ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
zo 16. februára 2023 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (ES) č. 805/2004 – Európsky exekučný titul pre nesporné nároky – Článok 23 písm. c) – Prerušenie výkonu rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul – Výnimočné okolnosti – Pojem“
Vo veci C‑393/21,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva) z 23. júna 2021 a doručený Súdnemu dvoru 28. júna 2021, ktorý súvisí s konaním:
Lufthansa Technik AERO Alzey GmbH
za účasti:
Arik Air Limited,
Asset Management Corporation of Nigeria (AMCON),
antstolis Marekas Petrovskis,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia L. S. Rossi, J.‑C. Bonichot, S. Rodin a O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa),
generálny advokát: P. Pikamäe,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. septembra 2022,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Lufthansa Technik AERO Alzey GmbH, v zastúpení: F. Heemann, Rechtsanwalt, a A. Juškys, advokatas,
– Arik Air Limited, v zastúpení: L. Augytė‑Kamarauskienė, advokatė,
– Asset Management Corporation of Nigeria (AMCON), v zastúpení: A. Banys, A. Ivanauskaitė a K. Švirinas, advokatai,
– litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis, V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė a E. Kurelaitytė, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: S. L. Kalėda a S. Noë, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. októbra 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 2004, s. 15; Mim. vyd. 19/007, s. 38), ako aj článku 36 ods. 1 a článku 44 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi leteckou spoločnosťou Arik Air Limited na jednej strane a spoločnosťou Lufthansa Technik AERO Alzey GmbH (ďalej len „Lufthansa“) na druhej strane vo veci žiadosti o prerušenie vykonávacieho konania začatého proti spoločnosti Arik Air na základe európskeho exekučného titulu vydaného nemeckým súdom v prospech spoločnosti Lufthansa.
Právny rámec
Nariadenie č. 805/2004
3 Odôvodnenia 8, 18 a 20 nariadenia č. 805/2004 znejú:
„(8) vo svojich záveroch z Tampere mala Európska Rada na zreteli, že prístup k výkonu v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, by sa mal urýchliť a zjednodušiť odstránením akýchkoľvek sprostredkujúcich opatrení pred výkonom v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada. S rozhodnutím, ktoré pôvodný súd osvedčil ako európsky exekučný titul, by sa malo na účely výkonu nakladať tak, ako keby bolo vydané v tom členskom štáte, v ktorom sa výkon žiada. …
…
(18) vzájomná dôvera vo výkon spravodlivosti v členských štátoch odôvodňuje, že posúdenie súdu jedného členského štátu o tom či sú všetky podmienky pre vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule splnené, aby mohlo byť rozhodnutie vykonané vo všetkých ostatných členských štátoch bez súdneho preskúmania správneho uplatnenia minimálnych procesných pravidiel v tom členskom štáte, v ktorom má byť rozhodnutie vykonané;
…
(20) veriteľ by mal mať možnosť požiadať o vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule pre nesporné nároky, alebo môže namiesto toho zvoliť systém uznávania a výkonu podľa nariadenia [Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004 s. 42)] alebo iné nástroje spoločenstva.“
4 Podľa článku 1 tohto nariadenia s názvom „Predmet úpravy“:
„Účelom tohto nariadenia je vytvorenie európskeho exekučného titulu pre nesporné nároky, aby bol na základe stanovenia minimálnych pravidiel umožnený voľný pohyb rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín vo všetkých členských štátoch bez toho, aby sa v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom muselo konať akékoľvek ďalšie konanie.“
5 Podľa článku 5 uvedeného nariadenia s názvom „Zrušenie doložky vykonateľnosti (exeqaturu)“:
„Rozhodnutie, ktoré bolo v členskom štáte pôvodu osvedčené ako európsky exekučný titul, sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu.“
6 Článok 6 toho istého nariadenia, nazvaný „Požiadavky na osvedčenie rozhodnutia ako európskeho exekučného titulu“, v odseku 1 písm. a) a odseku 2 stanovuje:
„1. Rozhodnutie o nespornom nároku vydané v členskom štáte bude na základe žiadosti v ľubovoľnom čase predloženej pôvodnému súdu osvedčené ako európsky exekučný titul, ak:
a) je rozhodnutie vykonateľné v členskom štáte pôvodu;
…
2. Ak rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul prestalo byť vykonateľné alebo jeho vykonateľnosť bola pozastavená alebo obmedzená, na základe žiadosti predloženej v ľubovoľnom čase pôvodnému súdu sa vydáva osvedčenie o nevykonateľnosti alebo obmedzenej vykonateľnosti na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe IV.“
7 Článok 10 nariadenia č. 805/2004, nazvaný „Oprava alebo stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. Osvedčenie o európskom exekučnom titule musí byť na žiadosť predloženú pôvodnému súdu:
a) opravené, ak je v dôsledku vecnej chyby rozpor medzi rozhodnutím a osvedčením;
b) stiahnuté, ak je evidentné, že bolo nesprávne udelené, so zreteľom na požiadavky stanovené v tomto nariadení.
2. Na opravu alebo stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule sa uplatňujú právne predpisy členského štátu pôvodu.“
8 Článok 11 tohto nariadenia, nazvaný „Účinnosť osvedčenia o európskom exekučnom titule“, znie:
„Osvedčenie o európskom exekučnom titule nadobúda účinnosť iba v rámci vykonateľnosti rozhodnutia.“
9 Podľa článku 18 uvedeného nariadenia s názvom „Náprava nedodržania minimálnych pravidiel“:
„1. Ak konanie v členskom štáte pôvodu nesplnilo procesné požiadavky stanovené v článkoch 13 až 17, takéto nedodržanie sa napraví a rozhodnutie je možné osvedčiť ako európsky exekučný titul, ak:
a) rozhodnutie bolo doručené dlžníkovi v súlade s požiadavkami podľa článku 13 alebo článku 14; a
b) dlžník mohol vzniesť námietku proti rozhodnutiu prostredníctvom úplného preskúmania rozhodnutia, a bol patrične informovaný v rozhodnutí alebo spolu s rozhodnutím o procesných požiadavkách pre vznesenie takej námietky, vrátane názvu a adresy inštitúcie, kam ju má podať a prípadne lehoty pre také podanie; a
c) dlžník nevzniesol námietku voči rozhodnutiu v súlade s príslušnými procesnými požiadavkami.
2. Ak konanie v členskom štáte pôvodu nesplnilo procesné požiadavky stanovené v článku 13 alebo 14, také nesplnenie sa napraví, ak zo správania dlžníka počas súdneho konania vyplýva, že osobne obdržal dokument ktorý sa mal doručiť v čase postačujúcom na prípravu jeho obhajoby.“
10 Článok 20 toho istého nariadenia, nazvaný „Vykonávacie konanie“, v odseku 1 stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, sa vykonávacie postupy riadia právnymi predpismi členského štátu výkonu.
Rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.“
11 Článok 21 nariadenia č. 805/2004 s názvom „Zamietnutie výkonu“ stanovuje:
„1. Príslušný súd v členskom štáte výkonu na žiadosť dlžníka výkon zamietne, ak je rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul nezlučiteľné s predošlým rozhodnutím vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že:
a) predošlé rozhodnutie sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami; a
b) predošlé rozhodnutie bolo vydané v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu; a
c) nezlučiteľnosť nebola a nemohla byť vznesená ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu[.]
2. Za žiadnych okolností sa v členskom štáte výkonu nemôže skúmať vecná stránka rozhodnutia alebo jeho osvedčenia o európskom exekučnom titule.“
12 Podľa článku 23 tohto nariadenia, nazvaného „Prerušenie alebo obmedzenie výkonu“:
„Ak dlžník
– vzniesol námietku voči rozhodnutiu osvedčenému ako európsky exekučný titul, vrátane žiadosti o preskúmanie v zmysle článku 19, alebo
– požiadal o opravu alebo stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule v súlade s článkom 10,
príslušný súd alebo orgán v členskom štáte výkonu môže na žiadosť dlžníka:
a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia; alebo
b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví; alebo
c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.“
Nariadenie č. 1215/2012
13 Článok 36 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 stanovuje:
„Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.“
14 Článok 44 tohto nariadenia stanovuje:
„1. V prípade návrhu na zamietnutie výkonu rozsudku podľa oddielu 3 pododdielu 2 môže súd v dožiadanom členskom štáte na návrh osoby, proti ktorej sa žiada výkon:
a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia;
b) podmieniť výkon poskytnutím záruky podľa svojho uváženia, alebo
c) čiastočne alebo úplne zastaviť vykonávacie konanie.
2. Príslušný orgán v dožiadanom členskom štáte zastaví na návrh osoby, proti ktorej sa žiada o výkon, vykonávacie konanie, ak je vykonateľnosť rozsudku pozastavená v členskom štáte pôvodu.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
15 Dňa 14. júna 2019 Amtsgericht Hünfeld (Okresný súd Hünfeld, Nemecko) vydal platobný rozkaz voči spoločnosti Arik Air na účely vymáhania pohľadávky vo výške 2 292 993,32 eura v prospech spoločnosti Lufthansa. Na základe tohto rozkazu tento súd vydal 24. októbra 2019 európsky exekučný titul a 2. decembra 2019 osvedčenie o európskom exekučnom titule.
16 Lufthansa predložila súdnemu exekútorovi pôsobiacemu v Litve (ďalej len „súdny exekútor“) návrh na výkon tohto exekučného titulu v súlade s týmto osvedčením.
17 Arik Air podala na Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) na základe článku 10 nariadenia č. 805/2004 žiadosť o stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule a zastavenie núteného vymáhania pohľadávky z dôvodu, že Amtsgericht Hünfeld (Okresný súd Hünfeld) nezabezpečil riadne doručenie procesných písomností, čo viedlo k nedodržaniu lehoty, ktorú mala k dispozícii na podanie námietky proti platobnému rozkazu vydanému týmto súdom.
18 Arik Air tiež predložila v Litve súdnemu exekútorovi žiadosť o prerušenie vykonávacieho konania, až kým nemecký súd, ktorý vo veci koná, právoplatne nerozhodne o žiadosti o stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule a zastavenie núteného vymáhania pohľadávky. Uvedený súdny exekútor odmietol vyhovieť tejto žiadosti o prerušenie, keďže sa domnieval, že príslušná vnútroštátna právna úprava neupravuje možnosť podať žiadosť o prerušenie, o akú ide v prejednávanej veci, na základe skutočnosti, že na súde členského štátu pôvodu bola podaná žaloba proti rozhodnutiu, ktoré sa má vykonať.
19 Uznesením z 9. apríla 2020 Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom) podmienil prerušenie výkonu európskeho exekučného titulu z 24. októbra 2019 tým, aby Arik Air poskytla záruku vo výške 2 000 000 eur. Tento súd uviedol, že v prípade nezaplatenia tejto záruky by nebolo možné vyhovieť žiadosti o prerušenie výkonu tohto exekučného titulu, keďže Arik Air nepreukázala, že uvedený titul bol vydaný nezákonne, ani že lehoty na podanie námietky boli prekročené bez jej pochybenia.
20 Arik Air podala na Kauno apylinkės teismas (Okresný súd Kaunas, Litva) námietku proti rozhodnutiu súdneho exekútora, ktorým odmietol prerušiť toto vykonávacie konanie. Uznesením z 11. júna 2020 tento súd námietku zamietol.
21 Uznesením z 25. septembra 2020 Kauno apygardos teismas (Krajský súd Kaunas, Litva), ktorý rozhodoval o odvolaní podanom spoločnosťou Arik Air, zrušil uznesenie Kauno apylinkės teismas (Okresný súd Kaunas) z 11. júna 2020 a rozhodol o prerušení predmetného vykonávacieho konania až do vydania konečného rozhodnutia nemeckého súdu o návrhoch spoločnosti Arik Air. Kauno apygardos teismas (Krajský súd Kaunas) usúdil, že vzhľadom na riziko neprimerane veľkej ujmy, ktorá mohla byť spôsobená vykonávacím konaním, ktoré bolo začaté voči spoločnosti Arik Air, podanie námietky proti osvedčeniu o európskom exekučnom titule na súde členského štátu pôvodu predstavovalo dostatočný základ na prerušenie tohto vykonávacieho konania. Na rozdiel od Kauno apylinkės teismas (Okresný súd Kaunas) tiež usúdil, že vzhľadom na to, že neexistujú informácie potvrdzujúce, že záruka stanovená nemeckým súdom bola v tomto štádiu konania zaplatená, neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že tomuto poslednému uvedenému súdu prináleží rozhodnúť o dôvodnosti žiadosti o prerušenie vykonávacích aktov.
22 Lufthansa podala proti uzneseniu Kauno apygardos teismas (Krajský súd Kaunas) z 25. septembra 2020 kasačný opravný prostriedok na Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva), t. j. vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
23 Tento súd sa v prvom rade pýta na dosah, podmienky uplatňovania a rozsah preskúmania vykonávaného príslušnými súdmi alebo orgánmi členského štátu výkonu podľa článku 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004.
24 V tejto súvislosti sa uvedený súd domnieva, že zo samotného znenia tohto článku vyplýva, že príslušný súd alebo orgán členského štátu výkonu má určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o možnosť nariadiť prerušenie vykonávacieho konania, a pýta sa, aký je rozsah tejto miery voľnej úvahy. Na jednej strane poznamenáva, že výrazy „vzniesol námietku“ a „vrátane“ nachádzajúce sa v uvedenom článku predpokladajú, že sa vzťahujú na všetky opravné prostriedky v členskom štáte pôvodu, čo je podmienka, ktorá sa zdá byť v prejednávanej veci splnená, a na druhej strane, že rozsah pojmu „výnimočné okolnosti“ by sa mal v členských štátoch vykladať jednotne.
25 Vnútroštátny súd spresňuje, že hoci v prejednávanej veci prebiehajú súdne konania na súdoch členského štátu pôvodu, účastníci konania vo veci samej sa nezhodujú, pokiaľ ide o význam, rozsah a vyhliadky na úspech týchto konaní. Hoci Arik Air tvrdí, že vykonáva právo podať opravný prostriedok, Lufthansa namieta proti tomu, že by tento účastník konania mal takéto právo, a tvrdí, že sa snaží len o oddialenie vykonávacieho konania. Tento súd sa preto pýta na rozsah preskúmania konania prebiehajúceho v členskom štáte pôvodu, ku ktorému musí prípadne pristúpiť.
26 Uvedený súd sa ďalej pýta, či vzhľadom na použitie spojky „alebo“ uvedenej medzi rôznymi opatreniami stanovenými v článku 23 nariadenia č. 805/2004, ktoré môže príslušný súd alebo orgán v členskom štáte výkonu prijať s cieľom prerušiť alebo obmedziť vykonávacie konanie, je možné uplatniť súčasne viaceré z týchto opatrení.
27 Napokon vnútroštátny súd uvádza, že podľa nariadenia č. 1215/2012 by rozhodnutie o pozastavení vykonateľnosti prijaté v členskom štáte pôvodu malo mať účinky v členskom štáte výkonu v súlade so všeobecnou povinnosťou uznávania rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vymedzenou v článku 36 ods. 1 tohto nariadenia. Osobitná povinnosť prerušiť vykonávacie konanie je však uvedená aj v článku 44 ods. 2 uvedeného nariadenia. Naproti tomu nariadenie č. 805/2004 nespresňuje, či má pozastavenie vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v členskom štáte pôvodu viesť k automatickému prerušeniu výkonu tohto rozhodnutia v inom členskom štáte alebo či je na tento účel potrebné rozhodnutie príslušných orgánov členského štátu výkonu. Je teda potrebné položiť si otázku, či sa má v rámci nariadenia č. 805/2004 uplatniť režim podobný režimu stanovenému nariadením č. 1215/2012.
28 Za týchto okolností Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Ako sa má vykladať pojem ‚výnimočné okolnosti‘ stanovený v článku 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004 vzhľadom na ciele nariadenia č. 805/2004, a najmä na cieľ zrýchlenia a zjednodušenia výkonu rozsudkov členských štátov, ako aj účinnej ochrany práva na spravodlivý proces? Akú diskrečnú právomoc majú príslušné orgány členského štátu výkonu pri výklade tohto pojmu…?
2. Majú sa pri rozhodovaní o uplatnení článku 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004 považovať za relevantné aj napríklad okolnosti v prejednávanej veci, v ktorej sa v rámci súdneho konania v štáte pôvodu rozhoduje o otázke zrušenia rozsudku, na základe ktorého bol vydaný európsky exekučný titul? Podľa akých kritérií sa musí posudzovať odvolacie konanie v členskom štáte pôvodu a aké komplexné musí byť posúdenie konania prebiehajúceho v členskom štáte pôvodu, ktoré vykonávajú príslušné orgány členského štátu výkonu?
3. Čo je predmetom posudzovania pri rozhodovaní o uplatnení pojmu ‚výnimočné okolnosti‘ uvedeného v článku 23 nariadenia č. 805/2004: musí sa posudzovať vplyv príslušných okolností sporu, ak je rozsudok zo štátu pôvodu napadnutý v štáte pôvodu, musí sa analyzovať prípadný prínos alebo prípadná ujma, ktoré vyplývajú z príslušného opatrenia uvedeného v článku 23 [tohto] nariadenia, alebo sa musí analyzovať ekonomická schopnosť dlžníka vykonať rozsudok, alebo iné okolnosti?
4. Je podľa článku 23 nariadenia č. 805/2004 možné súčasné uplatnenie viacerých opatrení špecifikovaných v uvedenom článku? V prípade kladnej odpovede na túto otázku, z akých kritérií musia príslušné orgány štátu výkonu vychádzať pri rozhodovaní o veci samej a o primeranosti uplatnenia viacerých týchto opatrení?
5. Má sa právny rámec stanovený v článku 36 ods. 1 nariadenia [č. 1215/2012] uplatňovať pri rozsudku štátu pôvodu o pozastavení (alebo zrušení) vykonateľnosti alebo sa uplatňuje právny rámec podobný rámcu stanovenému v článku 44 ods. 2 uvedeného nariadenia?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej až tretej otázke
29 Svojou prvou až treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby podal výklad pojmu „výnimočné okolnosti“ v zmysle článku 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004, a najmä aby určil, či a do akej miery sú okolnosti týkajúce sa súdneho konania, ktoré je vedené v členskom štáte pôvodu proti rozhodnutiu osvedčenému ako európsky exekučný titul alebo proti osvedčeniu o európskom exekučnom titule, relevantné na účely určenia rozsahu tohto pojmu.
30 Podľa článku 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004, ak dlžník vzniesol námietku voči rozhodnutiu osvedčenému ako európsky exekučný titul, vrátane žiadosti o preskúmanie v zmysle článku 19 tohto nariadenia, alebo požiadal o opravu alebo stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule v súlade s článkom 10 uvedeného nariadenia, príslušný súd alebo orgán v členskom štáte výkonu môže na žiadosť dlžníka za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.
31 Treba poznamenať, že toto ustanovenie neobsahuje nijaký odkaz na právo členských štátov, pokiaľ ide o zmysel a rozsah, ktorý treba priznať pojmu „výnimočné okolnosti“, takže vzhľadom na požiadavky jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj na zásadu rovnosti sa tento pojem musí považovať za autonómny pojem práva Únie a musí sa vykladať jednotne na celom jej území (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. januára 2022, Zinātnes parks, C‑347/20, EU:C:2022:59, bod 42 a citovanú judikatúru).
32 Skutočnosť, že článok 20 ods. 1 nariadenia č. 805/2004 odkazuje na právne predpisy členského štátu výkonu, pokiaľ ide o vykonávacie konania, nemôže vyvrátiť toto konštatovanie. Ako totiž uvádza aj generálny advokát v bode 15 svojich návrhov, týmto odkazom nie sú dotknuté ustanovenia kapitoly IV tohto nariadenia, a najmä jeho článok 23, ktorý stanovuje podmienky obmedzenia alebo prerušenia vykonávacieho konania v prípade, že dlžník vzniesol námietku alebo podal žiadosť v členskom štáte pôvodu.
33 Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, na účely výkladu pojmu „výnimočné okolnosti“ v zmysle článku 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004 treba preto zohľadniť nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj kontext, do ktorého patrí, a ciele, ktoré sleduje akt, ktorého je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. októbra 2019, BGL BNP Paribas, C‑548/18, EU:C:2019:848, bod 25 a citovanú judikatúru).
34 Po prvé, pokiaľ ide o znenie článku 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004, zo samotného znenia tohto ustanovenia, najmä z použitia slovesa „môcť“ a prídavného mena „výnimočné“, vyplýva, že normotvorca Únie, hoci ponechal súdom alebo orgánom členského štátu výkonu mieru voľnej úvahy pri posudzovaní potreby prerušiť výkon rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul, mal v úmysle obmedziť túto možnosť konštatovaním existencie okolností, ktoré kvalifikoval ako „výnimočné“, takže toto ustanovenie treba vykladať reštriktívne (pozri analogicky rozsudok z 22. októbra 2015, Thomas Cook Belgium, C‑245/14, EU:C:2015:715, bod 31 a citovanú judikatúru).
35 Z toho, že normotvorca Únie použil pojem „výnimočné okolnosti“, treba preto vyvodiť, že nemal v úmysle obmedziť pôsobnosť článku 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004 len na situácie vyššej moci, ktoré vo všeobecnosti vyplývajú z nepredvídateľných a neodvrátiteľných udalostí, ktoré nastali z dôvodu okolnosti nezávislej na vôli dlžníka.
36 Vzhľadom na tieto textové prvky treba konštatovať, že uvedená možnosť prerušiť konanie o výkone rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul musí byť vyhradená pre prípady, v ktorých by pokračovanie vo výkone vystavilo dlžníka skutočnému riziku obzvlášť závažnej ujmy, ktorej náprava by bola nemožná alebo mimoriadne zložitá v prípade úspešnej námietky alebo žiadosti, ktorú dlžník vzniesol alebo podal v členskom štáte pôvodu.
37 Okrem toho zo znenia článku 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004 vyplýva, že existencia súdneho konania začatého na návrh dlžníka v členskom štáte pôvodu buď na účely napadnutia rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul, alebo na účely žiadosti o opravu alebo stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule predstavuje predpoklad na to, aby príslušný súd alebo orgán členského štátu výkonu preskúmal existenciu výnimočných okolností na účely prípadného prerušenia výkonu tohto exekučného titulu.
38 Po druhé, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004, treba poznamenať, že v rámci štruktúry tohto nariadenia zrušenie doložky vykonateľnosti stanovené v jeho článku 5 spočíva na jasnom rozdelení právomocí medzi súdy a orgány členského štátu pôvodu a súdy a orgány členského štátu výkonu, pričom sa musia dodržiavať požiadavky tak v konaní vedúcom k prijatiu rozhodnutia o nespornom nároku, ako aj v rámci výkonu tohto rozhodnutia. Toto rozdelenie právomocí vyplýva zo skutočnosti, že nárok a európsky exekučný titul, ktorý ho konštatuje, sú založené na práve členského štátu pôvodu, zatiaľ čo vykonávacie konanie sa v súlade s článkom 20 uvedeného nariadenia riadi právom členského štátu výkonu.
39 V členskom štáte pôvodu tak osvedčenie rozhodnutia o nespornom nároku ako európskeho exekučného titulu podlieha dodržiavaniu minimálnych pravidiel stanovených v kapitole III nariadenia č. 805/2004. V tejto súvislosti podľa článku 18 tohto nariadenia možno nedodržanie týchto pravidiel napraviť len na súdoch alebo pred orgánmi tohto štátu.
40 Príslušné súdy alebo orgány členského štátu výkonu sú v rámci právomoci, ktorú im priznáva článok 20 nariadenia č. 805/2004, oprávnené preskúmať existenciu skutočností, ktoré odôvodňujú zamietnutie výkonu podľa článku 21 ods. 1 tohto nariadenia alebo obmedzenie, resp. prerušenie výkonu v súlade s článkom 23 uvedeného nariadenia.
41 Žiadny spor týkajúci sa rozhodnutia vydaného v členskom štáte pôvodu alebo jeho osvedčenia ako európskeho exekučného titulu však nemôže byť predložený na posúdenie týmto súdom alebo orgánom. Ako totiž vyplýva z článku 21 ods. 2 nariadenia č. 805/2004 v spojení s odôvodnením 18 tohto nariadenia, vzájomná dôvera medzi členskými štátmi pri výkone spravodlivosti v každom z nich musí viesť k tomu, že každý súd členského štátu sa môže domnievať, že všetky podmienky osvedčenia o európskom exekučnom titule sú splnené, takže za žiadnych okolností sa v členskom štáte výkonu nemôže skúmať vecná stránka rozhodnutia o nespornom nároku alebo jeho osvedčenia ako európskeho exekučného titulu.
42 Zo štruktúry nariadenia č. 805/2004 tak vyplýva, že príslušné súdy alebo orgány členského štátu výkonu nemajú právomoc priamo ani nepriamo preskúmať v rámci žiadosti o prerušenie vykonávacieho konania takéto rozhodnutie vydané v členskom štáte pôvodu alebo jeho osvedčenie ako európsky exekučný titul.
43 Vzhľadom na toto rozdelenie právomocí medzi súdy a orgány členského štátu pôvodu a súdy a orgány členského štátu výkonu, ktoré bolo vykonané nariadením č. 805/2004, súdy alebo orgány členského štátu výkonu majú obmedzenú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o posúdenie okolností, na základe ktorých možno vyhovieť žiadosti o prerušenie výkonu. Preto sa tieto súdy alebo orgány pri skúmaní takejto žiadosti a s cieľom zistiť výnimočnú povahu okolností, na ktoré sa dlžník odvoláva na jej podporu, musia po zistení existencie námietky alebo žiadosti v členskom štáte pôvodu v zmysle článku 23 nariadenia č. 805/2004 obmedziť na vyváženie dotknutých záujmov, a to konkrétne záujmu veriteľa na okamžitom výkone rozhodnutia o jeho nároku a záujmu dlžníka na zabránení obzvlášť závažnej a nenapraviteľnej ujme alebo ťažko napraviteľnej ujme, aby určili spravodlivú rovnováhu, ktorú tento článok sleduje. Ako uviedol generálny advokát v bode 30 svojich návrhov, pri tomto preskúmaní je vylúčené, aby uvedené súdy alebo orgány vykonali akékoľvek posúdenie, a to ani prima facie, dôvodnosti námietky alebo žiadosti podanej dlžníkom v členskom štáte pôvodu.
44 Po tretie potrebu reštriktívneho výkladu pojmu „výnimočné okolnosti“ podporuje teleologický výklad článku 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004.
45 Ako totiž vyplýva z jeho článku 1 v spojení s jeho odôvodnením 8, účelom tohto nariadenia je zabezpečiť voľný pohyb najmä rozhodnutí o nesporných nárokoch, ako aj urýchliť a zjednodušiť ich výkon v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom bolo rozhodnutie vydané. Vzhľadom na tento cieľ je takisto potrebný reštriktívny výklad podmienok, ktoré sú prekážkou okamžitého výkonu týchto rozhodnutí a ktoré sú stanovené v článkoch 21 a 23 uvedeného nariadenia.
46 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú až tretiu otázku odpovedať tak, že článok 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „výnimočné okolnosti“, ktorý je v tomto ustanovení uvedený, sa týka situácie, v ktorej by pokračovanie konania o výkone rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul v prípade, že dlžník vzniesol v členskom štáte pôvodu námietku proti tomuto rozhodnutiu alebo požiadal o opravu alebo stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule, vystavilo tohto dlžníka skutočnému riziku obzvlášť závažnej ujmy, ktorej náprava by v prípade zrušenia uvedeného rozhodnutia alebo opravy, resp. stiahnutia osvedčenia o exekučnom titule bola nemožná alebo mimoriadne zložitá. Tento pojem neodkazuje na okolnosti súvisiace so súdnym konaním vedeným v členskom štáte pôvodu proti rozhodnutiu osvedčenému ako európsky exekučný titul alebo proti osvedčeniu o európskom exekučnom titule.
O štvrtej otázke
47 Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 23 nariadenia č. 805/2004 vykladať v tom zmysle, že umožňuje súčasné uplatnenie opatrení spočívajúcich v obmedzení výkonu, poskytnutí záruky alebo prerušení výkonu, ktoré stanovuje v písmenách a), b) a c).
48 V tejto súvislosti treba poznamenať, že pod názvom „Prerušenie alebo obmedzenie výkonu“ článok 23 nariadenia č. 805/2004 vymenúva opatrenia, ktoré môžu byť nariadené príslušným súdom alebo orgánom členského štátu výkonu na žiadosť dlžníka, a to obmedzenie vykonávacieho konania na ochranné opatrenia, podmienenie výkonu poskytnutím záruky alebo prerušenie výkonu za výnimočných okolností.
49 Zo znenia tohto článku vyplýva, že opatrenia, ktoré stanovuje, sú spojené spojkou „alebo“, ktorá môže mať v niektorých jazykových verziách buď alternatívny alebo kumulatívny význam (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Autoservizi Giordano, C‑513/18, EU:C:2020:59, bod 24 a citovanú judikatúru). Použitie tejto spojky preto nevypovedá o úmysle normotvorcu Únie, pokiaľ ide o možnosť súčasného uplatnenia opatrení uvedených v článku 23 nariadenia č. 805/2004.
50 Naproti tomu štruktúra tohto článku a rozsah opatrení, ktoré stanovuje, umožňujú prijať záver, že súčasné uplatnenie jednak opatrenia spočívajúceho v prerušení vykonávacieho konania, ktoré je stanovené v článku 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004, a jednak opatrenia spočívajúceho v obmedzení tohto konania, ktoré je stanovené v tomto článku 23 písm. a), alebo opatrenia stanoveného v uvedenom článku 23 písm. b), ktoré spočíva v uložení povinnosti veriteľovi poskytnúť záruku, nie je možné.
51 Prerušenie vykonávacieho konania nariadené na žiadosť dlžníka v súlade s článkom 23 písm. c) nariadenia č. 805/2004 totiž vzhľadom na jeho okamžitý účinok na pokračovanie tohto konania bráni možnosti obmedziť toto konanie na ochranné opatrenia v zmysle článku 23 písm. a) tohto nariadenia. Povinnosť veriteľa poskytnúť záruku na základe článku 23 písm. b) uvedeného nariadenia je sama osebe stanovená na to, aby mohol okamžite pristúpiť k vymáhaniu predmetného nároku, čo logicky vylučuje súčasné uplatnenie opatrenia spočívajúceho v prerušení výkonu.
52 Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bode 52 svojich návrhov, nie je vylúčené, že príslušný súd alebo orgán členského štátu výkonu môže veriteľovi uložiť povinnosť poskytnúť záruku ako podmienku prijatia vykonávacích opatrení výlučne ochranného charakteru.
53 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 23 nariadenia č. 805/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje súčasné uplatnenie opatrení spočívajúcich v obmedzení výkonu a poskytnutí záruky, ktoré stanovuje v písmenách a) a b), ale nie súčasné uplatnenie jedného z týchto dvoch opatrení a opatrenia spočívajúceho v prerušení vykonávacieho konania uvedeného v písmene c).
O piatej otázke
54 Piata otázka, ktorá sa týka výkladu článku 36 ods. 1 a článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012, súvisí s účinkami rozhodnutia vydaného v členskom štáte pôvodu, ktorým sa nariaďuje pozastavenie vykonateľnosti rozhodnutia o nespornom nároku osvedčeného ako európsky exekučný titul, na konanie o výkone tohto posledného uvedeného rozhodnutia, ktoré bolo začaté v členskom štáte výkonu.
55 Na úvod treba uviesť, že hoci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že by ku dňu podania návrhu na Súdny dvor príslušný nemecký súd rozhodol s konečnou platnosťou o prerušení výkonu európskeho exekučného titulu z 24. októbra 2019, konanie začaté v tejto súvislosti prebiehalo k tomuto dňu na tomto súde, takže nemožno vylúčiť, že bude vydané rozhodnutie o prerušení výkonu tohto titulu. Preto nie je zjavné, že by odpoveď na piatu otázku nebola pre vnútroštátny súd užitočná na účely rozhodnutia sporu, ktorý mu bol predložený. Z toho vyplýva, že táto otázka je prípustná.
56 Treba tiež uviesť, že hoci z formálneho hľadiska vnútroštátny súd žiada o výklad článku 36 ods. 1 a článku 44 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012, samotné nariadenie č. 805/2004, na základe ktorého bolo začaté vykonávacie konanie vo veci samej, vo svojom článku 6 ods. 2 upravuje prípad pozastavenia vykonateľnosti rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul.
57 Vzhľadom na to, že Súdny dvor má právomoc, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, vybral tie prvky práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2021, Profi Credit Slovakia, C‑485/19, EU:C:2021:313, bod 50 a citovanú judikatúru), treba piatu otázku chápať tak, že sa týka výkladu článku 6 ods. 2 nariadenia č. 805/2004.
58 V dôsledku toho sa vnútroštátny súd svojou piatou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 2 nariadenia č. 805/2004 vykladať v tom zmysle, že ak bola vykonateľnosť rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul pozastavená v členskom štáte pôvodu, súd členského štátu výkonu je na základe tohto rozhodnutia povinný prerušiť vykonávacie konanie začaté v tomto poslednom uvedenom štáte.
59 V tejto súvislosti treba uviesť, že z článku 6 ods. 1 nariadenia č. 805/2004 vyplýva, že osvedčenie rozhodnutia o nespornom nároku ako európskeho exekučného titulu podlieha viacerým podmienkam, vrátane podmienky stanovenej v článku 6 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, ktorá sa týka vykonateľnosti tohto rozhodnutia v členskom štáte pôvodu.
60 Podľa článku 11 tohto nariadenia osvedčenie o európskom exekučnom titule nadobúda účinnosť iba v rámci vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia.
61 Z týchto ustanovení vyplýva, že európsky exekučný titul nemôže vyvolávať právne účinky, ak bola vykonateľnosť takto osvedčeného rozhodnutia pozastavená v členskom štáte pôvodu.
62 Práve v tomto kontexte článok 6 ods. 2 nariadenia č. 805/2004 stanovuje, že ak rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul prestalo byť vykonateľné alebo jeho vykonateľnosť bola pozastavená alebo obmedzená, na základe žiadosti predloženej v ľubovoľnom čase pôvodnému súdu sa vydáva osvedčenie o nevykonateľnosti alebo obmedzenej vykonateľnosti na tlačive uvedenom v prílohe IV tohto nariadenia.
63 V dôsledku toho, ak bola vykonateľnosť rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul pozastavená v členskom štáte pôvodu, príslušný súd alebo orgán členského štátu výkonu je povinný prerušiť vykonávacie konanie začaté v tomto štáte v prípade predloženia osvedčenia stanoveného v článku 6 ods. 2 nariadenia č. 805/2004.
64 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na piatu otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 2 nariadenia č. 805/2004 v spojení s jeho článkom 11 sa má vykladať v tom zmysle, že ak bola vykonateľnosť rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul pozastavená v členskom štáte pôvodu a osvedčenie upravené v tomto článku 6 ods. 2 bolo predložené súdu členského štátu výkonu, tento súd je na základe tohto rozhodnutia povinný prerušiť vykonávacie konanie, ktoré bolo začaté v tomto poslednom uvedenom štáte.
O trovách
65 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
1. Článok 23 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pojem „výnimočné okolnosti“, ktorý je v tomto ustanovení uvedený, sa týka situácie, v ktorej by pokračovanie konania o výkone rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul v prípade, že dlžník vzniesol v členskom štáte pôvodu námietku proti tomuto rozhodnutiu alebo požiadal o opravu alebo stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule, vystavilo tohto dlžníka skutočnému riziku obzvlášť závažnej ujmy, ktorej náprava by v prípade zrušenia uvedeného rozhodnutia alebo opravy, resp. stiahnutia osvedčenia o exekučnom titule bola nemožná alebo mimoriadne zložitá. Tento pojem neodkazuje na okolnosti súvisiace so súdnym konaním vedeným v členskom štáte pôvodu proti rozhodnutiu osvedčenému ako európsky exekučný titul alebo proti osvedčeniu o európskom exekučnom titule.
2. Článok 23 nariadenia č. 805/2004
sa má vykladať v tom zmysle, že:
umožňuje súčasné uplatnenie opatrení spočívajúcich v obmedzení výkonu a poskytnutí záruky, ktoré stanovuje v písmenách a) a b), ale nie súčasné uplatnenie jedného z týchto dvoch opatrení a opatrenia spočívajúceho v prerušení vykonávacieho konania uvedeného v písmene c).
3. Článok 6 ods. 2 nariadenia č. 805/2004 v spojení s jeho článkom 11
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ak bola vykonateľnosť rozhodnutia osvedčeného ako európsky exekučný titul pozastavená v členskom štáte pôvodu a osvedčenie upravené v tomto článku 6 ods. 2 bolo predložené súdu členského štátu výkonu, tento súd je na základe tohto rozhodnutia povinný prerušiť vykonávacie konanie, ktoré bolo začaté v tomto poslednom uvedenom štáte.
Podpisy