Language of document : ECLI:EU:T:2015:225

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 23. apríla 2015

Vec T‑352/13 P

BX

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Prijímanie – Oznámenie o výberovom konaní – Verejné výberové konania – Vytvorenie rezervy pre budúci nábor administrátorov (AD) v oblasti práva s bulharským a rumunským občianstvom v platovej triede 5 – Rozhodnutie výberovej komisie výberového konania nezapísať odvolateľa na rezervný zoznam – Dôkazné bremeno – Porovnávacie hodnotenie – Rovnosť zaobchádzania – Stabilita v zložení výberovej komisie – Článok 3 piaty odsek prílohy III služobného poriadku – Skreslenie skutkových okolností a dôkazov – Žaloba o náhradu škody – Rozhodnutie o trovách konania“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 24. apríla 2013, BX/Komisia (F‑88/11, Zb. VS, EU:F:2013:51), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta. BX znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia v tomto konaní.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Dôvod proti odôvodneniu rozsudku, na ktorom nie je založený výrok – Neúčinný dôvod

2.      Úradníci – Výberové konanie – Posúdenie spôsobilosti uchádzačov – Nevyhnutne porovnávacie hodnotenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 27 a príloha III, článok 5)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zloženie – Rovnaké zastúpenie žien a mužov

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III, článok 3 piaty odsek)

4.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neúčinný dôvod – Pojem

1.      V konaní o odvolaní treba zamietnuť ako neúčinný dôvod, ktorý smeruje proti všeobecnému odkazu Súdu pre verejnú službu a spochybňuje iba tento odkaz bez toho, aby sa pokúšal preukázať, v čom tento odkaz predstavuje nesprávne právne posúdenie, ktoré mohlo ovplyvniť výrokovú časť napadnutého rozsudku.

(pozri bod 17)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 18. marca 1993, Parlament/Frederiksen, C‑35/92 P, Zb, EU:C:1993:104, bod 31

2.      Cieľom každého výberového konania je vybrať uchádzačov, ktorí sú najvhodnejší na výkon úloh spojených s obsadzovanými pracovnými miestami a je teda nevyhnutné, aby výberové komisie výberového konania preskúmali zásluhy jednotlivých uchádzačov a vykonali skúšky, takže sa zohľadnia iba uchádzači s najväčšími zásluhami.

Pojem porovnávacieho hodnotenia sa totiž musí vykladať s prihliadnutím na článok 27 služobného poriadku, ktorý zaväzuje výberovú komisiu porovnať výkon uchádzačov, aby tak vybrala tých s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti.

Ak uchádzač nesplnil minimálne požiadavky vyžadované pre ústnu skúšku, porovnanie hodnotenia jeho ústnej skúšky s hodnotením iných uchádzačov s cieľom zaradenia na rezervnú listinu výberového konania už nie je nevyhnutné.

(pozri body 26, 29 a 34)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: uznesenie z 9. septembra 2003, Vranckx/Komisia, T‑293/02, Zb. VS, EU:T:2003:224, body 52 a 53 a citovaná judikatúra

3.      Článok 3 piaty odsek prílohy II služobného poriadku, ktorý stanovuje, že výberová komisia zložená z viac ako štyroch členov má najmenej dvoch členov každého pohlavia, sa uplatňuje iba v prípade, ak je výberová komisia zložená z viacerých ako štyroch riadnych členov.

Keď je teda výberová komisia formálne zložená z viacerých ako štyroch riadnych členov, treba zabezpečiť, aby boli najmenej dvaja členovia každého pohlavia nielen medzi riadnymi členmi, ale aj medzi náhradníkmi, takže riadny člen pohlavia s nižším zastúpením je v prípade potreby vždy nahradený náhradníkom rovnakého pohlavia s cieľom zabezpečiť článku 3 piatemu odseku prílohy III služobného poriadku potrebný účinok.

(pozri body 74, 79 a 80)

4.      V rámci žaloby o neplatnosť môže súd Únie zamietnuť dôvod alebo výhradu ako neúčinné, pokiaľ zistí, že hoci by tento dôvod alebo výhrada boli dôvodné, nemohli by mať za následok požadovanú neplatnosť.

(pozri bod 85)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok z 19. novembra 2009, Michail/Komisia, T‑50/08 P, Zb. VS, EU:T:2009:457, bod 59 a citovaná judikatúra