrazňujú koherentnosť lehoty 12 mesiacov, uvedenej v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, s porovnateľnou lehotou, ktorá je stanovená v článku 238 ods. 4 colného kódexu.
44. Pochybujem, že článok 145 ods. 3 tohto nariadenia je vhodný alebo potrebný na uskutočňovanie týchto cieľov, a teda na vykonávanie článku 29 tohto kódexu.
45. Pokiaľ ide v prvom rade o cieľ, ktorým je zabrániť určovaniu svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt, ktoré by vyplývali z pochybení alebo podvodov, v rámci uplatňovania článku 145 ods. 2 uvedeného nariadenia, vzhľadom na problém posúdiť, kedy vada vznikla, poznamenávam, že hmotnoprávne podmienky uvedené v tomto ustanovení už stanovujú, že sa musí na vyhovenie colným orgánom preukázať, že vada existovala v čase dovozu príslušného tovaru.(34) Dôkazné bremeno zaťažuje v tejto súvislosti dovozcu.(35) Za týchto okolností už nie je potrebné, ba ani vhodné, na dosiahnutie tohto cieľa podriadiť úpravu colnej hodnoty dodatočnej požiadavke, podľa ktorej musí k úprave ceny dôjsť v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia.
46. V prejednávanej veci sa v rozhodnutí vnútroštátneho súdu uvádza, že vada na vozidlách typu A súvisela s ich výrobou, a teda existovala už v čase ich dovozu. Ako spoločnosť X uviedla na pojednávaní, v takejto situácii sa tak táto požiadavka javí ako nevhodná.
47. Holandská vláda navyše tvrdí, že lehota stanovená v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia je založená na fikcii, podľa ktorej v prípade, že sa vada, na ktorú sa vzťahuje záručná povinnosť, objaví do 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia, colné orgány môžu vychádzať z toho, že táto vada existovala už v tomto čase. Táto argumentácia v podstate spočíva v tvrdení, že táto lehota zodpovedá obdobiu, počas ktorého sa dá predpokladať, že vada v tomto čase existovala.
48. Uvedená lehota však z takéhoto predpokladu nijako nevychádza. Tento predpoklad by znamenal, že vo vzťahu k akejkoľvek úprave ceny, ku ktorej dochádza pred uplynutím uvedenej lehoty na základe zmluvnej záručnej povinnosti, je možné upraviť colnú hodnotu bez toho, aby sa muselo preukázať, že vada existovala už v čase dovozu. Článok 145 ods. 3 tohto nariadenia pritom naopak vylučuje takúto úpravu vo vzťahu k akejkoľvek úprave ceny, ku ktorej dochádza po uplynutí lehoty, ktorú stanovuje – a to napokon aj v prípade, že dlžník preukáže, že vada už v tomto čase existovala.
49. Pokiaľ ide v druhom rade o potrebu zaručiť právnu istotu a jednotné uplatňovanie článku 145 ods. 2 uvedeného nariadenia, rovnako ako spoločnosť X sa domnievam, že lehota stanovená v článku 236 ods. 2 colného kódexu už dostatočne chráni tieto záujmy.
50. Toto ustanovenie v zásade vyžaduje, aby akákoľvek žiadosť o vrátenie alebo odpustenie dovozného cla bez ohľadu na to, aký je jej dôvod, bola podaná v lehote 3 rokov od oznámenia tohto cla dlžníkovi. Ak má teda tento dlžník nárok na vrátenie v dôsledku úpravy colnej hodnoty tovaru na základe článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, toto vrátenie sa uskutoční len v prípade, že žiadosť o vrátenie podal v lehote 3 rokov, ktorú stanovuje článok 236 ods. 2 colného kódexu.
51. Nie je mi známy žiaden dôvod, z akého by táto lehota v tejto osobitnej situácii, v porovnaní s inými prípadmi, keď má dlžník nárok na vrátenie cla, nezabezpečovala dostatočnú úroveň právnej istoty a jednotnosti pre colný orgán a rozpočet Únie.(36)
52. V treťom rade nemôže uspieť tvrdenie založené na zosúladení lehoty stanovenej v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia s rovnako dlhou lehotou stanovenou v článku 238 ods. 4 colného kódexu.
53. Je tomu tak vzhľadom na to, že toto ustanovenie sa vzťahuje na situáciu, ktorá je odlišná od situácie uvedenej v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia. Článok 238 ods. 4 colného kódexu sa týka prípadu, v ktorom kupujúci z dôvodu, ktorým nie je skrytá vada, ale vada zistená v čase dovozu, tovar odmietne alebo požaduje zľavu z ceny. Na rozdiel od takéhoto kupujúceho pritom kupujúci, ktorého sa týka článok 145 ods. 3 tohto nariadenia, v určitých prípadoch o existencii vady v čase dovozu nevie. Tento kupujúci tak na rozdiel od kupujúceho, na ktorého sa vzťahuje článok 238 ods. 4 tohto kódexu, nie vždy môže požadovať vrátenie alebo odpustenie dovozného cla v lehote 12 mesiacov od prijatia colného vyhlásenia alebo oznámenia dovozného cla.(37)
54. Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že lehota stanovená v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia nie je potrebná, ba ani vhodná na výkon colného kódexu. Napriek tomu, že táto úvaha postačuje na dokázanie neplatnosti tohto ustanovenia, pre úplnosť v ďalšom texte vysvetľujem dôvody, z ktorých je toto ustanovenie navyše v rozpore s článkom 29 tohto kódexu, vykladaným s ohľadom na článok 78 a článok 236 ods. 2 uvedeného kódexu.
2. O súlade článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia s ustanoveniami colného kódexu
55. Vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o súlad lehoty, ktorá je stanovená v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, s článkom 29 colného kódexu vykladaného v spojení s článkom 78 tohto kódexu, keďže tieto posledné dve ustanovenia nestanovujú žiadne časové obmedzenie pre úpravy colnej hodnoty. Tento súd tiež spochybňuje súlad tejto lehoty s článkom 236 ods. 2 uvedeného kódexu, ktorý stanovuje osobitnú lehotu na podanie žiadostí o vrátenie cla.
56. Podľa môjho názoru už rozsudok Mitsui & Co. Deutschland(38) poskytuje určité vôdzky umožňujúce na tieto otázky odpovedať.
57. Tento rozsudok sa týkal situácie, v ktorej bolo colné vyhlásenie prijaté pred nadobudnutím účinnosti nariadenia, ktorý do článku 145 vykonávacieho nariadenia zaviedol možnosť colných orgánov upraviť colnú hodnotu vadného tovaru z dôvodu úpravy ceny, ku ktorej došlo po jeho prepustení do voľného obehu.(39)
58. Súdny dvor usúdil, že hoci sa článok 145 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia na takúto situáciu neuplatňuje(40), colné orgány mohli takúto úpravu vykonať priamo na základe článku 29 colného kódexu, ak budú splnené tri podmienky uvedené v článku 145 ods. 2 tohto nariadenia. Podľa Súdneho dvora toto ustanovenie „ešte upresnil[o] riešenie, ktoré už bolo navrhnuté v samotnom článku 29 colného kódexu“(41).
59. Súdny dvor naopak nerozhodol, že táto možnosť úpravy je tiež obmedzená časovou podmienkou, akou je tá, ktorá je uvedená v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia.(42) Podľa môjho názoru táto podmienka na rozdiel od podmienok uvedených v odseku 2 tohto článku nevyplýva priamo z článku 29 colného kódexu.
60. V prípade neexistencie lehoty stanovenej v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia by tak colné orgány členského štátu mohli na základe samotného článku 29 colného kódexu upraviť colnú hodnotu tovaru, pokiaľ sú splnené podmienky uvedené v článku 145 ods. 2 tohto nariadenia, aj v prípade, že od prijatia colného vyhlásenia uplynulo viac ako 12 mesiacov. Uplatnenie odseku 3 tohto článku naopak po uplynutí takejto lehoty takúto úpravu vylučuje. V rozpore s článkom 29 tohto kódexu tiež vedie k určeniu colnej hodnoty, ktorá nezodpovedá prevodnej hodnote tovaru, tak ako bola táto hodnota upravená po jeho dovoze.
61. Dodávam, že k zníženiu colnej hodnoty za podmienok stanovených v článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia môže dôjsť prostredníctvom opravy colného vyhlásenia podľa článku 78 ods. 1 colného kódexu.(43) Keďže zaplatené dovozné clo vtedy v pomernej výške k tomuto zníženiu colnej hodnoty prevyšuje clo, ktoré bolo dlžné na základe právnych predpisov, colné orgány sú v súlade s odsekom 3 tohto článku povinné vrátiť dlžníkovi preplatok. Toto vrátenie sa uskutoční na základe článku 236 tohto kódexu, za predpokladu splnenia v ňom stanovených podmienok. Medzi tieto podmienky patrí dodržanie lehoty 3 rokov od oznámenia dovozného cla dlžníkovi, stanovenej na podanie žiadosti o vrátenie.(44)
62. V dôsledku uvedeného na základe článku 29 colného kódexu, vykladaného v spojení s článkom 78 a článkom 236 ods. 2 tohto kódexu, by dlžník mohol dosiahnuť vrátenie dovozného cla, a to v pomernej výške k úprave colnej hodnoty uskutočnenej za podmienok stanovených v článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, do uplynutia lehoty 3 rokov od oznámenia tohto cla.(45) Článok 145 ods. 3 tohto nariadenia túto možnosť v praxi obmedzuje na lehotu 12 mesiacov od prijatia colného vyhlásenia. Toto ustanovenie tak na škodu dlžníka mení právny režim, ktorý sa na neho vzťahuje na základe colného kódexu.
63. Z uvedeného vyplýva, že článok 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia je v rozpore s článkom 29 colného kódexu, vykladaným s ohľadom na článok 78 a článok 236 ods. 2 tohto kódexu.
64. Vzhľadom na všetky tieto úvahy Komisia napriek miere voľnej úvahy, ktorú má na účely vykonávania colného kódexu(46), nemala oprávnenie prijať článok 145, ods. 3 vykonávacieho nariadenia, takže sa toto ustanovenie musí vyhlásiť za neplatné.
V. Návrh
65. So zreteľom na všetko, čo je uvedené vyššie, navrhujem na otázky, ktoré položil Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko), odpovedať takto:
1. Článok 145 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, vykladaný s ohľadom na článok 29 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje okrem iného v prípade, keď predávajúci vozidla poskytne kupujúcemu na základe zmluvnej záručnej povinnosti, uvedenej v kúpnej zmluve, zľavu z ceny v podobe náhrady nákladov, ktoré kupujúci vynaložil na účely odstránenia rizika súvisiaceho s výrobou, že sa toto vozidlo pri používaní stane nefunkčným, takže toto vozidlo nevykazuje taký stupeň bezpečnosti, ktorý od neho možno odôvodnene očakávať.
2. Článok 145 ods. 3 nariadenia č. 2454/93 je neplatný.