Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 20. januára 2021 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Upper Tribunal (Immigration and Asylum Chamber) London – Spojené kráľovstvo] – Secretary of State for the Home Department/OA
(vec C-255/19)1
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2004/83/ES – Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Uznanie za utečenca – Článok 2 písm. c) – Zánik postavenia utečenca – Článok 11 – Zmena okolností – Článok 11 ods. 1 písm. e) – Možnosť domáhať sa ochrany krajiny pôvodu – Kritériá posúdenia – Článok 7 ods. 2 – Finančná a sociálna podpora – Chýbajúca relevantnosť)
Jazyk konania: angličtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Upper Tribunal (Immigration and Asylum Chamber) London
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Secretary of State for the Home Department
Žalovaný: OA
za účasti: United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR)
Výrok rozsudku
Článok 11 ods. 1 písm. e) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že „ochrana“ uvedená v tomto ustanovení v súvislosti so zánikom postavenia utečenca musí spĺňať rovnaké požiadavky, aké vyplývajú z článku 2 písm. c) tejto smernice v spojení s jej článkom 7 ods. 1 a 2 v súvislosti s priznaním tohto postavenia.
Článok 11 ods. 1 písm. e) smernice 2004/83 v spojení s článkom 7 ods. 2 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že prípadná sociálna a finančná podpora zabezpečená súkromnými aktérmi, ako je rodina alebo klan dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, nespĺňa požiadavky ochrany vyplývajúce z týchto ustanovení a nie je relevantná ani na účely posúdenia účinnosti alebo dostupnosti ochrany zabezpečovanej štátom v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ani na účely určenia pretrvávania oprávnenej obavy z prenasledovania podľa článku 11 ods. 1 písm. e) uvedenej smernice v spojení s článkom 2 písm. c) tejto smernice.
____________
1 Ú. v. EÚ C 206, 17.6.2019.